Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-60C/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206421
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1319206421.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobkyne:

P. U., rodená R., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, N. pri
J., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., IČO: 35 876 654, so sídlom
Robotnícka 5, Bratislava, proti žalovanému: Ing. I. U., rodený U., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo
XXXXXX/XXX, trvale bytom T. XXXX/XX, N. pri J., právne zastúpený: Advokátska kancelária Kohútová
Bérešová, spol. s r.o. v skratke AKKB, spol. s r.o., IČO: 54 228 956, so sídlom Štefánikova 18, Bratislava,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti návrhu žalobkyne „o uloženie povinnosti žalovanému vypratať rodinný dom na

T. XX v Ivanke pri Dunaji, nebytový priestor č. XX - garáž v bytovom dome so súpisným číslom XXXX
na K. 38 v Bratislave a odovzdanie kľúčov a dokumentácie od všetkých nehnuteľností žalobkyni“ z a
s t a v u j e .

II. Súd konanie v časti návrhu žalovaného „o uloženie povinnosti žalobkyni odovzdať všetky kľúče od
domu na T. ulici č. XX žalovanému a odhlásiť sa z trvalého bydliska v tomto dome, ako aj odhlásiť z
uvedeného domu sídla svojich firiem“ z a s t a v u j e .

III. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že nehnuteľnosti:
- stavbu, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, s podielom X/X k celku, postavený na pozemku
parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X o výmere 97 m2, druh
pozemku:zastavanáplochaanádvorie,zapísanýnalistevlastníctvačísloXXXXpreokres:Senec,obec:
Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie: Farná,
- pozemok parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X, o výmere 52 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX pre okres: Senec,

obec: Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie: Farná, s podielom 1/2 k celku,
- pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,
o parcelné číslo XX/X, o výmere 199 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XX/X, o výmere 97 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XX/X, o výmere 213 m2, druh pozemku: záhrada,
všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Senec, obec: Ivanka pri Dunaji, katastrálne
územie: Farná, s podielom X/X k celku,

- nebytový priestor číslo XX, druh nebytového priestoru: garáž nachádzajúci sa na 1.p. vo vchode: K.
XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX, popis stavby: K. XX-XX, postavenom na parcele číslo XXXX/
XX, XXXX/XX a XXXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Bratislava V, obec: BA-
m.č. Petržalka, katastrálne územie: Petržalka, s podielom X/X k celku a spolu s prislúchajúcim podielom
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 17/3725
k celku,
- pozemok parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,

o parcelné číslo XXXX/XX o výmere 1546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Bratislava V, obec: BA-m.č. Petržalka, katastrálne
územie: Petržalka, s podielom o veľkosti 9/1546 k celku,
- pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,

o parcelné číslo XXXX/XX o výmere 847 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/XX8 o výmere 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/E o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 106 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 251 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Bratislava V, obec: BA-m.č. Petržalka,
katastrálne územie: Petržalka, s podielom o veľkosti 4/1542 k celku,
ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov súd p r i k a z u j e do
podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, každému v jednej polovici.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 12.11.2019 proti žalovanému domáhala vyporiadania
ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). Predmetné bezpodielové
spoluvlastníctvo navrhla s ohľadom na hodnotu nehnuteľností vyporiadať nasledovne: rodinný dom,

ktorého hodnota predstavuje sumu vo výške 198.000 eur navrhla prikázať žalovanému, garáž, ktorej
hodnota predstavuje sumu vo výške 18.000 eur navrhla prikázať žalovanému s tým, že žalovaný je
povinný uhradiť žalobkyni z titulu finančného vyrovnania podielov z bezpodielového spoluvlastníctva
sumu vo výške 108.000 eur v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Navrhla, aby
súd prikázal do výhradného vlastníctva žalovaného spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, druh stavby. rodinný
dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na liste číslo XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku
na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to pozemku
parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X o výmere 52 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná. a to pozemku parcely registra
„C", parcelné číslo XX/X o výmere 199 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo
XX/X o výmere 97 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XX/X o výmere 213
m2, druh pozemku: záhrada, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, spoluvlastnícky podiel o
veľkosti1/1kcelkunanehnuteľnostinachádzajúcejsavokreseBratislavaV,obecBA-m.č.PETRŽALKA,

k. ú, Petržalka, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, popis stavby: K. XX-XX, evidovaná na liste
vlastníctva číslo XXXX, číslo nebytového priestoru XX, označenie vchodu: K. XX a k nej prislúchajúci
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve o veľkosti
17/3725 k celku, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/1546 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, a to pozemku parcely registra parcelné

číslo XXXX/XX o výmere 1546 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste
vlastníctva číslo XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/1542 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, a to pozemku parcely registra „C“,
parcelné číslo XXXX/XX o výmere 847 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo
XXXX/E o výmere 6 m2. druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/E o výmere

81 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 106 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 88 rn2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 251 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa nasledovne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k.:
12C/359/2015-84 zo dňa 07.10.2016 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného, uzatvorené dňa
11.11.1995 pred Obvodným úradom Bratislava II zapísané v knihe manželstiev vo zv. XX, ročník 1995
na str. XXX, pod por. č. XXX rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
15.12.2016. Poukázala na ust. § 143 a § 148, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom

na rozvod manželstva a s tým súvisiaci zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyzvalažalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 07.10.2019 žalovaného na
uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v súlade s ustanovením § 149
a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúceho sa nehnuteľností, ku ktorým žalobkyňa a žalovaný spolu

nadobudli vlastnícke právo počas trvania manželstva. Žalovaný s uzatvorením dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva v žalobkyňou navrhovanom znení nesúhlasil a z uvedeného dôvodu sa
vyporiadanie medzi žalobkyňou a žalovaným neuskutočnilo. Majetok, ku ktorému je potrebné vyporiadať
vlastnícke právo predstavujú nasledovné nehnuteľnosti: 1. Garáž: a) nehnuteľnosť nachádzajúca sa v
okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA. k. ú. Petržalka, v bytovom dome so súpisným číslom

XXXX, popis stavby: K. 16 - XX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, číslo nebytového priestoru
XX, označenie vchodu: K. XX - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku a k nej prislúchajúci podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve o veľkosti 17/3725
k celku, b) nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA k. ú.
Petržalka, a to pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 1546 m2, druh pozemku:
zastavanáplochaanádvorie,evidovanýnalistevlastníctvačísloXXXX-spoluvlastníckypodieloveľkosti

911546 k celku, c) nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k.
ú. Petržalka. a to pozemok parcely registra parcelné číslo XXXX/XX o výmere 847 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/E o výmere 6 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie,parcelnéčísloXXXX/Eovýmere81rn2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,parcelné
číslo XXXX/XXX o výmere 106 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/

XXX o výmere 88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere
251 m2, druh pozemku: zastavená plocha a nádvorie, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/1542 k celku. 2. Rodinný dom: nehnuteľnosť nachádzajúca sa v
okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaj, k. ú. Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: X XXX,
evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX - spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku, nehnuteľnosť

nachádzajúca sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to pozemok parcely registra
„C“, parcelné číslo XX/X o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na
liste vlastníctva číslo XXX - spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/2 k celku, nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to pozemok parcely registra „C", parcelné
číslo XX/X o výmere X99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XX/X o

výmere 97 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XX/X o výmere 2X3 m2, druh
pozemku: záhrada, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX spoluvlastnícky podiel o veľkosti
X/X k celku. Žalobkyňa dala za účelom zistenia hodnoty garáže a rodinného domu vypracovať znalcom
z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, Ing. L. H. znalecký
posudok č. 99/20X9 zo dňa 24.09.20X9 ako aj znalecký posudok č. X0X/20X9 zo dňa 25.09.20X9. Zo

znaleckého posudku č. 99/20X9 vyplýva, že všeobecná hodnota rodinného domu predstavuje sumu
vo výške X98.000 eur. Zo znaleckého posudku č. X0X/20X9 vyplýva, že všeobecná hodnota garáže
predstavuje sumu vo výške X8.000 eur.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila najmä nasledovné listiny: internetový čiastočný výpis z listu vlastníctva

č. XXX pre k.ú. Farná, internetový čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Farná,
internetový čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Petržalka, internetový čiastočný výpis
z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Petržalka, internetový čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX
k.ú. Petržalka, rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. X2C/359/20X5-84 zo dňa 07.X0.20X6
právoplatný dňa X5.X2.20X6, znalecké posudky č. 99/20X9 a X0X/20X9 zo dňa 25.09.20X9 znalca Ing.

L. H..

4. Podaním datovaným dňa X8.03.2020 sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný, ktorý vyjadrenie
odôvodnil nasledovne. Hodnota rodinného domu. Účastníci konania sú spoluvlastníkmi jednej časti
dvojdomu a pozemku ide o a. Nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji,

k.ú. Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, b.
Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Senec obec Ivanka pri Dunaji, k.ú. Farná, a to pozemok parcely
„C“ parc. č. XX/X evidovaný na LV XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X k celku, parcelné číslo XX/X,
XX/X, XX/X všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalobkyňa dala za účelom zistenia hodnoty
rodinného domu vypracovať znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľnosti,

pozemné stavby, Ing. L. H., znalecký posudok. Zo znaleckého posudku č. 99/20X9 zo dňa 24.9.20X9
vyplývalo, že všeobecná hodnota rodinného domu predstavovala sumu vo výške X98.000 eur. Táto
suma však nie je reálnou sumou predajnej hodnoty rodinného domu a s touto sumou sa nestotožňuje,
nakoľko nejde o samostatne stojaci rodinný dom, ale len polovicu dvojdomu. Trhová hodnota tohtorodinného domu je v skutočnosti omnoho nižšia než tá, ktorú ustanovil znalec. Preveril inzerciu na
internete, kde za dvojdomy /jednu časť/ v tej istej, alebo podobnej lokalite, kde za omnoho novšie domy
s vyššou, alebo podobnou rozlohou, ale v oveľa novšom prevedení boli stanovené sumy od X30 do X66

tisíc eur. Prikladá tri ukážky takýchto inzerátov. Naviac hodnotu tohto dvojdomu znižuje fakt, že tento
rodinný dom je zo 70-tych rokov minulého storočia pričom rekonštrukcia, ktorú vykonal výhradne žalobca
sosvojichosobnýchprostriedkovbolavykonanátesnepozakúpenídomu,novšiarekonštrukcianadome
robená nebola. Dom je teda oproti domom ponúkaným na internete značne zastaralý a je potrebné ho
rekonštruovať. Rodinný dom stojí pri rušnej a prašnej hlavnej ceste a je súčasťou dvojdomu, kde v druhej

časti dvojdomu býva sused, ktorý v záhrade chová prasatá a sliepky, ktoré zamorujú ovzdušie okolo
domu a tým znižujú hodnotu tejto nehnuteľnosti. Z priložených inzerátov dvojdomov je zrejmé, že trhová
cena posudzovaného rodinného domu nie je vyššia ako X20 až X30 tisíc eur, pričom z vyššie uvedených
dôvodov, jeho predajná cena by bola pravdepodobne ešte oveľa nižšia. Čo sa týka investícií do tohto
rodinného domu, je nutné uviesť že celú kúpnu cenu predmetného rodinného domu uhradil výlučne
žalovaný so svojich osobných finančných prostriedkov, ktoré získal zo svojej podnikateľskej činnosti z

väčšej časti taktiež pred uzatvorením manželstva. Rovnako aj všetky výdavky spojené s rekonštrukciou
domu po jeho kúpe hradil výhradne žalovaný so svojich vlastných finančných prostriedkov. Žalovaný
tieto prostriedky zarobil ako súkromný podnikateľ z väčšej časti ešte pred svadbou so žalobkyňou.
Žalobkyňa na kúpu ani rekonštrukciu domu neprispela žiadnym spôsobom. Príjem žalobkyne v tom
čase dosahoval približne X5 000 Sk (čo činí cca 497,9X eur) a tento slúžil výhradne na jej osobnú

spotrebu. Preto nemôže súhlasiť s tým, aby bol tento majetok rozdeľovaný tak ako uvádza žalobkyňa.
Prikladá potvrdenia o príjmoch žalovaného v rokoch X993-2003 a o podaní daňových priznaní k dani z
príjmov fyzických osôb v období rokov X993-2003. GARÁŽ - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese
Bratislava V, obec BA m.č. Petržalka k.ú. Petržalka súp. č. XXXX, K. X6-XX evidovaná na LV XXXX č.
nebytového priestoru XX, vchod K. XX. A pozemok - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Bratislava

V, obec BA m.č. Petržalka k.ú. Petržalka, a to pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX
evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/ k celku), parc. číslo: XXXX/
XX, XXXX/E, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX
(spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/X542 k celku). Žalobkyňa dala za účelom zistenia hodnoty garáže
vypracovať znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľnosti, pozemné stavby,

Ing. L. H., znalecký posudok. Zo znaleckého posudku č. X0X/20X9 zo dňa 25.9.20X9 vyplývalo, že
všeobecná hodnota garáže predstavovala sumu X8.000 eur. Garáž zakúpil a všetky výdavky s ňou
spojené boli hradené výhradne z finančných prostriedkov žalovaného a žalobkyňa k financovaniu garáže
neprispela žiadnym finančným vkladom. Ešte počas trvania manželstva nadobudli žalovaný spolu so
žalobkyňou zo spoločných prostriedkov byt v Senci na W. ulici E Ide o byt číslo 2, nachádzajúci sa

na prízemí v bytovom dome so súpisným číslom E na ulici W. E Senec, ktorý bol vedený na Liste
vlastníctva č. XXXX, ktorý kúpili žalobca so žalovanou počas trvania BSM za sumu cca 85.000 eur.
Žalobkyňa neustále pred rozvodom manželstva tlačila na žalobcu, aby daroval tento byt ich spoločnej
dcére. Žalovaný sa nechal presvedčiť na darovanie tejto nehnuteľnosti - bytu v Senci ich spoločnej dcére
pod podmienkou, že bude zapísaný do príslušného katastra právo žalovaného na doživotné užívanie

tohto bytu. Darovacou zmluvou zo dňa 02.07.20X4 bolo vlastnícke právo k tomuto bytu prevedené
zo žalovaného a žalobkyne na ich dcéru, ktorú absolútne ovláda žalovaná a zjavne pod prísľubom
majetkového prospechu ju zmanipulovala tak, že podvodne nezapísala doživotné užívanie žalovaného
do katastra. Takýmto spôsobom zneužila dcéru, aby pripravila manžela o jeho spoluvlastnícky podiel
na uvedenej nehnuteľnosti podvodným spôsobom výhradne vo svoj prospech. Nezapísaním jeho práva

doživotného užívania sa zbavila akéhokoľvek dosahu bývalého manžela na tento majetok a prakticky
okamžite po podpise tejto zmluvy žalobcom, podala žalobkyňa návrh na rozvod manželstva a následne
veľmi rýchlo žalobkyňa, ktorej právo doživotného užívania bolo v katastri zapísané, spolu s dcérou byt
predala tretej osobe. K takémuto podvodu a zneužitiu dcéry sa žalobkyňa uchýlila za účelom pripraviť
manžela o tento byt a pokúsila sa prisvojiť si majetok z BSM výhradne vo svoj prospech, pričom neváhala

zneužiť vlastnú dcéru. Je nutné uviesť, že žalobkyňa sa profesionálne zaoberá predajom nehnuteľností,
a je zrejmé, že zneužila tieto svoje vedomosti a kontakty na to aby zmanipulovala svojich najbližších na
získanie bytu v Senci účelom svojho neoprávneného majetkového prospechu. Za prostriedky utŕžené
z bytu v Senci si zaobstarala ďalší byt, ktorý je zapísaný už na jej a dcérino meno, kde už nie je
zapísaný žalovaný ako spoluvlastník, aj keď je kúpený za prostriedky ktoré patrili aj jemu. Žalobkyňa,

namiesto toho aby sa dohodla na rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva sa teraz, keď žalovaný už
nepodniká a je na dôchodku sa touto žalobou pokúša pripraviť žalovaného o dom, ktorý on sám kúpil.
Vykonala všetky úkony tak, aby právo doživotného užívania žalovaného na byt v Senci nebolo zapísané
do katastra nehnuteľností a ona mohla byt okamžite predať a finančné prostriedky použiť na kúpu svojejvlastnej ďalšej nehnuteľnosti. Neváhala zneužiť lásku otca k dcére k tomu aby ho pripravila o jeho byt
v Senci. Jej cieľom vždy bolo pripraviť žalovaného o majetok tak, aby jeho deti z prvého manželstva
nezdedili nič z jeho majetku. Túto obavu vyslovila často počas trvania manželstva. Žalovaný sa túto

skutočnosť, že nebola splnená podmienka jeho darovania - doživotné užívanie pre neho, dozvedel až v
čase,keďbolbytznovapromptneprevedenýnatretiuosobu,atodvadnipredpodanímnávrhunarozvod
manželstva. Navrhol, aby súd vyžiadal z Okresného úradu Odbor katastrálny Senec predložiť: Kúpnu
zmluvu zo dňa 23.9.20X6, na základe ktorej bol byt č. 2 na W. ulici č. E kú Senec, okres Senec, súp č. E
parc. č. XXXX vložený v prospech T. G. vkladom V XXXX/XXXX. Následne si žalobkyňa za prostriedky

z predaja tohto spoločne nadobudnutého bytu v Senci zakúpila bývanie - kúpu nového luxusného bytu
spolu s dcérou, ktorú na tento účel zneužila. Jedná sa o byt na Y. ulici č. XX v Ivanke pri Dunaji. Toto
bývanie si žalobkyňa zabezpečila tak že podvodne vylákala spoločne nadobudnutý byt v Senci pod
falošným prísľubom doživotného užívania. Okamžite podala návrh na rozvod a byt predala a z takto
podvodne nadobudnutých spoločných prostriedkov oboch bývalých manželov si zakúpila nové bývanie.
Keďže aj tento byt žalobkyňa riadne spolu vlastní a nadobudla ho prakticky za spoločne nadobudnuté

prostriedkov, bol teda reálne zakúpený so spoločných prostriedkov BSM, je toho názoru, že aj cena
tohto bytu v Senci, ktorý mal v čase darovania, resp. predaja ďalšej osobe hodnotu cca 85.000 eur
bol započítaný do spoločného majetku bývalých manželov a až následne by mal byť tento majetok
rozdelený medzi manželov, aby bola súdu ako dôkaz predložená kúpna zmluva na kúpu nehnuteľnosti
ktorou žalovaná a jej dcéra nadobudla nehnuteľnosť na Y. ulici č. XX v Ivanke pri Dunaji predložená,

a to prostredníctvom z Okresného úradu Odbor katastrálny Senec. Zoznam vecí, ktoré žalobkyňa
odniesla. Na rozdiel od domu a garáže, ktoré hradil výhradne žalovaný so svojich vlastných príjmov,
ktorénadobudolväčšinoupreduzatvorenímmanželstva,účastnícikonaniaspoločnenadobudlihnuteľné
veci, ktorými si zariadili rodinný dom. Veľkú časť týchto vecí odniesla žalobkyňa po rozvode manželstva,
prakticky odniesla všetky nové veci a zariadenia, ide o nasledovné veci: zariadenie detskej izby v

hodnote približne X.000 eur, zariadenie hosťovskej izby v hodnote približne 500 eur, zariadenie kuchyne
(stôl, stoličky, police, taniere, riad, ...) v hodnote cca X.500 eur, televízor a rádio v hodnote približne
300 eur, kuchynský robot v hodnote približne 200 eur, auto Suzuki v hodnote približne 8.000 eur, obraz
originál v hodnote približne 2.500 eur, chladnička v hodnote približne 300 eur, citrónovník v hodnote
približne X00 eur, ďalšie zariadenia, periny, obrusy atď. v hodnote približne 600 eur. Celkove odniesla

prakticky všetky novšie hnuteľné veci, ktoré bývalí manželia spoločne nakúpili. Odnesené hnuteľné veci
boli v hodnote minimálne cca X5.000 eur. Hnuteľné veci, ktoré zostali v dome boli obyčajne veľmi staré
len s minimálnou, alebo nulou zostatkovou hodnotou. Je toho názoru, že do spoločného majetku by mali
byť započítané nasledovné veci: X. rodinný dom v Ivanke pri Dunaji v hodnote X30.000 eur, s tým, že
na kúpu a rekonštrukciu tohto domu prispel výhradne žalovaný 2. garáž Petržalka v hodnote X8.000

eur zakúpil žalovaný 3. hodnota bytu v Senci vo výške cca 85.000 eur zakúpený spoločne 4. hnuteľné
veci odnesené v cene X5.000 eur. Na základe uvedeného navrhol, aby súd rozhodol a vyporiadaní
bezpodielového vlastníctva manželov tak, že rozhodne že do výhradného vlastníctva žalovaného určuje
„RODINNÝ DOM“/: a. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k.ú.
Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, b.

Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Senec obec Ivanka pri Dunaji, k.ú. Farná, a to pozemok parcely
„C“ parc. č. XX/X evidovaný na LV XXX (spoluvlastnícky podiel a o veľkosti X k celku, parcelné číslo
XX/X, XX/X, XX/X všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX a nehnuteľnosť GARÁŽ súd určuje
do výhradného vlastníctva žalobkyne - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Bratislava V, obec BA
m.č. Petržalka k.ú Petržalka súp. č. XXXX, K. X6-XX evidovaná na LV XXXX č. nebytového priestoru

XX, vchod K. XX a pozemok - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Bratislava V, obec BA m.č.
Petržalka k.ú. Petržalka, a to pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX evidovaný na liste
vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/ k celku), parc. číslo: XXXX/XX, XXXX/E,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 4/X542 k celku) zapísaná v prospech žalobkyne, ako výlučnej vlastníčky. Žalobkyňa

je povinná odovzdať všetky kľúče od domu na T. ulici č. XX žalovanému, a je povinná odhlásiť sa z
trvalého bydliska v tomto dome. Žalovaný je povinný odovzdať kľúče od garáže žalobkyni. Zároveň
súdu oznámil, že sme dnešného dňa poslali v tomto zmysle návrh aj žalobkyni, resp. jej právnemu
zástupcovi a vyzvali ju na uzatvorenie mimosúdnej dohody v tomto zmysle vo veci vysporiadania BSM.
resp. zahájenia jednania o tomto mimosúdnom vysporiadaní BSM. Žiadal, aby súd zabezpečil kúpnu

zmluvu zo dňa 23.09.20X6, na základe ktorej bol byt č. 2 na W. ulici č. E kú Senec, okres Senec, súp
č. E Parc. č. XXXX vložený v prospech T. G. vkladom V XXXX/XXXX za účelom zistenia predajnej ceny
bytu, ako aj kúpnu zmluvu na kúpu nehnuteľnosti, ktorou žalovaná a jej dcéra nadobudla nehnuteľnosť
na Y. ulici č. XX v Ivanke pri Dunaji.5. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil najmä nasledovné listiny: inzeráty dvojdomov v Ivanke
pri Dunaji a pri Bratislave, označenie investícií do domu, potvrdenia o podaní daňových priznaní

žalovaného,darovaciuzmluvuzodňa02.07.20X4,internetovýčiastočnývýpiszlistuvlastníctvač.XXXX
pre k.ú. Senec, internetový čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Senec.

6. Podaním zo dňa 07.05.2020 sa vo veci písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá vyjadrenie odôvodnila
nasledovne. K tvrdeniam žalovaného uviedla najmä nasledovné. K hodnote rodinného domu žalobkyňa

dala za účelom čo možno najpresnejšieho a najhodnovemejšieho určenia hodnoty rodinného domu
vypracovať znalecký posudok č. 99/20X9, ktorý bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou - znalcom
z odboru: stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, p. Ing. L. H., Znalecký
posudok bol vypracovaný v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, kedy bol znalec nútený obstarať si všetky potrebné podklady
pre riadne zistenie skutočného stavu a zohľadnenia všetkých špecifikácií týkajúcich sa hodnoteného

rodinného domu a tieto použiť pri určení správnych metodických postupov a následne aplikovať do
výpočtového vzorca. Určovanie hodnoty nehnuteľností je zložitý a právnymi predpismi upravený proces,
ktorý nemožno nahradiť vyhľadávaním ponúk na internete. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
má za to, že tvrdenie žalovaného o hodnote rodinného domu, ktorú stanovil v rozpätí od X30.000
eur do X66.000 eur je ničím nepodložené, kedy ide výlučne o jeho laické a veľmi nepresné odhady.

Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný dňa 24.09.20X9. V tejto súvislosti si tiež poukázala na
zistenia Štatistického úradu SR, podľa ktorého sa ceny nehnuteľností - predovšetkým existujúcich (nie
novostavieb) medziročne neustále zvyšujú v priemere o 5 až 8 %. K stavu rodinného domu, jeho
polohe a susedom: rodinný dom je po staršej rekonštrukcii, avšak jeho stav nevyžaduje akúkoľvek
ďalšiu rekonštrukciu a tento je v celom rozsahu plnohodnotne užívateľný. Stav rodinného domu bol

zdokumentovaný jednak znalcom pri príprave znaleckého posudku, ako aj žalobkyňou v čase, kedy
sa fyzicky z rodinného domu odsťahovala, a to práve z dôvodnej obavy následného očierňovania
žalobkyne zo strany žalovaného z odnesenia zariadenia domu a zároveň z obavy, že žalobca za účelom
zníženiahodnotydomumôžepoškodzovaťalikvidovaťzariadeniedomudomácnosti.Fotodokumentáciu
si predložila v prílohe. Čo sa týka polohy rodinného domu, tento sa nachádza vo vzdialenosti približne 30

metrov od asfaltovej cesty na adrese: T. XX. XXX XX N. pri J., ktorú navyše lemujú vydláždené chodníky.
Priestor medzi chodníkom a rodinným domom je vyplnený zeleňou. K tvrdeniam žalovaného o susedoch
a zamorenom ovzduší uviedla, že tak ako aj ostatné tvrdenia žalovaného, ani tieto sa nezakladajú
na pravde a nemožno s nimi súhlasiť. V blízkosti rodinného domu nie sú chované „prasatá“ ani iné
hospodárskezvieratásvýnimkoupársliepokaovzdušievjehookolíniejeničímzamorené.Kinvestíciám

do rodinného domu: tvrdenia žalovaného o kúpe rodinného domu a investíciách do neho sa nezakladajú
na pravde. Manželstvo medzi žalobkyňou a žalovaným bolo uzatvorené dňa XX.XX.X995. Žalobkyňa v
čase pred uzatvorením manželstva v marci X995 nadobudla za odplatu do užívania ako členka bytového
družstva trojizbový byt v Bratislave, m. č. Petržalka, v ktorom spolu s žalovaným bývali. Odplata za
tzv. prevod členských práv a povinností člena družstva k tomuto bytu bola financovaná predovšetkým z

predaja bytu v Bratislave, m. č. Staré Mesto, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Neskôr tento
trojizbový byt v Bratislave, m. č. Petržalka žalobkyňa a žalovaný už ako manželia odkúpili na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu na člena bytového družstva č. XXXXX/XX zo dňa 24.06.X999 do
osobného vlastníctva v podiele X/X k celku. Náklady na prevod vlastníckeho práva k bytu predstavovali
spolu 37.000 Sk a boli hradené z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Žalobkyňa a žalobca kúpili rodinný dom v roku 2002. Kúpna cena bola hradená z úveru
žalobkyne, ktorý jej poskytla spoločnosť Československá obchodná banka, a.s. vo výške 800.000
Sk a spoločných finančných prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva. Úver na kúpu
rodinného domu hradila mesačne vo výške 8.400,- Sk výlučne žalobkyňa zo svojich prostriedkov, a
to z mesačnej mzdy, ktorá vtom čase bola vo výške približne 20.000 Sk a z výťažku z nájmu vyššie

uvedeného v roku X999 kúpeného bytu v Bratislave, m. č. Petržalka. Rekonštrukcia rodinného domu
bola vykonaná za finančné prostriedky patriace do spoločných finančných prostriedkov nadobudnutých
počas trvania manželstva. V roku 2006 žalobkyňa a žalovaný predali za cca 2.700.000 Sk byt v
Bratislave, m. č. Petržalka. Žalobkyňa a žalovaný so získanými finančnými prostriedkami z predaja
uvedeného bytu naložili nasledovne: vyplatili úver, ktorý žalobkyni poskytla spoločnosť Československá

obchodná banka, a.s. na kúpu rodinného domu, ktorého nesplatená časť bola vo výške 327.500 Sk,
kúpili za X.950.000 Sk byt v Senci na ulici W. E, ktorého vlastníkom bol evidovaný tiež žalovaný,
zvyšnú sumu vo výške približne 425.000 Sk použili na rekonštrukciu rodinného domu. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti považuje tvrdenia žalovaného za výlučne účelové, nakoľko bez pričineniažalobkynebynebolomožnérodinnýdomkúpiťazrekonštruovaťhovtakomvýraznomrozsahu.Tvrdenia
žalovaného o úsporách z obdobia pred uzatvorením manželstva považuje taktiež za nepravdivé.
Žalovaný dostatočne nepreukázal, že prostriedky použité na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu

nadobudol pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou. Potvrdzuje to aj samotný fakt, že žalobkyňa
bola nútená predať v tom čase (marec X995) svoj byt v Bratislave, m. č. Staré Mesto a odplatne
nadobudnúť užívacie právo k väčšiemu bytu v Bratislave, m. č. Petržalka, pretože žalovaný nebol
finančne schopný zabezpečiť pre toho času zasnúbený pár primerané bývanie. Ku kúpe garáže: Garáž
bola žalobkyňou a žalovaným kúpená za spoločné finančné prostriedky, resp. prostriedky patriace

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K darovanému bytu dcére: Počas trvania manželstva
darovali žalobkyňa a žalovaný svojej dcére prostredníctvom darovacej zmluvy zo dňa 02.07.20X4
nehnuteľnosť (pozn. návrh na rozvod bol podaný v apríli 20X5), a to byt na ulici W. E, Senec. Zmluvné
strany darovacej zmluvy si nedojednali akékoľvek iné podmienky darovania, ako tie, ktoré sú uvedená
v predmetnej darovacej zmluve. V tejto súvislosti dala do pozornosti predovšetkým ustanovenie ods.
X. článku IX. darovacej zmluvy, podľa ktorého „Zmluvné strany sú obsahom tejto darovacej zmluvy

viazané až do splnenia všetkých dojednaných podmienok a povolenia vkladu vlastníckeho práva
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, zaväzujú sa podmienky darovacej zmluvy nemeniť
bez predchádzajúcej dohody a podpísať príslušný návrh na vklad do katastra nehnuteľností“, ako aj
ustanovenie článku IX. Darovacej zmluvy, podľa ktorého „zmluvné strany vyhlasujú, že si túto darovaciu
zmluvu pred jej podpisom prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnom prejednaní podľa ich pravej a

slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne a bola podpísaná nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných
podmienok“. Podmienky darovania boli dohodnuté výlučne tak, ako sú uvedené v darovacej zmluve,
kedy bolo zámerom žalobkyne a žalovaného darovať dcére predmetný byt bez ťarchy, ktorú žalovaný
vo svojom vyjadrení uvádza. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný pristúpili
k uzatvoreniu darovacej zmluvy bez toho, aby napríklad v článku Vl. „Vyhlásenia, ťarchy a vecné

bremená, stav nehnuteľnosti špecifikovali akúkoľvek ich požiadavku alebo podmienku zriadenia ťarchy
podhrozbouvráteniadaru.Keďžepouzatvorenídarovacejzmluvynedošlokdohodeozmenejejobsahu
považuje uvedené tvrdenia žalovaného za nepravdivé a výlučne účelové s cieľom v rozpore so zákonom
rozšíriť' bezpodielové spoluvlastníctvo manželov o uvedený dar, a to aj za cenu očierňovania vlastnej
dcéry. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti namieta návrh žalovaného na vykonanie dokazovania

pozostávajúceho z predloženia kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.20X9, na základe ktorej bol byt č. 2 na W. E,
Senec predaný, ako aj z predloženia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť na adrese Y. XX, Ivanka pri Dunaji,
nakoľko tieto nijako nesúvisia s touto právnou vecou - vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode manželstva, návrh žalovaného neprimerane zasahuje do práv tretích osôb a
tento je v rozpore s princípmi súdneho konania podľa Civilného sporového poriadku - predovšetkým je

nehospodárny, spôsobilý zapríčiniť zbytočné prieťahy v konaní a má prvky zjavného zneužitia práva.
Pokiaľ mal žalovaný pocit, že boli porušené podmienky darovania, mal túto vec riešiť v rozhodnom
čase. prípadne sa obrátiť na vecne a miestne príslušný súd, čo však neurobil. K zoznamu vecí, ktoré
žalobkyňa z rodinného domu odniesla: Pri sťahovaní z rodinného domu bol prítomný aj žalovaný, preto
musí taktiež vedieť, že žalobkyňa odniesla iba: okrúhly kuchynský stôl so štyrmi stoličkami: hodnota

200 eur, jednu sadu tanierov a jednu sadu hrncov, hodnota 40 eur, kuchynský robot (pozn. 20 rokov
starý), hodnota 5 eur, dve komody a konferenčný stolík, hodnota X80 eur, malú chladničku, hodnota
80 eur, obraz hodnota 70 eur, zariadenie detskej izby (za účelom zariadenia dcérinej izby v byte)
vrátane dcérinho malého televízora a malej hifi veže, hodnotu týchto vecí neuvádza, nakoľko tieto
postupne dostávala dcéra od svojich rodičov ako dary v rámci rôznych životných udalostí, ako napr.

narodeniny, meniny, birmovka, dary k Vianociam a podobne, preto patria do výlučného vlastníctva dcéry
a nie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa odniesla sú viac
ako 7 rokov staré. Žalovaný vzhľadom na uvedené užíva v rodinnom dome kompletné zariadenie:
kuchyne (kuchynská linka: stôl + 4 stoličky, koberec, barová stolička, hrnce, taniere. poháre, šálky, misky,
príbory, pekáče. mikrovlnka, kanvica, el. rúra + plyn. platňa, veľká chladnička, rádio. mixér, hriankovač,

kompletný jedálenský servis „cibulák“ modrá farba, kompletný príbor zabalený) hodnota 2.000 eur,
obývacej izby (sedacia súprava 3+2+X, obývačková zostava, 2x konf. stolík, veľkoplošný televízor, hifi
veža s reproduktormi, dvd prehrávač, kamera, koberec, veľká záclona, garniža, originál obrazu, stojatá
lampa, poháre, kvalitné sklenené misy, hodnota 2.500 eur, spálne (manželská posteľ, matrace Dormeo.
nočné stolíky, 2x komoda, veľkoplošný televízor, Koberce, veľká záclona, garniža, posteľná bielizeň,

vankúše, paplóny, prehoz na posteľ, nočné lampy, obraz, komoda na balkóne, dve stoličky, stolík)
hodnota X.200 eur, hosťovskej izby (dcérina rozkladacia posteľ, konferenčný stolík, na mieru robený
pracovný stôl, stolička, koberec, komoda, 2x skrinka, veľká záclona, 2x garniža, kreslo, malý televízor)
hodnota X.000 eur, chodieb (Xx trojdielna skriňa, Xx dvojdielna skriňa, obrazy, koberce) hodnota 400eur, kúpeľní (komoda, koše, uteráky, osušky) hodnota X50 eur, špajze (2x kovový regál, rebrík-4stupne,
2x vysávač, žehlička, žehliaca doska) hodnota 450 eur, práčovne (malá kuchynská linka, 2-ročná práčka
LG. dva sušiaky na bielizeň, bielizňové koše, plynový sporák, rozťahovací stôl) hodnota 900 eur, terasy

(veľký jedálenský stôl+6 stoličiek, 2+X+X záhradné sedenie so stolíkom) hodnota 700 eur, potreby na
udržiavanie záhrady (akumulátorový zastrihávaš trávy, rôzne druhy nožníc na strihanie hrubých konárov,
kríkov, lopaty, hrable, ÚT: motyka) hodnota 400 eur, náradie pre domáceho majstra, hodnota 300 eur,
zariadenie garáže (4x kovový regál, +Xx drevený regál, výsuvný hliníkový rebrík 4 m) hodnota 500
eur, auto Renault Megan, hodnota 6.000 eur, umelý vianočný stromček, stojan na stromček, vianočné

ozdoby, spolu hodnota X50 eur, 3x veľké hodiny, spolu hodnota 70 eur, okrasné stromy v záhrade, spolu
hodnota 300 eur. K tvrdeniu žalovaného o doručovaní výzvy na uzatvorenie mimosúdnej dohody uviedla,
že žiadnu takúto výzvu alebo návrh k dnešnému dňu neeviduje. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti opätovne uviedla, že s vyjadrením žalovaného v celom rozsahu nesúhlasí, jeho tvrdenia
považuje za výlučne účelové a navrhuje, aby súd prikázal uvedené hnuteľné veci v súčasnosti užívané
žalobkyňou žalobkyni, hnuteľné veci ponechané v rodinnom dome žalovanému, nehnuteľnosti prikázal v

súlade so žalobným návrhom žalovanému a zaviazal žalovaného z titulu finančného vyrovnania podielov
z bezpodielového spoluvlastníctva a vyrovnania hnuteľných vecí na zaplatenie žalobkyni sumu vo
výške X24.400 eur. K predmetnému vyjadreniu žalobkyňa pripojila fotodokumentáciu, dohodu o prevode
členských práv zo dňa 2X.03.X995, zmluvu o prevode vlastníctva bytu na člena bytového družstva č.
XXXXX/XX zo dňa 24.06.X999, darovaciu zmluvu zo dňa 02.07.20X4.

7. Žalovaný dňa 03.XX.2020 v písomnom vyjadrení uviedol najmä nasledovné. So znaleckým posudkom
č. 99/20X9 zo dňa 24.9.20X9 sa nemôže stotožniť. Podľa jeho názoru je všeobecná hodnota tohto
rodinného domu týmto posudkom výrazne nadhodnotená, nakoľko táto hodnota neodráža ani fakt, že
predmetný dom je súčasťou dvojdomu ani stav a polohu domu. Žalobkyňa sa snaží zavádzať tvrdením,

že „rodinný dom je po staršej rekonštrukcii, avšak jeho stav nevyžaduje akúkoľvek ďalšiu rekonštrukciu
a tento je v celom rozsahu plnohodnotne užívateľný.“ Dom bol zrekonštruovaný tesne po jeho zakúpení
a odvtedy na ňom nebola vykonaná žiadna ďalšia rekonštrukcia. Od jeho poslednej rekonštrukcie teda
ubehlo viac ako X6 rokov a po takejto dlhej dobe je potrebné v súčasnosti: vymeniť kotol, vrátane
vyvložkovania komína, Zrekonštruovať strechu, nakoľko bola na pokrytie strechy použitá nekvalitná

strešná krytina, ktorá sa láme, a ktorú strháva vietor, vymeniť vodovodné potrubie od vodovodnej
šachty až do domu, ktoré ma vyše 40 rokov, vymeniť závlahu na záhrade, vrátane čerpadla. Z tohto
zoznamu vecí, ktoré je potrebné na dome zrekonštruovať jasne vyplýva, že aktuálny stav domu vyžaduje
rekonštrukciu, bez ktorej ho nie je možné ho plnohodnotne užívať. Poukázal na fakt, že uvedené
skutočnosti nie sú reflektované v znaleckom posudku predloženom žalobkyňou. Tvrdenie žalobkyne,

