Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7926200096
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2026:7926200096.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v spore navrhovateľa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D.
B., proti odporcovi: A. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., prechodne bytom G. H.
XX/XX, XXX XX D. B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Odporcovi proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.01.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov – Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd prvým výrokom uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa akýchkoľvek rekonštrukčných prác, stavebných alebo iných prác, ktoré by hlukom, prašnosťou

alebo pohybom cudzích osôb narušovali pokojné a riadne užívanie prenajatej časti nehnuteľnosti
navrhovateľom a jeho rodinou. Druhým výrokom sa navrhovateľ domáhal aby súd odporcovi uložil
povinnosť zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z výpovede nájomnej zmluvy, najmä akýchkoľvek
krokov smerujúcich k vyprataniu, vysťahovaniu alebo obmedzeniu užívania predmetu nájmu, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že má
s odporcom uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX katastrálne
územie D. B., parcela registra „C“ na adrese G. XX/XX D. B. v rozsahu troch izieb a kúpeľne, na základe
ktorej spolu so svojou rodinou užíva časť rodinného domu na vyššie uvedenej adrese. Uviedol, že
on a jeho rodina užívajú prenajatú časť nehnuteľnosti ako svoje riadne a jediné reálne bývanie. Dňa
29.11.2025 prebehol medzi ním a odporcom osobný rozhovor, v ktorom odporca neurčito spomenul

možnosť rekonštrukcie. Na otázku navrhovateľa uviedol, že by malo ísť len o rekonštrukciu kúpeľne
bez určenia termínu s predpokladaným trvaním dvoch týždňov z dôvodu neskoršieho krátkodobého
prenájmu tejto časti domu. Navrhovateľ vtedy výslovne uviedol, že je ochotný sa situácií prispôsobiť
za predpokladu, že rekonštrukcia bude krátkodobá, maximálne do dvoch týždňov a bude oznámená
aspoň dva týždne vopred. Následne odporca oznámil začatie rekonštrukcie len 4 dni vopred, pričom jej
plánované trvanie má byť od 3.1.2026 do 30.4.2026 s intenzívnymi stavebnými prácami hluk, prašnosť,

pohyb cudzích osôb, ktoré zásadne zasahujú do užívania prenajatej časti domu. Navrhovateľ ponúkol
odporcovi viacero kompromisných riešení, vrátane časového obmedzenia prác alebo dočasného
náhradnéhobývania,avšakodporcanatietonávrhynepristúpil.Odporcadoručilnavrhovateľovivýpoveď
nájomnej zmluvy, ktorú odôvodil všeobecnými tvrdeniami o údajnom porušení povinnosti nájomcu bez
akýkoľvek konkretizácie skutkových okolností. Z komunikácie medzi účastníkmi je zrejmé, že výpoveď
bola doručená bezprostredne potom, ako navrhovateľ odmietol súhlasiť s rozsiahlymi rekonštrukčnými

prácami. Navrhovateľ má za to, že výpoveď je účelová, represívna a v rozpore s dobrými mravmi, pričom
odporca ju používa ako prostriedok nátlaku na vynútenie rekonštrukcie. Intenzívne stavebné práce majúzačať 10.1.2026, pričom navrhovateľ sa spolu s rodinou nachádza do 16.1.2026 zahraničí, čo ešte
zvyšuje riziko nevratného zásahu do jeho práv. Navrhovateľ uviedol, že má právo na pokojné a nerušené
užívanie predmetu nájmu, ochranu pred svojvoľným zásahom do bývania a ochranu pred výkonom práv

z výpovede, ktorá je zjavne sporná. Postup odporcu predstavuje neprístupný zásah do užívacieho práva
nájomcu, obchádzanie zákonnej ochrany nájomného bývania, reálne riziko vzniku nenahraditeľnej ujmy,
najmä zásahu do rodinného života a bývania. Navrhovateľ uviedol, že bez nariadenia neodkladného
opatrenia by mohlo dôjsť k situácii, keď bude navrhovateľ fakticky zbavený bývania, ešte predtým,
než súd preskúma zákonnosť výpovede a oprávnenosť rekonštrukcie. Navrhovateľ k svojmu návrhu

priložil listine dôkazy: e-mailová a WhatsApp komunikácia medzi účastníkmi, oznámenie o výpovedi
nájomnej zmluvy, čestné vyhlásenie navrhovateľa. Zároveň navrhovateľ vyhlásil, že cieľom tohto návrhu
nie je brániť vlastným právom odporcu, ale zabrániť svojvoľnému a neprimeranému zásahu do práva na
bývanie, ktorý by mal pre navrhovateľa a jeho rodinu zásadné a ťažko napraviteľné následky.

