Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7926200304
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2026:7926200304.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX
XX D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Jana Juchová,
advokátska kancelária so sídlom Svätoplukova 16791/28, 821 08 Bratislava proti odporcovi: F. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. X, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom by uložil odporcovi povinnosť, aby sa

nepribližovalknavrhovateľomv1.av2.rade navzdialenosťmenšiuako50metrov,svýnimkousúdnych
konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy, z a m i e t a.

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom by uložil odporcovi povinnosť, aby
navrhovateľku v 1. rade nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami, z a m i e t a.

III. Odporcovi proti navrhovateľom v 1. a v 2. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka v 1. rade dňa 03.02.2026 podala na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov
- Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým navrhla, aby súd odporcovi uložil povinnosť aby

sa nepribližoval k navrhovateľom v 1. a v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou
súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy. Zároveň aby súd
uložil povinnosť odporcovi nekontaktovať navrhovateľku v 1. rade písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami. Žiadala aby im ako navrhovateľom bol priznaný nárok na
náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca nie je v rodnom liste
navrhovateľa v 2. rade uvedený ako otec. Medzi odporcom a navrhovateľom v 2. rade nikdy nevznikol
citový vzťah. Odporca o navrhovateľa v 2. rade nejaví záujem, nepodieľa sa na jeho výchove ani
starostlivosti. Navrhovateľ v 2. rade má z odporcu strach. Správanie odporcu je dlhodobo zamerané
výlučne na navrhovateľku v 1. rade. Odporca navrhovateľku v 1. rade systematicky vyhľadáva, sleduje
a prenasleduje vždy po tom, ako je prepustený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Počas období,

keď sa nachádza na slobode, navrhovateľku opakovane prenasleduje, kontaktuje a obťažuje početnými
správami a pokusmi o osobný kontakt, čím u nej vyvoláva dlhodobý strach a pocit ohrozenia. Odporca
sa v minulosti viackrát dopustil fyzického napadnutia navrhovateľky v 1. rade. A to aj v čase, keď bola
navrhovateľka v 1. rade v 4. mesiaci tehotenstva. Za tento skutok bol odporca právoplatne odsúdený.
Začiatkom decembra 2025 bol odporca prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom od tohto
momentu opätovne začal navrhovateľov v 1. a v 2. rade vyhľadávať, prenasledovať a svojím správaním

u nich vyvolávať dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade z dôvodnej obavy
o svoj život a zdravie zdvorilo žiadajú súd o urýchlené poskytnutie ochrany. Navrhovateľka v 1. radeje zároveň klientkou Bezpečného ženského domu - Brána do života, ktoré prvýkrát kontaktovala dňa
24. 11. 2025 z dôvodu obáv o jej bezpečnosť ako aj bezpečnosť navrhovateľa v 2. rad. Tieto obavy
súviseli s plánovaným prepustením odporcu z ústavu na výkon trestu v decembri roku 2025 a boli

dôvodné, pretože odporca opätovne prenasleduje navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Navrhovatelia v 1.
a v 2. rade nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti. Odporca značnú časť svojho života „trávi“ v
ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. V čase, kedy nevykonáva trest odňatia slobody sa sústreďuje
na navrhovateľov. Je užívateľom omamných a psychotropných látok a nadmerne požíva alkoholické
nápoje. Po prepustení z ústavu na výkon trestu odporca navrhovateľov vždy vyhľadá a zdržiava sa v

jej blízkosti. Koná tak napriek tomu, že má vedomosť o tom, že si to nepraje. Odporca prenasleduje
navrhovateľov na všetkých miestach kde sa pohybujú (v práci, pred bytom, v ktorom žijú, ale napríklad aj
cestou do škôlky). Navrhovateľ v 2. rade dôsledkom takéhoto správania odporcu má strach vychádzať
z domu. Bojí sa, že stretnú odporcu. Čo sa aj pravidelne deje. V minulosti navrhovateľka prijala odporcu
späť iba raz – po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za útok na navrhovateľku v 1. rade
počas jej tehotenstva; v tom čase mal syn približne jeden rok. Spočiatku bol milý, neskôr ju verbálne aj

fyzicky napádal. Útoky zo strany odporcu voči navrhovateľke v 1. rade zahŕňali najmä vulgárne urážky,
psychické zastrašovanie, vyhrážanie ublížením na zdraví a fyzické tresty. Skutočnosť, že odporca
navrhovateľov v 1. a v 2. rade systematicky a dlhodobo udržiava v stave obáv o svoj život, zdravie
opakovanými vyhrážkami, vydieraním, zastrašovaním, prenasledovaním a niekedy aj fyzickými útokmi
navrhovatelia v 1. a v 2. rade osvedčujú súdu čestnými prehláseniami dcér navrhovateľky v 1. rade,

ktoré boli často svedkami takých útokov zo strany odporcu. V súvislosti s jednotlivými útokmi odporcu
na navrhovateľku bola často privolaná aj policajná hliadka. Navrhovateľka však aktuálne nedisponuje
žiadnym zo záznamov. Agresivita odporcu eskalovala až do ohrozenia života a zdravia navrhovateľky
v 1. rade, ktorá bola v danom čase vo štvrtom mesiaci tehotenstva s budúcim dieťaťom navrhovateľky
v 1. rade a odporcu. Odporca sa navrhovateľke v 1. rade vyhrážal, pričom tieto vyhrážky smerovali

