Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/25/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216926
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6124216926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
manžela (otca): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, zastúpeného: JUDr. Veronika
Uhlerová, advokátka so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti manželke (matke): A. E. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., zastúpenej: JUDr. Stanislav Rešutík, advokát so
sídlom Nám. M. R. Štefánika 29/36, Brezno, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: G. C.,
nar. XX.XX.XXXX, B. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní

zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9P/12/2024-323 zo dňa 16.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9P/12/2024-323 zo dňa 16.10.2025 vo
výrokoch V., VI., VII. a X. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol;
výrokom II. maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky; výrokom
III. určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných

veciach, výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej G. výživným v sume 150
eur mesačne, na výživu maloletej B. výživným v sume 130 eur mesačne a na výživu maloletej G.
výživným v sume 130 eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva; výrokom V. upravil styk otca s maloletým deťmi v rozsahu:
každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas
zimných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod.,
počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od 02.01. od 10.00 hod. do posledného

dňa zimných prázdnin do 17.00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase
od 26.12. od 10.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 10.00 hod., počas jarných
prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR pre Banskobystrický kraj každý párny kalendárny rok
od nedele predchádzajúcej začiatku prázdnin od 17.00 hod. do stredy nasledujúceho týždňa do 17.00
hod., počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR pre Banskobystrický kraj každý
nepárny kalendárny rok od stredy od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin
každý párny kalendárny rok v čase od stredy predchádzajúcej začiatku prázdnin od 16.00 hod. do soboty

do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od soboty od 16.00
hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok v čase
od 01.07. od 16.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a v čase od 01.08. od 16.00 hod. do 15.08. do 17.00
hod.; výrokom VI. určil, že styk otca s maloletými deťmi počas bežného kalendárneho roka sa nebuderealizovať, nakoľko sa v tom čase realizuje osobitná úprava styku počas sviatkov a prázdnin; výrokom
VII. uložil matke povinnosť maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť, umožniť otcovi styk s maloletými
deťmi a v určenom čase pred jej bydliskom maloleté deti odovzdať otcovi a otcovi uložil povinnosť po

uplynutí doby stretnutia v určenom čase maloleté deti odovzdať matke pred jej bydliskom; výrokom VIII.
v prevyšujúcej časti sa návrh otca zamietol; výrokom IX. zrušil počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k.
9P/101/2024 26 zo dňa 23.10.2024; výrokom X. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine“), § 23 ods. 1 – 3 zákona o rodine, § 18 zákona o rodine, § 19 ods. 1 zákona o rodine, § 100
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CMP“), § 24 ods. 1, 5, 6 zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 62 ods. 1 – 5 zákona
o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, čl. 5 zákona o rodine, § 217 ods.
1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej

len „CSP“), § 363 CMP mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo rodičov maloletých
detí je dlhodobo a vážne rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Manželia viac ako rok a pol nežijú
v spoločnej domácnosti, nekomunikujú ako manželia, netrávia spolu voľný čas, nehospodária spolu a
nežijú intímnym životom. Došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu a ich zväzok funguje už len formálne,
bez reálnej perspektívy obnovy harmonického spolužitia. V konaní nebolo sporné, že rozdielnosť pováh,

odlišné predstavy o fungovaní rodiny a neschopnosť riešiť každodenné problémy viedli k trvalému
rozvratu manželstva. Skutočnosť, že manželstvo trvá, už nevytvára pre maloleté deti stabilné a pokojné
prostredie; naopak, zotrvávanie v nefunkčnom spolužití by mohlo negatívne ovplyvniť ich ďalší vývin,
preto dospel okresný súd k záveru, že rozvod je v danej situácii v súlade so záujmom maloletých detí,
pokiaľ rodičia budú rešpektovať ich potrebu udržiavať vzťah s oboma rodičmi a budú spolupracovať pri

zmierňovaní dôsledkov rozvodu. Keďže problémy manželov sú dlhodobé a neexistuje reálna šanca na
obnovenie ich manželského spolužitia, okresný súd manželstvo rozviedol.
3. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že rodina už viac ako rok funguje tak, že maloleté deti sú v starostlivosti matky
a s otcom sa stretávajú každý nepárny víkend. Okresný súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti

