Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/162/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208088
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124208088.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919
001 proti žalovanému: Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, so sídlom M. Rázusa 104, 010 01
Žilina, IČO: 42 054 575, právne zastúpený Krivak & Co, s.r.o., so sídlom Gajova 13, 810 00 Bratislava,

IČO: 36 863 475, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 7C/67/2024-191 zo dňa 8.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ostáva nedotknuté.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd pri aplikácii ust. § 145 ods. 1 veta prvá, § 146 ods. 1 a contrario CSP konanie zastavil a žalobcovi
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% konštatujúc, procesné zavinenie na zastavení konania na strane
žalovaného.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
proti žalovanému vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A. B., pozemok parcela KN-
C č. 1385/10, 1385/11, 1385/12, 1385/13, 1385/14, 1385/15, 1385/16, 1385/17, 1385/18 a stavieb:
prevádzkovo - sociálnej budovy, súp. č. XXX, na pozemku parcela reg. C KN č. 1385/14 a sklad
súp. č. XXX, na pozemkoch KN-C parcela č. 1385/11, 1385/12 a 1385/9. Konštatoval, že v priebehu
konania, podaním doručeným súdu dňa 07.07.2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol

konanie zastaviť, dôvodiac, že žalovaný po podaní žaloby nehnuteľnosti vypratal, pričom ako dôkaz
doložil súdu prvej inštancie zápisnicu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností zo dňa 30.6.2025 (č.l. 188
spisu). Súd prvej inštancie vychádzajúc z označeného dôkazu konštatoval, že žalovaný až po podaní
žaloby na súd vypratal nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca a ktorých vypratania sa
žalobca domáhal, čo preukazuje priložená zápisnica zo dňa 30.6.2025, preto žalobcovi prináleží nárok
na náhradu trov konania.

3. Včas podaným odvolaním domáha sa žalovaný zmeny napadnutého uznesenia a priznania
žalovanému nároku voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 66,67%.

4. Prioritne argumentuje, že žalovaný už vo svojom vyjadrení zo dňa 12.09.2024 (ďalej len Vyjadrenie
žalovaného) tvrdil, že v žiadnom prípade neužíva pozemok parcela KN C č. 1385/11 o výmere 356

m2 a ani pozemok parcela KN C č. 1385/12 o výmere 196 m2, pričom uviedol, že tieto pozemky súvo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý aj tieto pozemky riadne užíva vzhľadom na existenciu majetku
žalobcu ležiaceho na týchto pozemkoch.

5. Žalovaný taktiež poprel, že by užíval (i) pozemok parcela KN C č. 1385/13, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 19 m2; (ii) pozemok parcela KN C č. 1385/15, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 128 m2; (iii) pozemok parcela KN C č. 1385/16, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 7 m2; (iv) parcela KN C č. 1385/17, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 101 m2; a (v) parcela KN C č. 1385/18, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 2 m2.

6. Žalobca pritom počas celého konania nepreukázal, že by žalovaný vyššie uvedené pozemky/
nehnuteľnosti užíval, pričom žalovaný trvá na tom, že tieto pozemky neužíval.

7. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý

sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu).

8. Ak bola žaloba vzatá späť na základe rozhodnutia žalobcu, ktoré nie je (iba) reakciou na správanie

žalovaného, ktorého dôsledkom je odpadnutie predmetu sporu, treba vychádzať z toho, že žalobca
zavinil zastavenie konania a je tak povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

9. Žalobca sa v konaní domáhal vypratania aj tých nehnuteľností, ktoré žalovaný fakticky neužíval,
pričom žalovaný vypratal len tie nehnuteľnosti, ktoré fakticky užíval. Aj napriek tomu zobral žalobca

žalobu späť v celom rozsahu, teda aj vo zvyšnej časti – v tej časti, ktorá sa týkala nehnuteľností, ktoré
žalovaný nikdy neužíval.

