Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Pátrovičová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/12/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325201038
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325201038.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom
Zelinárska 8, 821 08 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, proti žalovaným: 1/ E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. G. H. XXX/XX, XXX XX I., 2/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. XXXX/
X, XXX XX I., obaja zastúpení: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., so sídlom Budyšínska 3A,
831 03 Bratislava-mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 859 991, o určenie neplatnosti právnych úkonov,
o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24. septembra 2025 č. k.
16C/19/2025-115, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 24. septembra 2025 č. k.
16C/19/2025-115 (napadnutý rozsudok) výrokom I. určil, že Kúpna zmluva zo dňa 16.11.2023, uzavretá
medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach pôvodne evidovaných na liste
vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., okres Levice, ako parcely reg. „E“,
a to parc. č. 874/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 328 m2, parc. č. 1017/3 - orná pôda o výmere
1659 m2, parc. č. 1017/4 - orná pôda o výmere 1484 m2, parc. č. 1082/1 - orná pôda o výmere 2192
m2, (v súčasnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec
A., okres Levice), na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného
úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V XXXX/XXXX zo dňa 08.12.2023, je neplatná, výrokom II.
určil, že Kúpna zmluva zo dňa 01.12.2023, uzavretá medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným
2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku na
nehnuteľnostiach pôvodne evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H.
A., obec A., G. I., ako parcely reg. „E“, a to parc. č. 829/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 815 m2, parc.
č. 874/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 1027 m2, (v súčasnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX,
vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., okres Levice), na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 5641/2023
zo dňa 20.12.2023, je neplatná, výrokom III. určil, že Kúpna zmluva zo dňa 17.06.2024, uzavretá medzi
žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, v časti, predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva
č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I., ako parcely reg. „E“, a to parc. č. 274 -
trvalý trávnatý porast o výmere 827 m2, parc. č. 359/1 - orná pôda o výmere 4848 m2, parc. č. 414/2 -orná pôda o výmere 3870 m2, parc. č. 609/1 - orná pôda o výmere 1107 m2, parc. č. 645 - orná pôda o
výmere 892 m2, parc. č. 788/2 - orná pôda o výmere 1613 m2, parc. č. 1207 - orná pôda o výmere 2773
m2, parc. č. 1210 - orná pôda o výmere 2518 m2, parc. č. 1322/2 - orná pôda o výmere 288 m2, parc.
č. 1447/2 - orná pôda o výmere 126 m2, parc. č. 1595/5 - trvalý trávnatý porast o výmere 611 m2, parc.
č. 1595/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 308 m2, parc. č. 1849/4 - trvalý trávnatý porast o výmere
542 m2, parc. č. 1851/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 533 m2, na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 2656/2024
zo dňa 04.07.2024, je neplatná, výrokom IV. žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 02.04.2025 domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy zo
dňa 16.11.2023, Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2023 a Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2024, ktorými
žalovaná 1/ ako predávajúca previedla na žalovaného 2/ ako kupujúceho, spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach, ktoré sú v súčasnosti zapísané na listoch vlastníctva vedených pre okres Levice, obec
A., katastrálne územie H. A., a to na listoch vlastníctva č. XXXX, M. XXXX N. M. XXX, argumentujúc
porušením predkupného práva žalobcu. V žalobe žalobca dôvodil, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. A., obec A., okres Levice o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2, pričom žalovaná 1/ bola do 07.12.2023 podielovou spoluvlastníčkou
týchto nehnuteľností tiež, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Žalovaná 1/ na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 16.11.2023, previedla svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného
2/. Žalobca tiež poznamenal, že nehnuteľnosti vedené pôvodne na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. H.
A., Okresný úrad Levice previedol na list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. A.. Žalobca ďalej dôvodil, že
je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. A.,
obec A., okres Levice o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, pričom žalovaná 1/ bola do 19.12.2023
podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností tiež, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2.
Žalovaná 1/ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2023, previedla svoj spoluvlastnícky podiel k týmto
nehnuteľnostiam na žalovaného 2/. Žalobca poznamenal, že nehnuteľnosti vedené pôvodne na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. A., Okresný úrad Levice previedol na list vlastníctva č. XXXX pre k. ú.
