Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/204/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204440
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1321204440.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr.

Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa matky: B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. G. XXX/XX, B., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka so
sídlom Nobelova 9, Bratislava, IČO: 42 259 371, a otca: C. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
E. XXXX/XX, J., zastúpený splnomocnencom: Miroslava Kušnírová & Partners s.r.o., Štefánikova 14,
Bratislava, IČO: 54 296 498, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská ul. 47, Bratislava, o

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II č. k. B3-37P/145/2021 - 1140 z 24. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V. a VII. z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloletú
do osobnej starostlivosti matke (I. výrok). Rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a

spravovať jej majetok (II. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne,
počnúc dňom 27.07.2021 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (III. výrok). Zročné výživné za
obdobie od 27.7.2021 do 24.7.2025 v sume 4448,40 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 100,- eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.8.2025 k rukám matky pod následkom straty
výhod splátok (IV. výrok). Styk otca s maloletou neupravil (V. výrok). Vzájomný návrh otca zamietol (VI.
výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania (VII. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 24 ods. 4, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. a) ,
§ 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), čl. 41
ods. 4 Ústavy SR. Rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky s poukazom na
najlepší záujem dieťaťa, a to po vykonaní dokazovania, v rámci ktorého bolo vykonané aj znalecké
dokazovanie, vypočutie znalca, uloženie výchovného opatrenia. Mal za preukázané, že maloleté dieťa
pochádza z mimomanželského vzťahu účastníkov konania, ktorí prerušili spolužitie od 19.06.2021

a doposiaľ neboli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej súdnym rozhodnutím. S poukazom
na riadnu starostlivosť zo strany matky o maloletú, pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi dlhú dobu, ako aj
vzájomnú antipatiu a rodinnú situáciu, ktorá je veľmi konfliktná aj po odsťahovaní sa otca zo spoločnej
domácnosti a aj napriek prebiehajúcemu výchovnému opatreniu, s poukazom na harmonický, zdravývývin dieťaťa, pre ktoré je najvhodnejšie aktuálne stabilné prostredie u matky, ktoré je tvorené matkou
a dvoma súrodencami, s ktorými vyrastá od narodenia a žije v spoločnej domácnosti, zveril dieťa do
osobnej starostlivosti matky a návrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti nevyhovel. Zo

správ TENENET o. z., ktoré vykonávalo výchovné opatrenie vyplýva, že sa zatiaľ cieľ výchovného
opatrenia nenaplnil a medzi rodičmi pretrváva výrazná konfliktná dynamika, majúca negatívny dopad na
psychické prežívanie a správanie maloletej, ktoré poukazuje na vývinové následky dlhodobého stresu
alebo psychickej záťaže, pričom maloletá stráca dôveru už aj voči autoritám a odborníkom. Prihliadol
na osobnosť matky, keďže zdravý vývoj osobnosti dieťaťa nevyhnutne potrebuje vzor a aj podľa znalca

je matka, nie otec, pre maloletú touto osobnosťou a tiež rozhodujúcim bol vzťah rodiča k dieťaťu –
pozitívny vzťah k dieťaťu, zdravá láska k nemu, ktorú síce deklarujú obaja rodičia, avšak opätovná
je maloletou iba voči matke, voči otcovi nie, dôvodiac strachom z jeho osoby pre jeho neštandardné
správanie (napr. pri kúpaní, nútení telefonovania so starými rodičmi, hádky, krik) a tiež vzťah dieťaťa ku
každému rodičovi, keďže potrebuje pre normálny vývoj trvalú prítomnosť dospelej osoby, a to rodiča,
ku ktorému si vytvára pevný a trvalý vzťah, ktorý mu v danom prípade emočne cítiacim spôsobom

a empaticky napĺňať potreby maloletej dokáže práve matka, ktorá vie udržiavať pritom zdravé hranice
vo vzťahu, čo vyplýva z vyjadrení znalca, keďže vzhľadom na povahu maloletej sa k nej správa citlivo
a načúva jej potrebám, má s maloletou vybudovaný dôverný vzťah a pre dieťa je tento vzťah nosným
a primárnym. Otec síce lásku k maloletej deklaruje, čo potvrdil aj súdny znalec, avšak táto láska nie je
maloletou opätovaná, otec si tento vzťah s dieťaťom vynucoval, nerešpektoval jeho potreby a robil to

neempatickým spôsobom, ako to zistil aj znalec, a aj v priebehu konania otec nereflektoval na prianie
a želania maloletej, dožadoval sa kontaktu s ňou odkazujúc na svoje rodičovské práva, neuvedomujúc
si, že dieťa nie je matkou manipulované a nie je mu matkou ani bránené v kontakte, čo vyplýva
aj z vyjadrení znalca, ktorý charakterizoval osobu otca ako úzkostne depresívnu dekompenzovanú
osobnosť aktuálnou debaklovou situáciou, s aktívnym odporom maloletej voči nemu, čo je výsledkom

konfliktného vzťahu medzi rodičmi, ako aj fyzického stretu otca s maloletou, keďže otec nerešpektoval jej
potreby, jej prežívanie prehliada a domáha sa výlučne svojich rodičovských práv. Otcov nezrelý prístup
k riešeniu ťažkostí sa prejavuje v riešení ťažkostí a problémov formou pokus – omyl, stres a záťaž,
výrazným spôsobom narúša jeho myslenie, afektivitu a môže nepremyslene reagovať, hoci agresivita
nie je jadrovou zložkou jeho osobnosti. Obaja rodičia majú výrazný potenciál sa dezorganizovať, matka

ja sa javí aktuálne narcisticky dekompenzovaná, ako obsedantná štruktúra osobnosti, ktorá však má
výrazne pozitívny vzťah s maloletou a dokáže sýtiť jej emočné potreby, čo absentuje u otca. Dôkazom
toho boli aj kresby dieťaťa u znalca, pri ktorých otec v kresbách maloletej absentoval alebo bol vnímaný
ako zmocňujúci sa agresor. Tiež prihliadol aj na šírku rodinného zázemia, kedy dieťa, pokiaľ je to
možné, by nemalo spretŕhať zväzky s ďalšími dôležitými osobami a prostredím, na ktoré si zvyklo, čo je

v danom prípade rodinné prostredie matky, kde vyrastá s dvoma súrodencami od narodenia, má s nimi
vybudované pevné vzťahy a na dané prostredie je zvyknutá. Viac zákonom vyžadovaných predpokladov
spĺňala matka, než otec, voči ktorému je maloletá negativisticky a odporovo nastavená, preto zveril
maloletúdoosobnejstarostlivostimatky.Ďalejrozhodolozastupovanímaloletejaspravovaníjejmajetku
oboma rodičmi, keďže v tejto časti nezistil nezhodu a ani prekážku na strane rodičov.

3. V školskom roku 2024/2025 bola maloletá A. A. žiačkou 4. triedy Základnej školy B. a z Rozhodnutia
školyvyplýva,žebolaprijatádoškolskéhoklubudetíatiež,žebolurčenýpríspevokzákonnéhozástupcu
vo výške 40,- eur mesačne za školský klub. Z potvrdenia o.z. Hýbme sa, K. XX, B. zo dňa 06.11.2024
vyplýva, že maloletá A. je členkou tanečného súboru L. a mesačná platba je vo výške 35,- eur. Z

potvrdenia Súkromnej základnej umeleckej školy, M., vyplýva, že mal. A. A. navštevuje hru na klavír a
mesačný poplatok je 35,- eur€. Z lekárskej správy B. N. K. zo dňa 12.11.2024 vyplýva, že maloletá nie
je sledovaná v odbornej ambulancii.

4. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca, považoval výživné vo výške 300,- eur mesačne za

primerané, a to aj s poukazom na odporúčací charakter metodiky MS SR, tzv. tabuľkové výživné (ďalej
aj „metodika“), kde je pri dieťati vo veku 10 rokov odporúčané výživné vo výške 22 % z príjmu povinného
rodiča, pričom prihliadol na nevyhnutné mesačné výdavky otca podľa jeho vyjadrení vo výške 2 005,50
eura, v čom je zohľadnené aj 200,- eur výživné na maloletú, ďalšie výdavky otca a odôvodnené potreby
maloletej vo výške 748,- eur primerané. Tiež prihliadol na rodinné prídavky v sume 60,- eur, ktorú sú

príspevkom štátu a slúžia na úhradu potrieb dieťaťa, u ktorého potom po odpočítaní tohto príspevku
zostáva z titulu nevyhnutných mesačných výdavkov suma 688,- eur z hľadiska odôvodnených potrieb
dieťaťa. Otec mal príjem aj z podnikania, keďže je spoločníkom a konateľom v dvoch obchodných
spoločnostiach, pričom z daňového priznania spol. O., N., za rok 2021 vyplýva, že základ dane bol 72395,93 eura, úhrn zdaniteľných príjmov bol 756 424,49 eura, celková daň bola 15 203,15 eura, daň na
úhradubolavsume9798,89eura,súčetvýnosovzhospodárskejčinnostivsume762124,49eura,súčet
nákladov na hospodársku činnosť 695 212,98 eura, výsledok hospodárenia 66 911,51 eura. Z daňového

priznania za rok 2020 vyplýva výsledok hospodárenia pred zdanením 28 004,43 eura, výdavky 9 013,98
eura, príjmy oslobodené od dane 3 960,- eur , základ dane 34 312,71 eura, daň na úhradu 813,15 eura,
odpisy hmotného majetku zahrnuté do základu dane 17 090,58 eura ( č.l. 40-46). Z účtovnej závierky
O., N., za rok 2020 vyplýva finančný majetok 157 391 eura, vlastné imanie 371 266,- eura, základné
imanie 6 640,- eur, záväzky 197 610,- eur, výnosy 485 760,- eur, tržby z predaja 4 531,- eur, náklady

na hospodársku činnosť 457 252,- eur, výsledok hospodárenia 28 508,- eur. Z ročného zúčtovania
preddavkov na daň zamestnanca - otca za rok 2022 v obchodnej spol. O., N.. J. vyplýva, že úhrn príjmov
mal 9 187,39 eura, základ dane 7 956, 44 eura, daň 641,66 eura, z daňového priznania za rok 2022
vyplýva, že úhrn zdaniteľných príjmov bol 681 854,82 eura, daň na úhradu bola 12 166,89 eura, za rok
2023 bol úhrn príjmov 9 787,- eur, základ dane 8 475,71 eura, daň 675,05 eura. Z daňového priznania
za rok 2023 vyplýva úhrn zdaniteľných príjmov v sume 1 490 110,91 eura, daň na úhradu v sume 89