10. Vzhľadom k uvedenému je preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevyhnutné
zohľadniť mieru zavinenia tak žalobcu ako aj žalovaného na zastavení konania, nakoľko každý z

nich čiastočne zastavenie konania zavinil. Súd prvej inštancie sa však v napadnutom uznesení pri
rozhodovaní o rozsahu nároku na náhradu trov konania opomenul zaoberať skutočnosťou, že žalobný
nárok žalobcu nebol uspokojený v žalobou uplatnenom rozsahu a žalobca tak nemôže mať nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Žalovaný namieta porušenie práva na spravodlivý proces tým, že mu súd svojím nesprávnym
procesnýmpostupomznemožnil,abyvplnejmiereuskutočňovalsvojeprocesnéprávavzhľadomktomu,
že mu súd nedoručil podanie žalobcu zo dňa 07.07.2025, ktorým žalobca vzal žalobu v celom rozsahu
späť. Ku dňu podania tohto odvolania nebolo toto podanie navyše sprístupnené ani v elektronickom
súdnom spise, čím bolo žalovanému znemožnené sa s týmto podaním akokoľvek oboznámiť. Žalovaný

sa môže len domnievať, na podklade akých dokumentov vydal súd prvej inštancie uznesenie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Predovšetkým uvádza, ž v texte zápisnice sú explicitne uvedené všetky nehnuteľnosti,
uvedené v žalobe (dokonca v rovnakom poradí ako v žalobe), pričom v texte sa uvádza, že preberajúci

ich preberá od odovzdávajúceho v stave: vypratané. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetom
vypratania boli všetky uvedené nehnuteľnosti, pričom je zrejmé, že ak boli odovzdávajúcim vypratané,
musel ich predtým užívať (inak by nebol dôvod ich vypratávať).

13. Pokiaľ sa žalovaný domáha, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak,

že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,67% namieta, že žalovaný
vôbec v texte podaného odvolania neuviedol spôsob výpočtu uvedeného rozsahu nároku na náhradu
trov konania práve v danej výške.

14. Žalovaný v odvolacej replike opakuje podstatu dôvodov obsiahnutých v odvolaní. Na dôvažok

dodáva, že zápisnica nie je dôkazom, že žalovaný predtým reálne užíval každú parcelu označenú
v žalobnom návrhu. Uvedenie položiek v zápisnici nepreukazuje ich užívanie, iba opisuje predmet
protokolárneho odovzdania. Ani skutočnosť, že žalovaný disponoval kľúčmi od vstupnej brány,nepreukazuje užívanie každej jednotlivej parcely. Kľúče slúžia ako areálové zabezpečenie, nie je dôkaz
faktického užívania každej identifikovanej parcely.

15. Povinnosť preukázať užívanie v žalobou uplatnenom rozsahu zaťažuje výlučne žalobcu. Ten však
v priebehu konania nepredložil relevantné dôkazy. Žalovaný konzistentne tvrdil, že viaceré parcely
nikdy neužíval, v tejto časti preto nemohlo dôjsť k dodatočnému splneniu povinnosti žalovaného, t.j. ani
k príčinnej súvislosti medzi správaním žalovaného a späťvzatím žaloby v celom rozsahu.
16. Žalobca v súdom stanovenej lehote odvolaciu dupliku k odvolacej replike nepodal.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379 CSP v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1
CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej výrokovej časti II. ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1CSP. Odvolaním

nenapadnutý výrok I. ostal nedotknutý.

18. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa §
256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska,

čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania
sú tie, ktoré vznikli po začatí konania a majú procesný základ. Zároveň platí, že zavinenie je možné
interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany sporu a následkom
ukončenie konania zastavujúcim uznesením.

19. Rozvinúc opísané, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na
oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
muselvziaťspäťpresprávaniežalovaného,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinil
zastavenie konania. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí

žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu
vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 933). Ak by žalobca
žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda
ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade znáša (nahradí) trovy žalovaného

žalobca.

20. Prioritne odvolací súd akcentuje, že odvolateľ v podanom odvolaní relevantne nespochybnil akt
vypratania sporných nehnuteľností. V danej súvislosti je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné
poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania

a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Ďalej považuje odvolací súd
za potrebné akcentovať, že na účely rozhodovania o náhrade trov konania a ustálenia relevantnej otázky
zavinenia na zastavení konania je významné zodpovedať len otázku, či sa žalovaný po začatí konania
zachoval tak, ako navrhoval/požadoval žalobca v podanej žalobe.

