Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123459491
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123459491.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040
01 Košice, IČO: 50 453 785, proti žalovanému: E. A., nar. X.X.XXXX, XXX XX F. XXX, zastúpený
AdvokátskoukanceláriouJUDr.MarcelJurko,advokát,s.r.o.,Dominikánskenámestie11,04001Košice,
IČO: 36 863 408, o zaplatenie 4.770 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.770 EUR a úrok z omeškania vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 4.770 EUR od 25.11.2023 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlou do upomínacieho konania dňa 28.11.2023 sa proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 4.770 EUR a úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.770 EUR od
25.11.2023 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX pre
katastrálne územie F., okres G. – H., obec F., a to pozemku parcela registra C č. 114 o výmere 339

m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcela registra C č. 115 o výmere 251
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a domu súpisného č. XXX postaveného na parcele
registra C č. 114, a to na základe príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.4.2012. Uviedol,
že jeho vlastnícke práva sú v značnej miere a po dlhú dobu (viac ako 10 rokov) obmedzené z dôvodu,
že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom sa bezdôvodne
obohacuje na úkor žalobcu. Dodal, že medzi stranami sporu prebiehali spory o vypratanie nehnuteľnosti
a o určenie neplatnosti dražby; v oboch prípadoch bol úspešný žalobca, pričom žalovaný bol zaviazaný

k povinnosti vypratať predmetnú nehnuteľnosť rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie, zo dňa
12.10.2021, sp. zn. 11C/115/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.4.2022,
sp. zn. 6Co/44/2022. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z tvrdení žalovaného, že
hodnota predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti predstavuje sumu 79. 500 EUR, pričom nájom stanovili
ako 3 % ročný výnos z predmetných nehnuteľností, t. j. 2.380 EUR per anum, t. j. 198,75 EUR mesačne
a v danom prípade si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za 2 roky spätne od podania žaloby,
t. j. vo výške 4.770 EUR. Dodal, že so žalovaným sa snažil o mimosúdne vyriešenie, pričom žalovaný

na výzvu nereagoval a odo dňa 25. 11. 2023 sa dostal do omeškania s požadovanou sumou.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom podaného odporu voči platobnému rozkazu vydanému
v upomínacom konaní považujúc žalobu za nedôvodnú. Tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudoldo BSM spolu s bývalou manželkou I. A. kúpnou zmluvou zo dňa 11. 9. 2003. Potvrdil, že na dobrovoľnej
dražbe príklepom dňa 18. 4. 2012 nadobudol predmetné nehnuteľnosti žalobca za sumu 5.475 EUR.
Uviedol, že dobrovoľnú dražbu napadol na súde žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a túto

považoval až do právoplatného skončenia konania za spornú, pričom žalobu súd zamietol rozsudkom
OkresnéhosúduKošice-okoliezodňa24.1.2020sp.zn.11C/83/2020vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/65/2020 zo dňa 27.5.2021. Poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX,
v ktorom všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti znalec ku dňu 15. 3. 2010 stanovil na sumu 7.300 EUR,
ktorú potvrdil aj znalec v znaleckom posudku č. 37/2011 ku dňu 12. 8. 2011. Dodal, že v období od

1.3.2013 do 30.11.2021 vykonal spolu s manželkou B. A. rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti a touto
sa podstatne technicky zhodnotil predmetný rodinný dom a parcely. Predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo
užíval na vlastné bývanie a bývanie svojej rodiny a s ohľadom na to, že považoval vykonanú dobrovoľnú
dražbu za neplatnú, považoval vlastnícke právo žalobcu za sporné a v dobrej viere vykonal rozsiahlu
rekonštrukciu sporných nehnuteľností. Poukázal na znalecký posudok č. 24/2022, v ktorom znalec určil
hodnotu technického zhodnotenia na sumu 22.400 EUR. Poukazujúc na § 135b ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť spolu so svojou manželkou B. A. užíva v dobrej viere
a navyše považoval nárok žalobcu za rozporný s dobrými mravmi. Dodal, že suma, ktorú investoval
žalobca do predmetných nehnuteľnosti je 5.475 EUR, pričom žalobou si nárokuje vydať bezdôvodné
obohatenie za užívanie nehnuteľnosti aj v rozsahu toho, čo sám neinvestoval a čo mu nepatrí, a teda
z tej časti, ktorú preukázateľne vynaložil žalovaný a jeho manželka. Dodal, že podľa žalobcu by mal