263,72 eura. Z daňového priznania za rok 2024 vyplýva, že úhrn zdaniteľných príjmov bol v sume 965
447,48 eura, daň na úhradu v sume 35 797,31 eura. Z potvrdenia o príjme otca z O., N. vyplýva otcova
priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od 9/2021 do 12/2021 v sume 594,10 eura, od 1/2022 do
12/2022 v sume 614,105 eura, od 1/2023 do 12/2023 v sume 650,10 eura, od 1/2024 do 12/2024
v sume 696,90 eura. Otec mal aj príjem z podnikania v obchodnej spoločnosti J. N. N. N. D. XXX/

X, J., kde výsledok hospodárenia bol 364,07 eura, výdavky 190,- eur, základ dane 554,07 eura, úhrn
zdaniteľných príjmov 1 450,- eur, daň na úhradu 83,11 eura, za rok 2022 bol úhrn zdaniteľných príjmov
562 662,66 eura, daň na úhradu 200,50 eura, za rok 2023 bol úhrn zdaniteľných príjmov 381 438,20
eura, daň na úhradu 1461,93 eura. Tiež zohľadnil celkové majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom
nehnuteľnosti a výživné vo výške 300,- eur mesačne priznal počnúc podaním návrhu, t. j. od 27.07.2021,

zohľadňujúc aj zakúpenie darčekov otcom pre maloletú, ktoré nemal možnosť jej osobne odovzdať,
keďže ich odmieta a navyše otec platí maloletej aj poistenie mesačne v sume 100,- eur a za rozhodné
obdobie odpočítal z celkovej sumy dlžného výživného sumu 10 000,- eur, ktorú otec zaplatil s tým, že
dlžné výživné mu povolil splácať v 100,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, vzhľadom
k jeho nevyhnutným mesačným nákladom a s prihliadnutím na jeho celkový záujem o maloletú.

5. Matka je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti M. N., so sídlom B., F. XXX/XX, kde
je aj zamestnaná s priemerným mesačným netto príjmom 781,65 eura, od 1/2022 do 12/2022 v sume
839,- eura, od 1/2023 do 12/2023 v sume 1 018,503 eura, za obdobie od 1/2024 do 12/2024 v sume
1 029,012 eura, od 1/2025 do 3/2025 v sume 946,97 eura. Z daňového priznania obchodnej spol. M.

N. za rok 2021 vyplýva výsledok hospodárenia pred zdanením 42 494,50 eura, základ dane 41 954,67
eura, úhrn zdaniteľných príjmov 5 250,- eur, odpisy hmotného majetku 4 573,99 eura, súčet výnosov
z hospodárskej činnosti 5 250,- eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť 47 744,- eur, výsledok
hospodárenia 42 494,50 eura. Za rok 2022 bol výsledok hospodárenia 4 477,18 eura, výdavky 1 239,42
eura, základ dane bol 5 371,84 eura, daň 564,04 eura, súčet výnosov z hospodárskej činnosti 51 801,-

eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť bol 47 323,82 eura, výsledok hospodárenia 4 477,18 eura.
Z daňového priznania za rok 2023 vyplýva výsledok hospodárenia pred zdanením 857,68 eura, základ
dane 1 737,74 eura, daň 182,46 eura, odpisy hmotného majetku v sume 18 749,91 eura, súčet výnosov z
hospodárskej činnosti 55 545,02 eura, súčet nákladov na hospodársku činnosť 56 402,70 eura, výsledok
hospodárenia 857,68 eura. Z daňového priznania za rok 2024 vyplýva úhrn zdaniteľných príjmov 56

928,- eur, daň 960,- eur.

6. Ohľadne úpravy styku otca s maloletou považoval za dôvodné nateraz styk neupraviť rozhodnutím
súduvzhľadomnapostojmaloletej,ktoráotcaodmieta,bojísaho,jevočinemunegativistickynastavená,
matka v danom styku nebráni, avšak odmieta maloletú nútiť na styk s otcom pre jej neprekonateľný

strach a odpor, čo bolo preukázané svedkami prítomnými pri pokuse odovzdania maloletej otcom
od matky, kde odmietala stretnutie s otcom, či jej prežívanie v škole, kde veľmi negatívne prežívala
situácie, ak tam vošiel otec, preto za danej vyostrenej konfliktnej situácie nateraz styk neupravil, pretože
by mohol byť ohrozený zdravý vývoj maloletej. Rodičom a maloletej uložil výchovné opatrenie, ktoré
je nateraz neúspešné. V konaní matky nezistil vytváranie prekážok v styku otca s maloletou, ktorá

zotrvala na negativistickom a odporovom nastavení voči otcovi a nie je v záujme dieťaťa, aby malo pocit
nanútenej povinnosti podrobovať sa styku s otcom na základe rozhodnutia súdu, keďže jej stanovisko
je nemenné počas konania, navštívili aj detského psychiatra, avšak k otcovi je pomerne dlhú dobu
v odpore a jej postoj pramení zo zažitého z nedávnej minulosti, kedy rodina žila v spoločnej domácnostis otcom a situácia sa vyhrotila, vytratila sa pokojná atmosféra a pretrvávali hádky, ktorých svedkom
bola maloletá. Tiež bola svedkov neštandardných pokusov jej prevzatia otcom od matky, čo potvrdili
svedkovia v čestnom prehlásení, ktoré zážitky u nej vzbudzujú obavy z otca a následne ovplyvňujú jej

postoj v otázke styku s ním a čím viac je pod tlakom pokusov okolia o kontakt s otcom, tým sa viac
dostáva do väčšieho odporu s ním. Preto je potrebné prijať názor maloletej a jej nemenné a dlhotrvajúce
stanovisko o nepodrobovaní sa styku nasilu, čo by malo negatívny dopad na kvalitu styku, ale tiež na
celkovej úrovni ich vzťahu a mohlo by to mať negatívny dopad aj na zdravý psychický vývin maloletej,
pričom účelom styku nie je nanútiť povinnosť podrobiť sa mu za každých okolností, ale napomôcť skôr

ponechaním neupraveného styku za účelom ukľudnenia situácie, ustúpenia hnevu a napätia tak, aby
sa pomery stabilizovali. Prvoinštančný súd nespochybnil pekný vzťah otca k maloletej v jej útlom veku,
avšak situácia sa v rodine odvtedy zmenila, ako aj pomery v rodine v neprospech otca a vzhľadom na
stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, teda dlhodobé odporové nastavenie maloletej voči otcovi, nie je
možné v rozpore so záujmami dieťaťa vyhovieť návrhu otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti
či na úprave styku. Za dôležité považoval zastabilizovanie situácie v rodine, aby ustúpila konfliktnosť

vzťahov a rodičia upustili od vzájomného obviňovania, naučili sa ovládať svoje emócie a to si vyžaduje
čas. Otec už zodpovedne a vážne pristupuje k danému tým, že absolvoval aj sedenia vo Fyzioklinike,
čo naznačuje jeho snahu zdokonaliť svoje rodičovské zručnosti. Návrhy na vykonanie dokazovania
považoval za nehospodárne a predlžujúce konanie, pričom ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady
súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie do výrokov I., III., IV.,

V. a VI. a žiadal napadnutý rozsudok v predmetných výrokoch zmeniť tak, že maloletú zverí do jeho
starostlivosti s tým, že zároveň bude upravený styk matky v ním navrhnutom rozsahu, s povinnosťou
matky prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne.

9. Podstatou odvolacích dôvodov otca boli dôvody podľa § 62 ods. 1 CMP, § 365 ods. 1 písm. b), h),

e) a f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Namietal porušenie princípu rovnosti rodičov
a najlepšieho záujmu dieťaťa, čoho dôkazom je jeho nerealizovaný kontakt s maloletou v dôsledku
dlhodobého správania sa matky, ktorému súd nepripísal žiadnu právnu váhu a napriek tomu maloletú
zveril do osobnej starostlivosti matky, čím ignoroval § 25 ods. 4 ZoR. Správanie matky napĺňa
definíciu tzv. rodičovskej odsudzujúcej stratégie, čo je možné považovať v odborných kruhoch za formu

psychického násilia na dieťati a tento postup je v rozpore s § 28 ods. 1 písm. b) ZoR. Maloletá je
vystavená psychickej deprivácii, trpí regresom a vývinovou úzkosťou, má narušený vzťah k realite
a autorite, vníma, že nerešpektovanie súdnych rozhodnutí je akceptovateľné, čo je v rozpore s § 5
ods. 3 zákona č. 305/2005 Z.z. o SPODaSK. Prvoinštančný súd neúplne zistil skutočný stav veci,
keďže nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe dôkazov vykonaných dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, pretože znalecký posudok vypracovaný znalcom PhDr. Marekom Hrabovským vykazuje
zásadné pochybenia, ktoré uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach a tiež to vyplýva z vyjadrenia
vypracovaného B. O. B. O. K. F. K. zo dňa 31.01.2025 a E. D. P. zo dňa 28.09.2024, kde je konštatovaný
konflikt lojality maloletej a aj v znaleckom posudku sa existencia tohto konfliktu jasne objavuje. Tiež
odborné vyjadrenie spolu s konštatovaním TENENET o.z. nedáva jednoznačnú odpoveď, prečo ho

maloletá odmieta, cíti tlak matky, aby si ju vybrala, čo správa TENENET jednoznačne konštatuje a tiež
to potvrdzuje aj správa ÚPSVaR zo dňa 06.06.2022. Znalecký posudok v zmysle odborného vyjadrenia
má prvky petitio principii, kruhový argument môže ovplyvniť objektivitu a nestrannosť posudku, ktoré
prvky sa nachádzajú aj v častiach posudzujúcich jeho správanie ako „agresor“ alebo „hrozba“, čo nie
je podložené dôkazmi a môže viesť k zaujatosti posudku a ovplyvniť rozhodovanie súdu. Odborné

vyjadrenie poukazuje na nesúlad znaleckého posudku v hodnotení matky, ktorá je na jednej strane
hodnotenáakoemocionálnestabilnáosoba,nonastranedruhejmámatkaemocionálnenapätieasnahu
o kontrolu rodinných vzťahov, z čoho je zrejmé, že to ovplyvňuje aj jej rodičovské schopnosti zabezpečiť
právo dieťaťa na rovnocenný styk a budovanie vzťahov aj väzieb s druhým rodičom. Znalec v posudku
konštatoval úzkosť maloletej, avšak bližšie neanalyzoval potenciálnu manipuláciu alebo nečinnosť

matky, ktorá prispieva k negatívnemu vnímaniu jeho osoby. Dôvodom odmietania jeho osoby maloletou
je teda konflikt lojality maloletej a jej snaha postupovať podľa priania preferenčného rodiča - matky.
Niekoľkokrát navrhoval vykonanie nového znaleckého posudku, jednak z dôvodu toho terajšieho už
neaktuálneho, keďže má viac ako tri roky, a tiež pre zásadné rozpory, na ktoré poukazuje odbornévyjadrenie. Prvoinštančný súd však tento návrh nevykonal z dôvodu nehospodárnosti a neúčelnosti,
avšak nový znalec, na ktorom dôkaze trvá, je potrebný a až následne môže súd dospieť na základe
riadne zisteného skutočného stavu k záveru o zverení maloletej do starostlivosti toho-ktorého rodiča

