Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2226200175
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2226200175.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov - matka: C. D., E. D., trvale bytom F. XXX,
t.č. bytom G. XXXX/XX, H., zast. I. J. K., advokátka, so sídlom Hlavná 25, Šamorín, IČO: 42 158 770 a
otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, zast. I. I. L., advokát, so sídlom Hlavná 48, Dunajská
Streda, IČO: 44 566 085, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu tohto znenia:

„Maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú
oprávnení a povinní zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 230,- eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu, t.j. od
21.01.2026.
Nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 21.01.2026 do 31.03.2026 vo výške 430,- eur sa

otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov v mesačných splátkach po 143,33 eur spolu
s bežným výživným.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:
- každý nepárny týždeň od utorka od 18:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod.
- každý párny týždeň od pondelka od 08:00 hod. do utorka do 18:00 hod. a od štvrtka od 18:00 hod.
do nedele do 18:00 hod.,
s tým, že otec si maloletú vyzdvihne u matky a následne po skončení styku odovzdá matke v mieste

jej bydliska.“

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa dňa 21.01.2026 doručila súdu návrh, ktorým sa domáhala úpravy práv a
povinností rodičov k ich maloletej dcére, v zmysle ktorého žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do
jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletou a to tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s
maloletou každý párny týždeň v stredu od 08:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v

piatok od 08:00 hod. do nedele do 18:00 hod., zároveň žiadala zaviazať otca k povinnosti platiť výživné
vo výške minimálne 200,- eur mesačne. Návrh zdôvodnila tým, že o maloleté dieťa sa starala od jej
narodenia prevažne ona, zabezpečovala jej každodennú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť, stravu,
výchovu a emocionálne potreby. Maloletá má k nej silnú citovú väzbu a jej stabilita je úzko spätá sprítomnosťou matky. Matka uviedla, že spolužitie s otcom bolo dlhodobo napäté a konfliktné. Ďalej matka
uvádzala, že otec často zveroval starostlivosť o maloleté dieťa starým rodičom aj v čase, keď mal byť
s dieťaťom osobne on. Z uvedených dôvodov považuje matka za najvhodnejšie, aby dieťa žilo trvalo

s ňou. Matka ďalej vo svojom podaní uvádza, že nezabraňuje kontaktu otca s maloletou, chce, aby sa
otec o maloletú staral a venoval jej dostatočnú pozornosť. Pre ňu je najdôležitejšie, aby maloleté dieťa
trávilo čo najviac času spolu so svojím najstarším súrodencom, preto žiada, aby styk otca s dieťaťom
čo najviac korešpondoval s časom, ktorý súrodenec trávi u svojho otca, aby mali možnosť byť spolu čo
najviac, pretože jej na ich súrodeneckom vzťahu záleží.

2. Otec sa písomným podaním doručeným súdu dňa 24.02.2026 k veci písomne vyjadril a uviedol, že s
matkou žili v partnerskom vzťahu, ich vzťah bol v prvých rokoch harmonický a z majetkového a citového
hľadiska relatívne bezproblémový. V mesiaci február roku 2024 sa im narodila spoločná maloletá dcérka
A.. Žili spoločne spolu aj s maloletým synom matky z jej predošlého vzťahu v F.. Matka maloletej
sa rozhodla začiatkom januára tohto roka ukončiť partnerský vzťah a odsťahovať sa zo spoločného

bydliska. Otec je živnostníkom, má bežné výdavky spojené s chodom domácnosti a výdavky spojené s
výchovou maloletej. Maloletá má vybudovaný silný citový vzťah k otcovi. Otec od narodenia maloletej
aktívne maloletú vychováva, trávi s maloletou čas. Maloletá sa prítomnosti otca a času stráveného s
otcom dožaduje. Poukazuje na skutočnosť, že po narodení maloletej matka maloletú nedojčila. Maloletú
večer uspával otec, podotýka, že tak robí do dnešného dňa. Matka maloletej spala zvlášť v inej izbe

spolu s jej maloletým synom z predošlého vzťahu. V domácnosti otca má maloletá vytvorené bezpečné
prostredie vhodné na jej správny psychický a fyzický vývoj, v ktorom sa maloletá cíti príjemne, od svojho
narodenia je to jej domovom. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej je živnostníkom, svoj pracovný
čas si vie zariadiť tak, aby vedel riadne vykonávať starostlivosť o maloletú. Tvrdenie matky, že „otec
často zveroval starostlivosť o maloleté dieťa starým rodičom aj v čase keď mal byť s dieťaťom osobne

on“ sa nezakladá na pravde, skutočnosť, že otec maloletú zoberie na návštevu k starým rodičom, ešte
neznamená, že zverí starostlivosť starým rodičom.

