Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75Ek/1480/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125341987
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125341987.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D.
XX, XXX XX E. - Nad jazerom, práv. zast.: JUDr. Monika Meňhertová, advokátka so sídlom Floriánska
16, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 34413952, proti povinnému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura
Košice, so sídlom Rastislavova 43, 040 90 Košice - mestská časť Juh, IČO: 00 606 707, práv. zast.:
ALENA ZADÁKOVÁ - advokát, s. r. o., so sídlom Kováčska 245/32, 040 01 Košice – Staré Mesto, IČO:

53 209 451, o vymoženie pohľadávky vo výške 761,40 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom: JUDr. Róbert Tutko, PhD., so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, 048 01
Rožňava, v zastúpení súdnym exekútorom: JUDr. Kováč Ladislav, PhD., exekútorský úrad so sídlom
Južná trieda 93, 040 01, Košice, pod sp. zn. 182EX 595/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/1480/2025 zo dňa 13. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/1480/2025 zo dňa 13. 11.

2025 v celom rozsahu m e n í tak, že:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenej a povinnému sa nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnená je p o v i n n á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24. 06. 2025 domáhala od
povinného vymoženia peňažného plnenia 761,40 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. K2-11Cpr/7/2020 - 334 zo dňa 05. 05. 2025 (ďalej len

„exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 09. 07. 2025 exekučný súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Róberta Tutka PhD., ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 182EX 595/25. Upovedomenie o začatí exekúcie
bolo povinnému doručené dňa 28. 07. 2025.

3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 06. 08. 2025, v zákonom stanovenej lehote, doručený návrh povinného
na zastavenie exekúcie, o ktorom vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/1480/2025 zo dňa 13. 11. 2025 tak, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietla. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že
návrhu na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Predmetná exekúcia prebieha

na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Pokiaľ by povinná včas plnila v celom rozsahu, čo jej
ukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenábynebolanútenávymáhaťzostatoksvojhonárokuvýkonomrozhodnutia. Medzi účastníkmi nie je sporné, že povinná ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie
zaplatila oprávnenej sumu vo výške 3.245,98 Eur. Preto oprávnená vo zvyšku správne pristúpila k
výkonu rozhodnutia. Skutočnosti tvrdené povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú dôvodmi na

zastavenie exekúcie súdom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Exekučný titul oprávnenej priznáva sumu vo výške 4.007,38 Eur, pričom na uvedenom sa v základnom
konaní zhodli obe strany a tak súd schválil súdny zmier. Povinná neuviedla a nepreukázala iné
skutočnosti a dôvody, pre ktoré by bolo možné prijať právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom

neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Preto vyššia súdna úradníčka
návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

4. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že konajúci súd sa v svojom rozhodnutí nevysporiadal žiadnym spôsobom s jeho
argumentáciou, že oprávnenej uhradil celú výšku súdom priznanej sumy odstupného v plnom rozsahu

tak ako to vyplýva z exekučného titulu. V mesiaci máj/2025 povinný oprávnenej na základe uznesenia
súdu vyplatili sumu 4.007,38 Eur v hrubom. Predmetom vyplatenia bolo odstupné tak ako to vyplýva
aj z exekučného titulu. Odstupné je príjmom zo závislej činnosti a podlieha dani z príjmu zo závislej
činnosti. Čiže po zdanení povinný oprávnenej poslal v čistom 3.245,98 Eur a sumu 761,40 Eur –
výška zrazeného preddavku bola zaplatená daňovému úradu. Na základe exekučného titulu, ktorým

sa rozhodovalo o mzde, resp. o odstupnom vzniká zamestnávateľovi povinnosť vyplatiť zamestnancovi
náhradu mzdy / odstupného z priznanej náhrady odviesť poistné na sociálne poistenie a preddavok na
zdravotné poistenie a pri výplate náhrady zraziť preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti a to bez
ohľadu na to, či v čase zúčtovania a vyplatenia náhrady je alebo nie je zamestnanec v pracovnoprávnom
vzťahu. Nie je možné vyplatiť zamestnancovi mzdu brutto.

5. Oprávnená k sťažnosti uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

12. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

13. Podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), zamestnancovi, s ktorým
zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie
vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak
napracoviskudosiaholnajvyššiuprípustnúexpozíciuurčenúrozhodnutímpríslušnéhoorgánuverejného

zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec
svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadnea preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných
látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

14. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce
nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej

vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

15. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

príjmami zo závislej činnosti sú: príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho
vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z
obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny
alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

16. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou
uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných
a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené

na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

17. Podľa § 35 ods. 3 prvá a druhá veta zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov, preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej
mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak

zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne,
zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

18. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože vymáhaný nárok zanikol

splnením pred začatím exekučného konania.

19. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinného, po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu
a relevantnou právnou úpravou, musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej
súdnej úradníčky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu,

priktorejzoskutkových(procesných)zistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormu
na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
(procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia súdna úradníčka

skutkové zistenia nepodradila pod správne právne predpisy, v dôsledku čoho vyvodila nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach oprávnenej a povinného.

20. V tejto veci bolo nesporným, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 24. 06. 2025 domáhala od povinného vymoženia peňažného plnenia na podklade exekučného

titulu – uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. K2-11Cpr/7/2020 zo dňa 05. 05. 2025 (ďalej len
„exekučný titul“), ktorým súd schválil medzi sporovými stranami zmier v tom znení, že povinný uhradí
oprávnenej sumu 4.007,38 Eur do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia o schválení súdneho zmieru na
účet oprávnenej. Ako z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, oprávnená sa žalobou (po jej zmene)domáhala vyplatenia 5-násobku priemerného mesačného zárobku spolu s príslušenstvom, pričom zo
žaloby, ktorú si sťažnostný súd zabezpečil pre účely rozhodnutia o podanej sťažnosti, vyplýva, že
oprávnenážalovanúsumuuplatňovalatitulomdoplateniaodstupnéhopodľa§76ods.3Zákonníkapráce

v spojení s príslušným ustanovením Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa zo dňa 28. 06. 2012.

21. V konaní ďalej nebolo sporné, že povinný v zmysle exekučného titulu vyplatil oprávnenej odstupné
v sume 4.007,38 Eur s tým, že z uvedenej sumy vykonal zrážku na preddavok na daň z príjmu v sume
761,40 Eur, po ktorej odpočítaní bola na účet oprávnenej vyplatená suma 3.245,98 Eur, čo oprávnená

nerozporovala. V predmetnej exekúcii sa oprávnená domáhala vyplatenia už len sumy 761,40 Eur,
pretože podľa nej aj túto jej exekučný titul priznáva k zaplateniu. Spornou sa tak medzi účastníkmi stala
otázka či povinný splnil exekučný titul alebo či je z exekučného titulu povinný naďalej oprávnenej uhradiť
sumu 761,40 Eur.

22. Sumarizujúc vyššie uvedené sťažnostný súd poukazuje na to, že exekučným titulom bolo oprávnenej

priznané peňažné plnenie titulom odstupného podľa § 76 Zákonníka práce, na ktoré jej vznikol
nárok pri skončení pracovného pomeru u povinného; oprávnená sa konkrétne v základnom konaní
domáhala zaplatenia 5-násobku priemerného mesačného zárobku, čomu bolo exekučným titulom
vyhovené. Treba uviesť, že odstupné je jednorazovým plnením, ktoré slúži ako finančná kompenzácia
za stratu zamestnania z dôvodov uvedených v Zákonníku práce. Ako vyplýva z citovaných právnych

predpisov, odstupné sa určuje z priemerného mesačného zárobku zamestnanca (ako ho žiadala
napokon i oprávnená v základnom konaní), ktorý sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Zúčtovanou mzdou je vždy hrubá mzda pred vykonaním zrážok podľa § 131 Zákonníka práce, a teda i v
súladesustálenousúdnoupraxousaodstupnévždyvypočítavapodľapriemernéhohrubéhomesačného

zárobku (brutto). Následne, tak ako mzda i odstupné patrí medzi príjmy, ktoré podliehajú daňovej
povinnostivzmyslezákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmov.Premietnutímuvedenéhonaprejednávanú
vec tak súd prvej inštancie konštatuje, že povinný postupoval v zmysle vyššie citovaných právnych
predpisov, keď odstupné priznané oprávnenej exekučným titulom v „brutto“ výške zdanil a po zrážkach
jej „netto“ odstupné vyplatil na jej účet, pričom prijatie tejto platby oprávnená nepoprela a vyplýva to

aj z povinným predloženej výplatnej pásky za obdobie 05/2025. Oprávnená sa napokon v konaní ani
nebránila tým, že by priznaná suma 4.007,38 Eur mala predstavovať odstupné v „netto“ výške.