H. A.. Žalobca ďalej dôvodil, že je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. A., obec A., okres Levice o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, pričom
žalovaná 1/ bola do 03.07.2024 podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností tiež, a to o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2. Žalovaná 1/ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2024, previedla
svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného 2/. Žalobca ďalej v súvislosti s
týmito kúpnymi zmluvami argumentoval, že žalovaná 1/ porušila predkupné právo žalobcu, keď mu ako
podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností, neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
na predaj, ale tieto previedla priamo na tretiu osobu, a to žalovaného 2/. Vo vzťahu k naliehavému
právnemuzáujmupoukázalžalobcana§137písm.c)CSPstým,žesanemôžedomáhaťvoveciplnenia
na základe žaloby o plnenie, ďalej, že rozsudok súdu, ktorým rozhodne o neplatnosti kúpnych zmlúv je
listinou,napodkladektorejpríslušnýokresnýúrad,katastrálnyodbor,vyznačíformouzáznamustavpred
týmto právnym úkonom a tým dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu a predíde sa možným ďalším
sporom a tiež, že užitočnosť výroku rozsudku súdu z pohľadu ochrany práv a oprávnených záujmov
žalobcu, bude vo sfére žalobcu zabezpečená tak, že ak žalovaná 1/ bude aj po rozhodnutí súdu o
neplatnostikúpnychzmlúvnaďalejchcieťpreviesťsvojspoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiach,bude
musieť tento ponúknuť žalobcovi a žalobca bude môcť nadobudnúť spoluvlastnícky podiel po žalovanej
1/ namiesto toho, aby mu bolo protiprávne nanútené spoluvlastníctvo nehnuteľností s neznámou treťou
osobou.
3. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe navrhli, aby žalobca preukázal platné nadobudnutie
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spôsobom, ktorým nedošlo k porušeniu predkupného práva
ostatných vtedajších spoluvlastníkov, najmä, ale nielen žalovanej 1/ a za týmto účelom navrhli, aby
žalobca predložil súdu všetky ponuky právneho predchodcu žalobcu na uplatnenie predkupného práva
zaslané všetkým ostatným vtedajším spoluvlastníkom nehnuteľností, najmä, ale nielen žalovanej 1/.
Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu argumentovali, že tvrdenia žalobcu, ktorými preukazuje
splnenie naliehavého právneho záujmu, sú prinajmenšom v tomto štádiu súdneho konania predčasné,
nakoľko žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, nemôže byť a nie je
preukázaný ani jeho naliehavý právny záujem na určovacom petite žaloby. Z podanej žaloby nevyplýva,
že žalobca mal záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom
sporných kúpnych zmlúv, že mal záujem zamedziť žalovanému 2/ stať sa spoluvlastníkom týchtonehnuteľností a teda súčasťou spoluvlastníckej štruktúry spoluvlastníkov nehnuteľností a ani právne
relevantné dôvody objektívnej povahy preukazujúce dôvodnosť zamedzenia vstupu žalovaného 2/ do
spoluvlastníckej štruktúry spoluvlastníkov nehnuteľností.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I., a to
parciel reg. „E“, parc. č. 874/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 328 m2, parc. č. 1017/3 - orná pôda
o výmere 1659 m2, parc. č. 1017/4 - orná pôda o výmere 1484 m2, a parc. č. 1082/1 - orná pôda o
výmere 2192 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, ďalej podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I., a
to parciel reg. „E“, parc. č. 829/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 815 m2 a parc. č. 874/1 - trvalý
trávnatý porast o výmere 1027 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku a tiež podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec
A., okres Levice, a to parciel reg. „E“, parc. č. 274 - trvalý trávnatý porast o výmere 827 m2, parc. č.
359/1 - orná pôda o výmere 4848 m2, parc. č. 414/2 - orná pôda o výmere 3870 m2, parc. č. 609/1 -
orná pôda o výmere 1107 m2, parc. č. 645 - orná pôda o výmere 892 m2, parc. č. 788/2 - orná pôda o
výmere 1613 m2, parc. č. 1207 - orná pôda o výmere 2773 m2, parc. č. 1210 - orná pôda o výmere 2518
m2, parc. č. 1322/2 - orná pôda o výmere 288 m2, parc. č. 1447/2 - orná pôda o výmere 126 m2, parc.
č. 1595/5 - trvalý trávnatý porast o výmere 611 m2, parc. č. 1595/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 308
m2, parc. č. 1849/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 542 m2, parc. č. 1851/2 - trvalý trávnatý porast o
výmere 533 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.
