Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/150/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204440
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1321204440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar.
X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Senec, Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov – matky B. C. D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX/
XX, B., zastúpenej advokátkou JUDr. Jankou Hazlingerovou, so sídlom Nobelova 9, Bratislava, a otca
C. H. A., nar. X.X.XXXX, bytom I. X, A. J., zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Zelemovou, so
sídlom Heydukova 16, Bratislava, o nariadení výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/145/2021-384 zo dňa 26.1.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie m e n í tak, že obom rodičom a
maloletej ukladá výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti sa podrobiť odbornému psychologickému
poradenstvu v akreditovanom subjekte TENENET, o. z., Oravská 4, 903 01 Senec v rozsahu 45 hodín,
z čoho 5 hodín bude určených individuálne pre matku a 10 hodín individuálne pre otca a 10 hodín
individuálne pre maloletú a následne 20 hodín priameho výkonu psychologického poradenstva pre
rodinu spoločne. Matke sa ukladá povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej v uvedenom zariadení na
stretnutiach.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že je potrebné vyhovieť návrhu kolízneho
opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia za účelom riešenia problematického vzťahu otca
a maloletej, ktorá sa s ním odmieta stretávať. V rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo konštatované, že
otecmázáujemsasmaloletoustretávať,ktoráhovšakaktuálneodmietaaždotakejmiery,žeumaloletej
bolo potrebné vyhľadať pomoc detského psychiatra. Bolo zistené, že rodičia maloletej pokračujú vo
vzájomnom obviňovaní sa z aktuálnej nestabilnej rodinnej situácie, matka oznámila údajne nevhodné
správanie sa otca v čase spoločného bývania (nevhodné správanie sa otca k maloletej), čo následne

vyústilo do vzájomnej animozity medzi rodičmi maloletej.

2.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, aby výchovné opatrenie bolo nariadené iba otcovi a aby bol
návrh na vydanie výchovného opatrenia voči nej a maloletej zamietnutý. Mala za to, že rozhodnutie bolo
vydané predčasne, bez vykonania riadneho dokazovania, bez riadneho vyhodnotenie už vykonaných

dôkazov, bez vypočutia maloletej, v dôsledku čoho nebolo napadnuté rozhodnutie vydané v záujme
maloletej, ale iba v záujme otca, čo má zároveň za následok, že rozhodnutie je nevykonateľné. V tejto
súvislosti poukázala na to, že výchovné opatrenie je v hrubom rozpore so záujmami maloletej a bolo
vydané v rozpore so základnými zásadami zákona o rodine, predovšetkým v rozpore so základnýmizásadami uvedenými v článku 5 zákona o rodine, písm. b), c), d), e), f) a g). Ďalej uviedla, že z doposiaľ
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nariadená terapia v aktuálnej situácii nie je v záujme
maloletej, táto nie je na ňu ešte pripravená a akýkoľvek styk a komunikáciu s otcom razantne odmieta.

Poukázala na to, že výchovné opatrenie bolo nariadené bez akéhokoľvek zohľadnenia zistení a záverov
súdneho znalca, bez zohľadnenia zdravotného stavu maloletej, ktorá dlhodobo (minimálne od roku
2020) prežíva silné stresy, ktoré sa prejavujú tak v psychickej oblasti ako i fyzickými prejavmi (vracanie,
nočné desy, plač, hnačky, trasenie sa...), tieto sa pri maloletej prejavujú aj pri akejkoľvek spojitosti
s otcom, a to už aj v situácii, kedy má o ňom a o zážitkoch spojených s ním hovoriť. Tvrdí, že uložené

výchovné opatrenie nie je v súčasnej dobe ani len čiastočne v záujme maloletej, ktorá potrebuje najprv
získať istoty bezpečia a istotu stabilného prostredia, a to bez toho, aby bola nútená zúčastňovať sa
terapií. Namietala, že maloletá doposiaľ nebola vypočutá v rámci prebiehajúceho konania, nebolo
umožnené maloletej vyjadriť svoj názor, napriek tomu, že takýto návrh podávala tak matka ako aj
jej právny zástupca. Matka maloletej ďalej poukázala na stanovisko znalca v znaleckom posudku, že
dieťa sa potrebuje najprv psychicky ukľudniť, potrebuje získať istotu a stabilitu, že nebude do ničoho