voči navrhovateľovi v 2. rade (v danom čase budúcemu dieťaťu navrhovateľky v 1. rade a odporcu).
Odporca sa navrhovateľke v 1. rade vyhrážal, že budúce dieťa navrhovateľky jej vykopne z brucha. V
danom čase bol odporca pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Za tento skutok bol odporca
právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody rozhodnutím Okresného súdu Bratislava
II,spis.zn.1T/17/2020.Navrhovateľkav1.radedisponujelenvýňatkomzdotknutéhorozhodnutia.Preto

zdvorilo žiada súd, aby dotknuté rozhodnutie zabezpečil do tohto konania, v prípade, ak to považuje za
potrebné. Odporca vykonával aj trest odňatia slobody v Rakúskej republike. Z ústavu na výkon trestu
odňatia slobody z Rakúskej republiky bol prepustený začiatkom decembra 2025. Od tohto momentu
odporca vyhľadal navrhovateľov v 1. a v 2. rade a zdržuje sa v ich prítomnosti. Navrhovatelia v 1.
a v 2. rade v danom čase (začiatkom decembra 2025) bývali v ubytovní Hastex, Stará Vajnorská, 4,

Bratislava. O ubytovaní nedisponuje navrhovateľka v 1. rade žiadnym dôkazom. Odporca chodil za
navrhovateľmi v 1. a v 2. rade od 06. 12. 2025 každý večer. Najskôr „priateľsky“ klopal na dvere, aby
ho pustili dnu. Následne ak odmietli, odporca ich začal urážať, búchal a kopal do dverí. Toto búšenie a
kopanie do dverí, niekedy trvalo aj celú noc. Navrhovateľka v 1. a v 2. rade viackrát privolala aj policajnú
hliadku. Žiadnym zo záznamov však nedisponuje. Zdvorilo žiada súd, aby takýto dôkaz zabezpečil, ak

to považuje za potrebné. Ráno, ak navrhovatelia v 1. a v2. rade vyšli z ubytovne, odporca tam na nich
čakal. Prenasledoval ich cestou do škôlky, išiel za nimi a vulgárne im nadával. Navrhovateľku v 1. rade
vyčkáva pred jej zamestnaním a následne sa presúva pred škôlku, ktorú navštevuje navrhovateľ v 2.
rade. V nadmernej intenzite telefonicky kontaktuje navrhovateľku. Píše jej aj SMS správy, v ktorých
je v rámci jeho vyjadrovaní však zdržanlivejší, nakoľko už bol právoplatne odsúdený za nebezpečné

vyhrážanie sa voči navrhovateľke v 1. rade. Intenzita nátlakového konania zo strany odporcu voči
navrhovateľom v 1. a v 2. rade sa zvyšuje. Pretože navrhovateľka v 1. rade mala dôvodné obavy, že
po prepustení ich odporca bude opätovne vyhľadávať, prenasledovať a ohrozovať ich život a zdravie,
kontaktovala BŽD - Brána do života, ktoré navrhovateľom v 1. a v 2. rade aktuálne poskytuje ubytovanie
a psychologické poradenstvo. Zároveň sa v dotknutých priestoroch cíti bezpečnejšie, nakoľko sú

monitorované kamerovými systémami. V dotknutom zariadení sú navrhovatelia ubytovaní od 07. 01.
2026. Navrhovateľka v 1. rade si uvedomuje, že aktuálne disponuje len obmedzeným množstvom
dôkazov o prenasledovaní odporcom . Pre nariadenie neodkladného opatrenia však podľa súdnej
praxe postačuje, ak navrhovateľ osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom
chránených záujmov. Navrhovateľka v 1. rade súdu preukázala, že odporca bol právoplatne odsúdený

za násilný trestný čin voči navrhovateľke v 1. rade . Fyzické a psychické násilie zo strany odporcu
navrhovateľka v 1. rade zároveň preukázala súdu aj čestnými vyhláseniami dcér, ktoré boli svedkami
takéhoto konania odprcu. Navrhovateľka tiež preukázala, že odporca ju, ako aj navrhovateľa v 2. rade,
aktuálne vyhľadáva a kontaktuje. Uvedené dôkazy vytvárajú pravdepodobný obraz situácie o tom, žeskutkový stav prezentovaný navrhovateľkou možno mať za osvedčený. Kým bol odporca v ústave na
výkon trestu navrhovatelia v 1. a v 2. rade nepociťovali priame ohrozenie a boli v bezpečí. Situácia sa
však zmenila v decembri 2025, kedy bol odporca prepustený na slobodu, pričom priame ohrozenie je

tam bezprostredne dané, pretože vyhľadal navrhovateľov v a kontaktuje a prenasleduje navrhovateľov,
a to až tak, že sa pred ním musia skrývať v zariadení, ktoré je monitorované kamerovými systémami.
Po skončení výkonu trestu odňatia slobody odporcu sa navrhovatelia aktuálne dôvodne boja o svoj
život a zdravie. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je možné nariadiť neodkladné opatrenie vždy, keď
je potrebné bezodkladne upraviť pomery a poskytnúť včasnú ochranu ohrozenému právu. O takýto

prípad ide aj v situácii, ak je v bezprostrednej budúcnosti očakávané prepustenie páchateľa z ústavu na
výkon trestu odňatia slobody (alebo aj bezprostredne po jeho prepustení, ak páchateľ, resp. odporca
ohrozuje integritu navrhovateľa). V takýchto prípadoch nie je vhodné čakať, až páchateľ, resp. odporca
znovu zaútočí (primerane porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. 1. 2020 spis.
zn. 6Co/124/2020). Potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami je preto daná predovšetkým
právoplatným odsúdením odporcu za násilný trestný čin voči navrhovateľke v 1. rade a skutočnosť,