21. Žalobca žiadal v prejednávanej veci od žalovaného vypratanie v žalobe špecifikovaných
nehnuteľností.Spolusospäťvzatímžalobypredložilžalobadôkaz–zápisnicuoodovzdanínehnuteľností
zo dňa 30.6.2025 (č.l. 188 spisu), z ktorého plynie, že žalovaný sporné nehnuteľnosti vypratal. Uvedené
je expressis verbis vyjadrené v texte listiny žalovaným podpísanej.
22. V tomto štádiu konania je irelevantné, či žalobca požadoval po žalovanom vypratanie nehnuteľností

dôvodne alebo nedôvodne, či v skutočnosti reálne žalovaný „užíval“ všetky sporné nehnuteľnosti.
V tomto štádiu konania niet priestoru pre vykonávanie dokazovania o tejto skutočnosti, a to z dôvodu,
že súd posudzuje úspech žalobcu výlučne v procesnoprávnych intenciách, t.j. či sa žalovaný po podaní
žaloby zachoval tak, ako požadoval žalobca, t.j. či nehnuteľnosti vypratal. Žalovaný v podanom odvolaní
vypratanie nehnuteľností nepoprel.

23. Už len mimo rámca potrebného odôvodnenia odvolací súd upriamuje pozornosť na fakt, že žalovaný
v podanom odvolaní neprodukoval procesnú obranu, v rámci ktorej by vysvetlil, prečo protokol podpísal,
pokiaľ sa v ňom uvádzané skutočnosti – vypratanie sporných nehnuteľností – nezakladajú na pravde.24. Žalobca ďalej namieta porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému podľa jeho mienky došlo
nedoručením späťvzatia žaloby žalovanému. Žalovanému teda bolo znemožnené sa s týmto podaním
akokoľvek oboznámiť. Žalovaný sa môže len domnievať, na podklade akých dokumentov vydal súd prvej

inštancie uznesenie.
25. Na margo zmieňovanej odvolacej argumentácie odvolací súd prioritne poukazuje na úpravu § 146
CSP v intenciách ktorého k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu, alebo pojednávanie, nie je potrebný súhlas žalovaného. Z tohto
dôvodu je v súlade s ustanovením Čl. 17 CSP, taký postup súdu, ktorý nedoručuje úkon – späťvzatie

žaloby s prílohami na vyjadrenie protistrane. Takýto postup by mal za následok len navyšovanie trov
konania. V danej veci je rovnako pre odvolací súd podstatným, že žalobca v rámci argumentácie
obsiahnutej v podanom odvolaní nenamieta samotnú pre rozhodnutie zásadnú skutočnosť – vypratanie
sporných nehnuteľností (bráni sa len tvrdením, že sporné nehnuteľnosti neužíval) z uvedeného dôvodu
nedoručenie späťvzatia žaloby žalovanému nemohlo mať vplyv na výsledok konania. Už len mimo
rámca potrebného odôvodnenia odvolací súd dodáva, že žalovaný netvrdí v podanom odvolaní žiadne

relevantnéskutočnosti,ktorébymubránilivoboznámenísasobsahomspäťvzatiažalobyajehoprílohou
v rámci procesného inštitútu upraveného v ust. § 97 CSP – nahliadnutím do súdneho spisu.
26.Záveromodvolacísúdprezhrnutieuvádza,žepokiaľžalovanýargumentujeskutočnosťou,žesporné
nehnuteľnosti neužíval, resp. nedôvodnosťou žalobou uplatneného nároku, odvolací súd upriamuje
pozornosť na jeden z atribútov vymedzeného aplikačnou praxou ustáleného/akceptovaného záveru,

a to, že pri posudzovaní procesného zavinenia sa berie do úvahy procesné hľadisko a nie vecná
správnosť či opodstatnenosť samotnej žaloby. Preto je irelevantné, či žaloba bola z hmotnoprávneho
hľadiska dôvodná (t.j. či žalovaný sporné nehnuteľnosti užíval/neužíval atď.) alebo nie (práve kvôli
skutočnosti, že na základe späťvzatia žaloby by nemohlo dôjsť k jej vecnému prejednaniu). Inými
slovami, odvolateľ prehliada skutočnosť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, vyplývajúcim

z procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu (resp. v celom rozsahu dôvodne
podanú žalobu/čiastočne dôvodnú žalobu), je nevyhnutné posudzovať výlučne z procesného hľadiska,
a teda z perspektívy vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či
sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom
konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo 225/2010).

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej
výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)