nútená, že má istotu domova, bezpečia bez akýchkoľvek rušivých vplyvov. Uviedla, že súdny znalec
niekoľkokrát zdôraznil, že vzhľadom na zistenú inteligenciu dieťaťa je potrebné vnímať jeho názor, či sa
chce alebo nechce s otcom stretávať. Dieťa získalo traumu z jeho prítomnosti a daná trauma sa aktuálne
silným spôsobom prejavuje aj pri zmienke o ňom. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie pri vydaní
napadnutéhouznesenianebraldoúvahy,žeotecnevnímasvojesprávanievočimaloletejakonežiadúce,

nevníma nevhodnosť jeho správania, nevníma, že maloletej týmto spôsobom opakovane ubližoval,
keď sa maloletej dotýkal na jej intímnych partiách pri umývaní, čím zasahoval do tej najintímnejšej
sféry maloletej, pričom toto „umývanie“ z jeho strany pokračovalo naďalej aj po tom, čo mu maloletá
opakovane uvádzala, že si to nepraje, že ju to bolí a štípe. V tom čase mala maloletá 5 rokov. Matka
nepovažovala za správne, aby súd nútil maloleté dieťa, aby sa zúčastnilo výchovného opatrenia, napriek

tomu, že to maloletá odmieta, a preto takýto postup súdu je v úplnom rozpore so záujmami maloletej,
neposkytuje jej žiadnu ochranu. Ďalej uviedla, že sa nebráni, aby došlo k neskorším terapiám, avšak
nie do doby, kým sa odborným spôsobom nevyšetrí psychiatricky (psychologický stav otca) tak, aby sa
predišlo akémukoľvek zhoršeniu duševného stavu maloletej. Nariadené výchovné opatrenie považuje
vo vzťahu k maloletej za úplne nevykonateľné, pretože táto odmieta akúkoľvek komunikáciu s otcom,

či už v prítomnosti otca alebo inej tretej osoby. Takúto komunikáciu jednoznačne a rázne odmietla
aj u znalca, ktorému sa uskutočniť komunikáciu otca s maloletou nepodarilo. Mala ďalej za to, že
nariadenou komunikáciou maloletej v rámci odborného psychologického poradenstva proti jej vôli, celý
proces stabilizácie duševnej rovnováhy maloletej sa naruší a maloletej to veľmi ublíži a následne aj
oddialivybudovaniezdravéhovzťahukotcovi.Bezrešpektovaniapotriebanázorommaloletejsatonikdy

nestane. Akýkoľvek nariadený a vynútený styk bude kontraproduktívny, poškodí v konečnom dôsledku
maloletú a následne aj všetkých jej blízkych príbuzných vrátane otca maloletej.

3.
Otecvosvojomvyjadreníkodvolaniumatkyuviedol,ževoveciužbolovykonanýchveľadôkazov,pričom

na postup podľa § 23 ods. 2 CSP, § 37 ods. 2 zákona o rodine, t.j. nariadenie výchovného opatrenia
dal podnet odvolací súd v uznesení č.k. 11CoP/380/2022 vo veci nariadenia neodkladného opatrenia
vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/79/2022. Poukázal na konštatovanie
súdneho znalca PhDr. Mareka Hrabovského, ktorý v odpovedi na otázku 9 znaleckého posudku Ev. č.
1/2022 uviedol: „Vzhľadom na fakt, že dieťa aktuálne odmieta biologického otca (maloletá sa ho bojí) ale

vkontaktesinýmiodborníkminemáťažkostisaadaptovať,trebabudovaťvzťahmedziotcomamaloletou
za prítomnosti odborníkov na rodinnú terapiu.“ Ďalej otec uviedol, že snahou matky je ho vylúčiť ako
rodiča zo života maloletej, pričom práve takýto postoj matky je v rozpore so záujmom maloletej. Mal za
to, že rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením
a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie, pričom rodičovské práva a povinnosti