5. Žalovaná 1/ ako predávajúca, odpredala na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2023 žalovanému 2/
akokupujúcemu,spoluvlastníckypodieloveľkosti1/2kcelkunanehnuteľnostiachpôvodneevidovaných
na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., okres Levice, a to ako
parcely reg. „E“, parc. č. 874/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 328 m2, parc. č. 1017/3 - orná pôda o
výmere 1659 m2, parc. č. 1017/4 - orná pôda o výmere 1484 m2, a parc. č. 1082/1 - orná pôda o výmere
2192 m2, ktoré nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného pre
katastrálne územie H. A., obec A., okres Levice. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 5356/2023 dňa 08.12.2023. Ďalej žalovaná
1/ ako predávajúca, odpredala na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2023 žalovanému 2/ ako
kupujúcemu, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach pôvodne evidovaných
na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., okres Levice, a to ako
parcely reg. „E“, parc. č. 829/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 815 m2 a parc. č. 874/1 - trvalý trávnatý
porast o výmere 1027 m2, ktoré nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX,
vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., okres Levice. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 5641/2023 dňa 20.12.2023.
A na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2024 žalovaná 1/ ako predávajúca odpredala žalovanému
2/ ako kupujúcemu, okrem iného aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach
evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., okres Levice,
a to ako parcely reg. „E“, parc. č. 274 - trvalý trávnatý porast o výmere 827 m2, parc. č. 359/1 - orná
pôda o výmere 4848 m2, parc. č. 414/2 - orná pôda o výmere 3870 m2, parc. č. 609/1 - orná pôda o
výmere 1107 m2, parc. č. 645 - orná pôda o výmere 892 m2, parc. č. 788/2 - orná pôda o výmere 1613
m2, parc. č. 1207 - orná pôda o výmere 2773 m2, parc. č. 1210 - orná pôda o výmere 2518 m2, parc. č.
1322/2 - orná pôda o výmere 288 m2, parc. č. 1447/2 - orná pôda o výmere 126 m2, parc. č. 1595/5 -
trvalý trávnatý porast o výmere 611 m2, parc. č. 1595/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 308 m2, parc.
č. 1849/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 542 m2, parc. č. 1851/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 533
m2. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor,
číslo vkladu: V 2656/2024 dňa 04.07.2024.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137, § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
§ 3 ods. 1, § 39, § 40a, § 41, § 137 ods. 1, § 140, § 605 Občianskeho zákonníka a dospel
k záveru, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku a teda o určenie právnej skutočnosti, ktoré určenie zákon pripúšťa, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Cdo/186/2022 zo
dňa 28.02.2024 - ZSP 33/2024, z ktorého okrem iného vyplýva, že osobitným právnym predpisom, z
ktorého v prípade porušenia predkupného práva vyplýva oprávnenie spoluvlastníka domáhať sa žalobou
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku), je v hmotnoprávnejrovine § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka (obdobne aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Cdo/238/2022 zo 24.01.2024) Na základe uvedeného
konštatoval, že otázka prípustnosti určovacej žaloby je splnená a otázka existencie naliehavého
právneho záujmu je bez právneho významu.
7. K námietke žalovaných ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaní za to, že žalobca nadobudol spoluvlastnícke
podiely na sporných nehnuteľnostiach na základe relatívne neplatného právneho úkonu, ktorý dôvod
neplatnosti spočíval v porušení predkupného práva vtedajších podielových spoluvlastníkov vrátane
porušeniapredkupnéhoprávažalovanej1/,bolopotomichúlohoupreukázať,žesaniektorýzdotknutých
subjektov vo všeobecnej premlčacej dobe tejto relatívnej neplatnosti aj dovolal. Nič z uvedeného však
nebolo v konaní tvrdené, nieto ešte preukázané. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol
návrh žalovaných na vykonanie dokazovania predložením ponuky právneho predchodcu žalobcu na
uplatnenie predkupného práva zaslané ostatným spoluvlastníkom, nakoľko tento dôkaz nie je podľa
názoru súdu spôsobilý vyvrátiť súdom prijatý záver o tom, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností tak, ako to vyplýva z katastra nehnuteľností. Konštatoval, že žalobca ako
podielový spoluvlastník, ktorý bol spornými právnymi úkonmi dotknutý podľa § 140 Občianskeho
zákonníka na svojich právach, je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o určenie
neplatnosti týchto právnych úkonov.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní žalovaní ani netvrdili nieto ešte preukázali, že by si
žalovaná 1/ pred uzavretím sporných kúpnych zmlúv, splnila voči žalobcovi svoju zákonnú ponukovú
povinnosť a ponúkla žalobcovi na predaj svoje spoluvlastnícke podiely podľa § 605 Občianskeho
zákonníka písomnou formou. Až v záverečnej reči právny zástupca žalovaných navrhol za účelom
preukázania realizácie ponukového konania zo strany žalovanej 1/ voči žalobcovi, výsluch svedka O. O.
