Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 69Ek/1146/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124313420
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124313420.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci maloletého oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom
u otca v konaní zast. zákonným zástupcom (matkou): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX D., t.č. bytom E. XXX proti povinnému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX
XX H., t.č. Strojárenská 303/22, 976 81 Piesok, o vymoženie peňažnej pohľadávky na zameškanom
výživnom za mesiace apríl a máj 2024 spolu vo výške 390,- EUR a bežnom výživnom vo výške 250,-

EUR mesačne od mesiaca jún 2024 a trov exekúcie, o sťažnosti maloletého oprávneného zastúpeného
zákonnou zástupkyňou proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1146/2024 zo
dňa 22. augusta 2025, ktorým súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť maloletého oprávneného z a m i e t a .

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti maloletého oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1146/2024 zo dňa 22. augusta 2025 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.8.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
pod sp. zn. 69Ek/1146/2024, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil
(výrok I.), oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal (výrok II.) a súdnemu

exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 2, 3, § 61n ods. 1 písm. h) zákona č.233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučnýporiadok“),zákonomč.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalej
len "Zákon o rodine"), § 365 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len

„CMP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný dňa 25.06.2025 doručil súdnemu exekútorovi
v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho bývalú manželku a
jej priateľa zadržala polícia v Trnave a povinný bol kontaktovaný riaditeľkou školy, že ak si nepríde
po syna, tak bude umiestnený v detskom domove. Povinný ďalej uviedol, že podal návrh na zverenie
syna do osobnej starostlivosti. Spoločne s návrhom bolo súdu doručené aj uznesenie - neodkladné
opatrenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025, ktorým bol maloletý syn

(oprávnený) zverený dočasne do osobnej starostlivosti povinného. Zákonná zástupkyňa oprávneného
prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedla, že
nesúhlasí so zastavením exekúcie, keďže po vzniku exekučného titulu nenastali k vymáhanému dlhu
okolnosti, ktoré by spôsobili jeho zánik, najmä ani také, ktoré by mohli vplývať na dlh na zročnom
výživnom za spätné obdobie. Povinný nepredložil žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by jeho dlh
nemal byť vymáhaným nárokom. Exekučný titul nebol zrušený. Na exekučný titul nemá vplyv návrh

povinného, ktorým sa vo veci samej domáha zverenia maloletého oprávneného do svojej starostlivosti.
Proti uzneseniu o neodkladnom opatrení podala matka oprávneného odvolanie, čiže je neprávoplatné.Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 14. 6. 2024, návrh na zastavenie
exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25. 6. 2025. Je zrejmé, že v lehote podľa § 61k ods.
2 Exekučného poriadku návrh povinným podaný nebol a tak by bolo možné jedine podľa § 61k ods.

3 Exekučného poriadku namietať skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí uvedenej lehoty. Máme za
to, ako je vyššie uvedené, že takéto skutočnosti povinným namietané neboli, nenastali. Oprávnený si
súčasne uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia. Nakoľko sa jednalo v poradí o druhý návrh na
zastavenie exekúcie, súd konajúc vyšším súdnym úradníkom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku
zisťoval, či skutočnosti uvedené v tomto návrhu vznikli v čase po doručení upovedomenia o začatí

exekúcie a či tieto tvrdené skutočnosti majú vplyv na prebiehajúcu exekúciu. Súd konajúc vyšším
súdnymúradníkomsanásledneoboznámilsuznesením-neodkladnéopatrenieOkresnéhosúduTrnava
sp. zn. 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025 a zistil, že týmto uznesením bol maloletý oprávnený dočasne
zverený do osobnej starostlivosti povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd konajúc vyšším súdnym
úradníkom uviedol, že ide o okolnosť, ktorá nastala v čase po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, má vplyv na prebiehajúcu exekúciu, a preto bolo o návrhu povinného potrebné