3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
brania pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, prekážku
rozhodnutej veci.16. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1, 2, CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať
len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah

by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1, 2, 3 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí

ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd
odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa
odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

18. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1, 2, CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Účelom neodkladných opatrení je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do
času definitívnej právnej (súdnej) ochrany, pričom predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia

sú: osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti, odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), skutočnosť, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektíve možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený

nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

20. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou

súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru
neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych

pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd
zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný.

21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie NS SR 5Cdo 91/2012). Podľa
právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na

neodkladné opatrenie. Postačuje že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia
ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).

22. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd
primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka
odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z hľadiska kvalitatívneho nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.

23. V danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím
konania vo veci samej.24. Z listinného dôkazu na č.l. 4 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa
31. decembra 2025 adresovaná odporcovi vyplýva, že navrhovateľ reagoval na informáciu odporcu o
plánovanej rekonštrukcii časti prenajatej nehnuteľnosti. Navrhovateľ v predmetnom podaní poukázal

na svoje postavenie nájomníka a odvoláva sa na ustanovenia § 666 ods. 2 a § 698 Občianskeho
zákonníka, pričom uvádza, že má právo na plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním prenajatej
nehnuteľnosti, ako aj právo na primeranú zľavu z nájomného v prípade podstatného sťaženia jeho
užívania. Z obsahu listiny ďalej vyplýva, že navrhovateľ navrhol, aby všetky rekonštrukčné práce,
vrátanie dokončovacích a upratovacích prác boli zrealizované výlučne v časovo ohraničenom období

a to od 2. januára 2026 do 15. januára 2026 a to v plnom rozsahu ukončené v tomto termíne.
Zároveň si navrhovateľ uplatnil zľavu z nájomného vo výške 100 % za uvedené obdobie a to z toho
dôvodu predpokladaného výrazného obmedzenia užívania nehnuteľností počas rekonštrukčných prác.
Z listinného dôkazu ďalej vyplýva, že navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby znášal zvýšené náklady na
spotrebu elektrickej energie, plynu a vody, ktoré by vznikli v súvislosti s rekonštrukčnými prácami a
požadoval, aby spôsob merania a vyčíslenia týchto spotrieb bol transparentný, preukázateľný a vopred

odsúhlasený. Zároveň navrhovateľ uviedol, že s realizáciou rekonštrukčných prác v období od 16.
januára 2026 do 8. mája 2026 nesúhlasí, keďže by išlo o dlhodobý a intenzívny zásah do užívania
prenajatej nehnuteľnosti, spojený s hlukom, prašnosťou a pohybom cudzích osôb, čo by narušilo
riadne užívanie nehnuteľnosti. Uviedol, že jeho cieľom je pokračovať v nájme za podmienok v súlade
s nájomnou zmluvou a platnou právnou úpravou, pričom vyzval žalovaného na zaujatie písomného

stanoviska.

25. Z listinného dôkazu na č.l. 5 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa 31.
decembra 2025 adresovaná odporcovi vyplýva, že navrhovateľ reagoval na tvrdenie odporcu o existencii
ústnej dohody týkajúcej sa rozsahu a termínov rekonštrukčných prác na prenajatej nehnuteľnosti. Z

obsahu predmetného listinného dôkazu vyplýva, že navrhovateľ poprel existenciu takejto dohody v
rozsahu a termínoch, ako ich uviedol odporca a uviedol, že osobný rozhovor k tejto téme prebehol
dňa 29.11.2025. Podľa tvrdenia navrhovateľa bola v rámci tohto rozhovoru zo strany odporcu len
neurčito spomenutá možná rekonštrukcia predmetnej časti domu, a to bez uvedenia konkrétneho
termínu, začatia prác, ich dĺžky trvania ani presného rozsahu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na

jeho výslovnú otázku ohľadom trvania rekonštrukcie mu odporca oznámil, že by sa malo jednať o
rekonštrukciukúpeľne,žepresnýtermínniejeznámyažeprácebymalibyťukončenépribližnedodvoch
týždňov. Z listinného dôkazu tiež vyplýva, že navrhovateľ svoj prípadný súhlas s rekonštrukciou vzal na
vedomie, pokiaľ jej trvanie nebude presahovať dva týždne a že o presnom termíne bude informovaný
aspoň dva týždne vopred, pričom tento súhlas označil za výslovne podmienený splnením uvedených

predpokladov. Navrhovateľ tiež uviedol, že následne došlo k podstatnej zmene oproti informáciám, ktoré
boli predmetom ústnej komunikácie, keď rekonštrukcia bola oznámená len 4 dní vopred a jej pôvodne
predpokladaná dĺžka približne dvoch týždňov sa zmenila na obdobie 4 mesiacov. Navrhovateľ výslovne
uviedol, že takýto rozsah a spôsob realizácie rekonštrukčných prác nebol predmetom žiadnej dohody
medzi stranami, a to ani ústnej, ani písomnej, a preto nepovažuje tvrdenie odporcu o existencii dohody

v tomto rozsahu za správne. Na záver, navrhovateľ deklaroval záujem postupovať vecne a korektne a
dosiahnuť riešenie zohľadňujúce oprávnené záujmy oboch strán.

