Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/46/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625201819
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6625201819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci
starostlivostiomaloletédetiA.,atoB.,nar.XX.XX.XXXXaC.,nar.XX.XX.XXXX,obedetibytomumatky,
zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako opatrovníkom, deti rodičov matky:
C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, t.č. bytom D. XXX a otca: E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. G. H. XXXX/XX, E., zastúpeného právnou zástupkyňou: Mgr. Andrea Legényová, advokátka,
so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, v konaní o návrhu otca detí na zníženie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 27P/56/2025-177 zo dňa 11. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduLučenecč.k.27P/56/2025-177zodňa11.decembra2025 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „ I. Súd návrh
otca detí na zníženie výživného zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Dňa 07.07.2025 sa uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov na okresnom súde, z ktorého vyplýva,
že rodičia sa o výške výživného nedohodli. Okresný súd vo veci nariadil pojednávania na deň
21.10.2025, 18.11.2025 a 11.12.2025. Opatrovník maloletých detí na pojednávaní dňa 18.11.2025

uviedol, že nie je v záujme maloletých detí, aby bolo výživné pre ne znížené. Na pojednávaní dňa
11.12.2025 právna zástupkyňa otca detí uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že
nie je v schopnostiach a možnostiach otca, aby platil výživné po 150,00 Eur na maloleté deti. Tento je
dlhodobo nezamestnaný. Jeho príjmom je len príjem z Dohody o pracovnej činnosti vo výške cca 300,00
Eur mesačne. Okresnému súdu preukázal, že si aktívne hľadá zamestnanie a pokúša sa si nájsť prácu
zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a možnostiam. S prihliadnutím na tieto skutočnosti je v jeho možnostiach
a schopnostiach platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Matka detí na pojednávaní dňa

11.12.2025 uviedla, že žiada, aby súd výživné neznížil. Opatrovník detí na pojednávaní dňa 11.12.2025
uviedol, že nie je v záujme maloletých detí, aby bolo výživné na ne znižované, preto žiada návrh otca
detí ako nedôvodný zamietnuť.
3. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov detí, oboznámením sa so Záznamom
z prvého stretnutia rodičov spísaný Okresným súdom Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš dňa 07.07.2025,
s potvrdením o poberaní rodičovského príspevku matkou za rok 2024/2025, s potvrdením o poberaní
prídavku na deti za rok 2024/2025, so správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo

dňa 09.07.2025 a k nej pripojenými listinnými dokladmi na čl. 51 až 59 spisu, so správou zo Sociálnej
poisťovne, pobočky Lučenec zo dňa 09.07.2025, so správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec zo dňa 09.07.2025, so správou z OR PZ, okresného dopravného inšpektorátu Veľký Krtíš zo
dňa 09.07.2025, so správou z OR PZ, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravnej evidencieLučenec zo dňa 09.07.2025, so správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 10.07.
2025, so správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 14.07.2025, so správou
z prešetrenia pomerov u otca z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 14.07.2025, so

správou z prešetrenia pomerov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 20.08.2025,
s podaním právnej zástupkyne otca detí a k nej pripojenými listinnými dokladmi na čl. 77 až 79 spisu „(to
je ohľadom teda tých exekúcií, s podaním právnej zástupkyne otca detí na čl. 85 spisu“, s výmenným
lístkom-poukazomodvšeobecnejlekárkyotcadetízodňa14.10.2025,sTrestnýmrozkazomokresného
súduč.k.41T/14/2025-111zodňa14.04.2025,slistinnýmidokladminačl.103až110spisu,sosprávouz

Úradupráce,sociálnychvecíarodinyLučeneczodňa28.10.2025aknejpripojenýmilistinnýmidokladmi
na čl. 113 - 120 spisu, s Dohodou o pracovnej činnosti otca detí zo dňa 22.10.2025, s listinnými dokladmi
predloženými otcom na čl. 123 až 142 spisu, ako aj na čl. 144 až 160 spisu, s Dohodou o pracovnej
činnosti zo dňa 22.10.2025, emailovou správou od OTTO Work Force Slovakia s.r.o., Banská Bystrica,
ako aj so spismi okresného súdu sp. zn. 27P/39/2025 a 27Pc/7/2025.
4. Okresný súd mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodované

rozsudkom okresného súdu zo dňa 10.06.2024 č.k. 27P/75/2024-37, ktorým rozsudkom bola schválená
dohodarodičovoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíaurčenívýživnéhokmaloletýmdeťomv
takom znení, že obidve maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec detí sa zaviazal počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa výživným vo výške 150,00