žalovaný platiť ušlé nájomné aj za svoju vlastnú prácu, materiál a investície, ktoré vynaložil v dobrej viere
do predmetnej nehnuteľnosti. Tiež uviedol, že podiel žalobcu na sporných nehnuteľnostiach je 5.475
EUR k podielu žalobcu a jeho manželky, ktorí do nehnuteľnosti investovali sumu 22.400 EUR, teda 19,64
% ku 80,36 %. Dodal, že žalobca doposiaľ neuhradil hodnotu investícií a zhodnotenia nehnuteľnosti.

4. K vyjadreniu, resp. k odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, v ktorom navyše oproti skutkovým
tvrdeniam uvedeným v žalobe uviedol, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek
právneho titulu, jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zaniklo ku dňu od 18. 4. 2012 a
od uvedenej doby muselo byť žalovanému, známe že predmetné nehnuteľnosti mu už nepatria a teda
„pri rekonštrukcii“ nemohol byť dobromyseľný.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 21.6.2024, v ktorom zopakoval
skutkové tvrdenia uvedené v odpore.

6. Žalobca na preukázanie právneho nároku uplatneného žalobou doručil výpis z LV č. XXX pre

katastrálne územie F., obec Blažice, H. G. – H., z ktorého vyplýva, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti parcely registra C č. 114 o výmere 339 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemku parcela registra C č. 115 o výmere 251 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
a domu súpisného č. XXX postaveného na pozemku parcelného č. 114, titul nadobudnutia: Z 1309/12
zo dňa 25.4.2012 – N 1181/12, Nz 13495/12 osvedčenie o priebehu dražby – č. z. 19/12, informatívna

poznámka: P356/12 zo dňa 25.4.2012 – nadobudnuté dobrovoľnou dražbou dňa 18.4.2012 – č. z.
19/12; ďalšia informatívna poznámka P157/23 zo dňa 27.2.2023 – začatie súdneho konania o určenie
vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 6C/285/2022 zo dňa
14.10.2022 – č. z. 24/23. Predložil znalecký posudok č. 24/2022 vypracovaný znalcom Ing. Petrom
Papcunom, Štrbská 2, 040 01 Košice, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty

nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, pozemné stavby pre zadávateľa E. A., F. XXX, XXX XX
F. vo veci stanovenia technického zhodnotenia rodinného domu súpisného č. XXX s príslušenstvom na
parcele č. 114 vedeného v LV č. XXX pre katastrálne územie F., z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť
alebo stavba bola ohodnocovaná k 3.6.2022 a znalec pri východiskovej hodnote domu vychádzal zo
sumy 121.056,12 EUR, z technickej hodnoty zo sumy 79.509,66 EUR a stanovil technické zhodnotenie

rodinného domu súpisného č. XXX stojaceho na parcele C KN č. 114 vedeného v LV č. XXX pre
katastrálne územie F. za obdobie od 1.3.2013 do 31.11.2021 na sumu 22.400 EUR a k 3.6.2022 na
sumu 24.200 EUR. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 15.1.2023 vyzýva žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 4.770 EUR; výzva doručená žalovanému dňa 20.11.2023.

7. Z rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 11C/115/2012 zo dňa 12.10.2021 bolo zistené, že
žalovaný spolu s rodinnými príslušníkmi, resp. bývajúcimi v rodinnom dome súp. č. XXX zapísaného v LV
č. XXX, stojaceho na parcele registra C č. 114 o výmere 339 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria boli
zaviazaní k povinnosti vypratať nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX pre katastrálne územie F.; rozsudokv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/44/2022 zo dňa 5.4.2022 nadobudol
právoplatnosť dňa 11.5.2022.

