Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125205955
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125205955.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, právne zastúpený FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, proti žalovanému: A. B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX G. XX, o zaplatenie 106,83 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 106,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 106,83 eur od 05.06.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny vo výške 106,83 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 05.08.2021 uzatvorili
Poistnú zmluvu č. 6614665557 so začiatkom poistenia dňa 05.08.2021 s ročným poistným plateným
štvrťročne splátkami so splatnosťou v termínoch 05.08, 05.11, 05.02, 05.05, odo dňa začiatku poistenia,

s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu
neurčitú. Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného
nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť
ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období.
Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 5. 8. 2022 do 5. 8.
2023. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 128,2 EUR, platené splátkami
štvrťročne vo výške 32,05 EUR so splatnosťou v termínoch 05.08 , 05.11 , 05.02 , 05.05. Žalobca riadne

plnenie záväzku Žalovaného platiť poistné eviduje do 05.08.2022. Žalovaný sa dostal do omeškania
dňa 06.05.2023, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola
dohodnutá v termíne 05.05.2023.Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom
upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie
dňa 04.06.2023 v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa ust. § 11 ods. 11 a 12 Zákona o
PZP má Žalobca pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia nárok na zaplatenie poistného do
konca poistného obdobia a alternatívne len do dňa zániku poistenia v závislosti od skutočnosti, či v rámci

rozhodného poistného obdobia došlo k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť
škodu. V prejednávanej veci nedošlo k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z
ktorejvzniklapovinnosťpoisťovateľanahradiťškodu,pretomáŽalobcanároknazaplateniepoistnéhodo
zániku poistenia. Na základe vyššie uvedeného v spojení s ust. § 11 zákona o PZP má poisťovateľ nárokvoči Žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 106,83 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
sa dostal do omeškania s platením poistného, Žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania
z dlžnej sumy podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s ust.

§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po
dni zániku poistenia, t. j. odo dňa 05.06.2023.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom (č.l. 23 spisu), ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Platobný

rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo 01.09.2025 (č.l.
31 spisu) zrušil v celom rozsahu.

4. Žaloba spolu s prílohami a poučeniami bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2
CSP zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a to
dňa 01.09.2025 (č. l. 32 spisu), po splnení podmienok definovaných v § 116 ods. 1 CSP. Žalovaný sa k

podanej žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní neučinil sporným.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené

podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá
citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP a na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

7.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 09.10.2025, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.03.2026.

9. Pred samotným vyhodnocovaním žalobou uplatneného nároku súd posudzoval, či má právomoc vo
veci konať a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nie je štátnym občanom SR.

10. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie

je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

11. Podľa § 37a písm. b) zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
právomocslovenskéhosúdujedanáajvoveciachtýkajúcichsapoistnýchzmlúv,akježalobcompoistník

alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.

12. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície (č.l. 28 spisu) vyplýva,
že žalovaný je štátnym občanom Palestínskeho štátu a má na SR evidovaný trvalý pobyt od 10.12.2015
– 19.09.2026, tzn. trvalý pobyt žalovaného na území SR stále trvá. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd

s poukazom na § 37a písm. b) zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
ustálil, že je daná právomoc SR v danej veci konať a rozhodnúť.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

14. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „OZ, alebo občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanomrozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa § 790 OZ, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

16. Podľa § 796 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

17. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo

zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Ak nebola výzva podľa
predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo
dňa jeho splatnosti.

18. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov

účinného v rozhodnom období (ďalej aj ako „zákon č. 381/2001 Z.z.“), povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný
v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba
motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo
jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy

prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

20. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok,
prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a poistného určujú
všeobecné poistné podmienky.

21. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo
zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

22. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom
poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú
časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ
povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

23. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 381/2001 Z.z., ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom
poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde
ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na
poistné až do konca tohto poistného obdobia.

24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol poistný vzťah na základe Poistnej zmluvy č. 6614665557, ktorej predmetom bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzatvorená
na dobu neurčitú so začiatkom poistenia dňa 05.08.2021. Žalovaný sa v zmysle tejto zmluvy zaviazal

platiťročnépoistnévovýške128,20eur,prištvrťročnýchsplátkachvovýške32,05eur,ktorébolžalovaný
povinný splatiť v termínoch 05.08, 05.11, 05.02, 05.05.

28. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný nárok sa týka poistného obdobie od 5.8.2022 do 5.8.2023,
keď žalovaný v tomto období riadne neplatil poistné podľa zmluvy. Žalobca riadne plnenie záväzku
Žalovaného platiť poistné eviduje do 05.08.2022, pričom do omeškania sa dostal dňa 06.05.2023,

nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola dohodnutá
v termíne do 05.05.2023. Medzi zmluvnými stranami totiž nebola dohodnutá splatnosť celého ročného
poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
Splatnosť ročného poistného sa teda vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou.

Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 04.06.2023 v súlade s ust.
§ 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.

29. Nakoľko poistný vzťah trval do zániku poistenia, teda zanikol z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené
do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti (posledná splátka splatná dňa 05.05.2023), v zmysle

§ 9 ods. 4 Zákona o PZP, vzniklo žalobcovi, t.j. poisťovateľovi právo podľa § 11 ods. 11 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie
zodpovednosti zaniklo. Tzn. žalobcovi vzniklo v konaní právo na zaplatenie dlžného poistného vo výške
troch štvrťročných splátok splatných dňa 05.11, 05.02, 05.05 (suma 32,05 eur x 3), ako aj nárok na
zaplatenie následného alikvotného poistného do zániku poistenia, t.j. do 04.06.2023, spolu suma 106,83

eur.

30. Zmienené skutkové tvrdenia žalobcu neboli v konaní sporné, nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia
žalobcu nepoprel. Dôkazné bremeno úhrady poistného či neexistencie nároku zaťažuje výslovne
žalovaného v rámci zásady negatívnej dôkaznej teórie, teda že žalobca nemôže preukázať nesplnenie

povinnosti, túto skutočnosť môže len tvrdiť. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa

dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ)
povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe
poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa

nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné
povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil
a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v

závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že
dlh uhradil.

31. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného do konca
poistného obdobia v neuhradenej, dojednanej výške 106,83 eur.32.Vzhľadomnapreukázanéomeškaniežalovanéhosúhradoupeňažnéhodlhuanávrhžalobcupriznať
úroky z omeškania až po ukončení poistného vzťahu (hoci s čiastočným plnením poistného bol žalovaný
v omeškaní skôr), súd v súlade s § 517 ods. 1 občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Zb., priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00
% ročne z dlžnej sumy od 05.06.2023 do zaplatenia.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd považoval žalobu žalobcu za plne
dôvodnú a zaviazal žalovaného na žalované plnenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania sú rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP , a to s poukazom na
plný úspech žalobcu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania, žiadna zo strán ich sama netvrdila. O samotnej výške tejto náhrady

trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.