náležite rozhodnúť. Zároveň súd konajúc vyšším súdnym úradníkom skonštatoval, že predmetom
prebiehajúcej exekúcie bolo zameškané výživné v celkovej sume 390 Eur, a to za obdobie apríl 2024 v
sume 195 Eur a máj 2024 v sume 195,- Eur, a bežné výživné v sume 250 Eur mesačne. Súdny exekútor
dňa 08.07.2025 doručil súdu oznámenie o stave exekúcie, z ktorého bolo zistené, že za obdobie od
19.11.2024 do 12.06.2025 bolo od povinného celkovo vymožené zameškané výživné v sume 3890 Eur,

trovy exekúcie právneho zástupcu oprávneného v sume 257,78 Eur a trovy súdneho exekútora v sume
1126,50 Eur, celkovo teda 5274,28 Eur. Od 07.07.2025 bolo predmetom exekúcie len bežné výživné v
sume 250 Eur mesačne. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd konajúc vyšším súdnym úradníkom
ustálil, že zameškané výživné bolo zo strany povinného uhradené v plnom rozsahu, rovnako ako trovy
právneho zastúpenia oprávneného a trovy súdneho exekútora. Pokiaľ ide o bežné výživné, tak vo

všeobecnosti platí, že o možnosti zastavenia exekúcie na bežné výživné spadá do právomoci súdneho
exekútora [§ 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku] za predpokladu, že boli splnené podmienky
podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. Z vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 09.07.2025
však vyplynulo, že v prebiehajúcej exekúcii neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa
§ 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže všetky úhrady boli vykonávané prostredníctvom

zrážok zo mzdy povinného a povinný nepodal návrh na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm.
e) Exekučného poriadku. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mal súd konajúc vyšším súdnym
úradníkom vzhľadom na zistený skutkový stav za to, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie
súdom podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Z predloženého uznesenia Okresného
súdu Trnava sp. zn. 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025 súd konajúc vyšším súdnym úradníkom zistil,

že oprávnený bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti povinného z dôvodu podaného návrhu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, keďže ten z opakovaných hlásení Spojenej školy v
Trnave zistil, že matka (v tomto konaní zákonná zástupkyňa oprávneného) zanedbáva rodičovské
povinnosti voči synovi, neprejavuje dostatočný záujem o výchovno-vzdelávací proces syna, bráni jeho
napredovaniu, nespolupracuje so školou, psychológom a s úradom, a pre podozrenie o z odopierania

stravy a z psychického a fyzického týrania syna. Z predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že úrad bol
dňa 13.06.2025 kontaktovaný pracovníkom OO PZ Trnava, ktorý oznámil, že matka a jej partner mali byť
napríkazprokurátoraobmedzenínaosobnejslobode.Exekučnémusúdubolodňa20.08.2025doručené
vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 15.08.2025, z ktorého vyplýva, že
Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave vedie trestné konanie vo

veci zločinu Týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
kde poškodeným je maloletý. Dňa 14.06.2025 bolo matke a jej partnerovi vznesené obvinenie pre vyššie
uvedený trestný čin. Z vyjadrenia polície vyplýva, že oprávnený sa momentálne nachádza v osobnej
starostlivosti povinného. V súčasnosti sa vedú procesné úkony po vznesení obvinenia. Vychádzajúc
zo základnej koncepcie výživného upravenej v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine považoval súd

konajúc vyšším súdnym úradníkom za potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú
zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny,
ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou
pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom je jedným zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu a prejavuje

sa vo viacerých formách. Za bežnú formu možno považovať poskytovanie finančných prostriedkov
v (súdom) stanovenej výške, avšak za plnenie vyživovacej povinnosti možno považovať aj situácie,
keď je plnená prostredníctvom osobnej starostlivosti alebo tiež čiastočnej starostlivosti o domácnosť,
resp. vo forme poskytovania vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenémubývanie) alebo stravovania. V prebiehajúcom exekučnom konaní mal súd konajúc vyšším súdnym
úradníkom za preukázané, že oprávnený sa nachádza v osobnej starostlivosti povinného z dôvodov,
ktoré zákonnému zástupcovi (matke) neumožňujú výkon starostlivosti, pričom pokiaľ súd vychádza zo