matky, ktorá zabezpečuje maloletým deťom stabilné, pokojné a fungujúce výchovné prostredie, ktoré
sa rozvodom nemení. Otec aj kolízny opatrovník so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti
súhlasili. Preto okresný súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určil, že obaja rodičia
ich budú naďalej zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Vyživovaciu povinnosť otca
k maloletým deťom okresný súd určil v súlade s návrhom otca, s ktorým matka súhlasila. Určené

výživné zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletých detí, jednak finančným možnostiam a
schopnostiam otca. Výška výživného je primeraná aj nákladom matky spojeným so starostlivosťou
o maloleté deti. Keďže rodičia sa na rozsahu styku otca s maloletými deťmi nedokázali dohodnúť
a komunikácia medzi nimi je komplikovaná, okresný súd vzhliadol potrebu upraviť styk súdnym
rozhodnutím. Prihliadol najmä na najlepší záujem maloletých detí, ktorý vyžaduje zachovanie osobného

kontaktu s otcom a podporu pozitívnych citových väzieb. Preto stanovil styk v rozsahu uvedenom vo
výroku rozsudku, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ktorý odporučil ponechať doterajší
režim styku (piatok – nedeľa, dvakrát mesačne) a proporcionálne upraviť sviatky a prázdniny. Takto
vymedzený styk považoval okresný súd za primeraný možnostiam rodičov aj potrebám maloletých detí.
Presné časové a organizačné určenie styku by do budúcna podľa okresného súdu mohlo eliminovať

konflikty medzi rodičmi a zabezpečiť maloletým deťom predvídateľnosť a pocit istoty. Okresný súd
sa nestotožnil s návrhmi otca na úpravu podmienok pre poskytovanie náhradných termínov styku, na
osobitnú úpravu jeho styku s každým maloletým dieťaťom, ani s návrhom na preberanie maloletých detí
v školskom zariadení, keďže by to bolo v rozpore so stabilitou, zvyklosťami a konštatovaním súdneho
znalca o silnej citovej väzbe maloletej B. a maloletej G. na maloletú G.. Školské zariadenie podľa

okresného súdu nemôže niesť zodpovednosť za odovzdávanie maloletých detí a otcov návrh tak ako
bol ním špecifikovaný, nebol podľa okresného súdu vykonateľný. Okresný súd apeloval na rodičov,
aby uprednostnili záujmy maloletých detí pred vlastnými konfliktmi a aby sa usilovali o spoluprácu
pri zabezpečovaní pokojného prostredia pre ich ďalší vývoj. Keďže rozsudkom súd prvej inštancie
upravil styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode, právoplatnosťou tohto rozsudku zrušil skoršie

neodkladné opatrenie.
4. Pokiaľ otec žiadal uložiť matke povinnosť pravidelne ho informovať o zdravotnom stave, školských
výsledkoch a ďalších dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí, okresný súd konštatoval,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že: matka mu v informovaní sa o maloletých deťoch nebráni,otec má dostupné všetky bežné kanály (lekár, škola, Edupage, osobný kontakt pri styku), sám nevyužil
možnosť informovať sa u triednych učiteliek, ani sa nezúčastnil rodičovských združení. Keďže nebolo
preukázané, že by matka otcovi bránila v získaní informácií o maloletých deťoch, okresný súd návrh na

uloženie tejto povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie v časti osobitnej úpravy styku otca s maloletými deťmi
podalaodvolaniematkazdôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.f),h)CSPvspojenís§62ods.1CMP.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
v tejto časti zmenil tak, že otec bude oprávnený stretávať s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov:
počas školských letných prázdnin každý rok, a to každý prvý a tretí júlový týždeň, každý prvý a tretí
augustový týždeň, vždy od štvrtka od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Vianočných sviatkov od
26.12. od 10.00 hod. do 29.12. do 17.00 hod. každý rok, počas Veľkonočných prázdnin od Veľkonočného
piatku od 10.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 17.00 hod. každý rok, počas jarných prázdnin každý