Eur mesačne, splatným k rukám matky vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred. Styk otca s
maloletými deťmi súd neupravil. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania a zároveň zrušil neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené
uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 20.10.2023 č.k. 27P/124/2023-12. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 18.06.2024. V čase vtedajšieho rozhodnutia bola maloletá B. vo veku

X rokov a X mesiacov a maloletá C. vo veku X rokov a X mesiacov, obe maloleté deti navštevovali
Materskú školu v D.. Matka mala na maloletú B. výdavky na stravu 100,00 Eur mesačne, oblečenie, obuv
50,00 Eur mesačne, hračky 15,00 Eur mesačne, lieky, vitamíny 10,00 Eur mesačne, drogériu, hygienu
15,00 Eur mesačne, škôlku 12,00 Eur mesačne, anglický jazyk 15,00 Eur mesačne. Na maloletú C.
mala výdavky na stravu 100,00 Eur mesačne, oblečenie, obuv 50,00 Eur mesačne, hračky 15,00 Eur

mesačne, lieky, vitamíny 10,00 Eur mesačne, drogériu, hygienu 15,00 Eur mesačne, škôlku 65,00 Eur
mesačne, anglický jazyk 15,00 Eur mesačne. V tom čase poberala rodičovský príspevok 465,00 Eur
a rodinné prídavky na štyri deti s tým, že uvádzala, že z ich spolužitia ešte pochádzajú dve deti, ku
ktorým ešte otcovstvo určené nebolo. Otec detí v tom čase uviedol, že sa od mája 2024 zamestnal v NAY
Elektrodom E. na základe dohody o vykonaní práce, kde rozváža tovar, uzavrel dohodu na tri mesiace

s tým, že by mal dosahovať príjem okolo 750,00 Eur. Ďalej uviedol, že býva u rodičov, ktorým zvykne
prispievať do domácnosti sumou 200,00 Eur. Príjem jeho rodičov predstavuje spolu cca 1 000,00 Eur.
5. Na okresnom súde sa viedlo konanie o zníženie výživného sp.zn. 27P/162/2024, ktorý návrh otec detí
podal na okresný súd dňa 31.07.2024. Okresný súd rozsudkom zo dňa 10.10. 2024 návrh zamietol a
o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia

tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd mal za to, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí,
ktoré fyzicky povyrástli. Matka má na ne zvýšené výdavky. Okresný súd v odôvodnení ďalej poukázal
na to, že už v čase, keď sa rozhodovalo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, kde bol
rozsudok vydaný 10.06.2024, otcovi bolo známe, že voči nemu v trestnom konaní boli vydané dva
trestné rozkazy (23.02.2024 a 14.03.2024), aj napriek tomu uzavrel s matkou detí rodičovskú dohodu.

Následne v tomto konaní podal dňa 11.06.2024 odvolanie, v ktorom uviedol, že nepracuje nikde, že má
len vybavenú prácu, je evidovaný na úrade práce, je na „maródke“ a z toho dôvodu nemôže pracovať.
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 07.08.2024 sp. zn. 13CoP/148/2024 konanie o odvolaní otca
zastavil. Ďalej súd poukázal na to, že pokiaľ otec detí bol vo výkone trestu odňatia slobody svojim
konaním sa vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, čo nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný

výklad by viedol k tomu, že by sa povinný právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody „zbavil“ svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Ďalej uviedol, že po tom ako bol otec
z výkonu trestu prepustený zaevidoval sa na úrade práce, avšak nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu,
aby si našiel trvalejšie zamestnanie, pričom na pojednávaní uviedol, že si hľadá len brigádu, pretože sa
učí cudzie jazyky a chce vycestovať za prácou do zahraničia. Uviedol, že si podal len jednu žiadosť, a to

na Píle v E.. Okresný súd vychádzal u otca detí z potencionality príjmov s tým, že otec nemá pracovné
obmedzenia v súvislosti so svojim zdravotným stavom, že má síce ukončené len základné vzdelanie,
avšak sú voľné pracovné miesta, kde by otec mohol dosahovať príjem 1 000,00 Eur, pričom mu nič
nebráni ani v tom, aby prípadne vycestoval aj za prácou mimo svojho bydliska. Okresný súd poukázalna to, že otec je schopný znášať výdavok vo výške 20,00 Eur za dobitie kreditu na mobilný telefón a na
bežnom účte má úspory vo výške 800,00 Eur až 900,00 Eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňom 13.11.2024.

