Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Bašistová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824010147
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8824010147.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.03.2026,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/22/2024 zo dňa 24.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona účinného od 6.8.2024 vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 27.01.2024 v čase okolo 05.15 hod. po vzájomnej dohode s už odsúdenými C. D., nar. XX.X.XXXX
a D. B., nar. XX.XX.XXXX došli k neobývanému rodinnému domu nachádzajúcemu sa na adrese E. E.
XX/XX, F. G. H., kde obžalovaný A. B. zostal na ulici pred uvedeným domom dávať pozor, pričom D.
B. a C. D. preskočili uzamknutú bráničku pred rodinným domom, následne prišli k vchodovým dverám
nachádzajúcim sa na bočnej strane domu, kde D. B. roxorom vypáčil petlicu na vchodových dverách, cez
ktoré vošli do domu, odkiaľ odcudzili 2 ks balíkov CYKY-J kábla 3x1,5mm o celkovej dĺžke 200 metrov, 2

balíky CYKY-J kábla 3x2,5 mm o celkovej dĺžke 200 metrov, 1 ks uhlovú brúsku zn. Makita GA 503 OR
nezisteného výrobného čísla, 1 ks akumulátorovú vŕtačku s príklepom zn. Bosh Uneomax nezisteného
výrobného čísla, 1 ks malú sekeru, 1 ks sekeru zn. Fiskars, 1 ks predlžovací kábel nezistenej značky
o dĺžke 25 metrov, pričom poškodili pásovú brúsku Parkside PBS 900A1, kotúčovú pílu MY Project
1400W,2kspracovnýchsvietidielnezistenejznačkyabúraciekladivoParksidePBH1500E5,naktorých
odstrihli a odcudzili prívodné káble, potom z domu odišli a to tak že opäť preskočili bráničku, kde všetci

spoločne odcudzené káble spálili v ohnisku pri OD Lidl vo F. G. H. a takto získanú meď z káblov odniesli
v čase okolo 08:00 hod. do zberných surovín I. J. vo F. G. H., kde za meď dostali finančnú hotovosť
vo výške 101,75 eur, ktorú si medzi sebou všetci traja rozdelili, čím spôsobili pre poškodeného K. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom L. XXX/XX, E., škodu krádežou a poškodením náradia vo výške 590 eur
a poškodením petlice dverí vo výške 20 eur.

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1
Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Okresný súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/32/2024 zo dňa 26.11.2024,
ktorýmmuboluloženýtrestpovinnejprácevovýmere300hodín,ktorýmuboluloženýpreprečinkrádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona ako aj výrok z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 2T/28/2024 zo dňa 27.11.2024, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu pre prečinkrádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súčasne okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému A. B. uložil povinnosť nahradiť
spoločne a nerozdielne s už na náhradu škody zaviazanými C. D. a D. B. poškodenému K. A. škodu
v sume 610 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa

k spáchaniu skutku priznal pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rovnako na hlavnom pojednávaní
a urobil vyhlásenie o vine. Rozhodnutie okresného súdu o uznaní viny preto považuje za korektné
a zákonné. Podáva odvolanie len proti výroku o treste, nakoľko okresný súd dostatočne nevyhodnotil
všetky okolnosti prípadu a uložil trest, ktorý je neprimerane prísny. Podľa obžalovaného okresný súd
vo svojom rozhodnutí len nekriticky prevzal argumenty orgánov činných v trestnom konaní a opomenul
niektoré dôležité a ekonomické skutočnosti. Obžalovaný zdôraznil, že od úplného začiatku spolupracuje

s orgánmi činnými v trestnom konaní, napomáhal pri objasňovaní skutku, za spáchanie skutku prejavil
úprimnú ľútosť, zaviazal sa k náhrade škody a prisľúbil, že sa viac trestnej činnosti nedopustí. Taktiež
sa správa slušne a disciplinovane a nemá žiadnu motiváciu k páchaniu obdobnej trestnej činnosti.
Obžalovaný taktiež uviedol že si uvedomuje predchádzajúce viacnásobné porušenia právnych noriem,
avšak z dôvodu narodenia jeho dcéry sa chce polepšiť, aby jej mohol byť dobrým vzorom a aby mala

