Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120441800
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6120441800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Nataša Tomović, s miestom
podnikania Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava-Rača, IČO: 52 201 074, právne zastúpený:
Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so sídlom Ulica Vajanského 6718/10, 917 01 Trnava, IČO: 42 403 375
proti žalovanému: Work Liberty, s. r. o., so sídlom Grösslingová 45, 811 09 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 51 454 335, o zaplatenie 2 339,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/42/2021-87 zo dňa 07.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/42/2021-87 zo dňa

07.12.2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
B1-33Cb/42/2021-87 zo dňa 07.12.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“), rozhodol v právnej veci žalobcu: Nataša Tomovic, s miestom podnikania Karpatské
námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava-Rača, IČO: 52 201 074 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj
ako ,,zhotoviteľ“) proti žalovanému: Work Liberty, s. r. o., so sídlom Grösslingová 45, 811 09 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 454 335 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,objednávateľ“),
o zaplatenie 2 339,50 eura s príslušenstvom tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 536, § 537 ods. 2, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, § 554
ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na
vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.12.2020 domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 2 339,50 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
1 253,75 eura od 22.10.2019 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1 085,75 eura od 22.11.2019 do
zaplatenia, nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40 eur a náhrady trov konania.
Žalobca dôvodil, že vykonával pre žalovaného činnosť na základe Zmluvy o dielo č. TRMNR-0001-BKRT

zo dňa 18.06.2019 (ďalej aj ako ,,zmluva o dielo“ alebo aj ako ,,ZoD“ alebo aj ako ,,zmluva“), za čo mu
žalovaný pravidelne mesačne platil na základe vystavených faktúr, a to podľa rozsahu činnosti. Tvrdil,
že žalovaný mu nezaplatil faktúru č. 42019 za september 2019 v sume 1 253,75 eura, splatnú dňa21.10.2019 a faktúru č. 52019 za október 2019 v sume 1 085,75 eura, splatnú dňa 21.11.2019, ktorých
zaplatenie si nárokuje žalobou.

Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 13.01.2021 platobný rozkaz sp. zn. 41Up/352/2020, ktorým
návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s
odôvodnením, v ktorom nárok žalobcu poprel v celom rozsahu. Poukázal na čl. V. bod 3 ZoD, podľa
ktorého má zaplatiť žalobcovi odplatu na základe vystavenej faktúry. Ďalej poukázal na čl. V. bod 1 v
spojení s čl. V. bod 4 ZoD, podľa ktorých žalobca vystaví faktúru žalovanému na základe vzájomne

odsúhlaseného rozsahu vykonaného diela, ktoré spočíva v množstve riadne vyrobených dielov. Mal za
to, že v prípade absencie odsúhlasenia diela, ktoré je bezchybné a kvalitné, žalobcovi nevzniká nárok
na úhradu ceny za dielo. Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom prípade nedošlo ním k odsúhlaseniu
diela a žalobca nepreukázal riadne dodanie diela, považoval žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný.
Dôvodil, že riadne dodávky od žalobcu nikdy neprebral a poukázal na to, že preberacie protokoly
predložené žalobcom nie sú podpísané.

Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zotrval na dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Popieral,
že by žalovaný rozsah a kvalitu prác ním vykonaných neodsúhlasil. Žalobca uviedol, že vykonával práce
aj v období september a október 2019 prakticky na dennej báze a tieto žalovaný od neho priebežne bez
námietok preberal. K ukončeniu ZoD ani prác pred septembrom 2019 nedošlo a tieto na základe zmluvy

pokračovali. Ďalej uviedol, že v rámci dokumentácie existovali ku každému mesiacu dokumenty, ktoré
vyhotovoval žalovaný, a to objednávka, preberací protokol a faktúra. Žalobca na preukázanie svojich
tvrdení a skutočnosti, že práce vykonal, predložil faktúry s objednávkami a preberacími protokolmi za
mesiace jún, júl, august 2019 a preberacie protokoly s objednávkami za mesiace september a október
2019. Na preukázanie skutočnosti, že žalovaný vystavuje objednávky, preberacie protokoly a faktúry

pre svojich dodávateľov a akým spôsobom dochádza k preberaniu a odovzdávaniu týchto dokumentov
navrhol v konaní vypočuť svedkov Q. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX F. (konateľa žalovaného v
období september a október 2019) a riaditeľa žalovaného v uvedenom období, D. F., nar. XX.XX.XXXX,
U. XXXX/XX, XXX XX R..