patria obom rodičom. Poukázal ďalej na negatívny prístup zo strany matky, keď táto nie je schopná
na maloletú pozitívne pôsobiť tak, aby jej zachovala otca, ktorého sama nechce vidieť v blízkosti svojej
dcéry. Uviedol, že by to mala byť práve matka, aby vytvárala priaznivé podmienky na realizáciu styku
s otcom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k otcovi ako rodičovi. Ide o tzv. psychologickú
prípravu dieťaťa na styk s otcom a prípravu na to, aby dieťa účasť na styku nepovažovalo za traumu,

prípadne, aby sa z pozitívnych emócií pri styku s otcom nedostalo k pocitom viny vo vzťahu k matke.
S ohľadom na vzťah rodiča a dieťaťa je úlohou ktoréhokoľvek rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému
rodičovi a pripravil ho na stretnutie. Poukázal na to, že matka týmto svojim postupom (odvolaniami
proti rozhodnutiam súdu) iba predlžuje čas odlúčenia maloletej od otca a tým sa snaží oddialiť aleboúplne obmedziť styk otca s maloletou. Ďalej uviedol, že primárnym hľadiskom pri rozhodovaní v takýchto
veciach je predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý má podľa ESĽP dve roviny. Na jednej strane je záujmom
dieťaťa zabezpečenie jeho vývoja v zdravom prostredí a na druhej strane zachovanie väzieb s jeho

rodinou, pričom narušenie tejto väzby znamená odrezanie dieťaťa od jeho koreňov. Uznesenie súdu
prvej inštancie žiadal zmeniť tak, aby súd uložil obom zákonným zástupcom a maloletej výchovné
opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v subjekte TENENET, o. z.,
Oravská 4, Senec v rozpätí 50 hodín, z toho 10 hodín bude určených individuálne pre matku a 10 hodín
individuálnepreotcaa10hodínindividuálnepremaloletúanásledne20hodínpriamehovýkonurodinnej

terapie. Taktiež žiadal, aby matke bola uložená povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej v uvedenom
zariadení na stretnutí.

4.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vykonal s maloletou niekoľko
pohovorov, na základe ktorých sa stotožňuje s konštatovaním súdneho znalca (tento bol vypočutý

na pojednávaní dňa 26.1.2023), ktorý uviedol, že maloletá je v nezdravo odporovom a odmietavom
prístupe voči svojmu otcovi. Kolízny opatrovník potvrdil, že maloletá odmieta akýkoľvek kontakt s otcom,
či s jeho rodinou, čo potvrdil aj znalecký posudok a tiež sa takto maloletá opakovane vyjadrila pred
kolíznym opatrovníkom. V tejto súvislosti kolízny opatrovník poukázal na to, že maloletá ako dôvod
odmietania otca uvádza hádky medzi rodičmi v útlom detstve, kedy otec kričal na matku, nerešpektoval

vôľu a potreby maloletej, kedy ju mal nútiť do telefonátov so starými rodičmi, do bolestivého umývania
genitálií. V závere svojho vyjadrenia kolízny opatrovník uviedol, že v aktuálnom psychickom prežívaní
maloletej je psychologická pomoc pre ňu potrebná v čo najskoršom možnom termíne. Maloletá môže
s pomocou odborníkov nabrať istotu, naučiť sa zvládať stresové prežívanie a odbúrať strach z otca. Ďalej
uviedol, že navrhovaná odborná psychologická pomoc spočíva v samostatných hodinách psychologickej

pomoci pre rodičov i maloletú, kde by sa maloletá s otcom nestretávala. Psychológovia následne na
základe psychického stavu maloletej zhodnotia kedy a či je možné začať so spoločnými stretnutiami
spolu s otcom. Znamená to, že na samostatných sedeniach by psychológ spolupracoval s otcom
i matkou maloletej, s každým z rodičov zvlášť a učil by najmä otca získať rodičovské zručnosti na
úrovni akceptácie názoru a potrieb maloletej. Vzhľadom k tomu, že pôvodne navrhovaný akreditovaný

subjekt spoluprácu s maloletou odmietol, nakoľko nespolupracuje s maloletými dievčatami pod vekovou
hranicou 10 rokov, tak kolízny opatrovník následne oslovil iný akreditovaný subjekt TENENET, o.z.,
Senec s možnosťou spolupráce s rodinou maloletej A., ktorý potvrdil možnú spoluprácu s rodinou.