8. Z rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 11C/83/2012 zo dňa 24.1.2020 bolo súdom
zistené, že v konaní o určenie neplatnosti dražby vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX pre
katastrálne územie F. bola žaloba zamietnutá, t. j. dražba predmetných nehnuteľností vykonaná dňa
18.4.2012 je platná, v zmysle ktorej žalobca ako dražobník nadobudol súlade s § 27 ods. 1 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 30.9.2013 predmetnú nehnuteľnosť

do výlučného vlastníctva. Predmetný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
27.5.2021 sp. zn. 2Co/65/2020 nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2021.

9. Súdom bolo tiež zistené, že na tunajšom súde sa viedlo konanie žalobcu proti žalovanej B. A., nar.
XX.X.XXXX (manželka žalovaného) o zaplatenie 4.770 EUR s príslušenstvom titulom bezdôvodného

obohatenia pod sp. zn. 17C/2/2024. Súd v spore rozhodol rozsudkom zo dňa 16.4.2024 a žalovanú
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.770 EUR a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 4.770 EUR od 25.11.2023 do zaplatenia. Voči rozsudku bolo podané odvolanie žalovanou;
odvolacie konanie je vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8Co/144/2024. Zároveň súd
konštatuje, že skutkové tvrdenia prezentované stranami sporu v tomto spore sú identické so skutkovými

tvrdeniami prezentovanými stranami sporu v konaní sp. zn. 17C/2/2024.

10. Súdom bolo zistené, že E. A. a B. A. sa domáhali žalobou proti A. B. určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX pre katastrálne územie F.. Súd o ich žalobe rozhodol rozsudkom
zo dňa 13.11.2023 sp. zn. 6C/28/5/2022 tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku žalobcovia, t. j. E.

A. a B. A. podali odvolanie; odvolacie konanie je vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
11Co/63/2024.

11. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí
obohatenie vydať.

13. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa ust. § 458 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

15. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

16. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku

porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného
pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však
len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby - obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu - postihnutého a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním

bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

17. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu
záveru o dôvodnosti, či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú

z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide (porovnaj nález Ústavného
súdu SR z 2.3.2016 sp. zn. II.ÚS 620/2015).18. Majetkovým prospechom získaným bez právneho dôvodu sa nepochybne rozumie aj prospech z
toho, že majetok toho, kto nejaké plnenie bez právneho dôvodu prijal a užíval (spotreboval) sa nezmenšil
o to, čo by na to inak obvykle vynaložiť musel.

19. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej
majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Zákaz
bezdôvodného obohacovania je totiž derivátom absolútneho subjektívneho práva vlastniť majetok,
resp. pokojne ho užívať. Pri posudzovaní rozsahu obohatenia, ktoré má byť vydané je rozhodujúci

stav v okamihu, keď bolo bezdôvodné obohatenie nadobudnuté napr. prijatím plnenia bez právneho
dôvodu. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od toho, aký majetkový prospech
obohatený získal. Zákon uprednostňuje vydanie bezdôvodného obohatenia in natura. Pre prípad, že
takéto vydanie nie je objektívne možné, nastupuje povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu, ktorej výška
predstavuje protihodnotu toho, čo bolo získané bezdôvodným obohatením. V prípade bezdôvodného
obohatenia získaného užívaním cudzej veci bez právneho dôvodu, sa výška odvíja od výšky prospechu,

ktorý získal ten, kto sa obohatil. V prípade užívania nehnuteľnosti sa výška bezdôvodného obohatenia
porovnáva s obvyklou výškou nájomného v danom mieste a v danom čase.

20. Vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že aj keď užíva predmetnú nehnuteľnosť, túto neužíva
bez právneho dôvodu poukazujúc na § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a navyše tvrdiac, že túto

nehnuteľnosť užíva v dobrej viere a tak v konečnom dôsledku absentuje jeho pasívna vecná legitimácia.

21. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorá je
založená na tom, že medzi zúčastnenými osobami od začiatku chýba právny vzťah, ktorý by zakladal
právny nárok na predmetné plnenie. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzej

nehnuteľnostibeznájomnejzmluvyčiinéhotituluoprávnenéhoužívaťcudziuvec;prospechvznikátomu,
kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu, a bez toho, aby sa teda jeho
majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá
právo vec užívať.