6. Za súčasného stavu bolo okresným súdomzistené, že maloletá B. je vo veku X rokov a maloletá C. vo
veku X rokov. Maloletá B. v školskom roku 2025/2026 navštevuje 2. ročník Základnej školy s materskou
školou v B. C. a maloletá C. 1. ročník tejto základnej školy. Matka má na maloletú B. mesačne výdavky na
stravu 100,00 Eur, ošatenie, obuv 50,00 Eur, drogériu 15,00 Eur, lieky, lieky, vitamíny 10,00 Eur, hračky
15,00Eur,naškolsképomôckyročne50,00Eurročne(namesiac5,00Eur).NamaloletúC.mámesačné

náklady na stravu 100,00 Eur, ošatenie, obuv 50,00 Eur, drogériu 15,00 Eur, lieky, vitamíny 10,00 Eur,
hračky 15,00 Eur, na školské pomôcky 50,00 Eur ročne (5,00 Eur mesačne). Zdravotný stav oboch
maloletých detí je dobrý. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu detí, ktorú skutočnosť
potvrdila správa z prešetrenia pomerov.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka detí v súčasnej dobe poberá
rodičovský príspevok vo výške 351,80 Eur a prídavky na štyri deti v celkovej výške 240,00 Eur. Spolu s

deťmi býva v trojizbovom prenajatom byte, za ktorý platí mesačne vrátane všetkých služieb 400,00 Eur.
Vodu si hradí každé tri mesiace, pričom na mesiac je to približne 40,00 Eur. Podľa vyjadrenia matky jej
finančne vypomáhajú rodičia a jej stará matka. Matka má v starostlivosti ešte ďalšie dve maloleté deti,
a to I. A., nar. XX.XX.XXXX a J. A., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorým na okresnom súde prebiehalo konanie
o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností, v ktorom konaní došlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov v priebehu konania, preto bolo konanie o určenie otcovstva zastavené a rozsudkom
sp. zn. 27Pc/7/2025 zo dňa 11.12.2025 boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec bol zaviazaný
prispievať na výživu oboch maloletých detí po 120,00 Eur mesačne a zameškané výživné na maloleté
detimusúdpovolilsplácaťvmesačnýchsplátkachpo200,00Eur.Stykotcasmaloletýmideťmiupravený

nebol.
8. Pokiaľ išlo o otca detí, tak okresný súd uviedol, že tento je nezamestnaný. V evidencii uchádzačov
o zamestnanie je od 07.09.2024. Poberal dávku v hmotnej núdzi od 01.03.2025 vo výške 87,00 Eur do
obdobia, kým pracoval na aktivačných prácach. Dňa 22.10.2025 uzavrel otec detí Dohodu o pracovnej
činnosti so zamestnávateľom K. L. na dobu určitú do 30.06.2026 s rozsahom dohodnutej práce 40 hodín

mesačne a s odmenou 4,69 Eur na hodinu. Zamestnávateľ bol vyzvaný, aby okresnému súdu oznámil
aký predpokladaný čistý mesačný zárobok bude u neho otec detí dosahovať, avšak aj napriek urgencii
takúto správu okresnému súdu nedoručil. Okrem maloletých detí má ešte otec vyživovaciu povinnosť
k deťom A., a to k J., nar. XX.XX.XXXX a k I., nar. XX.XX.XXXX, na ktorých výživu bol zaviazaný
prispievať u každého z nich výživným vo výške 120,00 Eur mesačne. Matka otca detí poberá invalidný

dôchodok vo výške 168,20 Eur, ako aj nemocenské dávky vo výške 370,60 Eur a otec otca detí poberá
invalidný dôchodok vo výške 380,90 Eur. Okresný súd si vyžiadal zoznam voľných pracovných miest
z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru služieb zamestnanosti (nachádzajúce sa na čl. 51 až
59 spisu, čl. 113 až 120 spisu). Otec detí okresnému súdu predložil listinné doklady, a to žiadosti o
prijatie k rôznym zamestnávateľom s tým, že týmto jeho žiadostiam vyhovené nebolo. Pokiaľ otec detí

uvádzal, že má prísľub zamestnania v Holandsku od spoločnosti I. M. L. C. s.r.o. Banská Bystrica,
tak okresný súd z emailovej správy od tejto spoločnosti (čl. 162 spisu) zistil, že otec sa uchádzal o
zamestnanie prostredníctvom tejto pracovnej agentúry. Bola mu ponúknutá práca s možnosťou nástupu
03.11.2025, avšak nepodpísal pracovnú zmluvu, čo malo za následok zrušenie dohodnutého nástupu
do zamestnania. Okresný súd ďalej zistil, že trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Lučenec

pod č.k. 41T/14/2025-111 zo dňa 14.04.2025 bol otec uznaný za vinného pre prečin ohrozovania pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s tým, že mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace, ktorý mu bol podmienečne odložený. Bol mu uložený probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe, bola mu určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov a bolo mu uložené
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a súčasne

mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 2 roky. Z tohto
trestného rozkazu vyplýva, že dňa 24.03.2024 otec detí viedol motorové vozidlo po požití návykových
látok. V trestnom spise bola zabezpečená priebežná správa ohľadne dohľadu vykonávanom probačným
amediačnýmúradníkom,zktorejvyplýva,žepočasvýkonuprobačnéhodohľaduboliuotcauskutočnené
dychové skúšky, a to dňa 22.07.2025 v čase o 19:17 hod. s výsledkom 0,79 mg/l, dňa 06.09. 2025 v