a úprave styku s druhým rodičom. Ďalej poukázal na nariadené výchovné opatrenie v zariadení
TENENET, o.z., kde sa on zúčastňoval individuálnych stretnutí, osobne len dvoch, dňa 05.06.2024
individuálneho a dňa 17.06.2024 spoločného, pričom maloletá sa zúčastnila len raz dňa 13.06.2024
a následne citoval zápis zo stretnutia psychologičky. Matka sa následne nezúčastnila cca štyri mesiace
stretnutia vôbec (od 17.06.2024 do 30.10.2024) a následne sa zúčastňovala stretnutí sporadicky a len

výlučnetelefonicky,čohodôkazomsúsprávyTENENET,tedaknaplneniuvýchovnéhoopatreniadoteraz
nedošlo a aj zo správy TENENET vyplýva, že problémom je záporný prístup matky k poradenstvu,
kvôli ktorému sa nedali dosahovať ciele výchovného opatrenia (ďalej aj „VO“) a tiež negatívny postoj
k zapojeniu maloletej do poradenského procesu, pretože to matka považuje za nevhodné. Negatívny
postoj matky preberá aj maloletá, ktorá má psychické problémy, konkrétne úzkosti, avšak sama si
je vedomá, že psychologička to nezmení a žiadna psychologička jej nepomohla, teda dieťa reaguje

presne ako jej matka a kopíruje jej správanie, ktorým jej matka ubližuje a trauma z rozchodu rodičov
nadobudla obludné rozmery v hlave dieťaťa, ktoré preberá argumentácie a správanie svojej matky.
Nespolupráca matky s ním a inštitúciami mu bránia naplniť rolu otca, pričom do odchodu zo spoločnej
domácnosti bol jeho vzťah s maloletou bezproblémový, nikdy sa ho nebála, trávili spolu čas a toto sa
úplne otočilo voči nemu až po odchode zo spoločnej domácnosti, hoci štyri roky netlačil na maloletú,

nesledoval ju tak ako trvdí matka ako aj súd, štyri roky čaká na ukľudnenie situácie, no napriek tomu
má maloletá voči nemu ešte väčší odpor a zatracuje ho, nikdy neprišiel pred dom matky s policajtmi,
nedožadovalsastykuatiežtvrdeniamatkyosledovanímaloletejsúničímnepodloženéanepreukázané.
Z konania matky a zo záverov TENENET o.z. a odborného vyjadrenia je zrejmé, že problémom v styku
s maloletou je matka a jej negatívne nastavenie voči nemu, preto prvoinštančný súd zo záverov VO

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a jeho
styk s dieťaťom neupravil a to napriek negatívnemu nastaveniu matky voči jeho osobe, neumožňovaniu
styku s maloletou, ktorú dostáva do konfliktu lojality, čo jej spôsobuje psychické problémy. Ďalej
vyčítal nesprávne právne posúdenie veci, keď vzhľadom na vážnu traumatizáciu maloletej spôsobenej
narušenými vzťahmi a konfliktmi medzi rodičmi, z ktorých preferuje maloletá len matku, a nie je

správny postoj matky obmedzujúci kontakt druhému plnohodnotnému rodičovi s tvrdením, že si to
želá maloletá, ktorej vek navyše neumožňuje sa oprávnene samej rozhodnúť, sa prvoinštančný súd
dopustil pravého opaku, pretože neupravil jeho styk s maloletou a je zrejmé, že mu to matka ani naďalej
neumožní, hoci prostredníctvom e-mailu a WhatsApp požiadal matku o umožnenie styku s dieťaťom,
na čo nedostal žiadnu odpoveď, preto ani štyri roky nemá základné informácie o maloletej. Rozsudok

prvoinštančného súdu nevytvára stabilitu, ochranu a predpoklad pre zdravý vývin maloletej, ale je
jasným precedensom pre rodičovské manipulácie a vedomé odcudzovanie dieťaťa druhému rodičovi.
Nezohľadnil, že došlo k minimálnej realizácii výchovného opatrenia, čo bolo spôsobné zo strany matky,
ktorá nemá osobnostné predpoklady na podporenie styku maloletej s ním, pričom neupravením styku
a ponechaním možnosti styku s maloletou výlučne len na matku k zmene nedôjde, nedošlo tým

k zohľadneniu záujmu dieťaťa a matka mala byť poučená o následkom jej pôsobenia na maloletú
a upozornená na všetky ďalšie právne kroky. Je nemysliteľné, aby nemal zabezpečený ani minimálny
styk s dieťaťom, ktoré nevidel štyri roky, nemá o ňom žiadne informácie a na túto situáciu nie je
možné rezignovať, je potrebný zásah zo strany súdu. Prvoinštančný súd mal postupovať v zmysle
§ 25 ods. 4 ZoR, keďže konanie matky jednoznačne vykazuje znaky manipulácie a neumožňovania

druhému rodičovi styk s dieťaťom. Nesprávnym procesným postupom súd tiež znemožnil, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné
odôvodnenie, absentujú v ňom skutočnosti pre záver, pre ktorý zveril maloletú do starostlivosti matky
a jeho styk s maloletou neupravil. Súd sa vôbec nezaoberal zásadnou skutočnosťou, že matka
opakovane bezdôvodne a zámerne mu neumožňuje styk s dieťaťom, preto je odôvodnenie rozsudku

nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Je potrebné opätovne nariadiť výchovné opatrenie, obaja rodičia
by mali okamžite začať pracovať na odstránení tohto problému a matka konečne rešpektovať jeho
úlohu otca v živote maloletej a budovať vzájomný rešpekt oboch rodičov voči sebe, pričom bez zásahu
súdu nikdy nedôjde k obnove vzťahu medzi ním a maloletou, ktorej skutočnosti si je matka vedomá.
Žiadal odvolacím súdom ex offo nariadiť výchovné opatrenie a to 10 povinných spoločných stretnutí

a v rámci toho by každý rodič absolvoval aj individuálne stretnutie u odborníka. Okrem toho žiadal
doplniť dokazovanie odvolacím súdom, a to nariadením znaleckého dokazovania, kde úlohou znalca
bude okrem iného posúdiť zmeny výchovného prostredia, t.j. presun maloletej z prostredia matky do
výchovnéhoprostrediaotca,posúdiťmanipuláciumatkyvočimaloletej,konfliktlojalityumaloletej,príčinyodmietania otca zo strany maloletej, osobnostné predpoklady toho-ktorého rodiča umožňovať druhému
rodičovi styk s dieťaťom a zabezpečovať stabilné výchovné prostredie pre maloletú.

10. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
v celom rozsahu potvrdiť, keďže sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu na stranách 33. až 40.
odôvodnenia rozsudku, kde podrobne vysvetlil dôvody pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
matky a neupravení styku otca s maloletou, osobitne poukázal na strach maloletej z otca pre jeho
neštandardné správanie pri kúpaní, nútení telefonovania so starými rodičmi, hádky a krik a vychádzal

najmä zo znaleckého posudku, ako aj čestných vyhlásení svedkov o vynucovaní si vzťahu otcom
s maloletou, nerešpektovaní jej potrieb, čo vykonával neempatickým spôsobom, pričom znalec nezistil
manipuláciu maloletej zo strany ktoréhokoľvek rodiča. Nespochybnil v minulosti dobrý vzťah maloletej
s otcom, tento je však aktuálne narušený a samé dieťa dňa 04.02.2025 uviedlo, že sa nechce s otcom
stretávať, ublížil jej aj mame, sleduje ju, nemá ho rada, má z neho strach a chce na nepríjemné veci
z minulosti zabudnúť, čo bolo potvrdené aj zisteniami znalca o výrazne negatívne sýtiacom vzťahu

k otcovi a odporové nadstavenie. Ohľadne vyživovacej povinnosti navrhol určiť výživné v rozpätí 350,-
až 800,- eur, styk otca s maloletou neupraviť a maloletú ponechať v osobnej starostlivosti matky.

11. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny
potvrdiť, odvolanie otca odmietnuť z dôvodu jeho podania po uplynutí zákonnej lehoty alebo ho

zamietnuť z viacerých dôvodov. Popierala odvolacie námietky otca, ktorý nie je ochotný akceptovať
závery znalca, ani maloletej a jej potreby. Poukázala na vyjadrenú vôľu maloletej pred súdom, ako aj vo
svojich predchádzajúcich vyjadreniach, potvrdila, že otcovi neodpustí, že jej ubližoval, ako aj jej matke,
navyše chce zmeniť priezvisko, keďže už nepoužíva v škole priezvisko otca a podpisuje sa menom
„D.“, teda menom svojej matky a jej bratov. Podľa nej nedošlo k porušeniu princípu rovnosti rodičov

a najlepšieho záujmu dieťaťa, v ktorom smere poukázala na jednoznačný postoj maloletej, ktorá sa otca
bojí a nechce sa s ním stretávať, otec ju sleduje, na čo reaguje maloletá krikom a následne nemôže
ísť do školy pre zdravotné problémy, otca vylúčila zo svojho života a nepomáha ani jej presviedčanie
či psychológov, že ju otec má rád. Maloletá tvrdí, že ju nikto nepočúva čo hovorí, nikto ju nechráni,
keď hovorí, že sa otca bojí, pričom tento ignoruje jej potreby, rieši len svoje záujmy, a to napriek tomu,