rok v nepárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v párny týždeň od piatka
od 16.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. Uviedla, že súd prvej inštancie odôvodnil úpravu styku
otca s maloletými deťmi tým, že medzi rodičmi je komplikovaná komunikácia, nevedia sa dohodnúť
na rozsahu styku a potrebujú pevne stanovené hranice odovzdávania a preberania maloletých detí.
Zdôraznil, že osobný kontakt s otcom je dôležitý pre zdravý vývin maloletých detí a že obaja rodičia majú

spoločnú zodpovednosť za ich výchovu. Okresný súd uviedol, že vychádzal zo znaleckého posudku,
podľa ktorého má zostať zachovaná doterajšia frekvencia styku (2x mesačne – piatok až nedeľa) a
proporcionálne upraviť sviatky a prázdniny. Napriek tomu však okresný súd určil rozsiahly a obsahovo
úplne odlišný rozsah styku, vrátane dvoch dlhých letných blokov od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8., čím
fakticky zaviedol prázdninovú formu striedavej starostlivosti, ktorú znalec výslovne neodporučil a ktorá

nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze. Z vyjadrenia maloletej G. na pojednávaní dňa 16.10.2025
jednoznačne vyplýva, že táto nemá momentálne k otcovi žiadny vzťah, nevedela uviesť, či by si vedela
predstaviť u otca stráviť týždeň alebo viac počas prázdnin; negatívne vníma jeho správanie, jeho nálady
a spôsob komunikácie; zažila situácie, keď chceli so sestrami ísť domov, ale otec kričal, aby zostali;
nechce sa s otcom stretávať sama a nemá potrebu s ním komunikovať; nevie si vybaviť žiadny pozitívny

zážitok s otcom. Zo znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že maloletá G. má negatívny vzťah k otcovi,
dvojčatá sú citovo závislé na staršej sestre, v cudzom prostredí sa necítia bezpečne, pri zmienke o
návštevách u otca sú v strese alebo plačú. Súd prvej inštancie sa s týmito závermi nevysporiadal, a
určil letné pobyty v rozsahu 31 dní, hoci proporcionálny podiel otca na letných prázdninách, ak by sa
vychádzalo z doterajšieho režimu styku, predstavuje len približne 9,3 dňa, nie viac ako mesiac. Výrok

o styku otca s maloletými teda nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, prieči sa záverom znaleckého
dokazovania, berie do úvahy len všeobecné formulácie o potrebe kontaktu detí s otcom, ale ignoruje
ich reálnu psychickú situáciu, väzby, vek a názory. Nerozlišuje medzi verejným deklarovaním záujmu
zo strany otca a skutočným fungovaním vzťahu, ktorý maloleté deti vnímajú ako povinnosť, nie ako
prirodzenú potrebu. Z dokazovania vykonaného okresným súdom nevyplýva, že by maloleté deti samé

prejavovali túžbu byť s otcom dlhšie. Naopak, ich vyjadrenia a celkový priebeh konania potvrdzujú,
že akékoľvek nútené rozširovanie styku môže viesť k väčšej rezistencii, odmietaniu a prehlbovaniu
konfliktov, čo je v priamom rozpore so zásadou najlepšieho záujmu maloletých detí. Keďže súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a jeho rozhodnutie
vychádza zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia, napadnutý výrok o styku je neudržateľný.

6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že v konaní nepreukázal úprimný záujem o maloleté
deti; naopak dlhodobo a aktívne sa usiluje o kontakt, chce tráviť s maloletými deťmi čo najviac času
a jeho cieľom je zlepšenie vzťahov narušených odchodom matky a maloletých detí zo spoločnej

domácnosti. Matka účelovo interpretuje jeho konanie a vytvára obraz, akoby sa maloleté deti s ním
nechcelistýkať,čopovažujezaneprimeranéavrozporestým,čojevnajlepšomzáujmemaloletýchdetí.
Poukázal na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorého má matka sklon k iracionálnym obavám,
hyperprotektívnemusprávaniuazveličovaniurizík,čosapodľanehopremietadopostojamaloletýchdetí
k nemu. Správanie maloletých detí je ovplyvnené matkou a jej pasívnou indoktrináciou, pretože maloleté

