Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120276108
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6120276108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: MramorLand,
s.r.o., IČO: 31 624 391, so sídlom Hlavná 23/163, Medzibrod, zast. Advokátska kancelária Krnáč s. r.
o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ľ. E.M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Na E.L. XX, J., zast. FELŠÖCI & Partners, s.r.o., IČO: 47 254 203, so sídlom
Bajkalská 31, Bratislava, o zaplatenie 8.799,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17. júla 2024, č. k. B3-61Csp/55/2020-172, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o

trovách konania potvrdzuje.
Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi8.799,60eurspolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.799,60 eur od 12.03.2020 do zaplatenia do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti v sume 317,47 eur žalobu zamietol a žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.
2/ V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, ktoré žalobca
vymedzil tak, že sa proti žalovanému domáha zaplatenia 8.799,60 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 8.799,60 eur od 12.03.2020 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 317,47 eur a náhrady trov konania. Dôvodil, že žalovaný si u
žalobcuobjednalprebrúsenieaprelešteniezabudovanejmramorovejdlažby,nazákladektoréhovystavil
žalovanému faktúru č. 10200024 zo dňa 04.03.2020 na sumu 8.799,60 eur s dátumom splatnosti dňa
11.03.2020. Žalovaný však svoju zákonnú povinnosť nesplnil a žalobcovi neuhradil dlžnú sumu, a to ani
len čiastočne. Žalovaného preto vyzval na úhradu dlžnej sumy prostredníctvom oznámenia o uplatnení
nároku na náhradu škody za poškodenie kuchynskej linky (započítanie) - odpoveď zo dňa 20.03.2020,

ktorej súčasťou bola aj predžalobná výzva. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil a uvedená faktúra
je po dátume splatnosti, žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 317,47 eur spočívajúce v spísaní predžalobnej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 20.03.2020.
3/ Súd prvej inštancie ďalej zhrnul procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej žalobca neosvedčil
skutkový základ ani právny titul svojho nároku, najmä existenciu dohody alebo zmluvy so žalovaným o
predmete a cene vykonaných prác. Je síce pravdou, že žalobca realizoval u žalovaného prebrúsenie

mramorovej podlahy v kuchyni a obývacej izbe jeho rodinného domu na ul. Na E. XX E. J., avšak
ohľadom tohto s ním neuzavrel žiadnu zmluvu, z ktorej by bolo možné určiť podmienky, za ktorých sa
mali dané práce vykonať. K návrhu totiž žalobca priložil len cenovú ponuku zo dňa 09.01.2020, ktorá
je vystavená na W.. J. a položkou „RD p. E.“., avšak táto nie je podpísaná ani nebolo preukázané jejodsúhlasenie žalovaným. Žalobca rovnako nepreukázal, aké mal žalovaný možnosti oboznámiť sa pred
uzatvorením zmluvy s jej podmienkami, čo je sama o sebe neprijateľná zmluvná podmienka podľa §
53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná. Žalovaný mal teda za to, že žalobca

nepreukázal, na základe čoho mu vystavil faktúru a to na sumu, na ktorú je vystavená. Argumentoval
aj tým, že žalobcovi po ukončení prác oznámil hrubé poškodenie jeho kuchynskej linky, ktoré predtým
preukázateľne nemal, pričom toto poškodenie podľa žalovaného muselo byť jednoznačne spôsobené
činnosťou žalobcu pri brúsení a leštení podlahy v kuchyni. Žalovaný nebol prítomný pri činnosti žalobcu
v jeho dome, pretože bol na dovolenke v zahraničí. Žalobca po osobnej obhliadke akékoľvek poškodenie

kuchynskej linky poprel. Žalovaný si dal preto vypracovať znalecký posudok č. 11/2020 znalkyňou W. M.,
G.., v ktorom bolo konštatované, že k poškodeniu kuchynskej linky mohlo dôjsť výlučne mechanickou
činnosťou stroja alebo zariadenia, ktorým bolo v okolí kuchynskej linky manipulované. Danú kuchynskú
linku kupoval žalovaný v roku 2010 za cenu 48.780,- eur, a preto listom zo dňa 10.03.2020 vykonal
voči žalobcovi do výšky žalobcom uplatňovanej sumy 8.799,60 eur započítanie s jeho pohľadávkou
na náhradu škody v rovnakej výške, keďže bolo zrejmé, že hodnota poškodenia jeho kuchynskej

linky prevyšuje sumu, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje. Z tohto dôvodu tvrdil, že žalovaná
pohľadávka zanikla a pre prípad, že by bolo predmetné započítanie posúdené ako neplatné, vzniesol
kompenzačnú námietku.
4/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami - emailom zo dňa 12.03.2020 adresovaného
žalovanému od C.. S. R. N. zo spoločnosti STOPKA vo veci výmeny dvierok na kuchyni SieMatic,

faktúrou č. BK130-0067, elektronickou komunikáciou W.. O. J. so žalobcom, žalovaným, konkrétne e-
mailová komunikácia, ktorej obsahom bola cenová ponuka na preleštenie dlažby u žalovaného v jeho
rodinnom dome zo dňa 13.01.2020 a zo dňa 17.01.2020, dokumentom označeným ako „vyhlásenie“ zo
dňa 31.07.2020, snímkami strojov Klindex s meracím pásmom, písomnosťou „ponuka“ č. B140-0072
pre žalovaného od spoločnosti STOPKA zo dňa 19.03.2020, výsluchom žalovaného, zástupu žalobcu,

výsluchom svedkov Š. T., C. Ť. a V. Č., znaleckým posudkom č. 11/2020, výsluchom znalkyne K.. W..
W. Č., G.. a oboznámením dvoch krátkych videí týkajúcich sa ukážky z čistenia dlažby.
5/ Z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že W.. O. J. prijal v mene a na účet žalovaného od žalobcu
dňa 13.01.2020 cenovú ponuku na preleštenie dlažby v rodinnom dome žalovaného Na E.Č. XX E. J. za
cenu 7.333,- eur bez DPH. Cenová ponuka nezahŕňala ochranu zabudovaných prvkov, ktoré sa nedajú

vyniesť a vypratanie miestností. Žalobca zrealizoval dielo u žalovaného v dňoch 19. - 21.02.2026. Dňa
04.03.2020 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 10200024 na základe objednávky č. 019/2020 za
realizované práce na rodinnom dome v celkovej sume 8.799,60 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa
11.03.2020.
6/Skutkovoboloďalejzistené,žedielosarealizovalovneprítomnostižalovaného,avšaksjehovedomím

a súhlasom, za prítomnosti ním povereného správcu domu. Súčinnosť žalovaného ako objednávateľa
pri realizácii diela spočívala v tom, že zabezpečí vstup a prístup do domu a vypratanie priestorov, pričom
oblepenie kuchynskej linky zabezpečoval za žalovaného pán Y. (správca domu žalovaného). Po vrátení
z dovolenky žalovaný zistil, že dielo bolo zrealizované veľmi rýchlo a zamestnanci žalovaného pritom
poškodili kuchyňu. Z tohto dôvodu skontaktoval na obhliadku pána T. (konateľa Ž.), ktorý však neuznal

svoju zodpovednosť (ako zhotoviteľa) za poškodenie kuchynskej linky, s čím sa žalovaný nestotožnil
a faktúru neuhradil. Následne listom zo dňa 10.03.2020 oficiálne oznámil žalobcovi, že jeho pracovník
spôsobil na kuchynskej linke na viacerých miestach výrazne viditeľné poškodenia, ktorých výška bude
mnohonásobne prekračovať žalobcom požadovanú cenu za vykonané práce, túto škodu si započítava
akosplatnúpeňažnúpohľadávkuvočižalobcovivovýške8.799,60eurspohľadávkoužalobcunaúhradu

ceny za vykonané práce. Žalobca listom zo dňa 20.03.2020 odpovedal žalovanému, že započítanie
považuje za neplatné a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 8.799,60 eur.
7/ Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia rozsiahlo popísal obsah výpovedí svedkov.
Svedok D. T. (konateľ Ž.), vo svojej výpovedi ozrejmil postup dojednania zmluvného vzťahu so
žalovaným; svedok W.. G. (v tom čase už bývalý zamestnanec žalobcu) vypovedal k samotnému

prevedeniu a realizácie diela akcentujúc, že na základe zmluvného dojednania si zakrytie a vypratanie
jedálne, kuchyne a chodby zariadil investor (žalovaný), pričom vylúčil dotyk strojov s nábytkom pri
leštení podlahy. Dodal, že cenovú ponuku po zameraní podlahy upravovali, následne ju investor
(žalovaný) odsúhlasil. Svedok bol prítomný pri odovzdávaní diela, za žalovaného bol prítomný správca
nehnuteľnosti žalovaného (G.. Y.), ktorý nemal žiadne pripomienky. Fólie boli v takom stave, ako keď

nastupovali. S konateľom spoločnosti boli však následne vyzvaní, aby sa dostavili k žalovanému, kde
im boli ukázané škrabance na linke. Pochybenie svojich zamestnancov pri realizácii prác však vylúčili
s ohľadom na charakter strojov a spôsob realizácie diela, keďže sú stroje chránené proti tomu, aby
nedošlo k poškodeniu nábytku, majú dostatočnú vzdialenosť spodnej ogumovanej časti od tela stroja,respektíve od motorovej časti, aby nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k poškodeniu). Obdobne vypovedal
aj svedok Š. T., ktorý bližšie popísal, že leštiaci prístroj sám obsluhuje, pričom má pri sebe minimálne
dvochpomocníkov,jedenodsávaadruhýdávavužšompriestorepozoraleboodhadzujekábel.Ozrejmil,