že navrhovateľov v 1. a v 2. rade po prepustení z ústavu na výkon trestu odňatia slobody opätovne
vyhľadáva. Konflikty medzi stranami sa nestále stupňujú. Odporca sa stále zdržiava v prítomnosti
navrhovateľov . Opätovne od začiatku decembra 2025 (ako bol prepustený z ústavu na výkon trestu)
systematicky navrhovateľov v 1. a v 2. rade udržuje v stave obáv o svoj život, zdravie opakovanými
vyhrážkami, vydieraním, zastrašovaním, telefonickými kontaktovaním a prenasledovaním. Pokiaľ ide

o dôkaz, že osobná integrita žalobcov nesie znaky násilia, navrhovatelia v 1. a v 2. rade v celom
rozsahu odkazujú súd na správu o spolupráci z 19. 12. 2025 s Občianskym združením Brána do života,
z ktorej vyplýva, že im je okrem iného poskytované aj psychologické poradenstvo. Navrhovatelia sú
z tohto správania odporcu v stave psychického vyčerpania, pretože ich život je neustále sprevádzaný
strachom. Je preto dôležité minimalizovať kontakt strán. Správanie odporcu má vysokú mieru agresivity.

Ide o systematické násilie voči navrhovateľom, ktoré pretrváva už niekoľko rokov, aj dôsledkom užívania
omamných a psychotropných látok a alkoholických nápojov odporcom. Navrhovatelia preto osvedčili
súdu možné ohrozenie ich telesnej alebo duševnej integrity odporcom . Vzhľadom na opísané skutkové
okolnosti je potreba úpravy pomerov strán zároveň aj naliehavá. Vzhľadom na opísané okolnosti veci,
najmä násilné správanie odporcu voči navrhovateľom, je navrhované neodkladné opatrenie primerané.

Právo navrhovateľovnaochranuživotaazdravia,ktoréje odporcomohrozované,máabsolútnupovahu.
Navrhovateľka v 1. rade k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazy:
Svedecké čestné prehlásenie H. I., Čestné prehlásenie I. G., Čestné prehlásenie A. B., časť trestného
rozhodnutia od deviatej strany pod sp. zn. 1T/17/2020 zo dňa 16.12.2020, fotokópie výpisu hovorov zo
súkromného čísla, fotokópiu výpisu hovorov z telefónneho č.: XXXXXXXXXXXX, fotokópiu hovorov

z telefónneho čísla: XXXXXXXXXXXX, s označením: „Smrad“, fotokópiu „SMS“ z telefónneho čísla
označeného ako smrad, fotokópiu „SMS“ z telefónneho čísla označeného ako Hnus - netvor, fotokópiu
„SMS“ z telefónneho čísla označeného ako smrad,, fotokópiu „SMS“ z telefónneho čísla označeného
ako smrad, fotokópiu správy o spolupráci s klientkou A. B., od Brány do života zo dňa 19.12.2025, Rodný
list navrhovateľa v 1. rade.

3. Z listinného dôkazu na č.l. 14, označeného ako „ Svedecké čestné prehlásenie“, vyplýva, že
dcéra navrhovateľky v 1. rade H. I., narodenená 4. 10. 2003, uviedla, že bola opakovane priamym
svedkom fyzického aj psychického ubližovania odporcovi voči jej matke – navrhovateľke v 1. rade.
Svedkyňa v čestnom prehlásení opisuje konkrétne situácie, pri ktorých mala byť navrhovateľka v 1.

rade odporcom fyzicky napádaná, a to aj opakovane, v rôznych časových obdobiach, vrátane nočných
hodín a na verejných miestach. Podľa vyjadrenia svedkyne mal odporca navrhovateľke v 1. rade
nadávať vulgárnymi výrazmi, vyhrážať sa jej zabitím a používať voči nej ďalšie urážlivé a zastrašujúce
verbálne prejavy. Zo svedeckého prehlásenia ďalej vyplýva, že v niektorých prípadoch mala byť na
miesto privolaná polícia, ktorá odporcu z bytu alebo z miesta konfliktu vyviedla s cieľom zabrániť

ďalšiemu napádaniu navrhovateľky. Svedkyňa zároveň uvádza, že tieto udalosti neboli ojedinelé, ale
malisaopakovaťviackrátvpriebehučasu.Podľajejvyjadreniasamalaopakovanedozvedieťofyzickom
napadnutí navrhovateľkyajdodatočne,atopotom,akosivšimlazmenyvjejsprávaníalebozdravotnom
stave. Svedkyňa v závere čestného prehlásenia vyhlasuje, že všetky uvedené skutočnosti sú podľa jej
vedomia pravdivé, vychádzajú z jej osobných skúseností a svedeckých pozorovaní a že si je vedomá

právnych následkov nepravdivého čestného prehlásenia.

4. Z listinného dôkazu na č.l. 15, označeného ako „Čestné prehlásenie“ vyplýva, že dcéra navrhovateľky
v 1. rade I. G. , narodená XX. X. XXXX, uviedla, že bola opakovane priamym svedkom fyzickéhoa slovného násilia, ktorého sa mal odporca dopúšťať voči navrhovateľke. Podľa obsahu čestného
prehlásenia svedkyňa uvádza, že odporca mal navrhovateľku opakovane biť, vulgárne jej nadávať a
vyhrážať sa jej, pričom voči nej používal hrubé a urážlivé výrazy a správal sa agresívne. Svedkyňa

v čestnom prehlásení opisuje aj konkrétnu situáciu, pri ktorej mal odporca prísť do domácnosti
navrhovateľky s cieľom navštíviť maloleté dieťa. Podľa vyjadrenia svedkyne navrhovateľka umožnila
stretnutie v dobrej viere, avšak odporca mal túto situáciu zneužiť, správať sa nevhodne a agresívne,
kričať na navrhovateľku a vulgárne jej nadávať, pričom jej mal adresovať aj vyhrážky usmrtením. Zo
svedeckého prehlásenia ďalej vyplýva, že takéto situácie sa nemali udiať ojedinele, ale mali sa opakovať

viackrát. V závere čestného prehlásenia svedkyňa uvádza, že prehlásenie podáva pravdivo, slobodne
a vážne, pričom si je vedomá právnych následkov nepravdivého čestného prehlásenia.