deti preberajú jej negatívny postoj, odmietajú s ním komunikovať a nereflektujú jeho snahu o zlepšenie
vzťahov. Zdôraznil, že matke vyhovuje súčasné nastavenie, keď trávi s maloletými deťmi 90 % času,
pričom tieto sú emocionálne naviazané najmä na ňu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že proporcionalita
znamená rovnomerné rozdelenie prázdnin medzi rodičov, a teda aj on má mať možnosť byť s maloletýmideťmi počas leta vo väčšom rozsahu. Matka mu umožňuje len veľmi obmedzený kontakt s maloletými
deťmi každý druhý víkend, čo podľa neho bráni budovaniu vzťahu. Štandardná prax súdov je rozdeliť
prázdniny medzi rodičov, aby obaja rodičia mali možnosť tráviť s maloletými deťmi čas kvalitnejšie než

počas bežného roka. Podľa otca chce matka nemá na zabezpečenie letných prázdnin (32 dní) toľko
dovolenky, a je nedôstojné, aby starostlivosť o maloleté deti zabezpečovali rodičia matky vo väčšej miere
ako on. Jeho rodičia nie sú s maloletými deťmi v kontakte tak často, ako by chceli, preto sú prázdniny
dôležitým obdobím pre prehlbovanie rodinných väzieb, spoločné zážitky a pre budovanie stabilného
vzťahu ním ako aj s rodinou z jeho strany, čo krátke víkendy neumožňujú. Matka vo svojom odvolacom

návrhu považuje za spravodlivé, aby s maloletými deťmi nestrávil ani jedny Vianoce, či Nový rok, čo je
rovnako v rozpore s rozhodovacou praxou súdov. Podľa otca bola v konaní matkou zneužívaná „údajná
neschopnosť“ dvojičiek tráviť čas s ním bez maloletej G.. Maloletá G. je od maloletej G. a maloletej B.
vekovo vzdialená, má svoje záujmy, rovnako je potrebné, aby si maloletá G. a maloletá B. od maloletej
G. začalo postupne odvykať. Pokiaľ sa matka vo svojom odvolaní odvoláva na výpoveď maloletej G.,
nepovažuje za správne, aby maloletá G. rozhodovala o živote dvojičiek.

7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zopakovala, že súd prvej inštancie napriek záverom
znaleckého dokazovania a vyjadrenia maloletej G. rozhodol o styku otca s maloletými deťmi počas
letných prázdnin vo forme striedavej starostlivosti, a to napriek tomu, že iné dokazovanie vo veci
samej odôvodňujúce takúto úpravu styku vykonané nebolo. Ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania

podstatné sú psychologické argumenty, z ktorých vyplýva, že maloletá G. ma negatívny vzťah k otcovi,
ktorého interpretácia (otca) je taká, že to je výsledok jej indoktrinácie (čo sa znaleckým dokazovaním
vôbec nepreukázalo), čo je účelovou interpretáciou otca, otec preceňuje svoje schopnosti, všetko čo
sa len dá, sa snaží urobiť sám. U dvojčiat nie je možná detailná explorácia, v cudzom prostredí sa
necítia komfortne a pri zmienke možnosti návštev u otca plačú, obe dvojčatá citovo lipnú na staršej

sestre. Podľa matky u otca absentuje úprimný záujem o maloleté deti, chýba mu sebareflexia, a za
jediného vinníka tejto situácie označuje ju. Maloleté deti k otcovi nechcú chodiť ani počas víkendov, otca
však pocity maloletých detí nezaujímajú, ignoruje ich, podceňuje. Maloleté deti majú právo na zdravý
vývin, na život bez nátlaku, sĺz a nútenia tráviť čas s rodičom, voči ktorému nemajú žiadnu dôveru,
ktorý ich veľakrát sklamal, nerozumie im, nevie to s nimi, kričal do nich, obviňoval ich z vecí, za ktoré

nemôžu, a tak z neho maloleté deti majú strach, neodvážia sa pred otcom prejavovať svoje pocity, boja
sa ho, nemajú s ním vzťah. Otec im zakazuje mobilné telefóny, aby nemohli byť s ňou v kontakte. Otec
maloletých detí, tak ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia, si bude vynucovať, aby maloleté deti chodili na
styk nedobrovoľne, hoci aj so slzami v očiach a so zreteľnými psychickými ťažkosťami. Je otázne, ako
dlho má takéto vynucovanie trvať, keď maloleté deti úprimne a dôvodne nechcú na styk chodiť a nejde