že leštenie sa realizovalo veľkým Expanderom a malým Leviathorom. V danom prípade im správca
odovzdal vypratanú miestnosť, pričom kuchynská linka a polica pod televízorom boli zakryté maliarskou
fóliou, čo je štandardne ako ochrana postačujúca (primárne má ísť o ochranu nábytku pred prachom).
Aj tento svedok poprel, že by pri práci došlo k fyzickému kontaktu kuchynskej linky s veľkým alebo
malým strojom. (Obdobne vypovedali aj svedkovia C. Ť. a V. Č. - zamestnanci žalobcu realizujúci dielo

u žalovaného, poznámka odvolacieho súdu).
8/ Ďalej súd prvej inštancie citoval závery znaleckého posudku č. 11/2020 znalkyne W.. W. M.,
G.. (ide o znalca zo znaleckého odboru Strojárstvo, odvetvie Odhad hodnoty strojových zariadení),
podľa ktorých vzhľadom na zistenia z fyzickej obhliadky poškodenia kuchynskej linky, preštudovania
charakteru poškodenia, rozsahu a rozmerového rozmiestnenia a veľkosti poškodenia, znalkyňa
skonštatovala, že k poškodeniu kuchynskej linky mohlo dôjsť výlučne mechanickou činnosťou stroja

alebo zariadenia, ktorým bolo v okolí kuchynskej linky manipulované. Vychádzala z toho, že stroje
ExpanderKlindex sú vyrábané v rôznych rozmerových sériách. Nakoľko nebola vykonaná fyzická
obhliadka konkrétneho stroja vykonávajúceho predmetné čistenie podlahových plôch, znalkyňa na
základe existujúcej dokumentácie dedukovala konkrétny typ zariadenia, resp. jeho rozmerovú radu. Po
preštudovaní katalógových listov čistiacich strojov ExpanderKlindex a návodov na použitie týchto strojov

sú všetky stroje danej série konštrukčne veľmi podobné, pričom sa líšia pracovnou veľkosťou a jedným
z ukazovateľov je veľkosť pracovnej brúsiacej časti. Vzhľadom na výškové rozmiestnenie jednotlivých
poškodení, kedy 90 % týchto poškodení sa nachádza v rovnakej výške a zvyšné poškodenia oscilujú
okolotejtohodnotyjemožnépredpokladať,žetietopoškodeniabolispôsobenéjednýmstrojom,ktorýmá
v tejto výške konštrukčné prvky (oceľové), ktoré svojím konštrukčným prevedením môžu spôsobiť daný

typ poškodenia. Z fyzickej obhliadky poškodenej linky ďalej podľa záverov znalkyne vyplýva, že rovnaký
typ poškodenia sa nachádza v rozličnej výške od ostatných odrenín, a v danej výške sa nachádza kryt
pracovnej brúsnej časti stroja ExpanderKlindex. Z toho je možné predpokladať, že toto poškodenie bolo
spôsobené práve týmto strojom, keď aj charakter tohto poškodenia zodpovedá spôsobu manipulácie s
daným strojom.

9/ Ďalej súd prvej inštancie zhrnul ústnu výpoveď znalkyne K.. W.. W. Č. (predtým M.), G.. k
svojmu znaleckému úkonu, v rámci ktorej ozrejmila, že je zapísaná v odbore stroje a zariadenia pre
všeobecné účely, strojárske technológie strojov a zariadení, pričom predmetom odvetvia „strojárstvo“ je
stanovenievšeobecnejhodnotystrojov,predmetomodvetvia„strojeazariadeniaprevšeobecnéúčely“je
ohodnotenie stavu prevádzkyschopnosti a poškodenia strojov pre všeobecné účely, odvetvie „strojárske

technológie“ je zamerané na posúdenie stavu prevádzkyschopnosti strojárskych technológii. Súčasťou
znaleckej činnosti nie je určovanie príčin poškodenia pri zabudovanom nábytku. Prizvaná bola z dôvodu,
či stroj mohol spôsobiť také poškodenie. Čo sa týka stanovenia poškodenia nábytku, na to bol znalec
z odboru nábytkárstva. Na fyzickej obhliadke znalkyňa identifikovala odreniny, ktoré vykazovali znaky
spôsobené po trení resp. šmyku. Na základe identifikácie poškodenia, informácie od zadávateľa, ako

aj zo štatistického hľadiska a teórie pravdepodobnosti dospela k záveru, že sa dá predpokladať, že to
poškodenie mohlo byť spôsobené týmto strojom. Fyzicky stroj neobhliadala, ale vychádzala z informácií
od zadávateľa, že stroj v danom čase u zadávateľa pracoval. Uviedla, že stroj má množstvo odrenín,
a preto by na ňom nenašla stopy, ktoré by mohli byť nápomocné pri vypracovaní znaleckého posudku.
Priamo od výrobcu získala katalógové listy a manuál a pred samotnou obhliadkou dostala fotografie

stroja. Katalóg ale nedala do prílohy znaleckého posudku, pretože má 240 strán. Vo vzťahu k stopám na
kuchynskej linke uviedla, že ide o hlbšie odreniny vzdialené od seba v určitých rozostupoch, čo svedčí
tomu, že po tejto ploche prechádzal translačný pohyb, teda trecia sila. K madlám stroja sa vyjadrila tak,
že vychádzala z katalógov a návodov na obsluhu. Dodala, že v katalógoch celkom presne zakótované v
tých katalógoch tie madlá nie sú, ale z hľadiska na ostatné konštrukčné časti, ktoré sú zakótované, tak

práve tieto madlá boli ďalej. Podľa nej to spôsobili práve tieto madlá. Skonštatovala ešte, že kuchynská
linkabolaprekrytámaliarskoufóliou,čoboloalelenzabezpečenieprotiprachu,avšakvprípadekontaktu
so strojom by mohlo dôjsť k pretrhnutiu.
10/ Pokiaľ išlo o výšku škody, ktorá mala byť predmetom započítania, tú podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku žalovaný preukazoval faktúrou č. BK130-0067 vystavenou MIELE CENTER

STOKA BRATISLAVA, s.r.o. v roku 2010 na dodávku kuchynskej zostavy v cene 48.780,- eur a cenovou
ponukou č. B140-0072 vystaveného pre žalovaného spoločnosťou STOPKA s.r.o. zo dňa 19.03.2020,
podľa ktorej by výmena všetkých frontov kuchyne SieMatic, vrátane dopravy a montáže a demontáže
pôvodných dvierok bola vo výške 18.874,- eur vrátane DPH.11/ Na podporu svojho procesného útoku žalobca predložil listinný dôkaz označeného ako „vyhlásenie“
zo dňa 31.07.2020 spoločnosti Klindex, podľa ktorého ich stroje Expander a Levighetor boli vyrobené v
súlade s predpismi Európskeho spoločenstva a podľa najmodernejších postupov, pričom vďaka gumovej

ochrane po obvode planétovej brúsnej hlavy nepoškriabu ani inak nepoškodia steny ani nábytok.
12/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 34, § 35 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 43, § 46 ods. 1, §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 a 12, § 53c, § 121 ods. 3, § 420 ods. 1 až 3, § 420a ods. 1 až 3, § 421a ods. 1, §
442 ods. 1 a 3, § 443, § 517 ods. 1 a 2, § 580, § 581 ods. 1 až 3, § 631, § 634 ods. 1 a 2, § 638 ods. 1 a 2, §
652 ods. 1 a 2, § 653 ods. 1 a 2 a § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 NV SR č. 87/1995 Z. z. ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, § 4a ods. 4, § 10a
ods.1písm.a)ažc)a§13zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čl. 11 ods. 4, čl. 15 ods. 1 a
2, § 147 ods. 2, § 149, § 151 ods. 1 a 2, § 152, § 191 ods. 1 a 2, § 209 ods. 1 až 3 a § 290 CSP, § 17 ods. 4
až 7 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva

zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a prílohy č. 1 a 2 vyhlášky č. 228/2018 Z. z., súd prvej inštancie
mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo (o oprave veci), predmetom ktorej bolo
očistenie,vyspravenieškrabancov,alenajmäprebrúsenieaprelešteniezabudovanejmramorovejdlažby
v interiéri rodinného domu žalovaného. Predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom

ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, preto zmluvný vzťah dojednaný medzi stranami súd
prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľský. Dodal, že na počiatku sporu žalovaný spochybňoval svoju
pasívnu vecnú legitimáciu, ale z vykonaného dokazovania vyšlo bezpochyby najavo, že to bol žalovaný,
ktorý si u žalobcu objednal práce, ktorých neuhradená cena bola predmetom tohto sporu. Pokiaľ išlo o
namietanú časovú realizáciu diela, ktorá mala byť podľa žalovaného vykonaná rýchlo, išlo o námietku,

ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože nešlo o okolnosť, ktorá by mala vplyv
na výšku ceny. Cena za vykonanie diela bola dohodnutá vopred, na základe metráže podlahy, ktorá
mala byť očistená, a v závislosti od ktorej sa odvíjala aj výška ceny. Faktorom určujúcim cenu diela teda
nebola dĺžka trvania prác. Ako jednotková cena za prebrúsenie a preleštenie zabudovanej mramorovej
dlažby v interiéri bola dojednaná suma 27,10 eur bez DPH, čo pri výmere 140 m2 predstavuje cenu

celkom 3.794,- eur bez DPH tak, ako vyplýva z cenovej ponuky, ktorú žalobcovi odsúhlasil žalovaný.
13/ Podľa súdu prvej inštancie tak spornou medzi stranami bola aj okolnosť, či žalovaný realizoval voči
pohľadávke žalobcu jednostranné započítanie právne účinným spôsobom. Jeho dôvodnosť odvodzoval
zo svojho nároku na náhradu škody vzniknutej mu pri brúsení dlažby poškodením dvierok kuchynskej
linky. Vyhodnotil, že predmetným započítaním zo strany žalovaného, ktoré uskutočnil listom zo dňa

10.03.2020, nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 8.799,60 eur. Tento započítací prejav
podľa súdu prvej inštancie nie je určitý tak, aby spĺňal podmienky podľa § 580, § 581 OZ. Neurčitosť
právneho úkonu má za následok jeho absolútnu neplatnosť (§ 37 OZ), na ktorú prihliada ex offo.
Poukázal v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že žalovaný ani v čase, keď uskutočnil započítací prejav,
ani počas súdneho konania formou kompenzačnej námietky (§ 147, § 149, § 152 CSP) nekonkretizoval

výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť. Žalovaný síce urobil započítací prejav vo vzťahu k celej výške
škody, ale ani počas súdneho konania nedokázal konkretizovať výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť.
Žalovaný tvrdil, že k výške škody predloží znalecký posudok, čo však neurobil. V priebehu konania síce
doložil daňový doklad preukazujúci úhradu ceny za kuchynskú linku, avšak podľa obsahu predmetného
dokladu je zrejmé, že išlo nielen o kuchynskú linku tvorenú pracovnými doskami, ktoré mali byť

poškodené, ale išlo o kuchynskú zostavu tvorenú aj napríklad chladničkou, mrazničkou a podobne. Vo
vzťahu k ponuke zo dňa 19.03.2020 od C.. S.. R. N. na výmenu všetkých frontov kuchyne v sume
18.874,- eur vrátane DPH skonštatoval, že ani toto ocenenie nepovažoval za relevantné, pretože sa
jedná len o ponuku. Vysvetlil, že pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia
a uhrádza sa skutočná škoda (§ 442, § 443 OZ). Poukázal ešte na to, že žalovaný v podanom odpore

najprv spochybnil nielen pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ale aj právny titul. Pokiaľ však uvedené
spochybnil,niejezrejmé,vovzťahukakémunárokubysipotomuplatnilzapočítanie,keďv„započítacom
prejave“ potvrdil objednanie prác u žalobcu. Započítanie pohľadávky je pritom právne účinné iba proti
reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu.
14/ Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodená mala byť kuchynská linka, treba

sa stotožniť s námietkami žalobcu, že uvedené poškodenie mal odborne posudzovať znalec z odboru
bytové zariadenie, odvetvie nábytok alebo bytové doplnky, v kompetencii ktorého je podľa vyhlášky
č. 228/2018 Z.z. aj stanovenie všeobecnej hodnoty a výšky škody na sektorovom a kancelárskom
nábytku, hodnotenie jeho kvality a príčin poškodenia, respektíve stanovenie všeobecnej hodnoty avýšky škody na bytových doplnkoch, hodnotenie ich kvality a príčin poškodenia. Znalkyňa, ktorá podala
súkromný znalecký posudok ho realizovala ako znalec z odboru strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty
strojových zariadení, pričom je zrejmé, že kuchynská linka, ktorej poškodenie mala znalkyňa zisťovať,

nezodpovedá danej špecializácii, keďže obsahom odvetvia odhad hodnoty strojových zariadení je
stanovenie všeobecnej hodnoty a výšky škody dielcov, skupín a celkov zariadení. Ako znalkyňa sama na
pojednávaní uviedla, súčasťou jej oboru nie je určovanie príčin poškodenia pri zabudovanom nábytku.
Naviac, podľa súdu prvej inštancie písomné vyhotovenie znaleckého posudku neobsahuje podstatné
prílohy potrebné na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti (§ 17 ods. 4 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z.)

ako návod na obsluhu daných strojov a katalógové listy strojov, čo nebolo odstránené ani osobným
výsluchom znalkyne. Naviac, ide o prílohy, ktoré nie sú verejne dostupné a nie sú ani súčasťou súdneho
spisu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že hodnoteniu znalca z hľadiska správnosti
nepodliehajú odborné znalecké závery, avšak súd hodnotí presvedčivosť znaleckého posudku čo sa
týka jeho úplnosti vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad
s ostatnými vykonanými dôkazmi (§ 209 CSP). Znalkyňa taktiež relevantným spôsobom nezdôvodnila

absenciu preukázania realizovanej žiadosti o poskytnutie súčinnosti žalobcu. Zo znaleckého posudku
síce vyplýva, že za účelom vykonania fyzickej konfrontácie daného stroja v prostredí danej kuchynskej
linky a jej poškriabania sa snažila skontaktovať so žalobcom (čo však zostalo len v rovine jej tvrdenia),
od čoho následne upustila s odôvodnením, že uvedená skutočnosť za daných okolností viditeľného
poškodenia kuchynskej linky nemala žiaden vplyv na závery jej znaleckého úkonu. Znalkyňa však

bližšie neobjasnila ani „dané okolnosti“. V závere posudku skonštatovala, že k poškodeniu dotknutej
kuchynskej linky „mohlo dôjsť výlučne“ mechanickou činnosťou stroja alebo zariadenia, ktorým bolo
v okolí kuchynskej linky manipulované, ale konkrétny stroj alebo zariadenie s uvedením konkrétneho
typu, rozmerov, parametrov a pod., z ktorých by sa dalo vychádzať pri preskúmateľnosti znaleckého
posudku nešpecifikovala, neozrejmila ani to, kedy malo dôjsť k poškodeniu. Mala vychádzať výlučne z

informácií od zadávateľa posudku, teda od žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie zostalo v posudku
nezodpovedané tiež to, z akého dôvodu v ňom znalkyňa neuvádza konkrétne skutočnosti týkajúce sa
rozmerovýchparametrovstrojasohľadomnarozmeryarozsahpoškodeniakuchynskejlinky.Tietoúdaje
úplne absentujú. Znalkyňa síce opakovane uvádzala, že si preštudovala napr. návod, ale dotknutý stroj
reálne ani len fyzicky neobhliadla. Naproti tomu žalobca v konaní predložil písomné vyjadrenie výrobcu