22. V spore nebolo sporné užívanie predmetných nehnuteľností žalovaným, spornou bola skutočnosť,
či žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu a teda, či je v spore pasívne vecne
legitimovaný.

23. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva svedčiaci o tom, kto

je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje
vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného.

24. Z výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie F. nepochybne vyplýva, že výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľnosti je žalobca. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrovoľná dražba

zo dňa 18.4.2012. V tejto súvislosti súd poukazuje na právoplatne ukončené konanie o neplatnosti
dražby, výsledkom ktorého je zamietnutie žaloby, t. j. dražba bola realizovaná platne. Následne bol
žalovaný právoplatne zaviazaný k povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti. Aj napriek vyššie
uvedenému je nesporné, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva a dokonca začal vykonávať
stavebné úpravy, resp. rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti.

25. Žalovaný sa bráni tvrdením, že predmetnú nehnuteľnosť neužíva bez právneho dôvodu, nakoľko
k nehnuteľnosti nadobudol vlastnícke právo poukazujúc na ust. § 135b Občianskeho zákonníka.

26. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou,

darovacou zmluvou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

27. Inou skutočnosťou ustanovenou zákonom, na základe ktorej sa vlastnícke právo nadobúda, je aj
spracovanie cudzej veci, ktorú skutočnosť žalovaný označil za dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam zapísaných v LV č. XXX pre katastrálne územie F. ním realizovanou rekonštrukciou
(realizovanými stavebnými úpravami) rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele registra C č.
114 o výmere 339 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria.28. Podľa ust. § 135b Občianskeho zákonníka, (1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú
vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. (2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že
mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci
a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

29. Citované ustanovenie rieši prípady, keď sa z cudzej veci, prípadne viacerých cudzích vecí
spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné. V prípade stavby je nadobudnutie
vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby
vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré charakterizujú stavbu, že sa touto
činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Z uvedeného vyplýva, že nemožno nadobudnúť
vlastníctvo spracovaním len súčasti cudzej veci. Nadobudnutie vlastníctva k spracovanej stavbe je

možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú
deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia. Teda nie je možné nadobudnúť vlastníctvo spracovaním súčasti cudzej veci.

30. Spracovanie veci je jedným zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníctva k veci. Pôvodná

vec spracovaním zaniká a vzniká nová vec. Základným predpokladom podmieňujúcom nadobudnutia
vlastníctva spracovaním podľa ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že došlo
k spracovaniu cudzej veci dobromyseľne, teda v čase spracovania sa spracovateľ domnieval, že
spracováva svoju vec. Právne dôsledky nedobromyseľného spracovania cudzej veci upravuje ods. 2 §
135b Občianskeho zákonníka, teda ak niekto spracuje cudziu vec, hoci mu je známe, že mu nepatrí.

Nedobromyseľný spracovateľ, t.j. osoba, ktorá vie alebo by mala vedieť, že vec, ktorú spracúva, jej
nepatrí, sa zásadne nemôže stať vlastníkom novej veci.

31. Z ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prístavba (nadstavba) ani iné stavebné
zmeny a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci.

V prípade stavieb treba prihliadať na to, či spracovaním stavby vznikne celkom nová stavba odlišná od
pôvodnej, napr. zbúraním pôvodnej stavby a postavením novej stavby, hoci i na základoch pôvodnej
stavby alebo ide len o opravu stavby. Oprava sa ani v prípade stavieb nepovažuje za spracovanie.

32. Zo znaleckého posudku č. 24/2022 nepochybne vyplýva, že žalovaný v čase od 1.3.2013 do

30.11.2021 na predmetných nehnuteľnostiach vykonal určité práce - došlo k výmene okien, dverí,
strešnej krytiny, zmene kúrenia, prestavbe garáže.

33. Žalovaný tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť užíva v dobrej viere a že stavebné úpravy vykonal tiež
v dobrej viere, že mu predmetná nehnuteľnosť vlastnícky patrí a teda, že pri spracovaní nehnuteľnosti

bol dobromyseľný.

34. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení osoby, že je vlastníkom veci , táto musí byť posudzovaná
objektívneanielenzosubjektívnehohľadiskaosoby.Dobromyseľnosťzanikámomentom,kedysaosoba
oboznámila so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v nej vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo

právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostala v presvedčení o svojom vlastníctve veci
alebo oprávnenom výkone práva. Do úvahy je potrebné brať aj to, či by osoba pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo)
požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti, či jej vec alebo právo patrí.

35. Nebolo preukázané a napokon žalovaný to ani netvrdil, že by pôvodná stavba - dom zanikol a
vznikla by stavba nová. Stavebnými prácami, ktoré nepochybne na rodinnom dome boli žalovaným
realizované, nebol dosiahnutý taký výsledok, ktorý by predstavoval vznik novej nehnuteľnej veci
(stavby). Alebo inak povedané, stavebná činnosť nezaložila vznik novej stavby, teda takej, ktorá
by svojim rozsahom a stavebno technickým usporiadaním – spracovaním „preklenula“ pôvodné

z občianskoprávneho hľadiska) právne relevantné dispozičné riešenie pôvodnej stavby. O spracovanie
cudzej nehnuteľnosti nejde ani vtedy, ak sa nové stavebné prvky stanú iba súčasťou pôvodnej stavby.
Vlastníkomtýchtosúčastísastávadoterajšívlastníkstavby.Napokonžalobcaakovlastníknehnuteľnosti
nedal žalovanému súhlas na vykonanie stavebných prác na nehnuteľnostiach a žalovaný nepreukázala ani netvrdil, žeby mal vydané stavebné povolenie podľa zákona č. 58/1976 Zb. Stavebné povolenie
nie je ani obsahom znaleckého posudku č. 24/2022.

36. V prejednávanom prípade dôkazné bremeno o preukázaní nadobudnutia vlastníctva spracovaním
cudzej veci zaťažovalo žalovaného.

37. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a tieto majú opačný záujem na výsledku konania,
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v inom smere. Každá

zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy,
na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno).
Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadné
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných prevedených dôkazov. Rovnaké následky stíhajú i tú sporovú stranu,
ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie prevedených dôkazov súdom

vyznelo v záver, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Zákon
vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania,
ak je určovaný výsledkom prevedeného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká
predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy aktívna sporová strana splní svoju povinnosť tvrdenia i
povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy

určitá skutočnosť, v spore rozhodná, nebola dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, žeby bola
nepravdivá. V týchto prípadoch musí súd rozhodnúť v neprospech tej sporovej strany, v ktorej záujme
bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

38. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva
dôkazná povinnosť toho, kto tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo dobromyseľným spracovaním cudzej
veci na vec novú (spracovateľ). Ak spracovateľ neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, v
tomto smeru musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech.

39. Žalovaný nepreukázal, aby zrealizovanými stavebnými prácami vykonal také zmeny na
nehnuteľnosti – jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, žeby sa touto činnosťou
zhotovila nová nehnuteľná vec (stavba). Teda nepreukázal, že nastal hmotnoprávny dôsledok
predvídaný v ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka – vznik novej veci.

40. Ustanovenie § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež vyžaduje, aby k spracovaniu cudzej veci
na novú vec došlo dobromyseľne. Teda vyžaduje sa okrem vzniku novej veci aj jej dobromyseľné
spracovanie.

41. Žalovaný mal vedomosť o tom, že v apríli 2012 došlo k vydraženiu predmetnej nehnuteľnosti a že
jej vlastníkom sa stal žalobca, ktorému svedčal a aj svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti. Teda od
vydraženia predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný musel mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
A na tom nič nemení ani podanie žaloby o neplatnosť dražby. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamžiku,

kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom,
akonáhle sa dozvedel, alebo z okolností sa musel dozvedieť, že nie je vlastníkom držanej veci a stáva
sa preto držiteľom neoprávneným. Strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu
stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať
pochybnosti, že mu vec patrí. Strata dobrej viery je jednou z okolností, ktorá má za následok koniec

behu vydržacej doby. Je irelevantný subjektívny pocit žalovaného, pretože žalovanému muselo byť od
vydraženia nehnuteľnosti známe, že ich vlastníkom je žalobca, a táto skutočnosť mu bola známa aj po
celú dobu realizovania stavebných prác na predmetnej nehnuteľnosti.

42. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Žalovaný od počiatku stavebnej činnosti (spracovaní veci) vedel,
že nehnuteľnosť patrí žalobcovi, konal tak bezprávne, ignorujúc vlastnícke právo žalobcu, nerešpektujúc
rozhodnutia súdov vydaných v jeho neprospech. V danom prípade o dobromyseľnosti nemožno ani čo
len uvažovať.43. Pre úplnosť súd dodáva, že nedobromyseľný spracovateľ, t.j. osoba, ktorá vie alebo by mala vedieť,
že vec, ktorú spracúva, jej nepatrí, sa zásadne nemôže stať vlastníkom novej veci. V tomto prípade

nie je v prospech spracovateľa ani výrazne väčší podiel na veci. Naproti tomu vlastník veci, ktorá bola
spracovaná, sa môže vlastníckou žalobou domáhať jej vydania (vypratania) a navrátenia do predošlého
stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je dosť dobre možné alebo účelné vlastník a spracovateľ
sa môžu: - dohodnúť na vyrovnaní vzájomných vzťahov, najmä na tom, kto sa stane vlastníkom veci
vzniknutej spracovaním, kto zaplatí náklady vynaložené na spracovanie, a pod., - obrátiť na súd (aktívna

legitimáciapatríobom)ažaloboužiadaťourčenievlastníckehoprávaknovejveci.Súdjeprirozhodovaní
povinný vziať na zreteľ všetky okolnosti, avšak iné povinnosti mu v tomto smere zákon neukladá. To
znamená, že nie je viazaný ani veľkosťou podielov vlastníka a spracovateľa na novej veci. Vlastníkom
novej veci sa v takomto prípade môže stať aj žalovaný. Účastník konania, ktorý sa podľa rozhodnutia
súdu nestal vlastníkom veci vzniknutej spracovaním, má nárok na náhradu, ktorej výška je vyjadrená v
peniazoch a závisí od toho, či sa vlastníkom novej veci stal vlastník spracovanej veci alebo spracovateľ.

Výška náhrady teda závisí od hodnoty spracovanej veci alebo od hodnoty toho, čo pri spracovaní do
novovzniknutej veci vložil spracovateľ. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva má aj v tomto
prípade konštitutívnu povahu.

44. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný z cudzej veci spracovaním nevyhotovil

vec novú, vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti stále svedčí žalobcovi.

45. Súd poznamenáva, že pokiaľ by v konaní o určenie vlastníckeho práva (v danom prípade už
v odvolacom konaní) bolo rozhodnuté právoplatne v prospech žalovaného, vlastníctvo by žalovaný
nadobudol až konštitutívnym rozhodnutím súdu, t. j. v budúcnosti, čiže po období, za ktoré si žalobca

uplatnil nárok.

46. Súd dospel k záveru, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia a žalovanému pasívna vecná
legitimácia, pretože žalovaný predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu nesporne užíva bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný, tým, že realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za

to platil úhradu, a bez toho, aby sa teda jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať, sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohacuje a preto je povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať.

47. V prípade užívania cudzej veci bez akéhokoľvek titulu, obohatenie užívateľa spočíva práve v tom,

že užíval cudziu vec. Užívateľ, prirodzene, nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť, preto
je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať
peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Výška plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho
dôvodusaodvodzujeodprospechu,ktorýzískalobohatený,ktorýjepovinnývydaťvšetko,čosámzískal.
Bezdôvodným obohatením je prospech, o ktorý sa na úkor vlastníka veci iný subjekt užívaním jeho veci

obohatil. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu sa výška bezdôvodného obohatenia získaného
užívanímcudzejnehnuteľnostiurčujepeňažnousumou,ktorízodpovedáčiastkamvynaloženýmobvykle
v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností spravidla práve formou nájmu, akú by
nájomca za normálnych okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.