zistených skutočností, tak musí uviesť, že v tomto štádiu matka koná voči oprávnenému spôsobom,
ktorý len ťažko možno považovať za zlučiteľný s oprávnenými záujmami oprávneného. Exekučným
titulom bol oprávnený zverený do osobnej starostlivosti matky a povinný bol zaviazaný prispievať na
výživu oprávneného výživným v sume 250 Eur mesačne. Platobným miestom pre takto určené výživné
je teda matka. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Keďže je to

povinný, ktorý v tomto čase vykonáva osobnú starostlivosť o oprávneného a nie matka, tak nie je
vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii v súlade s oprávnenými záujmami oprávneného, aby otec plnil
vyživovaciu povinnosť na účet matky, ktorá túto starostlivosť nevykonáva. Inými slovami nie je v súlade
s formálnou logikou, aby otec poukazoval finančné prostriedky matke, keď tieto finančné prostriedky
môže náležite využiť pri poskytovaní osobnej starostlivosti oprávnenému. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd konajúc vyšším súdnym úradníkom nevzhliadol ďalšiu potrebu vedenia exekúcie voči povinnému.

Skutočnosť, že voči uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025
bolo podané odvolanie nemá právnu relevanciu, keďže podľa § 365 ods. 3 CMP je uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo
bolo vyhotovené (výrok I. napadnutého rozhodnutia). O trovách súdneho exekútora súd konajúc vyšším
súdnym úradníkom rozhodol, tak že mu náhradu nepriznal, keďže z vyjadrenia súdneho exekútora

vyplýva, že tieto boli od povinného vymožené a v čase rozhodovania súdu o návrhu na zastavenie
exekúcie už nepredstavovali predmet exekúcie (výrok II. napadnutého rozhodnutia). Súčasne vzhľadom
na skutočnosť, že súd exekúciu zastavil nebolo možné náhradu trov právneho zastúpenia priznať z
dôvodu procesného neúspechu oprávneného (výrok III. napadnutého rozhodnutia).

3. Proti tomuto uzneseniu v časti o zastavení bežného výživného podal maloletý oprávnený zastúpený
zákonnou zástupkyňou (matkou) v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici
ZRUŠIL napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie na bežné výživné. Pokračoval
v exekúcii na vymáhanie bežného výživného vo výške 250 € mesačne, súčasne určil, že vyživovacia
povinnosť povinného trvá napriek dočasnému zvereniu dieťaťa od jeho starostlivosti, konštatoval, že

dočasná zmena starostlivosti nezakladá dôvod na zánik nároku na výživné a priznal mu náhradu trov
právneho zastúpenia v tomto konaní. Alternatívne navrhol, aby sa výživné vyplácalo na sporový účet
vedený súdom alebo čiastočné výživné na zabezpečenie podmienok návrhu. Podanú sťažnosť po
zopakovaní skutkového stavu odôvodnil nesprávnou aplikáciou § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, pričom uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká zmenou toho, ktorý

rodič vykonáva starostlivosť. Trvanie nároku právne zdôvodnil poukazom na ust. § 32 ods. 1, § 33
ods. 1 zákona o rodine. Súčasne nesprávnosť záveru súdu vidí v tom, že dočasné zverenie nevytvára
permanentné riešenie a tiež účel výživného sa nemení zmenou starostlivosti. Zároveň v napádanom
rozhodnutí vzhliadol porušenie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, nakoľko dieťa má právo na
stabilné rodinné zázemie u matky v prípade preukázania jej neviny. Za vecné dôvody pokračovania

exekúcie považoval zabezpečenie podmienok pre návrat dieťaťa, a to najmä udržanie adekvátneho
bývania a zabezpečenia základných potrieb dieťaťa po návrate. Chyby v napadnutom rozhodnutí vidí
v jednostrannom hodnotení dôkazov, a to najmä opierajúc sa o tvrdenia polície ako aj rozhodnutie
o dočasnom opatrení, avšak súd podľa tvrdenia sťažovateľa ignoroval svedectvá susedov o pokojnom
rodinnom živote, pozitívne správy UPSVaR z terénnych kontrol ako aj lekárske posudky potvrdzujúce

správnosť starostlivosti. Opätovne zdôraznil nesprávnu aplikáciu právnych noriem, kde podľa jeho
názoru neboli splnené podmienky pre zánik vymáhaného nároku, pričom zmena starostlivosti ? zánik
vyživovacej povinnosti.