26. Z listinného dôkazu na č. l. 6 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa
31. decembra 2025 adresovaná odporcovi vyplýva, že navrhovateľ reagoval na oznámenie odporcu o

zámere vypovedať nájomnú zmluvu s odkazom na porušenie povinnosti nájomcu, konkrétne na užívanie
predmetu nájmu v rozpore s dohodnutým účelom a na porušenie iných povinností vyplývajúcich z
nájomnej zmluvy. Z obsahu predmetného dôkazu vyplýva, že navrhovateľ s tvrdením porušením tejto
zmluvy nesúhlasí a uviedol, že predmet nájmu bol po celý čas užívaný výlučne v súlade s dohodnutým
účelom bývania. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá by bola v

nájomnej zmluve výslovne uvedená. Navrhovateľ poukázal na to, že v oznámení o výpovedí zo strany
odporcu neboli konkretizované žiadne skutkové okolnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k porušeniu
nájomnej zmluvy a nebolo v ňom uvedené, akým konkrétnym konaním malo dôjsť k užívaniu predmetu
nájmu v rozpore s dohodnutým účelom ani ktorá konkrétna povinnosť a akým spôsobom mala byť
porušená. Navrhovateľ konštatoval, že bez presnej a preukázateľnej špecifikácie dôvodov nemožno

výpoveď považovať za vecne ani právne odôvodnenú. Uviedol, že keďže odporca nepristúpil na ním
navrhované riešenie, vyzval ho, aby sa zdržal akékoľvek rekonštrukcie časti nehnuteľnosti, v ktorej
majú prenajaté priestory, ako aj akýchkoľvek stavebných, upratovacích alebo súvisiacich činností, ktoré
by mohli závažným spôsobom zasiahnuť do riadneho a nerušeného užívania predmetu nájmu, najmählukom,prašnosťoualebopohybomcudzíchosôb.Navrhovateľzároveňuviedol,žedodoručeniaprávne
odôvodnenéhostanoviskazostranyodporcupovažujenájomnývzťahzanaďalejtrvajúciariadneplnený
z jeho strany.

27. Z listinného dôkazu na č. l. 7 a 8 spisu, ktorým je písomnosť označená ako „Žiadosť o
ukončenie nájomnej zmluvy“, vyhotovená dňa 31. decembra 2025, súd zisťuje, že ide o jednostranný
písomný prejav odporcu smerujúci k ukončeniu nájomného vzťahu. Z obsahu listiny vyplýva, že odporca
uviedol identifikačné údaje zmluvných strán a to prenajímateľa A. E. D. a nájomcu A. A. B., ako aj

identifikáciu predmetu nájmu. V predmetnej listine sa prenajímateľ odvoláva na ustanovenie článku VI.
Zánik nájmu podľa písmena c), d) nájomnej zmluvy zo dňa 8. mája 2025 a uvádza, že medzi zmluvnými
stranami vznikol nájom troch obytných izieb a kúpeľne nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti situovanej
v obci D. B., zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území D. B.. Z listinného dôkazu vyplýva, že
prenajímateľ požiadal o ukončenie predmetného nájmu ku dňu 28. februára 2026. Z listiny je zrejmé,
že bola vyhotovená v Michalovciach dňa 31.12.2025 a obsahuje podpis, pod ktorým je uvedené, že ide

o podpis nájomcu.

28. Z listinného dôkazu na č.l. 9 spisu, ktorým je e- mailová komunikácia odporcu zo dňa
10.01.2026 vyplýva, že odporca reagoval na predchádzajúcu komunikáciu týkajúcu sa rekonštrukčných
prác a ukončenia nájomného vzťahu. Odporca uviedol, že rozsah stavebných prác na úprave kúpeľne

je vykonateľný približne v časovom v rozsahu 14 dní čistého času, nejde o zložitý proces, avšak všetky
pomocné práce a s ním súvisiace práce a činnosti si vyžadujú viac časového priestoru. V tomto prípade
je to i zabezpečenie prívodu energií a odpadu. Čas predĺžil aj z dôvodu dostupnosti materiálu, ale hlavne
z dôvodu dostupnosti jednotlivých profesií, ktoré sa musia podieľať na samotných prácach. Odporca
uviedol, že časový a finančný návrh navrhovateľa mu nepríde ako kompromis, nakoľko 14 dní nie je

dostatočný čas na vykonanie stavebných úprav, a už vôbec mu nepríde vhodné, aby mal úľavu 100%
z nájomného, nakoľko bude naďalej využívať tento priestor.

