Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825202299
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825202299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. A. XXX, XXX XX C. A., o
zaplatenie 427,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 154,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% zo sumy 16,752 eur od 26.4.2023 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 4,188 eur
od 21.5.2023 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.6.2023 do zaplatenia, zo

sumy 4,188 eur od 21.7.2023 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.8.2023
do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.9.2023 do zaplatenia, zo sumy 4,188
eur od 21.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur
od 21.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.1.2024 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od
21.2.2024dozaplatenia,zosumy4,188eurod21.3.2024dozaplatenia,zosumy4,188eurdo21.4.2024
do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.5.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 4,188
eur od 21.6.2024 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.7.2024 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od

21.8.2024 do zaplatenia, vo výške 8,65% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.9.2024 do zaplatenia, zo sumy
4,188 eur od 21.10.2024 do zaplatenia, vo výške 8,40% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.11.2024 do
zaplatenia, vo výške 8,15% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.12.2024 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur
od 21.1.2025 do zaplatenia, vo výške 7,90% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.2.2025 do zaplatenia, vo
výške 7,65% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.3.2025 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.4.2025
do zaplatenia, vo výške 7,40% ročne zo sumy 4,188 eur od 21.5.2025 do zaplatenia, vo výške 7,15%
ročne zo sumy 4,188 eur od 21.6.2025 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.7.2025 do zaplatenia,
zo sumy 4,188 eur od 21.8.2025 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.9.2025 do zaplatenia, zo sumy

4,188 eur od 21.10.2025 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.11.2025 do zaplatenia, zo sumy 4,188
eur od 21.12.2025 do zaplatenia, zo sumy 4,188 eur od 21.1.2026 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.12.2025 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 427,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.4.2023 do zaplatenia a náhrady
trov konania.2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 6.12.2022 zmluvu o pôžičke
č. 21774981 /1000279227 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému pôžičku vo výške 402,- eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička – finančné plnenie“)

na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (tovar). Kúpna cena tovaru bola 452,-
eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 50,- eur a na zvyšok kúpnej ceny
žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom. Účelom zmluvy bolo
poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Podľa zmluvy o
pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 7,88 eur, a to až

do celkovej sumy pôžičky vo výške 756,48 eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradil
žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 0 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade
so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z dňa 23.3.2023 – Predžalobná upomienka, vyzval
žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než
30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej

splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.4.2023
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 20.4.2023 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej
dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke
sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53
ods.9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu
nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik

potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn: 17Co/447/2016. Žalovaný dlžné
splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných
podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 427,85 eur. Zmluvnú
pokutu v sume 83,34 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu

žalovaný uhradil sumu 50,- eur.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Notárskou zápisnicou

č. N 3283/2017, Prílohou 1 projektu, Predžalobnou upomienkou z 23.3.2023 s kópiou obálky s
doručenkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 20.4.2023, Prehľadom splátok
a úhrad k zmluve č. 21774981, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere
a Formulárom s informáciami k sprostredkovaniu spotrebiteľského úveru, Informáciami o RPMN a
priemernej RPMN a Formulárom s informáciami k sprostredkovaniu spotrebiteľského úveru, Zmluvou

o viazanom spotrebiteľskom úvere z 6.12.2022, Všeobecnými obchodnými podmienkami Quatro,
vyjadrením žalobcu z 23.1.2026 s prílohami – dopytom do SRBI, dopytom do registra Soc. poisťovne,
vyjadrením žalobcu zo dňa 11.2.2026 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 6.12.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č. 21774981, pričom výška úveru predstavovala sumu 402 eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v 96
mesačných splátkach a celková čiastka predstavovala sumu 754,73 eur, výška mesačnej splátky
predstavovala sumu 7,88 eur a ročná úroková sadzba 19,48 %, RPMN bola uvedená vo výške 19,03 %.
Celkovénákladyspotrebiteľaboliuvedenévovýške352,73eur.Prvásplátkabolasplatnádňa20.1.2023.
Frekvencia splácania pravidelných mesačných splátok bola mesačne vždy k 20.dňu v mesiaci ( rovnako

aj bod 6.1 zmluvy). Prvá splátka bola splatná nasledujúci kalendárny mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ
nie je dohodnuté inak (bod 6.2 zmluvy).