„že žalovaný za účelom zníženia hodnoty domu môže poškodzovať a likvidovať zariadenie domu a
domácnosti“jeabsolútnenepravdivéapovažujeichneprípustnéurážaniežalobcu,žalobkyňaviežetieto
tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pretože všetko čo z domu zmizlo odniesla výhradne žalobkyňa a tých
vecí skutočne nebolo málo. Za zavádzajúce považuje aj tvrdenie žalobkyne, že ovzdušie v okolí domu
nie je ničím zamorené. Sused v blízkosti domu choval prasatá, avšak tieto chová etapovite - to, že teraz

prasatá nemá, neznamená, že ich chovať zase nebude. Chliev, kde sused chová tieto prasatá zostal a
je viac ako pravdepodobné, že sused bude v blízkosti domu chovať prasatá aj v budúcnosti, nakoľko
takto sa to stále opakuje. Rovnako je neodškriepiteľné, že dom leží hneď pri frekventovanej hlavnej
ceste, čo znižuje hodnotu každého rodinného domu, samozrejme ani tieto skutočnosti sa nijak neodrazili
v znaleckom posudku. Investície do domu. Žalobkyňa zjavne účelovo vynechala fakt, že trojizbový byt

v Petržalke, ktorý kúpili začiatkom 90. rokov ešte pred uzavretím manželstva za približne 600.000 Sk
(žalobkyňa zaplatila 400.000 Sk, ktoré získala z predaja svojho bytu a žalovaný prispel na kúpu sumou
200.000 Sk), bol neprerobený a potreboval rekonštrukciu, ktorú vykonal a uhradil výhradne žalovaný
z vlastných prostriedkov, získaných pred uzatvorením manželstva. Žalovaný na vlastné náklady tento
byt kompletne zrekonštruoval - zaplatil novú kuchyňu aj s nábytkom, novú kúpeľňu, plastové okná,

rolldoor skrine, parkety, zasklenie balkóna, všetku elektroniku, rozvody a dlažby (televízory, HIFI veže,
mikrovlnku, svietidlá..), sedačku do obývačky, nábytok do spálne a detskej izby, koberce atď.. Všetky
tieto náklady na uvedený byt presiahli hodnotu X.000.000 Sk zo strany žalovaného. Navyše žalovaný
každý mesiac dával žalobkyni X0.000 Sk na domácnosť. Pokiaľ žalovaná v tom čase pracovala, mala
násobne nižší príjem ako žalovaný a hlavne tento svoj zárobok míňala vo veľkej väčšine len na svoju

vlastnú potrebu. Žalovaný tiež financoval všetky zahraničné dovolenky a lyžovačky, dokonca daroval
žalobkyni takmer nové auto, dvojročný Seat Cordoba s približne 20 000 najazdenými kilometrami,
ktorého kompletnú údržbu vrátane pohonných hmôt financoval taktiež žalovaný. Už pri kúpe trojizbového
bytu v Petržalke sa žalobkyňa snažila poškodiť žalovaného tým, že predmetný byt najprv prepísala naseba, napriek tomu že ho spoločne nadobudli. Až po tom čo to žalovaný zistil a na jeho naliehanie,
sa žalovaný stal riadne v zmysle zákona spolumajiteľom bytu. Tvrdenie žalobkyne, že náklady na
prevod vlastníckeho práva k bytu v sume 37.000 Sk boli hradené z finančných prostriedkov patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa nezakladá na pravde. Tieto náklady hradil výlučne
žalovaný zo svojho vlastného bankového účtu, žalobkyňa neprispela žiadnou čiastkou. Čo sa týka kúpy
rodinného domu v Ivanke pri Dunaji a jeho rekonštrukcie, žalobkyňa opäť vo svojom vyjadrení účelovo
zavádza.Žalovanývčasekúpyrodinnéhodomudisponovaldostatkomfinančnýchprostriedkovzosvojej
podnikateľskej činnosti, aby mohol tento dom kúpiť bez toho, aby museli predať zrekonštruovaný byt

v Petržalke. Žalovaný uhradil sumu X.700.000 Sk p. K. v hotovosti. Zvyšok kúpnej ceny bol uhradený
prostredníctvom úveru, avšak nie z úveru žalobkyne, ako to ona tvrdí, ale zo spoločného úveru, za ktorý
ručili bytom v Petržalke. Rovnako ani splácanie úveru nebolo také, ako to opisuje žalobkyňa. Úver sa
splácal výlučne z výťažku z prenájmu bytu v Petržalke, a teda nie je pravda, že ho splácala žalobkyňa
a už vôbec nie zo svojej mesačnej mzdy. Rekonštrukcia domu bola vykonaná výlučne z finančných
prostriedkov žalovaného, nakoľko žalovaný ako podnikateľ zarobil väčšinu týchto prostriedkov ešte pred

uzavretím manželstva so žalobkyňou. Napríklad prístavba k domu s terasou realizovaná v roku 2002
stála žalovaného približne X.000.000 Sk, nehovoriac o ďalších finančne náročných rekonštrukčných
prácach ako položenie novej strechy, záhrada so zavlažovaným trávnikom, vysadenie stromov a kríkov,
nový plot a nová vodovodná šachta. Vo vnútri domu bol zakúpený okrem iného nový kotol, nové
drevené schody, nábytok, elektronika. Do roku 2006 bola urobená takmer kompletná rekonštrukcia

domu, a teda táto rekonštrukcia bola urobená skôr ako bol predaný byt v Petržalke, preto ani tvrdenia
žalovanej nemôžu byť pravdivé. Z výťažku z predaja bytu sa použilo približne len X00.000 Sk až
následne a to len na zateplenie domu. Prikladá doklady, ktoré svedčia o tom, že rekonštrukcia domu
prebehlapredpredajombytuvPetržalke.Čolenpodčiarkujezavádzaniežalobkynevcelomjejvyjadrení.
Príjem žalobkyne v tom čase dosahoval cca 20.000 Sk mesačne a slúžil takmer výhradne na jej

osobnú potrebu. Žalobkyňa teda takmer ničím neprispela ani na kúpu a ani na následnú rekonštrukciu
domu. Skutočnosť, že v čase kúpy a rekonštrukcie domu žalovaný disponoval dostatočným množstvom
finančných prostriedkov, dosvedčujú aj jeho daňové priznania z rokov X993-2003. Tvrdenie žalobkyne,
že „Garáž bola žalobkyňou a žalovaným kúpená za spoločné finančné prostriedky, resp. prostriedky
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ sa nezakladá na pravde. Všetky výdavky

spojené s výstavbou predmetnej garáže hradil výlučne žalovaný z výťažku zo svojho podnikania, čo
dokazujú príkazy na úhradu z roku E Žalobkyňa neustále pred rozvodom manželstva tlačila na žalobcu
aby daroval tento byt ich spoločnej dcére. Žalovaný sa pod nátlakom žalobkyne, nechal presvedčiť na
darovanie tejto nehnuteľnosti - bytu v Senci ich spoločnej dcére pod podmienkou, že bude zapísaný do
príslušného katastra právo žalovaného na doživotné užívanie tohto bytu. A tak sa žalovaný a žalobkyňa

na opakované naliehanie žalobkyne dohodli, že darujú spoločný byt v Senci svojej dcére, s tým že
budú mať obaja darcovia zapísané v katastri právo doživotného užívania tohto bytu. Zmluvu iniciatívne
spísala žalovaná, ako odborníčka na prevod nehnuteľností. Keď malo prísť k podpisu zmluvy žalovaný
zistil, že právo doživotného užívania chýba. Žalovaná mu tvrdila že to musí byť v prílohe ktorá bude
podaná dodatočne. Žalovaný nemal dôvod jej neveriť, keďže bola jeho manželka a dohodli sa na

tom, navyše zaoberala sa prevodmi nehnuteľností profesionálne. Následne však zistil, že v katastri
je právo doživotného užívania zapásané len v prospech žalobkyne, veľmi ho to rozčúlilo, a stratil
akúkoľvek dôveru k žalobkyni. Ako preukázal bolo darovacou zmluvou zo dňa 02.07.20X4 prevedené
vlastníckeprávoktomutobytuzožalovanéhoažalobkynenaichdcéru,ktorábolazjavnezmanipulovaná
žalobkyňou tak, že podvodne pravdepodobne pod nátlakom matky nezapísala doživotné užívanie

žalovaného svojho otca do katastra, ale toto právo zapísala len v prospech žalobkyne. Veľmi krátko na
to podala žalobkyňa žiadosť o rozvod. Následne, prakticky okamžite po rozvode manželstva predala
žalobkyňa tento byt a už spoločne s dcérou kúpili nový byt, kde je matka a dcéra spoluvlastníčkami každá
v X/2. Týmto klamstvom a podvodom, na ktorý zneužila svoju dcéru a tak získala žalobkyňa z majetku
žalovaného vlastnú nehnuteľnosť spoločne s dcérou a pripravila žalobcu o tento majetok. Takýto postup

žalobkyne bol zjavne naplánovaný, za účelom pripraviť manžela o majetok vo svoj prospech. Takýmto
spôsobom žalobkyňa zneužila svoju vlastnú dcéru, aby pripravila žalovaného o jeho spoluvlastnícky
podiel na uvedenej nehnuteľnosti podvodným spôsobom vo svoj prospech. Nezapísaním jeho práva
doživotného užívania sa zbavila akéhokoľvek dosahu žalovaného na tento byt v Senci a mohla s ním
svojvoľne disponovať. Výťažok z tohto podvodu použila na zakúpenie vlastného bývania s dcérou a

podaním tohto návrhu na rozdelenie BSM sa snaží pripraviť bývalého manžela o celý jeho majetok,
tak ako sa mu bola vyhrážala pred rozvodom manželstva. K takémuto podvodu a zneužitiu dcéry sa
žalobkyňa uchýlila za účelom pripraviť žalovaného nielen o uvedený byt v Senci, ale teraz žiada ešte
polovičku z domu, ktorý financoval takmer výhradne žalovaný. Žalovaná si odsúdeniahodným spôsobompokúsila prisvojiť majetok z BSM, ktorý skutočne vo veľkej väčšine pochádza z príjmov žalovaného.
Zmanipulovala a oklamala žalovaného i dcéru výhradne za účelom získať majetkový prospech na úkor
môjho mandanta a teraz neváha vo svojom ťažení za majetkom pokračovať a snaží sa pripraviť bývalého

manžela o bývanie, ktoré sám zakúpil. (Poukázal na LV bytu v Senci s právom doživotného užívania pre
žalobkyňu predložené v spise a na darovaciu zmluvu k tomuto bytu). To, že je dcéra žalovaného pod
vplyvom žalobkyne jasne vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania o rozvod manželstva medzi účastníkmi
konania pred Okresným súdom Bratislava III zo dňa 07.X0.20X6, kde na otázku právnej zástupkyne
žalovaného „Rodičia Vám darovali byt, prečo ste nevypočuli žiadosť otca, aby tam aj on ako matka,

mal v byte doživotné právo bývania?“, dcéra odpovedala: „Pretože mňa sa jednak nepýtal a v prípade,
ak by otec nemal v budúcnosti kde bývať, určite by som ho prichýlila. Stačí, ak na byte viazne jedno
vecné bremeno.“ Tieto vyjadrenia dcéry na pojednávaní jasne svedčia o pravdivosti tvrdení žalovaného.
Žalobkyňa považuje „tvrdenia žalovaného za nepravdivé a výlučne účelové s cieľom v rozpore so
zákonom rozšíriť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov o uvedený dar, a to aj za cenu očierňovania
vlastnej dcéry,“ Takéto účelové klamstvá žalobkyne sú v priamom rozpore so všetkými predloženými

listinami ako aj činmi žalobkyne. Žalovaný sa jasne a zreteľne dohodol a opakovane to zopakovali obaja
aj pred dcérou, že k darovaniu môže dôjsť len za podmienky, že tam budú mať obaja, a teda hlavne
on právo doživotného užívania. Žalobkyňa sa ujala iniciatívy a ako odborníčka na prevod nehnuteľností
oklamala žalovaného ohľadne postupu pri zápise takéhoto práva doživotného užívania a nezapísala
jeho právo doživotného užívania, a to veľmi pravdepodobne s jasným zámerom: Byt predať a následne

si s dcérou kúpiť vlastnú nehnuteľnosť, a tak pripraviť žalovaného o majetok z BSM. Keďže obe tieto
transakcie predaj bytu v Senci i kúpa nového bytu žalobkyne na Y. spolu s rozvodom prebehli expresne
rýchlo, predpokladá, že tento plán žalobkyne bol dlhodobo pripravovaný, prepracovaný a kupcu bytu v
Sebci aj nový byt na Y. mala vybratý pravdepodobne od začiatku tohto plánu. Usudzuje tak z toho, že
realizácie prevodov nehnuteľností obyčajne netrvá týždne či mesiace ale roky. Žiadal, aby súd vyzval

žalovanú na predloženie kúpno-predajnej zmluvy ohľadne bytu na Y. ulici, ako aj zabezpečil z katastra
kúpnu zmluvu ktorou dcéra žalovaného spolu s matkou predali byt v Senci. Žalovaný sa o nesplnení
podmienky darovania - nezapísaní práva doživotného užívania bytu v jeho prospech - dozvedel až
keď zistil, že je tam zapísané len doživotné užívanie bytu žalobkyňou. Vo veľmi krátkom čase podala
žalobkyňa návrh na rozvod a hneď následne žalovaný zistil že daný byt bol už prevedený na tretiu

osobu. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný, keďže chcel mať čisté svedomie pred svojimi dcérami
z prvého manželstva, povedal im o darovaní bytu v Senci svojej dcére z druhého manželstva, ako
aj o okolnostiach darovania. Taktiež sa im následne zdôveril, keď zistil, ako ho oklamala manželka a
nezapísala jeho právo doživotného užívania tohto darovaného bytu, ale zapísala len právo doživotného
užívania pre seba. Predkladá čestné prehlásenie dcér žalovaného ohľadne vedomostí o uvedených

skutočnostiach v čase ich vzniku. Žalobkyňa výslovne oklamala žalovaného podviedla ho pri zápise
jeho práv do katastra, vykonala všetky úkony tak, aby jeho právo doživotného užívania žalovaného na
byt v Senci nebolo zapísané do katastra nehnuteľností a ona mohla byt okamžite predať a finančné
prostriedky použiť na kúpu svojej vlastnej ďalšej nehnuteľnosti - nového luxusného bytu na Y. ulici
č. XX v Ivanke pri Dunaji. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou tohto bytu a nadobudla

ho de facto zo spoločných finančných prostriedkov získaných za predaj bytu v Senci, kde podvodne
nezapísala doživotné užívanie žalovaného, tak aby si mohla finančné prostriedky za tento byt patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prisvojiť výhradne ona, resp. s dcérou. S ohľadom na
uvedenétrvalnatom,žetentopodvodnezískanýbytžalobkyňouzbezpodielovéhovlastníctvamanželov,
resp. hodnota bytu v Senci je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S vyčíslením

hodnoty vecí, ktoré si žalobkyňa odniesla absolútne nesúhlasí, nakoľko je hodnota týchto vecí výrazne
podhodnotená a zároveň žalobkyňa ani neuvádza celý zoznam vecí, ktoré si odniesla. Naproti tomu
hodnota vecí, ktoré ostali v dome, je výrazne nadhodnotená. Je toho názoru že do spoločného majetku
by mali byť započítané nasledovné veci: X. rodinný dom v Ivanke pri Dunaji v hodnote X30.000 eur, s
tým, že na kúpu a rekonštrukciu tohto domu prispel výhradne žalovaný 2. garáž v Petržalke v hodnote

X8.000 eur, ktorú zakúpil žalovaný 3. hodnota bytu v Senci vo výške cca 85.000 eur, ktorý bol zakúpený
spoločne a výťažok z predaja ktorého podvodne žalobkyňa použila na zabezpečenie vlastného bývania
4. Hnuteľné veci odnesené žalobkyňou v cene približne X5.000 eur. S ohľadom na fakt, že žalobkyňa,
napriek jeho opakovaným žiadostiam o dohodu na rozdelení BSM sa odmieta dohodnúť. Naďalej nie
len že odmieta rešpektovať prínos žalovaného do spoločného majetku a dlhodobo cieľavedome klame.

Pričom zneužíva aj svoje vedomosti a skúsenosti realitného makléra za účelom vlastného obohatenia
na úkor žalovaného. Opísané konanie žalovanej považuje za zneužitie manželskej dôvery a postavenia
matky na vlastné obohatenie, takéto konanie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva
právnuochranu.ŽalobkyňajevsúčasnostimajiteľkourealitnejkancelárieCoroli.Žalovanýužnepodniká,je starobný dôchodca a jeho príjem nepostačuje ani na pokrytie súdnych trov pri rozdelení BSM.
Keďže žalovaná po opísaných podvodných presunoch majetku v BSM neprejavila žiadny záujem na
uzatvorenie dohody ohľadne rozdelenia BSM, a neprejavila ani len záujem na spoločné rokovanie

ohľadne tejto možnosti, na ktoré opakovane vyzýval. Je pravdepodobné, že mieni svoj dlhodobý ťah na
získanie majetku žalovaného dotiahnuť do konca prostredníctvom tohto súdneho konania, a je zrejmé,
že na zaplatenie trov tohto konania má zjavne dostatok prostriedkov. Na rozdiel od žalovaného, ktorý
je už starobný dôchodca, ktorý použil svoje úspory na nákup vyššie spomínaných nehnuteľností a
momentálne jeho dôchodok nepostačuje ani na zaplatenie trov súdneho konania. Má za to, že za

uvedených okolností sú splnené podmienky hodné osobitného zreteľa na to aby súd zaviazal žalobkyňu
na úhradu všetkých súdnych trov v tejto veci, resp. oslobodil žalovaného od ich platenia. do výhradného
vlastníctva žalovaného určuje „RODINNÝ DOM“/: a. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Senec,
obec Ivanka pri Dunaji, k.ú. Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na
liste vlastníctva číslo XXXX, b. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okr. Senec obec Ivanka pri Dunaji,
k.ú. Farná, a to pozemok parcely „C“ parc. č. XX/X evidovaný na LV XXX (spoluvlastnícky podiel o

veľkosti X k celku, parcelné číslo XX/X, XX/X, XX/X všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX
a nehnuteľnosť GARÁŽ súd určuje do výhradného vlastníctva žalobkyne - nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v okrese Bratislava V, obec BA m.č. Petržalka k.ú Petržalka súp. č. XXXX, K. X6-XX evidovaná
na LV č. XXXX č. nebytového priestoru XX, vchod K. XX a pozemok - nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v okrese Bratislava V, obec BA m.č. Petržalka k.ú. Petržalka a to pozemok parcely registra „C“

parcelné číslo XXXX/XX evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/
k celku), parc. číslo: XXXX/XX, XXXX/E, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX všetky evidované na liste
vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XXXX k celku) zapísaná v žalobkyne ako
výlučnej vlastníčky. Žalobkyňa je povinná odovzdať všetky kľúče od domu na T. ulici č. XX žalovanému, a
je povinná odhlásiť sa z trvalého bydliska v tomto dome. Žalovaný je povinný odovzdať kľúče od garáže

žalobkyni. Žalobkyňa je povinná uhradiť všetky trovy konania. K predmetnému vyjadreniu žalovaný
pripojil nasledovné listiny: ohlásenie drobnej stavby zo dňa 28.05.2002 a zo dňa X2.X0.2004, potvrdenia
o podaní daňových priznaní, zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.X0.20X6
sp. zn. X2C/359/20X5, čestné prehlásenie Ing. Y. U., PhD. a Mgr. Z. U. (bez datovania).

8. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa X7.X2.2020 najmä uviedla, že zotrváva pri svojich doterajších
vyjadreniach a zásadne odmieta tvrdenia žalovaného, že svojím konaním sa ho snaží účelovo pripraviť
o majetok. Hodnota spoločného rodinného domu na T. ulici XX v Ivanke pri Dunaji a rovnako tak aj
hodnota garáže v katastrálnom území Petržalka bola určená na základe súdu predložených znaleckých
posudkovznalca,ktorýjeodbornespôsobilouosobouposúdiťdanénehnuteľnostiaichhodnotu.Naopak

cenu nehnuteľností nemožno určiť len porovnaním s podobnými inzertnými ponukami nehnuteľností
realitných kancelárií a portálov tak, ako to vo svojich podaniach urobil žalovaný. K darovacej zmluve,
ktorou žalobkyňa a žalovaný darovali spoločnej dcére byt v Senci uvádza, že zo strany žalobkyne
nedošlo k žiadnemu podvodu vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný uvádza, že spoločný byt sa rozhodol
dcére darovať za podmienok zápisu vecného bremena práva doživotného užívania žalovaného v

darovanom byte. Právna teória v zásade nevylučuje inkorporáciu podmienok darovania nemajetkovej
povahy do darovacích zmlúv. Takéto podmienky však musia byť explicitne v darovacej zmluve uvedené.
Keďže podmienky darovania medzi žalobkyňou a žalovaným ako darcami a obdarovanou dcérou neboli
zmluvne dojednané, žalovaný v čl. IX ods. 5 zmluvy vyhlásil, že zmluvu si pred podpisom prečítal a
túto uzavrel podľa pravej a slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne a nie v tiesni ani za nápadne

nevýhodných podmienok a rovnako tak zmluvu svojim vlastnoručným podpisom potvrdil, považuje
tvrdenia žalovaného za vyvrátené. K hodnote bytu na Y. ulici v Ivanke pri Dunaji, ktorý nadobudli
žalobkyňa a jej dcéra N. U. do podielového spoluvlastníctva každá v spoluvlastníckom podiele vo výške
X/2 uviedla, že za kúpu predmetného bytu zaplatili kúpnu cenu spoločne. Dcéra financovala časť kúpnej
ceny pripadajúcu na jej spoluvlastnícky podiel bytu na Y. XX za peniaze získané predajom darovaného

bytu v Senci. Zvyšnú polovicu kúpnej ceny za byt na Y. XX uhradila žalobkyňa z vlastných financií, pričom
ide o štandardné bývanie a nie o luxusný byt. Požiadavku žalovaného vyplatiť sumu vo výške 85.000
eur z titulu finančného vyrovnania za podiel bytu v Senci považuje za neoprávnenú. Žalovaný v prvom
rade nadhodnotil hodnotu tohto bytu, pretože bývalí manželia ešte počas trvania manželstva nadobudli
tento byt zaplatením kúpnej ceny vo výške X.900.000 Sk, t.j. cca 64.000 eur. Zároveň však kategoricky

odmieta, aby bola hodnota bytu v Senci zahrnutá do vyporiadania BSM medzi rozvedenými manželmi.
Vzhľadom na to, že ešte počas trvania manželstva byt v Senci spoločne darovali dcére riadnym
prevodom vlastníckeho práva a vzdali sa tak darovacou zmluvou akéhokoľvek nároku na predmetný
byt, hodnota bytu tak v žiadnom prípade nemôže byť zaradená do BSM. Nešlo o „expresné“ prevodyvlastníckych práv k bytom v Senci a Ivanke pri Dunaji tak, ako to tvrdí žalovaný. K vkladu vlastníckeho
práva k bytu v Senci po predaji dcérou N. U. došlo v septembri 20X6 a žalobkyňa s dcérou následne
nadobudli byt na Y. v Ivanke pri Dunaji až v decembri 20X8, čo možno overiť aj nahliadnutím do verejne

dostupného katastrálneho portálu. Zároveň rozporovala tvrdenia žalovaného, „že je dcéra pod vplyvom
žalobkyne“. Spoločná dcéra bývalých manželov býva v spoločnej domácnosti s matkou od januára 20X8.
Žalovaný dcéru z vlastnej iniciatívy vôbec nekontaktuje, naopak styk dcéry a otca vychádza výlučne
z iniciatívy dcéry. Dcéra do domu na T. otcovi pravidelne nosí navarenú stravu, s otcom trávi Štedré
večery,nanarodeninyotcapozvaladodivadlaasnažísacelkovosotcomvytváraťčonajviacspoločných

zážitkov. Žalovaný však napriek očividnej snahe dcéry odmieta uznať dcérin výlučný nárok na hodnotu
už predaného bytu v Senci. Zo strany žalovaného nepochádzala žiadna oficiálna snaha o mimosúdne
vyporiadanie BSM ešte pred podaním žaloby o vyporiadanie zo strany žalobkyne. Žalobkyni nebola
doručená žiadna výzva bývalého manžela na vyporiadanie BSM dohodou, tak ako sa to pokúšal tvrdiť
žalovaný. Naopak o mimosúdnu dohodu sa pokúšala pred podaním žaloby výlučne žalobkyňa, túto však
žalovaný zamietol. Žalovaný sa vo svojich podaniach snaží podhodnotiť cenu rodinného domu v Ivanke

pri Dunaji a neoprávnene žiada zaradiť hodnotu darovaného bytu v Senci do vyporiadavanej masy. Z
tvrdení žalovaného jasne vyplýva snaha vyporiadať BSM medzi rozvedenými manželmi účelovo v jeho
prospech. Navrhla, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nasledovné nehnuteľnosti:
a) Spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec,
obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na liste

vlastníctva číslo XXXX, b) Spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/2 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to pozemku parcely registra „C“, parcelné
číslo XX/X o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva
číslo XXX, c) Spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese
Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X o

výmere X99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XX/X o výmere 97 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XX/X o výmere 2X3 m2, druh pozemku:
záhrada, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, d) Spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X
k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú.
Petržalka, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, popis stavby: K. X6 - XX, evidovaná na liste

vlastníctva číslo XXXX, číslo nebytového priestoru XX, označenie vchodu: K. XX a k nej prislúchajúci
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve o veľkosti
X7/3725 k celku, e) Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/X546 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, a to pozemku parcely registra „C“,
parcelné číslo XXXX/XX o výmere X546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný

na liste vlastníctva číslo XXXX, f) Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/X542 k celku na nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, a to pozemku
parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 847 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, parcelné číslo XXXX/E o výmere 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné
číslo XXXX/E o výmere 8X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX

o výmere X06 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere
88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 25X m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, a aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu finančného vyporiadania sumu vo výške X24.400 eur v
lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške X00 %.