29. Z listinného dôkazu na č.l. 12 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa
zo dňa 1. januára 2026 adresovaná odporcovi a označená ako „Posledná výzva pred začatím

rekonštrukcie“ vyplýva, že navrhovateľ opätovne reagoval na predchádzajúcu komunikáciu strán
týkajúcu sa rekonštrukčných prác a nájomnej zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že odporca podľa jeho
tvrdenia nereagoval na jeho predchádzajúcu písomnú výzvu, v ktorej ho žiadal o vysvetlenie a
špecifikáciu dôvodov výpovede z nájomnej zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa bola výpoveď nájomnej
zmluvy iniciovaná výlučne v súvislosti s jeho nesúhlasom s plánovanou rekonštrukciou, ktorá by

mala dlhodobý a závažný dopad na kvalitu bývania v prenajatej časti nehnuteľnosti. Z listinného
dôkazu ďalej vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu, aby sa zdržal akýkoľvek rekonštrukčných,
stavebnýchaleboupratovacíchprác,akoajinýchčinnostívčastinehnuteľnosti,ktorébymohlizávažným
spôsobom narušiť pokojné a nerušené užívanie prenajatej časti domu, najmä hlukom, prachom a
pohybom cudzích osôb. Navrhovateľ uviedol, že v prípade začatia rekonštrukčných prác, napriek

jeho výslovnému nesúhlasu, by považoval takýto postup odporcu za neoprávnený zásah do držby
a bránil by sa zákonnými prostriedkami, a to podaním návrhu na súd, na ochranu držby, privolaním
Policajného zboru a uplatnením si náhrady škody a finančných prostriedkov. Zároveň navrhovateľ
upozornil odporcu na možné právne a finančné následky v prípade nerešpektovania jeho práv. Ponúkol
možnosti riešenia vzniknutej situácie dohodou, ktorú označil ako kompromisné riešenie. Navrhol, aby

odporca pozastavil realizáciu rekonštrukčných stavebných alebo upratovacích prác do zabezpečenia
adekvátneho náhradného bývania pre navrhovateľa, pričom uviedol, že v prípade, ak by náklady na
náhradné bývanie presiahli sumu dohodnutú v platnej nájomnej zmluve ku dňu 1. januára 2026, odporca
by uhrádzal rozdiel v nákladoch počas trvania nájomného vzťahu. Navrhovateľ navrhol ako súčasť
riešeniaajpreplatenienákladovnasťahovaciuslužbuapreplateniedvochdníneplatenéhovoľnavpráci,

ktoré by musel čerpať v súvislosti so sťahovaním. Uviedol, že požadovanú finančnú kompenzáciu žiada
uhradiť jednorazovo na jeho bankový účet po predložení príslušných dokladov. Zároveň uviedol, že táto
ponuka z jeho strany je časovo obmedzená a platná do 7. januára 2026, pričom v prípade nedosiahnutia
dohody avizoval riešenie situácie právnou cestou.

30. Z listinného dôkazu na č.l. 14 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo
dňa 3. januára 2026 adresovaná odporcovi a označená ako „Doplnenie k poslednej výzve“ vyplýva, že
navrhovateľ nadviazal na svoju predchádzajúcu výzvu adresovanú odporcovi v súvislosti s plánovanou
rekonštrukciou prenajatej nehnuteľnosti. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie článku IV. pod 2 a 3nájomnej zmluvy, podľa ktorých je prenajímateľ povinný zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon
práv spojený s užívaním nehnuteľnosti a bez zbytočného odkladu odstrániť závady brániace riadnemu
užívaniu nehnuteľnosti ak bol nájomcom písomne upozornený. Navrhovateľ uviedol, že odporcom

avizovanárekonštrukciaatosohľadomnajejrozsah,dĺžkutrvaniaapovahuprácobjektívnepredstavuje
zásah, spôsobilý závažným spôsobom obmedziť alebo znemožniť riadne a nerušené užívanie prenajatej
časti nehnuteľnosti, najmä v dôsledku hluku, prachu a pohybu cudzích osôb. Navrhovateľ uviedol, že
na tieto skutočnosti odporcu písomne upozornil ešte pred začatím rekonštrukčných prác a zároveň mu
navrhol viacero riešení smerujúcich k zachovaniu nerušeného výkonu nájomných práv, pričom k prijatiu

týchto opatrení zo strany odporcu nedošlo. Navrhovateľ uviedol, že akýkoľvek ďalší postup odporcu
vrátene prípadného ukončenia nájomného vzťahu alebo realizácie rekonštrukčných prác je v rozpore
so zmluvnými povinnosťami prenajímateľa a považuje celé konanie za odporujúce nájomnej zmluve a
platným právnym predpisom.