všetky potrebné prostriedky na svoj rozvoj a plnohodnotnú možnosť na začlenenie sa do spoločnosti.
Jeho priateľka prejavuje vo vzťahu k dieťaťu známky mentálnej nestability, a preto sa osobne ujal
starostlivosti o dieťa na maximum. Chce svojej priateľke pomôcť s jej psychickou stránkou, o ktorej sa
domnieva, že sa za prítomnosti profesionálnej zdravotnej starostlivosti môže zlepšiť, ba až úplne uceliť.
Jej konanie pripisuje vekovej vyspelosti, a preto je nutné, aby vystupoval v roli otca. Obžalovaný taktiež

zdôraznil, že výkladom vnútroštátnej, ale aj medzinárodnej právnej úpravy dospel k záveru, že jedným
z najdôležitejších elementov v rámci právnych odvetví je ochrana dieťaťa a jeho zabezpečenie. Zdravý
vývoj jeho dieťaťa však bude ohrozený, ak nebude môcť uskutočňovať výkon svojho postavenia v pozícii
otca. Obžalovaný sa vyjadril aj k okolnostiam spáchaného skutku, nakoľko uviedol, že dôvodom jeho
pomyselného skratu bol fakt, že bol pod vplyvom alkoholu a neuvedomoval si následky svojho konania.

Alkoholu neholduje, nekonzumuje ho často, avšak následkom napätej situácie v súvislosti s nepretržitou
starostlivosťou o dieťa a partnerkiným mentálnym rozpoložením chcel na chvíľu upustiť od negatívnych
myšlienok. V podanom odvolaní obžalovaný taktiež uviedol, že svoj podiel na škode chce uhradiť,
pretože plne preberá zodpovednosť za svoje skutky. Aj napriek jeho trestnej minulosti tvrdí, že sa
zmenil, trestnú činnosť opäť páchať nebude a v tomto konkrétnom prípade suma spáchanej škody

neprevyšovala zákonnú hranicu kvalifikácie trestného činu, čím nebola plnohodnotne naplnená skutková
podstata trestného činu. Navrhuje preto, aby bolo prehodnotené rozhodnutie s prihliadnutím na možnosť
aplikácie materiálneho korektívu, keďže sa nejedná o natoľko závažné previnenie, že by napĺňalo
skutkovú podstatu trestného činu a zároveň následky tohto konania možno napraviť jeho úhradou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a blízke osoby. V závere odvolania obžalovaný zdôraznil, že sa domáha, aby krajský súd
zmenilvýrokotreste,atotakžemuuložímiernejšítrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomjeho
výkonu, prípadne aj za uloženia probačného dohľadu, alebo alternatívny trest v podobe povinnej práce.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Podľa názoru krajského súdu bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa

obžalovanému kladie za vinu tak, ako bol okresným súdom ustálený, sa stal, a že ho spáchal práve
obžalovaný. Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené okresným súdom ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona účinného od 6.8.2024 vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona. Obžalovaný konal ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt a svojim úmyselnýmkonaním spolu s už odsúdenými C. D. a D. B. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona účinného od 6.8.2024 vo forme spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona.

Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného
postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku prijaté súdom s tým, že dokazovanie
vrozsahu,vakomsaobžalovanýpriznal,sanevykonáavykonajúsadôkazysúvisiacesvýrokomotreste

a náhradou škody.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský
súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal len tento napadnutý
výrok. Ak obžalovaný poukazuje v rámci odvolania aj na uplatnenie materiálneho korektívu, vzhľadom
na vyhlásenie obžalovaného o vine a súdom prijaté vyhlásenie, táto odvolacia námietka aj vzhľadom

na podané odvolanie len čo do výroku o treste, nie je opodstatnená. Inštitút uznania viny svojou
povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom prednesenej obžaloby a
takto určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku. Táto nepreskúmateľnosť vo vzťahu k opravným prostriedkom je vo vzťahu k odvolaciemu
konaniu výslovne upravená v ustanovení § 257 ods. 5 Tr. poriadku tak, že súdom prijaté vyhlásenie o

vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním. Odpoveďou na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať vinu za skutok
zistený výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode
o vine a treste (§ 333 ods. 3, § 334 ods. 1, 4 Tr. por.). Ak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku toto
vyhlásenie príjme, nemá už procesný priestor na dokazovanie, ktoré by vyvolalo zmenu skutkových

