Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/186/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121205704
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2121205704.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej
a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: A. A. B. C., D., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpený: JUDr. Matej Oslacký, IČO: 53 580 842, advokát,
so sídlom Jarabinková 8E, Bratislava, proti žalovanej: B. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/
XX, E. H., zastúpená: Mgr. Ing. Juraj Trokan, IČO: 42 403 375, advokát so sídlom Ulica Vajanského

6718/10, Trnava, o zaplatenie sumy 3.225,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 13C/65/2021-154 zo dňa 10.septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej voči

žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2 V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.225,89
eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/6
osobného motorového vozidla Ford Fiesta, EČV: I., VIN: J. (ďalej len „Vozidlo“). Žalovaná Vozidlo
účelovo zadržiava od 10.3.2016. Žalovaná nie je vlastníčkou vozidla. Keďže žalobca nemôže vozidlo

užívať, požaduje svoj podiel ako nájomné, náhradu finančnej straty a úžitkovej straty. Priemerná cena
nájmu vozidla s podobnými parametrami predstavuje 17,66 eur denne.

1.3 Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela, že by žalobcovi bránila v užívaní vozidla. B. K. C. tesne
pred svojou smrťou žil u žalovanej, preto bolo vozidlo u nej odparkované. Žalovaná vozidlo neužívala.
Žalobca žalobou sleduje získanie finančných prostriedkov, keďže sa nedomáha vydania vozidla.

1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom vozidla a že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou vozidla. Skutkový stav si z
nesporných skutkových tvrdení ustálil tak, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom vozidla s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/6. Žalovaná nie je vlastníčkou vozidla. Na pojednávaní dňa 10.9.2025, po
prednesoch podľa § 181 ods. 1 CSP, súd prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové

tvrdenia sú medzi stranami nesporné, pričom pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné zohľadniť sporné
skutkové tvrdenia, preto tieto neurčil a určil, že nevykoná dôkaz výsluchom žalovanej. Následne uviedol
svoje predbežné právne posúdenie.

1.5 Súd prvej inštancie v ďalšom argumentoval, že potom ako uviedol predbežné právne posúdenie
veci podľa druhej vety § 181 ods. 2 CSP, predstúpil právny zástupca žalobcu a navrhol prerušenie

konania do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde v Trnave pod
sp. zn. 27D/56/2016. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že predmetné dedičské konanie nieje právoplatne skončené, pričom jeho predmetom je spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/6 k vozidlu a
nie je zrejmé, ktorá sporová strana tento podiel nadobudne. Výsledok dedičského konania považoval
za dôležitý pre rozhodnutie v tejto veci.

1.6 K návrhu žalobcu na prerušenie konania súd prvej inštancie uviedol, že bol podaný neskoro, pretože
bol podaný až potom, ako si súd postupom podľa § 186 ods. 2 CSP skutkovo ustálil otázku vlastníctva
sporových strán k vozidlu. Výsledok dedičského konania (sp. zn. 27D/56/2016) by mal význam pre
rozhodnutie súdu v tejto veci v prípade, keby otázka vlastníctva k vozidlu by bola spornou, preto nebol

dôvod konanie prerušiť do právoplatného skončenia dedičského konania, v ktorom sa táto otázka rieši.
Preto návrh na prerušenie konania zamietol. Iný postup by bol v rozpore s § 157 ods. 1 CSP.

1.7 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 123 Obč. zák., podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. a
uplatnený nárok posúdil ako nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva. Uzavrel, že náhrada
za neužívanie spoločnej veci je nárokom vyplývajúcim z podielového spoluvlastníctva. V predmetnom

prípade predmet vlastníctva - vozidlo, nie je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Žalovaná
nie je jeho podielovou spoluvlastníčkou, žalobca preto nie je oprávnený domáhať sa náhrady vo forme
peňažného plnenia za to, že neužíva vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca je
oprávnený domáhať sa súdnej ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. Keďže sa
žalobca ako vlastník domáha nároku, ktorý mu zo zákona nevyplýva, nebolo možné aby súd prvej

inštancie jeho žalobe vyhovel, a preto ju vo výroku I. zamietol.

1.8 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej, ktorá mala vo veci úspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%.

2.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.

2.2 V odvolaní namietal nesprávnosť a vnútornú nekonzistentnosť napadnutého rozhodnutia, zásah do
práv odvolateľa na právnu istotu a predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, prekvapivosť napadnutého
rozsudku najmä v spojitosti s jeho odôvodnením, čo malo za následok nesprávnosť a nezákonnosť
celého rozsudku.

2.3 Dôvodil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetného vozidla s podielom 1/6.
Spoluvlastnícky podiel vo výške 5/6 k celku je predmetom dedičského konania po nebohom otcovi
sporových strán, ktoré je vedené pod sp. zn. 27D/56/2016 na Okresnom súde Trnava. Poukázal
na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka s tým, že až po právoplatnosti dedičského konania
bude zrejmé, ktorý z dedičov nadobudol podiel na uvedenom motorovom vozidle, pričom za podstatné

považoval, že dedič nadobudne vlastnícke právo ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie o dedičstve má
totiž deklaratórne účinky a nie konštitutívne.