B., ktorý mal medzi žalovanými sporné zmluvy sprostredkovať s argumentáciou, že tento návrh označil z
dôvodu,žesúdsanestotožnilsprávnymnázoromžalovaných,žežalobajenedôvodná.Právnyzástupca
žalovaných ďalej dôvodil, že v prípade ak by sa súd s právnym názorom žalovaných stotožnil, nebol
by dôvod na vykonávanie akéhokoľvek dokazovania. Návrh na vykonanie dokazovania predvolaním a
vypočutím svedka sa žalovaným javil vzhľadom na ich právne posúdenie veci ako nadbytočný, ktorý
nebolo potrebné a v podstate ani dôvodné a možné vykonať. Súd prvej inštancie sa však s touto
argumentáciou nestotožnil. Otázka či vôbec a pokiaľ áno, za akých okolností bolo realizované ponukové
konanie žalovanou 1/ voči žalobcovi, bola v konaní rozhodujúca, a preto bolo povinnosťou žalovaných
v záujme úspešnej procesnej obrany a to aj s poukazom na poučenie o sudcovskej koncentrácii
konania, tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia uvádzať už vo svojich vyjadreniach podľa § 167 CSP a za
účelom ich preukázania aj predložiť resp. označiť relevantné dôkazy. Žalovaní však skutkové tvrdenia
ohľadom realizácie ponukového konania neuvádzali, právny zástupca žalovaných až v záverečnej reči
navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka a to za účelom preukázania realizácie ponukového
konania. Takto navrhnuté dokazovanie však nemožno v s poukazom na § 153 CSP považovať za
učinené včas, pretože je neželateľné, aby strana sporu navrhovala dôkazy či uvádzala podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia až na pojednávaní, keď tak mohla a mala urobiť v lehote podľa § 167
CSP. V tejto súvislosti ďalej súd doplnil, že dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo
strany sporu tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili, keďže dokazovanie neslúži strane sporu na to,
aby prostredníctvom neho zistila, či existujú nejaké skutočnosti v jeho prospech. Navrhnutý dôkazný
prostriedok - výsluch svedka nepovažoval súd prvej inštancie za dôkaz spôsobilý preukázať realizáciu
ponukového konania žalovanou 1/ voči žalobcovi, nakoľko v prípade prevodu nehnuteľností musí byť
ponukové konanie realizované v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka písomne. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že predkupné právo žalobcu bolo podľa § 140 Občianskeho zákonníka porušené, v
dôsledku čoho sú všetky sporné kúpne zmluvy relatívne neplatnými právnymi úkonmi, ktorej relatívnej
neplatnosti sa žalobca účinne dovolal podľa § 40a Občianskeho zákonníka, keď žaloba o určenie
neplatnosti právnych úkonov, bola žalovanej 1/ nepochybne doručená dňa 07.05.2025 a žalovanému
2/ dňa 14.05.2025.
9. Vo vzťahu k námietke žalovaných, že zo žaloby nevyplýva, že žalobca mal záujem nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, že mal záujem zamedziť žalovanému 2/ stať
sa spoluvlastníkom nehnuteľností, ani právne relevantné dôvody objektívnej povahy preukazujúce
dôvodnosť zamedzenia vstupu žalovaného 2/ do spoluvlastníckej štruktúry spoluvlastníkov, súd prvej
inštancie uviedol, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 2Cdo 28/2009 zo dňa 26.05.2010, na ktorý poukázali žalovaní, bol prekovaný rozhodnutiamiNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Cdo/186/2022 zo dňa 28.02.2024 - ZSP 33/2024
a sp. zn.: 4Cdo/238/2022 zo 24.01.2024, v zmysle ktorých žaloba o určenie relatívnej neplatnosti
zmluvy je žalobou podľa § 137 písm. d) zákona, pričom osobitným predpisom, z ktorého vyplýva
oprávnenie domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy je v hmotnoprávnej rovine § 40a v spojení
s § 140 Občianskeho zákonníka. Preukazovať tak naliehavý právny záujem žalobcu na určení relatívnej
neplatnosti sporných právnych úkonov, resp. to, prečo sa žalobca domáha ochrany svojho porušeného
práva práve určovacou žalobou a nie žalobou na plnenie, je tak právne irelevantné, keďže žalobca
len využil jednu z hmotným právom dovolených prostriedkov ochrany svojho práva, v danom prípade
postupom podľa § 137 písm. c) CSP v nadväznosti na § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka, čo bude
mať za následok vznik opätovnej ponukovej povinnosti zo strany žalovanej 1/ voči žalobcovi pre prípad,
že žalovaná 1/ bude mať záujem svoje spoluvlastnícke podiely aj naďalej predať.