9. Súd po písomnom štádiu konania v zmysle § X67 zákona č. X60/20X5 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) na prejednanie veci nariadil pojednávania (dňa X4.X0.202X, 05.03.2024 a
23.04.2024), na ktorých spor za prítomnosti strán prejednal.

X0. Na pojednávaní dňa X4.X0.202X právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojom návrhu
s tým, že majetok tvoriaci BSM žiada rozdeliť podľa rovnakých podielov 50 na 50 a s tým, aby hodnota
nehnuteľnosti - bytu v Senci nebola zahrnutá do masy BSM a zároveň zotrval na hodnote rodinného
domu, ktorý bol ocenený znaleckým posudkom odborníkom z odvetvia oceňovanie nehnuteľností a
nestotožňujesashodnotoudomu,ktorúnavrhlaprotistrananakoľkovychádzalaibazcenynehnuteľnosti

zverejnených na nehnuteľnostných portáloch. Namietol, že ku kúpe bytu na Y. ul. V Ivanke pri Dunaji
nedošlo bezprostredne po rozvode, nakoľko tento právoplatne skončil v X2/20X6 a kúpna zmluva na byt
bola uzatvorená v X0/20X8 a zároveň ku kúpe došlo až po zániku BSM, a preto nemôže byť predmetom
vyporiadania. Vo vzťahu k bytu v Senci uviedol, že tento obaja účastníci darovali svojej dcére a týmtookamihom prestal bytom predmetom BSM. V súvislosti s výškou mzdy podľa protistranou predloženej
pracovnej zmluvy uviedol, že ide o sumu ešte z roku X999, pričom v súčasnosti sa pohybujeme v iných
sumách a zároveň podotkol, že žalobkyňa sa pričiňovala o domácnosť aj svojou starostlivosťou o dcéru,

o jej výživu a nákladmi spojenými s jej školskou dochádzkou. Upresnil, že zotrváva na svojom návrhu v
zmysle podanej žaloby zo dňa X4.XX.20X9 a teda bez vyporiadania hnuteľných veci.

XX. Na pojednávaní dňa X4.X0.202X právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich
prostriedkoch procesnej obrany s tým, že žalovaný na rozdiel od protistrany preukázal svoje tvrdenia

dôkazmi a zároveň zdôraznil dikciu ustanovenia § X50 OZ, ktorý okrem rovnosti podielov manželov
pojednávania aj o tom, že manžel je oprávnený požadovať to, čo zo svojho majetku vynaložil na
spoločnýmajetokmanželovazároveňpovinnýuhradiťdruhémumanželovi,čosazospoločnéhomajetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok.

X2. Žalobkyňa dňa 30.03.2022 v písomnom vyjadrení uviedla nasledovné. Žalobkyňa vo svojom

žalobnom návrhu zo dňa X2.XX.20X9 na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
navrhovala vyporiadať masu zaniknutého BSM po rozvode manželov, ktorú tvorí rodinný dom na T.
ulici č. XX v Ivanke pri Dunaji, k. ú. Farná spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na
priľahlých pozemkoch a garáž na K. ulici č. XX v Bratislave, k. ú. Petržalka spolu s prislúchajúcimi
spoluvlastníckymi podielmi na priľahlých pozemkoch tak, že by súd prikázal uvedené nehnuteľnosti

do výlučného vlastníctva žalovaného a zároveň by žalovaného zaviazal na úhradu finančnej náhrady
za vyporiadavané podiely v prospech žalobkyne. Žalobkyňa ďalej v konaní preukázala hodnotu
vyporiadavaných nehnuteľností na základe predložených znaleckých posudkov vypracovaných znalcom
z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností nasledovne: a) znalecký posudok č. 99/20X9 - hodnota
nehnuteľností v Ivanke pri Dunaji vo výške X98.000 eur; b) znalecký posudok č. X0X/20X9 - hodnota

nehnuteľností v Petržalke vo výške X8.000 eur. Z priebehu vedeného súdneho konania aj z osobných
vedomostí žalobkyne vyplynulo, že takto navrhovaný výrok súdu by bol prakticky nevykonateľný.
Žalovaný v priebehu súdneho konania predložil súdu na rozhodnutie žiadosť o oslobodenie úhrady
súdnych poplatkov, ktorú súd síce opätovne aj po podaní sťažnosti zamietol, žalovaný však opakovane
počas konania proklamoval nedostatok finančných prostriedkov z dôvodu vyššieho dôchodkového

veku a poberania starobného dôchodku. Žalobkyňa si tak v zmysle § X40 ods. 3 CSP poriadok
dovoľuje súdu predložiť zmenu svojho žalobného návrhu a uplatňovaného nároku, pričom navrhuje,
aby súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou finančnej
náhrady za vyporiadavané nehnuteľnosti v prospech žalovaného vo výške X08.000 eur v lehote 3
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalovaného zaviazal na vypratanie

rodinného domu v Ivanke pri Dunaji, na odhlásenie z trvalého pobytu z adresy T. XX v Ivanke pri
Dunaji a na odovzdanie kľúčov od nehnuteľností všetko v lehote X0 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Podľa § X40 CSP „Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.“ Ďalej
sa žalobkyňa vyjadriť k námietke uplatnenej na pojednávaní dňa 09.03.2022, ktorou poukázala na

nedôveryhodnosť dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní. Žalovaný sa žalobkyni pred konaním
samotného pojednávania v súkromí viackrát vyhrážal úmyselným naťahovaním dĺžky súdneho konania
neúčasťou na pojednávaniach, pričom žalobkyňa má totožnú skúsenosť aj z predchádzajúceho
súdneho konania o rozvod manželstva. Právna zástupkyňa ospravedlnila neúčasť žalovaného na
pojednávanídňa09.03.2022uvedenímdôvodu-kolapsužalovanéhosožiadosťounaodročenietermínu

pojednávania na nový termín, pričom v zápisnici z tohto pojednávania súd uviedol, že vyzve žalovaného
na preukázanie dôvodu neúčasti. Žalobkyňa má za to, že žalovaný je dôvod neúčasti povinný preukázať
aj bez predchádzajúcej výzvy súdu. Z nahliadnutia do elektronického spisu právnemu zástupcovi
žalobkyne vyplynulo, že ku dňu podania tohto vyjadrenia žalovaný súdu lekársku správu o kolapse
doposiaľ nepredložil. Žalobkyňa sa ale domnieva, že údajný kolaps žalovaného si musel vyžiadať

návštevu zdravotníckeho zariadenia, pričom lekársky záznam o vyšetrení musel mať žalovaný teda k
dispozícii hneď v deň pojednávania. Žalobkyňa navštívila po odročení pojednávania dňa 09.03.2022
spoločný rodinný dom v Ivanke pri Dunaji a v čase okolo X5:00 hod. stretla žalovaného tesne po
návrate domov, pričom autom údajne cestoval po potvrdenie o lekárskom ošetrení. Žalovaný zároveň
nevykazoval žiadne znaky zdravotných problémov, práve naopak vyzeral byť z pohľadu žalobkyne v

dobrom fyzickom stave. Zároveň poukázala na skutočnosť, že súd už žalovaného osobne vypočul na
pojednávaní dňa X4.X0.202X, teda jeho osobná účasť na pojednávaní už nie je nutná a vec tak možno
rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Zároveň nepriaznivý zdravotný stav žalovaného neospravedlňuje
neúčasť aj jeho právnej zástupkyne na pojednávaní a preto bez ďalšieho považuje túto žalobkyňa zaneospravedlnenú. Podľa § X83 ods. X CSP „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa

na pojednávaní nechali zastúpiť.“ Žalobkyňa poukázala na situáciu, že termíny pojednávaní dňa
X4.X2.202X, dňa 25.0X.2022 a dňa 09.03.2022 boli bez akéhokoľvek zavinenia žalobkyne odročené
bez otvorenia pojednávania a prejednania veci, pričom pojednávanie bolo opätovne odročené na nový
termín pojednávania dňa 28.06.2022, t.j. viac ako 8 mesiacov od posledného otvoreného pojednávania
sa vo veci nebude riadne konať. Po rozvode manželstva v roku 20X6 opustila žalobkyňa dovtedy

spoločne obývaný rodinný dom v Ivanke pri Dunaji, z ktorého sa vysťahovala a prenechala ho na
bývanie výlučne žalovanému. Sama si tak musela nájsť nové bývanie a na zabezpečenie kúpy novej
nehnuteľnosti bola nútená zobrať si pôžičky od rodinných príslušníkov a aj úver z banky, ktorý ju do
dnešného dňa neúmerne zaťažuje. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má imanentný preukázaný
záujem na čo možno najskoršom rozhodnutí veci a vyporiadaní súčasných právnych vzťahov v súlade
so zásadou hospodárnosti uvedenou v čl. X7 Základných princípov CSP a zároveň bez zbytočných

prieťahov. Naopak z uvedeného vyplýva, že žalovaného táto situácia nezaťažuje vôbec a zároveň
preukazuje úmyselnú neúčasť žalovaného na pojednávaniach za účelom vyvolania obštrukcie. Podľa
§ X84 ods. 2 CSP „Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody
neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na
ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.“ Podľa § X84 ods. 3 CSP „Ak súd rozhodne

podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie
ustanovila zástupcu.“ Podľa vyššie citovaných ustanovení nemožno doposiaľ neospravedlnenú neúčasť
žalovaného na pojednávaní považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania tak ako to
predpokladá § X83 ods. X CSP. V zmysle uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd na ďalšie návrhy o
odročenia pojednávania neprihliadal, a aby na najbližšom termíne pojednávania rozhodol meritórne vo

vecisamejatoajvprípadeneprítomnostižalovaného.Žalobkyňanavrhla,abysúdprikázaldovýlučného
vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti: spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, druh stavby: rodinný dom,
súpisné číslo: XXXX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/2
k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to

pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to pozemku
parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X o výmere X99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parcelné číslo XX/X o výmere 97 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo

XX/X o výmere 2X3 m2, druh pozemku: záhrada, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX,
spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V,
obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, popis stavby:
K. X6 - XX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, číslo nebytového priestoru XX, označenie vchodu:
K. XX a k nej prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu

a na príslušenstve o veľkosti X7/3725 k celku, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/X546 k celku na
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, a to
pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere X546 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/X542
k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú.

Petržalka, a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 847 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/E o výmere 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie,parcelnéčísloXXXX/Eovýmere8Xm2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,parcelné
číslo XXXX/XXX o výmere X06 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/
XXX o výmere 88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere

25X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX,
a aby súd zaviazal žalobkyňu na finančnú náhradu v prospech žalovaného z titulu vyporiadania vo výške
X08.000 eur v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a tiež, aby súd zaviazal
žalovaného na vypratanie rodinného domu na T. XX v Ivanke pri Dunaji, odhlásenie z trvalého pobytu z
tejto adresy a odovzdanie kľúčov od všetkých nehnuteľností žalobkyni v lehote X0 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku.

X3. Na základe Dodatku č. 6 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2022 zo dňa
06.06.2022 Spr. 468/202X-6 účinného dňa X4.06.2022 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutiesudcovi súdneho oddelenia 6XC Okresného súdu Bratislava III, čo bolo stranám oznámené (pozn. súdu:
č. l. 262 v súdnom spise).

X4. Žalovaný dňa X9.0X.2023 v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo svojom návrhu a
vyporiadanie BSM, a na nasledovných pojednávaniach vo veci, rovnako ako vyjadrení zo dňa
30.03.2022 uviedla, že po rozvode manželstva sa vysťahovala zo spoločne obývaného rodinného domu
a prenechala ho na bývanie žalovanému. Na nové bývanie bola údajne nútená zobrať si a aj úver z banky
aj pôžičky od rodinných príslušníkov, ktoré ju podľa jej slov do dnešného dňa „neúmerne zaťažuje“.

Takéto vyjadrenia žalobkyňa spomínala viackrát aj na pojednávaniach. Uvedené vyjadrenia sa však
nezakladajú na pravde. V prvom rade aj napriek tomu, že z domu v Ivanke pri Dunaji odniesla všetok
novší nábytok a zariadenie, časť domu zamkla a nenechala ho na užívanie žalovanému. Žalobkyňa v
tomto konaní ani nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení ohľadne údajného úveru na kúpu nového bytu
na Y. ulici, kde teraz býva. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom svoje tvrdenia, a nepredložila
žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že prostriedky ktoré vynaložila na kúpu novej nehnuteľnosti

takmer ihneď po rozvode, skutočne pochádzali z úveru v banke. Práve naopak, z predložených dokladov
v spise je viac ako zrejmé, že prostriedky ktoré žalobkyňa použila na úhradu novej nehnuteľnosti,
ktorú teraz užíva výhradne ona, nepochádzali zo žalobkyňou tvrdených úverov a pôžičiek, ale naopak
pochádzali z finančných prostriedkov, ktoré boli nadobudnuté v rámci BSM počas trvania manželstva
oboch manželov, teda z bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. Ako uviedol a preukázal

na pojednávaní ako aj predloženými dôkazmi, žalobkyňa zneužila svoju dcéru, aby zmanipulovala
žalovaného a on daroval byt v Senci ich jedinej spoločnej dcére, a to tesne pred podaním návrhu
na rozvod manželstva. Táto spoločná dcéra pod tútorstvom žalovanej úmyselne „zabudla“ zapísať
právo doživotného užívania tohto bytu v prospech žalovaného. Toto právo doživotného užívania bolo
zapísané len v prospech žalobkyne, čím obe oklamali žalovaného, ktorý byt daroval len s tým, že v ňom

bude mať zapísané právo doživotného užívania. Žalobkyňa spolu s dcéru pripravili takýmto klamstvom
žalovanéhoodosahnatentobyt,kdeonvšakchcelajpodarovanímaťdoživotnéprávoužívania.Takmer
okamžite, po tom čo ho takto „podviedli“ (keďže právo doživotného užívania žalobkyne samozrejme
„nezabudli“ zapísať do katastra nehnuteľností (dôkaz predložený list vlastníctva so zapísaným právom
doživotného užívania žalobkyne) obe scudzili tento byt a zakúpili spoločný byt 50:50 na Y. ulici číslo XX

v Bratislave. S ohľadom na rýchlosť uvedených operácií je jasné, že všetky tieto „operácie“ boli vopred
dôsledne naplánované a pripravené ako pasca pre žalovaného, aby ho prostredníctvom spoločnej dcéry
pripravila žalobkyňa o majetok patriaci do BSM. Z predložených dokladov je zrejmé, že tu išlo o plán
žalobkyne ako pripraviť žalovaného o majetok BSM ešte počas trvania manželstva, vopred dôsledne
naplánovaný profesionálnou obchodníčkou s nehnuteľnosťami. Žalobkyňa totiž „opomenula“ vo svojom

návrhu i následných vyjadreniach uviesť, že je majiteľkou obchodnej spoločnosti CORALI Real s. r. o.,
ktorej predmetom podnikania je obchod s realitami. Zabudla dokonca uviesť súdu, že napriek tomu, že
si celý čas uvedená spoločnosť platila napríklad sídlo v Bratislave a dokonca mala zamestnancov, a
teda musela mať aj riadny príjem, žalobkyňa nijak neprispievala na spoločný majetok - dom v Ivanke pri
Dunaji. Žalobkyňa nepredložila žiadne daňové priznania, napriek tomu, že na stránke uvedenej realitnej

spoločnosti sme našli referencie a poďakovania klientov, z ktorých, je zrejmé, že žalobkyňa ešte počas
trvania manželstva zarábala predajom a sprostredkovaním nehnuteľností. Aj tieto prostriedky patria do
o BSM manželov. V takom prípade má žalovaný nárok na polovicu takto získaných finančných. Týmto
navrhuje,abysúdvyzvalžalobkyňunapredloženiedaňovýchpriznanírealitnejspoločnostiCORALIReal
s. r. o., žalovanej počas trvania manželstva. Taktiež považuje za nevyhnutne potrebné, aby žalobkyňa

predložila výpis, resp . všetky výpisy z účtu, ktorými žalobkyňa zaplatila za novú nehnuteľnosť na Y. XX,
keďže podľa našich zistení išlo o nehnuteľnosť, ktorej kúpu bolo potrebné vopred objednať. Zdôrazňuje,
že kúpa prebehla krátko po rozvode manželstva. Žalobkyňa oklamala žalovaného pri darovaní ich
spoločnej nehnuteľnosti ich dcére. Žalovaný a žalobkyňa sa spolu s ich dcérou dohodli o darovaní
nehnuteľnosti len v tom prípade, že tam budú mať obidvaja, právo doživotného užívania. Žalobkyňa

ako odborníčka na prevod nehnuteľností oklamala žalovaného a nezapísala jeho právo doživotného
užívania, na ktorom sa vopred dohodli. Hneď po tom podala návrh na rozvod, preto zámer s ktorým to
urobila je jasný. Tento byt, ktorý previedli na ich dcéru, následne žalobkyňa s dcérou predali a kúpili si
ďalšiu nehnuteľnosť na Y. ulici, list vlastníctva sa nachádza v spise. Ak by bolo riadne zapísané právo
doživotného užívania žalovaného nemohli by ho predať. Momentálne sú teda spoluvlastníčkami bytu na

Y. ulici v Bratislave. Tento byt dlhodobo využíva výhradne len žalobkyňa. Takýmto počínaním žalobkyňa
podvodne zabezpečila ešte počas trvania manželstva - tesne pred jeho skončením, aby predmetná
nehnuteľnosť - byt na Y. ulici, ktorý bol zakúpený za prostriedky získané za predaný byt v Senci -
nadobudnutý z BSM, a teda aby tento byt na Y. ulici zakúpený prakticky výhradne za prostriedky BSM /za byt v Senci/ formálne nepatril do BSM a teda aby naň nemal žalovaný žiadny dosah. Pretože je
zrejmé, že ak by zapísali doživotné právo užívania darovaného bytu v prospech žalovaného, nemohli
by bez súhlasu žalovaného byt v Senci predať a použiť tieto prostriedky z BSM na kúpu bytu na