6. Žalobca listom zo dňa 23.3.2023 upozornil žalovanú, že omeškanie na úvere pretrváva už od
20.1.2023 a v prípade neuhradenia nedoplatku na splátkach do 16.3.2023, úver zosplatní. Podľa

predloženej obálky s doručenkou, žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote a dňa 31.3.2023 bola
uložená na pošte. Žalobca listom zo dňa 20.4.2023 oznámil žalovanej, že vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru dňa 19.4.2023. Podľa predloženej doručenky, žalovaná zásielku prevzala dňa 27.4.2023.7. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná jednotlivými splátkami uhradila sumu 0 eur, uhradila
akontáciu kúpnej ceny v sume 50,- eur.

8. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.1.2026 žalobca uviedol, že nakoľko výsledkom
porovnania Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola
schválená.Odbornástarostlivosťpriposudzovaníschopnostižalovanéhosplácaťposkytnutýúver(t.j.pri
posudzovaní bonity žalovaného) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu
žiadnej povinnosti veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy

o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia
zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci
posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považujeme za plne v súlade s právnymi
predpismi. Žalobca dňa 23.03.2023 zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, v rámci ktorej bol

žalovaný oboznámený o omeškaní na úvere, rovnako bol upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v
prípadeneuhradeniadlžnýchsplátok.Súčasnežalobcavpredžalobnejupomienkežalovanéhovyzvalna
úhradu dlžnej sumy a zároveň ho upozornil, že sa nachádza v omeškaní so splnením svojho peňažného
záväzku od 20.01.2023 a výška nedoplatku dosiahla sumu 23,64 Eur. K podanej žalobe žalobca pripojil
doručenku, z ktorej vyplýva, že žalovaný predmetnú predžalobnú upomienku neprevzal v odbernej

lehote. Keďže v stanovenom termíne žalovaný omeškané splátky neuhradil, dňa 20.04.2023 mu žalobca
zaslal Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalobca k žalobe pripojil doručenku, z ktorej
vyplýva, že žalovaný si Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru prevzal dňa 27.04.2023.
Žalovaný je v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré
by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. Poukázal na ust. § 151 CSP a taktiež

na unesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020.

9. Podaním doručeným súdu dňa 11.2.2026 žalobca navrhol, aby súd rozhodol na základe predložených
listinných dôkazov a písomných vyjadrení. Uviedol, že sa pridržiava špecifikácie uvedenej v žalobe.
Navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie alebo rozsudkom pre uznanie nároku v prípade, ak na

to budú splnené podmienky.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

12. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.13. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

16. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

17. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.21. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,

za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

26. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

28. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

33. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
všeobecných obchodných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako klient
uzavreli dňa 6.12.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 21774981, pričom výška úveru predstavovala
sumu 402 eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v 96 mesačných splátkach a celková čiastka predstavovala
sumu 754,73 eur, výška mesačnej splátky predstavovala sumu 7,88 eur a ročná úroková sadzba
19,48 %, RPMN bola uvedená vo výške 19,03 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené vo výške

352,73 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.1.2023. Frekvencia splácania pravidelných mesačných
splátok bola mesačne vždy k 20.dňu v mesiaci ( rovnako aj bod 6.1 zmluvy). Prvá splátka bola splatná
nasledujúci kalendárny mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak (bod 6.2 zmluvy).
Žalovanácelkovosplátkamineuhradilažiadnusumu,uhradilaibaakontáciukúpnjecenyvsume50,-eur.

37.Vzmysle§54aObčianskehozákonníkaúčinnéhood05.12.2018,premlčanéprávozospotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.

38. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Jednotlivé splátky sa
opäť premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok.

39. Ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splatnosť úveru bola rozvrhnutá na 96 mesiacov.
Prvá splátka bola splatná dňa 20.1.2023. Žaloba bola podaná na súde dňa 22.12.2025. Premlčané tak
nemohlibyťžiadnesplátkyúveruažalobcasižalobouneuplatňuježiadnupremlčanúsplátkuistinyúveru.

40. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za
potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťoušpeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka.

41. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

42. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

43. Odplata za poskytnutie úveru však musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom

na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania
bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že
bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

44. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovanej žalobca nemal

takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku príjmu žalovanej a najmä jej výdavkov, nebolo preto
preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

45. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

46. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.
j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu

úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť
veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo
od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok

NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade
informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne
a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.09.2020).

47. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.

48. V danom prípade síce bolo preukázané, že žalobca mal k dispozícií lustráciu v registri Sociálnej
poisťovne, výpis zo Spoločného registra bankových informácií, avšak nebolo preukázané, aby mal
kdispozíciidokladyovýdavkochžalovanej,najmänákladochnabývanie,dokladySIPO,prípadnevýpisy
z bežného účtu žalovanej, pri uzatváraní zmluvy.

49. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových
pomeroch žalovanej, teda kde táto bývala, či vlastnila nehnuteľnosť alebo či bývala v podnájme,
aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia
o jej výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca
preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovanej, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii

spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

50. Žalobca vôbec neskúmal skutočné výdavky žalovanej, a to predložením prislúchajúcich listín.
Vychádzal zrejme iba z tvrdení žalovanej. Zo žiadneho údaja nie sú zrejmé ani ďalšie rodinné pomery

žalovanej a s tým súvisiace výdavky. Žalobca vychádzal u žalovanej z toho, že jej príjem je 585 eur,
pričom jej finančná rezerva predstavuje 43,12 eur, avšak nie je zrejmé, ako dospel k sume mesačných
výdavkov žalovanej. V zmluve je uvedené, že predložených dokladom bol iba občiansky preukaz
žalovanej a javí sa, že mimo dvoch vyššie uvedených dokladov žalobca vychádzal iba z tvrdení
žalovanej. V zmluve sa ďalej uvádza, že žalovaná má 0 nezaopatrených detí. Od týchto skutočností

potom odvíjal údaje o životnom minime, ktoré použil pri skúmaní bonity žalovanej ako výdavkovú časť
pri porovnávaní príjmu a výdavkov. Vychádzal teda zrejme iba z tvrdení žalovanej a zo žiadneho údaja
nie sú zrejmé ďalšie rodinné pomery žalovanej a s tým súvisiace výdavky.

51. Žalobca vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. V skutočnosti

však žalovaná mala v čase uzatváranie zmluvy vyživovaciu povinnosť hypoteticky až k piatim
nezaopatreným deťom, nakoľko v čase uzavretia zmluvy bola matkou piatich neplnoletých detí
(narodených v roku 2005, v roku 2007, v roku 2010, v roku 2012 a v roku 2015), čo by žalobcovi nemohlo
ujsť z pozornosti pri riadnom skúmaní výdavkov na strane žalovanej.

52. Súd zdôrazňuje, že zo sumy životného minima nemôže veriteľ pri zisťovaní bonity spotrebiteľa
vychádzať paušálne. Túto sumu treba považovať za východiskový bod minimálnych nákladov, ku
ktorému je zásadne nutné pripísať ďalšie náklady. Suma životného minima, ktorá predstavuje
štátom uznanú minimálnu hranicu peňažných príjmov fyzických osôb na zabezpečenie výživy a
ostatných základných osobných potrieb, nutne neodráža konkrétnu sumu, ktorú na zabezpečenie

svojich individuálnych základných životných potrieb musí vynaložiť potenciálny žiadateľ o úver.
Nepokrýva najmä výdavky na bývanie, ktoré ju mnohokrát niekoľkonásobne prevyšujú. Rovnako
nereflektuje ďalšie nutné výdavky, ako napríklad zrážky zo mzdy, náklady vyvolané zdravotným
stavom, či výživné. Z tohto dôvodu je potrebné bezvýhradne trvať na požiadavke individualizovaného
posudzovania úveruschopnosti, pri ktorom poskytovateľ musí brať ohľad na konkrétnu situáciu

konkrétneho spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd odkazuje na použiteľnú judikatúru, najmä na rozhodnutie
NSS ČR sp.zn. 9As 127/2024 z 13.08.2024: „Nejvyšší správní soud se s argumentací správních
orgánů ztotožňuje. Částka životního minima, jež představuje státem uznanou minimální hranici
peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb, nutně
nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých individuálních základních životních potřeb

musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy
několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy,
náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat napožadavku individualizovaného posuzování úvěruschopnosti, při kterém poskytovatel musí brát zřetel
na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.“

53. Žalobca bližšie neskúmal skutočné výdavky na strane žalovanej napriek tomu, že pri skúmaní
úverového zaťaženia vyšlo najavo, že v mesiacoch august až december 2022 bolo žalovanej
odmietnutých celkovo 13 žiadostí o úver. Napriek tomu a skutočnosti, že žalovaná splácala ďalšie tri
úvery s výškou mesačných splátok celkovo v sume 155,- eur, dňa 6.12.2022 poskytol žalobca žalovanej
úver, kde celková čiastka predstavovala 754,73 eur.