dotknutých strojov Expander a Levighetor, podľa ktorého sú tieto stroje chránené tak, aby nedošlo k
poškodeniustienaninábytku,avšakaniktomuznalkyňanevedelazaujaťstanovisko.Súdprvejinštancie
tiež poukázal na to, že v rámci prípravy priestoru pred čistením dlažby mali byť demontované sokle na
kuchynskej linke, je preto relevantná otázka, ak by znalec mal v zadaní totožnú otázku, či k poškodeniu
kuchynskej linky mohlo dôjsť bežnou ľudskou činnosťou alebo predmetné poškodenie vykazuje znaky

výlučne spôsobené mechanickou činnosťou stroja, či by odpoveď znalkyne bola rovnako všeobecná
a zodpovedajúca aj danej situácii vzťahujúcej sa na demontáž soklov kuchynskej linky. Buď totiž k
poškodeniu došlo nejakou činnosťou alebo k poškodeniu došlo výlučne nejakou činnosťou. Súd prvej
inštancie tiež posudku vytkol, že mal byť podľa zadania vypracovaný za účelom reklamácie vykonanej
služby, nie však za účelom posúdenia príčin rozsahu vzniknutej škody. Z uvedených dôvodov znalecký

posudokpredloženýžalovanýmvyhodnotilakonedostatočný,atonielenspoukazomnaobsahovúnáplň
špecializácieodboru,odvetviaznalca,ktorýznaleckýposudokvdanejvecirealizoval,aleajvzhľadomna
neúplnosť predmetného znaleckého posudku. Z týchto dôvodov znalecký posudok súd prvej inštancie
vyhodnotil ako minimálne nedostatočný, a to nielen vzhľadom na obsahovú náplň špecializácie odboru,
odvetvia znalca, ktorý posudok v danej veci realizoval, ale aj s ohľadom na neúplnosť posudku, na

čo už poukázal v rámci realizácie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP. Dodal, že zadávateľ posudku -
žalovaná strana - samotné zadanie úlohy pre znalca neformulovala neutrálne ale cielene podľa toho,
aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Pričom sama znalkyňa v rámci podania vysvetlenia
na pojednávaní poukázala na to, že vychádzala z informácie, že sa v dotknutom priestore malo pracovať
daným strojom a tvrdenie zadávateľa posudku neoverovala.

15/ Sumarizujúc všetko vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané,
že by došlo k vzniku škody práve a výlučne strojom žalobcu, dokonca ani len nebolo preukázané, kedy
malo k poškodeniu dôjsť, a ani výška škody. Neboli preto splnené kumulatívne všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu podľa § 420a OZ a ani podľa § 421a OZ, ktorými sú vznik škody, spôsobenie
škody prevádzkovou činnosťou/vznik škody majúci pôvod v povahe stroja, príčinná súvislosti medzi

vznikom škody a prevádzkovou činnosťou/použitím stroja, pričom pravdepodobnosť príčinnej súvislosti
nestačí na to, aby dospel k záveru o objektívnej zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou alebo povahou použitej veci (uznesenie NS SR, sp. zn. 3Obdo/1/2019 zo dňa
26.02.2019).16/ Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalovaný síce tvrdil, že poškodenia na kuchynskej
linke preukázateľne nemal predtým ako bolo realizované čistenie podlahy žalobcom, z vykonaného
dokazovania však vyplynulo, že už pri začatí realizácie prác nábytok v dotknutom priestore, vrátane

kuchynskej linky, mal žalovaný zabezpečený proti prípadnému poškodeniu ochrannou fóliou. Navyše v
rámci výsluchu strán, ako aj svedkov, nikto netvrdil, že by boli predmetné fólie akokoľvek poškodené
pri odovzdaní zrealizovaného diela. Z dokazovania pritom vyplynulo, že stroje sú vybavené gumovou
ochranou zabraňujúcou spôsobeniu poškodenia, pričom aj samotná znalkyňa uviedla, že v prípade
poškodenia nábytku strojom by došlo k pretrhnutiu predmetnej fólie. Je pritom nepravdepodobné

a v rozpore s logickým uvažovaním, že by si správca nehnuteľnosti, ktorý mal byť prítomný pri
odovzdaní priestoru, a ktorý mal sám dané fólie „inštalovať“, také roztrhnutie nevšimol. Napokon nie
je podľa prvoinštančného súdu predstaviteľné, že by si zamestnanci žalobcu mohli dovoliť nenahlásiť
akéhokoľvek poškodenie, keď pracovali s vedomím, že priestor je monitorovaný kamerami, a že sú
pod kontrolou správcu predmetnej nehnuteľnosti. Nestotožnil sa potom ani s tvrdením žalovaného
o nesplnením si informačnej povinnosti zo strany žalobcu vo vzťahu k zabezpečeniu priestoru proti

vzniku škody. Poukázal na to, že žalobca, ako aj svedkovia vypovedali, že ochrana nábytku realizovaná
maliarskou fóliou proti prachu a vlhkosti bola dostatočná a obvyklá ako pri iných zákazkách.
17/ Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom primeranosti fakturovanej ceny, súd prvej inštancie
poukázal na to, že táto cena bola vopred dohodnutá a žalovaným odsúhlasená. Podľa § 634 ods. 1 OZ
sa zisťuje primeraná cena za dielo len vtedy, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená

osobitnými predpismi, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
18/ K námietke žalovaného týkajúcej sa informačnej povinnosti žalobcu ako dodávateľa v zmysle
ustanovení chrániacich spotrebiteľa, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nekonkretizoval
informácie, ktoré mal žalobca opomenúť uviesť. Vychádzajúc z kontextu možno podľa súdu prvej
inštancie usudzovať, že sa uvedená informačná povinnosť mala týkať ochrany - zabezpečenia nábytku

pri vykonávaných prácach. Tu však súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca, ako aj svedkovia
vypovedali, že ochrana nábytku sa realizovala maliarskou fóliou proti prachu a vlhkosti a tá bola
dostatočná. Taktiež žalovaný argumentoval neprijateľnosťou podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. a/ OZ
(správne ide o ods. 4 písm. a/ OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy, poznámka odvolacieho súdu). Aj tento argument vyhodnotil súd prvej
inštancie ako neopodstatnený, keďže žalovaný nevedel uviesť, akú konkrétnu podmienku zo zmluvy o
dielo mal plniť bez toho, aby sa s ňou vopred neoboznámil.
19/ Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 8.799,60
eur (I. výrok) spolu so zákonnými úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry

č. 10200024 splatnej dňa 11.03.2020.
20/ Súd prvej inštancie však nevyhovel žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 317,47
eur predstavujúcu náklady spojené s uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu. Uviedol, že žalobca
podával žalobu na Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 3 ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z.,
a preto bol povinný vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy ako zákonnej podmienky prípustnosti

podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z.. Vysvetlil, že náklad
spojený s uplatnením pohľadávky je hmotnoprávny nárok, ktorý mal vzniknúť priamo sporovej strane,
pričom žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vynaloženie týchto nákladov. Ani
samotné spísanie predžalobnej výzvy bez ďalšieho ešte totiž neznamená vznik nákladov strane sporu
spojených s uplatnením pohľadávky.