Y.. Takýmto podvodným spôsobom žalovaného teda pripravili fakticky o byt v Senci a aj o finančné
prostriedky zaň. Tieto finančné prostriedky získané za Senecký byt - nadobudnutý z BSM si žalobkyňa
spolu s dcérou okamžite kúpili byt na Y., aby naň žalovaný nemal žiadny dosah. Teda tento nový byt
na Y. ulici, kde v súčasnosti býva dlhodobo výhradne len žalobkyňa je kúpený za prostriedky BSM,
resp. získané za byt v Senci, ktorý pôvodne patril do BSM a úspory získané žalobkyňou s podnikania

počas trvania BSM, ktoré taktiež patria do BSM. Keďže dcéra na samotnom pojednávaní o rozvode
de facto priznala, že svojvoľne nezapísala právo doživotného užívania otca na ktorom sa pri darovaní
bytu v Senci s otcom dohodli. Pretože podľa nej „stačí jeden“ čím priznala, že napriek vôli žalovaného
pripravila otca o vplyv na tento byt a teda nie len finančné prostriedky, ale aj možnosť ho doživotne
užívať. Zrejme si neuvedomuje, že pre otca to má ďalekosiahle konsekvencie, keď jej matka pri svojej
vypočítavosti a nenásytnosti sa momentálne po sérii uvedených manipulácií prostredníctvom návrhu na

rozdelenie BSM pokúša fakticky pripraviť jej otca o strechu nad hlavou. A to napriek tomu že sama býva
v novom priestrannom byte, ktorý si kúpila fakticky výhradne za prostriedky BSM, má ešte dom po svojej
mame a snaží sa ešte získať aj dom, ktorého prakticky celú kúpu a rekonštrukciu financoval výhradne
žalovaný. Kde žalovaný aj býva, ako v jedinej jeho nehnuteľnosti na bývanie, ktorú momentálne vlastní.
Podotýka, že počas trvania manželstva so žalobkyňou žalovaný súčasne - v tom istom čase vlastnil

resp. spoluvlastnil 3 nehnuteľnosti na bývanie, a to byt v Petržalke, dom v Ivanke pri Dunaji a byt v Senci.
Manipuláciami žalobkyne /poslednú podrobne popísal vyššie/ však momentálne má len dom v Ivanke pri
Dunaji, kde býva. Žalobkyňa si už pred podaním návrhu na rozvod naplánovala takto kroky ako zmenšiť
majetok BSM, a teraz sa snaží žalovaného pripraviť aj o zvyšok majetku - dom v Ivanke pri Dunaji,
ktorý ona takmer vôbec nefinancovala. Žalovaný bol preto nútený podať Návrh na vrátenie daru - bytu

v Senci, ktorý uvedenými manipuláciami podvodne „odišiel“ z BSM a finančné prostriedky zaň získané
sú zjavne investované do bytu na Y. ulici, ktorý využíva výhradne žalobkyňa. Konanie o vrátenie daru
je vedené na tunajšom súde pod číslom konania X5C/62/2022. Žalobkyňa počas trvania manželstva
so žalovaným neprispievala na investície do domu ani rekonštrukciu domu, ktorý nadobudli počas
trvania manželstva. Peňažné prostriedky ktoré možno aj nadobudla v posledných rokoch manželstva

podnikaním, využívala takmer výhradne na svoju osobnú potrebu. Čiastočne prispievala nanajvýš na
výživu v domácnosti. Ostatné peňažné prostriedky si nechávala pre seba. Vôbec neinvestovala do
rekonštrukcie a opráv domu v Ivanke pri Dunaji, ktorý sa teraz usiluje získať. Žalobkyňa sa takto správala
údajne z dôvodu, že žalovaný má ešte 2 deti z predchádzajúceho manželstva, ktorým žalobkyňa,
ako sama opakovane tvrdila, keď odmietala prispievať na akúkoľvek opravu či rekonštrukciu domu:

„ netúžila prispievať na dedičstvo jeho dcér“. Viackrát to žalovanému takto odôvodnila, prečo neprispieva
na rekonštrukciu a opravy ich spoločného domu, ani na žiadne investície či úpravy domu, či jeho
príslušenstva. Preto svoje nadobudnuté prostriedky využívala takmer výhradne len pre svoju osobnú
potrebu. Žalobkyňa v roku 20XX založila obchodnú spoločnosť, ktorá funguje dodnes. Žalovanému
však nikdy neprezradila ako sa jej v spoločnosti darí, a aké zisky dosahuje. Týmito prostriedkami nikdy

neprispela na spoločné investície, a nechávala si ich len pre seba. Aj tieto finančné prostriedky však
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný má preto nárok na polovicu z toho, čo
žalobkyňa získala počas trvania manželstva, ako aj na podiel na tejto spoločnosti, ktorej je jedinou
spoločníčkou. O tom, že sa jej spoločnosti darí, svedčí aj internetová stránka jej obchodnej spoločnosti.
Najmä karta s názvom „Referencie“, ktorá obsahuje recenzie od jej klientov. Medzi nimi sa nachádzajú

klienti, ktorí boli spokojní s využitím služieb žalobkyne. Preto si dovoľuje uviesť mená týchto klientov,
ako sú uvedené na stránke www.coralireal.sk, a súčasne navrhuje súdu, aby predvolal týchto klientov
ako svedkov na vypočutie na pojednávaní. Patrí k nim : T. X. T., J. K., Y. X., K. L., O. a U. W., J. P., T. I.,
B. R., T. N.. Verí, že ich vypočutie preukáže fakt, že žalobkyňa počas manželstva zarobila peniaze, ktoré
patrili do BSM, ktoré však neinvestovala do spoločného majetku, z ktorého si teraz nárokuje polovicu.

Navrhuje preto, aby súd aj s ohľadom na zatajovanie závažných skutočností žalobkyňou pred súdom,
zistil skutočné príjmy žalobkyne od založenia uvedenej spoločnosti. V prípade nespolupráce žalobkyne
a ďalších jej pokusov o zatajovanie - vyššie menovaných skutočností predvolal aj vyššie uvedených
klientov žalobkyne ako svedkov. Ako dôkaz prikladá recenzie uvedené na stránke jej obchodnej
spoločnosti. Okrem toho, žalobkyňa zamestnáva, alebo zamestnávala minimálne 2 zamestnancov vo

svojej obchodnej spoločnosti, ktorým musí zabezpečovať príjem z ich pracovnej činnosti. Preto považuje
za vhodné, aby súd predvolal aj týchto zamestnancov na pojednávania na ich vypočutie. Poukázala
na § X43 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v roku 20XX založila obchodnú spoločnosť, a to v čase
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe ustanovenia § X43 OZ, aj obchodnýpodiel a zisky, ktoré žalobkyňa nadobudla z činnosti v tejto spoločnosti, patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa svoju kanceláriu spoločnosti musela tiež niekam umiestniť, a
to konkrétne na adresu B. G. E XXX XX Bratislava, a celé roky si tam platila prenájom priestorov.

V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR: „Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným,
nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 3X. marca 2006, sp. zn. 2 Cdo X68/2005). Preto obchodný podiel spoločnosti

žalobkyne musí byť zahrnutý do konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalovaný má nárok na polovicu z hodnoty takéhoto obchodného podielu. „Pokiaľ iba jeden z manželov
nadobudne za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa tým získaný majetok
(hodnota takéhoto podielu) zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže to
priamo vyplýva z kogentného ustanovenia § X43 OZ.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,

Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § X - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H.
Beck,20X9,X754s.).NavyšeakoNajvyššísúdČeskejrepublikyvRozsudku22Cdo798/2004judikoval:
„Výnosy, užitky a přírůstky věcí patří do bezpodílového spoluvlastnictví manželů, ať již věc sama je
v bezpodílovém spoluvlastnictví manželů nebo ve vlastnictví jednoho z manželů.“ (R 42/X972 Sbírky
soudních rozhodnutí a stanovisek, str. 243). Nehľadiac na to, či by žalobkyňa vynaložila svoje finančné

prostriedky na obchodný podiel spoločnosti, alebo použila spoločné prostriedky, na všetky výnosy, ktoré
počas manželstva dosahovala mal nárok aj žalovaný. Žalobkyňa však zamlčiavala všetky skutočnosti,
ktoré sa týkali uvedenej obchodnej spoločnosti, výnosov z jej obchodnej činnosti, a takmer nikdy na
nič neprispievala. Žalovaný nemal vedomosť o tom, aké výnosy žalobkyňa dosahuje. Žiadal súd o
zabezpečenie účtovných výkazov spoločnosti žalobkyne za obdobie, počas ktorého trvalo bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov a zároveň existovala jej spoločnosť teda od roku 20XX do konca roku 20X6.
K vyjadreniu žalobkyne ohľadom odročenia pojednávania dňa 09.03.2022 si žalovaný uviedol, že jeho
zdravotný stav mu nedovolil zúčastniť sa pojednávania, o čom má aj doklad z lekárskeho vyšetrenia.
Nakoľko žalovanému diagnostikovali leukémiu, o čom predložil taktiež lekárske potvrdenie, kolaps u
neho nie je možné považovať za niečo čo by sa dalo ignorovať, práve naopak, je potrebné ho považovať

sprievodný jav jeho ochorenia a za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Navrhol, aby súd do
výhradného vlastníctva žalovaného určil „RODINNÝ DOM“/: a. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese
Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k.ú. Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na
liste vlastníctva číslo XXXX, b. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Senec obec Ivanka pri Dunaji,
k.ú. Farná, a to pozemok parcely „C“ parc. č. XX/X evidovaný na LV XXX (spoluvlastnícky podiel o

veľkosti X k celku, parcelné číslo XX/X, XX/X, XX/X všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX
a nehnuteľnosť GARÁŽ súd určuje do výhradného vlastníctva žalobkyne - nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v okrese Bratislava V, obec BA m.č. Petržalka k.ú. Petržalka súp.č.XXXX, K. X6-XX evidovaná na
LV XXXX č. nebytového priestoru XX, vchod K. XX a pozemok - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v
okrese Bratislava V, obec BA m.č. Petržalka k.ú. Petržalka a to pozemok parcely registra „C“ parcelné

číslo XXXX/XX evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/ k celku),
parc. číslo XXXX/XX, XXXX/E, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX všetky evidované na liste vlastníctva
číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/X542 k celku) zapísaná v prospech žalobkyne ako
výlučnej vlastníčky, a aby žalobkyňa odovzdala všetky kľúče od domu na T. ulici č. XX žalovanému,
a odhlásila sa z trvalého bydliska v tomto dome s tým, že žalovaný je povinný odovzdať kľúče od

garáže žalobkyni a žalobkyňa je povinná uhradiť všetky trovy konania. K predmetnému vyjadreniu
žalovaný pripojil nasledovné listiny: internetový výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I obchodnej spoločnosti CORALI Real s.r.o., referencie, účtovné výkazy, potvrdenie o zdravotnom stave.

X5. Dňa 29.02.2024 podal na súd stručné vyjadrenie spolu s návrhom na prerušenie konania, v ktorom

najmä uviedol, že na tunajšom súde prebieha súdne konanie ktoré inicioval žalovaný , z dôvodu vrátenia
daru, ide o nehnuteľný dar, ktorý od neho bol vylákaný tesne pred podaním na vrhu na rozvod, a
ktorý podľa názoru žalovaného patrí taktiež do BSM. Žalovaný podal žalobu na vrátenie daru, ktorá je
vedená pod sp.zn. B3-X5C/62/2022 na Mestskom súde Bratislava IV, a keďže ide o predbežnú otázku
pre rozhodnutie o BSM, s poukazom na ust. § X62 ods. X písm. a) CSP navrhol, aby súd prerušil

konanie o vysporiadanie BSM, až do právoplatnosti rozhodnutia v právnej veci vrátenia daru sp. zn. B3-
X5C/62/2022. Podľa obsahu podania (Čl. XX ods. X, § X24 ods. X CSP) súd dospel k záveru, že nejde
o návrh na prerušenie konania podľa § X62 ods. X písm. a) CSP, o zamietnutí ktorého rozhodne podľa §
X62ods.3CSPsúdažspolusrozhodnutímvovecisamej,aleišlooprocesnýnávrh,naktorýjepotrebnéaplikovať ust. § X64 CSP, podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet. Vzhľadom na uvedené, keďže súd rozhoduje o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania podľa § X62 ods. 3 CSP v rozhodnutí vo veci samej, pričom podľa § X64 CSP zákon
takýto postup explicitne neupravuje, súd v záujme hospodárnosti a efektívnosti vedenia konania (Čl. X7
CSP) rozhodol na pojednávaní dňa 05.03.2024 uznesením o vedení konania tak, že návrh žalovaného
zo dňa 29.02.2024 na prerušenie tohto konania zamietol. Navyše súd poukazuje v tejto súvislosti na
to, že z pripojenej žaloby o vrátenie daru zo dňa 26.09.2022 súd zistil, že, že napriek označeniu žaloby

o vrátenie daru, žalovaný ako žalobca podal žalobu s petitom, na základe ktorého sa domáha od jeho
dcéry N. nie vrátenia daru, ale zaplatenia peňažnej sumy 60.000 eur z titulu vrátenia daru, teda žalobným
návrhom žiada niečo, čo odporuje jeho tvrdeniu, že žiada vrátenie daru. Taktiež súd poukazuje na to, že
aj v prípade úspechu v označenom spore o vrátenie daru, je zrejmé, že dotknutá nehnuteľnosť vzhľadom
na uplynutie lehoty podľa § X49 ods. 4 OZ by už ani nemohla byť predmetom vyporiadania BSM.

X6. Na pojednávaní dňa 05.03.2024 právny zástupca žalovaného súdu predložil listinu označenú ako
čisté príjmy po zdanení - daňové priznania žalovaného za roky X993 až 2002 a rukou písané poznámky
(č.l. 327 v súdnom spise) týkajúce sa ceny rôznych hnuteľných vecí a služieb.

X7.ŽalobkyňasavovecivyjadrilapodanímzodňaX4.03.2024,vktoromuviedla,ženavrhlažalovanému

uzatvorenie súdneho zmieru v znení, že by vyporiadavané nehnuteľnosti pripadli do výlučného
vlastníctva žalobkyne s povinnosťou finančnej náhrady vo výške 50 % z hodnoty spoločného majetku,
resp. bola ochotná pristúpiť aj na inú alternatívu vyporiadania za predpokladu, že sú podiely oboch
bývalých manželov na spoločnom majetku rovnaké. Nakoľko žalovaný návrh žalobkyne na spôsob
vyporiadania neprijal a protinávrh žalovaného nespĺňal jedinú požiadavku žalobkyne vychádzajúcu aj

zo skutkového stavu sporu, t.j. že podiely bývalých manželov na vyporiadavanom majetku sú rovnaké,
k uzatvoreniu súdneho zmieru medzi stranami sporu nedošlo. Žalobkyňa trvala na prejednaní veci
súdom. Zotrvala na svojom žalobnom návrhu na vyporiadanie prikázaním do jej výlučného vlastníctva
za vyrovnací podiel X08.000 eur s lehotou na zaplatenie 6 mesiacov, nasledovných spoločných
nehnuteľností: spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese

Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na
liste vlastníctva číslo XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/2 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo
XX/X o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva číslo
XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec,

obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X o výmere X99
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XX/X o výmere 97 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XX/X o výmere 2X3 m2, druh pozemku: záhrada, všetky
evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, v bytovom dome

so súpisným číslom XXXX, popis stavby: K. X6 - XX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, číslo
nebytového priestoru XX, označenie vchodu: K. XX a k nej prislúchajúci podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve o veľkosti X7/3725 k celku, spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 9/X546 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V, obec BA-
m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere

X546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX,
spoluvlastníckypodieloveľkosti4/X542kcelkunanehnuteľnostinachádzajúcejsavokreseBratislavaV,
obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX
o výmere 847 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/E o výmere 6 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/E o výmere 8X m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere X06 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 25X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorých hodnotu preukázala predložením znaleckých
posudkov vypracovaných znalcom z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností nasledovne: znalecký

posudokč.99/20X9-hodnotanehnuteľnostívIvankepriDunajivovýškeX98.000eur;znaleckýposudok
č. X0X/20X9 - hodnota nehnuteľností v Petržalke vo výške X8.000 eur. Návrhy žalovaného na zaradenie
hodnoty bytov na W. ulici v Senci a na Y. ulici v Ivanke pri Dunaji do masy BSM žalobkyňa zásadne
odmieta. Spoločný byt v Senci zakúpený zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov bývalí manželia v roku 20X4 darovali darovacou zmluvou jedinej spoločnej
dcére. Okamihom povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech dcéry nadobudla darovacia zmluva
vecno-právne účinky a byt tak prestal byť súčasťou BSM ešte počas trvania manželstva. Započítanie

hodnoty tohto bytu do vyporiadavaného majetku je tak vylúčené. Byt na Y. ulici v Ivanke pri Dunaji
žalobkyňa zakúpila spoločne s dcérou do podielového vlastníctva až v roku 20X8 po zániku BSM
spojenom s rozvodom manželstva. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou bytu so spoluvlastníckym
podielom vo výške X k celku, ktorého kúpu realizovala z vlastných finančných prostriedkov získaných
prostredníctvom pôžičiek od tretích osôb. Rovnako ako pri predchádzajúcom byte je tak zaradenie tohto

bytu, resp. jeho hodnoty do BSM tiež vylúčené. K opakovaným tvrdeniam žalovaného prezentovaným
okrem iného aj na ostatnom pojednávaní o investíciách z jeho výlučného majetku do spoločného
majetku uviedla, že tieto tvrdenia neboli doposiaľ preukázané. Zároveň nakoľko žalovaný považuje
príjmy z jeho podnikania v priebehu manželstva za vlastný majetok a príjmy z podnikania žalobkyne
za majetok spoločný, v zmysle toho poukazuje na § X43 Občianskeho zákonníka. Zároveň, keďže
z prednesu právnej zástupkyne žalovaného na ostatnom pojednávaní vyplynulo tvrdenie žalovaného,

že rodinný dom v Ivanke pri Dunaji so zastavanými a priľahlými pozemkami zakúpili bývalí manželia
do BSM z výlučných prostriedkov žalovaného, žalobkyňa súdu v prílohe tohto vyjadrenia predkladá
zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere účelovo viazanú na kúpu nehnuteľnosti na hodnotu finančných
prostriedkovvovýškeX.000.000Skspojenúsnotárskouzápisnicousdoložkouvykonateľnostispísanús
oboma manželmi ako úverovými dlžníkmi, výpis z účtu preukazujúci čerpanie úveru a dohodu o zrážkach

zo mzdy žalovanej na zabezpečenie pohľadávky banky. Z takto získaných prostriedkov bola financovaná
kúpa rodinného domu v Ivanke pri Dunaji, pričom tieto prostriedky boli spoločným majetkom BSM.
Zmluva o kúpe domu z roku 2002 aj písomné potvrdenie predávajúcej o prevzatí kúpnej ceny už tvoria
súčasť súdneho spisu. Žalobkyňa so žalovaným kúpu prvého spoločného bytu v Petržalke, ktorý bol
neskôr v roku 2006 spoločne predaný, financovali okrem spoločných prostriedkov aj zo sumy 400.000 Sk

z výlučného majetku žalobkyne existujúceho ešte pred uzatvorením manželstva a vznikom BSM. Tieto
prostriedky pochádzajú z predaja bytu na P. ulici v Bratislave, ktorý vlastnila a obývala žalobkyňa ešte
pred manželstvom. Po predaji tohto bytu ešte pred uzatvorením manželstva boli peňažné prostriedky z
výlučného majetku žalobkyne vynaložené na spoločný majetok BSM a teda žalobkyni v zmysle § X50
Občianskeho zákonníka prislúcha pri vyporiadavaní BSM adekvátna finančná náhrada. Vnos žalobkyne

napokon potvrdil aj žalovaný vo svojej písomnej duplike zo dňa 29.X0.2020 (str. 2 dokumentu). Napriek
poukazu žalobkyne na vynaloženie prostriedkov z jej výlučného vlastníctva do spoločného majetku v
BSM žalobkyňa finančnú náhradu za jej vnos do BSM v rámci vyporiadania nepožaduje. Dovoľuje si tým
len vyvrátiť početné nepravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že sa na zveľaďovaní spoločného majetku
žiadnym spôsobom počas trvania manželstva nepodieľala. Zároveň nakoľko doposiaľ žalovaný žiadnym

relevantným spôsobom nepreukázal opak, trvala aj s poukazom na § X50 Občianskeho zákonníka na
skutočnosti, že podiely oboch bývalých manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Po preukázaní
hodnoty vyporiadavanej masy BSM prostredníctvom znaleckých posudkov v celkovej výške 2X6.000
eur tak žalobkyňa v zmysle žalobného petitu uhradí žalovanému finančnú náhradu vo výške X08.000
eur ako jednu polovicu vyporiadavanej hodnoty BSM. Žiadala, aby súd rozhodol tak, že I. prikazuje

do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti: spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, druh stavby: rodinný
dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti
X/2 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná,
a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k
celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec, obec Ivanka pri Dunaji, k. ú. Farná, a to
pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X o výmere X99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, parcelné číslo XX/X o výmere 97 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné
číslo XX/X o výmere 2X3 m2, druh pozemku: záhrada, všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX,

spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V,
obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, popis stavby:
K. X6 - XX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, číslo nebytového priestoru XX, označenie vchodu:
K. XX a k nej prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a na príslušenstve o veľkosti X7/3725 k celku, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/X546 k celku na

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú. Petržalka, a to
pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere X546 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/X542
k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava V, obec BA-m.č. PETRŽALKA, k. ú.Petržalka, a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 847 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/E o výmere 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, parcelné číslo XXXX/E o výmere 8X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

parcelné číslo XXXX/XXX o výmere X06 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo
XXXX/XXX o výmere 88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XXX o
výmere 25X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetky evidované na liste vlastníctva číslo
XXXX; II. zaväzuje žalobkyňu na finančnú náhradu v prospech žalovaného z titulu vyporiadania BSM vo
výške X08.000 v lehote 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; III zaväzuje žalovaného

na vypratanie rodinného domu na T. XX v Ivanke pri Dunaji, nebytového priestoru č. XX - garáže v
bytovomdomesosúpis.č.XXXXnaK.XXvBratislaveaodovzdaniekľúčovadokumentácieodvšetkých
nehnuteľností žalobkyni v lehote X0 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. K predmetnému
vyjadreniu žalobkyňa pripojila nasledovné listiny: notársku zápisnicu N XX7/2002, Nz 377/2002 zo dňa
09.04.2002, zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere č. X3X04X4/X68782704 zo dňa 08.04.2002, výpis
z účtu ku dňu 3X.X2.2002, dohodu o zrážkach zo mzdy k zmluve o medziúvere a stavebnom úvere č.