10.Žalobcavkonanípreukázalvšetkypredpokladypreúspešnéuplatneniesvojhopráva,keďpreukázal,
že je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, a tiež, že žalovaná 1/ previedla svoje
spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach na žalovaného 2/, za súčasného stavu, keď
žalovaní v konaní nepreukázali, že žalovaná 1/ si pred uzavretím sporných kúpnych zmlúv, splnila
voči žalobcovi svoju zákonnú ponukovú povinnosť a písomne ponúkla žalobcovi na predaj svoje
spoluvlastnícke podiely podľa § 605 Občianskeho zákonníka.
11. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaných, že zo strany žalobcu ide o tzv. „šikanózny výkon
práva“, keď toto v konaní nebolo podľa názoru súdu ničím preukázané. Nebolo nijako preukázané, že by
bolo cieľom žalobcu v konaní poškodiť žalovaných a že by zo strany žalobcu išlo vedením tohto súdneho
konania o dosiahnutie zásahu do subjektívnych práv žalovaných a to takej intenzity a vážnosti, ktorý je
v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Pre doplnenie uviedol, že
pokiaľ ide o Kúpnu zmluvu zo dňa 17.06.2024, žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia
relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy v tej časti, ktorou žalovaná 1/ previedla na žalovaného
2/ presne špecifikované spoluvlastnícke podiely na presne špecifikovaných nehnuteľnostiach, avšak
predmetom spornej kúpnej zmluvy boli aj iné nehnuteľnosti, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej
1/. Žalobca sa teda podľa názoru súdu, posúdiac obsah žalobného petitu, domáhal určenia neplatnosti
časti spornej kúpnej zmluvy, hoci sám vo výroku navrhovaného súdneho rozhodnutia toto slovom „v
časti“ nevyjadril. Vzhľadom na skutočnosť, keď predmetom spornej kúpnej zmluvy bol aj prevod ďalších
nehnuteľností, považoval súd za účelom určitosti výroku súdneho rozhodnutia za nevyhnutné zdôrazniť,
že predmetný právny úkon je neplatný v „časti“ a to s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku a žalobcovi ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovaným
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
14. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, žiadali rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali, že súd prvej inštancie zamietol
vykonanie dôkazu výsluchom svedka O. O. B.. Z predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie sa im stalo známe, že súd prvej inštancie nebude prihliadať na právny názor uvedený
v uznesení NS SR sp. zn. 2Cdo/28/2009 a že bude prihliadať na názor NS SR uvedený v uznesení
sp. zn. 4Cdo/238/2022 a v rozsudku sp. zn. 4Cdo/186/2022. Následne navrhli vykonať dokazovanie
výsluchom menovaného svedka, čo bola bezprostredná reakcia na predbežné právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie a s tým spojenú potrebu vykonania dôkazu v záujme dosiahnutie ich úspechu
v konaní. Mali za to, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu a ani naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a preto nie je potreba posudzovať žalobu v merite veci a vykonávať dokazovanie.
