Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/1543/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120391658
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Pančíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120391658.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2,
81102Bratislava-mestskáčasťStarémesto,IČO:45684618,právnezast.:Beňo&partnersadvokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške
271,72 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Sokol, so sídlom exekútorského

úradu B. Němcovej 30, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. EX 537/20, o námietkach proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora
sp. zn. EX 537/20 zo dňa 16.10.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ján Sokol podľa § 61n ods.
4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.10.2020, domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 271,72 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného
titulu – Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6Csp/263/2017 zo dňa 02.05.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2018 a vykonateľnosť dňa 31.07.2018, Uznesenie Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6Csp/263/2017 zo dňa 14.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
18.10.2018 a vykonateľnosť 22.10.2018 (ďalej len „Exekučné tituly”).

2. Poverením zo dňa 13.10.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Marián
Jurina, so sídlom exekútorského úradu Ul. Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec. V súčasnosti je vedením
exekúcie poverený nástupca súdneho exekútora: JUDr. Ján Sokol, so sídlom exekútorského úradu B.
Němcovej 30, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. EX 537/20 (ďalej len „Súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor vydal dňa 16.10.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu
podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora
bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 16.10.2025. Oprávnený voči vydanému
Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora podal námietky, ktoré boli

súdnemu exekútorovi doručené dňa 03.11.2025. Súd tak konštatuje, že námietky proti Upovedomeniu
o zastavení exekúcie boli podané po zákonom stanovenej lehote.

4. Súdu boli doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného voči Upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov. Oprávnený vo svojom podaní uvádzal nasledovné
skutočnosti.Oprávnenýuvádzal,ževexekučnomkonanínebolopreukázané,žepovinnýskutočnenemá

majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora. Zo správ súdneho exekútora nemalo vyplývať, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovaniehnuteľného majetku povinného alebo že by súdny exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by
mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti,
resp. že by vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného v zmysle Exekučného poriadku.

Oprávnený tiež uviedol, že zo správ od súdneho exekútora vyplývalo, že vykonával iba elektronické
dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou možno predpokladať,
že musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácanýchvhotovosti,aspravidlamáajhnuteľnýmajetokvosvojomobydlípodliehajúciexekúcii.Ďalej
oprávnený tvrdil, že súdny exekútor nepreukázal, že by v prípade neposkytnutia súčinnosti súdnemu

exekútorovi alebo nepredloženia vyhlásenia o majetku, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia
podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Súdny exekútor musí vykonať kroky k zisteniu všetkého
majetku povinného podliehajúceho exekúcii, nevnímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného
poriadku, a že vykonanie týchto krokov a ich výsledkov musí preukázať. Hnuteľný majetok nepatriaci do
taxatívneho výpočtu vecí uvedených v § 115 ods. 2 písm. a) až j) Exekučného poriadku má byť zistený,
spísaný a speňažený. Oprávnený mal za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n

ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, a preto oprávnený žiadal,
aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom
konaní voči povinnému.

5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol, že

má za to, že Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov sú právoplatné a exekúcia
je právoplatne ukončená. Ďalej uviedol, že ak by súd i napriek uvedenému požadoval preukázanie
nemajetnosti povinného, na požiadanie doručí vykonané lustrácie majetku povinného. Spolu so svojím
podaním predložil súdu zoznam vykonaných lustrácií v bankách, Sociálnej poisťovni, Dopravným
inšpektorátom, Centrálnym registrom exekúcií, katastrom a Zborom väzenskej a justičnej stráže.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku: „Pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby
sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora.“

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.“

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.“

9. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora, podanými prílohami od súdneho
exekútora, ktorú tvorila správa o zisťovaní majetku povinného.

10. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora

povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody
zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia
exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2
Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany

oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom
je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastaveniaexekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie)
v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného
subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý

je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre
neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom
konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde
o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného
je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí)

alebo povinný má majetok resp. príjmy, avšak tieto exekúcii nepodliehajú. Exekútor je povinný vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok
povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora
do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom
poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení
exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku,

ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných
predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických
osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie
majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov

povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená

osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo

dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol
štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie -
na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať

štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva
tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby
musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie
zexekvovateľnéhomajetkupovinnéhosubjektujezverenédoprávomociresp.pôsobnosti(kompetencie)
povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z

exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia §
5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej
moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných
práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu
oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom

exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného
konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho
zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu
vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V
prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí

zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že
ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku
„Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd
uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je

primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť
ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej
činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.12. Hlavným dôvodom, ktoré uvádzal oprávnený v podaných Námietkach proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov bola skutočnosť, že z pohľadu oprávneného súdny exekútor
nedostatočne zisťoval zexekvovateľný majetok povinného.

13. Súd zistil, že súdny exekútor v rámci priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný majetok povinného
súčinnosťou v dostupných registroch. Súd dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup
v súlade s Exekučným poriadkom, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo
kuspokojeniunárokuoprávneného.Včasevydaniaupovedomeniaozastaveníexekúciesúdnyexekútor

nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku
čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Je irelevantné, že súdny exekútor
vykonával kontrolu len cez dostupné registre, keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je
nemajetný. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku
povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov.
V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže

nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného
nároku, súd musí konštatovať, že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako
nemajetného.

14. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd

musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady
ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému
súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 13.10.2020 do dňa vydania
napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (16.10.2025) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto

exekúcie poverený súdny exekútor nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných
exekúciou

15. Súd záverom svojho rozhodnutia uvádza, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného

rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na
vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne.
16. Súd tak konštatuje, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže súdu bola preukázaná
náležitá činnosť súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku povinného, pričom takýto
majetok povinného zo strany povereného súdneho exekútora zistený nebol, a preto s poukazom na §

61n ods. 4 Exekučného poriadku, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a
výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.