zistení obžaloby. Ako už bolo uvedené, výrok o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol vyhlásený
na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku alebo podľa § 257
ods. 1 písm. c) Tr. poriadku v príslušnom znení nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať,
čo je právne dané nevykonaním dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle
§ 257 ods. 7 Tr. poriadku a analogickým použitím ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por. Ide o slobodný

prejav vôle obžalovaného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Ako bolo už
uvedené, odvolací súd nemal pre toto prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine možnosť preskúmavať
vecnú dôvodnosť jeho odvolacej námietky o posúdení materiálneho korektívu, pričom treba dodať, že
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že právo obžalovaného na spravodlivý proces,
vrátane práva na obhajobu, boli porušené. Nadrámec uvedeného krajský súd dodáva, že vzhľadom na

priestupkové postihnutia obžalovaného, ale aj jeho trestnú minulosť, v neposlednom rade aj s ohľadom
na okolnosti spáchaného skutku vlámaním nie je možné v danom prípade aplikovanie materiálneho
korektívu akceptovať, nakoľko krajský súd práve s poukazom na uvedené nemá o vyššej závažnosti
konania obžalovaného žiadne pochybnosti.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 prvá veta Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona účinného
od 6.8.2024 vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, s ktorým Tr. zákon v osobitnej časti
spája uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe do dvoch rokov. Okresný súd odôvodnene a v súlade
so zákonom zohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, nakoľko

sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho a taktiež správne zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, nakoľko už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovanému bolo preto
potrebné ukladať trest pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri trestnej sadzbe až na
dva roky.Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal krajský súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa.

Okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne, logicky a presvedčivo svoje rozhodnutie odôvodnil
a v čase svojho rozhodovania aj správne postupoval. Krajský súd sa s odôvodnením okresného
súdu o potrebe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému plne stotožňuje.
Okresný súd veľmi precízne hodnotil okolnosti na strane obžalovaného aj s ohľadom na jeho rodinnú
situáciu, zohľadňoval záujmy maloletej dcéry obžalovaného a veľmi citlivo vyvažoval záujem maloletej
vo vzťahu k záujmu štátu na potrestaní obžalovaného, pričom argumentácii okresného súdu nie je čo

vytknúť, a preto na podrobné odôvodnenie okresného súdu krajský súd poukazuje. Krajský súd dospel
kzáveru,žezhľadiskaindividuálnejajgenerálnejprevenciejetrestuloženýokresnýmsúdomprimeraný.
V súvislosti s uloženým súhrnným trestom musí krajský súd súčasne konštatovať, že po vyhlásení
napadnutého rozsudku došlo k vykonaniu trestu povinnej práce vo vzťahu ku ktorému okresný súd
v čase vyhlasovania rozsudku správne ukladal súhrnný trest. Vzhľadom na podanie odvolania len zo

strany obžalovaného bol krajský súd viazaný zásadou zákazu refomatio in peius, preto nemohol pristúpiť
k zrušeniu uloženého trestu a ukladaniu samostatného trestu, pretože by to bolo pre obžalovaného
nepriaznivejšie.

V tejto súvislosti krajský súd v žiadnom prípade nebagatelizuje trestnú činnosť obžalovaného, avšak

prihliadol pritom na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a vyhlásil na
hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku v obžalobe, čím uľahčil postup okresného
súdu. Takto uloženým trestom bude naplnená aj funkcia trestu zameraná na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom

- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

V neposlednom rade krajský súd prihliadal aj na skutočnosť, že obžalovaný sa stará o maloletú
dcéru. Všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Tr. zákona, teda

závažnostispáchanejtrestnejčinnostivyplývajúcejzpovahyaspôsobuspáchania,zistenejpoľahčujúcej
a priťažujúcej okolnosti, ziskuchtivej povahe motívu páchateľa a jeho úmyslu, ako aj sťaženým pomerom
obžalovaného, no zároveň aj ohrozeným možnostiam jeho nápravy vyplývajúcim z jeho recidívy, z
hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie a morálneho odsúdenia jeho trestnej
činnosti spoločnosťou, je podľa názoru odvolacieho súdu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5

mesiacov nepodmienečne potrebné považovať za primeraný a spravodlivý.

Správne postupoval okresný súd, keď postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil
obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia

slobody za úmyselný trestný čin.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd jednomyseľne odvolanie obžalovaného zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.