Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Csp/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124356216
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:6124356216.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovaným:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. X.X.XXXX C. XXX, XXX XX C.,
v konaní o zaplatenie 14.998,03 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.6.2025 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy vo výške 14.998,03 EUR spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia peňažných prostriedkov

vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania.

2. Žaloba bola pôvodne doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.7.2024.

3. Žalobu tunajšiemu súdu, ako príslušnému súdu na jej prejednanie v zmysle ust. § 10 ods. 3 a ust. §
14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v spojení s ust. § 14 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilného sporového poriadku postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 6.6.2025, nakoľko žalobca
v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní.

4. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 4602928 7 01 bola so žalovanými
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4602928 7 01 zo dňa 14.06.2018, v súlade s ktorou
poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 15 000,00 EUR. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver
pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 86,31 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na

účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia
vo výške 26,06 EUR, 4,22% p. a. úroky za medziúver vo výške 52,75 EUR a poplatok za RŽP vo výške
7,50 EUR. Žalovaní sa tak zaviazali platiť splátku úrokov, vklad na účet sporenia a poplatok za RŽP
jednou splátkou v prospech účtu stavebného sporenia. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia
preúčtoval na účet medziúveru len časť zodpovedajúcu úroku za medziúver a poplatku za poistenie.
Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V. bod
5.3. zmluvy o úvere, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie. Splátky boli splatné

k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. V
súlade s čl. I., čl. V. a VI. zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za RŽP typu A pravidelnými
mesačnými platbami vo výške 7,50 EUR. Žalovaný I. prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do
poistenia ako poistená osoba.5. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo
dňa 01.06.2022 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných

zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenieceléhozostatkuúveruspríslušenstvompreddohodnutoudobousplatnosti.Nakoľkoomeškané
splátky neboli doplatené žalobca listom dňa 05.08.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru
s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 04.06.2024 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú
sumu neuhradili.

6. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 862,54
EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 15 000,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky),
čo predstavuje po započítaní sumu 14 137,46 EUR (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (05.08.2022), predstavuje sumu vo výške 14 998,03 EUR,
pričom pozostáva z istiny vo výške 14 137,46 EUR, z nezaplatených 4,22% p. a. úrokov za medziúver

zo sumy 15 000,00 EUR do 05.08.2022 spolu vo výške 785,57 EUR a nezaplatených poplatkov za RŽP
spolu vo výške 75,00 EUR.

7.Uviedol,žesineuplatnilsumunezaplatenýchpoplatkovzaupomínaniekudňuvyhláseniamimoriadnej
splatnosti celkovo vo výške 105,00 EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku

dňu 05.08.2022 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.08.2022. (15 103,03
EUR – 105,00 EUR = 14 998,03 EUR, t.j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa
Výpisu z účtu medziúveru). Dodal, že požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva
nezaniká, z ktorého dôvodu si úročí istinu dohodnutým 4,22% p. a. úrokom za úver a zároveň istinu s
nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 5,50% p. a. úrokom z omeškania

odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 06.08.2022).

8. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 12.8.2024 vyzval žalobcu, aby ozrejmil na základe ktorej
nesplnenej splátky žalovaného sa stal zročný celý dlh a aby opravil návrh na vydanie platobného rozkazu
v časti uplatňovaných úrokov, t.j. aby vyčíslil úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného započítané na úroky.

9. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 21.8.2024 vyzval žalobcu, aby predložili dôkazy, akým
spôsobom žalobca postupoval pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, t.j.
aby žalobca predložil súdu údaje o zistených príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného ako

spotrebiteľa, resp. uviedol a preukázal či žalobca prihliadol ma údaje z príslušnej databázy alebo registra
vedeného pre účely posudzovania schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

10. Žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica uviedol k posudzovaniu schopnosti
žalovaného splácať poskytnutý úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4602928 7 01
zo dňa 14.06.2018, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
platnom a účinnom v čase podania Žiadosť o spotrebiteľský úver s RŽP zo dňa 02.05.2018 a podpisu
Zmluvy o úvere bol veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto

zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Uviedol, že pri schvaľovaní predmetného úveru postupoval v zmysle vtedy
platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov. Schopnosť žalovaných plniť si

svoje finančné záväzky bola preskúmaná na základe potvrdenia o príjme pre zamestnancov zo dňa
03.04.2018, 03.04.2018 a 06.06.2018. Dodal, že zároveň preveril výšku záväzkov žalovaných a to
vykonaním dopytu do registrov SRBI/NRKI, čím bolo zistené, že žalovaní majú vyhovujúcu platobnú
disciplínu. Na základe uvedených podkladov mal žalobca za preukázané, že čistý príjem žalovaných zo
závislej činnosti za posledných ukončených 12 mesiacov predstavuje sumu vo výške 1 466,00 EUR.