2.4 Poukázal na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP, ktoré ustanovenie upravuje obligatórny
dôvod prerušenia konania s tým, že v dedičskom konaní sa rieši otázka kto je vlastníkom motorového

vozidla, z ktorého dôvodu mal súd prvej inštancie obligatórne konanie prerušiť až do právoplatného
skončenia dedičského konania, v ktorom bude ustálený vlastník motorového vozidla. Zdôraznil,
že do okruhu dedičov v predmetnom dedičskom konaní pripadajú len žalobca a žalovaná. V obdobnom
konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7C/48/2025 bolo konanie uznesením
prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania. Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol

pred skončením dedičského konania rozhodol predčasne.

2.5 Žalobca zdôraznil, že žalobu podal pred skončením dedičského konania z opatrnosti, z dôvodu
predídenia premlčania jeho nároku. Zdôraznil, že v čase podania žaloby nebol právne zastúpený,
bezplatné právne zastúpenie mu bolo priznané až v priebehu konania po podaní žaloby.

2.6 Pokiaľ žalovaná tvrdí, že predmetné vozidlo neužíva, táto skutočnosť nie je relevantná z dôvodu, že
toto vozidlo je v jej dispozícii. Za nesprávny záver súdu prvej inštancie považoval jeho argumentáciu,
že ako podielový spoluvlastník vozidla sa mal domáhať vydania tohto vozidla. Žalobca uviedol, že podľatvrdenia žalovanej, je vozidlo viac ako 8 rokov nepoužívané, nemá význam sa domáhať vydania vraku
vozidla a hoci tak žalobca v predchádzajúcom období písomnou výzvou adresovanou žalovanej urobil,
žalovaná však predmetné motorové vozidlo žalobcovi nevydala.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 3.11.2025 navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za odôvodnený a legitímny a konanie žalobcu
za špekulatívne, keď sa domáha len získania finančnej odmeny z titulu, ktorý mu neprináleží. Zotrvala
na vyjadreniach pred súdom prvej inštancie zdôrazňujúc, že na prerušenie konania nie sú splnené

zákonné podmienky. Dedičské konanie podľa jej názoru nemôže ovplyvniť spoluvlastnícky podiel
žalobcu. Zdôraznila, že nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou vozidla, z ktorého dôvodu toto nemohla
užívať, a to ani na úkor spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Tomuto však žiadnym spôsobom nebránila
v užívaní, naopak znášala výdavky spojené s prevádzkou tohto vozidla po smrti otca, na ktorých sa
žalobca nemal záujem podieľať. Rozporovala aj výšku uplatneného nároku.

4.1 Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2025 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach
zdôrazňujúc, že predmetom dedičského konania nie je jeho spoluvlastnícky podiel, ktorý žalobca vlastní
vo výške 1/6, ale spoluvlastnícky podiel 5/6 na motorovom vozidle po nebohom otcovi sporových strán.
Význam dedičského konania pre sporovú vec spočíva v tom, že bude právne záväzným spôsobom
určené, ktorá zo strán nadobudla predmetný dedičský podiel a v akom rozsahu k motorovému vozidlu

a ak sa žalovaná stane spoluvlastníkom predmetného motorového vozidla bude svedčiť pasívna
legitimácia v súdnom konaní, keďže dedičstvo nadobudne ku dňu smrti poručiteľa.

4.2 Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie mal v čase rozhodnutia za preukázané, že pôvodný
spoluvlastník motorového vozidla zomrel, pričom príslušné dedičské konanie nebolo do rozhodnutia veci

skončené, a teda súd prvej inštancie rozhodol predčasne. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
sám vyriešil otázku, že žalovaná nie je spoluvlastníkom vozidla, na ktoré riešení otázky nebol v tomto
konaní príslušný.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2025 zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, v zmysle § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.

1 a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 písm. b) a c) CSP a preto
podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,

že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na
iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom

na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie
odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

9. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd
ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho
postupomneboloznemožnenéstranesporu,abyuskutočňovalajejpatriaceprávavtakejmiere,žedošlok porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu
ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada
konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva na

spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku
46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje Ústavou zaručené

právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994). Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré
rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a
slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v
článku 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu
ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné
konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou

zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup
súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu CSP priznáva,
pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované
z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania vrátane výsledku takéhoto procesu (pri

rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných
práv a slobôd (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), ako aj článku 46 Ústavy SR.

11. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

12. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

13. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považoval jeho námietky, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnutý rozsudok je prekvapivý a vydaný
predčasne. Namietal, že boli splnené podmienky na prerušenie konania, napriek tomu súd prvej

inštancie konanie neprerušil a vo veci rozhodol.