21/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Zhrnul,
že žalobca sa domáhal zaplatenia celkom sumy 11.032,48 eur (pozostávajúcej z istiny 8.799,60 eur,
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 317,47 eur a zo zákonných úrokov z omeškania
vo výške 1.915,41 eur vyčíslených ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku). Sumu vo výške 317,47
eur mu nepriznal, čo predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 3 %. Žalobcovi vyhovel vo zvyšnej sume

vo výške 10.715,01 eur, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 97 %. Čistý úspech žalobcu teda
predstavuje 94 %.
22/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol vyhovujúci
výrok a výrok o trovách konania, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná

mu nárok na náhradu trov konania; alternatívne aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ išlo o vznik škody a jej výšku, argumentoval
tým, že v konaní preukázal jej vznik výpoveďou žalovaného a znaleckým posudkom č. 11/2020 znalkyne
W.. W. M., G.. Namietal, že ak súd prvej inštancie neposudzoval tento listinný dôkaz ako súdnoznaleckýposudok pre zistené formálne pochybenia, mal ho akceptovať ako listinný dôkaz. Uviedol, že poškodenie
kuchynskejlinkyvkonaníspornénebolo,spornébolo,ktohospôsobil.Malzato,žejeirelevantné,akoku
škode u žalovaného došlo, pokiaľ vznikla počas činnosti žalobcu u žalovaného, kedy žalobcu zaťažuje

dôkazná povinnosť, že škodu nespôsobil. Pokiaľ išlo o výšku škody dôvodil, že tú preukázal potvrdením
zo dňa 19.03.2020 vystaveným C.. S.. R. N. zo spoločnosti MIELE CENTER STOPKA BRATISLAVA,
s.r.o., podľa ktorého výmena frontov pre danú kuchynskú linku by stála 18.894,- eur s DPH. Namietal,
že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo nepovažoval toto ocenenie za relevantné. V tejto súvislosti
poznamenal, že predné časti kuchynskej linky síce nevymenil, teda prostriedky na výmenu nevynaložil,

čo však neznamená, že by mu škoda v danej výške nevznikla. Nie je totiž povinný zaplatiť výmenu týchto
častí a čakať, ako sa k tomu postaví žalobca. Žalovaný ďalej zotrval na tom, že nárok žalobcu zanikol
započítaním vykonaným listom zo dňa 10.03.2020. Ide o právny úkon, ktorý považuje za dostatočne
určitý a zrozumiteľný. Je z neho zrejmé, že pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny prác leštenia si
započítava so svojou pohľadávkou na náhradu škody vo výške, v ktorej sa stretávajú (8.799,60 eur),
pričom prevyšujúcu pohľadávku si bude uplatňovať samostatne. Nakoľko súd prvej inštancie započítaniu

ani kompenzačnej námietke nevyhovel a nepovažoval tento nárok žalobcu z tohto dôvodu za zaniknutý,
vec nesprávne právne posúdil. Ďalej žalovaný namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,
prečo v danom prípade neboli preukázané predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu podľa § 420a
alebo § 421 OZ, čo robí rozsudok nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie v tomto smere len citoval iné
rozhodnutia iných súdov v iných veciach, pričom svoje rozhodnutie založil len na tvrdení o dostatočnosti

fólie na ochranu nábytku. Nepoškodená fólia, podľa žalovaného, nemôže predstavovať jednoznačný
dôkaz v prospech žalobcu, pretože zosadenie roztrhanej fólie a nasadenie novej je pomerne jednoduchá
záležitosť. Navyše predmetný priestor nebol pod neustálym kamerovým záznamom a ani nebol pod
neustálou kontrolou správcu žalovaného ani samotného žalovaného. Namietal, že v napadnutom
rozsudku nie je zrejmé ani to, prečo bola vylúčená objektívna zodpovednosť žalobcu podľa § 420a

OZ. V oboch prípadoch sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy zodpovednosť za škodu v tomto
prípade nie je povinný dokazovať žalovaný ale žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom. Dôvodil
tiež, že žalobca si pred začatím diela mal domácnosť žalovaného prezrieť, kuchyňu si pripraviť a
upozorniť žalovaného na všetky riziká ním poskytovanej služby, ale aj na zjavné vady kuchyne a
túto zadokumentovať, aby vedel následne preukázať, že tieto vady nespôsobil. Iba takáto požiadavka

zodpovedá konaniu s potrebnou odbornou starostlivosťou. Žalovaný pritom nebol povinný domácnosť
zadokumentovať, ani v kuchyni vykonať žiadne ochranné opatrenia, pretože to nevyplýva zo žiadneho
predpisu ani dohody strán. Rovnako v čase dokončenia diela mal žalobca zadokumentovať, v akom
stave domácnosť zanechal, aby tak vedel preukázať, že žiadne škody nespôsobil. Žalobca teda žiadnym
spôsobom nepreukázal, že pri jeho odchode po skončení diela bola kuchynská linka v riadnom stave, a

tedanepreukázal,žeškodunespôsobil,aleboževzniklainýmspôsobom.Žalovanýakospotrebiteľ,ktorý
nie je profesionálom v danej oblasti (leštenie podlahy) a nebol tak znalý ako mal danú kuchyňu na takéto
leštenie podlahy pripraviť, naviac žalovaný nebol v čase uskutočnenia diela vo svojej domácnosti, ale
vrátil sa až po skončení prác. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca vstúpil do domácnosti žalovaného na
výkon diela, mal si kuchyňu a súvisiacu domácnosť prezrieť a upozorniť žalovaného na všetky riziká ním

poskytovanej služby, ale aj na zjavné vady kuchyne a túto zdokumentovať (napr. obojstranne podpísať
protokol o počiatočnom stave), aby vedel následne preukázať, že tieto vady nespôsobil on (hlavne ak
bol žalovaný počas prác neprítomný, čo malo zvýšiť obozretnosť žalobcu). Súčasne si mal žalobca ako
profesionál kuchyňu pripraviť tak, aby nedošlo k žiadnym škodám a rovnako v tomto smere pripraviť aj
svojpersonál.Ibatakátopožiadavkazodpovedákonaniuspotrebnouodbornoustarostlivosťou.Ochrana

kuchyne bola v každom prípade povinnosťou žalobcu ako profesionála a podnikateľa, ktorý sa tomuto
odboru venuje a má skúsenosti. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie pokiaľ ide o pravdivosť tvrdenia
žalobcu o tom že ochranu zabudovaných prvkov si mal zabezpečiť žalovaný - jednak to nevyplýva zo
žiadneho predpisu ani dohody strán a jednak to žalobca nepreukázal. Uvedené nepotvrdzuje ani to,
že si žalovaný olepil kuchyňu ochrannou fóliou (pretože k tomuto nedostal žiadne inštrukcie a spravil

to sám od seba úplne laicky). Ochrana kuchyne bola v každom prípade povinnosťou žalobcu ako
profesionála a podnikateľa, ktorý sa tomuto odboru venuje a má skúsenosti. V každom prípade, ak
kuchyňa nebola pripravená alebo zabezpečená na výkon prác alebo vykazovala nejaké poškodenia
alebo iné nedostatky, mal žalobca žalovaného na tieto nedostatky (napr. podľa § 637 OZ) upozorniť
a zdokumentovať, aby preukázal že za tieto nezodpovedá, čo však nespravil. Žalovaný nebol povinný

domácnosťzadokumentovaťanivkuchynivykonaťžiadneochrannéopatrenia.Znapadnutéhorozsudku
nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami súd prvej inštancie vysporiadal. Tvrdenia žalobcu, že škodu
nespôsobil nie sú v danom prípade dostatočné a nepreukazujú, že sa tak nestalo.23/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a vecne správny. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil.

Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K odvolacej argumentácii žalovaného
uviedol, že jeho započítací prejav je špekulatívny krok a zároveň aj právne neúčinný, nakoľko nespĺňa
zákonom požadované obligatórne náležitosti. Pokiaľ ide o vykonané dielo, žalovaný sám potvrdil, že
žalobca vykonal dojednané práce riadne, a preto je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo dôvodný.

Akcentoval, že od počiatku odmietal akékoľvek spôsobenie poškodenia kuchynskej linky žalovaného
a teda vznik škody v danej veci. Dodal, že od nikoho nie je možné požadovať, aby preukazoval
reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť, teda niečo, čo sa nestalo), pretože
preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. Odmietol akékoľvek poškodenie
kuchynskej linky žalovaného a poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynula dohoda strán
o povinnosti žalovaného zabezpečiť si ochranu zabudovaných prvkov. Z cenovej ponuky vyplýva, že

žalovanýsiochranuzabudovanýchprvkovneobjednalarozhodolsazabezpečiťsipriestorsvojpomocne,
pričom toto zabezpečenie bolo pre potreby leštenia podlahy postačujúce, nakoľko ani žalobca by
zabezpečenie nepreviedol iným spôsobom, ako oblepením ochrannou fóliou. Táto ochranná fólia
bola po celú dobu vykonávania prác zo strany žalobcu bez akéhokoľvek poškodenia, pričom aj po
dokončení predmetných prác a pri odchode žalobcu z nehnuteľnosti žalovaného bola ochranná fólia

bez poškodenia, roztrhnutia alebo akéhokoľvek iného porušenia. Napokon uvedené potvrdila vo svojej
výpovedi aj znalkyňa, ktorá uviedla, že v prípade poškodenia strojom tak, ako je opísané, by došlo k
pretrhnutiu predmetnej fólie. Zároveň aj stroje, ktorými žalobca realizoval dojednané práce sú chránené
tak, aby nedošlo k poškodeniu stien ani nábytku. Z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalovaného
za nedôvodné.