48. Žalovaný v spore nespochybňoval, že uplatnený nárok neprevyšuje obvyklú výšku nájomného,
poukazovalnato,žežalobcaprivýpočte 3%zosumy79.500EURročnevychádzalztechnickejhodnoty
domu, do ktorej bolo zahrnuté aj technické zhodnotenie, o ktoré svojou prácou a nákupom materiálu sa
pričinil aj on, čo považuje za absurdné a neakceptovateľné.

49. Je potrebné zdôrazniť, že k zhodnoteniu domu došlo bez súhlasu žalobcu, pričom nehnuteľnosť
žalovaným bola užívaná bezodplatne celé roky. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného
obohatenia a nie nárok týkajúci sa zhodnotenia nehnuteľnosti zo strany žalovaného.

50. Súd má za to, že žalobcom požadovaná výška bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného

domu v jeho vlastníctve žalovaným bez právneho dôvodu neprevyšuje obvyklú výšku nájomného za
obdobnú nehnuteľnosť v danom mieste a čase. Súdy vo vzťahu k primeranosti peňažnej náhrady za
užívanie veci bez právneho dôvodu akceptujú ako obvyklú cenu ročného nájomného vo výške 10%
z hodnoty nehnuteľnosti. Poukazujúc na znalecký posudok č. 24/2022 vychádzajúc z technickej hodnotydomu v pôvodnom stave k 1.3.2013 vo výške 56.033 EUR a k 3.6.2022 vo výške 59.340 EUR, bola by
obvyklá výška mesačného nájomného na žalovaného pripadajúca v roku 2021 vo výške 233,47 EUR
(56.033 EUR/ 10 ročné nájomné/ 12 mesiacov/2 osoby, keďže žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva

spolu s manželkou) a v roku 2022 vo výške 247,25 EUR (59.340/10/12/2), teda vyššia, než si v konaní
žalobca uplatnil.

51. Žalovaný svoju obranu postavil aj na tvrdení uplatnenia nároku žalobcom v rozpore s dobrými
mravmi odôvodňujúc ju tým, že suma, ktorú investoval žalobca do predmetných nehnuteľnosti je

5.475 EUR, pričom žalobou si nárokuje vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti aj v
rozsahu toho, čo sám neinvestoval a čo mu nepatrí, a teda z tej časti, ktorú preukázateľne vynaložil
žalovaný a jeho manželka a že podľa žalobcu by mal žalovaný platiť ušlé nájomné aj za svoju vlastnú
prácu, materiál a investície, ktoré vynaložil v dobrej viere do predmetnej nehnuteľnosti, čo je absurdné
a neakceptovateľné.

52. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

53. Výkon (realizáciu) občianskych práv treba odlišovať od aplikácie noriem občianskeho práva.

Aplikáciou noriem občianskeho práva rozumieme používanie noriem občianskeho práva pri aktoch
aplikácie občianskeho práva na to splnomocnenými orgánmi. Výkon práva ako jeden zo spôsobov
realizácie práva predpokladá uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov
občianskeho práva. Výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna
skutočnosť môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva,

že výkon práva musí byť právom dovolený (aprobovaný). Pre výkon subjektívnych občianskych práv
má zásadný význam ustanovenie odseku 1, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho
práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon

práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi
právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu
subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru
tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Konkrétne posúdenie individuálneho
prípadu v uvedenom význame umožní objektivizovať hodnotenie z hľadiska interpretačného pokynu

obsiahnutého v ustanovení odseku 1. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená.
Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu
nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky zákonník v tejto
súvislosti používa viacero pružných pojmov (napr. "zneužitie práva", "verejný záujem", "obohatenie",
"dobromyseľnosť", "keď právo možno vykonať po prvýkrát", "núdza" atď.). Pri výklade takýchto pojmov

treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 3. V rôznych obdobiach a za
rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od
konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka,
ako spoločenské, objektivizované hodnotenie.