Žalobca v rámci skúmania príjmu ďalej zohľadňoval aj náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb žalovaných v celkovej výške 800,00 EUR. Suma životného minima ustanovená opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 173/2017 Z. z. predstavovala ku
dňu podania žiadosti o úver, resp. podpisu Zmluvy o úvere sumu vo výške 199,48 EUR, ak ide o jednuplnoletú fyzickú osobu a 91,06 EUR, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa
(199,48 EUR + 139,16 EUR + (5 x 91,06 EUR) = 793,94 EUR). Na základe uvedeného prepočtu je
zrejmé, že žalobca pri skúmaní bonity počítal s reálne vyššou sumou na zabezpečenie základných

životných potrieb žalovaných, než stanovuje opatrenie Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 173/2017 Z. z. Záverom dodal, že mal z predložených listinných dôkazov za
preukázané, že pracovný pomer žalovaného v 1. rade u zamestnávateľa: E. F. D., so sídlom Vroutecká
259,44101Podbořany,IČO:05174732jeuzatvorenýnadobuneurčitúod20.03.2017apracovnýpomer
žalovaného v 2. rade u zamestnávateľa: Palama job s.r.o., so sídlom Vroutecká 259, 441 01 Podbořany,

IČO: 05174732 je uzatvorený na dobu neurčitú od 31.01.2018. Žalovaní boli v čase podania žiadosti o
úver manželia a mali 5 nezaopatrených detí.

11. Celkový dlh žalovaných ku dňu podania žaloby / v upomínacom konaní/ na Okresný súd Banská
Bystrica bol vo výške 14.998,03 EUR s príslušenstvom.

12. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 3.4.2025 platobný rozkaz, ktorý sa žalovaným nepodarilo
doručiť do vlastných rúk. Na základe uvedeného žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní v súlade
s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

13. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaná v 2. rade zhodne prevzali žalobu s prílohami dňa 11.11.2025.

14. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2025 žalovaní nepopreli pohľadávku
žalobcu, pričom upozornili len na svoju zdravotnú a sociálnu.

15. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 30.3.2026.

16. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

17. Žalobca obchodná spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, G. a žalovaní uzavreli dňa 14.6.2018
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4602928701. V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver – medziúver výške 15.000 EUR na preklenutie obdobia,
kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru č.
4602928103. V zmysle čl. I bod 1.2. zmluvy pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj
Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, sa medziúver zúčtuje bez
osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na

stavebný úver pod č. 4602928701 vo výške cca 8.940,37 EUR. Strany sporu v zmluve v čl. II dohodli,
že medziúver sa poskytuje na dobu určitú s úrokovou sadzbou 4,22 %. Výška mesačnej splátky úrokov
medziúveru bola vo výške 52,75 EUR, s počtom 228 splátok. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že medziúver
je poskytnutý žalovaným, ktorí majú uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení č. 4602928101
s výškou mesačného vkladu 26,06 EUR, pričom počet mesačných vkladov, ktoré museli žalovaní

uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS bolo 228. Výška stavebného úveru č. 4602928701 po
pridelení cieľovej sumy bola vo výške 8.940,37 EUR, úroková sadzba bola 2,90 % a výška mesačnej
splátky istiny a úrokov stavebného úveru bola 78,81 EUR s počtom splátok 132. Termín konečnej
splatnosti medziúveru/stavebného úveru bol 15.6.2048 a celková čiastka medziúveru, ktorú boli žalovaní
povinní v zmysle zmluvy zaplatiť bola vo výške 31.205,23 EUR.