5. Z listinného dôkazu na č.l. 16,17, označeného ako „Čestné prehlásenie“ vyplýva, že navrhovateľka
v 1. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX prehlásila, že jej bývalý partner, označený ako F. D., ju dlhodobo
a opakovane prenasleduje, vyhľadáva a vyhráža sa jej. Tvrdí, že sa u nej zdržiaval najmä v nočných

hodinách, stál pred dverami jej bydliska, búchal na dvere a opakovane sa jej vyhrážal. Uvádza, že
sa jej mal vyhrážať aj ráno, keď odchádzala so synom do školy, pričom ju mal prenasledovať a
verbálne napádať. Navrhovateľka ďalej uvádza, že v dôsledku správania menovaného riešila situáciu aj
prostredníctvom Policajného zboru, pričom podľa jej tvrdení sa uvedené správanie opakovalo dlhodobo,
približne po dobu piatich rokov. V dôsledku týchto okolností mala navrhovateľka vyhľadať pomoc v

krízovom centre, a to z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť, ako aj bezpečnosť svojho maloletého syna
E.. Navrhovateľka v čestnom prehlásení zároveň uvádza, že jej menovaný mal opakovane zasielať SMS
správy, vyhľadávať ju na miestach, kde sa zdržiava, vrátane okolia školy jej maloletého syna, pričom
z jeho správania má strach. Z tohto dôvodu žiada o zákaz priblíženia a zákaz kontaktovania. Čestné
prehlásenie je datované dňa 29. 1. 2026 v Bratislave a je vlastnoručne podpísané navrhovateľkou.

6. Z listinného dôkazu na č.l. 19,20, výňatok z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
1T/17/2020, zo dňa 16.12.2020 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s ustanoveniami
§ 139 ods. 1 písm. b) a c) Trestného zákona, a to voči blízkej osobe – poškodenej, ktorá bola v čase

skutku tehotná. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že obžalovaný sa poškodenej opakovane vyhrážal
usmrtením, pričom vyhrážky smerovali nielen voči nej, ale aj voči jej v tom čase nenarodenému dieťaťu,
pričom tieto vyhrážky boli spôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Skutky
boli spáchané v dvoch časovo blízkych útokoch v máji 2020, ktoré súd posúdil ako pokračovací trestný
čin. Z vykonaného dokazovania v trestnom konaní súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného

zasiahlo do práv poškodenej na osobnú slobodu, telesnú a duševnú integritu a právo na bezpečnosť,
pričom osobitne prihliadol na jej postavenie ako blízkej osoby a tehotnej ženy. Z rozhodnutia ďalej
vyplýva, že obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a
siedmich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako
aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, keďže skutky boli spáchané v súvislosti s

užívaním omamných a psychotropných látok.

7. Z listinného dôkazu na č.l. 20, výpis z evidencie telefónnych hovorov z mobilného telefónu
navrhovateľky, vyplýva, že v období od 26. decembra do 12. januára bolo na jej telefónne číslo
opakovane uskutočnených viacero telefonických hovorov zo súkromného (nezobrazeného) telefónneho

čísla, pričom všetky tieto hovory sú v evidencii označené ako automaticky odmietnuté hovory. Z výpisu
je zrejmé, že hovory boli uskutočnené v krátkych časových intervaloch, a to opakovane v rovnaké dni,
vrátane ranných aj popoludňajších hodín. Listinný dôkaz však neobsahuje identifikáciu volajúceho, z
ktorého by bolo možné jednoznačne určiť osobu, ktorá predmetné hovory uskutočnila.

8. Z listinného dôkazu na č. l. 22, záznam o neprijatých telefonických hovoroch vyplýva, že v období
od 7. januára do 12. januára boli na jej telefónne číslo opakovane uskutočnené telefonické hovory z
konkrétneho telefónneho čísla uvedeného v medzinárodnom formáte, pričom všetky tieto hovory sú v
zázname evidované ako odmietnuté alebo automaticky odmietnuté hovory. Zo záznamu vyplýva časová
následnosť jednotlivých pokusov o telefonický kontakt, a to v rôznych dňoch a časoch. Predložený dôkaz

však neobsahuje žiadne údaje, z ktorých by bolo možné zistiť totožnosť osoby, ktorá predmetné hovory
uskutočnila, ani nepreukazuje vzťah uvedeného telefónneho čísla k osobe odporcu.9. Z listinného dôkazu na č.l. 23, výpis z evidencie telefónnych hovorov z mobilného telefónu
navrhovateľky, vyplýva, že v dňoch 8. januára a 9. januára boli na jej telefónne číslo opakovane
uskutočnené telefonické hovory z telefónneho čísla označeného v telefóne navrhovateľky názvom

kontaktu „Smrad“, pričom pri kontakte je uvedené mobilné telefónne číslo v medzinárodnom formáte.
Zo záznamu vyplýva, že predmetné hovory sú evidované ako automaticky odmietnuté hovory a boli
uskutočnené v krátkych časových odstupoch. Listinný dôkaz zachytáva dátum a čas jednotlivých
pokusov o telefonický kontakt, avšak neobsahuje údaje, ktoré by objektívne preukazovali totožnosť
osoby, ktorá hovory uskutočnila, ani neosvedčuje, že predmetné telefónne číslo patrí odporcovi.