že maloletá vyrastá v harmonickom prostredí so svojou matkou a dvoma staršími bratmi a starou
mamou a v susedstve bývajú jej spolužiačky, s ktorými sa stretáva a tiež sa venuje záujmovej činnosti.
Popierala negatívne ovplyvňovanie maloletej voči otcovi, čo potvrdil aj znalec, sociálna kurátorka a tiež
psychologičky z TENENET, ale otec nechce prijať skutočnosť, že odmietavé chovanie maloletej spôsobil
sám nátlakovým a agresívnym chovaním a aj tým, že nie je ochotný a schopný pochopiť potreby

maloletej, ktorá žije v zdravej rodine, dobre sa učí a zúčastňuje sa mimoškolských aktivít. Názory otca
sú v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania a vyjadrenia odborníkov z odboru psychológie
a psychiatrie, potvrdzujú potrebu otca podrobiť sa psychiatrickému a psychologickému poradenstvu
a až podľa ich výsledkov bude možné rozhodovať o úprave styku otca s maloletou. Poukázala na
v rozpore so záujmami dieťaťa požadovaný návrh otca, ktorý si zodpovednosť za narušené vzťahy

s maloletou neuvedomuje alebo nechce uvedomiť, ani pripustiť zodpovednosť za vzniknutú situáciu,
pričom pred maloletou o ňom nič negatívne nerozpráva, ale dieťa odmieta akúkoľvek komunikáciu
s otcom, preto im nemôžu pomôcť ani žiadne nariadenia alebo výchovné opatrenia, ktoré maloletá
odmieta. Poukázala na individuálne stretnutie maloletej v rámci uloženého výchovného opatrenia dňa
13.06.2024 so psychológom B. E., pred ktorou maloletá vyjadrila svoju nevôľu mať v živote otca ako

súčasť jej života, nechce mať jeho priezvisko a následne neboli realizované už stretnutia s dieťaťom, len
s rodičmi. Aj podľa znalca vypočutého pred prvoinštančným súdom dňa 26.01.2023 prípadná vhodná
terapia je dlhodobý proces, trvajúci aj niekoľko rokov v závislosti od nadstavenia otca. Maloletá sa
potrebuje najskôr psychicky ukľudniť, získať istotu a stabilitu, v tom je záujem dieťaťa, čo potvrdil aj
znalecký posudok, v ktorom znalec zdôraznil potrebu vnímať názor maloletej, keďže získala traumu

z prítomnosti otca, ktorá sa prejavuje silným spôsobom aj pri zmienke o ňom. Ďalej poukázala na
dôležitý fakt zmienený aj v znaleckom posudku, a to dotýkanie sa maloletej otcom na jej intímnych
partiách pri umývaní, ktorá skutočnosť je závažnou a aktuálne spôsobuje nemožnosť čo i len pripustenia
úvah o terapiách s cieľom stretnutia sa s otcom, pričom dané umývanie zo strany otca pokračovalo
aj po opakovaných požiadavkách maloletej, že si to nepraje a bolí ju to, v ktorej dobe mala maloletá

5 rokov, ale otec to nevnímal, neakceptoval nielen vôľu dieťaťa, ale ani závery znalca, podľa ktorého
sú u maloletej badateľné známky možného prežitia traumatických udalostí, pre odstránenie ktorých je
potrebné ju najprv zastabilizovať prostredníctvom istoty a bezpečia. Výchovné opatrenie je vo vzťahu
k otcovi nedostatočné a vo vzťahu k nej predčasné, vo vzťahu k maloletej absolútne neprijateľné,nevhodné aj nevykonateľné, keďže dieťa odmieta akúkoľvek komunikáciu s otcom, ktorý aj podľa znalca
neadekvátne a nátlakovo pôsobil na maloletú, ignoroval jej vôľu či prosbu, čoho výsledkom je silný odpor
dieťaťa voči otcovi. Maloletá nie je aktuálne pripravená na tieto situácie, potrebuje získať čas a kľud,

keďže permanentne bola do týchto situácií nútená od roku 2020. Súd by nemal poskytnúť ochranu
právam otca, ktorý nepravdivo uvádza, že sa k maloletej nepriblížil od mája 2022, pretože nepriamo
bol s ňou v kontakte stále, pretože maloletú chodil sledovať v aute pred školu, vyhľadával situácie
s možnosťou pôsobenia na maloletú cez jeho rodičov, kedy mala narodeniny a ako darček jej odovzdali
fotku otca, následne sa dožadovali stretávania starí rodičia, a to aj formou neodkladného opatrenia,

napriek nevôli dieťaťa. Aj počas spolužitia vždy otec trval na svojom, chcel žiť v J., kde bývajú jeho
rodičia, avšak nepochopiteľne po rozchode si kúpil pozemok v tesnej blízkosti trvalého bydliska maloletej
a stavia tam dom. Nepopiera prípadný neskorší možný kontakt a rodinnú terapiu, čo však nie je možné,
kým sa psychiatricky nevyšetrí stav otca s následným psychiatrickým poradenstvom, aby sa predišlo
zhoršeniu duševného stavu dieťaťa, ktorú potrebnú pomoc konštatoval aj znalec v znaleckom posudku.
Výchovnéopatrenieuloženésúdomniejeaktuálnevykonateľnézostranymaloletejabudezasahovaťdo

jej zdravého vývinu s následkom zhoršenia jej zdravotného stavu, keďže akýkoľvek styk odmieta nielen
s otcom, ale aj s inými osobami, nútiacimi ju do styku s otcom, hoci to jednoznačne prezentovala nielen
pred pracovníčkami ÚPSVaR, ale aj u súdneho znalca, ktorý názor treba rešpektovať. Ďalej poukázala
na závery a konštatovania znalca v znaleckom posudku. Podľa matky maloletá potrebuje iba čas a kľud
bez zasahovania zo strany tretích osôb proti jej vôli, avšak psychologické poradenstvo potrebuje jej

otec.Pokiaľotecuvádzanekomunikovaniesním,jetoprekrúcaniereality,keďženerešpektuježiadnyiný
názor iba svoj. Od desiatich mesiacov dieťaťa navštevovali psychológov, aj párovú terapiu, pričom všetci
odborníci sa zhodli na nepreukázaní manipulácii maloletej, ktorá otca odmieta. Poukaz otca na krásny
vzťah s dieťaťom až do jeho odchodu z domu nie je založený na pravde, keďže maloletá s ním nechcela
tráviť čas ani v čase spolužitia, odmietala ho, keď ju mal viezť do škôlky, kde následne plakala, že ho

nemá rada, o čom vedia aj učiteľky z materskej školy, po príchode domov ho posielala preč z domu, čo sa
vždy obrátilo do agresie voči nej, pričom odmietavý postoj dieťaťa voči nemu zapríčinil iba on sám a aj od
odchodu ho maloletá ani raz nespomenula. Je nesporná potreba zmeny správania otca, nie je pravdivé,
že ona má voči nemu silne negatívny vzťah, iba sa ho bojí a vzhľadom na prežité situácie – psychický
nátlak na hranici týrania, nemôže mať k nemu pozitívny vzťah, pričom neobmedzovala stretávanie

sa maloletej s otcom, prehovárala dieťa do stretnutí, vymýšľa stretnutia na ihriskách a rôzne, avšak
maloletáotcaodmietala.NeodmietalakomunikovaťspsychológomzTENENET,keďžedodnesprebieha
komunikácia so psychologičkou E., s ktorou sa stretla trikrát a následne komunikuje so zamestnankyňou
Q.. Podľa psychologičky B. E. maloletá otca odmieta a nikto ju nemôže nútiť do stretávania, preto už
nie je potrebná jej ďalšia účasť na poradenstve, čo zase otec nesprávne interpretuje a poškodzovanie

psychického zdravia maloletej potvrdila aj psychiatrička B. D., u ktorej bola maloletá vyšetrená počas
prebiehajúceho neodkladného opatrenia ešte v roku 2022. Komunikácia otca spočívala vždy iba v kritike,
jeho prejavy sú iba rozkazy, nátlak a krik a normálna komunikácia s ním neprebiehala ani v prítomnosti
psychologičky, kde ju osočoval, zavádzal a prekrúcal realitu. Ďalej poukázala na povinnosť súdu
prihliadať na názor dieťaťa, ako aj na Dohovor na ochranu dieťaťa, konkrétne článok 3 bod 1 Dohovoru,

článok 12 bod 1. Otec na jednej strane namieta správnosť záverov znaleckého posudku, avšak vo
svojich vyjadreniach sa na tento posudok odvoláva, a to najmä v časti týkajúcej sa jej osoby, a to
v súvislosti s posudzovaním jej osoby ako obsedantnej štruktúry osobnosti s narcistickými črtami,
situačne dekompenzovanú stresom a narcisticky dekompenzovanú, čo nie je porucha osobnosti, ale
predstavuje nedostatočné sebavedomie v dôsledku spolužitia s otcom, pričom súhlasí so psychiatrickým

vyšetrením svojej osoby za predpokladu, že tak učiní aj otec, ktorý aj podľa znalca by mal absolvovať
psychoterapiu pre možný úspech vzťahu s dieťaťom, ktoré odporúčanie ignoruje, predkladá potvrdenie
o absolvovaní štvorhodinového vzdelávania v oblasti rozvoja rodičovských zručností zo septembra 2024
od sociálneho pedagóga B. F. K. a odbornú analýzu B. F. E., E., ktoré v konaní neboli vyžiadané,
iba na základe žiadosti otca bez dostatočnej znalosti prejednávanej veci, preto žiadala na tieto listiny

ako na dôkazy neprihliadnuť. Ďalej uviedla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia boli predložené
dôležité vyjadrenia, a to triednej učiteľky maloletej z 27.06.2025, ktorá potvrdila prejavy strachu a úzkosti
maloletej viažuce sa na osobu otca, ktorého odmieta nakresliť pri výtvarných aktivitách, má obavy
z účasti na školskom výlete a tiež vychovávateľky B. H. zo dňa 27.06.2025. V súvislosti s účasťou
v TENENET poukázala na mesačnú správu o priebehu spolupráce za mesiac máj 2025 a tiež jún

2025, v rámci ktorého jej poskytli poradenstvo so závermi pretrvávajúcej výraznej konfliktnej dynamiky,
opakovane sa objavujúcej témy traumatizujúcich udalostí z partnerského spolužitia, ktorých svedkom
bola maloletá alebo ich mohla sekundárne prežívať. Pokiaľ otec má záujem o dieťa, nemal by popierať
vlastný podiel na konflikte, čo môže sťažovať vzájomné porozumenie a spoluprácu s druhým rodičom,pričom odmietanie psychológov zo strany dieťaťa môže signalizovať stratu dôvery voči autoritám
a odborníkom.

12. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na zachovanú lehotu na podanie odvolania. Podľa
neho matka uvádza množstvo nepravdivých tvrdení, a to jednak ohľadne umývania maloletej v intímnych
partiách, okamžitej potreby psychiatrického vyšetrenia a psychoterapie, ako aj ďalšieho nátlakového
pôsobenia na maloletú. Tiež matka prekrúca závery znaleckého posudku a TENENETU, robí z neho
psychiatrického pacienta, násilníka a agresora, ktoré závažné obvinenia zo strany matky neboli nikdy

v konaní preukázané, nedoložila o nich ani jeden dôkaz a prekrúca aj závery znaleckého posudku.
Jedinou príčinou nestretávania sa s maloletou je práve matka, ktorá nevyriešené veci medzi nimi
prenieslanamaloletú,ktorúsiprisvojilaajemuzabránilavakomkoľvekkontakte.Stretávaniesmaloletou
podmieňuje až psychiatrickým vyšetrením jeho osoby, stanovila mu teda následné psychiatrické
poradenstvo a hľadá dôvody na zabránenie styku s dieťaťom, s ktorým sa nestretáva z dôvodu, že
rešpektoval názor dieťaťa, nikdy mu neubližoval a netlačil na ňu, čoho dôkazom je štyri roky prerušený

kontakt, počas ktorého sa následne nedomáhal styku aj keby mohol, neriešil situáciu cez políciu, ale
matka sa rozhodla nemať s ním žiadny kontakt, pričom 5 ročné dieťa si ťažko bez vplyvu druhej osoby
samo rozhodne, že sa viac nechce stretnúť s otcom, s ktorým vyrastala v jednej domácnosti. Tvrdenia
matky sú vyfabulované a vymyslené, pred školou dieťaťa bol v minulosti max. spolu päťkrát, kedy
chcel maloletú zahliadnuť aspoň z diaľky, nezobral maloletú so sebou, nemá žiaden kontakt o dieťati

a roky sa nedočkal žiadnej odpovede, no napriek tomu matka neustále vytvára dojem o prenasledovaní
a vyhľadávaní situácií za účelom stretnutí z jeho strany, pričom aj starí rodičia boli pred domom maloletej
len raz, a to v deň narodenín dieťaťa po odsťahovaní sa ním zo spoločnej domácnosti, kedy im nikto
neotvoril, napriek tomu, že boli doma. Nie je zrejmé o akých situáciách a tlaku matka píše, keď on
žiadny tlak na maloletú nevyvíja, len sa súdnou cestou domáha, aby mohol mať kontakt s dieťaťom

a neupravením styku neznamená, že nemá právo sa s maloletou stretávať, je to na dohode rodičov.
Pokiaľ išlo o rozhovory so starými rodičmi, na tieto sa maloletá tešila, volávali spolu často a bol to jediný
komunikačný prostriedok. Aj z priložených fotografií je zrejmé, že maloletá bola šťastná, neplakala,
nikto jej neubližoval. Matka taktiež uvádza nepravdivé a zavádzajúce informácie ohľadne znaleckého
posudku, pretože podľa posudku sa nemusí podrobiť psychiatrickému a psychologickému poradenstvu,

nepotvrdili to odborníci a ani znalec, ktorý len pre možný úspech vzťahu do budúcna uviedol vhodnosť
absolvovania psychoterapie z jeho strany a ani neuvádza, že až po absolvovaní bude možné rozhodnúť
o úprave styku s dieťaťom. Za nepodložené považoval tvrdenia matky o odporučení mu psychoterapie
všetkými psychológmi, pričom neuviedla o akých psychológov má ísť, teda celé jej vyjadrenie je
postavené na klamstvách, obviňovaním jeho osoby zo sexuálneho obťažovania a týrania maloletej,

čo sa nikdy nestalo. Klamlivé sú tvrdenia matky o údajnom vyjadrení TENENETU o nepotrebnosti
absolvovania poradenstva maloletou, čoho dôkazom je rozhodnutie súdu, ktoré matka nerešpektovala,
zavádza súd o vyjadrení psychologičky B. E. o nepotrebnosti absolvovania poradenstva maloletou.

13. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a VI. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil a vo výrokoch III., IV., V. a VII. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu
v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne pokiaľ ide o výroky I., II. a VI., ale
nie je vecne správne vo výroku o vyživovacej povinnosti otca, ani vo výroku o neupravení styku otca
s maloletou a súvisiacom výroku o trovách konania či zročnom výživnom, pretože prvoinštančný súd sa

pri rozhodovaní o týchto nárokoch dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež v tejto časti
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho
rozhodnutia v tejto časti nespĺňa.

15. Podľa prvej vety čl. 5 Základných zásad ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

16. V zákone o rodine sa od 1. januára 2016 (pozri zákon č. 175/2015 Z. z.) rozšírili základné zásady
rodinného práva a okrem iného ustanovili kritériá „najlepšieho“ záujmu dieťaťa, ktorý je prvoradýmhľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že čl. 5 zákona o
rodine príkladne uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa, a že na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti zákona o rodine (napr.

§ 23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o
sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti
a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a
neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň pojmom pružným
a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa alebo

detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné
posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.

17. Základným prvkom rodinného života je spolužitie rodičov a detí (rozsudok ESĽP vo veci Kutzner vs.
Nemecko zo dňa 26.02.2002), lebo práve v jeho rámci sa má uskutočňovať starostlivosť a výchova zo
strany rodičov, na ktorú má dieťa právo podľa čl. 32 ods. 4 Listiny. Čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv

a slobôd garantuje rodičom právo starať sa a vychovávať svoje deti a naopak dieťaťu zaisťuje právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto práva do kategórie hospodárskych a
sociálnych práv sa potom musí nutne odraziť v interpretácii tohto práva, a to nielen ako práva rodičov
a dieťaťa na to, aby štátna moc nezasahovala do rodinnej starostlivosti, ale naopak aj tak, aby tejto
starostlivosti štátna moc poskytovala špecifickú ochranu.

18. Vzťah medzi rodičmi a deťmi je základným rodinnoprávnym vzťahom. V živote a právnom postavení
dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu práve jeho rodičia, ktorí sa starajú o jeho výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývin, zastupujú ho a spravujú jeho majetok (v čase, keď je dieťa ešte maloleté). Rodičia
sú nositeľmi rodičovských práv a povinností, tzv. rodičovskej zodpovednosti. Práve oni rozhodujú o

výchove dieťaťa a jeho smerovaní po všetkých stránkach. Sú pre dieťa nenahraditeľní a nezastupiteľní,
sú pre neho vzorom, najmä spôsobom života a správaním v rodine a medziľudských vzťahoch. Právu
rodičov recipročne zodpovedá aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.
Keďže deti nie sú, z hľadiska biologického vývoja, schopné vôbec alebo neskôr len čiastočne, sa o svoje
práva starať, zveruje zákon výsadné postavenie ich rodičom. Obaja – matka aj otec sú plnohodnotnými

rodičmi, ktorým prislúchajú rovnaké práva a povinnosti, obaja by sa mali rovnocenne podieľať na
výchove a formovaní dieťaťa, čím obaja rodičia ovplyvňujú ďalší život dieťaťa, vývoj jeho osobnosti,
chápanie hodnôt, morálku. Neprítomnosť ktoréhokoľvek z rodičov v živote dieťaťa je pre dieťa výrazným
hendikepom. Rodičia sú povinní kooperovať a komunikovať v záujme svojho dieťaťa a súd (prípadne
iné kompetentné orgány) ich k tomu má viesť, ak je z rôznych dôvodov táto povinnosť z ich strany

opomínaná. Výchova dieťaťa je nielen právom, ale aj povinnosťou rodičov a musí byť realizovaná riadne
v záujme dieťaťa tak, aby z neho vyrástol zdravý jedinec s pozitívnou hodnotovou orientáciou.

19. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti, zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o

maloletých sú súdy povinné prihliadať na záujem maloletého. Zásadne na rozhodnutie o zverení majú
vplyv viaceré okolnosti, predovšetkým ale ide o osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa
ku každému rodičovi, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, charakter, morálka a štruktúra
mravných noriem rodičov, ostatné okolnosti ich už len dotvárajú.

20. Zákon o rodine pri výkone rodičovských práv a povinností preferuje záujem maloletého dieťaťa.
Zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu rodičov vo výchove dieťaťa a rodičovské práva a povinnosti, ktoré
zásadne patria obom rodičom (§ 30 ods. 1, § 28 ods. 2 Zákona o rodine). Záujem maloletého
dieťaťa spravidla bez pochybností vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľal nielen jeden z rodičov,
a to ten, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pretože jeho výchovné predpoklady

majú zahrnovať aj to, aby uznal rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého (rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1206/09 z 23. februára 2010).Rodičia sú tak povinní
rešpektovať záujem dieťaťa a dbať na jeho dobro. Rodičia svojím prístupom k životu predkladajú
dieťaťu model správania, ktoré dieťa preberá. Prostredie rodiny je pre dieťa nesmierne dôležité a
determinujúce. Správanie rodičov voči okoliu, sebe navzájom a voči dieťaťu, má výrazný dopad na

ďalší vývin dieťaťa a môže dieťa zásadným spôsobom ovplyvniť (resp. poznačiť). Je dôležité, aby
sa rodiča voči sebe správali s úctou, aby sa navzájom rešpektovali a pomáhali si a aby v žiadnom
prípade (za žiadnych okolností) dieťa nemanipulovali proti druhému rodičovi. Správanie rodičov, ich
schopnosť rešpektovať dôležitosť aj toho druhého rodiča, je odrazom ich osobnostnej vyspelosti azrelosti. Negatívne nastavenie rodičov sa totiž automaticky premietne do prežívania a vnímania dieťaťa.
Ak sa rodič bezdôvodne a nezmyselne snaží druhého rodiča vytlačiť zo života dieťaťa (snahou o
obmedzenie styku, dožadovanie sa svojej prítomnosti počas styku, ktorá nemá racionálny základ,

dôvodiac záujmom dieťaťa, ktorý však pre neho nie je ani zďaleka prvoradý, presadzovaním vlastných
egoistických zámerov, nehľadiac na dieťa), nie je možné ho považovať za osobu, ktorá je schopná
zvládať riadnu výchovu dieťaťa. Dieťa sa v danom prípade stáva nástrojom pomsty tohto rodiča na
riešenie nedoriešených vzájomných vzťahov medzi rodičmi, čo nie je možné pripustiť a ani akceptovať.
Tento rodič nerešpektuje úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa, maximálne pripúšťa právo sa s dieťaťom

(obmedzene) stretávať. Jedná sa o patologické situácie, ktoré musí súd starostlivo vyhodnotiť a včas a
účinnezasiahnuť.Akrodičianiesúschopnísaoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostídohodnúť
v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, súd musí pri rozhodovaní prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov
pristupuje k riešeniu situácie pozitívne – je ochotný podrobiť sa psychologickému poradenstvu, príp.
znaleckému dokazovaniu, je schopný ústupkov, navrhuje dohodu, riešenia, postup na nápravu vzťahov.
Schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa je totiž jedným zo základných

faktorov, ktoré súd posudzuje pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti. Ak je prítomné
správanie a konanie rodiča, porušovanie rodičovských práv druhého rodiča, a tiež aj práv dieťaťa, ktoré
nemá objektívny základ (teda dôvody nespočívajú vo fyzickom alebo psychickom stave dieťaťa alebo
v závažných okolnostiach na strane rodiča) a dosahuje značnú intenzitu (je trvalé alebo opakované),
pričom k náprave nevedú ani prijaté opatrenia súdu (napr. výchovného opatrenie, uloženie pokuty v

rámci konania o výkon rozhodnutia), je na mieste aplikovať § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Pristúpiť tak k
zmene výchovného prostredia, ktoré nie je z hľadiska ďalšej perspektívy dieťaťa vhodné pre jeho riadny
vývin po všetkých stránkach. Je potrebné si uvedomiť, že dlhodobá nerealizácia osobného styku rodiča
s dieťaťom (resp. jeho realizácia len v minimálnom rozsahu, prípadne ešte za súčasného nevhodného
pôsobenia druhého rodiča), môže viesť k odcudzeniu rodiča a dieťaťa, a napokon aj k zavrhnutiu rodiča.