o žiadnu špekuláciu, či manipuláciu z jej strany. Otec zároveň tvrdí, že pri odovzdávaní maloletých detí
ona nezvláda emócie, no ignoruje skutočnosť, že maloleté deti pri odchode k nemu často plačú a sú
v rozpoložení, ktoré jednoducho nedokáže prehliadnuť. Otec by mal v prvom rade vnímať, ako sa cítia
maloleté deti, čo by bolo podstatne prospešnejšie ako kritizovať jej prirodzenú reakciu na ich stav.
8. Podľa matky sa vzťah otca s maloletými deťmi nepokazil odchodom zo spoločnej domácnosti alebo

tým, že by s maloletými deťmi netrávil dostatok času, ale jeho vlastným správaním voči maloletým deťom
aj nej. Keď je s maloletými deťmi sám, nezvláda to najmä po psychickej a citovej stránke, čas u neho
sa maloletým deťom vlečie a len čakajú, kedy pôjdu domov. V mieste kde otec žije nemajú žiadnych
kamarátov, okrem jedinej kamarátky, ktorú však v poslednej dobe stretávajú v D.. Nemajú tam širší
sociálny kontakt, ani starí rodičia, či ostatní príbuzní za nimi nechodia. Väčšinu času sú zatvorené v

dome, prípadne len krátko na dvore, a to vždy pod otcovým dohľadom. Aktuálna situácia je pre maloleté
deti veľmi zaťažujúca a ona sa ich snaží chrániť pred negatívnymi dôsledkami na ich psychiku. V danom
prípade je nutné si uvedomiť, že ide o právo maloletého dieťaťa na styk, nie o povinnosť, a toto právo
nemôže byť účinne realizované, ak ho maloleté dieťa odmieta. Doteraz nebol v konaní preukázaný
žiadny dôkaz o tom, že by ktorékoľvek z maloletých detí prejavilo záujem alebo túžbu tráviť čas s otcom.

V praxi to vyznieva skôr tak, akoby sa maloleté deti mali nútene podrobiť styku bez ohľadu na ich vôľu.
Dôkazom odmietavého postoja maloletých detí je aj to, že maloletá G. a maloletá B. nechceli, aby bol
otec prítomný na vianočnej besiedke v škole – výslovne si neželali, aby tam prišiel, a prosili ju, aby
mu o besiedke nepovedala. Rovnako nechceli ísť k otcovi na Vianoce, neprijímajú od neho darčeky,
nechcú s ním telefonovať ani komunikovať. Ich vyjadrenia sú jednoznačné: „mami, čo mám urobiť, aby

ma konečne niekto počúval, že tam nechcem ísť“, „nie je nám tam dobre, je nám tam veľmi dlho“. Matka
ďalej odmietla tvrdenia, že maloletá G. a maloletá B. sa nevedia vyjadriť. Pred cudzími ľuďmi môžu
pôsobiť placho, ale inak sú veselé, usmievavé, komunikatívne a spoločenské. Pred znalcom sa maloletá
G. vyjadrila, že jej u otca chýba mama a striedavá starostlivosť by sa jej nepáčila; v liste Ježiškovi sidokonca priala, aby mohla tráviť viac času s mamou. Maloletá B. sa vyjadrila, že chce bývať pri mame a
u otca sa necíti dobre. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, podľa ktorého „čo sa týka úpravy styku otca
s mal. deťmi, je veľmi ťažké sa k tomu vyjadriť, nakoľko aj tu odzneli na dnešnom pojednávaní viaceré

protichodné vyjadrenia, taktiež vyjadrenie mal. G.. Chcem k tomu uviesť, že akokoľvek bude styk otca s
mal. deťmi upravený, tento nebude fungovať, pokiaľ rodičia nebudú fungovať ako zodpovední rodičia a
nepristúpia k tomu ako zodpovední rodičia. Čo sa týka styku, každý má svoju nejakú predstavu o tom,
ako by sa deti mali stretávať s otcom, avšak chcem uviesť, že deti by si mali budovať vzťah aj s otcom
a považujem za veľmi krátky čas na budovanie vzťahu, keď sa deti majú stretávať s otcom len počas