10. Z listinného dôkazu na č. l. 24, ktorým je snímka obrazovky textovej správy prijatej dňa 9.
januára 2026 o 21:04 hod., vyplýva, že na telefónne číslo navrhovateľky bola doručená textová správa
z telefónneho čísla označeného v telefóne navrhovateľky názvom kontaktu „Smrad“, pri ktorom je
uvedené konkrétne mobilné telefónne číslo. Obsahom predmetnej správy je hodnotiaci a komentujúci
text týkajúci sa osoby maloletého dieťaťa navrhovateľky, jeho presunu do inej materskej školy a

údajného konania navrhovateľky, pričom správa má charakter subjektívneho vyjadrenia odosielateľa k
rodinným a osobným pomerom navrhovateľky. Z obsahu správy nevyplývajú priame vyhrážky, výzvy
k násiliu ani explicitné hrozby, pričom listinný dôkaz zároveň neobsahuje údaje, ktoré by objektívne
osvedčovali totožnosť osoby odosielateľa, ani jednoznačne nepreukazuje, že predmetná správa bola
zaslaná odporcom.

11. Z listinného dôkazu na č.l. 25, ktorým je snímka obrazovky textovej správy označenej dátumom:
piatok 5. decembra 2025 vyplýva, že na telefónne číslo navrhovateľky bola doručená textová správa
z telefónneho čísla, ktoré je v telefóne označené názvom kontaktu „Hnus Netvor“, pričom pri kontakte
je uvedené konkrétne telefónne číslo. Obsahom predmetnej správy je krátka výzva na nadviazanie

kontaktu s navrhovateľkou prostredníctvom telefonického hovoru alebo prostredníctvom sociálnych sietí
(Facebook, WhatsApp), bez uvedenia dôvodu kontaktovania, bez použitia vyhrážok, nátlaku alebo iných
výrazov smerujúcich k ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky.

12. Z listinného dôkazu na č.l.26, ktorým je snímka obrazovky textovej správy doručenej dňa 01.01.2026

o 14.53 hod, z telefónneho čísla označeného v telefóne navrhovateľky ako kontakt „Smrad“, vyplýva,
že odosielateľ adresoval navrhovateľke správu v znení: „Rob si čo chceš. Ja to mám v piči, choď na
osadu bývať, tam ti bude lepšie.“ Obsah predmetnej správy je nevhodný a urážlivý, avšak z jej textu
nevyplýva žiadna explicitná ani implicitná vyhrážka, neobsahuje hrozbu ublíženia na zdraví, živote ani
inom chránenom záujme navrhovateľky alebo jej maloletého syna.

13. Z listinného dôkazu na č.l.27, ktorým je snímka obrazovky textovej správy doručenej dňa 1.
januára 2026 o 14:47 hod., z telefónneho čísla označeného v mobilnom zariadení navrhovateľky ako
kontakt „Smrad“, vyplýva, že odosielateľ adresoval navrhovateľke správu s obsahom hodnotiacich
a moralizujúcich výrokov, v ktorých jej vytýka jej správanie, označuje ho za klamlivé a vyjadruje

presvedčenie, že jej konanie sa jej „vráti“. Obsah predmetnej správy je expresívny a urážlivý, avšak
neobsahuje žiadnu konkrétnu ani implicitnú vyhrážku, nevyplýva z neho hrozba fyzickým násilím,
zásahom do zdravia, života ani iného chráneného záujmu navrhovateľky alebo jej maloletého dieťaťa.

14. Z listinného dôkazu na č.l. 28, 29, Správa občianskeho združenia Brána do života vyplýva, že

navrhovateľka A. B., nar. XX. X. XXXX, prvýkrát kontaktovala uvedené zariadenie dňa 24. 11. 2025
z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojho maloletého syna v súvislosti s blížiacim sa
prepustením jej bývalého partnera z výkonu trestu odňatia slobody. Navrhovateľka uviedla, že má
dôvodnéobavyzopätovnéhovyhľadávania,prenasledovaniaamožnéhofyzickéhonapadnutiazostrany
bývalého partnera, ktorý ju mal v minulosti počas tehotenstva fyzicky napadnúť a za toto konanie

bol právoplatne odsúdený. Zo správy ďalej vyplýva, že po predchádzajúcich prepusteniach bývalého
partnera z výkonu trestu ju tento opakovane kontaktoval, vyhľadával a dlhodobo prenasledoval, pričom
podľa vyjadrenia navrhovateľky ide o opakujúci sa vzorec správania, keď po každom prepustení z
výkonu trestu dochádza k opätovnému vyhľadávaniu zo strany bývalého partnera. Zo správy vyplýva,
že koncom decembra 2025 navrhovateľka opätovne kontaktovala zariadenie so žiadosťou o poskytnutie

ubytovania, keď uviedla, že po prepustení bývalého partnera z výkonu trestu ju tento opäť vyhľadával
a prenasledoval, zdržiaval sa v blízkosti jej ubytovania, opakovane tam prespával a svojím správaním
vážne ohrozoval jej bezpečnosť, ako aj bezpečnosť jej maloletého syna. Navrhovateľka uviedla, že v
uvedenýchprípadochviackrátprivolalapolíciu,pričombývalýpartnersapredpríchodomhliadkyzmiestavzdialil. Zo správy vyplýva, že dňa 29. 12. 2025 bol s navrhovateľkou uskutočnený osobný pohovor
a následne bola informovaná o možnosti poskytnutia ubytovania v zariadení po uvoľnení kapacity.
Z dôvodu strachu o svoju bezpečnosť sa navrhovateľka dočasne rozhodla zmeniť miesto pobytu a

nevracať sa na pôvodnú adresu. Zo správy ďalej vyplýva, že dňa 7. 1. 2026 bola navrhovateľka spolu so
svojím maloletým synom ubytovaná v zariadení Brána do života, pričom po ubytovaní aktívne prejavuje
záujem o využívanie poskytovaných služieb, najmä psychologické poradenstvo, právne poradenstvo a
riešenie zákazu priblíženia voči bývalému partnerovi.