čase 17:28 hod. s výsledkom 0,74 mg/l a dňa 10.09.2025 v čase o 09:58 hod. s výsledkom 0,73 mg/
l. Probačný a mediačný úradník oznámil zákonnej sudkyni, že otec detí porušuje uložené obmedzia a
dopustil sa protiprávnej činnosti. U otca bol taktiež zistený alkohol ako u cyklistu dňa 20. 09. 2025 za
čo mu bola uložená pokuta 50,00 Eur. Taktiež sa dňa 06.09.2025 otec detí dopustil drobnej krádeže vobchodnom centre GALÉRIA, v obchodnom dome BILLA kde odcudzil alkohol. Z úradného záznamu
zo dňa 06.09.2025 vyplýva, že s ním bola sťažená komunikácia, pretože javil známky požitia alkoholu.
Dňa 10. 09.2025 bol spísaný úradný záznam na OO PZ v Lučenci ohľadom toho, že otec detí odcudzil

mobilný telefón svojmu otcovi, ktorý mu vrátil a jeho otec odmietol vec zápisnične oznamovať, zároveň
bol otec detí podrobený dychovej skúške, ktorá bola pozitívna s výsledkom 0,73 mg/l. Otec detí predložil
výmenný list - poukaz, vystavený jeho všeobecným lekárom dňa 14.10.2025 (čl. 95 spisu), z ktorého
vyplýva, že v minulosti bol sledovaný u pneumológa s diagnózou Astma bronchiale, Bronchitis chronica
simplex ac. exacerbans. Otec detí sám pri svojej výpovedi potvrdil, že v súvislosti s astmou neužíva

žiadne lieky, nenavštevuje žiadneho lekára, tak tento výmenný list si vyžiadal od lekára len preto, aby
to vedel zdokladovať pre okresný súd. Minimálna mzda v roku 2025 predstavuje 816,00 Eur, pričom
priemerná mzda v roku 2025 je 1 645,00 Eur.
9. Okresný súd s poukazom na právnu úpravu i § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
(ďalej len „ZR“), § 75 ods. 1 ZR, § 78 ods. 1, 3 ZR a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh na
zníženievýživnéhoniejedôvodný.Hmotno-právnoupodmienkoupreto,abysúdmoholvoveciopätovne

rozhodnúť (znížiť výživné, ktoré bolo určené právoplatným rozhodnutím) je zmena pomerov, a to buď na
strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, resp. na oboch stranách. V zmysle platnej judikatúry
je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak tieto
môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku.

10. Okresný súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, pretože tieto fyzicky
povyrástli. Oproti poslednému rozhodnutiu o úprave výživného už obidve maloleté deti navštevujú
základnú školu a matka má na ne zvýšené výdavky aj s prihliadnutím na vývoj životných nákladov (§
78 ods. 3 ZR). Matka má na deti výdavky, ktoré uviedla na informatívnom stretnutí rodičov vo výške
194,20 Eur a taktiež výdavky pre maloleté deti spojené s bývaním, ktorých alikvotná časť predstavuje

88,00 Eur na každé maloleté dieťa. Matka i naďalej poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky
na štyri maloleté deti. Došlo u nej k tej zmene, že má zvýšené výdavky aj v súvislosti s bývaním,
pretože si prenajala trojizbový byt, za ktorý platí mesačne 400,00 Eur plus poplatok za vodu mesačne
40,00 Eur. Podľa jej vyjadrenia jej finančne vypomáhajú jej rodičia a stará matka. V čase posledného
rozhodnutiasúduovýživnomotecuviedol,žejezamestnanývElektrodomeNAYE.,kdedosahujepríjem