18. Z amortizačnej tabuľky k zmluve č. 4602928701 (EČÚ: XXXXXXXXXX) vyplýva, že vo fáze
medziúveru boli žalovaní povinní od roku 2018 do konca roku 2037 plniť iba splátky úrokov vo výške 633
EUR ročne a splátky RŽP vo výške 90 EUR ročne. Vo fáze stavebného úveru od 1.7.2037 do 1.6.2048
mali žalovaní uhrádzať splátky, ktoré pozostávali zo splátky na istinu, splátky úrokov a splátky za RŽP.

19. Z predpokladov, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, je zrejmé,
že ide o samostatný dokument, ktorý nie je súčasťou zmluvy.

20. Výzvou zo dňa 1.6.2022 žalobca vyzval žalovaných na úhradu sumy vo výške 367,30 EUR

a upozornil ich na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.

21. Žalobca listom zo dňa 5.8.2022 oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
5.8.2022 a vyzval ich na uhradenie sumy 15.103,03 EUR.22. Z výpisu z účtu medziúveru č. 4602928703 je zrejmé, že dlžná suma predstavovala sumu vo výške
14.998,03 EUR. Súčasne je zrejmé, že žalobca dňa 22.6.2018 strhol z výšky poskytnutého úveru sumu

2 x 180 EUR titulom poplatku za spracovanie SÚ/MÚ.

23. Z výpisu z účtu stavebného sporenia č. 4602928701 je zrejmé, že nasporená suma predstavovala
sumu vo výške 862,54 EUR.

24. Z dátového zdroja SRBI (žalovaný v 1. rade) zo dňa 8.6.2018 je zrejmé, že žalovaný nedisponoval
žiadnou zmluvou a pri položke kreditné karty a stavebné úvery disponoval jednou žiadosťou.

25. Z dátového zdroja SRBI (žalovaná v 2. rade) zo dňa 8.6.2018 je zrejmé, že žalovaná nedisponovala
žiadnou zmluvou a pri položke kreditné karty a stavebné úvery disponovala jednou žiadosťou.

26. V žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 2.5.2018 žalovaní uviedli, že majú čistý príjem vo výške 1.466
EUR a mesačné náklady na osobu vo výške 340 EUR a náklady nezaopatrené deti vo výške 460 EUR.

27. Z výplatných pások žalovaného v 1. rade je zrejmé, že mal za mesiac 3/2018 mzdu vo výške 26.315
Kč, za mesiac 2/2018 vo výške 26.933 Kč, za mesiac 5/2018 mzdu vo výške 25.357 Kč.

28. Z výplatných pások žalovanej v 2. rade je zrejmé, že mala za mesiac 2/2018 mzdu vo výške 20.059
Kč, za mesiac 3/2018 vo výške 19.858 Kč, za mesiac 5/2018 mzdu vo výške 19.588 Kč.

29. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom Palama job, s.r.o a zamestnancom D. B.

je zrejmé, že táto bola zamestnaná od 31.1.2018 so skúšobnou dobou do 30.4.2018.

30. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom Palama job, s.r.o a zamestnancom A. B.
je zrejmé, že tento bola zamestnaný od 20.3.2017 so skúšobnou dobou 3 mesiace.

31.Zpotvrdeniaopríjmežalovanéhov1.radevyplýva,žetenbolzamestnanýuzamestnávateľaPalama
job, s.r.o.

32.Zpotvrdeniaopríjmežalovanejv2.radevyplýva,žetátobolazamestnanáuzamestnávateľaPalama
job, s.r.o.

33. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

34. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných

pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

35. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (14.6.2018), stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných
sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo

zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1.

36. Podľa ust. § 2 ods. 3 písm. d) a e) citovaného zákona, v bankovom povolení sa môže stavebnej
sporiteľni okrem vykonávania stavebného sporenia podľa odseku 1 povoliť aj vykonávanie týchto
bankových činností: d) poskytovanie úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia na stavebné

účely uvedené v § 11 ods. 1, e) poskytovanie spotrebiteľských úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného
sporenia na financovanie vybavenia domácnosti.

37. Podľa ust. § 7 ods. 3 citovaného zákona, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov

ustanovenom osobitnými predpismi, 3c)
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

38. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (1.3.2016), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

39. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľskýchúverovpodľazákonač.129/2010Z.z.akoajaplikáciivšeobecnýchustanoveníochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,
ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi

do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní
úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava
podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na
takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích

predpisoch k nemu.

40. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (14.6.2018), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

41. Podľa ust. § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa ust. § 52 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

43. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

44. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

45. Podľa ust. § 53 ods. 9 citovaného zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

46. Podľa § 524 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

47. Podľa § 526 ods. 1 a 2 citovaného zákona, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.48. Podľa ust. § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

49. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu (14.6.2018), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

50. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,

ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa

osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

51. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

52. Podľa ust. § 7 ods. 16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

53. Podľa ust. § 7 ods. 17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä

to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

54. Podľa ust. § 7 ods. 19 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná

banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.55. Podľa ust. § 7 ods. 20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)

výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

56.Podľaust.§7ods.23citovanéhozákona,veriteľpodľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábanka
a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu.

57. Podľa ust. § 7 ods. 27 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške

celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

58. Podľa ust. § 7 ods. 41 citovaného zákona, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska,
sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a
spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a
spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním
súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b)
požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na

overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského
úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského
úveru,e)limitnapodielspotrebiteľskýchúverovposkytnutýchprostredníctvomsamostatnýchfinančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto

podielu.

59. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

60. Podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
61.Podľaust.§11ods.2citovanéhozákona,akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

62. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (14.6.2018), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôžeuplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

63. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (14.6.2018), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

64. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

65. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca obchodná spoločnosť Prvá stavebná
sporiteľňa, G. a žalovaní uzavreli dňa 14.6.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4602928701.

V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver –
medziúver výške 15.000 EUR na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie
cieľovejsumyaposkytnutiestavebnéhoúveruč.4602928103.Vzmyslečl.Ibod1.2.zmluvypridodržaní
všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre
fyzické osoby, sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného

sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. 4602928701 vo výške cca 8.940,37 EUR.
Strany sporu v zmluve v čl. II dohodli, že medziúver sa poskytuje na dobu určitú s úrokovou sadzbou
4,22 %. Výška mesačnej splátky úrokov medziúveru bola vo výške 52,75 EUR, s počtom 228 splátok.
Ďalej bolo v zmluve uvedené, že medziúver je poskytnutý žalovaným, ktorí majú uzatvorenú existujúcu
zmluvu o stavebnom sporení č. 4602928101 s výškou mesačného vkladu 26,06 EUR, pričom počet

mesačných vkladov, ktoré museli žalovaní uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS bolo 228.
Výška stavebného úveru č. 4602928701 po pridelení cieľovej sumy bola vo výške 8.940,37 EUR,
úroková sadzba bola 2,90 % a výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru bola 78,81 EUR
spočtomsplátok132.Termínkonečnejsplatnostimedziúveru/stavebnéhoúverubol15.6.2048acelková
čiastka medziúveru, ktorú boli žalovaní povinní v zmysle zmluvy zaplatiť bola vo výške 31.205,23 EUR.

Zamortizačnejtabuľkykzmluveč.4602928701(EČÚ:XXXXXXXXXX)vyplynulo,ževofázemedziúveru
boli žalovaní povinní od roku 2018 do konca roku 2037 plniť iba splátky úrokov vo výške 633 EUR ročne
a splátky RŽP vo výške 90 EUR ročne. Vo fáze stavebného úveru od 1.7.2037 do 1.6.2048 mali žalovaní
uhrádzať splátky, ktoré pozostávali zo splátky na istinu, splátky úrokov a splátky za RŽP.

66.Súdspoukazomnačl.8a23smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie
SúdnehodvoraEÚC-679/18),akoajrozhodovacoupraxouslovenskýchsúdovzúradnejmoci(exofficio)
preskúmava opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane
spotrebiteľa. V zmysle uvedeného súd skúmal, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je v súlade

s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa.

67. Súd podrobil skúmaniu či vôbec došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, nakoľko bol povinný
ex offo preskúmavať obsah záväzkovoprávneho vzťahu a s tým obligatórne súvisí, okrem iného, aj
preskúmavanie otázok splatnosti pohľadávky.