14. V prvom rade považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s odvolaním žalobcu v tej časti,
ktorou namietal, že súd prvej inštancie mal konanie prerušiť do právoplatného skončenia dedičskej
veci. Z obsahu spisu vyplýva, že riadne odôvodnený návrh na prerušenie konania vzniesol právny

zástupca žalobcu na pojednávaní po tom, čo súd prvej inštancie predbežne právne posúdil vec, zjavne
ako reakciu na toto predbežné právne posúdenie a bol podaný pred záverečnými rečami strán sporu
a vyhlásením dokazovania za skončené. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 162
ods. 3 CSP v prípade, ak súd prvej inštancie nemieni návrhu na prerušenie konania vyhovieť, je povinný
o tomto návrhu v konečnom rozhodnutí rozhodnúť. Civilný sporový poriadok v ust. § 234 vychádza zo

zásady, že pokiaľ súd rozhoduje vo veci samej, teda o nároku uplatnenom žalobou, rozhoduje formou
rozsudku a v ostatných veciach formou uznesenia. V súdenej veci mal teda súd prvej inštancie, pokiaľ
nemienil návrhu na prerušenie konania vyhovieť, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodnúť
samostatným výrokom vo výrokovej časti v konečnom rozhodnutí, ktoré by malo povahu uznesenia. Súd
prvej inštancie si túto povinnosť nesplnil, o zamietnutí návrhu nerozhodol, naviac nesprávne v ods. 9.

a 10. napadnutého rozsudku dôvodil, že návrh na prerušenie konania nebol podaný včas, pretože už
si ustálil skutkový stav. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že procesným postupom súdu
prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

15. V ďalšom je potrebné uviesť, že v čase rozhodovania súdom prvej inštancie bolo zjavným, že

predmetné motorové vozidlo patrí v podiele 5/6 do dedičstva po poručiteľovi - otcovi strán sporu, ktorí
obaja (žalobca aj žalovaná) sú dedičmi v tomto dedičskom konaní. Napriek tomu, že súd prvej inštancie
túto skutočnosť nevzal na zreteľ, nič to nemení na tom, že skutočnosťou určujúcou pre prechod práv a
povinností tvoriacich predmet dedičstva je v zmysle § 460 Obč. zák. okamih smrti poručiteľa resp. deň,ktorý súd v konaní o vyhlásenie za mŕtveho v rozsudku určil za deň smrti nezvestného, prípadne deň,
ktorý nezvestný neprežil. Rozhodnutie súdu (§ 481 až § 484 Obč. zák.), ktorým potvrdí nadobudnutie
dedičstva alebo schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, len deklaruje to, čo už nastalo smrťou

poručiteľa. Do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu sú všetci
dedičia, ktorí dedičstvo neodmietli, považovaní za vlastníkov vecí a majetkových práv, ktoré patria do
dedičstva. Všetci dedičia poručiteľa sú z právnych úkonov týkajúcich sa majetku patriaceho do dedičstva
povinní a oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V prípade sporov s inými osobami,
ktoré sa týkajú takéhoto majetku majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Uvedené potvrdzuje aj

rozhodovacia prax súdov, napr. v rozsudku R 42/1974: „V období medzi nadobudnutím dedičstva (§ 460
Obč. zák.) a potvrdením nadobudnutia dedičstva (§ 482 a § 483) sú z právnych úkonov týkajúcich sa
vecí (majetkových práv) z dedičstva povinní a oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa,
ktorí dedičstvo dosiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel pritom vyjadruje mieru,
akou sa dedičia navzájom podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa vecí (majetkových práv)
z dedičstva.“ Ako vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/16/2025 zo dňa 27.11.2025: „Dovolací

súd upozorňuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej v období medzi nadobudnutím
dedičstva (§ 460 OZ) a potvrdením nadobudnutia dedičstva (§ 482 a 483 Obč. zák.) sú z právnych
úkonov týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva povinní a oprávnení voči iným osobám všetci
dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo dosiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne. Mieru, akou sa dedičia
navzájom podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva

vyjadruje ich dedičský podiel (R 42/1974).“ Odvolací súd preto v ďalšom konštatuje, že pokiaľ súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že žaloba je nedôvodná, žalovaná nie je podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej hnuteľnej veci a žalobca sa má domáhať voči nej ochrany vlastníckeho
práva v zmysle ust. § 126 Obč. zák., súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, rozhodnutie
vydal predčasne, na základe ukvapených záverov. Argumentáciu ust. § 157 ods. 1 CSP nepovažoval

v tomto prípade odvolací súd za dôvodnú.

16. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku už nebolo potrebné sa zaoberať ostatnými
odvolacími námietkami žalobcu.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

18. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, vec
opätovne prejedná a vo veci rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vyššie uvedené vady konania

spočívajúce v postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom
uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. V prvom rade opätovne
posúdi návrh žalobcu na prerušenie konania v kontexte stavu dedičského konania po poručiteľovi
a o tomto v priebehu konania rozhodne v zmysle ust. § 162 CSP v spojení s ust. § 234 CSP.
Následne,zadodržaniaprocesnýchpostupovvyplývajúcichzCSP,povykonanomdokazovaníopätovne

právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní
v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí bude dôsledne vychádzať zo skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.

19. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k

meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ
právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa
podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l z. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie
právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom
územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci

www.legalaid.sk. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že
žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).