Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101535
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101535.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX
D. a 2/ B. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., obaja právne zastúpení: Advokátska
kancelária PEMPEK, s.r.o., so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 55 390
480, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/
A, 827 15 Bratislava 29, za účasti: DORO Slovakia s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 797/1, 924 01

Galanta, IČO: 53 627 873, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - záväzného stanoviska žalovaného č.
178645/2024-4110-182466 zo dňa 27. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcov zo dňa 3. októbra 2025 na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe z a m i e t a .

II. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“) bola dňa 14. februára 2024

doručená žiadosť spoločnosti DORO Slovakia s.r.o. o vydanie záväzného stanoviska o tom, či pri
riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad
oprávneným záujmov vlastníkov pozemkov.

2. Z dokumentov predložených MH SR vyplynulo, že spoločnosť DORO Slovakia s.r.o. je držiteľom
banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach č. 1329-3700/2022 zo dňa

15. decembra 2022 (ďalej len „banské oprávnenie“), ktorým jej bol určený dobývací priestor Švedlár
s evidenčným č. 110/D (ďalej len „DP Švedlár“), v ktorom sa nachádza výhradné ložisko vyhradeného
nerastu – kremeňa.

3. DP Švedlár sa okrem iného nachádza aj na časti pozemku – parcela registra C parc. č. XXXX/X,
ovýmere35565m2,evidovanéhonaLVč.XXX,H.I.C.,katastrálnyodbor,okresC.,obecJ.,kat.územie

J. (ďalej len „pozemok“), ktorý je zapísaný v podielovom spoluvlastníctve žalobcov - A. B. (v podiele 2/3)
a B. E. F. (v podiele 1/3).

4. Spoločnosť DORO Slovakia s.r.o., ako držiteľ banského oprávnenia, prejavila záujem vykonávať v DP
Švedlár banskú činnosť v podobe dobývania výhradného ložiska, pričom žalobcom ako dotknutým
účastníkomnavrhlavzmysle§33ods.2zákonač.44/1988Zb.oochraneavyužitínerastnéhobohatstva

(banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „banský zákon“) uzatvorenie „Zmluvy o riešenístretu záujmov medzi banskou organizáciou a vlastníkmi pozemku v dobývacom priestore Švedlár pri
výkone banskej činnosti“, ktorú však žalobcovia neakceptovali.

5. V nadväznosti na § 33 ods. 4 banského zákona a skutočnosť, že nedošlo k dohode o riešení stretov
záujmov medzi spoločnosťou DORO Slovakia s.r.o. a dotknutými podielovými spoluvlastníkmi pozemku,
MH SR oslovilo v predmetnej veci Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré v liste
zo dňa 17. apríla 2024 vyslovilo názor, že „z využitia nerastného bohatstva bude mať spoločnosť väčší
ekonomický osoh (verejné blaho), ako z využívania pozemku doterajším spôsobom“.

6. Na základe vyššie uvedeného, ako aj na základe žiadosti spoločnosti DORO Slovakia s.r.o., MH SR
vydalo dňa 27. júna 2025 podľa § 33 ods. 4 banského zákona a § 140b ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov „Záväzné
stanovisko – riešenie stretov záujmov pre účely dobývania vyhradeného nerastu kremeňa v dobývacom
priestore Švedlár č. 178645/2024-4110-182466“ (ďalej len „záväzné stanovisko“), ktorým vyslovilo

záver, že „pri riešení stretu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného
ložiska kremeňa v DP Švedlár nad oprávneným záujmom dotknutých spoluvlastníkov pozemku, ktorých
obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha“. Záväzné stanovisko bolo žalobcom
oznámené dňa 10. septembra 2025, a to prevzatím zo spisu Obvodného banského úradu v Košiciach.

7. Dňa 3. októbra 2025 podali žalobcovia správnu žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania napadnutého
záväzného stanoviska ako opatrenia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci MH SR na ďalšie
konanie. Žalobcovia taktiež žiadali o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

8. Žalobcovia v správnej žalobe poukázali na to, že záväzné stanovisko predstavuje priamy právny

podklad pre začatie vyvlastňovacieho konania voči žalobcom, prípadne obmedzenie ich vlastníckeho
práva k pozemku. V zmysle § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) si Obvodný banský úrad v Košiciach vo
vyvlastňovacom konaní nemôže vo vzťahu k otázke, či pri riešení stretu záujmov prevažuje všeobecný
hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom dotknutých podielových

spoluvlastníkovpozemkuurobiťvlastnýúsudok,alejeviazanýzáväznýmstanoviskomžalovaného,ktoré
determinuje jeho ďalší postup v konaní.

9. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný rozhodoval o vzájomnom vzťahu všeobecného hospodárskeho
záujmu, ktorý v administratívnom konaní zastupovala spoločnosť DORO Slovakia s.r.o., ako subjekt, na

ktorý bol prevedený dobývací priestor, a súkromným záujmom žalobcov, keďže takmer celý dobývací
priestor je na ich pozemku. So žalobcami sa v zmysle § 41 banského zákona nekonalo ako s účastníkmi
administratívneho konania, čo znamená, že ich záujem neobhajoval v tomto administratívnom konaní
nikto a žalovaný tak podľa žalobcov vychádzal z jednostranne prezentovaných a zjavne účelových
argumentov spoločnosti DORO Slovakia s.r.o. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy tak

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

10.Spoluspodanímsprávnejžalobyžalobcovianavrhli,abysprávnysúdvzmysle§185písm.a)zákona
č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“)priznalsprávnej
žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnili tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého opatrenia - záväzného stanoviska žalovaného hrozí žalobcom závažná ujma na právach
spočívajúca v možnosti vyvlastnenia pozemku žalobcov a v účinnom zákaze voči žalobcom nakladať
s pozemkom. Žalobcovia taktiež uviedli, že v prípade, ak by sa pokračovalo vo vyvlastňovacom konaní,
hrozí žalobcom škoda, ktorá by vznikla na základe vydaného nezákonného opatrenia - záväzného
stanoviska, a ktorá by spočívala vo vyvlastnení ich pozemku za sumu 52 902,68 eur, čo predstavuje

vznik škody na strane žalobcov vo výške cca 1 350 000 eur (reálna trhová cena pozemku). Ďalej tvrdili,
že ak by sa preukázalo, že záväzné stanovisko je nezákonné a spoločnosť DORO Slovakia s.r.o. by
medzičasom začala s dobývaním v DP Švedlár, uvedený následok by bol nenapraviteľný, nakoľko po
vykonaní ťažby už nie je možné dať dobývací priestor do pôvodného stavu. Žalobcovia zároveň uviedli,
že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko nemôže existovať verejný

záujem na pokračovaní vyvlastňovacieho konania na základe nezákonného opatrenia orgánu verejnej
správy.11. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 29. januára 2026 a navrhol, aby správny súd
žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že vydané opatrenie - záväzné stanovisko nepovažuje za
priamo dotýkajúce sa práv žalobcov, keďže je podkladom pre vyvlastňovacie konanie. Žalovaný je toho
názoru, že nie je možné, aby záväzné stanovisko bolo samostatne predmetom súdneho prieskumu.
Jeho nezákonnosť a postup predchádzajúci jeho vydaniu by mal správny súd preskúmavať až v súdnom
konaní, ktorého predmetom by bolo preskúmavanie samotného rozhodnutia o vyvlastnení a s tým

spojené preskúmavanie aj tohto záväzného stanoviska ako podkladového opatrenia. Žalovaný má za to,
že správna žaloba je podaná predčasne, pretože samotným záväzným stanoviskom ešte neboli priamo
dotknuté subjektívne práva žalobcov.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení taktiež uviedol, že vydaniu záväzného stanoviska nepredchádza v
zmysle § 41 banského zákona administratívne konanie podľa správneho poriadku a žalovaný rozhodol

na podklade dokladov doručených spoločnosťou DORO Slovakia s.r.o. a stanovísk iných ústredných
orgánov štátnej správy, ktoré si žalovaný vyžiadal v zmysle § 33 ods. 4 banského zákona. Záväzné
stanovisko vydané žalovaným je podkladovým opatrením v správnom konaní o vyvlastnení, ktorého
sú žalobcovia účastníkmi a v rámci ktorého môžu plnohodnotne vykonávať všetky práva, ktoré im
priznáva správny poriadok na ochranu ich práv, zároveň sa vo vyvlastňovacom konaní môžu vyjadrovať

a predkladať všetky relevantné skutočnosti a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.

14. K návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalovaný uviedol, že považuje
návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žaloby za neopodstatnený, keďže jeho vydaním
žiadne okamžité právne následky voči žalobcom nenastali. Žalobcovia sami v správnej žalobe, časť

III. uvádzajú, že „V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že zápis prevodu dobývacieho priestoru „Švedlár"
v prospech organizácie DORO Slovakia s. r. o. bol uskutočnený dňa 13.04.2023 a dňa 13.04.2026
uplynú tri roky, po uplynutí ktorých práva tejto spoločnosti k dobývaciemu priestoru zaniknú v prípade,
ak dovtedy nedôjde k začatiu dobývania ložiska, čo sa vzhľadom na jej doterajšiu nečinnosť tejto
organizácie, ktorá je v podstate schránkovou firmou, javí ako nanajvýš pravdepodobné.“ Vzhľadom na

vyššie uvedené je zrejmé, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je opodstatnené, keďže
opatrenie - záväzné stanovisko žalovaného je len jedným z podkladov k vyvlastňovaciemu konaniu, v
ktorom musia byť splnené všetky zákonné podmienky, aby bolo možné vydať rozhodnutie o vyvlastnení.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy
a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať

za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

20. Podľa § 41 banského zákona všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie

podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4.