Súd prvej inštancie považoval v danej veci za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzatvoreniu ZoD, vystaveniu faktúry č. 42019 za mesiac september 2019 v sume 1 253,75 eura a faktúry
č. 52019 za mesiac október 2019 v sume 1 085,75 eura žalobcom žalovanému a neuhradeniu oboch
faktúr v celkovej sume 2 339,50 eura. Za sporné v konaní súd považoval vznik nároku žalobcu na
úhradu ceny za dielo, teda či došlo k vzájomnému odsúhlaseniu rozsahu vykonaného diela, dodaniu

diela žalobcom žalovanému a prebratiu diela žalovaným.

Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.06.2019 ZoD, ktorej predmetom
bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa za podmienok dojednaných v zmluve vykonať pre žalovaného ako
objednávateľa dielo špecifikované v čl. III. ZoD a zároveň záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi

dojednanú cenu diela podľa čl. V. ZoD. Z čl. V. bod 3 ZoD vyplýva, že objednávateľ/žalovaný sa zaviazal
platiť zhotoviteľovi/žalobcovi odplatu za vykonanie diela spravidla mesačne, a to na základe faktúry
vystavenej zhotoviteľom najneskôr do desiatich dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca,
pričom splatnosť faktúry mala byť najneskôr do 30 dní od jej vystavenia. Zmluvné strany sa dohodli, že
zhotoviteľ vystaví objednávateľovi faktúru na základe vzájomne odsúhlaseného rozsahu vykonaného

diela podľa tejto zmluvy, t.j. podkladom pre vystavenie faktúry je objednávateľom odsúhlasené
množstvo bezchybne a kvalitne pripravených cievok na rekuperáciu na mieste určenia. Žalobca vystavil
žalovanémufaktúruč.42019zodňa08.10.2019,splatnúdňa21.10.2019,vsume1253,75euraafaktúru
č. 52019 zo dňa 08.11.2019, splatnú dňa 21.11.2019, v sume 1 085,75 eura, obe za kompletizáciu,
rekuperáciu a prevíjanie cievok. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 09.10.2020 na uhradenie

faktúr v celkovej sume 2 339,50 eura do 5 dní od doručenia výzvy. Žalovaný faktúry neuhradil.

Dňa 07.12.2023 sa v danej veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil právny zástupca
žalobcu,žalobcaanižalovaný.Právnyzástupcažalobcuospravedlnilsvojuneprítomnosťnanariadenom
pojednávaní písomným podaním zo dňa 06.12.2023 a zároveň sa vo veci vyjadril. Súd prvej inštancie

sa však o tomto podaní žalobcu dozvedel až po uskutočnení pojednávania. V podaní sa žalobca
vyjadril, že vo vzťahu k navrhovaným výsluchom svedkov na ich vykonaní netrvá a upúšťa od nich.
Ďalej žalobca doplnil, že prevzatie bolo dohodnuté ústnou formou, pričom preberací protokol predkladal
žalovanému spoločne s faktúrou a žalovaný prebratie, ako aj zaplatenie faktúry potvrdil podpisom nafaktúreaústnymodsúhlasením.Argumentoval,žezpredloženejZoDnevyplýva,žebytotoodsúhlasenie
bolo nevyhnutné uskutočniť písomnou formou, pričom so žalovaným týmto spôsobom, na základe
ústnej dohody, fungovali počas celej doby vzájomného vzťahu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní

neospravedlnil.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že pre žalovaného vykonával dielo na
základe zmluvy aj v mesiacoch september a október 2019 a že žalovaný mu vystavené faktúry za
uvedené mesiace v celkovej sume 2 339,50 eura neuhradil z dôvodu, že mu nárok na uhradenie odmeny