23. Pokiaľ oprávnená teda namietala, že povinný jej mal vyplatiť odstupné v plnej sume 4.007,38 Eur,
súd prvej inštancie nepopiera, že táto suma vyplýva z exekučného titulu, zároveň však nie je možné

opomenúť, že odstupné nespochybniteľne podlieha odvodovým povinnostiam zo strany zamestnávateľa
(povinného), keďže patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na platenie preddavku
na daň z príjmov podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade splnenia si
odvodových povinností zamestnávateľa (povinného) voči zamestnancovi (oprávnenej) tak ide o splnenie
časti vymáhaného nároku iným spôsobom (plnením príslušnému orgánu), ktoré plnenie je v konečnom

dôsledku plnením v prospech oprávnenej. Pokiaľ by totiž daňovú povinnosť nesplnil povinný ako
zamestnávateľ, musela by túto povinnosť splniť oprávnená, inak by jej vznikol v konečnom daňovom
vyúčtovaní nedoplatok na dani z príjmov. Zároveň, je nutné poukázať na to, že v zmysle citovaných
právnych predpisov spravidla platí, že povinnou osobou, ktorá vykonáva odvody za zamestnanca, je
zamestnávateľ. Bolo by tak v rozpore so zákonom, keby povinný vyplatil oprávnenej celú sumu s tým,

že by daňovú povinnosť prenechal na ňu. Preto sťažnostný súd konštatuje, že postup povinného pri
výplate odstupného bol správny, t. j. povinný správne postupoval, keď z exekučným titulom priznaného
odstupného najskôr splnil odvodové povinnosti (v podstate nemal na výber) a oprávnenej zaslal na účet
„netto“ odstupné.

24. V nadväznosti na vyššie uvedené preto sťažnostný súd musí konštatovať, že exekúcia sa nezačala
dôvodne, keď povinný ešte pred začatím konania dobrovoľne splnil to, čo mu ukladal exekučný titul
s tým, že plnenie zákonných zrážok príslušnému daňovému orgánu je inou skutočnosťou brániacou
vymáhateľnostiexekučnéhotitulu.Súdprvejinštancietaknemoholinaknežnapadnutéuznesenievyššej
súdnej úradníčky sp. zn. 75Ek/1480/2025 zo dňa 13. 11. 2025 zmeniť a exekúciu v súlade s § 61k ods.

1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť.

25. V dôsledku zmeny napadnutého uznesenia a zastavenia exekúcie sťažnostný súd ďalej rozhodol aj
o trovách exekúcie účastníkov konania a súdneho exekútora.26. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor

predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

27. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako

pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30.Podľa§22ods.1vyhláškyMSSRč.68/2017Z.z.,ktorousavykonávajúniektoréustanoveniazákona
NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo

výške 100,-Eur.

31. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v

rozsahu 50 %.

32. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že povinný dôvodne podal návrh na
zastavenieexekúcie,súdprvejinštancienepovažovalakékoľvektrovyoprávnenej,ktoréjejvexekučnom
konaní mohli vzniknúť za účelne vynaložené, a preto oprávnenej náhradu trov exekúcie nepriznal.

33. Na druhej strane, vzhľadom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako i podanej
sťažnosti by nárok na náhradu trov v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie súd prvej
inštancie s poukazom na § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal povinnému ako úspešnej strane.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trovami, ktorých náhradu možno priznať v rámci exekučného

konania, treba rozumieť najmä súdne poplatky uhradené v exekučnom konaní či trovy právneho
zastúpenia. Pretože však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne takéto trovy v súvislosti s
konaním o návrhu na zastavenie exekúcie nevznikli (zo súdneho spisu žiadne nevyplývajú), súd prvej
inštancie v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol
tak, že povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal.

34. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, súd na ich náhradu zaviazal oprávnenú podľa § 199c ods.
1 Exekučného poriadku vzhľadom na to, že po úspešnej obrane zo strany povinného treba procesné
zavinenie na zastavení exekúcie pričítať práve oprávnenej. Ohľadom výšky náhrady, súd prihliadol
predovšetkým na základnú zásadu vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi

náhrada paušálnych výdavkov patrí a ďalej na to, že exekúcia proti povinnému bola zastavená z dôvodu,
ktorý vznikol do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd
priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 50,-Eur (t.j. 50 % zo
sumy100,-Eur)spoukazomna§22ods.1a2vyhlášky,ktorúnavýšiloDPHvovýške11,50Eur(t.j.23%
zosumy50,-Eur),keďžesúdnyexekútorjeevidovanývzoznamedaňovýchsubjektovregistrovanýchpre

daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu tak náhrada
trov exekúcie súdneho exekútora predstavuje sumu vo výške 61,50 Eur.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).