21. Podľa § 33 ods. 4 banského zákona ak nedošlo k dohode podľa odseku 2, rozhodne o riešení stretov
záujmov ministerstvo príslušné podľa druhu nerastu v súčinnosti s dotknutými ústrednými orgánmištátnej správy a zároveň vydá záväzné stanovisko o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje
všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka
pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha

alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu.

22. Pred preskúmaním veci samej je správny súd vždy povinný najskôr skúmať splnenie procesných
podmienok vyplývajúcich z ustanovení SSP. Uvedený názor podporuje aj rozhodovacia prax kasačného
súdu, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn. 7Svk/20/2025 zo dňa 17. decembra 2025 uviedol: „Kasačný

súd konštatuje, že nespôsobilosť predmetu prieskumu spôsobuje nedostatok právomoci správneho
súdu ako podmienky konania. Na splnenie tejto podmienky prihliada správny súd z úradnej povinnosti
aj bez námietky a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Správny súd tak mal v prvom rade skúmať,
či preskúmavané rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ na právnu sféru
žalobcu nemôže mať žiaden vplyv, potom ide o rozhodnutie vyňaté zo súdneho prieskumu podľa § 7
písm. e) SSP žaloba na jeho prieskum je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“

23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia
orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§
7SSP).Niejepritomrozhodujúce,akojenapadnutérozhodnutiealeboopatrenieformálneoznačené.Pri
posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je
správnysúdpovinnýposúdiť,čisažalobounapadnutérozhodnutiealeboopatrenienedotýkazákladných

práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná
medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie
súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.

24. Ustanovenie § 7 písm. e) SSP vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia

a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu,
a súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

25. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú preskúmania opatrenia - záväzného stanoviska, ktorým
žalovaný vyslovil, že pri riešení stretu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití

výhradného ložiska kremeňa v DP Švedlár nad oprávneným záujmom dotknutých spoluvlastníkov
pozemku - žalobcov, ktorých obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha.

26. Správnou žalobou napadnuté opatrenie - záväzné stanovisko nie je konečným meritórnym
rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa ich priamo dotýka.
Nezakladá žiadne práva ani povinnosti s konštitutívnym účinkom, preto ani nemohlo mať za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcov, ani na ich základných právach a slobodách. Z tohto
dôvodu napadnuté opatrenie - záväzné stanovisko žalovaného nemožno vnímať ani ako rozhodnutie
predstavujúce výnimku z negatívnej enumerácie uvedenej v § 7 písm. e) SSP. Na subjektívnych právach

žalobcov napadnuté opatrenie - záväzné stanovisko s konečnou platnosťou nič nezmenilo.

27. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcov, že žalovaným vydané opatrenie - záväzné stanovisko
treba považovať za opatrenie, týkajúce sa základných práv a slobôd, pokiaľ ide o majetok - vlastnícke
právo žalobcov, keďže nemá charakter opatrenia, ktoré by bolo spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo by nimi boli práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

28. Čiastkové rozhodnutia alebo opatrenia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo
opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným druhostupňovým rozhodnutím, pretože samy osebe

nevyvolávajú ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným administratívnym rozhodnutím.
Uvedeným opatrením sa nerozhodovalo o vlastníckom práve žalobcov a ani sa ďalšiemu účastníkovi
konania nepovoľovali činnosti na dotknutých pozemkoch29. Na základe uvedených záverov správny súd odmietol správnu žalobu z dôvodu neprípustnosti podľa
§ 98 ods. 1 písm. g) SSP, pretože smeruje proti opatreniu, ktoré má predbežnú povahu a ktoré nemôže
mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov, čiže je vylúčené z prieskumu správnym

súdompodľa§7písm.e)SSP.Zuvedenéhodôvodubyanipriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe
nemalo zmysel, preto správny súd predmetný návrh podľa § 188 SSP zamietol.

30. Správny súd žalovanému trovy konania nepriznal napriek tomu, že žalobcovia procesne zavinili
odmietnutie žaloby, keďže ju podali voči opatreniu nespadajúcemu do predmetu prieskumu v správnom

súdnictve. Avšak správny súd nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné od žalobcov
spravodlivo požadovať, aby nahrádzali trovy konania orgánu verejnej správy (§ 168 SSP).

31. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol tak, že mu nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto
účastníka konania. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť v súvislosti, s

plnením ktorej by mu vznikli trovy konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Proti výrokom II., III. a IV.tohto uznesenia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný

návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
je žalovaným Centrum právnej pomoci.