31. Z listinného dôkazu na č.l. 15 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia odporcu zo

dňa 09. januára 2026 adresovaná navrhovateľovi vyplýva, že odporca reagoval na predchádzajúcu
korešpondenciu strán týkajúcu sa plánovanej rekonštrukcie prenajatej nehnuteľnosti. Odporca poukázal
na svoje vlastnícke právo k prenajímanej nehnuteľnosti, ktoré podľa jeho tvrdenia požíva ochranu
podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a § 123 Občianskeho zákonníka a uviedol, že síce nájomnou
zmluvou sa deleguje ochrana týchto práv aj na nájomcu, avšak vždy sa jedná len o práva odvodené

z generálneho vlastníckeho práva. Odporca uviedol, že vždy rešpektoval práva nájomcu, avšak práva
nájomcu nemôžu byť nadradené právam vlastníka a nemôžu bez ďalšieho obmedzovať jeho základné
vlastnícke právo, pokiaľ je nevyhnuté v nevyhnutnej miere s vecou nakladať. Uviedol, že rekonštrukcia,
ktorú hodlá zrealizovať, nie je rekonštrukciou, ktorá by zasahovala do vonkajšieho skeletu stavby, alebo
by ovplyvňovala statické pomery, alebo iným spôsobom nad mieru obvyklú zasahovala do nájomných

práv, nakoľko sa jedná o prerábku kúpeľne, a to v časti nehnuteľnosti, ktorú nájomca neužíva, teda
nebude obmedzovaný nadmerným prachom ani hlukom. Tiež uviedol, že ani pri bežnom susedskom
spolunažívaní, pri ktorom napríklad v bytovom dome majú susedia spoločné múry alebo dvor, alebo
pri domoch v radovej zástavbe a podobne, nemožno považovať dočasný krátkodobý hluk alebo iný
zásah za zásah neoprávnený. Nepovažuje za seriózne vyhrážanie sa, súdnymi spormi a podobne,

hlavne za situácie, keď sa snaží normálne sa s navrhovateľom dohodnúť, a vyjsť mu v ústrety čo
najviac, aby nedošlo k narúšaniu jeho nájmu nad mieru obvyklú. Občiansky zákonník vo svojich
ustanoveniach pripúšťa aj možnosť vypovedania nájmu v prípade, ak dom vyžaduje opravy, pri ktorých
vykonávaní nemožno dom na dlhšiu dobu užívať. Rekonštrukčné práce sú nevyhnutné aj z hľadiska
vzniku prípadných väčších škôd na jeho majetku, nakoľko pod dilovou podlahou bol zaznamenaný

výskyt hlodavcov.

32. Z listinného dôkazu na č.l. 16 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa
zo dňa 9. januára 2026 adresovaná odporcovi vyplýva, že navrhovateľ reagoval na predchádzajúce
vyjadrenieodporcuvsúvislostisrekonštrukčnýmiprácamiaukončenímnájomnéhovzťahu.Navrhovateľ

uviedol, že nájomný vzťah naďalej považuje za trvajúci keďže z jeho strany podľa jeho tvrdenia nedošlo
k porušeniu nájomnej zmluvy a dôvody uvedené v žiadosti o zrušení nájmu neboli konkrétne ani
preukázateľnešpecifikované.Navrhovateľzdôraznil,žeakékoľvekrekonštrukčnéaleboprípravnépráce,
ktoré by mohli zasiahnuť do riadneho a nerušeného užívania prenajatej časti nehnuteľnosti, považuje
bezpredchádzajúcejdohodystránzaneprípustnýzásahdojehodržby.Uviedol,ževprípadeskutočného

záujmu odporcu o dohodu považuje za nevyhnutné východiska, bezodkladné pozastavenie všetkých
prác, ktoré by mohli ovplyvniť užívanie prenajatej časti domu a späťvzatie žiadosti o zrušenie nájomného
vzťahu. Uviedol, že po splnení uvedených predpokladov považuje za možné viesť vecnú a nerušenú
diskusiu o prípadnom harmonograme prác alebo inom zmierlivom riešení.

33. Z listinného dôkazu na č. l. 17, označeného ako „Čestné vyhlásenie“ vyplýva, že ide o
vyhlásenie navrhovateľa A. B.. V čestnom vyhlásení navrhovateľ uviedol, že od 8. mája 2025 užíva
časť nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na adrese G. XX/XX D. B., a to na základe nájomného vzťahu s
vlastníkom nehnuteľnosti E. D.. Navrhovateľ uviedol, že predmetnú časť nehnuteľnosti užíva so svojou
rodinou, manželkou a maloletým synom, pričom ide o ich riadne a jediné bývanie, v ktorom majú