24/ Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že v konaní bolo preukázané poškodenie kuchynskej linky,
ako aj výška škody, ktorá predstavuje náklady na opravu. Mal za to, že nebolo potrebné výšku škody
vyčíslovať znaleckým posudkom, pretože vyčíslenie spoločnosti MIELE vo výške 18.874,- eur je plne
postačujúce, keď táto spoločnosť ako výrobca kuchynských liniek pozná materiál, farbu, spôsob jej
aplikácie, ako aj celkové prevedenie. V konaní bolo podľa žalovaného preukázané aj to, že kuchynskú

linku poškodil žalobca, resp. jeho zamestnanci. Argumentoval, že žalobca ako podnikateľ, je povinný
pripraviť si miesto poskytovania svojich služieb a na akékoľvek nedostatky svojich zákazníkov upozorniť,
aby tak boli vylúčené pochybnosti o tom, že prípadnú zistenú škodu nespôsobil. V takom prípade všetko
nasvedčuje tomu, že ak poškriabania kuchynskej linky žalovaného pred nástupom žalobcu na výkon
jeho prác u žalovaného neboli, pričom žalobca nevie dokázať, že tam boli, jedinou zodpovednou osobou

za takéto poškriabania je a musí byť žalobca, a teda medzi konaním žalobcu a spôsobením škody je
príčinná súvislosť. Poukázal v tejto súvislosti na spotrebiteľský charakter tohto vzťahu, keď žalobca
by mal disponovať preskúmateľným mechanizmom, ktorý by jednoznačne preukázal, že on škodu pri
svojej činnosti nespôsobil, a preto v danej veci nejde o nemožnosť dokázania negatívnej skutočnosti,
ale o liberáciu žalobcu ako podnikateľa zo svojej zodpovednosti, ktorá je objektívne daná činnosťou,

ktorú žalobca pre žalovaného vykonával. Zopakoval, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevyhodnotil relevantným a preskúmateľným spôsobom prevádzkovú činnosť žalobcu a preto aj
nesprávne uzavrel, že neboli preukázané predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu podľa § 420a
alebo § 421 OZ. Poukázal na to, že prvoinštančný súd v tejto súvislosti citoval rozhodnutia iných súdov,
avšak vlastné zhodnotenie údajného nesplnenia predpokladov nároku žalovaného na náhradu škody

neuviedol. Rovnaký záver platí aj pre právne posúdenie spotrebiteľského vzťahu žalobcu a žalovaného a
z toho vyplývajúce povinnosti žalobcu, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sám neuviedol
ani právne neposúdil. Zhrnul, že z napadnutého rozsudku nie je možné ustáliť, prečo by činnosť
žalobcu nemala byť prevádzkovou a prečo by tak žalobca nemal znášať objektívnu zodpovednosť
s možnosťou alebo dokonca až bez možnosti liberácie. Ďalej uviedol, že to bol žalobca, ktorý mal

kuchynskú linku zabezpečiť pred akoukoľvek škodou. Nie je pritom pravdou, že medzi žalobcom a
žalovaným bola uzavretá dohoda o zabezpečení si priestoru zo strany žalovaného svojpomocne. Daná
maliarska fólia nemohla v žiadnom prípade dostatočne zabezpečiť ochranu zabudovaných prvkov a
poskytovala ochranu len pred prachom a vodou. Je neprípustné a neprofesionálne, aby zabezpečenie
ochrany kuchynskej linky bolo ponechané len na laickom zhodnotení žalovaného, ktorý nevedel, ako

bude žalobca svoju činnosť pre neho vykonávať a rovnako, aké riziko a nebezpečenstvo z činnosti
žalobcu mu hrozí. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nedostal od žalobcu žiadne preukázateľné
informácie o charaktere svojich služieb alebo o svojich povinnostiach, a už vôbec nie o charaktere
zakrytia nábytku a danej kuchynskej linky, keďže takéto informácie dovtedy žalobca nedával ani inýmzákazníkom. Prítomnosť alebo neprítomnosť maliarskej fólie, ako aj pretrhnutie alebo nepretrhnutie fólie
na kuchynskej linke je tak úplne irelevantná. Poukázal ešte na predložený znalecký posudok W.. M.,
z ktorého vyplýva, že dané poškodenia mohol spôsobiť iba stroj s oceľovou konštrukciou, a teda ak

by tento stroj do kuchynskej linky narazil, mohol by spôsobiť dané poškodenie. Na uvedenom závere
preto nič nemôžu zmeniť formálne nedostatky predmetného znaleckého posudku, pretože vecne bol
správny. Uzavrel, že započítanie, ktoré uskutočnil listom zo dňa 10.03.2020 bolo zreteľné, jasné a určité,
keď uviedol, že ide o jeho pohľadávku na náhradu škody z poškodenia kuchynskej linky, a to vo výške
pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny leštenia dlažby vo výške 8.799,60 eur. Obe pohľadávky teda

v tejto výške zanikli. Napokon skonštatoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vznesenou
kompenzačnou námietkou žalovaného.
25/ Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení namietal stanovisko žalovaného, že záver o vzniku škody je
v konaní nesporný. Toto považuje za absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Tvrdil, že jeho činnosťou
žalovanému žiadna škoda nevznikla, pretože nedošlo k poškodeniu ochranných fólií a navyše stroje,
ktorými žalobca realizoval dojednané práce sú chránené tak, aby nedošlo k poškodeniu stien ani

nábytku.Poukázalnadohoduzmluvnýchstrán,vzmyslektorejbolopovinnosťoužalovanéhozabezpečiť
si ochranu zabudovaných prvkov svojpomocne. Toto zabezpečenie bolo postačujúce, keď navyše táto
fólia bola po celú dobu vykonávania prác bez akéhokoľvek porušenia. Mal ešte za to, že žalovaný
nepreukázal ani výšku škody. Podľa žalobcu je neprípustné, aby žalovaný určoval výšku škody cenou
celej kuchynskej zostavy. Rovnako nie je možné akceptovať ani cenovú ponuku zo dňa 19.03.2020,

pretože sa jedná len o cenovú ponuku. Napokon žalovaný v konaní sám potvrdil, že kuchynskú linku si
ani nedal opraviť, a preto sa jedná len o škodu domnelú. Záverom skonštatoval, že nakoľko v konaní
nebola preukázaná škoda a ani jej prípadná výška, celý nárok žalovaného spočívajúci v uplatnení
náhrady škody voči žalobcovi je právne nedôvodný.
26/ Odvolací súd, po zistení prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému smeruje,

oprávnenosti osoby na podanie odvolania a včasnosti jeho podania, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, preskúmal vec podľa ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. l CSP, túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario), termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa ust. § 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok dňa 29. januára 2026 verejne vyhlásil.

27/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj udržateľným spôsobom odôvodnil (§
220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje jeho

vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
28/ Podľa § 631 OZ „Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo“.
29/ Podľa § 632 OZ „ Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať

objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia“.
30/ Podľa § 633 OZ „Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak
je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.“
31/ Podľa § 634 ods. 1 OZ, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými

predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnutú inak, platí sa cena až po skončení diela.
32/ Podľa § 638 ods. 1 OZ „Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ
oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na taký
následok upozorní.
33/ Podľa § 652 ods. 1, 2 OZ „Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby

mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby
mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä
odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť,
ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.“
34/ Podľa § 52 ods. 1 OZ „Spotrebiteľskou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa
ods. 4 Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“35/ Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ OZ „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.“

36/ Pokiaľ ide o primárny právny vzťah medzi sporovými stranami, ten je založený na zmluve o dielo
uzatvorenej podľa § 631 a nasl. OZ v spojení s § 52 a nasl. OZ (keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom). Medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o oprave a úprave veci (§ 652 OZ), keďže predmetom dojednaného
plnenia bolo preleštenie mramorovej dlažby a s tým súvisiace práce v obývačke a kuchyni rodinného

domu žalovaného. Dielo sa malo vykonať v termíne od 19.2.2020, odovzdané malo byť najneskôr
do 26.02.2020. Žalobca ako zhotoviteľ diela požadoval od žalovaného súčinnosť pozostávajúcu z
demontáže soklov na kuchynskej linke a prekrytia kuchynskej linky maliarskou fóliou z dôvodu ochrany
pred prachom. Vyššie uvedené právne závery možno vyvodiť z listinných dôkazov, a to e-mailovej, ako aj
sms komunikácie založenej v súdnom spise. Konkrétne ide o e-mailovú komunikáciu zo dňa 13.01.2020
(čl. 62) medzi zástupcom žalobcu a zástupcom žalovaného W.. J. „v prílohe aktuálna cenová ponuka na