víkendu 2-krát do mesiaca“, nevyplývajú žiadne konkrétne a individualizované zistenia významné pre
túto vec. Kolízny opatrovník neskúmal hlbšie reálnu situáciu maloletých detí. Podľa pocitu matky boli
vdanomprípadeprávaotcanadradenéprávammaloletýchdetí.Najejotázku,čomárobiť,keďdetipobyt
u otca nezvládajú, doma plačú a vyjadrujú, že tam nechcú ísť, kolízny opatrovník vôbec nereagoval.
9. Doplnila, že čas na budovanie vzťahov je od narodenia detí, nie až od začiatku rozvodového konania.
Maloletá B. a maloletá G. majú s maloletou G. výnimočne silný vzťah, no to neznamená, že nemajú

vlastný názor – naopak, ako 8-ročné deti majú prekvapivo jasné postoje a v bezpečnom prostredí ich
dokážu vyjadriť. Maloletá G. je pre ne veľkým vzorom, ale dvojičky samy vedia, kde sa cítia dobre.
Viackrát sa u otca pýtali domov, keď sa odhodlali povedať, že nechcú zostať. Obidve sú v panike pri
predstave, že by mali ísť k otcovi bez maloletej G.. O tejto situácii sa s maloletými deťmi rozprávala
a maloleté deti to jednoznačne neprijímajú. Otec vytvára tlak na maloleté deti aj na ňu samotnú, čo

maloleté deti intenzívne vnímajú a čo negatívne pôsobí na ich psychiku. Súhlasila s tvrdením otca,
že deformovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča sa neskôr napráva len ťažko – avšak presne k
takémuto stavu už podľa nej došlo v dôsledku správania otca. Od vykonania znaleckého dokazovania sa
situácia ešte zhoršila; preukázalo sa, že otec nezvláda starostlivosť o maloleté deti najmä po emočnej a
psychickej stránke a svojím nátlakom sa im odcudzil. Považuje za absurdné, že otec ju napáda dokonca

aj počtom dní dovolenky a na tom stavia tvrdenie, že by mal s maloletými deťmi tráviť polovicu prázdnin,
hoci maloleté deti sa týchto pobytov vyslovene boja. Otec neoprávnene kritizuje aj to, že maloleté
deti trávia čas so starou matkou – tento čas je primeraný, prirodzený a maloleté deti ho vyhľadávajú
dobrovoľne, pretože s ňou majú pekný vzťah a cítia sa pri nej dobre, bez akéhokoľvek nátlaku.
10. Matka tiež uviedla, že počas víkendu 05.–07.12.2025 boli maloleté deti u otca, pričom v nedeľu ich

priviezol domov a maloletá B. bola už pri dverách viditeľne chorá, takže bolo zrejmé, že na druhý deň
nebude môcť ísť do školy. V piatok odchádzala maloletá B. k otcovi zdravá a otec ju ani raz neinformoval,
že by sa u nej mohol vyskytnúť akýkoľvek zdravotný problém. Maloletá B. bola následne celý nasledujúci
týždeň, od pondelka do piatku, doma a nechodila do školy. Až keď už bola chorá, navštívila s ňou detskú
lekárku, začal otec posielať správy typu „ako je B.“, „chcem s ňou volať“ a podobne, pričom až následne

uvádzal, že jej od piatka alebo soboty začali zatekať hlieny. Otec poskytoval chaotické informácie, z
ktorých nevedela zistiť nič podstatné, a najmä – informácie prišli neskoro. Maloletá B. jej povedala, že už
v sobotu ráno sa cítila chorá a že boli s otcom na H., kde sa hrali v snehu oblečené len v teplákoch, bez
otepľovačiek. Počas víkendu 19.–21.12.2025 otec v sobotu ráno napísal, že maloleté deti sú „nejako
mimo“, že maloletá G. bude zrejme chorá, lebo je „utiahnutá“ a že obidve majú zvýšenú teplotu 37,4

°C. Maloleté deti následne doviezol domov, predchádzal tomu dlhý monológ smerovaný na maloletú G.,
po ktorom bolo maloletá psychicky vyčerpaná a opäť uviedla, že k otcovi už nechce ísť. Po príchode
domov maloleté deti choré neboli a boli v poriadku. Dňa 02.01.2026 maloleté deti odmietali k otcovi
ísť. Kontaktovala otca s návrhom kompromisu, aby maloleté deti vyzdvihol až v sobotu ráno, ale otec
to odmietol s tým, že treba rešpektovať nariadenie a maloleté deti majú byť pripravené o 16:00 hod.