X3X04X4/X68782704 zo dňa 03.04.2002, zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľností
zo dňa X7.03.X995, výdavkový pokladničný doklady číslo 24/95 zo dňa 24.03.X995.

X8. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa X5.03.2024, v ktorom uviedol, že žalobkyňa a žalobca
napriek snahe neuzavreli dohodu o vysporiadaní BSM, ako vo svojom návrhu a vyporiadanie BSM,

a aj na nasledovných pojednávaniach vo veci, tak aj pri jednaní o dohode žalobkyňa nebola ochotná
akceptovať žiadnu investíciu, ktorú do spoločného majetku vykonal žalovaný a ani nebola ochotná
priznať čo zakúpila z prostriedkov patriacich do BSM výhradne do svojho osobného majetku. Žalovaný,
teda napriek snahe uzavrieť mimosúdnu dohodu a ako dôchodca, vyhnúť sa tak plateniu vyšších
poplatkov uvádza nasledovné v rámci vyporiadania BSM súdom: žalovaný prispel na zakúpenie domu

v Ivanke pri Dunaji, kde momentálne býva sám, absolútne prevažujúcou časťou, dovolí si tvrdiť, že viac
ako 95 percent celkovej hodnoty domu zaplatil zo svojich úspor, resp. ho zrekonštruoval z prostriedkov
svojichúspor,resp.zprostriedkov,ktorézarobilonosobnesvojímpodnikanímpočastrvaniamanželstva.
V prvom rade čiastku X.700.000 Sk za kúpu domu v Ivanke pri Dunaji aj s pozemkom zaplatil v
hotovosti pri kúpe domu bývalej majiteľke domu výhradne zo svojich úspor Ing. I. U.. Následne sa

manželia dohodli, že suma X.000.000 Sk bude zaplatená prostredníctvom úveru a ten bude splácaný
z nájmu bytu, ktorý manželia spolu vlastnili v Petržalke na K. ulici č. XX. Úver teda vybavili a bol
napísaný formálne na manželku a manželka ho formálne aj splácala no nie z vlastných prostriedkov,
ale z nájmu, ktorý v mene oboch manželov poberala zo spoločnej nehnuteľnosti na K. 33. Tento
nájom, ktorý za spoločný byt po vzájomnej dohode inkasovala výhradne manželka činil X0.000 Sk a

splátka úveru činila cca 8.400 Sk, takže manželke ešte každý mesiac z uvedeného nájmu spoločnej
nehnuteľnosti zvýšila určitá čiastka, ktorú si, popri svojom plate ponechávala na svoju osobnú potrebu.
Byt v Petržalke na ulici K. 33, ktorý manželia ešte pred tým spoločne zakúpili, na kúpu ktorého prispela
manželka cca 400.000 Sk, manžel cca 200.000 Sk a manžel ho zase výhradne za svoje úspory vo
výške cca 800.000 Sk zrekonštruoval. Žalobkyňa teda vôbec nesplácala uvedenú pôžičku na byt zo

svojho vlastného príjmu, naopak, splácala ju výhradne zo spoločných peňazí, keďže nájom, ktorý za
oboch manželov poberala od nájomníkov bol cca X0.000 Sk a splátka pôžičky bola len cca 8.500 Sk
vždy sa jej ešte z nájmu zvýšili peniaze aj na vlastnú potrebu, ktoré si ponechávala, rovnako ako si
ponechávala výhradne celý svoj príjem. Len sporadicky niečo zakúpila do spoločnej domácnosti. Celé
manželstvo spoločné náklady rodiny hradil žalovaný. Posledným nájomníkom v spoločnom byte na K.

ulici v Petržalke bol G. K., ktorý platil toto nájomné žalobkyni, tento nájomca byt na K. ulici 33 aj odkúpil
a pri odkúpení kupec aj splatil zvyšok nesplatenej pôžičky, ktorá mohla v tom čase činiť cca 500.000 Sk.
Navrhol preto G. K. predvolať ako svedka v tomto konaní. Po kúpe domu v Ivanke pri Dunaji žalovaný
dom totálne zrekonštruoval, súdu už predložil zápisky o vykonaných jednotlivých prácach a nákupe
materiálov, ktoré boli spísané v čase rekonštrukcie, predložil aj ohlásenie drobnej stavby, opakované,

ktoré sa nachádza v spise a ktoré dokazuje prevedené rekonštrukčné práce na dome. Predkladá
zoznam investícií pri rekonštrukcii domu, ktoré žalovaný vykonal celkovo v hodnote cca X.560.000 Sk zo
svojich finančných prostriedkov. Prikladá súčet výpisov z Daňových priznaní počas trvania manželstva
žalovaného, ktorý predložil aj na pojednávaní a podotýka, že žalovaný mal pri vstupe do manželstva aj
značné úspory z predchádzajúceho podnikania, ktoré investoval do domu v Ivanke pri Dunaji. Pokiaľ

sa týka podnikania žalobkyne, zistil, že napriek tomu že túto skutočnosť ani nespomenula v návrhu na
vyporiadanie BSM, vlastní žalobkyňa dokonca až 2 spoločnosti, ktoré existovali ku dňu právoplatnosti
rozvodumanželstva.Zverejnedostupnýchzdrojovstiaholinformácieotýchtofirmách,akoajrelevantné/
do dňa právoplatnosti rozvodu manželstva/ príjmy týchto firiem, ktoré žalobkyňa vykázala. Predkladávýpisy z obchodného registra spoločností vlastnených žalobkyňou ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva a to CORALI Real s.r.o. a spoločnosti CORALI s.r.o., ktorú tiež vlastní výhradne
žalobkyňa a taktiež prikladá relevantné účtovné závierky oboch týchto spoločností spolu s výpočtom

príjmu z nich - D3 ako aj výpočet príjmu z týchto spoločností za trvania manželstva - D4. Pokiaľ sa týka
garáže, zakúpenej počas trvania manželstva tú financoval a staral sa o ňu taktiež výhradne žalovaný
predkladá niektoré účty o úhradách za túto garáž. Ako uviedol a preukázal na pojednávaní ako aj
predloženými dôkazmi, žalobkyňa si nezapísaním doživotného užívania žalovaného v byte v Senci,
ktorý obaja na jej naliehanie darovali ich spoločnej dcére zaistila to, že žalovaný na tento byt spoločne

nadobudnutý v rámci BSM stratil dosah. Následne si žalobkyňa za prostriedky, ktoré získala predajom
tohto podvodne vylákaný byt z BSM - ešte počas trvania BSM zakúpila, oficiálne spoločne s dcérou,
terajšie bývanie - luxusný trojizbový byt so záhradou. Ide o prostriedky ktoré patrili do masy BSM a len
podvodne - oklamaním žalobcu a nezapísaním doživotného užívania sa dostali do rúk žalobkyne, ktorá
si za tieto prostriedky bezpochyby nadobudnuté v rámci BSM kúpila svoj osobný majetok. Dôkazy k tejto
skutočnosti už predložil a nachádzajú sa v spise a je absolútne nepochybné, že žalobkyňa nemohla mať

tak krátko po rozvode svoje prostriedky na kúpu bytu. Úverové zmluvy, a pôžičky o ktorých rozprávala
na pojednávaní nikdy nepredložila. Nikdy nepredložila ani kúpnu zmluvu na nový byt. Žalobkyňa počas
trvania manželstva so žalovaným neprispievala na investície do domu ani rekonštrukciu domu, ktorý
nadobudli počas trvania manželstva. Peňažné prostriedky ktoré možno aj nadobudla v posledných
rokoch manželstva podnikaním, využívala takmer výhradne na svoju osobnú potrebu. Ako preukázal

podľa daňových priznaní tieto jej prostriedky mohli tvoriť maximálne cca 7 tisíc euro. To, že tieto svoje
príjmy považuje výhradne za svoje osobné, dokazuje aj fakt, že sa o svojom podnikaní ani nezmienil
tomto návrhu a pokúsila sa tak zaviesť súd. Ide zrejme aj o zvyk z manželstva, keď manželom zarobené
prostriedky boli neustále investované do spoločného majetku, a prostriedky zarobené žalobkyňou, si
vždy nechávala len pre vlastnú potrebu. Pokiaľ sa týka spomínanej starostlivosti o dcéru, na ktoré sa

žalobkyňa na pojednávaní odvolávala, pri nárokovaní si majetku na ktorý neprispela, resp. prispela len
minimálne, je nutné uviesť, že mimo cca materskej dovolenky, žalobkyňa sa vždy počas manželstva
venovala svojmu zamestnaniu, teda pracovala. O dcérku sa starali obaja manželia prakticky rovnakým
dielom, dokonca manžel ešte o čosi intenzívnejšie. Napríklad do škôlky vozil dcérku výhradne otec,
keďže podnikal a vedel sa uvoľniť v potrebnom čase, rovnako ju celý čas otec vozil aj domov zo škôlky.

Rovnako to bolo v nižších ročníkoch základnej školy, dopravu do školy aj späť zabezpečoval výhradne
otec. A robil to rád. Zdieľal s ňou výchovu aj voľný čas, dovolenky, ktoré mimochodom, takmer výhradne
vždy aj financoval, ako aj domácnosť. Vzhľadom na to, že predmetné investície žalovaného do domu
boli rozsiahle a prebehli v pomerne vzdialenej minulosti, nezachovali sa samozrejme všetky doklady o
nákupe materiálu a investíciách, preto navrhol vykonať dôkaz čestnými prehláseniami svedkov, ktorých

o prehlásenia požiadal, pre krátkosť času zatiaľ nedoručili a ktoré doloží dodatočne, prípadne navrhuje,
aby súd vypočul nasledovných svedkov: Z. U., Y. U.. Na základe uvedeného navrhol, aby súd po
vyhodnotení všetkých doložených ako aj navrhovaných dôkazov rozhodol o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s ohľadom na to, že o majetok BSM, ktorý tvorí v súčasnosti masu BSM sa
zaslúžil v absolútne prevažnej miere žalovaný, ktorý dom v Ivanke pri Dunaji zakúpil takmer výhradne

zo svojich úspor prostriedkov zarobených v rámci svojho podnikania za trvania BSM, zrekonštruoval ho
na svoje náklady a aj momentálne tam sám býva. Taktiež s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si z
majetku, ktorý bol nadobudnutý v rámci BSM už kúpila svoje osobné bývanie, kde teraz sama býva. Ďalej
s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy fakticky neprispievala zo svojho príjmu do majetku BSM,
ktorý je predmetom masy BSM, nezveľaďovala ho a svoje príjmy, hlavne posledných rokov sa snažila

ukryť a zatajiť, aj keď v zmysle zákona patrili do BSM, rovnako ako príjmy žalovaného ktorý ich ale na
rozdiel od žalobkyne, investoval bezvýhradne do spoločného majetku BSM po celý čas jeho trvania.
S poukazom na platnú právnu úpravu ako aj judikatúru navrhol do výhradného vlastníctva žalovaného
určiť „RODINNÝ DOM“/ v podiely X/X: Nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Senec, obec Ivanka pri
Dunaji, k.ú. Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na liste vlastníctva číslo

XXXX, Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Senec obec Ivanka pri Dunaji, k.ú. Farná, a to pozemok
parcely„C“parc.č.XX/XevidovanýnaLVXXX(spoluvlastníckypodieloveľkostiXkcelku,parcelnéčíslo
XX/X, XX/X, XX/X všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX nehnuteľnosť GARÁŽ - nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v okrese Bratislava V, obec BA m.č. Petržalka k.ú. Petržalka súp.č.XXXX, K. X6-XX
evidovaná na LV XXXX č. nebytového priestoru XX, vchod K. XX pozemok - nehnuteľnosť nachádzajúca

sa v okrese Bratislava V, obec BA m.č. Petržalka k.ú. Petržalka a to pozemok parcely registra „C“
parcelné číslo XXXX/XX evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti
9/ k celku), parc. číslo XXXX/XX, XXXX/E, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX všetky evidované na
liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/X542 k celku) zapísaná v prospech P.U., nar. X0.9.X964, ako výlučnej vlastníčky. A to bez povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyňu. Navrhol
žalobkyni uložiť povinnosť odovzdať všetky kľúče od domu na T. ulici č. XX žalovanému, a odhlásiť sa z
trvalého bydliska v tomto dome, ako aj odhlásiť z uvedeného domu sídla svojich firiem a uhradiť všetky

trovy konania. Alternatívne navrhol aby súd rozhodol nasledovne do výhradného vlastníctva žalovaného
sa určuje „RODINNÝ DOM“/:v podiely X/X Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Senec, obec Ivanka
pri Dunaji, k.ú. Farná, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo: XXXX, evidovaná na liste vlastníctva číslo
XXXX, Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okr. Senec obec Ivanka pri Dunaji, k.ú. Farná, a to pozemok
parcely „C“ parc. č. XX/X evidovaný na LV XXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti X k celku, parcelné

číslo XX/X, XX/X, XX/X všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX a nehnuteľnosť GARÁŽ súd
určuje do výhradného vlastníctva žalobkyne - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Bratislava V,
obec BA m.č. Petržalka k.ú. Petržalka súp.č. XXXX, K. X6-XX evidovaná na LV XXXX č. nebytového
priestoru XX, vchod K. XX a pozemok - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Bratislava V, obec BA
m.č. Petržalka k.ú. Petržalka a to pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX evidovaný na
liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/ k celku), parc. číslo XXXX/XX, XXXX/E,

XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX všetky evidované na liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 4/X542 k celku) zapísaná v prospech žalobkyne ako výlučnej vlastníčky. Žalobkyňa
je povinná odovzdať všetky kľúče od domu na T. ulici č. XX žalovanému, a je povinná odhlásiť sa z
trvalého bydliska v tomto dome, ako aj odhlásiť z uvedeného domu sídla svojich firiem. Žalovaný je
povinný odovzdať kľúče od garáže žalobkyni. Žalobkyňa je povinná uhradiť všetky trovy konania. K

predmetnému vyjadreniu žalovaný pripojil nasledovné listiny: účtovné závierky CORALI Real s.r.o. (č.l.
363 až XX5 v súdnom spise), internetový výpis z obchodného registra CORALI Real s.r.o., účtovné
závierky CORALI s.r.o. (č.l. E až 393 v súdnom spise), internetový výpis z obchodného registra CORALI
s.r.o., prehľad hospodárenia CORALI Real s.r.o. a CORALI s.r.o., listinu označenú ako čisté príjmy po
zdanení - daňové priznania žalovaného za roky X993 až 2002, výpisy úhrad za garáž, daňové doklady

(č.l. 402, 404, 406, 408, 4X0, 4X2 v súdnom spise), potvrdenia o podaní daňových priznaní (č.l. 4X4 až
424 v súdnom spise), prehľad investícií žalovaného do RD v Ivanke pri Dunaji (č.l. 433 v súdnom spise).

X9. Na pojednávaní dňa 23.04.2024 právni zástupcovia strán sporu najmä predniesli záverečné reči.
Na pojednávaní dňa 23.04.2024 právny zástupca žalovaného súdu predložil listinu: čestné prehlásenie

Ing. Y. U., PhD. zo dňa X8.03.2024 (č.l. 5X4 v súdnom spise).

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu súdneho spisu a ústnymi prednesmi na
pojednávaniach. Súd nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov a ani vyžiadaním listín z katastra
nehnuteľností v zmysle návrhov žalovaného, a to z dôvodu nadbytočnosti, keďže vykonanie

navrhovaných dôkazov nemalo právny význam pre toto súdne konanie. Návrhy sa týkali výsluchu dcér
žalovaného Y. U., Z. U., k okolnostiam darovania bytu dcére strán N. U. a G. K., ktorý mal vypovedať k
otázke platenia nájomného a zamestnancov a klientov obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom
žalobkyňa.

2X. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie
vo veci.

22. Súd zistil, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. X2C/359/20X5-84 zo dňa 07.X0.20X6
právoplatným dňa X5.X2.20X6 rozviedol manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa

XX.XX.X995. Z predmetného rozsudku súd tiež zistil, že návrh na rozvod dňa 07.04.20X5 podala
žalobkyňa. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo strán nie je
založené na povinnosti vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné
prostredie, ako to vyplýva z ust. § X8 zákona o rodine. Súd za príčinu rozpadu manželstva považoval
vzájomné odcudzenie plynúce z rozdielnosti ich pováh a hodnôt.

23. Zo znaleckého posudku číslo 99/20X9 znalca Ing. L. H. z odboru: stavebníctvo, odvetvie: odhad
hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby zo dňa 24.09.20X9 najmä vyplynulo, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XX64 postaveného na T. ulici č. XX na pozemku parc. č.
XX/X vrátane príslušenstva a pozemkov parc. č. XX/X, XX/X, XX/X zapísané v katastri nehnuteľností

na liste vlastníctva XXXX, pozemku parc. č. XX/X v podiele X/2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX,
okres Senec, obec Ivanka pri Dunaji pre účely vyporiadania BSM predstavuje X98.000 eur.24. Zo znaleckého posudku číslo X0X/20X9 znalca Ing. L. H. z odboru: stavebníctvo, odvetvie: odhad
hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby zo dňa 25.09.20X9 najmä vyplynulo, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti - nebytového priestoru č. 88 - garáže č. X9 situovaného na X. podlaží K. ulica č. XX v

Bratislave vrátane podielu X7/3725 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné
číslo XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu X/XXXX na pozemku
parc. č. XXXX/XX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu 4/X542 na
pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/E, XXXX/E, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Petržalka, obec BA-m.č. Petržalka, okres Bratislava V, pre účely

vyporiadania BSM predstavuje X8.000 eur.

25. Súd z výpisov z katastra nehnuteľností zistil, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nasledovných nehnuteľností:
- stavby, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX
pre okres: Senec, obec: Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie: Farná, s podielom X/X, postavený na

pozemku parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X o výmere 97 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s evidovaným titulom nadobudnutia: kúpa V XXX/XX,
- pozemku parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X, o výmere 52 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX pre okres: Senec,
obec: Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie: Farná, s podielom X/2, spôsob využitia pozemku: X8 -

pozemok, na ktorom je dvor, s evidovaným titulom nadobudnutia: kúpa V XXX/XX,
- pozemkov parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,
o parcelné číslo XX/X, o výmere X99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XX/X, o výmere 97 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XX/X, o výmere 2X3 m2, druh pozemku: záhrada,

všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Senec, obec: Ivanka pri Dunaji, katastrálne
územie: Farná, s podielom X/X, s evidovaným titulom nadobudnutia: kúpa V XXX/XX,
- priestoru číslo XX, druh nebytového priestoru: garáž, nachádzajúci sa na X.p. vo vchode: K. XX
bytového domu súpisné číslo XXXX, popis stavby: K. XX-XX, postavenom na parc. č. XXXX/XX, parc.
č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Bratislava V, obec:

BA-m.č. Petržalka, katastrálne územie: Petržalka, s podielom X/X a spolu s prislúchajúcim podielom
priestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuanapríslušenstveoveľkostiX7/3725,
s evidovaným titulom nadobudnutia: zmluva o výstavbe Z-224/00 zo dňa X7.02.2000,
- pozemku parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,
o parcelné číslo XXXX/XX o výmere X546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Bratislava V, obec: BA-m.č. Petržalka, katastrálne
územie: Petržalka, s podielom X/XXXX,
- pozemkov parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,
o parcelné číslo XXXX/XX o výmere 847 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/E o výmere 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

o parcelné číslo XXXX/E o výmere 8X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere X06 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 25X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Bratislava V, obec: BA-m.č. Petržalka,

katastrálne územie: Petržalka, s podielom 4/X542, s evidovaným titulom nadobudnutia: kúpa V-XXXX/
XX zo dňa X9.X2.2000.

26. Z inzercie zo dňa XX.03.2020 súd zistil, že cena 4-izbového rodinného domu v obci Ivanka pri Dunaji,
lokalita G., predstavovala X6X.888 eur, úžitková plocha 80 m2, zastavaná plocha X0X m2 s plochou

pozemku 346 m2.

27. Z inzercie zo dňa XX.03.2020 súd zistil, že cena 5-izbového rodinného domu v dvojdome v obci
Tomášov, predstavovala X55.000 eur, rozloha domu X30 m2 s výmerou pozemku 266 m2 alebo 337 m2.

28. Z inzercie zo dňa XX.03.2020 súd zistil, že cena 5-izbového rodinného domu v Bernolákove
predstavovalaX48.900eur,úžitkováplocha95m2,zastavanáplocha66m2splochoupozemku260m2.XX. Súd sa z doložených potvrdení o podaní daňových priznaní oboznámil s príjmami žalovaného za
doložené obdobie.

30. Súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný ako bezpodielový spoluvlastníci zmluvou o prevode vlastníctva
bytu (darovacou zmluvou) zo dňa 02.07.20X4 previedli (darovali) ich spoločnej plnoletej dcére darovali
nehnuteľnosť - byt č. 2 nachádzajúci sa na prízemí v bytovom dome so súpisným číslom XX97 na
ulici W. E vo vchode E v okrese Senec, obci Senec, k.ú. Senec zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo

veľkosti 564X/X59222 zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX. Súd zistil, že vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti bolo zapísané na príslušnom liste vlastníctva na základe V-XXXX/XX zo dňa
05.08.20X4. K následnému prevodu došlo na tretiu osobu na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX zo
dňa 23.09.20X6.