4. K sťažnosti maloletého oprávneného zastúpeného zákonnou zástupkyňou (matkou) sa podaním

doručeným súdu dňa 16.10.2025 vyjadril aj povinný, ktorý poukázal na neodkladné opatrenie súdu,
na základe ktorého bol maloletý A. zverený do jeho osobnej starostlivosti, pričom od tohto momentu
trvalo žije v jeho domácnosti a on ako otec mu v plnom rozsahu zabezpečuje každodennú starostlivosť
– bývanie, stravu, oblečenie, školské potreby a ostatné bežné výdavky. Súčasne uviedol, že matka
dieťaťa si od zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti neplní vyživovaciu povinnosť, a napriek tomu žiada,

aby jej platil výživné v sume 250 €, čo však podľa jeho názoru nie je v súlade s aktuálnym právnym
stavom ani o zásadou rovnakého postavenia rodičov pri výžive dieťaťa. Z uvedených dôvodov považuje
pozastavenie výplaty výživného matke za opodstatnené a v súlade s rozhodnutím súdu. Vzhľadom na
zmenu pomerov, teda zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, nemôže byť povinnýnaďalej platiť výživné matke, ktorá dieťa aktuálne nemá v starostlivosti. Preto žiada podanú sťažnosť
ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Na základe výzvy sudcu bol súdu dňa 06.11.2025 doručené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
č.k. 11CoPom/1/2025-573 zo dňa 18.08.2025, právoplatné dňa 05.09.2025, ktorým odvolací súd
napadnuté neodkladné opatrenie Okresného súdu 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025 o dočasnom
zverení maloletého syna (oprávneného) do osobnej starostlivosti povinného.

6.Zároveňnazákladevýzvysudcubolsúdudňa19.12.2025doručenéneodkladnéopatrenieOkresného
súdu Rimavská Sobota č.k. 2P/77/2025-142 zo dňa 11. novembra 2025, predbežne vykonateľné dňa 11.
novembra 2025 o 12:29hod, ktorým súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným
vo výške 100 Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom vykonateľnosti
neodkladného opatrenia. Súčasne výrokom II. určil, že neodkladné opatrenie potrvá do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti maloletého oprávneného zastúpeného zákonnou

zástupkyňou (matkou) bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého
uznesenia v rozsahu podanej sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť maloletého oprávneného nie je
dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.05.2024, kedy bol exekučnému

súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Pôvodne vyššia súdna úradníčka vydala na podklade
predloženého exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P/168/2022-621
zo dňa 06.03.2024, ktorý nadobudol podľa predloženej doložky predbežnú vykonateľnosť dňa
11.04.2024, dňa 03.06.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete
Tóthovej (181EX 375/2024). Dňa 19.06.2024 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu

exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením právneho zástupcu
maloletého oprávneného postúpil súdu. Následne súd konajúc vyšším súdnym úradníkom vydal pod sp.
zn. 69Ek/1146/2024 dňa 22.07.2024 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. V rozhodnutí skonštatoval, že v prípade
predbežnej vykonateľnosti podľa ustanovenia § 44 CMP predchádza vykonateľnosť právoplatnosti

rozhodnutia, pričom uvedené netvorí vadu návrhu na výkon exekúcie. Inak povedané, rozhodnutie
o vyživovacej povinnosti je vykonateľné, aj keď nemusí byť ešte právoplatné. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2024 v spojitosti s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 69Ek/1146/2024 zo dňa 04.11.2024. Následne dňa 25.06.2025 bol doručený poverenému súdnemu
exekútorovi druhý (ďalší) návrh na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením právneho zástupcu

maloletého oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté
uznesenie.15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej

povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

17. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú
presvedčivosťdôvodovuvedenýchvnapadnutomuznesení(objektívnuzpohľaduschopnostipresvedčiť

každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z
titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo
potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom
sťažnosti maloletého oprávneného (resp. jeho zákonnej zástupkyne – matky) súd považuje za potrebné

nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.