Okamžite sa rozplakali. Otec prišiel do bytu, aby sa „s maloletými deťmi dohodol“, pričom ona celú
komunikáciu nahrala. Maloletá G. bola celý čas na jej rukách a fňukala. Otec sa maloletých detí neustále
pýtal, prečo nechcú ísť, čo sa stalo, čo má robiť, opakovane im vyčítal, že mu nič nepovedali, že „veci
sa takto neriešia“, že „sa nekomunikuje“, a pripomínal, že „darčeky majú u neho“. Otcovi sa nepáčilo, že
maloleté deti podľa neho „majú iný program“, hoci žiadny nemali. Nakoniec uviedol, že si to bude riešiť

„po vlastnej osi“, a odišiel. Matka má vážne obavy, ako budú maloleté deti zvládať ďalšie stretnutia s
otcom, keď na nich otec trvá aj napriek ich zjavnej nevôli.

11. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že v ňom matka účelovo vykresľuje jednotlivé situácie a navrhol
napadnutý rozsudok okresného súd potvrdiť ako vecne správny.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto rozhodnutie okresného
súdu v napadnutom výroku V. a súvisiacich výrokoch VI., VII. a X. potvrdil ako vecne správne cez úpravu
v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.

právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV. ÚS 252/2004, I. ÚS 50/2004, II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).
Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu

v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak

by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu
úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že
terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán

prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu.
14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom

matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2
CSP).
16. Odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch,
kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potomhľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa,

záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je
uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu
existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk
maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.
17. V prejednávanej veci má, podľa odvolacieho súdu, tak ako v konečnom dôsledku zohľadnil aj
okresnýsúd,najvyššiuprioritunajlepšízáujemmaloletejG.,maloletejB.amaloletejG..Tenvyhodnocuje
súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom

v čl. 5 zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové
väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.
18. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že

právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v
„najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného,

dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera,
musia byť v danom konaní preukázané (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19.
januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len
vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať
do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený

nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní
preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne
nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu len na samotnom tomto nesúhlase založiť
rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal
vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve

rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten – ktorý
modelúpravystykudruhéhorodičasmaloletýmdieťaťomzhľadiskasledovaniajehonajlepšíchzáujmov.
Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po
citovej, rozumovej, emocionálnej stránke a vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý

vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym
atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.
19. Matka vo svojom odvolaní tvrdila, že rozsah styku určený súdom prvej inštancie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Zdôrazňovala najmä výpoveď maloletej G. na pojednávaní dňa 16.10.2025,
ktorá uviedla, že nemá momentálne k otcovi žiadny vzťah, nevedela uviesť, či by si vedela predstaviť

u otca stráviť týždeň alebo viac počas prázdnin; negatívne vníma jeho správanie, jeho nálady a
spôsob komunikácie; zažila situácie, keď chceli so sestrami ísť domov, ale otec kričal, aby zostali;
nechce sa s otcom stretávať sama a nemá potrebu s ním komunikovať; nevie si vybaviť žiadny
pozitívny zážitok s otcom. Odvolací súd sa s odvolacou argumentáciou matky nestotožnil. Súd prvej
inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie (výsluch oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, maloletej G.,

oboznámenie so znaleckým posudkom a listinami tvoriacimi súdny spis) a svoje závery primerane oprel
o potrebu stabilného, predvídateľného a pravidelného kontaktu maloletých detí s otcom – s dôrazom
na ich duševný vývin a zachovanie citových väzieb s oboma rodičmi. Závery okresného súdu sú v
odôvodnení riadne rozvedené (ods. 45), najmä zdôraznením, že presne konkretizovaný rozsah styku
znižuje konflikty, podporuje istotu maloletých detí a napomáha udržiavaniu pozitívnych vzťahov s otcom.