3X. Na základe dohody o prevode členských práv a povinností uzatvorenej medzi žalobkyňou ako

nadobúdateľom a treťou osobou ako prevádzajúcim dňa 2X.03.X995 došlo za slobodna žalobkyne
k prevodu členských práv a povinností v Bytovom družstve Petržalka vo vzťahu k 3-izbovému
družstevnému bytu číslo 42, posch. 4. na K. ulici 33.

32. Súd ďalej zistil, že na základe zmluvy č. 09699/99 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena

bytového družstva uzatvorenej medzi Bytový družstvom Petržalka ako prevádzajúcim a členmi družstva
žalobkyňou a žalovaným ako nadobúdateľmi dňa 24.06.X999 došlo k odplatnému prevodu nehnuteľnosti
- bytu č. 42, na 4. posch., v dome na K. ulici 33 na nadobúdateľov.

33. Z listiny označenej ako „ohlásenie drobnej stavby“ zo dňa 28.05.2002 vyplynulo, že žalovaný ohlásil

drobnú stavbu na T. XX - prístrešku na posedenie v záhrade pri dome (svojpomocne).

34. Z listiny označenej ako „ohlásenie drobnej stavby“ zo dňa X2.X0.2007 vyplynulo, že žalovaný ohlásil
drobnú stavbu na T. XX - rekonštrukciu strechy dvojdomu, zhotovenia nízkej sedlovej strechy - zatekanie
(svojpomocne).

35. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.X0.20X6 na Okresnom súde Bratislava III súd zistil, že si
myslí, že mama dáva do vzťahu viac pokiaľ ide o starostlivosť o ňu. Avšak vyplynulo aj to, že aj otec
ju finančne podporoval.

36. Z čestných prehlásení Ing. Y. U., PhD. a Mgr. Z. U. (bez datovania) vyplynulo, že ich mal žalovaný
(ich otec) informovať o darovaní bytu v Senci jeho dcére z druhého manželstva a o práve doživotného
užívania, ktoré však bolo zapísané len na žalobkyňu.

37. Z podania žalovaného zo dňa 05.XX.202X, na základe ktorého žiadal o priznanie oslobodenia od

súdnych poplatkov súd zistil, že žalovaný je dôchodca, ktorého výška dôchodku je 720 eur od X0/20X4.
Zostatok k uvedenému obdobiu podania predstavoval na bankových účtoch 4.200 eur.

XX. Z podania žalobkyne zo dňa 26.X0.2022 vyplynulo tvrdenie žalobkyne, že jej dochádzajú finančné
sily, že žalovaný zostal bývať v rodinnom dome, že sa zadlžila, no s nádejou, že po vyporiadaní BSM

bude môcť pôžičky v dohľadnom čase splatiť, že spláca pôžičky, nie je v jej silách riešiť aj údržbu
rodinného domu.

39. Z internetového výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti CORALI Real s.r.o., IČO: 46
248 08X, so sídlom na T. XX v Ivanke pri Dunaji súd zistil, že žalobkyňa je spoločníkom v tejto spoločnosti

od X3.08.20XX.

40. Z internetového výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti CORALI s.r.o., IČO: 48
262 08X, so sídlom Nová Rožňavská X36, Bratislava súd zistil, že žalobkyňa je spoločníkom v tejto
spoločnosti od X0.06.20X7.

4X. Z dokumentu účtovné výkazy súd zistil, že obchodná spoločnosť CORALI Real s.r.o. v roku 20X6
vykázala hospodársky výsledok -XX4, že ide o realitnú kanceláriu.42. Zo žaloby doloženej v tomto konaní označenej ako žaloba o vrátenie daru datovaná dňa 26.09.2022
súd zistil, že napriek označeniu žaloby o vrátenie daru, žalovaný ako žalobca podal žalobu s petitom, na
základe ktorého sa domáha od jeho dcéry N. U. zaplatenia peňažnej sumy 60.000 eur z titulu vrátenia

daru.

43. Z notárskej zápisnice N XX7/2002, Nz 377/2002 zo dňa 09.04.2002 spísanej na Notárskom úrade so
sídlom v Bratislave, Krížna 52 súd zistil, že strany sporu vyhlásili, že dňa 08.04.2002 uzatvorili s ČSOB
stavebnou sporiteľňou, a.s., IČO: 35 799 200, zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere č. E na sumu

X.000.000 Sk (čo predstavuje po prepočte konverzným kurzom X euro = 30,X260 Sk, sumu 33.X94 eur).

44. Zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. E zo dňa 08.04.2002 súd zistil, že strany sporu ako
dlžníci uzatvorili s ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s., IČO: 35 799 200, zmluvu, na základe ktorej bol
stranám sporu ako stavebnými sporiteľmi / dlžníkmi, poskytnutý medziúver vo výške X.000.000 Sk (čo
predstavuje po prepočte konverzným kurzom X euro = 30,X260 Sk, sumu 33.X94 eur), čo dokladuje aj

výpis z účtu ku dňu 3X.X2.2002, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný čerpali tento úver v 04/2002.

45. Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 03.04.2002 vyplýva dohoda medzi žalobkyňou ako stavebným
sporiteľom - dlžníkom a ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom o zrážkach splátok
úveru v sume 8.400 Sk (čo predstavuje po prepočte konverzným kurzom X euro = 30,X260 Sk, sumu

cca 279 eur) mesačne.

46. Podľa zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzatvorenej medzi žalobkyňou
ako záujemcom (predávajúcim) a sprostredkovateľom HOKA zo dňa X7.03.X995 žalobkyňa bola
užívateľom členských práv X izbového bytu na P. ulici XX v Bratislave. Predmetom zmluvy bolo

sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti za minimálnu predajnú cenu požadovanú záujemcom v sume
430.000 Sk (čo predstavuje po prepočte konverzným kurzom X euro = 30,X260 Sk, sumu cca X4.273
eur).

47. Z výdavkového pokladničného dokladu číslo 24/95 zo dňa 24.03.X995 vyplýva, že Agentúra HOKA

žalobkyni vyplatila sumu 4X7.X00 Sk (čo predstavuje po prepočte konverzným kurzom X euro = 30,X260
Sk, sumu cca X3.845 eur) za predaj bytu na P. ulici.

48. Podľa výpočtu žalovaného v rokoch od X993 do 2002 mal žalovaný príjem X52,3XX,09 eur.

49. Súd zistil, že žalovanému ako odberateľovi počas manželstva (roky X997 až X999) boli fakturované
práce - výkon inžinierskych činností, platby za garáž na K. ulici v Bratislave (č.l. 400 až 4X3 v súdnom
spise).

50. Súd na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.

5X. Podľa § XX8 ods. X a 2 zákona č. 40/X964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“ alebo
„Občiansky zákonník“) (X) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich
povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. (2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu
byť tiež byty alebo nebytové priestory.

52. Podľa § XX9 ods. X a 2 OZ (X) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. (2) Nehnuteľnosťami sú pozemky
a stavby spojené so zemou pevným základom.

53. Podľa § X36 ods. X a 2 OZ (X) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2)

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

54. Podľa § X37 ods. X a 2 OZ (X) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je právnym predpisom

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

55. Podľa § X4X ods. X OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.56. Podľa § X42 ods. X až 3 OZ (X) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci

a rozdelením výťažku. (3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosti.

57. Podľa § X43 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

58. Podľa § X44 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

59. Podľa § X45 ods. X a 2 OZ (X) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z

manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

60. Podľa § X48 ods. X OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6X. Podľa § X49 ods. X až 5 OZ (X) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § X50. (2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. (5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

62. Podľa § X50 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

63. Podľa § X5Xn ods. X až 3 OZ (X) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2)

Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.64. Podľa § X5Xo ods. X OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § X34 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

65. Podľa § 628 ods. X OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

66. Podľa § XX4 ods. X zákona č. 5X3/X99X Zb. Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje
práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa
pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

67.Podľa§X3XCSPŽalobajeprocesnýúkon,ktorýmsauplatňujeprávonasúdnuochranuohrozeného
alebo porušeného práva.

68. Podľa § X32 ods. X a 2 CSP (X) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

69. Podľa § X40 ods. 3 CSP za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

70. Podľa § X44 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

7X. Podľa § X45 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

72. Podľa § X46 ods. X CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § X68 CSP alebo pojednávanie.

73. Podľa § X5X ods. X a 2 CSP (X) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

74. Podľa § 2X6 ods. X a 2 CSP (X) Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (2) Súd môže prekročiť

žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

75. Súd v prvom rade podľa § X44, § X45 ods. 2 v spojení s § X46 ods. X CSP na základe návrhov
strán sporu v zmysle na pojednávania zo dňa 23.04.2024 rozhodol (výrok I. a II. výrokovej časti tohto

rozsudku) o zastavení konania v časti návrhov žalobkyne „o uloženie povinnosti žalovanému vypratať
rodinný dom na T. XX v Ivanke pri Dunaji, nebytový priestor č. 88 - garáž v bytovom dome so súpisným
číslom XXXX na K. XX v Bratislave a odovzdanie kľúčov a dokumentácie od všetkých nehnuteľností
žalobkyni“ a žalovaného „o uloženie povinnosti žalobkyni odovzdať všetky kľúče od domu na T. ulici č.
XX žalovanému a odhlásiť sa z trvalého bydliska v tomto dome, ako aj odhlásiť z uvedeného domu sídla

svojich firiem“.

76. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol vo veci
samej tak, ako je uvedené vo výroku III. výrokovej časti tohto rozsudku a pri zohľadnení
všetkých skutkových okolností tohto sporu súd prikázal veci, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a ktoré strany urobili predmetom tohto sporu, do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, každému v jednej polovici.77. V prvom rade súd poukazuje na to, že BSM zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. X2C/359/20X5-84 zo dňa 07.X0.20X6 o rozvode manželstva strán, a to
dňom X5.X2.20X6. Preto, keďže strany nedospeli k dohode, je potrebné vykonať vyporiadanie BSM.

„Vyporiadaním sa stanoví, ktoré veci z bezpodielového spoluvlastníctva zostanú vo výlučnom vlastníctve
jedného z bezpodielových spoluvlastníkov a ktoré vo vlastníctve druhého, prípadne ktoré zostanú v
podielovom spoluvlastníctve s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov.“ (ŠTEVČEK, M.,
DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník
I. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 20X9. s. XX9X). Súd tiež poukazuje na to, že vo vzťahu

k veciam, ktoré boli v žalobe podanej na súd dňa X2.XX.20X9 zahrnuté do masy BSM, ku ktorej
žalobkyňa navrhla vykonať vyporiadanie, bola zachovaná trojročná lehota podľa § X49 ods. 4 OZ. K
ostatnému majetku v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že
strany sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník užíva a o ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľnostiach platí,
že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch strán ako spoluvlastníkov súd rovnaké, čo

primerane platí aj o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre nich spoločné. Pokiaľ teda žalobkyňa
ani žalovaný v lehote do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode nenavrhli vyporiadať celý
ich spoločný majetok patriaci do BSM súdom, platí zákonom ustanovená nevyvrátiteľná domnienka v
zmysle § X49 ods. 4 OZ, a to vo vzťahu k tým veciam a majetkovým hodnotám, ktoré žalobkyňa a
žalovaný neurobili predmetom tohto sporu.

78. „Podľa predchádzajúcej súdnej praxe bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
platné len vtedy, ak sa týkalo všetkých vecí patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva (napr.
sp. zn. 2Cdo 83/X998, sp. zn. 2MCdo 5/2005). Avšak od účinnosti novely Občianskeho zákonníka
vykonanej zákonom č. X3X/X982 Zb. účinnej od X. apríla X983, právna teória pripúšťala výklad,

podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je platná
s prihliadnutím na zmluvnú voľnosť účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako aj s doplnením § X49
Občianskeho zákonníka o odsek 4 z dôvodu právnej istoty. S účinnosťou od X. novembra 2008 novelou
Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 379/2008 Z. z. bolo ustanovenie § X49 Občianskeho
zákonníka doplnené o nový odsek 5, ktorým právna úprava odstránila pochybnosti či právnu neistotu o

tom, aký právny režim sa vzťahuje na ten spoločný majetok bývalých manželov, ktorý nebol zahrnutý v
dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo v rozhodnutí súdu o vyporiadaní
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Natentomajetoksavzťahujezásadaovyporiadaníuvedená
v§X49ods.4Občianskehozákonníka(porovnajsp.zn.4CdoX47/20XX).“„Krozhodnutiamnajvyššieho
súdu, na ktoré poukázala žalovaná a to sp. zn. 2Cdo 83/X998 z X. marca X999 (publikované v časopise

Zo súdnej praxe X2/X999), sp. zn. 2MCdo 5/2005 z 3X. augusta 2005 a z nich vyplývajúci právny
záver, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého
majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoločenstva; a
dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva by pri súdnom vyporiadaní znemožnila komplexne
usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom ku všetkým hľadiskám obsiahnutým v

zásadáchuvedenýchv§X49vspojenís§X50Občianskehozákonníka;bolvzhľadomnazmenuprávnej
úpravy vyplývajúcu z § X49 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka a následnou judikatúrou prekonaný.
S poukazom na princíp zmluvnej autonómie je dôvodné za platné považovať uzavretie dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov i vtedy, ak jej obsahom nie je tzv. celá masa
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (sp. zn. 4Cdo X47/20XX).“ (odsek 22.

a 26. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/88/2020 zo dňa 2X.04.202X).

79. „V ustanovení § X49 OZ sú upravené tri formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a zákonnou domnienkou vyporiadania.“ Pričom
„...manželia môžu spoločný majetok vyporiadať i vzájomnou kombináciou rôznych spôsobov

vyporiadania...“(ŠTEVČEK,M.,DULAK,A.,BAJÁNKOVÁ,J.,FEČÍK,M.,SEDLAČKO,F.,TOMAŠOVIČ,
M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 20X9. s. XX92).

80. Súd poukazuje na to, že masu BSM s určením konkrétnych vecí, ktoré žiadajú strany vyporiadať
určujú výlučne strany sporu, a to tak žalobkyňa ako aj žalovaný, keďže konanie o vyporiadanie BSM

je konaním, v ktorom majú obidve strany postavenie žalobcu a zároveň aj postavenie žalovaného. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na to, že „predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva
patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok.“ (ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,
BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár.2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 20X9. s. XX9X). „BSM je konaním iudicium duplex, teda strany sporu
majú zároveň postavenie žalobcu a žalovaného, v ktorom konaní súd nie je viazaný žalobou strán
sporu na vyporiadanie v tom zmysle, že nie je viazaný cenou vecí a navrhnutým spôsobom ich

vyporiadania, keď jeho viazanosť spočíva v tom, že musí o vyporiadaní stranami špecifikovanej masy
BSM rozhodnúť.“ (odsek X0. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/74/20X8
zo dňa 26.XX.2020). „V súlade s ust. § X49, § X50 Občianskeho zákonníka v spojení s § X3X a nasl.
CSP ... súd ... vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom
konania...“. (odsek XX. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. X5Co/78/20X8 zo dňa

25.04.20X9, odsek X8. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/74/20X8 zo dňa
26.XX.2020).

8X. Strany sporu do masy BSM, ktorú žiadali vyporiadať súdnym rozhodnutím v žalobnom návrhu
v zákonnej lehote podľa § X49 ods. 4 OZ, keďže strany nedospeli k vyporiadaniu dohodou, určili
nasledovné nehnuteľnosti patriace do BSM (podiel X/X) strán sporu :

- stavbu, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre
okres: Senec, obec: Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie: Farná, (spoluvlastnícky podiel X/X),
- pozemok parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X, o výmere 52 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX pre okres: Senec,
obec: Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie: Farná, (spoluvlastnícky podiel X/2),

- pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,
o parcelné číslo XX/X, o výmere X99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XX/X, o výmere 97 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XX/X, o výmere 2X3 m2, druh pozemku: záhrada,
všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Senec, obec: Ivanka pri Dunaji, katastrálne

územie: Farná (spoluvlastnícky podiel X/X),
- nebytový priestor číslo 88 (spoluvlastnícky podiel X/X) nachádzajúci sa vo vchode: K. XX bytového
domu súpisné číslo XXXX, popis stavby: K. XX-XX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres:
Bratislava V, obec: BA-m.č. Petržalka, katastrálne územie: Petržalka, spolu s prislúchajúcim podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve o veľkosti X7/3725,

- pozemok parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,
o parcelné číslo XXXX/XX o výmere X546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Bratislava V, obec: BA-m.č. Petržalka, katastrálne
územie: Petržalka, (spoluvlastnícky podiel X/XXXX),
- pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,

o parcelné číslo XXXX/XX o výmere 847 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/E o výmere 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/E o výmere 8X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere X06 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 88 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

o parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 25X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Bratislava V, obec: BA-m.č. Petržalka,
katastrálne územie: Petržalka, (spoluvlastnícky podiel 4/X542).

82. V konaní bolo nesporné, že predmetné nehnuteľnosti, označené ako veci tvoriace masu BSM

určené na vyporiadanie, strany nadobudli do vlastníctva počas trvania manželstva. V tejto súvislosti
súd tiež poukazuje na to, že žalovaný síce poukazoval na výšku jeho príjmov počas trvania manželstva
v súvislosti s jeho tvrdenými investíciami do nehnuteľností patriacich do BSM, avšak príjmy jedného
z manželov patria do BSM (nie sú výlučným majetkom jedného z manželov). Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na to, že „ak počas trvania manželstva manželia vynaložili určité spoločné finančné

prostriedky na získanie spoločnej veci, ktorá v čase zániku BSM existovala, nemôžu byť predmetom
vyporiadania tieto vynaložené spoločné prostriedky, ale len vec sama /(Rc) 3 Cz 5X/8X, Najvyšší súd
Slovenskej republiky/.

83. Nesporným bolo aj to, že žalovaný býva v rodinnom dome v Ivanke pri Dunaji, ktorá je

jednou z nehnuteľností tvoriacich predmet vyporiadania BSM. Žalobkyňa má zabezpečené bývanie v
nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom vyporiadania BSM.84. Pokiaľ ide o hodnotu predmetných nehnuteľností, táto bola medzi stranami sporná. Súd však túto
hodnotu (cenu) vyporiadavaných nehnuteľností v sume celkom 2X6.000 eur (vo výške X98.000 eur
RD a X8.000 eur garáž), ustálil v zmysle odborných znaleckých posudkov, ktoré žalobkyňa pripojila k

žalobe. Žalovaný síce predložil v konaní tri inzercie s odlišnými cenami iných nehnuteľností, avšak tieto
vzhľadom na špecifiká (napríklad rozlohu, výmeru, stav či situovanie nehnuteľností a podobne) nemohli
účinne poprieť predložením internetových ponúk bez zohľadnenia týchto špecifík, nachádzajúcich sa
dokonca v inom katastrálnom území skutkové tvrdenia týkajúce sa hodnoty nehnuteľností stanovenej
znalcom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ skutkové tvrdenia v konaní protistrana výslovne

nepoprie alebo ich poprie neúčinným spôsobom, súd tieto skutkové tvrdenia považuje za nesporné (§
X5X ods. X a 2 CSP). Preto súd ustálil hodnotu dotknutých nehnuteľností v sume celkom 2X6.000 eur
v zmysle znaleckých posudkov predložených žalobkyňou.

85. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný v priebehu konania (po uplynutí lehoty podľa § X49 ods.
4 OZ) síce žiadal, aby sa súd vysporiadal aj s otázkou darovaného bytu, ktorý žalobkyňa a žalovaný,

na základe darovacej zmluvy zo dňa 02.07.20X4 darovali ich spoločnej plnoletej dcére a dokonca
žiadal, aby súd prerušil konanie o vyporiadanie BSM do rozhodnutia súdneho sporu vo veci žaloby
podanej žalovaným o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, súd však uvedenému návrhu
nemohol vyhovieť a procesným uznesením o vedení konania taký návrh žalovaného zamietol. Súd
poukazuje na to, že pokiaľ by aj súd určil neplatnosť darovania, nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom

bezodplatného prevodu, by už nemohla byť zahrnutá do návrhu na vyporiadanie BSM, nakoľko už
uplynula zákonom ustanovená trojročná lehota, do ktorej by bolo možné uvedenú nehnuteľnosť urobiť
predmetom vyporiadania. Po uplynutí tejto hmotnoprávnej lehoty platí, že daná nehnuteľnosť by bola
v podielovom spoluvlastníctve strán v podiele á X. Rovnako sa to týka aj ďalších vecí, respektíve
majetkových hodnôt, na ktoré poukázali strany v priebehu súdneho konania v obsahu svojich podaní.