Štát nesmie rezignovať na svoju pozitívnu povinnosť chrániť dieťa a jeho najlepšie záujmy, pokiaľ vzťahy
apostojerodičovsúnezmieriteľné.Musísazaoberaťpríčinamiadôvodminegatívnychvzťahovavyvinúť
maximálne úsilie k ich zlepšeniu.

21. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

22. Samotný pojem starostlivosť o maloleté dieťa zahŕňa v sebe normatívnu úpravu jednak osobnej
starostlivosti oboch rodičov, prípadne len niektorého z rodičov voči maloletému dieťaťu, striedavej

osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj náhradnej starostlivosti pozostávajúcej v zmysle § 44
ods. 3 ZoR a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, b)
pestúnska starostlivosť a c) ústavnej starostlivosti.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu, ktorej rodičia prerušili

spolužitie od 19.06.2021, kedy sa otec z domácnosti odsťahoval a maloletá zostala v starostlivosti
matky žijúc spoločne s ňou a dvoma staršími súrodencami a starou matkou v obci B., kde má
vytvorené vhodné podmienky. Po prerušení spolužitia sa otec s maloletou stretával viackrát do
týždňa za prítomnosti matky, avšak vzťahy medzi rodičmi boli naďalej konfliktné a maloletá odmietala
prítomnosť otca, ku ktorému sa výrazne negativisticky nastavila, čo potvrdil aj znalecký posudok č.

1/2022 znalca PhDr. Mareka Hrabovského, doručený prvoinštančnému súdu dňa 26.09.2022. Znalec
v posudku konštatoval, že že maloletá nie je manipulovaná ani jedným rodičom, vykazuje však
aktívny odpor voči otcovi, čo je výsledkom konfliktného vzťahu medzi rodičmi, ako aj fyzického stretu
otca s maloletou, napríklad pri kúpaní alebo nútení telefonovania maloletej s otcovými rodičmi, citová
preferencia maloletej je jednoznačne pozitívna voči matke. Hodnotil maloletú ako aktuálne úzkostno-

depresívne dekompenzovanú a napriek tomu, že je intelektovo a racionálne vyspelejšia v porovnaní s jej
kalendárnym vekom, aktuálne nezvláda stresujúcu situáciu a prežíva obrovský tlak, má ambivalentný
typ prežívania a prístupu k riešeniu problémov, stres u nej významným a nezdravým spôsobom
ovplyvňuje jej myslenie a správanie, nemá naplnenú potrebu blízkosti vo vzťahoch, ani tendenciu sa
sociálne izolovať, ale celkom dobre druhým ľuďom nerozumie, nemá pri kontakte s nimi pocit istoty

a v medziľudských vzťahoch ju priveľa úzkosti dekompenzuje. Tiež má výrazne negatívne a nízke
sebavedomie a na svoj vek predvídavo pokúša riešiť problémy sebaobrazu príliš intelektualizujúcim
spôsobom. Matka podľa znalca dokázala emočne sýtiacim spôsobom a empaticky napĺňať potreby
maloletej a majú vybudovaný výrazný pozitívny vzťah, čo je opačne k otcovi, ktorý je depresívnedekompenzovaná osobnosť, než ako akcentovaná osobnosť, má nezrelý prístup k riešenou ťažkostí.
Nakoľko sa maloletá otca bojí, ale v kontakte s inými odborníkmi nemá ťažkosti sa adaptovať, a preto
znalec vzhliadol potrebu budovania vzťahu medzi otcom a maloletou za prítomnosti odborníkov na

rodinnú terapiu a za súčasného rešpektovania potrieb a postojov dieťaťa a do budúcna vhodné
absolvovanie psychoterapie otca. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14Cop/150/2023-569
zo dňa 27.02.2024 bolo zistené, že odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu o uložení
výchovného opatrenia č. k. 37P/145/2021-384 zo dňa 26.01.2023 tak, že obom rodičom a maloletej
uložil výchovné opatrenie v povinnosti sa podrobiť odbornému psychologickému poradenstvu v subjekte

TENENET, o. z., Senec v rozsahu 45 hodín, z čoho 5 hodín bude určených individuálne pre matku
a 10 individuálne pre otca, 10 hodín individuálne pre maloletú a následne 20 hodín priameho výkonu
psychologického poradenstva pre rodinu spoločne. Maloletá sa odborného poradenstva zúčastnila
len raz, a to individuálne dňa 13.06.2024, otec dňa 10.05. a následne sa zúčastňoval poradenstva
aj individuálne (dňa 10.10.2024). Matka sa zúčastnila poradenstva v roku 2024 dňa 18.06., pričom
následne sa ospravedlnila pre pracovnú vyťaženosť a prijala nový termín na deň 05.06.2024, kedy

prebehlo stretnutie. Po 17.06.2024 sa v TENENET neuskutočnilo s matkou žiadne stretnutie, keďže
zariadenie nekontaktovala, ale následne boli naplánované online stretnutia, a to dňa 30.10.2024.
Z oznámenia TENENET vyplynul záver o absencii progresu v rámci poradenského procesu, keďže
neprichádzalo k napĺňaniu cieľov z dôvodu antipatie matky voči otcovi, ako aj záporného prístupu matky
k poradenstvu odôvodneného opodstatneným strachom maloletej z otca, preto za nevhodné považovala

zapojenie maloletej do poradenského procesu, spolupráca s matkou nenapredovala a následne jej bola
uložená prvoinštančným súdom aj poriadková pokuta vo výške 500,- eur za sťažovanie postupu v konaní
a marenie nariadeného výchovného opatrenia. Aj zo správy TENENET za mesiac máj 2025 vyplynulo,
že s matkou boli v telefonickom kontakte, ako aj s otcom, rodinná situácia je naďalej konfliktná, následne
v mesiaci jún bolo poskytnuté rodičom oddelené stretnutie, a to otcovi jedno dňa 10.06.2025 a matke

tri stretnutia v roku 2025 – 11.06., 18.06. a 25.06., avšak medzi rodičmi pretrváva výrazná konfliktná
dynamika majúca negatívny dopad na psychické prežívanie maloletej, opakovane sa objavovala téma
traumatizujúcich udalostí z partnerského spolužitia, ktorých svedkom bola maloletá, otec vykazuje
záujemodieťaspopieranímpodielunakonflikte,čomôžesťažovaťvzájomnéporozumenieaspoluprácu
s druhým rodičom. Odmietanie psychológov zo strany maloletej môže signalizovať stratu dôvery voči

autoritám a odborníkom a takýto postoj môže byť dôsledkom nedostatočného prihliadania na názor
a pohľad maloletej zo strany odborníkov. Z výsluchu maloletej vykonaného súdom prvej inštancie dňa
04.02.2025 bolo zistené, že maloletá prezentovala nevôľu sa s otcom stretávať, tvrdila, že ublížil jej aj
mame, sleduje ju, kričal na ňu, ju bolelo brucho, nemá rada otca, má z otca strach, chce na nepríjemné
veci z minulosti zabudnúť.

24. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že zverenie maloletého do
osobnej starostlivosti otca, ktorý návrh prezentoval počas až konania, by za danej skutkovej situácie
bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, jeho radikálne odtrhnutie od matky by pre neho
znamenalo v súčasnosti (aktuálne) takú psychickú záťaž, ktorá zmena výchovného prostredia dieťaťa

od matky k otcovi je spôsobilá poškodiť psychický vývin dieťaťa. Rozhodujúce sú tu okolnosti daného
prípadu, pričom treba mať na zreteli primárny účel právnej úpravy, ktorým je záujem maloletého dieťaťa
na čo najstabilnejšom a najpriaznivejšom výchovnom prostredí, ktorým je v súčasnosti, vzhľadom na
silne odmietavý postoj maloletej voči otcovi, prostredie u matky.

25. Majúc najlepší záujem dieťaťa, ktorý je prioritným pri každom rozhodovaní týkajúcom sa maloletého
dieťaťa, bolo dôvodné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zverení dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky.

26. Odvolací súd nijako nespochybňuje nezastupiteľné miesto otca v živote maloletej, ale podstatné súd

okolnosti danej veci, výrazne odmietavý maloletej k otcovi by za súčasného stavu, ktorý bol v konaní
preukázaný, nezverením maloletej do osobnej starostlivosti matky by došlo k porušeniu základných
práv dieťaťa na to, nezohľadneniu najlepšieho záujmu dieťaťa.

27. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa).28. Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku

a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

29. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom
súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu
alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami

vnútroštátneho zákonodarstva. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im
nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť
ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (5Cdo/492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby
všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia
iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo
veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.).

30. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (§ 43 ods. 1 zákona o rodine). Jediným limitujúcim faktorom sú jeho
schopnosti smerujúce k jeho veku a rozumovej vyspelosti.

31. To bol aj prejednávaný prípad, pretože súd prvej inštancie maloletú vypočul, z jej vyjadreného názoru
vyvodil správne skutkové závery a aj tento názor dieťaťa považoval za rozhodný pri rozhodovaní.

32. Odvolaciu argumentáciu otca o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
ohľadne zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky nepovažoval odvolací súd za dôvodnú,

pretože súd prvej inštancie svoje dôvody pre dané rozhodnutie dostatočne uviedol v bode 105.
odôvodnenia rozsudku, s ktorými súhlasí aj odvolací súd, ktorý z hľadiska rozhodovania vo výroku I.
nezistil porušenie princípu rovnosti rodičov a najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je citovo naviazané na
matku, táto dokáže napĺňať potreby maloletej, majú veľmi pozitívny vzťah, pričom aj rodinné zázemie
a spolužitie s dvoma súrodencami, ktorá okolnosť je tiež podstatnou pri rozhodovaní a zverení dieťaťa,

tak ako to bolo v prejednávanom prípade a na túto okolnosť prihliadol aj súd prvej inštancie je natoľko
závažnou a významnou, že je potrebné konštatovať rešpektovanie a zohľadnenie záujmu maloletej.
Otcom tvrdená manipulácia v konaní nebola preukázaná, ide len o subjektívny ničím nepodložený názor
otca. Bolo potrebné zohľadniť postoj a vôľu maloletej, ktorá síce podľa otca preberá názory matky, čo
síce nemožno vylúčiť, ale práve vytrhnutie maloletej z domáceho prostredia a zverenie do starostlivosti

otca by pre ňu predstavovalo hrozbu poškodenia duševného zdravia a nerušeného vývinu.

