Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. František Dulačka

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125211460
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125211460.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci navrhovateľa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., právne zastúpený: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so
sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, proti odporcovi: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova

8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 32Csp/87/2025-26 zo dňa 12.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 17.03.2025 a vykonať oznámenie
zamestnávateľovi navrhovateľa - Centrum voľného času, so sídlom E. XXX, XX XXX D., F.: XX XXX
XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 17.03.2025 (výrok I.). Odporcu poučil, že na Okresný súd Žilina môže podať proti navrhovateľovi

žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 17.03.2025. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým
žalobe vo veci samej vyhovie (§ 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) (výrok II.). Navrhovateľovi priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok III.).

2. Dospel k záveru, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov účastníkov spôsobom uplatneným v návrhu. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ s odporcom
uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.03.2025, za účelom zabezpečenia úveru poskytnutého
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto dohody je
zamestnávateľ navrhovateľa ako dlžníka povinný vykonávať v prospech odporcu mesačné zrážky z jeho
mzdy vo výške 508,70 EUR mesačne. Zo žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa

11.09.2025 mal osvedčené, že odporca doručil zamestnávateľovi navrhovateľa žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy navrhovateľa. Z výplatnej pásky mal osvedčený čistý príjem navrhovateľa vo výške
730,48 EUR a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne jeho invalidný dôchodok vo výške 471,90 EUR. Základ
argumentácie navrhovateľa je založený na ochrane spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými podmienkami
s odkazom na systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS, znevýhodnenom
postavení spotrebiteľa pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, ktorá ho vedie k

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
Spotrebiteľ je nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok nepodlieha žiadnejautorizácií a verifikácii primeranosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi siahnuť na jeho
majetkové práva ako spotrebiteľa, aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných
klauzúl resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,

pričom je povinný sa takémuto konaniu odporcu podriadiť, bez predchádzajúcej súdnej kontroly
uplatnených nárokov. Z uvedeného namietal dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Zásah
súdu formou neodkladného opatrenia nepredstavuje pre odporcu neprimeraný zásah. Veriteľ sa dopredu
zabezpečil zvoleným zabezpečovacím inštitútom, pre prípad porušenia zmluvných povinností dlžníkom,

aby sa nemusel domáhať svojho nároku súdnou cestou. Z dôvodu ochrany práv navrhovateľa nariadil
neodkladné opatrenie bez časového vymedzenia jeho trvania. Ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
neodkladné opatrenie nariadené, postupom podľa § 334 CSP na návrh odporcu alebo aj navrhovateľa
neodkladné opatrenie zruší. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu
vo veci samej, v súlade s § 337 ods. 1 CSP poučil, vo výroku II. uznesenia, odporcu o možnosti
podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať voči navrhovateľovi zaplatenia neuhradenej

časti úveru poskytnutého odporcom ako veriteľom navrhovateľovi ako dlžníkovi na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2025. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.Namietal,ženavrhovateľnepredložilsúducelúúverovúdokumentáciu,výpiszúverovéhoúčtu
ani ďalšie listiny, preukazujúce jeho dlhodobé omeškanie, vrátane Formulára pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere, ktorý vlastnoručne podpísal a s ktorým sa osobitne oboznámil, neúplne opísal
rozhodujúce skutočnosti, a to, že od augusta 2025 sa dostal do dlhodobého omeškania, keď prestal

uhrádzať splátky v termíne splatnosti, splátky úveru, riadne a včas uhradil na úver iba prvé štyri mesačné
splátky (apríl až júl 2025), čím podstatne porušil zmluvu o úvere, preto zaslal navrhovateľovi upomienku
a úver predčasne zosplatnil dňa 23.12.2025 a zamestnávateľovi navrhovateľa dňa 11.09.2025 zaslal
žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy vo výške 508,70 EUR. Navrhovateľ nesplatil ani
istinu poskytnutého úveru, uhradil na istinu len 790,12 EUR, aktuálny zostatok nesplatenej istiny ku

dňu 29.01.2026 predstavuje sumu 27 909,88 EUR a celkový zostatok nesplateného úveru predstavuje
29494,81EUR.Doposiaľžiadnumzdunavrhovateľovinezrazil,keďžetakýmtooprávnenímnedisponuje,
nie je zamestnávateľom navrhovateľa, a teda nie je pasívne vecne legitimovaný v spore. Keďže išlo
o refinančný úver, bonitu navrhovateľa skúmal na základe údajov v žiadosti o úver a z registrov Sociálnej
poisťovne a zo Spoločného registra bankových informácií.

4. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP)
strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktoré postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.11. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,

než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Potreba upraviť pomery medzi nimi pritom musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do

základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať
konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

12. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností, ktoré hodnoverne
osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).

Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania,
ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Všetky zásady
dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu
poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného
opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá

len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku,
ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň
základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

13. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným k predloženej právnej
veci a posúdením zisteného stavu dospel k záveru rozdielnemu od záverov súdu prvej inštancie, keď
potrebunariadenianeodkladnéhoopatreniavdanomprípadenemalzostranynavrhovateľarelevantným

spôsobom osvedčenú.

14. Navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporcovi domáha uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 17.03.2025
a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v

zmysle predmetnej dohody, na skutkovom tvrdení, že „medzi ním a odporcom bola dňa 17.03.2025
uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere - Pôžička na refinancovanie, predmetom ktorej bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 28 700,- EUR s tým, že navrhovateľ sa zaviazal uhradiť
úver v 96 mesačných splátkach po 508,70 EUR (výška poslednej splátky 207,33 EUR). Celková čiastka,
ktorú má navrhovateľ uhradiť, je 48 833,83 EUR. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 12 %,

ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 15,80 %, dátum splatnosti prvej splátky 10.04.2025 a termín
konečnej splatnosti 10.03.2033. Odporca si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy („ZoSÚ“), keď pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neoveroval bonitu navrhovateľa, preto nie je oprávnený vyžadovať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Jeho čistý mesačný príjem je v priemere 600,- EUR
+ invalidný dôchodok 471,90 EUR, splátka úveru vo výške 508,70 EUR je pre neho likvidačná. Medzi
ním a odporcom bola dňa 17.03.2025 uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá však predstavuje
formulárovú zmluvu, nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu
strán v neprospech žalobcu (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V čl. II bod 2.3 Dohody je dohodnutá

výška zrážky zo mzdy vo výške mesačnej splátky 508,70 EUR, avšak s poukazom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru výška splátky predstavuje sumu 298,95 EUR (28 700,-
EUR/96). Odporca listom zo dňa 11.09.2025 požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Ako prílohy návrhu pripája zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 25010100038602 zo dňa
17.03.2025, žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, dohodu o zrážkach zo mzdy, výplatnú

pásku a rozhodnutie Sociálnej poisťovne.“

15. Pokiaľ navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dohodu
o zrážkach uzatvorenú s odporcom dňa 17.03.2025 považuje za neplatný právny úkon, z dôvodu,že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako taký je rozporný s komunitárnym právom a umožňuje
veriteľovivspotrebiteľskomzáväzkovo-právnomvzťahuobchádzaťexoffosúdnukontroluneprijateľných
zmluvných podmienok a priamo uspokojiť nároky z takýchto zmluvných podmienok bez ohľadu na to,

či sú tieto nároky predmetom sporu, že predmetná dohoda obsahuje neprijateľné podmienky, a teda
svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu strán v neprospech jeho ako spotrebiteľa, takéto
skutočnostinemalodvolacísúdosvedčené.Dohodaozrážkachzomzdyjeinštitútomobčianskehopráva
vychádzajúcim z podmienok § 551 Občianskeho zákonníka sledujúceho zabezpečenie pohľadávky
veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať náležitosti uvedené v citovanom zákonnom

ustanovení a súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali
veriteľovi. Dohoda musí tiež obsahovať označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy, označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Bolo potrebné vychádzať aj z obsahu
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.03.2025 (čl. III bod 3.3 a 3.4), že navrhovateľ si predmetnú
dohodu riadne prečítal, porozumel jej obsahu a túto podpísal na znak jeho slobodnej a vážnej
vôle, uvedomujúc si dôsledky vyplývajúce z jej uzatvorenia. Navrhovateľ zmluvné podmienky, ktoré

podľa neho majú spôsobovať neplatnosť predmetnej dohody, nijakým spôsobom nekonkretizoval ani
neuviedol, v čom je ich rozpor s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, a teda
neosvedčil nebezpečenstvo neoprávneného zásahu do jeho majetkových pomerov vykonaním zrážok
zo mzdy na základe tejto dohody.

