Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marcela Karman

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207144
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125207144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobcu:

Dopravný podnik mesta Žiliny s. r. o., IČO 36 007 099, so sídlom Kvačalova 2, 011 40 Žilina, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX C. D. A., o zaplatenie 66 eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 66 eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky vo výške 5,20 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

istiny vo výške 66 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je poskytovateľom služby mestskej
hromadnej dopravy na území mesta Žiliny. Medzi žalobcom a žalovaným vznikla použitím žalobcovho
dopravného prostriedku žalovaným konkludentne zmluva o preprave osôb, ktorej súčasťou boli, okrem
iného, Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Žiline účinný od 01.02.2024 („Prepravný
poriadok“) a Tarifa mestskej hromadnej dopravy v Žiline účinná od 01.11.2023 („Tarifa“). Žalovaný dňa

29.06.2024 porušil zmluvné podmienky, keď na linke č. 6 v čase 10:27, hod. cestoval s neplatným
cestovnýmlístkom,resp.cestovalbezcestovnéholístka,tedasanepreukázaloprávnenejosobežalobcu
platným cestovným dokladom v súlade s Prepravným poriadkom a Tarifou. Dňa 10.07.2024 mu bola
doručovaná upomienka v hodnote 2,60 EUR a dňa 31.07.2024 mu bola doručovaná predžalobná výzva
s poštovným v hodnote 2,60 EUR. Napriek tomu, že žalovaný bol o svojej povinnosti zaplatiť základné
cestovné a sankčnú úhradu riadne poučený a žalobca ho na úhradu označeného dlhu písomne vyzval,
dňa 10.07.2024 mu bola doručovaná upomienka v hodnote 2,60 EUR a dňa 31.07.2024 mu bola

doručovaná predžalobná výzva s poštovným v hodnote 2,60 EUR, zostal žalovaný nečinný a svoj dlh
neuhradil.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom (č.l. 45 spisu), ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Platobný
rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 03.10.2025,
sp. zn. 2Csp/57/2025 (č.l. 53 spisu) zrušil v celom rozsahu.

4. Žaloba spolu s prílohami a poučeniami bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2
CSP zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a to
dňa 03.10.2025 (č. l. 54 spisu), po splnení podmienok definovaných v § 116 ods. 1 CSP. Žalovaný sa k
podanej žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní neučinil sporným.5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené
podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá
citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP a na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

7.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 26.01.2026, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.03.2026.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom, zistil nižšie
uvedený skutkový stav, pričom na súdenú vec aplikoval nasledovné právne predpisy.

10. Podľa § 760 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o preprave osôb vzniká

cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
do miesta určenia riadne a včas.

11. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej aj ako „zákon
o cestnej doprave“), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky

autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. Ak sa pri kontrole cestovných lístkov
v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému
členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na
mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje
na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa

trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú
sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

12. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, potvrdením o uzatvorení zmluvy o
preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej

podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné
číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a
sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania
podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 16 ods. 4 písm. a), c) zákona o cestnej doprave, cestujúci je povinný mať platný cestovný
lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide
o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, označiť si cestovný lístok v označovacom
zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť
sa začína až jeho označením.

14. Podľa § 16 ods. 5 zákona o cestnej doprave, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po
celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke
autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

15. Podľa § 17 ods. 1 písm. a), e) zákona o cestnej doprave, tarifa upravuje sadzby základného
cestovného a príplatkov k nim, sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2.16.Podľa§17ods.2zákonaocestnejdoprave,sankčnúúhraduprinepreukázanísaplatnýmcestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

17. Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 514/2009 Z.z. cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne
po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej
kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej
len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa
tarify cestovného.

18. Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 514/2009 Z.z. prirážka je v mestskej doprave je najviac stonásobok
základného cestovného.