750,00 Eur. Okresný súd uviedol, že táto skutočnosť preukázaná nebola, pričom už v tom čase boli
voči otcovi vydané dva trestné rozkazy a následne otec detí nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody.
Otec potom ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je v evidencii nezamestnaných, a to
od 07.09.2024. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi pričom je zrejmé, že do domácnosti neprispieva,
naopak, rodičia zaňho platia výživné pre maloleté deti. Otec detí najprv uvádzal, že si našiel prácu

v Holandsku, kde by mal zarábať 1 100,00 Eur a mal by za prácou vycestovať. Otcovi muselo byť
zrejmé, že za žiadnou prácou vycestovať nemôže, pretože mu bol uložený trest odňatia slobody s tým,
že tento mu bol podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad, skúšobná doba v trvaní
18 mesiacov, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok a trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 2 rokov. Počas trvania

tejto skúšobnej doby otec obmedzenie nedodržuje. Ako vyplýva zo správy probačného a mediačného
úradníka bolo uňho vo viacerých prípadoch zistené požitie alkoholu. Taktiež bol zastavený ako cyklista,
kde bol u neho zistený alkohol a dopustil sa drobnej krádeže v obchode a odcudzil mobilný telefón
svojmu otcovi. Následne otec detí predložil dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 22.10.2025, z ktorej
vyplýva, že by mal vykonávať prácu pomocného robotníka s tým, že dohoda je uzavretá na dobu určitú

do 30.06.2026 s tým, že odmena za prácu predstavuje 4,69 Eur. Otec detí predložil výpisy z účtov, a
to v konaní vedenom pod sp. zn. 27Pc/7/2025, z ktorých vyplýva, že otec tam má platby v rôznych
kaviarňach, pizzeriách, kupuje si tabakové výrobky a je zrejmé, že míňa finančné prostriedky na alkohol
a návykové látky (ako to vyplýva z listinných správ vyššie označených v bode 17). Otec detí nepreukázal,
že by bol zdravotne obmedzený pri hľadaní si zamestnania. Síce uviedol, že si ťažšie vie nájsť prácu,

pretože trpí astmatickými záchvatmi, avšak túto skutočnosť nepreukázal, pričom na pojednávaní sám
uviedol, že nenavštevuje žiadneho lekára, neberie žiadne lieky a pokiaľ predložil výmenný list od svojej
všeobecnej lekárky bolo to len za tým účelom, aby mal doklad pre okresný súd, avšak žiadneho lekára
nenavštívil. Okresnému súdu sa javilo, že tak ako to uviedol aj v predošlom konaní vedenom pod sp. zn.
27P/162/2024, otec nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby si našiel trvalejšie zamestnanie. Aj v tomto

prípade mal okresný súd za to, že je na mieste uplatnenie princípu potencionality príjmov (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 02. 2019 sp. zn. 3Cdo/236/2018). To znamená, že sa neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza sa z
jehopotencionálnychpríjmov,t.j.zpríjmov,ktorébypovinnýmoholmaťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, dopytu na trhu práce. Otec detí nepreukázal, že by
bol obmedzený pri hľadaní si zamestnania v súvislosti so zdravotným stavom. Má síce ukončené len
základné vzdelanie, avšak z pracovných ponúk Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vyplýva,

že sú evidované voľné pracovné miesta aj pre osoby so základným vzdelaním, kde by mohol dosahovať
minimálnu mzdu, avšak súd vychádzal z toho, že priemerná mzda v Slovenskej republike je 1 645,00
Eur, pričom otcovi nič nebráni v tom ( za predpokladu, že by nepožíval alkohol a návykové látky, čo si
zapríčinil sám, že má nariadený probačný dohľad), aby vycestoval za prácou aj mimo svojho bydliska,
prípadne aj do zahraničia, kde by mohol dosahovať mzdu, z ktorej by bol schopný platiť súdom určené

výživné.
11.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaokresnýsúduviedol,že„pokiaľmáotecfinančnéprostriedky
na zakupovanie alkoholu a návykových látok, má finančné prostriedky na to, aby vysedával po
kaviarňach, zakupoval si tabakové výrobky, tak by mal mať finančné prostriedky na platenie výživného
pre maloleté deti. Záverom opätovne súd uvádza, že otec ako rodič by mal vynaložiť všetky sily na
zaistenie výživy maloletých detí, nakoľko výdavky nemôže znášať len matka (za pomoci starých rodičov

detí zo strán oboch rodičov). Súd mal za to, že otec sa vyhýba práci, výživné zaňho platia jeho rodičia,
je vo veku XX rokov, avšak trvalejšiu prácu ešte nemal. Podľa názoru súdu otec nepreukázal, že by na
jeho strane došlo k takej zmene pomerov, ktorý by odôvodňovala zníženie výživného aj vzhľadom na
uplatnenie princípu potencionality príjmov otca. Súd mal za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach
platiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 150,00 Eur mesačne aj s prihliadnutím na to, že je

schopný míňať finančné prostriedky na alkohol, návykové látky, vysedávať po kaviarňach a zakupovať
si tabakové výrobky, pričom výživné má prednosť pred takýmito výdavkami otca. Preto potom súd návrh
otca detí na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.“ O náhrade trov konania okresný súd rozhodol
podľa § 52 CMP.
12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne, navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP v časti o zamietnutí jeho návrhu na zníženie
výživného zmenil a výživné primerane znížil v zmysle jeho návrhu, t.j. na výšku 30% životného minima
na každé z mal. detí, prípadne v zmysle § 389 ods.1 CSP napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
1.stupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd na tomto mieste odkazuje na celé obsahové
a rozsahové znenie podaného odvolania (čl. 189 a nasl. spisu). Otec detí sa odvolával proti rozsudku,