68. Súd konštatuje, že žalobca listom (upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) zo dňa
1.6.2022, v rámci ktorého vyzval žalovaných na úhradu sumy vo výške 367,30 EUR a súčasne ich
upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy, možno považovať
za výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Po predmetnej výzve následne žalobca adresoval žalovaným list (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru) zo dňa 5.8.2022, v ktorom im oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval
ich na úhradu dlžnej čiastky vo výške 15.103,03 EUR.69. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti zo dňa 1.6.2022 (a nakoniec ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
5.8.2022), ktorým žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej čiastky, nešpecifikuje konkrétnu splátku,

pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa (žalovaných), že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije
oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. V uvedenej výzve bolo uvedené len to, že jej dlh
predstavuje sumu vo výške 367,30 EUR. V zmysle uvedeného je zrejmé, že v liste žalobcu zo dňa
1.6.2022 absentuje konkretizácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru.

70. Podľa názoru súdu za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie
spotrebiteľa ako bezvadný právny úkon dodávateľa, ktorý v spojení s jeho ďalším nadväzujúcim
jednostranným hmotnoprávnym úkonom (vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky) vyvolá ním
zamýšľané právne účinky ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohľadávky proti spotrebiteľovi),
možno pritom považovať len také písomné upozornenie spotrebiteľa, ktoré rešpektuje zákonné
obmedzenia vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, t. j. z ktorého aj priemerný

spotrebiteľ bez príslušného právnického vzdelania môže nepochybne posúdiť, že (i) k tomuto kroku
dodávateľ skutočne pristúpil pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej
tri mesiace a (iii) súčasne v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebiteľa upozornil
na uplatnenie práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z. Nespochybniteľným právom spotrebiteľa
ako adresáta takéhoto úkonu dodávateľa, ktorým tomuto argumentujúc porušením jeho zmluvných

povinností z jednostranného rozhodnutia dodávateľa sa menia a zanikajú jeho zmluvne dohodnuté
práva (záväzok plniť v splátkach), je totiž rozhodne vedieť, nesplnením ktorej splátky svoje povinnosti
spotrebiteľ podľa dodávateľa porušil a pre omeškanie ktorej splátky dodávateľ následne sa rozhodol
použiť svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, pričom z koncepcie týchto dvoch
zákonných ustanovení vyplýva, že musí ísť o splátku tú istú.

71. Súd tak musí konštatovať, že z výzvy žalobcu zo dňa 1.6.2022, nebolo možné tieto skutočnosti
zistiť a žalovaní ani nemohli akokoľvek vecne argumentovať, pričom hrozbu zosplatnenia pohľadávky
dodávateľa dokonca nemohli ani odvrátiť prípadným dodatočným zaplatením omeškanej splátky, pre
absenciu jej potrebnej bližšej identifikácie v spornej výzve. Súčasne sa žalovaní z uvedeného dôvodu ani

nemohli mimosúdne úspešne ubrániť ani proti avizovanému použitiu práva dodávateľa ustanoveného
v § 565 Občianskeho zákonníka. Obsah predmetnej výzvy preto nie je v súlade so zákonom, tento
spotrebiteľa jednoznačne zavádza a zhoršuje jeho zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

72. Podľa právneho názoru súdu je takýto právny úkon neurčitý z dôvodu, že v tomto liste nie je
riadne špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo
k splneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie

práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka súd
považoval tento právny úkon žalobcu za neplatný, z dôvodu jeho neurčitosti, ako aj zákon obchádzajúci
v zmysle ust. § 19 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka sa nestala splatnou, a preto zosplatnenie
pohľadávky žalobcom je podľa ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

73. K danej problematike súd bližšie dodáva, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
spotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením a riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom
sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.

74.Jepotrebnépoukázaťnato,žemožnosťpredčasnéhozosplatneniaúverujeprávneupravenávust.§

565Občianskehozákonníka.Vychádzajúcztohtoustanovenia,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

75.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušenípovinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. V prípade, ak veriteľ svoje
oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti
má významné právne následky.

76. Keďže medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pre posúdenie jednorazového
predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu
§ 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce
osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

77. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie

celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

78. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto
prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

79. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k

uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). R 21/2025

80. Súd tak mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že neboli splnené všetky zákonné

podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, t.j. že žalobcom nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom. Súd má
zato, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto podľa posúdenia

súdu úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto
náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia
požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch
sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

81. Žalobca si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie
citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Tento jeho
jednostranný právny úkon bol teda urobený v rozpore so zákonom. Prirodzená splatnosť úveru podľa
zmluvy mala nastať dňa 1.6.2048.