15. O podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konajúci súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 324 ods. 1 CSP a nasl..

16. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s pripojenými listinnými
dôkazmi.

17. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa ust. § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla
aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných
dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými
vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala

dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z
násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná

integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

23. Podľa ust. § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

25. Podľa ust. § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

26. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;,

ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

27. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je 1) osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2) osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporualebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, 3) preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej (toto sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania).

28. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce urobiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov, by bolo právo žalobcu ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd
zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný ( nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahochmedzistranamisporuačizásahdoprávdotknutejstranyjeprimeranýžalobcomosvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný.

29. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex, s. r. o., Bratislava 2010
str. 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti
javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď. Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

30. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí

teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje

intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.

31. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia možno sformulovať do dvoch základných podmienok, a to a) musí mať
predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), b) musí byť vydané príslušným orgánom a nemôžu

byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy). Tento právny názor, z ktorého vychádzal súd pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyslovil už vo svojom rozhodnutí pod sp.
zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

32. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy SR. Právo
na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa
domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených

skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,

podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

33. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita
následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚSČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán alebo tretích osôb.

34. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany
posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

35. V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov Civilný sporový poriadok, ktorým sa domáha, aby súd odporcovi uložil povinnosť aby sa
nepribližoval k navrhovateľom v 1. a v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou
súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy. Zároveň aby súd
uložil povinnosť odporcovi nekontaktovať navrhovateľku v 1. rade písomne, telefonicky, elektronickou

komunikácioualeboinýmiprostriedkami.Tretímvýrokomnavrhovateľkažiadala,abysúdpoučilodporcu,
že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude
domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody, alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Štvrtým výrokom navrhla, aby jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

36. Súd na základe skutočností tvrdených navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu
neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Podľa citovaného ustanovenia možno neodkladné opatrenie nariadiť len vtedy, ak je osvedčená
dôvodná a bezprostredná obava z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky alebo
osoby jej blízkej, pričom takáto obava musí byť preukázateľne spojená s konkrétnou osobou odporcu
a musí existovať v čase rozhodovania súdu.

38. V prejednávanej veci však súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov nebolo možné
osvedčiť, že skutky a správanie, ktoré navrhovateľka popisuje, sú vykonávané práve odporcom
v tomto konaní. Z výpisov telefonických hovorov a SMS komunikácie nie je zrejmé, kto je ich
odosielateľom, resp. volajúcim, keďže predložené listiny neobsahujú žiadnu identifikáciu osoby, ktorá
by umožňovala ich jednoznačné priradenie odporcovi. Samotné tvrdenie navrhovateľky o tom, že ide o

telefónne číslo odporcu, bez ďalšieho osvedčenia nepostačuje. Rovnako ani z predloženého trestného
rozsudku nevyplýva jednoznačné stotožnenie osoby odsúdeného s odporcom v tomto konaní, keďže
navrhovateľka predložila len neúplnú časť rozsudku, z ktorej nie je možné overiť totožnosť odsúdenej
osoby ani jej vzťah k účastníkom tohto konania.

39. Súd zároveň poukazuje na to, že navrhovateľka neosvedčila existenciu bezprostrednej alebo
aktuálnejhrozbyzostranyodporcuvčaserozhodovaniasúdu.Zjejvlastnýchtvrdenívyplýva,žeodporca
sa v rozhodnom období prevažne nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, pričom navrhovateľka
neosvedčila, že by po jeho prepustení došlo ku konkrétnemu, časovo a miestne určitému incidentu,
ktorý by zakladal potrebu okamžitého zásahu súdu. Samotná všeobecná obava z možného budúceho

správania odporcu, založená na jeho minulom konaní, bez osvedčenia konkrétnych a aktuálnych
okolností, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie predstavuje
výnimočný zásah do právnej sféry odporcu a nemožno ho nariadiť preventívne alebo na základe
domnienok. Navrhovateľka však neosvedčila, že by bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozila
bezprostredná ujma, ktorú by nebolo možné riešiť prostredníctvom iných právnych prostriedkov.

40. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že odporca sa v čase rozhodovania súdu nachádza na
slobode. Ani táto okolnosť však sama osebe nepostačuje na záver o splnení zákonných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku.Skutočnosť, že odporca je na slobode, musí byť v konaní o neodkladnom opatrení sprevádzaná
osvedčením konkrétneho, aktuálneho a bezprostredného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľky alebo osoby jej blízkej. Takéto ohrozenie však navrhovateľka v prejednávanej veci

neosvedčila. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by odporca po svojom prepustení na
sloboduuskutočnilvočinavrhovateľkekonkrétnyútok,vyhrážanie,priblíženiesaaleboinékonanie,ktoré
by bolo možné časovo a miestne presne určiť a ktoré by zakladalo potrebu okamžitého zásahu súdu.
Súd zároveň konštatuje, že hoci je odporca na slobode, navrhovateľka nepodala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bezprostredne po jeho prepustení, resp. neosvedčila, že by v období jeho

pobytu na slobode došlo k eskalácii správania odporcu, ktorá by odôvodňovala naliehavý a výnimočný
zásah do jeho právnej sféry.