Súd konkrétne poukazuje na to, že žalovaný počas súdneho konania poukázal na to, že žalobkyňa
je spoločníkom v obchodných spoločnostiach CORALI Real s.r.o. a CORALI s.r.o.. Aj keď žalovaný
aj na pojednávaní v rámci ústneho prednesu uviedol, že obchodný podiel je súčasťou BSM, tento
nežiadal zahrnúť do masy BSM a vyporiadať, v zásade žiadal len, aby súd zohľadnil príjmy z podnikania
žalobkyne. Žalobkyňa naopak poukázala na to, že obchodný podiel nepatrí do BSM a navyše v jednej

obchodnej spoločnosti, na ktorú žalovaný poukázal sa stala spoločníkom až po právoplatnosti rozvodu
manželstva. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že má za to, že samotný obchodný
podiel nie je súčasťou BSM, preto súd nemusí rozhodovať o tom, že sa manželovi, ktorý je spoločníkom
v obchodnej spoločnosti prikazuje, ale na druhej strane majetková hodnota obchodného podielu je
(pokiaľ strany túto hodnotu obchodného podielu zahrnú do vyporiadania) predmetom vyporiadania

BSM, avšak za podmienky, že obchodný podiel nadobudol jeden z manželov zo spoločného majetku
za trvania BSM. „Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo X68/2005, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2007 pod R 27/2007,
vyslovil, že ,,obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo
jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením
obmedzeným v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe
zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že
obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ak jeden z manželov nadobudol obchodný podiel počas trvania manželstva a ak bol obchodný
podielnadobudnutýaspoňzčastizospoločnýchprostriedkov,ktorésapretransformovalidoobchodného
podielu a preto do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí jeho majetková hodnota. Na
vyslovený právny názor nadviazalo aj rozhodnutie sp. zn. 5 Obdo XX/2007 z 25. júna 2008. V rozhodnutí
sp.zn.8CdoX96/20X8z28.januára20X8sadovolacísúdvysporiadalsnamietanoudovtedyrozdielnou

praxou v otázke posúdenia, či obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
poukazom na rozhodnutie sp. zn. 6 Obdo 30/2009, v nadväznosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorý v uznesení z X8. augusta 20X5 sp. zn. III. ÚS 399/20X5 skonštatoval
rozdielnosť rozhodovania dovolacím súdom v tejto otázke. Zdôraznil, že súd rozhodujúci o vyporiadaní
obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť

prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Obchodný zákonník ako lex specialis nevylučuje z
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel a ani jeho rozsah žiadnym spôsobom
nemodifikuje. Subsidiárne sa na tieto vzťahy aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ X ods. 2druhá veta Obchodného zákonníka).“ (odsek 30. až 32. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/88/2020 zo dňa 2X.04.202X).

86. Súd poukazuje na to, že strany v konaní uvádzali množstvo skutkových tvrdení, ktoré uviedli v takom
čase a/alebo v takom rozsahu, že tieto súd vyhodnotil ako právne bezvýznamné. Napríklad síce bolo
nesporné, že strany sporu nadobudli počas manželstva do BSM aj rôzne hnuteľné veci, tieto však do
predmetu vyporiadania nezahrnuli. Síce na ne poukázali, avšak v petite žaloby žiadali vyporiadať iba
nehnuteľnosti. Navyše rovnako aj hnuteľné veci boli spomenuté stranami až po uplynutí trojročnej lehoty

na možné vyporiadanie v rámci masy BSM. Strany napríklad tiež do masy BSM nezahrnuli peňažné
prostriedky na bankových účtoch ku dňu zániku BSM, dokonca ani len neuviedli skutkové tvrdenia, či
v okamihu zániku manželstva mali veci či majetkové hodnoty, okrem tých, ktoré sú predmetom tohto
sporu, vysporiadané.

87. Čo sa týka skutkových tvrdení žalovaného týkajúcich sa investícií do majetku tvoriaceho BSM, súd

poukazuje najmä na to, že podľa § X50 OZ každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Preto súd poukazuje na to, že žalovaný síce v konaní uvádzal, že
financoval napríklad rekonštrukciu rodinného domu v Ivanke pri Dunaji, avšak sám potvrdil, že za príjmy,
ktoré nadobudol za trvania manželstva. Tu je potrebné zdôrazniť, že aj príjmy nadobudnuté jedným z

manželov počas trvania BSM patria do BSM. Žalovaný nepreukázal, že by disponoval iným majetkom
respektíve peňažnými prostriedkami, ktoré by vynaložil ako investície do spoločného majetku, a ktoré by
pochádzali z jeho oddeleného výlučného vlastníctva (napríklad nadobudnuté dedením, darovaním...).
Súd poukazuje na to, že „žalovaný v priebehu konania netvrdil, že by za predmetné prostriedky bola
nakúpená nejaká v čase zániku BSM existujúca vec, v dôsledku čoho by tieto peniaze bolo možné

považovať za vnos žalovaného do spoločného majetku s potrebou nahradiť žalovanému čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok.“ (odsek 34. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn.
25Co/62/20X9 zo dňa 23.07.20X9). Napokon súd poukazuje aj na to, že žalovaný výšku investície
z výlučných prostriedkov ani len neuviedol v rámci skutkového tvrdenia. Žalovaný teda neuniesol
nielen dôkazné bremeno ale ani bremeno tvrdenia. Výška peňažných prostriedkov, ktorými žalovaný

počas manželstva so žalobkyňou mohol disponovať bez ďalšieho neznamená, že tieto investoval do
spoločného majetku. Preto súd tieto tvrdené investície nemohol zahrnúť do vyporiadania BSM. Súd
neprihliadol ani na námietky žalovaného, aby v rámci vyporiadania BSM zohľadnil jeho platby alebo
investície do spoločného majetku (napríklad úhradu dane z nehnuteľnosti - garáže a podobne), a to z
dôvodu,žedoobdobiazánikuBSMbolitietouhrádzanézprostriedkovpatriacichdoBSM,načosamotný

žalovaný poukázal, keď poukazoval na výšku jeho príjmov.

88. Žalovaný nepreukázal, že vnosy, o ktorých tvrdil, že investoval do rekonštrukcie rodinného domu v
Ivanke pri Dunaji, by pochádzali z jeho výlučného majetku nepatriaceho do BSM. Samotná výška príjmu
žalovaného bez ďalšieho neodôvodňuje, že by jednak žalovaný investoval do spoločného majetku a

jednak príjem jedného z manželov taktiež patrí do BSM. Preto súd uvedené vnosy nezohľadnil, pričom
žalobkyňa žiadne nežiadala.

89. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že súd „zásadne môže vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu; uplatňuje sa princíp kontradiktórnosti, t.j. procesná aktivita sporových

strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na
preukázanie svojich tvrdení. ...podľa § X50 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z
toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov prichádza do úvahy v prípade, ak si niektorý z manželov
počínal nezodpovedne, utrácal úspory a rodinu poškodzoval, alebo ak jeden z manželov nevyužíval

pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti, o rodinu a pri zaobstaraní
spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne, prípadne ak
manželia žili oddelene a nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva vo svojich oddelených
bydliskách.“ (odsek 3. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/26/20X8 zo dňa
3X.03.2020).

90. Súd je síce povinný prihliadnuť tiež predovšetkým na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, avšak pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V tejto súvislostižalovaný rovnako nepreukázal, že by sa významnejšou mierou ako žalobkyňa podieľal na starostlivosti
o rodinu či bežný chod domácnosti alebo, že by sa významnejšou mierou zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí. V podstate v konaní absentovalo množstvo nielen preukázaných skutočností

ale dokonca aj skutkových tvrdení.

9X. Žalovaný v konaní pri vyporiadaní BSM navrhol, aby súd stanovil disparitu podielov strán. Súd
však poukazuje na to, že nezistil také dôvody, ktoré by odôvodňovali porušenie princípu parity (rovnosti
podielov manželov pri vyporiadaní BSM), preto vychádzal zo zásady, že podiely oboch bývalých

manželov sú rovnaké. Súd v danom prípade nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od
uvedenej zásady rovnosti podielov. „Je zrejmé, že znenie ustanovenia § X50 Občianskeho zákonníka
nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov bývalých manželov na spoločnom majetku. Súdna prax
odklon od princípu rovnosti podielov, t.j. tzv. disparitu podielov, označuje za postup výnimočný, a preto
je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska
parity podielov. Občiansky zákonník stanovil požiadavku, aby súd rozhodujúci o vyporiadaní BSM

prihliadal na hľadiská uvedené v § X50 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú okolnosti rozhodné
pre určenie výšky podielov bývalých manželov na vyporiadavanom majetku, a teda zohľadnil potreby
maloletých detí, starostlivosť o rodinu, o deti, zásluhy na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku,
ako i starostlivosť o spoločnú domácnosť. V tomto smere nemožno opomenúť ani povinnosti vyplývajúce
manželom z ustanovenia § X8 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého sú si v manželstve rovní

v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, nevynímajúc i povinnosť
zabezpečovať uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
(ktomurozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepublikyvovecisp.zn.22CdoXXX0/20XX).Vychádzajúc
z vyššie uvedeného, Občiansky zákonník stanovil jednoznačne ako jednu z požiadaviek, aby súd pri

rozhodovaní o vyporiadaní BSM prihliadal na starostlivosť o rodinu a uspokojovanie jej potrieb. Tak
ako zaisťovanie hmotných potrieb rodiny (zárobková činnosť) len jedným z manželov plne kompenzuje
starostlivosť o rodinu druhým z nich, tak i zaisťovanie peňazí pre rodinu môže kompenzovať osobnú
starostlivosť, ktorú zarábajúci manžel nemôže v plnom rozsahu poskytovať. V takom prípade treba
zvážiť, či ten manžel, ktorý sa osobne a bezprostredne o rodinu nestará, zaisťuje jej potreby inak a

v náležitom rozsahu. Je teda potrebné zvážiť mieru účasti oboch manželov na starostlivosti o rodinu,
ktorá môže byť realizovaná rôznymi spôsobmi a v prípade jej nerovnomernosti pristúpiť k aplikácii
dispartity podielov (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 22Cdo
X096/20XX). Inak povedané, ak jeden z manželov svoje povinnosti týkajúce sa rodiny a spoločného
majetku bez prijateľného dôvodu zanedbával, je na mieste rozhodnúť o dispartite podielov.“ (odsek 25.

a 26. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/74/20X8 zo dňa 26.XX.2020). „Na
základe vykonaného dokazovania súd dospel... k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že sa
väčšou mierou podieľal na starostlivosti o rodinu, na základe čoho žiadal vyporiadať majetok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nerovnomerne.“ (odsek 4. odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 3Co/26/20X8 zo dňa 3X.03.2020).

92. Súd poukazuje aj na námietky žalovaného týkajúce sa darovania bytu ešte za trvania manželstva
strán ich spoločnej plnoletej dcére. Žalovaný najmä namietal, že darovanie nie je platné, že predmetný
byt by mal byť tiež súčasťou BSM. Súd však poukazuje najmä na to, že vyporiadava masu BSM, ktorú
strany označili ako predmet sporu, čo však vo vzťahu k predmetnému bytu neurobili. Napokon námietky

žalovaného týkajúce sa otázky platnosti či neplatnosti darovania uvedeného bytu, neboli relevantné
vzhľadom na uplynutie lehoty podľa § X49 ods. 4 OZ a ani v prípade návrhu strán by tento byt už
ani nemohol byť predmetom vyporiadania BSM. Napriek tomu žalovaný opakovane poukazoval na to,
že mu bolo prisľúbené zriadenie vecného bremena - práva doživotného užívania bytu, ktorý darovali
strany ešte počas trvania manželstva dcére, a že týmto úkonom by sa vlastne nedostal daný byt

mimo jeho dispozície v tejto súvislosti súd vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa zriadenia
uvedeného vecného bremena len stručne poukazuje na to, že darovanie je bezodplatný právny úkon, za
ktorý nevzniká žiadna právna povinnosť obdarovanému za predmet daru poskytnúť darcovi akúkoľvek
majetkovú hodnotu. Pokiaľ ide o toto konanie, súd ale poukazuje najmä na tú skutočnosť, že dotknutý
byt nebol v čase zániku BSM súčasťou vecí patriacich do BSM, preto na námietky žalovaného v tomto

konaní súd nemohol prihliadať. Sporným teda bola aj samotná masa BSM. Bez ohľadu na uvedenú
spornosť však súd poukazuje na to, že predmetom vyporiadania boli napokon iba tie veci, ktoré tvorili
žalobný návrh.93. Nesporným a podstatným v tomto spore však bola predovšetkým tá skutočnosť, že ani jedna
zo sporových strán nemá finančné prostriedky na to, aby vyplatila druhú stranu v prípade prikázania
nehnuteľností do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa na otázku súdu vo vzťahu k dlhej navrhovanej tzv.

paričnej lehote (§ 232 CSP) uviedla, že finančné prostriedky v prípade, že súd jej prikáže nehnuteľnosti
vo výlučného vlastníctva v zmysle jej návrhu, zabezpečí, a to do šiestich mesiacov predajom dotknutých
nehnuteľností. Žalovaný naopak žiadal prikázať nehnuteľnosti tak, že ho súd nezaviaže na zaplatenie
vyrovnacieho podielu žalobkyni. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že obe strany v priebehu súdneho
konania deklarovali, že nedisponujú možnosťou výplaty peňažných prostriedkov. Žalobkyňa poukázala

na to, že aj na kúpu nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne žije, si mala finančné prostriedky požičať a žalovaný
poukázal na to, že je starobný dôchodca, má zdravotné problémy a nemá finančné prostriedky. V
tejto súvislosti sa súd v prvom rade zaoberal tým, aká by bola výška vyrovnacieho podielu v prípade
uloženia povinnosti za prikázanie vecí do vlastníctva strán sporu. Dospel však k záveru, že prikázanie
jednotlivých nehnuteľností, a to aj spôsobom, že niektoré by prikázal žalobkyni a niektoré žalovanému
(v zmysle zásad podľa § X50 OZ), bolo by potrebné uložiť povinnosť výplaty druhej strane. Napokon

vzhľadom na nepreukázanú solventnosť (a dokonca tvrdenú nesolventnosť) strán, súd dospel k záveru,
že s poukazom na zákonné možnosti v rámci vyporiadania BSM najspravodlivejším riešením, ktorý
môže smerovať aj následnému predaju dotknutých nehnuteľností, je ich prikázanie do podielového
spoluvlastníctva strán sporu, a to každej v polovici.

94. Súd poukazuje na to, že „...ani jeden z účastníkov nemá finančné prostriedky na to, aby vyplatil
druhého v prípade prikázania domovej nehnuteľnosti iba jednému z nich. Žalovaný síce žiadal domovú
nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobkyňu, proces vyplatenia
si však predstavoval tak, že po tom ako domovú nehnuteľnosť nadobudne ju predá, a až z utŕžených
peňazí vykoná výplatu - takéto riešenie však súd nepovažoval za akceptovateľné (v tejto súvislosti

žalovaný potvrdil, že v čase rozhodovania súdu nedisponuje finančnými prostriedkami na výplatu
žalobkyne). Z uvedených dôvodov bol súd nútený rozhodnúť tak, že domovú nehnuteľnosť prikázal
do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov, každého v podiele X/2-ca.“ (odsek 5. odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/62/20X9 zo dňa 23.07.20X9).

95. „Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže strany nedisponujú finančnými prostriedkami, z
ktorých by boli schopné finančnými prostriedkami, z ktorých by bol schopný vyplatiť druhú stranu zo
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam súd rozhodol tak, že prikázal nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva oboch strán sporu v rovnakom podiele o veľkosti X/2 k celku... s tým, že ak medzi
stranami sporu nedôjde k dohode, bude môcť súd v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

nariadiť predaj bytu.“ ( odsek 7. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/26/20X8
zo dňa 3X.03.2020).

96. Keďže „z vykonaného dokazovania ... nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že
žalobkyňa alebo žalovaný disponujú finančnými prostriedkami, ktorými by mohli vyplatiť podiel toho

druhého. Súd prvej inštancie preto správne za daného zisteného skutkového stavu veci prikázal byt
do podielového spoluvlastníctva oboch strán. Ak totiž žiadna strana nemá prostriedky na vyplatenie
vyporiadacieho podielu a súčasne Občiansky zákonník nepripúšťa, aby súd pri vyporiadaní BSM nariadil
predaj bytu a rozdelenie výťažku predaja, potom je prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán
spravodlivým riešením pre obe strany, pretože je možné predpokladať, že ten komu by bol byt prikázaný,

by znášal všetko úsilie, náklady a riziká spojené s jeho predajom. Takýto spôsob vyporiadania je v
súlade aj so všeobecne zdôrazňovanou zásadou judikatúry, že jedným z princípov, z ktorých súd pri
vyporiadaní BSM vychádza je, že sa veci patriace do vyporiadaného BSM majú medzi strany rozdeliť
tak, aby čiastka, ktorú je jeden z nich povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ
možno čo najmenšia.“ (odsek 23. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/26/20X8

zo dňa 3X.03.2020).

97. „Pre určenie, ktoré konkrétne veci a pohľadávky majú byť každému z bývalých manželov pridelené,
zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská, keď rozhodujúce je účelné využitie vecí tak, aby pokiaľ
možno nebolo treba vyrovnanie podielov peňažnou sumou...“. (odsek X8. odôvodnenia rozsudku

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/74/20X8 zo dňa 26.XX.2020). V tomto prípade ale také
vyporiadanie BSM vzhľadom na paritu podielov, charakter a cenu vyporiadavaných nehnuteľností a
vzhľadom na to, že žiadna zo strán nemá finančné prostriedky nebolo možné.98. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a právne posúdenie veci dospel k záveru, že je potrebné
rozhodnúť o vyporiadaní BSM vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacich predmet tohto sporu „prikázaním
do podielového spoluvlastníctva. V konaní o vyporiadanie BSM totižto súd nie je viazaný spôsobom

vyporiadania navrhovaným stranou sporu v prípade, ak navrhovaný spôsob vyporiadania nie je reálne
spôsobilým privodiť aj plnenie, resp. navrhovaný spôsob nie je súladný so zákonom. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že ust. § X49 a § X50 Občianskeho zákonníka
neumožňujevyporiadaťnehnuteľnosťúčastníkovkonaniajejpredajom,akojetovýslovneuvedenévust.
§ X42 ods. X Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.“ (odsek

28. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. X5Co/78/20X8 zo dňa 25.04.20X9). „Súd teda
výnimočne vyporiadal BSM tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva
oboch strán, každému v podiele X. Nie je pritom úlohou súdu pri vyporiadaní BSM riešiť rozpory strán v
užívaní nehnuteľností, tieto si musia riešiť mimo predmetného súdneho konania. ...súd... nepovažuje za
akceptovateľné, aby bola nehnuteľnosť prikázaná jednej zo strán s tým, že bude zaviazaná vyrovnací
podiel vyplatiť druhej strane až po splnení odkladacej podmienky, že dôjde k následnému predaju

nehnuteľnosti, a to vo vopred fixne stanovenej sume, bez ohľadu na to, aká bude reálna kúpna
cena. Takýto prístup by mohol viesť k nespravodlivostiam a k porušeniu zásady rovnosti strán. Otázka
reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností nie je predmetom konania o vyporiadanie BSM, túto
si musia vyriešiť strany navzájom...“. (odsek 35. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn.
25Co/62/20X9 zo dňa 23.07.20X9).

99. Súd, keďže „...vzhľadom na výnimočné okolnosti nie je vhodné určitú vec (pôjde najmä
o nehnuteľnosť) prikázať len jednému z manželov, ale je účelné ju prikázať do podielového
spoluvlastníctva. Argumentoval, že podobné rozhodnutie síce vedie k tomu, že podielové
spoluvlastníctvo, ktoré takto vznikne, bude musieť byť vyporiadané v rámci ďalšieho konania

nasledujúceho po konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov; avšak podľa §
X42 ods. X Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd v prípade, ak
vyporiadavanú vec v podielovom spoluvlastníctve nikto zo spoluvlastníkov nechce a zároveň táto vec
nie je deliteľná, môže nariadiť predaj takejto veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov. V konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedenú možnosť súd nemá, nakoľko platná

právna úprava nepozná spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predajom veci
a rozdelením jej výťažku. Analógia je v tomto prípade vylúčená. .“ (odsek 6. odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/26/20X8 zo dňa 3X.03.2020).

X00. Podľa § 255 ods. X CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

X0X. Podľa § 256 ods. X CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

X02.Podľa§262ods.XCSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

X03. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov
konania (§ 262 ods. X CSP). O tomto nároku súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. výrokovej
časti tohto rozsudku podľa § 255 ods. X CSP v spojení s § 256 ods. X CSP. Pokiaľ ide o čiastočné

zastavenia konania, súd rozhodol o čiastočnom zastavení nároku tak žalobkyne ako aj žalovaného,
a teda obaja (každý v jednom čiastkovom nároku) procesne v rovnakom rozsahu zavinili zastavenie
konania v časti plnenia. Pokiaľ ide o celkový nárok na náhradu trov konania vo veci, súd rozhodol tak, že
prikázal predmet vyporiadania do podielového spoluvlastníctva strán sporu rovnakým dielom. Vzhľadom
na uvedené, keďže nemožno pripísať úspech vo veci žiadnej strane sporu, súd rozhodol tak, že žiadna

zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

X04. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

X05. O súdnom poplatku s poukazom na § X4 ods. 4 v spojení s § 2 ods. X písm. b), § 5 ods. X písm. g), §
7ods.8,apoložkou6písm.b)zákonač.7X/X992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistra
trestov rozhodne vyšší súdny úradník. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že základom poplatkuje cena všetkých vecí patriacich do BSM, ktoré sa podľa rozsudku vyporiadavajú, a ktorá predstavuje
celkom 2X6.000 eur s tým, že poplatníkom sú obe strany sporu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto
rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.
1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.