19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Súd mal po vykonanom dokazovaní nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave a to použitím dopravného prostriedku žalobcu
žalovaným. Súd z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zistil, že žalovaný dňa
29.06.2024 cestoval na linke č. 6 v čase 10:27 hod. a na výzvu revízora sa nepreukázal platným

cestovným lístkom, čím porušil zmluvné podmienky. Keď sa na výzvu revízora nepreukázal platným
cestovným lístkom, bolo spísané hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok.

21. V súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona upravuje úhradu požadovanú dopravcom od
cestujúceho v prípade nepreukázania sa platným cestovným lístkom ustanovenie článku VIII. bod 5.

písm. c) Prepravného poriadku MHD v Žiline platného v čase prepravy (Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie
oprávnenej osoby podľa ods. 3 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný
zaplatiťdopravcovizákladnécestovné(1eur)asankčnúúhradu-65€,spolu66eur-potridsiatichdňoch
od zistenia porušenia prepravno - tarifných predpisov revízorom. Pokiaľ dopravca bude nútený odstúpiť
vymáhaniesankčnejúhradyacestovnéhosúdnoucestou,kúhradámsapripočítavajúajnákladyspojené

s vymáhaním.

22. Súd mal v predmetnom konaní nesporne preukázané, keď zo strany žalovaného nebola učinená
spornosť žiadnych skutkových tvrdení žalobcu, že žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu
bez platného cestovného lístka a teda porušil tarifné a prepravné podmienky žalobcu, keď žalovaný

nesplnil svoju povinnosť cestujúceho zaplatiť za prepravu cestovné určené tarifou. Povinnosť zaplatiť
cestovné vznikla žalovanému použitím služieb dopravného prostriedku žalobcu. Okrem povinnosti
zaplatiť základné cestovné je žalovaný povinný zaplatiť aj úhradu podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej
doprave, ktorého výšku upravuje ustanovenie článku VIII. bod 5.písm. c) Prepravného poriadku MHD
v Žiline platného v čase prepravy. Sankčná úhrada vo výške 66 eur neprekračuje stonásobok sumy

cestovného podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave, keď platný cestovný lístok v rozhodnom čase
bol podľa stanovenej tarify bez zliav 1 eur. V dôsledku uvedeného vznikla žalovanému v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť za cestu bez cestovného lístka cestovné vo výške
1 eur a úhradu - postih vo výške 65,00 eur, čo spolu predstavuje sumu 66 eur. Nakoľko súd nemal
v konaní preukázané, že by žalovaný žalovanú istinu žalobcovi zaplatil, rozhodol súd tak, že zaviazal

žalovaného na zaplatenie cestovného a úhrady spolu 66 eur.

23. Zmienené skutkové tvrdenia žalobcu neboli v konaní sporné, nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia
žalobcu nepoprel. Dôkazné bremeno úhrady cestovného a sankčného nároku zaťažuje výslovne
žalovaného v rámci zásady negatívnej dôkaznej teórie, teda že žalobca nemôže preukázať nesplnenie

povinnosti, túto skutočnosť môže len tvrdiť. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa

dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ)
povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe
poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdenéskutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa
nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné

povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil
a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že
dlh uhradil.

24. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky vo výške 5,20 eur. Žalobca v konaní predložil
doklady o doručovaní zásielok žalovanému – informácia o uložení sankcie zo dňa 09.07.2024 (č.l. 7
spisu) a predžalobná výzva zo dňa 31.07.2024 (č.l. 5 rub spisu) Z predložených e-potvrdeniek vyplýva,

že žalobcovi vznikli v spojení so zaslaním predmetných výziev náklady (zaslanie vyplýva z predložených
doručeniek na č.l. 6 a 7 rub spisu), ktorá výška nákladov je spolu 5,20 eur (2 x 2,60 eur). Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca v časti príslušenstva preukázal vznik a výšku vzniknutých nákladov, súd
pri aplikácii § 121 ods. 3 občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky.

25. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatneného nároku
v celom rozsahu.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania sú rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP , a to s poukazom na
plný úspech žalobcu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd pri aplikácii § 257 CSP v konaní nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, žiadna zo strán ich sama netvrdila. O samotnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.