ktorým súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného. Mal za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy a neprihliadol na jeho skutočné pomery. Otec namietal, že okresný súd nesprávne posúdil jeho
vzdelanie, skúsenosti a možnosti a aj to, že pracoval len na dohodu o pracovnej činnosti s príjmom
približne 300,00 Eur, čo nestačilo na pokrytie ani jeho životných potrieb a bol finančne odkázaný na
rodičov. Bol nezamestnaný, vedený na úrade práce a poberal dávku v hmotnej núdzi. Tvrdil, že jeho

uplatnenie so základným vzdelaním bolo obmedzené a príjem z dohody bol nestabilný. Uviedol, že
si aktívne hľadal prácu a je schopný platiť len 30 % zo životného minima. Nesúhlasil s tvrdeniami
matky o užívaní alkoholu, či návykových látok a zdôrazňoval, že má záujem plniť si vyživovaciu
povinnosť v reálne zvládnuteľnej výške. Otec v odvolaní podrobne opísal svoj vzťah k deťom, snahu
zabezpečovať rodinu od ich narodenia, ako aj problémy v komunikácii s matkou, ktorá mu, podľa jeho

slov, opakovane bránila v kontakte s deťmi. Tvrdil, že výživné v určenej výške je preňho objektívne
neplniteľné, čo vedie len k zadlžovaniu a nie k riadnemu zabezpečeniu potrieb detí. Namietal, že
súd prvého stupňa nezohľadnil judikatúru, podľa ktorej musí byť výživné reálne splniteľné a nesmie
vychádzať z hypotetických príjmov. Zdôrazňoval, že rodičovská pomoc nie je príjmom, z ktorého by bolo
možné odvodiť vyššie výživné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a výživné znížil na 30 %

životného minima, prípadne vec vrátil na nové konanie. Deklaroval, že ak sa mu podarí nájsť lepšie
platenú prácu, má záujem platiť vyššie výživné.
13. K doručenému odvolaniu otca sa písomne nevyjadrila matka, ani kolízny opatrovník, čo
nepredstavovalo prekážku pre rozhodnutie odvolacieho súdu v odvolacom konaní.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupombez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
16. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v súvislosti s návrhom otca dokazovanie zameral
predovšetkým na prípadnú zmenu pomerov u otca, matky, maloletých detí a na rast životných
nákladov. Nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného rozsudkom okresného súdu č.k.
27P/75/2024-37 zo dňa 10. júna 2024, právoplatným dňa 18.06.2024 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 13CoP/148/2024-79 zo dňa 07.08.2024, ktorým otcovi bola uložená povinnosť platiť

výživné na maloletú B. vo výške 150,00 Eur mesačne, na maloletú C. vo výške 150,00 Eur mesačne,
pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr
správne, podľa odvolacieho súdu, okresný súd skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých
účastníkov konania, t.j. otca, matky, maloletých, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času
rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného.

17. Ako vyplýva z § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného (aj úpravy styku) patrí medzi
mimosporové, nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle
§ 78 Zákona o rodine, v spojení s § 121 CMP, predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu
podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí
byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky,

že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných
nákladov.
18. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť

tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie okresného súdu
č.k. 27P/75/2024-37 zo dňa 10. júna 2024, právoplatné dňa 18.06.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/148/2024-79 zo dňa 07.08.2024, pri takto zmenených pomeroch
neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie, ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania. Odvolací súd, v zhode s okresným

súdom konštatuje, že k takýmto kvalifikovaným zmenám pomerov nedošlo.
19. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
20. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné

dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
21. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktoré odvolací súd považuje za vecne správne,
ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov

jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledkov
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahupotrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie a dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou

súdu prvej inštancie.
22. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil, tak ako to už vyššie uviedol, ako opodstatnené
k odlišnému rozhodnutiu ako okresný súd.
23. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine ( § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.