16. Obdobne je potrebné hodnotiť aj tvrdenie navrhovateľa, keď potrebu neodkladnej úpravy pomerov
stránodôvodniltým,žeodporcavyzvaljehozamestnávateľa,abyvykonávalzrážkyzjehomzdyvovýške
508,70 EUR mesačne, čo zasiahne do jeho majetkovej sféry a schopnosti uhrádzať svoje bežné výdavky
zo mzdy, že výška mesačnej splátky predstavuje sumu 298,98 EUR a že vykonaním požadovaných
zrážok zo strany veriteľa dôjde k zásahu do jeho príjmu bez toho, aby prebehla súdna kontrola vo

vzťahu k výške vymáhaného dlhu. Podľa čl. II. bod 2.3 dohody o zrážkach zo mzdy sa navrhovateľ s
odporcom dohodli, že „Banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo
výške mesačnej splátky v sume 508,70 EUR. V prípade, ak zrážka zo mzdy uvedená v prvej vete je
vyššia ako zrážka, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia, banka má právo na výplatu
zrážok zo mzdy vo výške zrážky, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Banka má

právo na výplatu zrážok zo mzdy až do uspokojenia pohľadávky.“ Z uvedeného vyplýva, že zrážky
zo mzdy je možné vykonávať len v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka. K uvedenému sa vyjadril
odporca vo vyjadrení k odvolaniu, keď uviedol, že navrhovateľ riadne a včas uhradil na úver iba prvé
štyri mesačné splátky (za apríl až júl 2025), preto pristúpil k použitiu dohody o zrážkach za účelom
uspokojenia pohľadávky – istiny, poskytnutej navrhovateľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktorej prijatie navrhovateľ nerozporoval. Na argumentáciu odporcu navrhovateľ nereagoval.

17. Podľa navrhovateľa odporca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou
starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď neoveroval jeho bonitu ako spotrebiteľa z reportu
zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií a Nebankového

registra klientskych informácií, ani jeho ďalšie výdavky (SIPO, náklady na bývanie, telekomunikačné
služby, ...), preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tieto tvrdenia navrhovateľa odporca
rozporoval vo vyjadrení k odvolaniu, keď uviedol, že keďže išlo o refinančný úver, postupoval v súlade
s § 7 ods. 1, 2 a 24 ZoSÚ a pred uzavretím zmluvy o úvere skúmal bonitu navrhovateľa štandardne
na základe údajov, ktoré mu poskytol v žiadosti o úver a z nezávislých registrov zo Sociálnej poisťovne

a zo Spoločného registra bankových informácií. Z dôvodu, že navrhovateľ na argumentáciu odporcu
písomne nereagoval, odvolací súd vyššie uvedenú námietku navrhovateľa nemal osvedčenú.

18. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil
jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade, a to potrebu neodkladnej

úpravy pomerov, ktorá mala byť podľa jeho návrhu vyvolaná nebezpečenstvom bezprostredne mu
hroziacej ujmy na jeho majetkových právach, resp. nebezpečenstvom neoprávneného zásahu do jeho
majetkových pomerov. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespochybnil svoje
záväzky voči odporcovi vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, len všeobecným
spôsobom tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a teda je

potrebné považovať ju za neplatnú, a to napriek tomu, že túto podpísal dobrovoľne po oboznámení sa
s jej obsahom a vyjadrení, že obsahu porozumel. V tejto súvislosti neosvedčil ani tvrdenia, že dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola uzatvorená individuálne a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, resp. túto
odmietnuť.19. Rovnako neosvedčil tvrdenie, že odporca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď neoveroval jeho bonitu ako

spotrebiteľa z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových
informácií a Nebankového registra klientskych informácií, ani jeho ďalšie výdavky. Na podporu svojich
tvrdení nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz. Naopak, odporca svojou argumentáciou vo vyjadrení
k odvolaniu tvrdenia navrhovateľa rozporoval, tieto spochybnil a na podporu svojich tvrdení pripojil
listinné dôkazy. Navrhovateľ tak neosvedčil podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ako

požadoval v návrhu, preto odvolací súd v zmysle § 388 v spojení s § 234 ods. 2 CSP uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

20. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na ich náhradu

v plnom rozsahu proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.