33. Znalecký posudok musí obsahovať náležitosti § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
aprekladateľochaozmeneadoplneníniektorých.Vprípadeznaleckýchposudkov,včítanesúkromného,
podľa § 209 ods. 2 CSP, súd nemôže hodnotiť odborné závery týchto posudkov z hľadiska ich

správnosti, ale hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

34. Podľa čl. 15 ods. 1 a 2 základných princípov CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa
svojej úvahy v súlade s princípmi na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú

zákonnú silu.

35. Pravidlá hodnotenia dôkazov sa spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej
logiky.

36. K námietke otca k znaleckému posudku podanému v konaní odvolací súd uvádza, že nie je jediným
dôkazom vykonaným v konaní, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a všetky dôkazy v konaní súd
prvej inštancie vyhodnotil jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom napadnuté rozhodnutie
nevychádza primárne len zo znaleckého posudku, ktorý otec spochybňuje.

37. Odvolací súd poukazuje tiež na zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z čl. 15 Základných
princípov CSP v spojení s § 191 CSP, pričom hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená
ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzaťzo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.
Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a
výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod.
V danom rozhodnutí však táto hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie pokiaľ ide o rozhodnutie o zverení
dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča nechýba.

38. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,

podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy

SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť" (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp.
zn. 5Cdo/107/2019).

39.Pretospoukazomnavyššieuvedené,možnopovažovaťnavrhnutýdôkazotcom-kontrolnéznalecké
dokazovanie za nadbytočný pokiaľ ide o otázku posúdenia vecnej správnosti rozhodnutia o zverení
maloletej do starostlivosti matky, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností
overené, že maloletá má negatívny postoj k otcovi, je silne citovo viazaná na matku, uvedené potvrdil
aj názor dieťaťa zisťovaný súdom vypočutím maloletej, a nevykonanie dokazovania bolo aj náležite

odôvodnené. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci
dokazovania vykonané, je však vždy vecou súdu a nie účastníka konania.

40. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča považuje aj odvolací
súd za opodstatnené, že maloletá má výrazne pozitívny a intenzívny citový vzťah k matke a naopak

antagonistický, silne odmietavý postoj a odmietavé správanie voči otcovi, čo bolo zistené aj z názoru
maloletej či zo znaleckého dokazovania, pričom napriek námietkam otca vo vzťahu k znaleckému
posudku z roku 2022 k zmene skutkových okolností a k zmene postoja maloletej nedošlo, napriek tomu
odvolací súd nepovažoval námietky otca voči znaleckému posudku za opodstatnené, keď znalec nezistil
manipuláciu maloletej, uviedol dôvody odmietania otca zo strany dieťaťa, pričom znalecký posudok nie

je jediným dôkazom v rámci riadneho zisťovania skutočného stavu veci, avšak tvorí spolu s ďalšími
dôkazmi komplex, z ktorého súd vyvodzuje skutkové a právne závery a tieto nepovažuje odvolací súd
za spochybnené ani otcom predloženým listinným dôkazom, odborným vyjadrením zo septembra 2024
vypracovanéhoosobamiB.F.K.aE.D.P.,ktorénevykazujúvšaktakúodbornosť,akúmápráveznalecký
posudok. Pokiaľ súd prvej inštancie otcom navrhované dôkazy, medzi ktoré patrilo kontrolné znalecké

dokazovanie,považovalzanehospodárneaneúčelné,stýmtoodvolacísúdsúhlasí,keďžeuždoterajším
konaním bolo preukázané, aký je postoj maloletej k matke, ako aj k otcovi. Pokiaľ sa otec snaží
v zmysle ním predloženého odborného vyjadrenia navodiť dojem nesúladu znaleckého posudku, ktorý
predstavuje odborné vyjadrenie kvalifikovanej osoby – znalca, ktorý disponuje príslušným oprávnením
a hlbokými poznatkami v danej oblasti, argumentujúc neodbornosťou a nestrannosťou, tak odvolací

súd s týmito argumentami otca nesúhlasí. Opakovane je potrebné dodať, že nielen znalecký posudok
bol jedným z mnohých dôkazov v konaní, ale boli to aj ďalšie dôkazy a medzi nimi to bol aj vyslovený
názor dieťaťa či správy zo školy, ktoré nepochybne negatívny postoj maloletej k otcovi potvrdili, ktorú
skutočnosť otec v podstatne nenamietal, s čím sa nestotožnil boli príčiny tohto postoja maloletej k nemu.

41. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. dieťaťa, zastupovanie mal.
dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa.

42. Odvolací súd rozhodol aj o zastupovaní maloletého a o správe jeho majetku rovnako ako súd

prvej inštancie, pretože nezistil dôvody pre iné rozhodnutie, rodičovské práva a povinnosti patria obom
rodičom, napriek snahe matky obmedziť rolu otca vo výkone rodičovských práv a to aj v súvislosti s jeho
zastupovaním a spravovaním majetku, odvolací súd nevzhliadol žiadne opodstatnenie pre takýto zásah.43. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ust. § 28, § 38 a § 39 Zákona
o rodine. Podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja
rodičia, tak ako o tom napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd správne rozhodol, avšak vzhľadom na

zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd rozhodol výrokom II. zhodne ako súd prvej inštancie.

44. Odvolací súd však zistil nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie týkajúceho
sa výroku o vyživovacej povinnosti otca, ako aj o úprave styku otca s maloletou.

45. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval

správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

46. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

48. Aj podľa základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky má strana právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý
súdny proces do textu zákona sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak,

sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU 69/2020). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp.
zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami
alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto
rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS
243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd

pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument
sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.

decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.

49. Okrem práva účastníka sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu)
patrí aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.50. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania (sporovej strane podľa CSP),
aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na

spravodlivý proces, ale zakladá aj procesnú vadu konania.

51. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadneho rozhodnutia ohľadne vyživovacej
povinnosti otca a o úprave jeho styku s maloletou nespĺňa, pretože v odôvodnení jeho rozhodnutia
absentujú relevantné dôvody a prijaté závery vzhľadom na vykonané dokazovanie pri rozhodovaní súdu

prvej inštancie, preto je dané rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Ide o tak závažný nedostatok
rozhodnutia (a zásahu do procesných práv účastníka), ktorého intenzita zakladá (až) porušenie práva
na spravodlivý súdny proces.

52. ESĽP stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň
však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro
Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s

výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Španielsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06, I.
ÚS 736/2016). Uvedené však napadnuté rozhodnutie nespĺňa.

53.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

54. Podľa § 63 ods. 3 ZoR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby

dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

55. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

56. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

57. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je

zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránkefyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,

skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.

zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

58. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho

zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená

v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s
uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje

v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale
zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a

potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

59. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

60. K vyživovacej povinnosti otca, ktorý výrok súd prvej inštancie odôvodnil v bode 107. odôvodnenia
svojho rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že napriek nadbytočne duplicitnému uvádzaniu číselných
údajov ohľadne podnikateľskej činnosti otca v danom bode, jeho príjmu zo zamestnania zo spoločnosti,
kde má majetkovú účasť ako spoločník a konateľ, prvoinštančný súd vôbec z týchto údajov nevyjadril
príjem otca, teda z akého príjmu vychádzal pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na maloletú. Tiež

uviedol výdavky na maloletú vo výške 748,- eur, a to v rovnakej sume za dobu viac ako 4 rokov od
začatia konania, počas ktorej doby by sa tieto výdavky nemenili, o čom odvolací súd vyjadruje dôvodnú
pochybnosť a okrem uvedenia mesačných výdavkov otca vo výške 2 005,50 eura, nenachádza odvolací
súd v rozsudku žiadne dôvody, ani z akého príjmu otca pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti namaloletú vychádzal súd prvej inštancie. Záver prvoinštančného súdu o schopnosti otca platiť stanovené
výživné, a to aj s poukazom na platenie poistného maloletej v sume 100,- eur mesačne, ktorá okolnosť
je bez relevancie vo vzťahu k určovaniu vyživovacej povinnosti povinného rodiča, jednoznačne svedčí

o tom, že prvoinštančný súd sa nedržal zákonných kritérií a právnej úpravy pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti, medzi ktoré patria odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti ako aj možnosti povinného
rodiča. Za ďalšie pochybenie považoval odvolací súd tiež neuvedenie príjmu matky, ktorá má k dieťaťu
taktiež vyživovaciu povinnosť, keďže túto už nekompenzuje osobnou starostlivosťou a opätovne iba
uvedenie údajov z jej podnikateľskej činnosti matky, ktorú realizuje aktuálne majetkovou účasťou v s.r.o.

nepovažuje odvolací súd za dostatočné zistenie a posúdenie jej majetkových pomerov, pričom tiež
úplne absentujú dôvody či zistenia ohľadne výdavkov na domácnosť matky, na jej ďalšie maloleté deti
a podobne. Súd prvej inštancie v súvislosti s Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv.
tabuľkové výživné síce uviedol, že je odporúčané výživné vo výške 22 % z príjmu povinného rodiča, ale
tento príjem otca sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza.

61. Za nepreskúmateľný výrok prvoinštančného súdu a k nemu prislúchajúce dôvody uvedené v bode
108. odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval odvolací súd aj výrok ohľadne neupravenia styku
otca s maloletou.

62. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, ktorá musí byť

v záujme maloletého dieťaťa. Súd je povinný pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Je potrebné zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému
nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. Teda v prípade
potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl.
9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené

od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi
rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).

63. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,

pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na
udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné udržiavať
styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri
ďalšom fyzickom i psychickom vývoji. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného

a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno
nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov.

64. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je, okrem iného, povinný, aby so zreteľom
na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk,

a to vedením dieťaťa k tomu, aby sa chcelo stretávať s rodičom a malo k nemu správny vzťah.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť
na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru
a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Úprava styku predstavuje
rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda že ide o určitú garanciu styku. To však

neznamená, že rodičia v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od
tohto styku so zreteľom na jeho potreby. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má spravidla
priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je preň prínosom. V prípade zistenia, že
dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s maloletým dieťaťom, súd
starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti

65. Nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa. Páve naopak,
je dôvodné aby súd v najlepšom záujme dieťaťa urobil všetky kroky smerujúce k obnove a prehĺbeniu
narušeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, či už formou výchovného opatrenia, ktoré bolo uložené,
ale sa riadne nerealizuje, predovšetkým pre postoj matky a maloletej, pričom súd prvej inštancie na túto

okolnosť dostatočne neprihliadol.