54. Úvaha, či výkon práva je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi sa vždy odvíja od okolností
konkrétneho prípadu.

55. Pri posudzovaní vzťahov z bezdôvodného obohatenia nemožno prehliadnuť to, že vzťah
z bezdôvodného obohatenia je objektívneho charakteru, ktorý vzniká v zákonom predvídaných

situáciách (§ 451, § 454 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, komu možno klásť na ťarchu
okolnosti, od ktorých sa vznik tohto vzťahu odvíja. Nezdá sa pritom prípadným za pomoci iných
zákonných ustanovení bez ďalšieho vkladať do tohto vzťahu prvky, ktoré jeho výslovná právna úprava
neobsahuje a negovať tak do istej miery jeho podstatu smerujúcu k tomu, aby sa nikto neobohacoval
na úkor druhého bez právom aprobovaného dôvodu (k tomu porovnaj nález Ústavného súdu SR

z 10.10.2007 sp. zn. I. ÚS 383/2005).

56. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny
dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.O bezdo^vodne´ obohatenie ide vy´lucˇne vtedy, ak do^jde k majetkovej ujme na strane osoby opra
´vnenej z bezdo^vodne´ho obohatenia a tomu zodpovedaju´cemu majetkove´mu prospechu na strane
obohatene´ho a za´rovenˇ na tento majetkovy´ prospech neexistoval na strane obohatene´ho pra´vny

do^vod.
57. V prejednávanom prípade žalovaný mal vedomosť o tom, že v apríli 2012 došlo k vydraženiu
predmetnej nehnuteľnosti a že jej vlastníkom sa stal žalobca, ktorému svedčal a aj svedčí zápis
vkatastrinehnuteľnosti,apretominimálneoduvedenejdobyneboloprávnenýnehnuteľnostiužívať,teda
nemohol byť vôbec v presvedčení, že mu svedčí nejaký právny titul predmetné nehnuteľnosti užívať.

Pokiaľ nehnuteľnosti aj naďalej užíval, tieto užíval neoprávnene a žalobcovi tým znemožnil realizáciu
jeho vlastníckych práv. Žalovanému tým vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinnývydať.Jebezvýznamuokolnosť,žežalovanýdopredmetnýchnehnuteľnostíinvestoval,pretože
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie má objektívny charakter a podstatné je, že stav obohatenia
vznikol.

58. V rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom
konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania.

59. Súd prijíma záver, vychádzajúc z okolností danej veci, že v danom prípade uplatnenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zákona nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

60. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca preukázal v spore ním tvrdené skutočnosti, teda uniesol
tak bremeno tvrdenia a na neho nadväzujúce dôkazné bremeno, pričom obrana žalovaného v danom
prípade bola nedôvodná, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

61. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

62. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

63. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

64.Podľaust.§517ods.1vetaprváObčianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,
je v omeškaní.

65. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

66. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

67. Žalobca si okrem vydania bezdôvodného obohatenia uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva
- úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 25.11.2023 s poukazom na to, že žalovaný bol listom zo dňa

15.11.2023 zo strany žalobcu vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 3 dní od jej
doručenia. Výzva bola žalovaným prevzatá dňa 20.11.2023, na ktorú Žalovaný nereagoval. Omeškanie
sa spája so splatnosťou dlhu. Súd dospel k záveru, že žalobca má, okrem zaplatenia istiny, resp. vydania
bezdôvodného obohatenia, nárok aj na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania, ktorých výška
požadovaná žalobcom je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Zb. Súd dospel k záveru, že žalovaný

sa najneskôr dňom 24.11.2023 dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia s poukazom
na ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca si uplatnil príslušenstvo od 25.11.2023, v zmysle
zásady ne ultra petitum, vyplývajúcej z ust. § 216 CSP, je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu, preto
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 25.11.2023 do zaplatenia.Súd tak vyhovel žalobe aj v tejto časti a zaviazal žalovaného okrem vydania bezdôvodného obohatenia
aj k zaplateniu príslušenstva, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
68. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
70. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a v spore v plnom rozsahu
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu

100%. O ich výške bude rozhodnuté do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na Mestskom súde Košice.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).