3.Dňa23.03.2026sanatunajšomsúdekonaloinformatívnestretnutierodičovzaprítomnostimatky,otca
a kolízneho opatrovníka dieťaťa. Na tomto informatívnom stretnutí rodičia spísali rodičovskú dohodu v

znení ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žiadali, aby súd túto dohodu na pojednávaní schválil.
Rodičia žiadali, aby súd na pojednávaní schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu v ich neprítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami, vyjadreniami
účastníkov konania, obsahom záznamu z informatívneho stretnutia rodičov, obsahom Dohody

o úprave práv a povinností rodičov spísanej dňa 23.03.2026, oboznámením ostatného obsahu
spisového materiálu, lustrácií na rodičov dieťaťa, ďalej tiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise, predloženými účastníkmi i zadováženými súdom a tiež obsahom pripojeného spisu sp.n.
15P/11/2026. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.03.2026 v neprítomnosti riadne predvolaných,
no ospravedlnených rodičov a ich právnych zástupcov a v prítomnosti kolízneho opatrovníka, pričom

vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

Rodičia maloletého dieťaťa na informatívnom stretnutí na tunajšom súde dňa 23.03.2026 spísali
rodičovskú dohodu, ktorú žiadali súdom schváliť. Jej obsahom je úprava práv a povinností rodičov k ich
maloletejdcére.Rodičiaspolunežijú.Matkasavjanuáriroku2026odsťahovalasmaloletouzospoločnej

domácnosti. Doposiaľ úprava práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu súdne riešená nebola.
Maloletá sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, podľa vyjadrenia rodičov maloletá sa
s otcom pravidelne stýka. Na informatívnom stretnutí na súde sa rodičia dohodli na výške výživného
a zhodne navrhli, aby otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 230,- eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 21.01.2026. V zmysle

dohody spísanej v tomto konaní maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičiasúoprávneníapovinnímaloletúzastupovaťaspravovaťjejmajetokvbežnýchveciach,dochádza
k stanoveniu vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére vo výške 230,- eur mesačne, počnúc od
podanianávrhu.Nedoplatoknavýživnomnamaloletúzaobdobieod21.01.2026do31.03.2026vovýške
430,- eur sa otec zaviazal zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov v mesačných splátkach po 143,33

eur spolu s bežným výživným. Takto stanovená výška výživného je súladná so zistenými osobnými,
majetkovými a príjmovými pomermi oboch rodičov ako aj s výdavkami a odôvodneným potrebami
maloletého dieťaťa poukazujúc na šetrenie vykonané súdom v Sociálnej poisťovni a tiež vzhľadom na
listiny doložené účastníkmi a na obsah záznamu z informatívneho stretnutia rodičov. Zároveň v uvedenejdohode rodičov je upravený aj styk otca s maloletou a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou každý nepárny týždeň od utorka od 18:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod., každý párny týždeň
od pondelka od 08:00 hod. do utorka do 18:00 hod. a od štvrtka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

s tým, že otec si maloletú vyzdvihne u matky a následne po skončení styku odovzdá matke v mieste
jej bydliska.

5. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

6. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

7. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

9. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

10. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

12. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

13. V zmysle čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade
s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a

starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne
Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje
dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej
starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletej, ktorí spolu nežijú, využili
možnosť danú im citovaným ustanovením zákona o rodine a dohodli sa (za ingerencie súdu na
informatívnom stretnutí rodičov) o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Súd sa oboznámil
s obsahom spisového materiálu, ako aj so záznamom o informatívnom stretnutí rodičov a tiež so

samotným textom rodičovskej dohody a dospel k záveru, že táto je v súlade so zákonom a rešpektuje
najlepší záujem maloletého dieťaťa. I kolízny opatrovník žiadal rodičovskú dohodu schváliť. Z týchto
dôvodov,poukazujúcajnacitovanéustanoveniazákonaorodineidohovoru,súdtútorodičovskúdohodu
schválil (výrok I.).

23. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

Kolízny opatrovník nie je oprávnený podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko sa tohto svojho
práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdal.Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia
nie sú oprávnení podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. C.m.p..

Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 C.m.p.).