Uplatnenie prostriedku procesnej obrany preto bolo vykonané včas, bezprostredne po zistení dôvodnosti
vykonania navrhnutého dôkazu. Výsluch svedka navrhovali z dôvodu, že zabezpečoval uzavretie
sporných kúpnych zmlúv a mohol sa vyjadriť, či uskutočnil v mene žalovanej 1/ právne úkony v rámci
ponuky na uplatnenie predkupného práva žalobcu. Žalovaní namietali aj názor súdu prvej inštancie, že
preukázanie uskutočnenie ponuky na uplatnenie predkupného práva právnym predchodcom žalobcu
je nedôvodné. Podľa ich názoru ide o odlišný postup zo strany súdu k stranám sporu, čím došlo
k porušeniu práva na spravodlivé konanie z dôvodu porušenia zásady rovnosti zbraní. Zamietnutiemožnosti vykonania dôkazu a preukázania splnenia ponuky na uplatnenie predkupného práva žalobcom
malo za následok nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, z ktorého vyvodil nesprávny právny
záver. Podľa ich názoru záujem žalobcu na nadobudnutí spoluvlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú
v spoluvlastníctve, resp. výlučnom užívaní tretej osoby (spoločnosť Hronfruct Levice a.s.), bez fyzickej
možnosti ich užívania žalobcom, sa javí ako účelové a špekulatívne konanie. Poukázali na § 3 ods. 1
OZ ohľadne konania v rozpore s dobrými mravmi.
15. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Uviedli, že výsluchy svedkov O. N. a O. B. by nezmenili právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalobca svoj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam
nadobudol 8.2.2021, a preto námietka žalovaných smerujúca k relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
na základe ktorého žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, bola podaná
po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na kúpnu zmluvu, ktorou Žalobca nadobudol od navrhnutého
svedka spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, sa tak hľadí ako na platný právny úkon.
Výsluch svedka tak bol pre rozhodnutie veci neúčelný a súd prvej inštancie postupoval v súlade s
príslušnými ustanoveniami CSP (najmä článkami 8 a 17 a § 157 upravujúcimi princíp hospodárnosti
konania), ak nevykoval dôkaz, ktorý by žiadnym spôsobom neprispel k rozhodnutiu veci. Tie isté závery
platia aj vo vzťahu k výsluchu druhého navrhovaného svedka O. B.. Podľa bodu 10 Odvolania mal tento
svedokzabezpečovaťvmenežalovanej1/ponukovúpovinnosťvočiostatnýmspoluvlastníkomamalbyť
vypočutý k splneniu tejto povinnosti. Ako však už uviedol súd prvej inštancie na pojednávaní, splnenie
ponukovej povinnosti musí byť vykonané písomne, a preto ak chceli Žalovaní preukázať splnenie
tejto povinnosti mali predložiť listiny preukazujúce splnenie tejto povinnosti. Výsluch svedka nemôže
nahradiť takúto písomnú ponuku. Poukázal na to, že žalovaná 1/ mu neponúkla svoje spoluvlastnícke
podiely k sporným nehnuteľnostiam na odkúpenie, a to ani ústnou formou, či už priamo alebo
prostredníctvom svedka O. B.. Preukázanie splnenia ponukovej povinnosti bolo kľúčovým dôkazom pre
úspech žalovaných v spore. Ak by Žalovaní tento dôkaz predložili, žaloba by bola bezdôvodná a musela
by byť zamietnutá. Žalovaní navyše mohli tento dôkaz navrhnúť už vo vyjadrení k žalobe aj duplike.
Namiesto toho sa žalovaní zamerali na namietanie rôznych podružných čiastkových aspektov sporu
zameraných na spochybnenie procesného postavenia žalobcu a dôvodnosti žaloby a úmyselne sa vyhli
podstate sporu. Svoju procesnú taktiku zmenili až potom, čo po predbežnom právnom posúdení zistili,
že súd prvej inštancie ju neakceptuje. Žalobca k odvolaciemu dôvodu, že výkon práva požadovaného
žalobou je rozporný s dobrými mravmi uviedol, že žalovaní nekonkretizujú v čom, má byť výkon práva
rozporný s dobrými mravmi, a preto sa nevie bližšie vyjadriť k tomuto odvolaciemu dôvodu.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.
20. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanoveniapodstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalovaným v ich odvolaní. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, skutkové či
právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné.
Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných.
21. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a
slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v
konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
22. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
23. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto
skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiadal určiť neplatnosť zmlúv o prevode spoluvlastníckych
podielov žalovanej 1/ na žalovaného 2/ vedených na listoch vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX kat. úz.
A. z dôvodu, že v súlade s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka mu žalovaná 1/ neponúkla jej
spoluvlastnícky podiel na odkúpenie. Na tom základe sa voči žalovaným dovolal relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy doručením žaloby. Skutkový stav konštatovaný súdom prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku zodpovedá vykonaným listinným dôkazom založeným v spise.
25. Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
26. Podľa § 603 ods. 1 OZ predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na
predaj.27. Podľa § 603 ods. 2 OZ predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči
nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom
do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované
predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
28. Podľa § 603 ods. 3 OZ ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
29. V prípade, ak niektorí z podielových spoluvlastníkov porušil povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky
podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu
na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu
uvedenej v § 40a OZ. Pretože Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného
práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať
ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve ( § 603 OZ) je podľa názoru odvolacieho súdu možné
právne vzťahy medi účastníkmi konania analogicky posúdiť podľa § 603 ods. 3 OZ, pretože táto právna
norma je posudzovanému prípadu najpodobnejšia.
30. K dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok
rozlišuje medzi žalobami o určenie, že tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) a žalobami o
určenieprávnejskutočnostivzmysle§137písm.d).Cieľomzákonodarcuprizavedenítohtorozlišovania
bolo vylúčiť všetky nepotrebné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych
skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Právna úprava Civilného
sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného
právneho predpisu, najmä z hmotného práva (§ 137 písm. d/ CSP). Zmluvy a iné právne úkony, ich
existencia, platnosť či neplatnosť sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami.
31. V tomto spore sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, teda určenia právnej
skutočnosti ovplyvňujúcej právny vzťah z práva spoluvlastníka nehnuteľnosti. Nejde teda o žalobu na
určenie, či tu právo je alebo nie je, pri ktorej je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem tak,
ako ho posudzoval súd prvej inštancie. Žaloba na určenie právnej skutočnosti je preto žalobou, ktorej
prípustnosťtrebaposudzovaťpodľa§137písm.d)CSP.Nato,abybolomožnéprijaťzáver,čipredmetná
žaloba je prípustná v zmysle § 137 d) CSP, je potrebné posúdiť, či § 40a Občianskeho zákonníka je
priamo normou, ktorá umožňuje žalovať o neplatnosť.
32. V zmysle § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod osoby blízkej. Ide o zákonné predkupné právo
podielového spoluvlastníka, ktoré má vecno-právny charakter, čo znamená, že je spojené s vecou a
prechádza na jej nadobúdateľa. Predkupné právo vzniká za predpokladu, že podielový spoluvlastník
má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel. V takom prípade má povinnosť svoj podiel ponúknuť
spoluvlastníkovi s výnimkou prevodu na osobu blízku. V prípade, že povinný spoluvlastník nerešpektoval
zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú, než blízku osobu bez toho, aby ho predtým
ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho
podielu, zákon považuje za neplatný. Právnym dôvodom dovolania sa relatívnej neplatnosti je reparácia
porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu
v zákonných medziach realizovať predkupné právo už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému.
Môže sa v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na
kúpu, alebo podať žalobu na nahradenie vôle povinnej osoby. Opomenutý spoluvlastník nemusí žiadať
o bezprostredné nadobudnutie prevedeného spoluvlastníckeho podielu; jeho záujem môže smerovať k
tomu, aby mu zostalo zachované predkupné právo voči novému nadobúdateľovi. Z ustanovenia § 40a
v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva primárne možnosť domáhať sa určenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol ako podielový spoluvlastník vylúčený z možnosti nadobudnutia
tohto podielu. Podaním takejto žaloby sa vylúči prípadná možnosť iných spoluvlastníkov žalovať o
nahradenie prejavu vôle, a teda primárny cieľ zákonného predkupného práva v zachovaní pôvodného
okruhu spoluvlastníkov, resp. vylúčenie tretej osoby z okruhu spoluvlastníkov.
33. Odvolací súd posudzujúc vec z hľadiska vyššie uvedeného výkladu a skutkového stavu sa
stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení. Opodstatnenosť tohto záveru vyplýva aj zo skutočnosti, že rozsudok, ktorým súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, je listinou, na základe ktorej správakatastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995
Z.z.), čo samo o sebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu s prihliadnutím na právny dôvod, ktorý viedol oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu.
34. V posudzovanom prípade žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 40a Občianskeho zákonníka, pričom doručením žaloby žalovaným 1/ a 2/ sa žalobca dovolal
relatívnej neplatnosti sporných kúpnych zmlúv. Dôsledkom takéhoto úkonu je neplatnosť právneho
úkonu spätne, odo dňa uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Dôjdením dovolania sa neplatnosti
právneho úkonu ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a
nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnávať k absolútnej neplatnosti (4Cdo/136/2009,
5Cdo/211/2009).
35. Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka je normou, ktorá
umožňuje podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP bez potreby
preukazovania naliehavého právneho záujmu. Podľa názoru odvolacieho súdu toto ustanovenie je v
spojení s § 140 Občianskeho zákonníka možné vykladať tak, že ide o osobitné zákonné oprávnenie,
ktoré umožňuje opomenutému podielovému spoluvlastníkovi podať žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP, keď sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak
povinná osoba nepristúpila k mimosúdnej náprave protiprávneho stavu - vráteniu plnenia z neplatného
právneho úkonu (žalovaný 2/ na výzvu nereagoval). Dovolanie sa relatívnej neplatnosti má zákonný
dôsledok (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu, a teda aj žalobný petit musí zodpovedať zákonnému
dôsledku (neplatnosť) a nie následku na vlastníctvo (iný vlastnícky stav). Treba rozlišovať hmotno-
právnu formu (§ 40 a Občianskeho zákonníka) a procesnoprávnu formu (§ 137 písm. d/ CSP) -
stránku uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu a pokiaľ hmotné právo de lege lata dovolanie
sa relatívnej neplatnosti pripúšťa, aj procesné právo musí takúto žalobu umožniť bez ohľadu na
to, že ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka výslovne na žalobu o neplatnosť neodkazuje;
preto neobstojí zužujúci výklad žalovaného 2/. Účelom predkupného práva spoluvlastníkov je totiž
ochrana oprávneného spoluvlastníka pre prípad, že by sa mal zmeniť okruh spoluvlastníkov, keďže pre
spoluvlastníkamôžebyťdôležité,abyostalrovnakýokruhspoluvlastníkovkveci.Môžedôjsťksituáciám,
že ak by sa okruh spoluvlastníkov zmenil, prinieslo by to nezhody medzi spoluvlastníkmi. Predkupné
právo slúži oprávnenému spoluvlastníkovi, aby mal možnosť zabrániť prípadnej zmene osoby iného
spoluvlastníka, resp. vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva. Predmetnou žalobou žalobca dosiahne
obnovenie pôvodného spoluvlastníckeho stavu a zostane mu zachované predkupné právo podielového
spoluvlastníka.
36. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v predmetnom spore je daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Následne sa správne skutkovo i právne
vyporiadal s otázkou existencie porušenia predkupného práva žalobcu. K tomu odvolací súd dodáva, že
ak spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, svoj podiel musí najskôr ponúknuť
ostatným spoluvlastníkom. Keďže ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve neobsahujú
podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo zákonného predkupného právneho vzťahu, za použitia
analógie legis (§ 853 OZ) sa tento právny vzťah spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy obsahom a účelom mu najbližšie. Za takéto ustanovenia treba považovať ustanovenia
o zmluvnom predkupnom práve ako o vedľajšom dojednaní pri kúpnej zmluve upravené v § 602 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Podľa poslednej vety § 605 Občianskeho zákonníka pre formu ponuky na
predaj oprávnenej osobe platí, že ak ide o nehnuteľnosť, musí byť dodržaná písomná forma. Ponuka
musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých má byť kúpna zmluva uzavretá.
37. V danej veci nebolo preukázané, že žalovaná 1/ zaslala žalobcovi písomnú ponuku ohľadne
odpredaja jej spoluvlastníckeho podielu, čím bolo porušené predkupné právo žalobcu. Súd prvej
inštancie správne postupoval, keď návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka B. zamietol, pretože
vyjadrenie svedka nemôže nahradiť absenciu existencie dôkazu – písomnej ponuky na realizáciu
predkupného práva.
38. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu
v danom konaní. Žalobca je vedený ako spoluvlastník sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností,
jehovlastníckeprávonebolospochybnenéžiadnymprávnymúkonomalebosúdnymkonaním.Námietka
žalovaných v tomto konaní smerujúca k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam odjeho právneho predchodcu bez dodržania predkupného práva voči ostatným spoluvlastníkom je v tomto
konaní irelevantná. Žalobca je platným vlastníkom svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sú žalobcovia
toho názoru, že jeho právny predchodca porušil predkupné právo spoluvlastníkov, mali možnosť využiť
taktiež relevantný právny postup v zmysle § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka
39. Vzhľadom na to súd prvej inštancie správne dospel k záveru o dôvodnosti predmetnej žaloby, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods.
1 CSP tak, že v tomto štádiu konania úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí podali
odvolanie proti rozsudku, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.