za vykonanie diela za uvedené obdobie nevznikol. Súd poukázal na príslušné ustanovenia ZoD, podľa
ktorých je potrebné na to, aby na odmenu vznikol nárok, odsúhlasenie rozsahu a množstva bezchybne
a kvalitne pripravených cievok na rekuperáciu na mieste určenia. Mal za to, že žalobca bol v konaní
povinný preukázať, že mu vznikol nárok na odplatu za vykonanie diela, a to preukázaním odsúhlasenia
rozsahu vykonaného diela žalovaným, t.j. odsúhlasenia množstva a požadovanej kvality pripravených
cievok na rekuperáciu za mesiace september a október 2019 žalovaným. Na preukázanie predmetných

skutočností žalobca predložil objednávky za mesiac september a október 2019 spolu s preberacími
protokolmi, ako aj objednávky, faktúry a preberacie protokoly za mesiace júl a august 2019. Z týchto
dôkazov však súd nemal preukázané, že došlo k objednávke vykonania diela podľa ZoD v mesiacoch
september a október 2019, pretože uvedené objednávky a preberacie protokoly neboli podpísané
ani zhotoviteľom/žalobca, ani objednávateľom/žalovaným. Súd prvej inštancie dôvodil, že vystavenie

faktúr za mesiace júl a august 2019 žalobcom a ich uhradenie žalovaným nepreukazuje oprávnenosť
vystavenia faktúr za mesiace september a október 2019, ako ani vykonanie diela žalobcom v mesiacoch
september a október 2019 a prebratie vykonaného diela za uvedené mesiace žalovaným. Súd v konaní
nemal preukázané, že predmetné objednávky skutočne vystavil žalovaný, ani že žalovaný vykonané
dielo na základe predložených preberacích protokolov prevzal. Dôvodil, že žalobca nepredložil žiadny

dôkaz, ktorý by potvrdzoval vykonanie diela v rozsahu uvedenom v objednávkach, odsúhlasenie jeho
rozsahu, množstva a požadovanej kvality žalovaným, tak ako bolo dohodnuté v ZoD. Súd na základe
uvedeného dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik žalobou uplatneného nároku, a preto žalobu
ako nedôvodne podanú zamietol.

Argumentáciu žalobcu uvedenú v podaní zo dňa 06.12.2023, že prevzatie diela bolo dohodnuté ústnou
formou, pričom preberací protokol žalobca predkladal žalovanému spoločne s faktúrou a žalovaný
prebratie, ako aj zaplatenie faktúry potvrdil podpisom na faktúre a ústnym odsúhlasením, považoval
súd za nepreukázanú. S tvrdením žalobcu, že zo ZoD nevyplýva, že by odsúhlasenie bolo nevyhnutné
vykonať písomnou formou sa súd stotožnil. Uviedol, že odsúhlasenie bolo možné vykonať v zmysle ZoD

aj ústnou formou, avšak žalobca toto ústne odsúhlasenie, prebratie diela, rozsah vykonaného diela a
jeho kvalitu nijako nepreukázal. Z predložených faktúr č. 42019 a č. 52019, ani z preberacích protokolov
nevyplýva, že by ich žalovaný prevzal a tým potvrdil prebratie diela v zmysle ZoD, tak ako tvrdí žalobca,
pretože na predmetných faktúrach sa nenachádza podpis osoby oprávnenej konať v mene žalovaného.
Poukázal, že dané faktúry sú podpísané iba žalobcom ako vystaviteľom faktúry.

Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na pojednávaní rozhodol,
že nevykoná navrhované dôkazy - výsluchy svedkov Q. A. a D. F., pretože strany, a to najmä žalobca,
ktorý výsluchy uvedených svedkov navrhol, sa nedostavili na nariadené pojednávanie. Dôvodil, že
žalobca tak neprejavil dostatočnú procesnú aktivitu v spore, potrebnú na preukázanie jeho nárokov

uplatnených žalobou, vykonaním navrhovaných dôkazov. Súd preto aj z dôvodu hospodárnosti konania
navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov nevykonal, pojednávanie neodročil a vo veci rozhodol. Súd
zároveň poukázal na to, že v podaní zo dňa 06.12.2023, ktorým žalobca ospravedlnil svoju neúčasť, ako
aj neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 07.12.2023, na vykonaní výsluchov
svedkov Q. A. a D. F. nezotrval a od navrhovaného vykonania dôkazov výsluchom svedkov upustil a