41. Samotná existencia obáv navrhovateľky, založených na predchádzajúcom správaní odporcu
v minulosti, bez osvedčenia konkrétnych a aktuálnych skutkových okolností po jeho prepustení
na slobodu, nemôže viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré má povahu mimoriadneho

procesného inštitútu. Neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako preventívny nástroj na vylúčenie
hypotetickej možnosti budúceho protiprávneho konania, ale výlučne na odvrátenie bezprostredne
hroziacej ujmy, ktorá je v čase rozhodovania súdu hodnoverne osvedčená.

42. Súd zároveň konštatuje, že v prejednávanej veci absentuje akékoľvek relevantné rozhodnutie

orgánu verejnej moci alebo iný objektívny listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval tvrdenia navrhovateľky o
aktuálnom protiprávnom konaní odporcu voči jej osobe po jeho prepustení na slobodu. Navrhovateľka k
návrhu nepredložila žiadne rozhodnutie Policajného zboru, súdu ani iného príslušného orgánu, z ktorého
by vyplývalo, že by odporca v rozhodnom období porušil právne povinnosti, dopustil sa priestupku
alebo trestného činu, prípadne že by voči nemu boli prijaté akékoľvek opatrenia z dôvodu ohrozovania

navrhovateľky alebo jej maloletého syna. Predložené listinné dôkazy majú prevažne povahu čestných
vyhlásení a záznamov komunikácie, ktoré vychádzajú výlučne z tvrdení navrhovateľky, prípadne osôb
jej blízkych, pričom tieto tvrdenia neboli podporené žiadnym objektívnym a nezávislým podkladom, ktorý
by umožňoval ich overenie alebo ich spojenie s konkrétnym konaním odporcu. Súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že ani v konaní o neodkladnom opatrení nemožno vychádzať výlučne zo subjektívnych obáv

navrhovateľky, pokiaľ tieto zostávajú v rovine neosvedčených tvrdení a nie sú podložené relevantnými
a hodnovernými listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali existenciu bezprostrednej a aktuálnej hrozby.

43. Za tejto dôkaznej situácie zostali tvrdenia navrhovateľky o správaní odporcu v rozhodujúcom období
v nepreukázanej rovine, a to bez možnosti ich objektívneho overenia, čo samo osebe bráni nariadeniu

neodkladného opatrenia ako výnimočného procesného zásahu.

44. Súd sa zároveň zaoberal vyjadrením navrhovateľky, resp. jej právnej zástupkyne, podľa ktorého
mal súd v prípade potreby sám vyžiadať ďalšie listinné dôkazy, najmä z iných konaní alebo od iných
orgánov verejnej moci. K tomu súd uvádza, že konanie o neodkladnom opatrení je konaním iniciovaným

návrhom účastníka, v ktorom dôkazné bremeno v rozsahu potrebnom na osvedčenie zákonných
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia znáša navrhovateľ. Súd v tomto type konania nie je
povinný ani oprávnený nahrádzať dôkaznú iniciatívu navrhovateľky a obstarávať dôkazy, ktoré táto sama
nepredložila. Povinnosťou navrhovateľky je predložiť také listinné dôkazy, ktoré sú spôsobilé osvedčiť
existenciu bezprostrednej a aktuálnej hrozby v čase rozhodovania súdu. Ak navrhovateľka navrhuje,

aby si súd vyžiadal ďalšie dôkazy, ide o postup, ktorý presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení
a ktorý nie je zlučiteľný s jeho účelom, ktorým je rýchla a bezodkladná ochrana v prípadoch, kde sú
rozhodujúce skutočnosti už v čase podania návrhu aspoň osvedčené. Súd zároveň poukazuje na to, že
v konaní o neodkladnom opatrení rozhoduje spravidla v krátkej zákonnej lehote, pričom vyžadovanie
ďalších listinných dôkazov z iných konaní alebo od iných orgánov by bolo v rozpore s povahou tohto

konania a nemôže ísť na ťarchu odporcu ani viesť k suplovaniu dôkaznej povinnosti navrhovateľky.
Za tejto situácie súd vychádzal výlučne z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou a pri
ich hodnotení dospel k záveru, že tieto neosvedčujú splnenie zákonných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia.

45. Navrhovateľka sa výrokom I a II domáhala, aby súd uložil odporcovi nepribližovať sa k osobe
navrhovateľov v 1. a v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní,
trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy.46. Súd na základe skutočností tvrdených navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu

neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

47.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovnevyplýva,žebyodporcavrozhodnomobdobívočinavrhovateľke
alebo navrhovateľovi v druhom rade uskutočnil konkrétne, individualizované a časovo a miestne určité
konanie spočívajúce v fyzickom priblížení sa, prenasledovaní, vyhrážaní sa alebo inom správaní, ktoré

by objektívne zakladalo dôvodnú obavu z bezprostredného ohrozenia ich telesnej alebo duševnej
integrity. Predložené dôkazy neosvedčujú žiadny incident, ktorý by bolo možné jednoznačne priradiť
odporcovi a ktorý by sa odohral v časovej súvislosti s podaním návrhu.