18.Akosprávneuviedolvyššísúdnyúradníkvbode9odôvodnenianapadnutéhouznesenia,vyživovacia
povinnosť rodičov voči deťom je jedným zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu a prejavuje sa vo viacerých formách. Pričom za bežnú formu možno považovať poskytovanie

finančných prostriedkov v (súdom) stanovenej výške, avšak za plnenie vyživovacej povinnosti sa
považuje aj forma plnenia poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania ako aj formou
osobnej starostlivosti (bližšie viď napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 173/2015 zo
dňa 8. apríla 2015). Vyšší súdny úradník preto na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu
právnemu záveru, že povinný od nariadenia predloženého neodkladného opatrenia Okresného súdu

Trnava sp. zn. 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025 si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej
starostlivosti vrátane zabezpečenia bývania a stravovania pre maloletého. Túto starostlivosť si matka
ako zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného v súčasnosti z dôvodu zákazu fyzického priblíženia
sa k maloletému ale i z dôvodu existencie veľmi vážnych pochybností o jej spôsobilosti starať sa
riadne o maloleté dieťa spôsobom, rešpektujúcim jeho základné práva plniť nemôže (viď bod 20

a 21 uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoPom/1/2025-573 zo dňa 18.08.2025, ktorým bolo
potvrdené neodkladného opatrenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025).
Ak sa teda zmenili okolnosti, keď už od 13.06.2025 zabezpečuje starostlivosť o maloletého oprávneného
výlučne otec (tu povinný), pričom táto zmena bola reflektovaná nariadením neodkladného opatrenia
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 11. novembra 2025, č.k. 2P/77/2025-142, vykonateľné dňa

11. novembra 2025, ktorým bola uložená peňažná vyživovacia povinnosť matke vo výške 100,- eur
mesačne k rukám otca, preto by bolo nelogické, aby naďalej prebiehala exekúcia na vymoženie bežného
výživného od otca. Súčasne by ďalším vedením exekúcie (napr. zablokovaním účtov povinného súdnym
exekútorom) bolo ohrozené zabezpečenie starostlivosti o maloletého oprávneného, ktorý je v súčasnosti
v reálnej starostlivosti povinného rodiča.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť maloletého oprávneného čo do vymoženia bežného výživného podľa § 250 ods. 1 CSP ako
nedôvodnú zamietol.

20. Sudca v tejto súvislosti ešte na záver poznamenáva, že nakoľko maloletý oprávnený zastúpený
zákonnou zástupkyňou (matkou) namietal v podanej sťažnosti len zastavenie exekúcie na vymoženie
bežnéhovýživnéhovovýške250EURmesačne(týmurčilrozsahsťažnostnéhokonania),pretosasudca
správnosťou rozhodnutia o zastavení exekúcie v časti zameškaného výživného nezaoberal.21. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s

tým súvisiacich.

22. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť maloletého oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov
konania o sťažnosti by súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Povinný si však náhradu trov, ktoré
by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou maloletého oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku
o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním
návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii povinného, aký nárok si
vočineúspešnémuoprávnenémuvňomuplatníaakýnie.Súdtakniejeoprávnenýazároveňpovinný(ex
offo) rozhodovať o takom nároku povinného, ktorý nebol zo strany samotného povinného v exekučnom
konaní ani len uplatnený. Keďže povinný nenavrhol v rámci konania o sťažnosti oprávneného proti

rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd povinnému trovy
konania súvisiace so sťažnosťou maloletého oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka
nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).