54. Najzávažnejším nedostatkom pri skúmaní bonity žalovanej teda je, že nedošlo ku skutočnému
overeniu výdavkov na strane žalovanej. Žalobca neskúmal skutočné výdavky na strane žalovanej,
starostlivosť o ďalšie osoby a podobne. Nie je jasné aké výdavky na živobytie mala žalovaná, aké
náklady mala na bývanie. Uvedené skutočnosti žalobca neskúmal napriek skutočnostiam zisteným
pri skúmaní úverového zaťaženia žalovanej, predchádzajúcom odmietnutí žiadosti žalovanej o úver

bezprostredne pred uzavretím zmluvy a pri nízkom uvádzanom príjme. Uvedené skutočnosti nemohli
ostať nepovšimnuté pri riadnom skúmaní bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, vrátanej jej
bežných výdavkov.

55. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani celkové výdavkové zaťaženie žalovanej

žalobca preukázateľne neskúmal, preto uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti
dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovanej pred samotným uzavretím
uvedenej úverovej zmluvy. Všetky zistené skutočnosti v ich súhrne mali viesť žalobcu k podrobnejšiemu
skúmaniu bonity žalovanej, najmä vo vzťahu k výdavkom.

56. Podľa čl. 23 smernice sú členské štáty povinné stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie
vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe smernice a sú povinné prijať všetky potrebné
opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávania. Ustanovené sankcie pritom musia byť účinné, primerané
a odrádzajúce. Taká sankcia, ktorá by veriteľovi hrozila len v prípade nenahliadnutia do príslušných

registrov či v prípade úplnej ignorancie akýchkoľvek podkladov nevyhnutných na posúdenie úverovej
bonity klienta, by bola zjavne v rozpore s účelom a cieľom smernice a nebolo by ju možné považovať ani
za účinnú, ani za primeranú a ani za odradzujúcu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 530/2024 zo dňa 12. februára 2025).

57. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov
žalovanej pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

58. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností

príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu (dopyt do reg. Soc.
poisťovne, správa zo Spoločného registra bankových informácií), v zmysle uvádzanej judikatúry,
nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou.

59. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov

žalovanej nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný
obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s
domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom,
či žalovaná je alebo nie je schopná splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

60. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov
len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z

verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o
výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovanej nemal žalobca k dispozícii údaje o jej výdavkoch, čo
vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona:
„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020)

61. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovanej, nie však skutočné overenie
bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

62. Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a

vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale zrejmé, že na to, aby bolo možné
hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu - teda preukázať aj to, že
bola platobná schopnosť posúdená správne, t. j. boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom
bolo na nich prihliadnuté (rovnako porov. vyššie cit. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
530/2024 zo dňa 12. februára 2025).

63. Z cit. nálezu tiež vyplýva nasledovné: „Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo)
sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi
odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými
právnymi predpismi, ale aj normami európskeho práva.“

64. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred

uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s

povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe. (porovnaj tiež rozhodnutie Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20)

65. Žalobca v danom prípade vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovanej, nezisťoval, aké ďalšie

výdavky má spojené so stravovaním, cestovným, ubytovaním, ošatením, platbami za mobilný telefón,
internet, a ďalšie. Konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovanej bolo bez náležitej odbornej
starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovanej a jej výdavky, ktoré žalobca
vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaná musela mať v čase poskytovania úveru aj iné výdavky.
Veriteľ by mal venovať skúmaniu bonity klienta zvýšenú starostlivosť a neuspokojiť sa s výdavkami len

vo výške životného minima.

66. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 17CoCsp/10/2025 z 29. 10. 2025: „Neobstojí prípadné tvrdenie veriteľa, že pri skúmaní bonity
žalovaného postupoval v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017, pretože predmetné

opatrenie pre účely výdavkov spotrebiteľa upravuje, že tieto sú najmenej vo výške životného minima, t.j.
podľa odvolacieho súdu na životné minimum sa prihliada v prípade, že iné výdavky spotrebiteľa nebolo
možné zistiť, resp. skutočné výdavky spotrebiteľa sú nižšie ako životné minimum. V zmysle § 7 ods. 27
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019 ako aj v zmysle § 2 ods. 5 opatrenia Národnej
banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 v znení neskorších opatrení (oznámené ako č. 306/2017

Z. z.) sa síce náklady na zabezpečenie životných nákladov spotrebiteľa posudzujú s ohľadom na životné
minimum (zákon), resp. najmenej vo výške životného minima (opatrenie), predmetné ustanovenia podľa
odvolacieho súdu nemôže nahradiť, zrušiť, či oslabiť základnú povinnosť veriteľa vynaložiť potrebné
úsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani nedáva veriteľovi možnosť
sám si určiť výšku týchto nákladov (vo výške životného minima).“

67. Ako je zrejmé, tak aj z nariadenia NBS č. 10/2017 vyplýva, že výdavky spotrebiteľa na živobytie
nemôžu byť bez ďalšieho nahrádzané životným minimom, ale toto životné minimum tvorí najnižšiu
možnú čiastku nákladov na živobytie. Taktiež je do výdavkov na živobytie spotrebiteľa a jeho rodinypotrebné zaradiť aj maloleté dieťa (ak ho spotrebiteľ má), ako aj jeho manžela/ku, pretože manželia
majú podľa zákona o rodine vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť
zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak

jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky jeho domácnosti. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne uhrádzať. Žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej,

napr. na domácnosť, stravu, atď. Žalobca mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru
súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom
účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude
daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia
kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným

zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď zákon
ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať
úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a
následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a
požadovaťdokladykjehotvrdeniam.Veriteľbymalúverovúbonitudlžníkaaktívnezisťovaťapreverovať.

Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Súd uzatvára, že žalobca ako veriteľ porušil svoje povinnosti
overiť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľky, keďže jej poskytol úver bez overenia údajov o
jej ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jej bonity
so skúmaním jej výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné služby,

poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).

68. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ v danej veci
hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľky v zmysle § 7 ods. 1,
v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, že by pred uzavretím zmluvy o úvere zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjmovú
a výdavkovú stránku žalovanej. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.
Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky
na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci

postup právneho predchodcu žalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu
hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá a druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch ako
nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať spotrebiteľský úver, ako aj hrubé porušenie
tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, t. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa
vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

69. Za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno
žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

70. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu nepremlčaných splátok úveru bez úroku z dôvodov

uvedených vyššie (bezúročnosť). Žalovanú tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej a nepremlčanej istiny
v sume 154,96 eur (istina splatných splátok úveru 154,96 eur – úhrady v sume 0 eur = 154,96 eur). Vo
zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

71. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát

mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

72. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramuobsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho

úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

73. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát

nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz. NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

74. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach ,môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

75. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

76. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v danom prípade nemožno považovať za platné, nakoľko
v samotnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nie je špecifikovaná konkrétna splátka,
pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru za platné, nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle § 53
ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

77. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky žalobcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné,
jasné a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie týchto jednotlivých úkonov tak, aby
spotrebiteľ, teda aj žalovaný, týmto úkonom porozumel a skutkový dej mal nezameniteľný, k platnému
zosplatneniu úveru pre jeho neurčitosť § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo. Hmotnoprávne

úkony žalobcu svojim obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre absenciu nezameniteľného
uvedenia splátky pre ktorú žalobca pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých
k tomu došlo, preto takýto nejednoznačný právny úkon nemôže mať žiadne právne následky. Pre
absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je súd povinný prihliadať
ex offo (porovnaj v súvislosti s neplatnosťou zosplatnenia rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

17CoCsp/38/2021 z 24. 02. 2022).

78. Súd poukazuje na judikatúru súdov Slovenskej republiky, a to uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024 v ktorom uviedol: ,, Z § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej

dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne zosplatnil celý dlh.

79. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022
uviedol: ,, Vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré
boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony

v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí
obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž
platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže
zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov

vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej
úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie
práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nieje možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod
nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky

na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia
si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch
prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“

80. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2025, sp. zn. 8Cdo/3/2025:

Najvyšší súd sa preto, v súlade so závermi rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 pod číslom 34/2025, stotožňuje s názorom,
že právny úkon veriteľa (či už upozornenie pred zosplatnením alebo samotný úkon zosplatnenia), ktorý
neobsahuje presnú a nezameniteľnú identifikáciu tej konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ
uplatňuje právo na predčasné splatenie úveru, je pre svoju neurčitosť absolútne neplatný podľa § 37
ods. 1 OZ. Neurčitosť spočíva práve v tom, že bez tejto konkretizácie nie je možné spoľahlivo určiť, či

k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom stanovených podmienok.

81.ObdobnýnázorvyslovilNajvyššísúdSRajvrozhodnutiachsp.zn.5Cdo/197/2022zodňa26.06.2024
a sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zosplatnenie peňažného
dlhu musí obsahovať nezameniteľnú identifikáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo

na zosplatnenie celého dlhu.

82. Rovnaký dôsledok je naviac časťou aplikačnej praxe odvolacích súdov spájaný aj s nedodržaním
skúmania bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou (vyššie cit. ust. § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch). Za týchto okolností žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne
neskúmal príjem a výdavky žalovanej, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11
ods. 2 zákona prvá veta, t.j., že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/31/2023 z 30. 01.
2024).

83. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to
ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36).

84. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemožno považovať za platné zosplatnenie ani doručenie
žaloby žalovanej, a to jednak pre nedostatky v samotnom úkone zosplatnenia (nedostatočná
identifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu), dôsledok neskúmania bonity žalovanej s odbornou
starostlivosťou (§ 11 ods. 2 zákona o spotr. úveroch, žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru).

85. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom
žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru, mohol žalobcovi priznať iba istinu splatných nepremlčaných splátok
do dňa vyhlásenia rozsudku.

86. Do dňa vyhlásenia rozsudku 19.2.2026 tak bolo splatných 37 splátok istiny úveru, nakoľko poslednou
splatnou splátkou pred vyhlásením rozsudku bola splátka z 20.1.2026. Žalovanú tak súd zaviazal na
úhradu nesplatenej a nepremlčanej istiny v sume 154,96 eur (37 nepremlčaných splátok istiny úveru po
4,188 eur za obdobie od 20.1.2023 do 20.1.2026, výpočet splátky istiny: 402 eur : 96 = 4,188 eur ).

87. Žalovanú zároveň súd zaviazal na úhradu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých splátok úveru, neprekračujúc samotný žalobný návrh, preto priznal úrok z omeškania
najskôr od žalobcom žiadaného dátumu 26.4.2023 v požadovanej výške 5% ročne z dovtedy splatných
splátok úveru a úrok z omeškania priznal v zákonnej výške zo splátok splatných od 20.5.2023 do

20.1.2026, a to vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky až do dňa zaplatenia.88. Žalovanú súd zaviazal na úhradu úroku z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády v období od 21.5.2023 až
21.1.2026 až do dňa zaplatenia.

89. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 21.5.2023 bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 3,75 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
8,75 % ročne, ku dňu 21.6.2023 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške

4 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9 % ročne, ku dňu 21.8.2023 bola základná úroková
sadzba európskej centrálnej banky vo výške 4,25 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9,25 %
ročne, ku dňu 21.9.2023 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 4,50 % p.a.
a úroky z omeškania tak predstavujú 9,50 % ročne, ku dňu 21.6.2024 bola základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky vo výške 4,25 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9,25 % ročne,
ku dňu 21.9.2024 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 3,65 % p.a. a

úroky z omeškania tak predstavujú 8,65 % ročne, ku dňu 21.11.2024 bola základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky vo výške 3,40 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 8,40 % ročne,
ku dňu 21.12.2024 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 3,15 % p.a.
a úroky z omeškania tak predstavujú 8,15 % ročne, ku dňu 21.2.2025 bola základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky vo výške 2,90 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 7,90 % ročne, ku

dňu 21.3.2025 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 2,65 % p.a. a úroky
z omeškania tak predstavujú 7,65 % ročne, ku dňu 21.5.2025 bola základná úroková sadzba európskej
centrálnej banky vo výške 2,40 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 7,40 % ročne a ku dňu
21.6.2025 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 2,15 % p.a. a úroky z
omeškania tak predstavujú 7,15 % ročne.