uloženéosobnéveci,vybavenie,domácnostiakderealizujúsvojkaždodennýživot.Navrhovateľuviedol,
že ku dňu vyhotovenia tohto čestného vyhlásenia nájomný vzťah trvá a nájomné ako aj úhrady za
energie boli z jeho strany riadne uhradené. Uviedol, že dňa 29.11.2025 mu prenajímateľ ústne oznámil
zámer rekonštrukcie, pričom podľa jeho tvrdenia mal ísť o rekonštrukciu kúpeľne s predpokladanoudobou trvania približne do 2 týždňov bez určenia presného termínu. Bolo mu neskôr oznámené, že
rekonštrukcie práce majú trvať od 10.1. do 30.4.2026 a to bez súhlasu a bez zabezpečenia opatrení
na zamedzenie rušenia užívania predmetu nájmu. Navrhovateľ uviedol, že oznámený spôsob a rozsah

rekonštrukcie by podľa jeho tvrdenia závažným spôsobom narušil pokojný výkon jeho držby, najmä
hlukom, prachom a pohybom cudzích osôb, pričom poukázal na skutočnosť, že má maloleté dieťa
a rodinu, ktoré by boli týmto zásahom ohrozené. Uviedol, že v čase podania návrhu sa nachádza
v zahraničí a nemá fyzický prístup k nájomnej zmluve ani možnosť okamžite zabezpečiť osobnú
dokumentáciu zásahu, pričom uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť fakticky a pokojne užíva.

34. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu,
pričombyvšakmalstarostlivozvážiťnajmärozsahnavrhovanýchobmedzení.Nariadenieneodkladného
opatreniajespravidlaspojenésozásahomdovlastníckehoprávaajevždypotrebnéposúdiť,čiuložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedeného základného práva nad nevyhnutnú
mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

35. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami,
ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Podmienkou pre nariadenie

neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo
niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale
neoslabujepotrebuosvedčeniaaspoňzákladnýchskutočnostípotrebnýchprezáveropravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy

pomerov.

36. Navrhovateľ sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa realizácie akýchkoľvek rekonštrukčných stavebných alebo
súvisiacich prác na nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľ užíva na základe nájomného vzťahu, pričom návrh

odôvodňoval zásahom do pokojného výkonu jeho držby a hrozbou vzniku ujmy. Zároveň sa predmetným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal aj uloženia povinnosti pre odporcu zdržať
sa výkonu práv vyplývajúcich z výpovede nájomnej zmluvy, najmä akýchkoľvek krokov smerujúcich
vyprataniu, vysťahovaniu alebo obmedzeniu užívania predmetu nájmu a to do doby až do právoplatného
rozhodnutia o veci samej.

37. Súd konštatuje, že podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je procesným inštitútom,
ktorého účelom nie je riešenie samotného sporu medzi účastníkmi, ale dočasná a bezodkladná úprava
pomerov, ak by bez takejto úpravy hrozila bezprostredná a ťažko napraviteľná ujma. Uvedený inštitút
nemožno použiť ako náhradu meritórneho rozhodnutia ani ako prostriedok na preventívne zamedzenie

budúcich len hypotetických zásahov.

38. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v konaní o neodkladnom opatrení nesie výlučne
navrhovateľ, ktorý je povinný nielen tvrdiť, ale aj hodnoverne osvedčiť existenciu práva, ktorého ochrany
sa domáha, bezprostrednú hrozbu zásahu do tohto práva, potrebu okamžitého zásahu súdu a zároveň

neprimeranosť iných dostupných právnych prostriedkov ochrany.

39. K osvedčeniu existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu súd uvádza, že medzi
účastníkmi existuje nájomný vzťah k časti nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. Táto skutočnosť bola
medzi stranami nesporná a bola osvedčená predloženými listinnými dôkazmi, teda tento predpoklad je

podľa názoru súdu splnený.

40. Zo všetkých predložených listinných dôkazov, najmä e-mailovej komunikácie medzi
účastníkmi, výziev, návrhov, riešení a čestného vyhlásenia navrhovateľa, má súd za preukázané, že
medzi účastníkmi existuje intenzívny spor o budúce usporiadanie práv a povinností a najmä o rozsah

a podmienky plánovanej rekonštrukcie.

41. K potrebe neodkladnej úpravy pomerov, a teda k princípu opodstatnenosti, súd uvádza, že
navrhovateľ odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov tvrdením, že plánované rekonštrukčnépráce zo strany odporcu majú predstavovať zásah do pokojného výkonu jeho držby. Z predložených
listinných dôkazov však nevyplýva, že by v čase rozhodovania súdu dochádzalo k aktuálnemu alebo
bezprostredne hroziacemu zásahu do práv navrhovateľa. Nebolo preukázané, aby rekonštrukčné práce

začali a navrhovateľ svoje tvrdenia zakladal predovšetkým na predpoklade budúceho vývoja udalosti a
naobavezmožnéhozásahuanienakonkrétnychskutkovýchokolnostiachsvedčiacichobezprostrednej
hrozbe ujmy. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v tomto smere neosvedčil potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, keďže z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bez okamžitého zásahu súdu došlo
k ohrozeniu jeho práv.