žiadal, aby súd rozhodol na základe predloženej dokumentácie.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 08.02.2024 v zákonom stanovenej lehote v celom
rozsahu odvolanie. Žalobca uviedol, že vykonával pre žalovaného činnosť na základe ZoD, za čo
mu žalovaný pravidelne mesačne platil na základe vystavených faktúr, podľa rozsahu činnosti. V

nadväznosti na toto tvrdenie v konaní predložil faktúry s objednávkami a preberacími protokolmi za
mesiace jún, júl, august 2019 a preberacie protokoly s objednávkami za mesiace september a október
2019, ktorými preukázal, že uvedené práce vykonal a tieto boli aj uhradené. Ďalej uviedol, že práce
vykonával aj v období september a október 2019 prakticky na dennej báze a tieto žalovaný od nehopriebežne bez námietok preberal. K ukončeniu ZoD ani prác pred septembrom 2019 nedošlo a tieto
na základe zmluvy pokračovali. Na tomto základe dochádzalo k odsúhlaseniu vykonania diela a k
jeho následnému prevzatiu a toto prevzatie bolo dohodnuté ústnou formou, pričom preberací protokol

predkladal žalovanému spoločne s faktúrou a žalovaný prebratie, ako aj zaplatenie faktúry potvrdil
podpisom na faktúre a ústnym odsúhlasením. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že by toto odsúhlasenie
bolo nevyhnutné uskutočniť písomnou formou, pričom so žalovaným týmto spôsobom na základe ústnej
dohodyfungovalipočascelejdobyvzájomnéhovzťahu.Pokiaľbyžalovanýnesúhlasilsvykonanímdiela,
nemalbydôvod,dohodnutédielovykonať.Namietal,žesajednálenošpekulatívnekonaniežalovaného,

ktorý po vykonaní diela tvrdil, že na žiadnom diele dohoda nebola. Dôvodil, že predložené dokumenty
preukazujú akým spôsobom dochádzalo k odsúhlaseniu rozsahu vykonaného diela a tvrdil, že čl. V.
bod 3 ZoD nekonkretizuje spôsob odsúhlasovania rozsahu vykonaného diela. Žiadne iné ustanovenie
sa nezmieňuje o povinnosti písomného odsúhlasovania tohto rozsahu a výklad predznamenávajúci
povinnosťpísomnéhosúhlasuneprimeranýmspôsobomzužujevýkladtohtoboduvzmluveatoosobitne
v prípade, ak v praxi k takému konaniu ani nedochádzalo. Zároveň poukázal na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 204/2020 zo dňa 27.08.2020. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie
alebo alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie žalovanému v súlade s § 373 ods. 3 CSP dňa

02.03.2024. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

8. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu,
montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo
úprava stavby alebo jej časti.

9. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

10. Podľa § 537 ods. 2 ObZ, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

11. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

12. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

13. Podľa § 554 ods. 6 ObZ, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela
zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom
prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciouustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal

so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie
bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo

veci.

17. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela bližšie špecifikovaného v čl. III.
ZoD, a to za mesiace september a október 2019. Žalovaný v konaní namietal, že žalobcovi nárok na
uhradenie odmeny za vykonanie diela v týchto mesiacoch nevznikol. Dôvodil, že v zmysle ZoD na to,
aby žalobcovi vznikol na odmenu nárok bolo potrebné odsúhlasenie rozsahu a množstva bezchybne

a kvalitne pripravených cievok na rekuperáciu na mieste určenia, ku ktorému ním ako objednávateľom
nedošlo. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.