5.

Matka maloletej v ďalšom svojom podaní zo dňa 27.11.2023, doručenom odvolaciemu súdu dňa
30.11.2023 uviedla, že nedostatok napadnutého rozhodnutia nebol odstránený ani podaním kolízneho
opatrovníka zo dňa 13.4.2023, ktorý navrhol, aby súdom prvej inštancie vydané rozhodnutie bolo
zmenené tak, že súd uloží obom zákonným zástupcom a maloletej výchovné opatrenie spočívajúce
v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v subjekte TENENET o. z., Oravská 4, Senec v rozpätí

45 hodín. V tejto súvislosti matka namietala, že odborná spôsobilosť tohto subjektu – občianskeho
združenia nie je nikde doložená a ani preukázaná. Zdôraznila, že občianske združenie nemá a nemôže
poskytovať vynútenú odbornú pomoc a už vôbec nie bez súhlasu dotknutej osoby. Ďalej poukázala
na to, že túto psychologickú pomoc odmieta, pretože nemá záruku toho, že je táto pomoc odborne
kvalitná a spôsobilá. Ďalej uviedla, že občianske združenie nie je dostatočne zodpovedné za prípadné

nekvalitné služby, ktoré poskytne, nedáva záruky odbornej spôsobilosti a profesionality, a preto nemôže
požívať dôveru osoby, ktorá si toto združenie na poskytnutie pomoci nezvolila. Ďalej uviedla, že
výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu
je vo vzťahu k otcovi maloletej nedostatočné, pretože tento potrebuje primárne pomoc psychiatra
a až potom pomoc psychológa. Vo vzťahu k nej považuje rozhodnutie o výchovnom opatrení za

predčasné a vo vzťahu k maloletej za absolútne neprijateľné a zároveň aj nevykonateľné. V tejto
súvislosti poukázala na vyjadrenie súdneho znalca, ktorý niekoľkokrát zdôraznil, že vzhľadom na zistenú
inteligenciu dieťaťa je potrebné vnímať jeho názor, či sa chce alebo nechce s otcom stretávať. Ďalej
uviedla, že dieťa získalo traumu z prítomnosti otca a daná trauma sa aktuálne silným spôsobom
prejavuje aj pri zmienke o ňom. Mala za to, že vzhľadom na skutočnosti a závery uvedené v znaleckom

posudku, vypracovaného súdnym znalcom z odboru psychológie PhDr. Marekom Hrabovským ako
aj na odborné vyjadrenie psychiatričky B. K. D., jej výpoveď ako aj výpoveď maloletej (obsiahnutá
v znaleckom posudku) nepovažovala v aktuálnej situácii nariadenú terapiu v záujme maloletej, ktorá
nie je na ňu pripravená a ktorá akýkoľvek styk a komunikáciu s otcom odmieta, nie však bezdôvodne.Tvrdila, že nariadené výchovné opatrenie je v súčasnej dobe jedine a výlučne v záujme otca. Ďalej
namietala, že súd prvej inštancie pri vydaní výchovného opatrenia nebral do úvahy, že otec nevníma
svoje správanie voči maloletej ako nežiaduce, nevníma nevhodnosť jeho správania a nevníma, že

maloletejtýmtospôsobomopakovaneubližoval.Vtomtosmereotecneakceptujeanizáveryznalca,ktorý
v znaleckom posudku konštatoval, že u maloletej sú badateľné známky možného prežitia traumatických
udalostí, pre odstránenie ktorých je dôležité maloletú najprv zastabilizovať prostredníctvom poskytnutia
istoty a bezpečia. Nariadené výchovné opatrenie považuje vo vzťahu k maloletej za nevykonateľné,
pretože táto odmieta akúkoľvek komunikáciu s otcom, či už v jeho prítomnosti alebo inej tretej osoby.