66.Vsúvislostisuloženímporiadkovejpokutymatkezanerešpektovanieuloženejpovinnostipodrobiťsa
výchovnému opatreniu odvolací súd uvádza, že nebolo začaté vykonávacie konanie vo veci výchovnéhoopatrenia podľa § 370 a nasl. CMP a poriadková pokuta podľa § 102 CSP sa na nevzťahovala na túto
matkou nerešpektovanú povinnosť v zmysle súdneho rozhodnutia – uznesenia.

67. Odvolací súd má za to, že úloha otca v živote maloletých detí je významná a nepopierateľná
a úlohou matky, ako rozhodujúceho rodiča majúceho výrazný vplyv na názory a postoje maloletého
dieťaťa je pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom, jej tvrdenia o odmietaní
otca dieťaťom bez akejkoľvek jej súčinnosti v pôsobení na dieťa v pozitívnom zmysle možno považovať
za prejav neochoty matky podniknúť v danom smere zmenu svojho postoja, správania a názorov

na osobu otca, ako aj pôsobenie v uvedenom smere na maloletého. Dôkazov tohto záveru je
práve nerešpektovanie rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia zo strany matky, ktorá
sa poradenstva riadne nezúčastňovala, údajne podľa nevôle dieťaťa a aj odobreniu psychológa
daného zariadenia na realizáciu výchovného opatrenia o nepotrebnosti opatrenia pre maloletú, sa táto
nezúčastňuje poradenstva, čo nemožno bez ďalšieho akceptovať, navyše keď argumentácii matky tomu
nezodpovedáobsahspisu,tedaanisprávyTENENET,o.z. Odvolacísúdmázato,žeúlohaotcavživote

maloletých detí je významná a nepopierateľná a úlohou matky, ako rozhodujúceho rodiča majúceho
výrazný vplyv na názory a postoje maloletého dieťaťa je pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávania sa
s druhým rodičom, uvedené však zo strany matky je postrádané a jej tvrdenia o odmietaní otca dieťaťom
bez akejkoľvek jej súčinnosti v pôsobení na dieťa v pozitívnom zmysle je jednoznačne tendenčné a je
prejavom neochoty matky podniknúť v danom smere zmenu svojho postoja, správania a názorov na

osobu otca, ako aj pôsobenie v uvedenom smere na maloletého.

68. Spôsob realizácie styku dieťaťa s rodičom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových
okolností v každej prejednávanej veci, preto súd môže prijať jedinečné a konkrétne riešenia pre ten
ktorý prípad. Napriek tomu, že súdy by mali prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno

vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne očakávať s cieľom umožniť styk rodiča s dieťaťom,
táto povinnosť nie je absolútna, pretože jedným z najdôležitejších faktorov je spolupráca všetkých
zúčastnených osôb. Treba si uvedomiť, že súdy nie sú zodpovedné za výsledok, čo potvrdzuje aj
judikatúra ESĽP. Súdy nie sú všemocné, a to predovšetkým pokiaľ ide o rodičov, ktorí nie sú schopní
povzniesť sa nad vzájomnú nevraživosť a uprednostniť záujem maloletého. Na druhej strane, aj keď

rodičia nespolupracujú, je povinnosťou súdu prijať všetky vhodné a nevyhnutné opatrenia na to, aby boli
udržané rodinné väzby maloletého s oboma rodičmi (viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/130/2022).

69. Súd prvej inštancie v okolnostiach danej veci rezignoval na povinnosť prijať vhodné a dostupné
opatrenia na zabezpečenie postupnej obnovy vzťahu otca maloletou, hoci zatiaľ uložené, ale

nezrealizované výchovné opatrenie, ktorého výsledok ako aj prístup rodičov k súdom uloženému
opatreniu, najmä zo strany matky dieťaťa, ale prvoinštančný súd vôbec nevyhodnotil, neprihliadol na
postoj matky, v dôsledku ktorého zatiaľ toto opatrenie neviedlo k želanému výsledku. Z odôvodnenia
rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva taká aplikácia ani interpretácia kritéria „najlepšieho
záujmu“ maloletej, z ktorej by bolo zrejmé, že práve aplikácia tohto základného kritéria viedla súd

k záveru o nepotrebe pravidelného styku otca s maloletým a dopustil sa nesprávneho procesného
postupu, ak rozhodovanie v najlepšom záujme maloletej bolo redukované na zistenie jej vôle alebo
predstavy o úprave styku s otcom, teda neupravenie styku odôvodnil výlučne odmietavým postojom
dieťaťa, či potrebou nateraz zastabilizovaním situácie. Uvedený postup výhradnej akceptácie vôle
dieťaťa na nestretávaní sa s otcom však predstavuje pravdepodobnosť úplného odcudzenia dieťaťa

od otca, s výrazným rizikom nemožnosti reparácie tohto vzťahu zo strany maloletej, pretože čas bez
otca nevytvára žiadny priestor na zmenu názoru maloletou a prijatie osoby otca, práve naopak je veľký
predpoklad, že sa tým úplne pretrhne akákoľvek väzba a vytvorí nezvratný stav úplného odmietnutia
otca v živote dieťaťa.

70. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V. a VII. podľa §
389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

71. Úlohou súdu prvej inštancie bude v súvislosti so zrušením výrokov o vyživovacej povinnosti otca

ako výroku o neupravení styku, zistiť riadne na vec pripadajúci skutočný stav. Teda preskúmať dôkladne
majetkové pomery otca, ustáliť a aj uviesť číselne príjem otca, ale aj matky, ktorý ustáli nielen z listinných
dôkazov, ktorými súd účtovné listiny týkajúce sa majetkovej účasti každého z rodičov v spoločnostiach
sručenímobmedzeným,aleajzvýpovedíúčastníkovovýškeichživotnýchnákladov,pričomtentopríjemjetrebauviesťosobitnezakaždýrozhodnýrokjednotlivoodroku2021kudňurozhodovania.Jepotrebné
tiež ustáliť výšku výdavkov rodičov, v ktorom smere je uvedené možné zistiť aj výpoveďou každého
z rodičov, zistiť ich úverovú zadlženosť a schopnosť splácať úver, vlastníctvo nehnuteľností. Rovnako

je potrebné relevantnými dôkazmi preukázať výdavky domácnosti otca a tieto aj ustáliť v primeranej
výške. Treba mať zároveň na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (§
35, § 36 CMP), preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne
vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného znížiť
vyživovaciupovinnosťnanajmenšiumožnúmierujezozákonaeliminovanátým,žesapriurčovanívýšky

vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia
rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp.
mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (Pavelková, B. Zákon o rodine.
Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 469 - 480). Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí
z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023 konštatoval, že pre určenie rozsahu zvýšeného výživného
na dieťa odvolací súd ustálil potencionálny príjem otca vyjadrený ako reálny mesačný príjem, z čoho

možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75
ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na daň z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne). Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75
Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou
zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj

potencionálny) povinnej osoby. V prejednávanej veci nebol vymedzený príjem otca, aby bol súd schopný
urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch. Súd prvej inštancie tiež zváži prípadnú
aplikáciu ust. § 63 ods. 3 ZoR. Tiež je potrebné ustáliť odôvodnené potreby maloletej a to osobitne
za každý rok, teda od podania návrhu ku dňu rozhodnutia. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou
povinného rodiča, v danom prípade otca, dáva odvolací súd prvoinštančnému súdu do pozornosti aj

odporúčací charakter tabuľkového výživného, pričom súd prvej inštancie po zistení príjmu otca uvedie či
je aplikácia tabuľkového výživného dôvodná, hoci je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti
súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom, teda nemá záväzný charakter a nenahrádza aktivitu,
ktorú by inak musel vykonať súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej
činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Aplikácia tzv. tabuľkového

výživného nie je na mieste ani v prípadoch povinného rodiča s nadštandardným príjmom, pričom
zákonná limitácia výšky súdom určeného výživného je daná jeho spotrebným charakterom (uznesenie
NS SR sp. zn. 5 Cdo/2017/2010).

72. Prvoinštačný súd opätovne posúdi aj právo otca na styk s maloletou, ktorý sa má realizovať tak, aby

úprava styku určená súdom vytvárala predpoklad pre reparáciu, teda obnovenie vzťahu predovšetkým
maloletej k otcovi. Pri rozhodovaní zohľadní výsledok odborného poradenstva, postoj každého rodičov
k uloženému poradenstvu súdnym rozhodnutím. V danom prípade je daná potreba obnovenia vzťahu
dieťaťa a otca, pričom nerealizovanie styku k tomu nepochybne nemôže prispieť. V odôvodnených
prípadoch, ako je aj tento je opodstatnené zvážiť úpravu styku otca s maloletou postupným približovaním

riadeného a kontrolovaného styku kvalifikovanými odborníkmi za ich účasti na neutrálnom prostredí za
účelom nadobudnutia dôvery zo strany dieťaťa k otcovi, ktoré ho absolútne vytesnalo zo svojho života,
avšak je potrebné nadviazať zdravé citové väzby s otcom, ale aj s jeho ďalšou rodinou. Odvolací súd
dáva súdu prvej inštancie tiež do pozornosti, že hoci sa uprednostňuje osobný styk rodiča s dieťaťom, v
odôvodnených prípadoch môže byť tento osobný styk nahradený aj stykom nepriamym, a to napríklad

aj pomocou elektronických prostriedkov, ako je mobilný telefón, elektronická pošta, komunikácia cez
sociálne siete, či platformy, pretože cieľom je zabezpečiť udržanie rodinných väzieb dieťaťa s rodičom,
ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti. V praxi pôjde o prípady, kedy osobný styk nie je možný,
napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť.

73. Podľa § 220 ods. 1, 2 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej
republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie
strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie
o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania,
poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

74. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne
odôvodní tak, aby spĺňalo predpoklady dané ust. § 220 ods. 2 CSP. Napadnutý rozsudok je po
formálnej stránke neusporiadaný, čoho dôkazom je napr. že v rámci zisteného skutočného stavu uvádzal
prvoinštančný súd jednotlivé tvrdenia účastníkov na pojednávaní, či v písomných vyjadrenia, ktoré bolo
vhodné uviesť komplexne u každého účastníka, teda vcelku u každého účastníka, a tiež bolo žiadúce

uviesť čo mal súd z tvrdení účastníkov zistené a považoval za nesporné a čo nie. Celkovo je predmetný
rozsudok síce rozsiahly, ale neprehľadný, postrádajúci logickú štruktúru, argumenty a skutkové tvrdenia
nie sú usporiadané. Tieto nedostatky je potrebné napraviť pri vyhotovení nového rozhodnutia, ktoré má
mať systematickú a logicky nadväzujúcu štruktúru, tak aby bol zrozumiteľný.

75. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a

v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

76. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2
CSP). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné,

už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd
SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej
inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný
alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie
súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

77. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).