úpravukameňovvobývačke,nástup19.2.aukončeniedo26.02.2020;spoznámkou:tiežprednástupom
musí byť obývačka a kuchyňa úplne vyprataná a na kuchynskej linke sokle zdemontované (toto nemá
Mramorland v cen. ponuke, ani by to nechcel robiť, keďže sú kamenári)“ a následne medzi W.. J. a Ľ.
E. „Áno, objednávam to a potvrdzujem. Ďakujem“; ako aj z nesporných skutkových tvrdení strán sporu,
najmä pokiaľ ide o prekrytie kuchynskej linky maliarskou fóliou. Zmluva o dielo tak mala všetky podstatné

náležitosti a bola platne dojednaná (§ 631 a nasl. OZ). Z obsahu tejto zmluvy napokon nevyplývajú ani
neprijateľné zmluvné podmienky a už vonkoncom nie také, ktoré mal žalovaný ako spotrebiteľ plniť, a
s ktorými by nebol oboznámený (§ 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Treba dodať, že ani sám žalovaný, v spore
kvalifikovane právne zastúpený, nevedel takúto podmienku identifikovať.
37/ Žalobca začal práce v rodinnom dome žalovaného dňa 19.02.2020 a dňa 20.02.2020 tieto ukončil.

Zástupcažalovanéhopráceskontroloval,žalovanýdielovmenesvojhosprávcudňa20.02.2020prevzal,
vady diela nereklamoval, t.j. nevytkol žiadnu nekvalitu vo vzťahu k žalobcom zrealizovaným prácam.
Možno teda uzavrieť, že dielo bolo odovzdané bez vád.
38/ S určitým časovým odstupom žalovaný kontaktoval žalobcu s tým, že zistil poškodenie kuchynskej
linky majúc za to, že toto spôsobili pracovníci žalobcu pri leštení kamennej dlažby v okolí kuchynskej

linky strojom na to použitým. S týmto tvrdením žalovaného však žalobca nesúhlasil a na podklade
vzájomne odsúhlasenej cenovej ponuky č. 2/2020 žalobca vystavil žalovanému dňa 04.03.2020 za
vykonané práce faktúru č. 10200024 na sumu 8.799,60 eur s DPH so splatnosťou do 11.03.2020.
Žalovanýfaktúruneuhradil,pričomžalobcovizaslalpísomné„Oznámenieouplatnenínárokunanáhradu
škody za poškodenie kuchynskej linky“ (viď oznámenie zo dňa 10.03.2020 na čl. 48).

39/ Sumarizujúc vyššie uvedené (viď ods. 36/, 37/) je bezpochyby preukázané, že žalobca dielo vykonal
riadne a včas (teda bez vád a v dohodnutom termíne) a na základe dohody o cene diela si po skončení
diela vyúčtoval sumu 8.799,60 eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil. Žalobcovi tým vznikol
voči žalovanému oprávnený a plne dôvodný nárok na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanou faktúrou č.
10200024 (§ 631, § 634 ods. 1 OZ).

40/ Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, tá je založená na započítacom prejave podľa § 580 a
nasl. OZ skutkovo dôvodiac pohľadávkou na náhradu škody spôsobenej žalobcom žalovanému strojom
použitým pri výkone diela na kuchynskej linke v dňoch 19.- 20.02.2020.
41/ Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
42/ Podľa § 420a ods. 2 písm. a/ OZ, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.
43/ Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.
44/ Zodpovednosť podľa § 420a OZ je svojou povahou objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej sa

nevyžaduje protiprávne konanie. Pre vznik zodpovednosti stačí kumulatívne naplnenie predpokladov,
a to: a/ vznik škody, b/ škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, c/ je daná príčinná súvislosť
medzi škodou a prevádzkovou činnosťou, resp. vecou použitou pri činnosti. Uvedené musí v konaní
preukazovať poškodený.
45/ Prevádzkovou činnosťou je podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 420a OZ činnosť súvisiaca

s predmetom podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti, ktorú fyzická alebo právnická osoba
prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k
podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a
ods. 1 OZ nie je protiprávny úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Zaprevádzkovú činnosť v zmysle § 420a ods. 1 OZ sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne
a fakticky predchádza, či nadväzuje na činnosť hlavnú. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu
sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou

nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného Zodpovednosť upravená v
ustanovení § 420a OZ má objektívny charakter, teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Zbaviť sa jej
možno iba v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala
pôvod v prevádzke alebo vo vlastnom konaní poškodeného (tzv. liberačné dôvody; § 420a ods. 3
OZ). Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke je potrebné rozumieť živelnú udalosť

(pohromu), ktorej nemohlo byť tým, kto činnosť prevádzkuje, zabránené, ani nemohla byť odvrátená, a to
ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť
za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané,
vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti a nezávisle na vôli prevádzkovateľa. Ide o také okolnosti,
ktoré objektívne nemajú svoj pôvod vo vnútri prevádzky a nesúvisia s organizáciou a riadením prevádzky
(Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/62/2022).

46/ Pre úspech procesnej obrany žalovaného v tomto spore bolo teda potrebné preukázať, že mal
voči žalobcovi vzájomne sa kryjúcu splatnú pohľadávku na náhradu škody (§ 580 OZ, § 420a OZ).
Úlohou žalovaného teda bolo preukázať: a/ že mu škoda skutočne vznikla a v akej výške, b/ že škoda
bola spôsobená strojom použitým na leštenie dlažby, c/ že je daná príčinná súvislosť medzi škodou a
prevádzkovou činnosťou, resp. vecou použitou pri činnosti.

47/ Predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu žalovaný dôkazne preukazoval znaleckým posudkom
č. 11/2020 znalkyne W.. M., ponukou Miele Center STOPKA BRATISLAVA, s.r.o. pre žalovaného
datovanou 19.03.2020 na výmenu frontov pre kuch. linku Sie Matic na sumu 18.894 eur s DPH, faktúrou
BK130-0067vystavenoupredávajúcimMieleCenterSTOPKABRATISLAVA,s.r.o.odberateľoviĽ.E.dňa
22.10.2010 za kuchynskú zostavu na sumu 48.750 eur (kúpna cena). Ani jeden z týchto dôkazov však

jeho skutkové tvrdenie o dôvodnosti započítacieho prejavu nepreukazujú. Pokiaľ ide o znalecký posudok
č. 11/2020 ako nosný dôkaz žalovaného, ten bol vypracovaný na daný znalecký úkon nekompetentnou
znalkyňou. Odborom znalkyne W.. Č. (predtým M.), na ktorý bola menovaná, je Strojárstvo, odvetvie
Odhad hodnoty strojových zariadení. Žalovaným oslovená znalkyňa nemala oprávnenie, resp. nebola
odborne spôsobilá vyjadriť sa k zadávateľom posudku položenej otázke „či k poškodeniu kuchynskej

linky mohlo dôjsť bežnou ľudskou činnosťou alebo predmetné poškodenie vykazuje znaky výlučne
spôsobené mechanickou činnosťou stroja“, naviac bez toho, aby si k znaleckému úkonu prizvala ako
konzultanta znalca z odboru Bytové zariadenie, odvetvie nábytok alebo bytové doplnky (a jeho odborné
závery zapracovala do posudku). Znalkyňa si uvedeného pochybenia, po námietkach žalobcu, bola
zjavne vedomá, keď na pojednávaní prítomnosť znalca z odvetvia nábytok pri obhliadke kuchynskej

linky spomenula. Osobu znalca však nekonkretizovala, pričom túto skutočnosť neuviedla ani do
vypracovaného znaleckého posudku. Preto tomuto jej tvrdeniu nemožno prikladať váhu. Odvolací
súd akcentuje, že znalec musí zodpovedať otázky odborné, pričom sa musí jednať o znalosti z toho
oboru, do ktorého bol vymenovaný. Posudku treba vytknúť aj to, že znalkyňa konkrétne stroje žalobcu
použité na výkon diela neobhliadla a naviac vo svojich úvahách pracovala so strojom, ktorý v blízkosti