42. Súd konštatuje, že ochrana držby prostredníctvom neodkladného opatrenia predpokladá
existenciu reálneho konkrétneho faktického zásahu alebo jeho bezprostredné uskutočňovanie. Súd
uvádza, že neodkladné opatrenie neslúži ako preventívna poistka proti možnému budúcemu porušeniu
práv, ktorého vznik je neistý a závislí od ďalšieho vývoja vzťahov medzi účastníkmi.

43. Ďalším predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, že uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia je objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
Navrhované neodkladné opatrenie smerovalo k plošnému zákazu vykonávania akýchkoľvek stavebných
a rekonštrukčných prác zo strany odporcu. Takto formulované opatrenie by však neriešilo samotnú
podstatu sporu medzi účastníkmi, ktorou je rozdielny právny názor na rozsah práva a povinností

vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, ale len by dočasne eliminovalo výkon vlastníckeho práva odporcu
bez definitívneho vyriešenia sporných otázok. Súd preto dospel k záveru, že navrhované opatrenie by
nespôsobilo efektívne dosiahnutie sledovaného účelu ale dočasne konzervovalo sporový stav.

44. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie nesmie viesť k vytvoreniu nenávratného alebo

ťažko napraviteľného stavu v právnych vzťahoch strán. V danom prípade by nariadením navrhovaného
opatreniadošlokvýraznémuačasovoneurčitémuobmedzeniuvlastníckehoprávaodporcu,čobymohlo
viesť k odkladaniu nevyhnutých oprav a k vzniku ďalších škôd na nehnuteľnosti. Z toho dôvodu súd
považoval nariadenie neodkladného opatrenia za neprípustné.

45. Súd sa osobitne zaoberal otázkou primeranosti navrhovaného opatrenia. Zásah do
práv odporcu by bol v danom prípade výrazný, keďže by mu bolo znemožnené nakladať so svojou
nehnuteľnosťou, bez osvedčenia bezprostrednej ujmy na strane navrhovateľa. Takýto zásah by bol
neprimeraný v pomere k intenzite tvrdeného ohrozenia práv navrhovateľa, ktoré nebolo osvedčené ako
aktuálne ani neodvrátiteľné.

46. V tomto smere súd považoval za potrebné sa osobitne vysporiadať aj so vzťahom
medzi vlastníckym právom odporcu a právami navrhovateľa, vyplývajúcimi z nájomného vzťahu, keďže
podstata sporu medzi účastníkmi spočíva práve v odlišnom chápaní rozsahu a hraníc týchto práv. Súd
konštatuje, že vlastnícke právo predstavuje základné právo, ktoré je chránené právnym poriadkom,
ktoré zahŕňa oprávnenie vec držať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou. Uzavretím nájomnej

zmluvy vlastník dobrovoľne a dočasne obmedzuje výkon niektorých zložiek svojho vlastníckeho práva
v prospech nájomcu, a to v rozsahu a za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve, vyplývajúcej
zo zákona. Zároveň však platí, že nájomný vzťah nezakladá nájomcovi absolútne právo k veci, ale
len odvodené, dočasné a zmluvne limitované oprávnenie užívať predmet nájmu. Práva nájomcu preto
nemožno vykladať tak, že by úplne vylučovali alebo dlhodobo paralyzovali výkon vlastníckeho práva

prenajímateľa, najmä pokiaľ ide o nevyhnuté zásahy smerujúce k zachovaniu, údržbe alebo ochrane
nehnuteľnosti. V prejednávanej veci z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca ako vlastník
nehnuteľnosti deklaroval zámer vykonať rekonštrukčné práce, ktoré podľa jeho tvrdenia smerujú k
údržbe a ochrane nehnuteľnosti. Navrhovateľ však namietal, že plánované práce by mohli zasiahnuť
do jeho práv na riadne a nerušené užívanie predmetnú nájmu. Súd v tomto smere konštatuje, že v

konaní o neodkladnom opatrení nie je úlohou súdu definitívne posúdiť, či konkrétny zásah plánovaných
prác prekračuje hranice oprávnení prenajímateľa, alebo či by predstavoval porušenie povinností
vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Takéto posúdenie patrí do meritórneho konania po vykonaní riadneho
dokazovania. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení je však rozhodujúce, že z predložených
dôkazov nevyplýva bezprostredný a faktický výkon vlastníckeho práva odporcu spôsobom, ktorým by