1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba

neprimerané majetkové riziká.
24. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových

pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Predmetom odvolacieho konania
bolo posúdenie správnosti záverov okresného súdu, ktorý nekonštatoval takú zmenu pomerov na strane
otca, v dôsledku ktorej by bolo potrebné pristúpiť k zmene výšky vyživovacej povinnosti.
25. Odvolací súd teda vo vyvolanom odvolacom konaní preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
podaného odvolania otca maloletých detí B. a C., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k

záveru, že odvolanie otca nebolo dôvodné. Otec namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil
jeho osobné, vzdelanostné a pracovné pomery, neprimerane vyhodnotil jeho schopnosti a možnosti
plniť vyživovaciu povinnosť a nesprávne aplikoval princíp potencionálnych príjmov. Tvrdil, že pri svojom
základnom vzdelaní a práci na dohodu o pracovnej činnosti mohol dosahovať len príjem okolo 300,00
Eur mesačne, z ktorého nebol schopný plniť výživné určené prvostupňovým súdom. Odvolací súd sa

s týmito tvrdeniami otca nestotožnil. Predovšetkým konštatuje, že pri vyhodnotení na strane pomerov
maloletých detí, ktoré vecne správne vyhodnocoval okresný súd, dospel k záveru o existencií zmeny
pomerov na strane maloletých detí, keďže obe, v čase podania návrhu otca navštevovali základnú školu
a ich potreby sa s pribúdajúcim vekom zvyšovali. Matka podrobne preukázala výdavky na mal. deti,
náklady na bývanie aj svoju finančnú situáciu, ktoré otec v priebehu prvoinštatačného konania, ale ani

v odvolaní nespochybnil, pričom bolo zrejmé, že väčšinu nákladov znášala matka sama, za pomoci
vlastných rodičov. Otec nepreukázal, ale ani konkrétne netvrdil, že by sa na úhrade potrieb detí podieľal
pravidelne alebo vo výške, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
26. K odvolacej námietke týkajúcej sa jeho vzdelania odvolací súd uviedol, že skutočnosť, že otec
mal len základné vzdelanie, bola súdu prvého stupňa známa a bola pri rozhodovaní zohľadnená.

Táto skutočnosť (základné vzdelanie) bola daná už v čase pôvodne určeného výživného rozsudkom
okresného súdu č.k. 27P/75/2024-37 zo dňa 10. júna 2024, právoplatným dňa 18.06.2024 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/148/2024-79 zo dňa 07.08.2024, ktorým otcovi bola
uložená povinnosť platiť výživné na maloletú B. vo výške 150,00 Eur mesačne, na maloletú C. vo výške
150,00 Eur mesačne, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. Táto okolnosť

však sama osebe neznamenala, že by otec nebol schopný dosahovať vyšší príjem, než aký uvádzal. Z
vykonanéhodokazovaniavyplývalo,žeotecboldlhodobonezamestnaný,neudržalsitrvalézamestnanie
a jeho príjmy zo sporadických dohôd nevykazovali dlhodobú stabilitu a ani snahu o trvalé zaradenie na
trhu práce. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že otec nepreukázal objektívnu
prekážku, ktorá by mu bránila nájsť prácu primeranú jeho schopnostiam, fyzickému stavu, či veku.

27. K odvolacej námietke otca o nesprávnom použití princípu potencionálnych príjmov odvolací súd
uviedol, že tento princíp bol použitý v medziach judikatúry. Súd prvého stupňa nevychádzal len z
priemernej mzdy v SR, ale z úvahy, že otec vo veku XX rokov, zdravý a bez preukázaných zdravotných
obmedzení, bol schopný vykonávať aj fyzicky menej náročné práce, ktorých ponuka pre osoby so
základným vzdelaním existovala. Skutočnosť, že bol vedený na úrade práce sama osebe neznamenala,

že by bol nezamestnateľný. Princíp potencionálnych príjmov súdy používajú práve pri rodičoch, ktorí sa
dlhodobo neangažujú v získaní zamestnania, alebo úmyselne zotrvávajú v takom pracovnom režime,
ktorý im umožňuje vyhýbať sa reálnemu plneniu vyživovacej povinnosti.28.Pokiaľotecvodvolanínamietal,žebolfinančneodkázanýnarodičov,ktorímuzabezpečovalibývanie
a časť životných nákladov, tak takáto pomoc síce nie je príjmom, avšak nie je ani okolnosťou, ktorá
by odôvodňovala zníženie výživného. Práve odkázanosť na pomoc rodičov svedčila o tom, že otec

nevyvinul dostatočnú aktivitu k získaniu zamestnania a zabezpečeniu vlastných potrieb. Odvolací súd
konštatuje,žezvykonanéhodokazovaniaokresnýmsúdom,aleanizodvolanianiejemožnéprijaťzáver,
že by mu v práci bránila závažná sociálna alebo zdravotná prekážka, ktorá by v konečnom dôsledku
predstavovala prekážku pre aplikáciu princípu potencionality.
29. K odvolacím námietkam otca smerujúcim k tvrdeniam uvádzaným okresným súdom v odôvodnení