Takúto komunikáciu jednoznačne a rázne odmietla aj u znalca, ktorému sa uskutočniť komunikáciu
otca s maloletou nepodarilo, pričom samotná maloletá sa opakovane vyjadrila, či už pred súdnym
znalcom ako aj kolíznym opatrovníkom, že s otcom nechce mať žiaden kontakt. Za tohto stavu považuje
akýkoľvek nariadený a vynútený styk za kontraproduktívny, ktorý poškodí v konečnom dôsledku
maloletú a následne aj všetkých jej blízkych príbuzných vrátane otca maloletej, ktorí nie sú schopní
maloletú počúvať a rešpektovať jej názory. Nariadenie výchovného opatrenia bez toho, aby súd zistil

alebo nerešpektoval názor maloletej a názor odborníkov, bez toho, aby zistil, prečo maloletá odmieta
komunikovať s otcom, má značné a možné aj nenapraviteľné škodlivé následky na psychický stav a na
ďalší vývoj maloletej. V závere svojho podania matka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
prvoinštančného súdu zmenil tak, že výchovné opatrenie nariadi iba otcovi s povinnosťou podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu v súkromnom Liečebnom sanatóriu v Senci, Diaľničná

cesta alebo v Občianskom združení TENENET, o. z . , ak s tým bude otec súhlasiť. Vo vzťahu k nej
ako aj k maloletej žiadala návrh na vydanie výchovného opatrenia zamietnuť eventuálne navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie
a rozhodnutie.

6.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - civilný sporový poriadok, CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu
na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a podľa názoru
odvolacieho súdu je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, avšak len z dôvodu zmeny
zariadenia, v ktorom sa má zrealizovať odborné a psychologické poradenstvo.

7.
Podľa ust. § 111, písm. l) zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, CMP), v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o ústavnej starostlivosti a iných výchovných
opatreniach.

Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem
všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej ako „Zákon o rodine“), nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,
obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností.

Podľa § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého

dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa článku 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä : a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopnosti a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konflikty lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

8.
Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad

dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že
budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre zabezpečenie nápravy vzťahov rodičov
a maloletých detí. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti
poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu
o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.

9.
Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie v každej veci týkajúcej sa
maloletého dieťaťa je záujem maloletého dieťaťa, čo korešponduje s podstatou a účelom základného
práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť oboch rodičov a tomuto právu

zodpovedajúce základné právo obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto
práv je homogenizovaný, nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na súčasnú starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. Súd musí
vyhodnocovať záujem maloletého dieťaťa nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne
okolnosti, a to i vzhľadom na emocionálne väzby maloletého dieťaťa ku každému z rodičov (viď nález

ÚS SR z 19.9.2018 sp. zn. I. ÚS 216/2018).

10.
Podľa zistenia súdu vo veci samej prebieha konanie o návrhu, ktorým sa matka maloletej domáha
úpravy práv a povinností k maloletej, nakoľko na styku otca s maloletou sa rodičia nevedia dohodnúť.

V predmetnej veci bolo aj nariadené znalecké dokazovanie a vyhotovený znalecký posudok pod Ev.č.
1/2022 dňa 21.9.2022.