aktuálne a neodvrátiteľne zasahoval do práv navrhovateľa. Samotná existencia vlastníckeho práva ani
jeho plánovaný výkon nemôžu byť bez ďalšieho považované za neoprávnený zásah do právu nájomcu.
Súd zdôrazňuje, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia by došlo k prednostnej ochrane
práv nájomcu na úkor vlastníckeho práva odporcu, a to bez toho, aby bola osvedčená bezprostrednáhrozba ujmy. Takýto postup by viedol k neprimeranému narušeniu rovnováhy medzi právami účastníkov,
keďže by dočasná ochrana práv nájomcu fakticky znamenala úplné obmedzenie výkonu vlastníckeho
práva odporcu. Za daného skutkového stavu preto súd dospel k záveru, že v konaní o neodkladnom

opatrení nie je možné priznať absolútnu prioritu ani jednému z týchto práv a že požadovaná ochrana by
neprimerane zasahovala do práv odporcu bez osvedčenia zákonných predpokladov pre takýto zásah.

47. Súd uvádza, že vlastnícke právo je základným právom chráneným ústavou, ktoré však nie je
právom absolútnym, a jeho výkon podlieha istým obmedzeniam. Rovnako ani práva nájomcu, hoci sú

zákonom chránené, nepoužívajú absolútnu ochranu v tom zmysle, že by nájomca bol oprávnený vylúčiť
akýkoľvek výkon vlastníckeho práva prenajímateľa po dobu trvania nájomného vzťahu. Ústavnoprávna
rovina medzi týmito právami sa prejavuje v tom, že vlastník je povinný rešpektovať právo nájomcu
na riadne a nerušené užívanie predmetu nájmu, avšak nájomca je zároveň povinný strpieť výkon
vlastníckeho práva v nevyhnutom rozsahu, najmä ak ide o údržbu, opravy alebo zásahy, smerujúce k
zachovaniu hodnoty a funkčnosti nehnuteľnosti. Tento princíp sa neprejavuje len v nájomných vzťahoch,

ale aj v bytových domoch, kde sú vlastníci bytov rovnako aj nájomníci povinní strpieť nevyhnutné opravy
a údržbu spoločných častí a zariadení domu, a to aj za cenu dočasného obmedzenia komfortu bývania,
zvýšenej hlučnosti alebo prašnosti. Samotná existencia týchto zásahov nie je považovaná za porušenie
právanabývanie,pokiaľsúvykonávanévprimeranomrozsahuasledujúlegitímnycieľ.Vsúladesvyššie
uvedeným je súd taktiež toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením by došlo k zásadnému

zásahu do vlastníckeho práva odporcu nakoľko ako vyplýva z predložených listinných dôkazov sporná
rekonštrukcia by mala prebiehať v časti nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom nájomnej zmluvy medzi
stranami sporu teda je vo výlučnom vlastníctve odporcu.

48. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal tiež, aby súd

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich
z výpovede z nájomnej zmluvy, najmä akýchkoľvek krokov smerujúcich k vyprataniu, vysťahovaniu alebo
inému obmedzeniu užívania predmetu nájmu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Zo založeného listinného dôkazu „žiadosti odporcu o ukončenie nájomnej zmluvy“ vyplýva, že odporca
prejavil vôľu smerujúcu k ukončeniu nájomného vzťahu, avšak samotná existencia tohto jednostranného

právneho úkonu neosvedčuje bezprostrednú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.
Zo spisu nevyplýva, že by odporca na základe takejto výpovede vykonával konkrétne a bezprostredné
kroky, smerujúce k faktickému vyprataniu, vysťahovaniu navrhovateľa alebo okamžitého zásahu do jeho
užívacích práv. Naopak z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že odporca deklaroval snahu
o dohodu a zmierlivé riešenie situácie a nepovažoval za primerané riešiť vzniknutý spor okamžitým

uplatňovaním nátlakových alebo represívnych krokov, čo oslabuje tvrdenie o bezprostredne hroziacom
zásahu do práv navrhovateľa. Ani samotná obava navrhovateľa z budúceho výkonu práv, vyplývajúca
z výpovede nájomnej zmluvy, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ nebola
osvedčená bezprostredná a reálne hroziaca ujma.

49. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo osvedčené, že by plánované zásahy
mali prekročiť rámec nevyhnutných opráv, alebo že by ich realizácia mala bezprostredne viesť
k neodvrátiteľnému zásahu do práv navrhovateľa.

50. Keďžezákonnépredpokladyprenariadenieneodkladnéhoopatrenianebolisplnenékumulatívne

a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu zákon ukladá, súd dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho v súlade s § 328 ods.1 CSP zamietol.

51. V závere súd dodáva, že vo veci nebolo možné vydať zabezpečovacie opatrenie, nakoľko nie
je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

52. O nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
súdrozhodolpodľa§262ods.1a2CSPvspojení§255ods.1CSP.Odporcamalvkonaníplnýprocesný
úspech, preto mu proti neúspešnému navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi v konaní nevznikli trovy súdneho konania alebo právneho

zastúpenia. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.