rozhodnutia o užívaní alkoholu, či iných návykových látok navrhovateľom, ako aj k popieraniu týchto
skutočností z jeho strany, odvolací súd konštatuje, že namietané skutkové zistenia súdu prvej inštancie
v uvedenej časti neboli v odvolacom konaní účinným spôsobom spochybnené. Odvolací súd vychádza
zo zásady, že do hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie zasahuje iba vtedy, ak je toto hodnotenie
zjavne nelogické, vnútorné rozporné alebo vykazuje znaky arbitrárnosti. V prejednávanej veci však
odvolací súd takýto deficit nezistil. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov a svoje závery logicky a presvedčivo odôvodnil. Skutočnosť, že otec bol v
relevantnom období podrobený probačnému dohľadu (ods. 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku),
podľa odvolacieho súdu možno vnímať i ako významný indikátor nestability jeho osobných a sociálnych
pomerov, pričom táto skutočnosť korešponduje so zisteniami okresného súdu o jeho zníženej schopnosti
zabezpečiť pre maloleté B. N. C. predvídateľné, bezpečné a riadne fungujúce výchovné prostredie.

Probačný dohľad svojou povahou reflektuje potrebu pravidelnej kontroly zo strany štátu nad správaním
jednotlivca, čo nepochybne svedčí o tom, že životné pomery otca nemožno považovať za dostatočne
stabilizované v miere, aká sa vyžaduje pri výkone rodičovských práv a povinností. Odvolací súd preto
uzatvára, že odvolacie námietky otca v tejto rovine neboli spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenia okresného
súdu a nepreukázali existenciu žiadnej vady, ktorá by odôvodňovala zásah do jeho hodnotenia dôkazov,

či zmenu prijatých skutkových záverov okresného súdu.
30. Odvolací súd, v rámci komplexnosti posúdenia odvolania otca ďalej posúdil aj jeho odvolacie
námietky týkajúce sa jeho vzťahu k deťom a tvrdenia o obmedzovaní styku zo strany matky, pričom
dospel k záveru, že tieto otázky, tak ako boli otcom formulované a odôvodnené, zostali bez vplyvu na
schopnosť otca plniť vyživovaciu povinnosť, keďže otec nepreukázal, že by mu záujem o deti bránil v

riadnom zamestnaní, ani že by matka svojím správaním spôsobila zhoršenie jeho finančnej situácie.
31. Po preskúmaní veci odvolací súd v zhrňujúcom závere konštatuje, že okresný súd pri určení
výživného postupoval v súlade so zákonom aj so zásadami ustálenej judikatúry a jeho závery sú vecne
správne. Zo spisového materiálu vyplýva, že výživné vo výške 150,00 Eur mesačne na každé maloleté
dieťa B. a C. primerane reflektuje odôvodnené potreby detí vo veku povinnej školskej dochádzky,

ktorých bežné výdavky prirodzene narastajú v súvislosti s ich vzdelávacími, stravovacími a záujmovými
aktivitami. Takto určená výška výživného sa pohybuje v medziach obvyklých súm priznávaných v
obdobných prípadoch a nepresahuje rámec primeranosti vzhľadom na ich reálne potreby. Otec v
odvolacom konaní nepreukázal žiadnu relevantnú zmenu svojich majetkových ani osobných pomerov,
ktorá by mohla viesť k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd naopak zistil, že dlhodobo

zotrvávavsituácii,vktorejsavyhýbastabilnémuzamestnaniu,resp.siudržiavalenmarginálnepracovné
zaťaženie. Takéto dobrovoľné znižovanie vlastných príjmov nemožno považovať za právne relevantný
dôvod na zníženie výživného. Rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie smerujúce k zabezpečeniu
riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, pričom jeho prípadná pasivita alebo účelová nečinnosť nemôže
byť prenášaná na ťarchu maloletých detí, ktoré sú odkázané na jeho podporu. Za týchto skutkových

okolností odvolací súd nenašiel žiadny dôvod na zmenu alebo zníženie určenej sumy, keďže zodpovedá
potrebám maloletých a zároveň odráža reálne schopnosti a možnosti povinného rodiča. Z uvedených
dôvodovodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvnapadnutejčastipovažujezavecnesprávny.Odvolací
súd, preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny s tým, že ak v budúcnosti otec
preukáže skutočnú a objektívnu zmenu pomerov, môže návrh na zmenu výživného podať opätovne.

32. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutieo návrhu otca na zníženie výživného na maloleté B. a C. odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
33. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP. Súdom prvej inštancie konštatovanému záveru,
že neboli splnené podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti otca nemožno nič z hľadiska jeho

racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne
zákonom chránených subjektov, vytknúť.
34. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
35. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §

52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani

nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
36. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
37. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).