11.
Uloženie povinnosti rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu z dôvodu neschopnosti rodičov,

ako aj odmietania maloletej stretávať sa s otcom, sa odvolaciemu súdu javí ako nevyhnutné opatrenie,
ktorým môže dôjsť sa na základe odbornej intervencie k zmene postojov, či už maloletej alebo
rodičov k vzniknutej rodinnej situácii. Treba zdôrazniť, že navrhovaná odborná psychologická pomoc
spočíva jednak v samostatných hodinách ale aj v priamom výkone psychologického poradenstva
pre rodinu spoločne. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že táto psychologická

pomoc pre rodičov a tiež maloletú môže prebiehať aj tak, že maloletá nemusí prísť do priameho
kontaktu s otcom. Na základe výsledkov týchto „sedení“ a správy z tohto akreditovaného subjektu
sa eventuálne zvolí ďalší postup, vyplývajúci z vyhodnotení tohto odborného poradenstva ako aj
z vypracovanej záverečnej správy. Odvolací súd zdôrazňuje, že vytvorenie pokojného a stabilnéhorodinného prostredia by malo byť prvoradým cieľom oboch rodičov a pokiaľ v tomto smere viazne
konštruktívna komunikácia, tak ju je potrebné a nevyhnutné riešiť vo forme odbornej intervencie. V tejto
súvislosti je tiež potrebné uviesť, že úlohou súdu je scelovanie rodinných väzieb, a preto súd musí

využiť všetky dostupné prostriedky a poskytnúť pomoc na obnovenie vzájomnej konštruktívnej tak
rodičovskej komunikácie, ako aj komunikácie rodiča s maloletým dieťaťom. Tiež je potrebné konštatovať,
že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom a ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa,
súd môže v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine uložiť tak maloletému dieťaťu, ako aj
jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu. Hoci zákon

hovorí iba všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo.
Toto poradenstvo vykonávajú psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej
ochrany detí, pričom poradenstvo sa viaže buď na predpísaný počet hodín alebo na stanovený časový
úsek. Vzhľadom k tomu, že pôvodne určené zariadenie (Liečebné sanatórium v Senci) neakceptovalo
navrhnuté hodiny a okrem toho vzhľadom na nízky vek maloletej nebolo možné toto poradenstvo v
zariadení zrealizovať,bolodôvodnénávrhukolíznehoopatrovníkazodňa27.1.2023,pokiaľideozmenu

zariadenia vyhovieť. Zariadenie poskytuje komplexnú pomoc a podporu deťom, rodinám a ľudom v
rôznych životných situáciách, či už vo forme psychologického poradenstva a psychoterapie ako aj
v ďalších oblastiach, pričom túto činnosť realizuje prostredníctvom špecializovaných konzultantov, ktorí
majú odborné vzdelanie a prax.

12.
Odvolací súd poukazuje na rozsudok ESĽP vo veci Pedovič v.Česká republika z 18.7.2006, v ktorom
je konštatované, že súdy prijmú všetky opatrenia, ktoré od nich je možné rozumne očakávať (pozn.
napr. nariadením výchovného opatrenia). Pripomenul, že pozitívne povinnosti štátu podľa čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nespočívajú v povinnosti dosiahnuť určitý výsledok, ale

vynaložiť k tomu prostriedky. Okrem toho v predmetnej veci aj samotný znalec v znaleckom posudku
č. 1/2022 uviedol, že vzhľadom na fakt, že maloletá aktuálne odmieta biologického otca, ale v kontakte
s inými odborníkmi nemá ťažkosti sa adaptovať, je potrebné budovať vzťah medzi otcom a maloletou za
prítomnosti odborníkov na rodinnú terapiu - a za súčasného rešpektovania potrieb a postojov dieťaťa.
Pre možný úspech vzťahu medzi otcom a dcérou do budúcna je vhodné aj absolvovanie psychoterapie

otca. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na to, že za predpokladu, že dieťa je v dostatočne
rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho želanie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní
jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby súd postoj neplnoletého dieťaťa bez ďalšieho
prevzal a aby svoje rozhodnutie založil na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní
jeho záujmu (Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23.4.2013 sp. zn. II. ÚS 4160/12, rozsudok ESĽP

vo veci C.proti Fínsku zo dňa 9.5.2006 č. 18249/02). U mladších detí je potrebné ich názor hodnotiť
sprihliadnutímkichvekuarozumovejvyspelosti.Znamenáto,ženázormaloletéhodieťaťajelenjedným
z východísk pri rozhodovaní, a to z dôvodu, že maloleté dieťa vo svojom veku nevie úplne posúdiť,
čo je a čo nie je v jeho záujme. Konečné hodnotenie (posúdenie) záujmu maloletého dieťaťa prislúcha
všeobecného súdu, v ktorého dispozícii je i prípadný korektív predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo

je pre neho v konkrétnej veci vhodné, prípadne, resp. všeobecne prospešné a čo nie, preto k názoru
maloletého dieťaťa súd prihliada, a to s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť (uznesenie
Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 3082/10 zo dňa 17.3.2011). Taktiež vo svojej judikatúre ESĽP
konštatuje, že existuje široký konsenzus, i v rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach
týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcom hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP

skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem
prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu
byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania
osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa,
aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 Dohovoru

umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Článok 8 Dohovoru
tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami
dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu
záujmudieťaťa,ktorývzávislostinajehopovaheavýznamemôžeprevážiťnadzáujmamirodičov(Sahin
v.Nemecko rozsudok z 8.7.2003 bod 66).

13.
V súvislosti so vznesenom námietkou matky, že maloletá nebola doposiaľ v konaní vypočutá, je potrebné
uviesť, že odvolací súd vôbec nespochybňuje, že maloletá má právo samostatne a slobodne vyjadriťsvoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa jej týkajú (§ 43 ods. 1 zákona o rodine, § 38 ods 1 a 2 CMP),
avšak je vecou posúdenia súdu, ktorý z možných spôsobov jej vypočutia v konaní zvolí. Pokiaľ ide
o zisťovanie názoru dieťaťa, súčasná právna úprava umožňuje priame zisťovanie názoru dieťaťa podľa

§ 38 ods. 2 CMP alebo nepriame zisťovanie názoru dieťaťa prostredníctvom tretej osoby (§ 117 CMP).
Ako vyplýva z aktuálnej aplikačnej praxe, i naďalej sa preferuje sprostredkované vypočutie dieťaťa, a to
prostredníctvomkolíznehoopatrovníka,čovpredmetnejveciboloajzrealizovanéaokremtoho maloletá
bola tiež vypočutá aj znalcom. Otázka posudzovania spôsobilosti dieťaťa na zisťovanie skutočného
názoru je vážnou odbornou otázkou, v rámci ktorej je potrebné starostlivo a komplexne posudzovať

záujmy dieťaťa aj so súvisiacimi okolnosťami, napr. manipulácia rodiča/rodičov s dieťaťom. Práve
dlhodobá manipulácia dieťaťa jedným z rodičov s následkom absolútneho a dlhodobého odmietania
druhého rodiča môže v praxi priniesť aj odlišné rozhodnutia súdov. Výbor OSN pre práva dieťaťa
už vo Všeobecnom komentári č. 12 (2009) k právu dieťaťa byť vypočutá vyzval členské štáty, aby
minimalizovali sprostredkované vyjadrenia názorov detí a podporovali priamy rozhovor dieťaťa so
sudcom, avšak podľa Najvyššieho súdu SR je vecou posúdenia súdu, ktorý zo spôsobov v konaní

zvolí. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že nie je vylúčené, že maloletá
bude vypočutá aj v konaní pred súdom, keď konanie vo veci samej ohľadne úpravy práv a povinností
k maloletej prebieha.

14.

Vzhľadomktomu,žesúdprvejinštancienapojednávaníkonanomdňa26.1.2023uznesenímuložilobom
zákonným zástupcom a maloletej výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému
poradenstvu v Súkromnom liečebnom sanatóriu v Senci, Diaľničná cesta, ktoré však spoluprácu
s maloletou odmietlo (nespolupracuje s maloletými dievčatami pod vekovou hranicou 10 rokov) bolo
potrebné na základe podaného zmeneného návrhu zo strany kolízneho opatrovníka pôvodne určený

akreditovaný subjekt nahradiť občianskym združením TENENET, o.z., ktoré potvrdilo dostatočný počet
hodín spolupráce s rodinou maloletej.

15.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vyhodnotiac odvolacie námietky matky ako nedôvodné, odvolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

16.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).