19. K odvolacej námietke žalobcu, že medzi stranami dochádzalo k odsúhlaseniu vykonania diela a k
jeho následnému prevzatiu, ktoré bolo dohodnuté ústnou formou, pričom preberací protokol predkladal
žalovanému spoločne s faktúrou, ktorý prebratie diela a zaplatenie faktúry potvrdil podpisom na faktúre
a ústnym odsúhlasením, a že práce vykonával aj v období september a október 2019 prakticky na

dennej báze a tieto žalovaný od neho priebežne bez námietok preberal, a že z predloženej zmluvy
nevyplýva, že by toto odsúhlasenie bolo nevyhnutné uskutočniť písomnou formou odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí a to, že žalobca
bol povinný preukázať, že mu vznikol nárok na odplatu za vykonanie diela za mesiace september a
október2019.Nazdôrazneniejehovecnejsprávnostiodvolacísúduvádza,ževkonaníbolopreukázané,

že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ZoD, na základe ktorej žalobca vykonával pre
žalovaného dielo bližšie špecifikované v čl. III. ZoD.

Odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný mu odsúhlasil rozsah vykonaného
diela,t.j.jehomnožstvoapožadovanúkvalitupripravenýchcievoknarekuperáciuzamesiaceseptember

a október 2019. Žalobcom predložené v konaní objednávky za mesiace september a október 2019
spolu s preberacími protokolmi (viď č.l. 41 a 42 s. sp.), ako aj objednávky, faktúry a preberacie
protokoly za mesiace jún, júl a august 2019 (viď č.l. 43 až 45 s. sp.) uvedené nepreukazujú. Z
predložených objednávok nevyplýva, že došlo k objednávke vykonania diela podľa ZoD v mesiacoch
september a október 2019, keďže tieto neboli podpísané objednávateľom/žalovaným, ani zhotoviteľom/

žalobcom. Taktiež z preberacích protokolov nevyplýva, že žalovaný vykonané dielo na ich základe za
sporné obdobie prevzal, nakoľko neboli podpísané ani zhotoviteľom/žalobcom a ani objednávateľom/
žalovaným. Zároveň vystavenie faktúr za mesiace jún, júl a august 2019 žalobcom a ich uhradenie
žalovaným ešte nepreukazuje oprávnenosť vystavenia faktúr za mesiace september a október 2019,
ako ani vykonanie diela žalobcom v týchto mesiacoch a jeho prebratie žalovaným.

K námietke žalobcu, že zo ZoD nevyplýva, že by odsúhlasenie rozsahu vykonaného diela žalovaným
bolo nevyhnutné uskutočniť písomnou formou odvolací súd uvádza, že je pravdou, že zo ZoD nevyplýva,
že by odsúhlasenie rozsahu vykonaného diela bolo nevyhnutné vykonať písomnou formou, avšak
žalobca svoje tvrdenie, že prevzatie diela bolo dohodnuté ústnou formou v konaní nepreukázal žiadnym

relevantným dôkazom a nepreukázal ani ústne odsúhlasenie rozsahu vykonaného diela. Z predložených
faktúr č. 42019 a č. 52019 ani z preberacích protokolov nevyplýva, že by žalovaný dielo prevzal a tým
potvrdil prebratie diela v zmysle ZoD, tak ako tvrdil žalobca, keďže na predmetných faktúrach, ani na
preberacích protokoloch sa nenachádza podpis osoby oprávnenej konať v mene žalovaného (viď č.l. 4,
5, 41 a 42 s. sp.). Žalobca ústne odsúhlasenie rozsahu vykonaného diela v období september a október

2019 v konaní nepreukázal, t.j. odsúhlasenie jeho rozsahu, množstva a požadovanej kvality, ako ani
jeho prebratie žalovaným.Odvolací súd konštatuje, že žalobca v rámci svojho procesného útoku v prvostupňovom konaní
nepredložil na preukázanie ním uplatneného nároku relevantné dôkazy a účinným spôsobom
nerozporoval obranu žalovaného a tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových

tvrdení. Odvolací súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné
bremenonapreukázaniespornýchtvrdení.Cieľomdôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie.
V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku žalobou ležalo na žalobcovi a
bolo na jeho rozhodnutí aký predloží súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkaz.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

20. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

21. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom

povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť
súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris).
Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu,

ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však
úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Dôkazné bremeno
je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to
bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania odvolací
súd nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnil.

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).