82. Súd sa ale ďalej zaoberal skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.

83. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho

čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch).

84. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru bolo súdu preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
v 1. rade peňažné prostriedky formou medziúveru formou výplaty medziúveru dňa 22.6.2018 vo výške
13.487,73 EUR. Súčasne však dňa 22.6.2018 vyúčtoval poplatok za spracovanie SÚ/MÚ vo výške 180

EUR. V článku II. zmluvy o úvere je ako celková výška medziúveru (náležitosť predpísaná v § 9, ods.
2 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch) uvedená suma 15.000 Eur. Žalobca súčasne aj v žalobe
uviedol, že poskytol žalovaným medziúver vo výške 15.000 Eur. Z výpisu z účtu medziúveru žalovaných
však bolo preukázané, že žalobca z poskytnutého medziúveru 15.000 Eur zúčtoval pri prvom čerpaníprostriedkov úveru poplatok za spracovanie úveru v sume 180 Eur, v dôsledku čoho sa celková suma
poukazovaných peňažných prostriedkov úveru znížila o výšku tohto poplatku, t.j. o 180 Eur.

85. V zmysle uvedeného žalovaní disponovali nie istinou úveru 15.000 EUR, ale sumou 14.820 EUR
krátenou o zinkasovaný poplatok.

86. Takýto postup žalobcu rozhodne nepotvrdzuje, že žalovaným žalobca úver reálne poskytol vo výške
dohodnutej sumy v zmluve. Uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom dodávateľa (veriteľa)

bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať v rámci nákladov
spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu.

87. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 9Cdo 287/2021
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R

49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá
spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy
nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok
za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok

za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška
hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť
poplatokzaposkytnutieúveruzistiny,jeokolnosťouvyvolávajúcounielensankciuvpodobebezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka).

88. Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

89. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je
nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať,
že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú.
Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v
prospech dodávateľa.

90. S poukazom na legálnu definíciu pojmu celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu
započítanie poplatku za spracovanie úveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku

čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto
zákonom predpísaná náležitosť.

91. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaným bola reálne vyplatená suma úveru vo
výške 14.820 Eur, teda nie zmluvne uvedená suma 15.000 Eur. Reálne vyplatená suma 14.820 Eur

mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok
za spracovanie úveru je plnením dlžníka veriteľovi a nie plnením veriteľa dlžníkovi (ako pri poskytnutí
úveru) a z tohto dôvodu ho nemožno subsumovať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru.
V tomto prípade mal byť poplatok za spracovanie úveru zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Iné poňatie zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky možno hodnotiť ako obchádzanie zákona, čo obdobne hodnotil aj
v podobnom prípade Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 20Co/126/2016 zo dňa 28. 03. 2017.

92. Súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne
uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice

sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu,
ktoráboladanákdispozíciispotrebiteľovi,čovylučujesumy,ktorésiposkytovateľúveruúčtujenaúhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.93. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve v sume 15.000 Eur je
nesprávny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm. e) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských

úveroch je taktiež dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

94. Súčasne musí súd konštatovať, že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nesporne
preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. h) citovaného
zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

Predpoklady, ktoré predložil žalobca sú predložené na samostatnej listine bez podpisu, z ktorej vôbec
nevyplýva, že tvorila súčasť zmluvy. Zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ
vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších
údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí
dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej
miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda

nepostačujeuviesťlensamotnújehovýšku(pozrirozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co/7/2017
zo dňa 06. 04. 2017).

95. Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

zo dňa 23. 04. 2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
miery;“ Súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (siedma komora) z 23. januára 2025 vo veci C
677/23.PovinnosťuviesťpredpokladypoužiténavýpočetRPMNpomocoureprezentatívnehopríkladuje

stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48 ako požiadavka na
poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy. Zmienka o rôznych predpokladoch použitých na výpočet
RPMN v štádiu pred uzavretím zmluvy umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice
2008/48 týkajúci sa informácií potrebných na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s
dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné

vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto
zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Soho Group, C 686/19, EU:C:2020:582, bod 48).

96. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom
10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, tak táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol

oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či
obchodník správne vypočítal RPMN a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy
stanovené v článku 14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy
sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných
práv stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej

smernice. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o
úvere najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok
z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 70).