kuchynskej linky nepracoval. Znalkyňa v rámci svojho výsluchu nevedela odpovedať na otázky, prečo
relevantné technické listiny týkajúce sa stroja Explander a Leviator nepriložila k danému posudku, z
akého dôvodu nepovažovala za potrebné obhliadnuť konkrétny stroj, ktorý mal spôsobiť poškodenia
kuchynskej linky a prečo neuviedla konkrétne parametre a rozmery stroja, ktorý sa mal pohybovať v
okolí kuchynskej linky, hoci z jeho činnosti vyvodzovala poškodenie. V ostatnom, najmä pokiaľ ide o

formálne nedostatky znaleckého posudku, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie - ods. 82, 83, 84 a 87, s ktorými sa plne stotožňuje. Už len okrajovo k tomuto dôkaznému
prostriedkuodvolacísúdodkazujenanálezÚSČRsp.zn.I.ÚS4457/12zodňa24.07.2013(„Všeobecne
možno konštatovať že znalecky posudok je nepochybne významným druhom dôkazného prostriedku a
v rámci dokazovania v súdnom konaní mu prináleží významné miesto. Nie je však možné pripustiť, aby

sa opomenula zásada kritického hodnotenia dôkazov, vrátane znaleckého posudku. Znalecký posudok
je potrebné hodnotiť rovnako starostlivo ako každý iný dôkaz ani on a priori nepožíva väčšiu dôkaznú
silu a musí byť podrobený všestrannej previerke, nielen právnej korektnosti ale aj vecnej správnosti.
Ponechať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku, bez ďalšieho dôverovať záverom
znalca by znamenalo vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov súdom

podľa vlastného vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a prenášať zodpovednosť
za skutkovú a poprípade aj právnu správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo nie je možné z
ústavnoprávneho hľadiska akceptovať. Všeobecný súd musí dodržať vysoký štandard aj pokiaľ ide o
hodnotenie vypovedacej schopnosti a hodnotenia dôkazu samotného. Ak ide o hodnotenie dôkazov,procesné predpisy síce ponechávajú voľnosť sudcovi všeobecného súdu, avšak nemôže ísť o úvahu
absolútnu, neviazanú na skúsenosťami preverenú pravdepodobnosť určitých skutočností.“), ako aj na
rozhodnutieNSČRsp.zn.30Cbo/5359/2007(„Znaleckáčinnosťmusítedaspĺňaťtrizákladnéatribúty:a/

musí ísť o riešenie otázok skutkových nie právnych, musí ísť o otázky odborné a nie všeobecne známe.
Znalec musí zodpovedať otázky odborné, musí sa jednať o znalosti z toho oboru, do ktorého bol znalec
vymenovaný. Výsledkom znaleckého skúmania je subjektívny úsudok znalca, ktorý je preskúmateľný a
nesmie sa obmedziť len na odpovede na otázky bez toho, aby z neho bolo zrejmé ako znalec k týmto
záverom dospel. Aby súd mohol znalecký posudok zodpovednosť zhodnotiť nesmie sa znalec obmedziť

vo svojom posudku len na podanie odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť
poznať, z akých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe
akých úvah došiel k svojmu záveru.“). Z tohto dôvodu možno uzavrieť, že predložený znalecký posudok
príčinnú súvislosti medzi poškodením predných frontov kuchynskej linky s činnosťou žalobcu nemohol
preukázať. Naviac, skutkovo bolo nesporné, že maliarska fólia, ktorou bola kuchynská linka prekrytá,
nebola pri odovzdávaní diela poškodená (čo potvrdila vo výpovedi aj znalkyňa), čo sa prieči záverom

znalkyne obsiahnutým v jej znaleckom posudku o fyzickom kontakte stroja s kuchynskou linkou. Je na
úvahu, či samotné poškodenia predných frontov kuchynskej linky sa laickým okom nejavia skôr ako
dôsledok nesprávneho zabezpečenia kuchynskej linky pred prachom (či už nevhodná fólia prípadne
nesprávne zvolený lepiaci prvok), za čo však žalobca nenesie zodpovednosť. Napokon zabezpečenie
kuchynskej linky pred jej znečistením bola dohodnutá forma súčinnosti žalovaného. Zo všetkých týchto

dôvodov potom odvolací súd, súhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že znalecký posudok je vnútorne
rozporný a nepreskúmateľný z dôvodov uvedených logických nedostatkov a absencii podstatných
príloh. V tejto súvislosti sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že pokiaľ súd pre
formálnenedostatkyneprihliadolnatentoznaleckýposudok,malznehozdôvodujehovecnejsprávnosti
vychádzať.

48/ K samotnej výške škody treba uviesť, že túto žalovaný preukazoval kúpnou cenou kuchynskej linky
vo výške 48.750 eur (išlo o faktúru č. BK130-0067 z 22.10.2010) a v rozhodnom čase aktuálnou cenou,
ktorú by musel zaplatiť za výmenu poškodených dielov predných frontov kuchynskej linky (ponuka Miele
Center STOPKA BRATISLAVA, s.r.o. zo dňa 19.03.2020 na výmenu frontov pre kuch. linku Sie Matic
na sumu 18.894 eur s DPH). Treba ozrejmiť, že pokiaľ je škoda chápaná ako ujma, ktorá nastala v

majetkovej sfére poškodeného a je nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä poskytnutím
peňazí (§ 420 ods. 1, 2 OZ), tak v prípade kuchynskej linky žalovaného, ktorá v čase namietaného
poškodenia mala desať rokov, (za situácie, že reálne k výmene poškodených dielov za nové nedošlo)
výšku škody bolo potrebné ustáliť ako rozdiel medzi jej hodnotou zohľadňujúcou amortizáciu od jej
zakúpenia a to až k 21.02.2020 a jej hodnotou zohľadňujúcou poškodenia predných frontov (rovnako

k 21.02.2020, kedy žalobca realizoval práce v dome žalovaného). Takéto odborné vyjadrenie mohol v
spore relevantne podať len znalec z odvetvia nábytok alebo bytové doplnky (ktorý by sa zároveň vyjadril
k charakteru vytknutých poškodení a k tomu, či tieto poškodenia mohli byť spôsobené strojom použitým
pri čistení/leštení dlažby). Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný, na preukázanie
svojich skutkových tvrdení, znalecký posudok vypracovaný takýmto znalcom v konaní nepredložil.

49/ Keďže žalovaný nepreukázal naplnenie ani jedného zo zákonných predpokladov pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalobcovi (a/ vznik škody, b/ okolnosť, že škoda bola
spôsobená prevádzkovou činnosťou, resp. strojom použitým žalobcom, c/ že je daná príčinná súvislosť
medzi škodou a prevádzkovou činnosťou, resp. vecou použitou pri činnosti), nemohla vzniknúť
následná právna povinnosť žalobcu preukazovať existenciu neodvrátiteľnej udalosti nemajúcej pôvod

v prevádzke.
50/ Pokiaľ ide o prípadnú aplikáciu ust. § 421a ods. 1 OZ, je odvolací súd názoru, že predmetné
zákonné ustanovenie nie je možné na tento skutkový prípad aplikovať. Z hľadiska vzniku tejto absolútnej
objektívnej zodpovednosti sa totiž vyžaduje, aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím určitých
prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe

prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami
spôsobená. O tento prípad zodpovednosti nejde vtedy, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku, a
škoda bola spôsobená napríklad nesprávnou alebo nedostatočnou prácou obsluhujúceho personálu.
Avšak aj v prípade aplikácie tohto zákonného ustanovenia by musel žalovaný preukázať naplnenie

zodpovednostných kritérií v ňom obsiahnutých vo vzťahu k žalobcovi (a/ ku škode došlo použitím
prístroja alebo inej veci, b/ vznik škody má pôvod v povahe prístroja, c/ príčinnú súvislosť vzniku škody
a použitia prístroja), čo sa mu nepodarilo.51/ Zohľadniac vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaný nepreukázal existenciu nároku na náhradu
škody voči žalobcovi, ktorá by mohla byť predmetom platného započítania (§ 580 OZ). Preto započítací
prejav žalovaného uskutočnený listom zo dňa 10.03.2020 nemožno považovať za neplatný (§ 37, § 39

OZ).
52/ V posudzovanej veci tak rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia, alebo že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. Rovnako
napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľným ani zmätočným a má všetky náležitosti vyžadované ust.
§ 220 ods. 2 CSP.
53/ Nakoľko odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej vyhovujúcej časti

a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaný žiadnu
konkrétnu odvolaciu argumentáciu neposkytol.
54/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

55/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).
56/ Výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol
právoplatnosť.

57/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).