90. Súd na záver udáva, že neboli naplnené predpoklady ustanovené v § 282 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalovaný uzná nárok
uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
Žalovaná nárok žalobcu neuznala, konania sa nezúčastnila. Okrem toho v prejednávanej veci sa jedná o

spor spotrebiteľský, kedy spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu tak, ako to predpokladá ust. § 290 až 306
CSP a s prihliadnutím na túto zvýšenú ochranu zo strany súdu vo vzťahu k žalovanému, t.z. vo vzťahu k
spotrebiteľovi z čoho vyplýva s prihliadnutím na ust. § 295 CSP, súd môže výnimočne vykonať aj dôkazy,
ktoré strany nenavrhli, preto sa vo vzťahu k spotrebiteľovi prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu princípu, pokiaľ
je to potrebné pre rozhodnutie vo veci (porovnaj Krajský súd Trenčín sp.zn. 5Co/244/2017 zo dňa 08.

11. 2017)

91. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom
skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym
základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Priečilo

by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom,
ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené
uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči
dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 17Co/79/2015 zo dňa 25. 2. 2016).

92. Prejav žalovaného, že uznáva žalobu je možné interpretovať napr. aj tým, že je si vedomý toho, že
určité záväzky voči žalobcovi nesplnil. Keďže žalovaný môže uznať nárok žalobcu čo i len do určitej
výšky alebo čo do základu, tento prejav uznania musí byť natoľko určitý, aby nevyvolával pochybnosti o
tom, čo bolo jeho obsahom. Samotný prejav žalovaného, že so žalobou súhlasí za takýto určitý prejav

podľa nemožno považovať (v súvislosti s uvedeným porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 8Co/92/2019 z 29. 06. 2020).

93. „Keďžeideokonaniestzv.slabšoustranou,jepotrebnédôslednevyžadovaťnáležitostiuznávacieho
právneho úkonu. V tomto smere odvolací súd poukázal na skutočnosť, že výrazový prostriedok „je si

vedomý dlhu", „chce dlžnú sumu zaplatiť" nemožno bez ďalšieho považovať za uznávací prejav. Nie
je možné uznanie výšky nároku bez toho, aby sa uznal jeho základ. Prejav žalovaného, tak ako je
zachytený v zápisnici z pojednávania na súde prvého stupňa, nie je natoľko jasný a jednoznačný, aby z
neho bolo možné usúdiť, že jeho úmyslom bolo skutočne uznanie základu aj výšky nároku. Z vyjadreniažalovaného nie je zrejmé, v akom rozsahu považuje žalobu za opodstatnenú. Byť si vedomý dlhu ešte
samo osebe neznamená, že dlžník svoj dlh aj uznáva. V prípade spotrebiteľských sporov je súd povinný
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska,

či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či spĺňa obsahové požiadavky ustanovené zákonom
o spotrebiteľských úveroch a pod. V spotrebiteľských sporoch možno za relevantný považovať iba
informovanýuznávacíprejavvôlespotrebiteľa,t.j.taký,kuktorémuspotrebiteľpristúpilažpotom,čosúd
prvej inštancie vykonal poučenie podľa § 292 písm. b) CSP, teda vhodným spôsobom, nielen v rozsahu
všeobecnej poučovacej povinnosti.“ (rozsudok NS SR z 30. novembra 2021 sp. zn. 7Cdo/179/2020)

94. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

95. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

97. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v

lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

98. Z pôvodne uplatnenej sumy 427,85 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 154,96
eur spolu s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol.

99. Žalobcov úspech tak predstavoval 36,22 % a neúspech 63,78%. Úspešnejšej žalovanej tak po
odrátaní neúspechu od jej úspechu vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
28% (63,78% - 36,22 % = 27,56 %).

100. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie
o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky
nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je
záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné

poukázať aj na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočnéhoaneprimeranéhozaťažovaniastránsporu.Nakoľkožalovanejžiadnetrovykonanianevznikli
a ani jej zo spisu nevyplývajú, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nemá nárok
na náhradu trov konania, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo
166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo

5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo
dňa 28.02.2018.

101. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.