97. Na základe vyššie citovanej judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na

výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, pre spotrebiteľa zásadný význam. Keďže neuvedenie týchto
náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,
sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej
úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle
rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 71).

98. Vzhľadom na to, že, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich
zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa
identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. Vzhľadom na
uvedené, je nevyhnutné článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 vykladať tak, že predpoklady

použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere. Nakoľko v zmluve daný údaj
nebol zakomponovaný, ale bol len doložený na osobitnom liste papiera, ktorá nebola súčasťou zmluvy
má za následok taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ust.
§ 9 ods.2 písm. h) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.99. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca vykonal zosplatnenie
spotrebiteľského úveru v rozpore so zákonom, nakoľko predmetný úkon žalobcu bol úkonom zákon

obchádzajúci a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39
alebo § 37 ods. 1 OZ). Súčasne súd na základe vykonaného dokazovania rozhodnutie založil na tom,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a to z nasledujúcich dôvodov:
1/ z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, ktorý
žalobca žalovaným vyúčtoval ihneď po poskytnutí úveru,

2/ z dôvodu, že predpoklady použité na výpočet RPMN neboli výslovne uvedené v zmluve o úvere.

100. Z vykonaného dokazovania tak bolo nesporne preukázané, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalobcom žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a súčasne žalobca vykonal neplatné zosplatnenie,
čo ma za následok to, že žalobcovi by patril len nárok na istinu z doposiaľ splatných splátok do dňa
vyhlásenia rozsudku.

101. Z amortizačnej tabuľky k zmluve č. 4602928701 (EČÚ: XXXXXXXXXX) vyplýva, že vo fáze
medziúveru boli žalovaní povinní od roku 2018 do konca roku 2037 plniť iba splátky úrokov vo výške 633
EUR ročne a splátky RŽP vo výške 90 EUR ročne. Vo fáze stavebného úveru od 1.7.2037 do 1.6.2048
mali žalovaní uhrádzať splátky, ktoré pozostávali zo splátky na istinu, splátky úrokov a splátky za RŽP.

102. Z uvedeného je nesporné, že od roku 2018 do roku 2037 istina v splátkach nebola vôbec splatná,
nakoľko vo fáze medziúveru, t. j. v období od poskytnutia medziúveru v roku (2018-2037) boli žalovaní
povinní platiť iba úroky z medziúveru, nie istinu medziúveru. Splátky istiny začali byť splatné až od
1.7.2037. Keďže súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaným
nevznikla povinnosť platiť vo vyššie uvedenom období medziúveru úroky, teda ku dňu rozhodovania

súdu nevznikol žalovaným žiaden dlh na úrokoch úveru. Súčasne žalovaným nevznikol dlh ani na
istine medziúveru, nakoľko splátky na istinu medziúveru neboli splatné a keďže v zmysle vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru,
ku dňu rozhodovania súdu nevznikol žalovaným ani žiaden dlh na úroku a istine stavebného úveru,
ktorý mali žalovaní platiť od 1.7.2037 do 1.6.2048, keďže splatnosť dojednaných splátok istiny a úrokov

nastane až v budúcnosti, t. j. splatnosť žiadnej splátky na istinu nenastala ku dňu rozhodovania súdu
o podanej žalobe.

103. Súd tak má zato, že dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo žalobu zamietol.

104. Súd mal za to, že v konaní bola naplnená rovnosť zbraní ako aj kontradiktórnosť konania, a to tým,
že súd dal možnosť a priestor žalobcovi vyjadriť sa ku konkrétnym otázkam, prostredníctvom ktorých
žalobca v konaní vedel čo je sporné, a teda umožnil mu preukázať ním tvrdený skutkový stav. Súd však
mal na základe vykonaného dokazovania na dané otázky iný právny názor, ktorý je špecifikovaný v
odôvodnení tohto rozsudku.

105. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.
106. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

107. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

108. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

109. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Súd pri
rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, kedy boližalovaní plne úspešní v celom konaní a patril by im nárok na náhradu trov konania. Po preskúmaní
súdnehospisuvšaksúdkonštatuje,žežalovanýmvprebiehajúcomkonanížiadnetrovynevznikli,apreto
súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.