48. Výpisy telefonických hovorov a textových správ neumožňujú jednoznačne identifikovať odporcu ako
ich pôvodcu a zároveň z ich obsahu nevyplývajú vyhrážky ani prejavy násilia v takej intenzite, ktoré

by samy osebe odôvodňovali uloženie zákazu priblíženia ako mimoriadneho zásahu do právnej sféry
odporcu. Samotná existencia nevhodnej alebo konfliktného charakteru pôsobiacej komunikácie bez
osvedčenia bezprostrednej hrozby nemôže viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia.

49. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že hoci je odporca v čase rozhodovania na slobode,

navrhovateľka neosvedčila, že by po jeho prepustení došlo k reálnemu stupňovaniu alebo eskalácii
správania odporcu, ktoré by si vyžadovalo okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie nemôže slúžiť
ako preventívny nástroj založený na hypotetických obavách z možného budúceho konania, ale výlučne
na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je v čase rozhodovania hodnoverne osvedčená.

50. Vo vzťahu k navrhovateľovi v druhom rade súd osobitne zdôrazňuje, že neboli osvedčené žiadne
konkrétne skutky odporcu smerujúce priamo voči jeho osobe. Tvrdenia navrhovateľky v tejto časti zostali
v rovine všeobecných a sprostredkovaných obáv, bez väzby na konkrétne, aktuálne a individualizované
konanie odporcu.

51. Za uvedeného skutkového a dôkazného stavu súd dospel k záveru, že správanie odporcu v čase
rozhodovania súdu nenaznačuje existenciu takej miery ohrozenia, ktorá by odôvodňovala nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa k navrhovateľke ani k navrhovateľovi v
druhom rade.

52. Súd sa osobitne zaoberal návrhom v časti, v ktorej je ako navrhovateľ v druhom rade označený
maloletý. Súd konštatuje, že maloletá osoba nemá procesnú spôsobilosť konať samostatne a v
sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku musí byť vždy zastúpená zákonným zástupcom.
V prejednávanej veci však maloletý navrhovateľ v návrhu ani v jeho záhlaví nie je výslovne označený
ako zastúpený zákonným zástupcom a zo samotného návrhu ani z pripojených listín nevyplýva, že by

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v jeho mene podaný oprávnenou osobou konajúcou
ako jeho zákonný zástupca. Za tejto procesnej situácie súd dospel k záveru, že maloletý nemá v
tomto konaní riadne procesné postavenie navrhovateľa, a preto nebolo možné posudzovať splnenie
zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku vo
vzťahu k jeho osobe.

53. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo všetkých skutkových tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj zo všetkých listinných dôkazov, ktoré boli k návrhu
pripojené.Súdjednotlivédôkazyhodnotiljednotlivoajvichvzájomnejsúvislostiaprihliadolnacelýobsah
spisu. Žiadny z predložených dôkazov nezostal bez povšimnutia a súd sa s nimi vysporiadal v rozsahu

potrebnom pre posúdenie splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

54. Súd zdôrazňuje, že v konaní o neodkladnom opatrení nejde o vykonávanie úplného dokazovania, ale
o posúdenie, či navrhovateľ osvedčil splnenie zákonných podmienok na nariadenie tohto výnimočného
procesného inštitútu. Rozsah dokazovania v tomto type konania je limitovaný jeho účelom a časovým

rámcom, a preto súd nemôže nahrádzať dôkaznú iniciatívu navrhovateľky ani vykonávať dokazovanie
smerujúce k odstráneniu nejasností, ktoré mali byť odstránené už pri podaní návrhu.55. Pri posudzovaní návrhu súd prihliadol aj na zásadu proporcionality zásahu do práv odporcu. Zákaz
priblíženia predstavuje významný zásah do osobnej slobody a pohybu osoby, voči ktorej smeruje, a
preto ho možno nariadiť len vtedy, ak je osvedčená bezprostredná potreba takejto ochrany a ak menej

invazívne opatrenia nie sú postačujúce. V prejednávanej veci však nebola osvedčená taká intenzita
ohrozenia, ktorá by odôvodňovala uloženie tohto mimoriadneho opatrenia.

56. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neznamená, že by súd spochybňoval
subjektívne obavy navrhovateľky alebo bagatelizoval jej tvrdenia o minulých konfliktoch s odporcom.

Rozhodnutie súdu je výsledkom výlučne procesného posúdenia toho, či boli v čase rozhodovania
osvedčené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového
poriadku.

57. Súd opätovne zdôrazňuje, že rozhodujúcim pre nariadenie neodkladného opatrenia je stav v čase
rozhodovania súdu. Minulé konanie odporcu, hoci môže byť relevantné v inom konaní, samo o sebe

nemôže nahradiť osvedčenie aktuálnej a bezprostrednej hrozby, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah
súdu. V prejednávanej veci takáto hrozba v čase rozhodovania súdu osvedčená nebola.

58. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd dospel k presvedčeniu, že v
prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §

325 ods. 2 písm. g,h) Civilného sporového poriadku ani vo vzťahu k navrhovateľke, ani vo vzťahu k
navrhovateľovi v druhom rade. Keďže navrhovateľka neosvedčila existenciu bezprostrednej a aktuálnej
hrozby v čase rozhodovania súdu, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzmysle§255ods.1CSPanepriznalodporcoviproti

navrhovateľom nárok na náhradu trov konania, lebo odporca bol síce v konaní úspešný, avšak žiadne
preukázateľné trovy konania mu nevznikli. Uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý, sa odporcovi podľa §331 ods. 1 CSP ani nedoručuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný

súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia
opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.