20. Je pravdou, že maloletá G. prezentovala k otcovi negatívny postoj a odmietala dlhšie pobyty v jeho
domácnosti; okresný súd toto vyjadrenie maloletej nielen zaznamenal, ale aj zohľadnil v širšom kontexte:
jednak cez potrebu nerozdeľovať súrodenecké väzby (dvojčatá sú citovo naviazané na staršiu sestru),
jednak cez požiadavku postupného budovania vzťahu s otcom a potrebu pevných pravidiel, ktoréobmedzujú napätie medzi rodičmi pri odovzdávaní. Aj z výpovede kolízneho opatrovníka na pojednávaní
vyplynulo, že víkendový kontakt 2×mesačne je pre budovanie vzťahu krátky, a že maloleté deti potrebujú
prítomnosť oboch rodičov – bez toho, aby rodičia fungovali konfliktne (ods. 16). Tieto úvahy súdu prvej

inštancie majú jasnú oporu v obsahu spisového materiálu a odvolací súd ich považuje za racionálne a
presvedčivé. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je
jeho nepopierateľným právom. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu.
Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie
vhodnéačonie(uznesenieÚstavnéhosúduČeskejrepublikyvovecisp.zn.III.ÚS707/04,IV.ÚS288/04,

III.ÚS2150/07, I.ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor
maloletéhodieťaťabezzreteľanavšetkyzistenéskutočnostiavsúladestaktovyslovenýmnázorom,aby
došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (len primerane a podporne a z eurokonformného
postupu sa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02). Sama
skutočnosť,žedieťavyjadrujerezervovanýalebonegatívnynázornarodiča,ešteneznamená,žeúprava
širšieho styku počas prázdninového/sviatočného obdobia je proti jeho záujmu.

21. Odvolací súd zvýrazňuje, že z výpovede maloletej G. na pojednávaní nevyplývajú skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zásah do rozsahu styku určeného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vníma, že
maloletá G. vo svojej výpovedi uvádzala viaceré prejavy správania otca, ktoré sa jej subjektívne nepáčia
alebo ktoré hodnotila negatívne (najmä zvýšený hlas pri konflikte, neadekvátne poznámky o matke,
či dlhšie monologické vysvetľovanie). Ide o správanie, ktoré je síce nevhodné a je na otcovi, aby ho

korigoval, avšak podľa obsahu spisu nejde o situácie ohrozujúce, ani také, ktoré by bránili realizácii
kontaktu. Na druhej strane z jej výpovede tiež, vyplýva, že maloleté deti u otca štandardne fungujú,
vykonávajú školské povinnosti, otec im poskytuje pomoc a maloletá počas styku môže realizovať aj svoje
voľnočasové aktivity. Tieto zistenia svedčia o tom, že kontakt prebieha funkčne a v prostredí, ktoré je pre
maloleté deti bezpečné a zodpovedajúce ich potrebám, hoci nie bez emocionálneho napätia typického

pre obdobie po rozchode rodičov. Maloletá G. tiež potvrdila, že v minulosti maloleté deti absolvovali
aj dlhšie prázdninové pobyty u otca, čo svedčí o tom, že dlhší styk nie je pre maloleté deti objektívne
nezvládnuteľný. Preferencie maloletého dieťaťa, najmä vo veku blížiaceho sa adolescencii, predstavujú
dôležitý,avšaknierozhodujúcifaktor.Negatívnepostojemaloletéhodieťaťakrodičovi,hociichnemožno
bagatelizovať — neodôvodňuje záver o takej narušenosti vzťahov, ktorá by si vyžadovala obmedzenie,

skrátenie alebo redukciu styku, ani počas prázdnin, naopak sú dôvodom na podporu systematického
budovania vzťahu. Súd prvej inštancie túto okolnosť správne zohľadnil a upravil styk v stabilnom, pevne
predvídateľnom režime, ktorý je pre maloleté deti dôležitý a ktorý umožňuje zachovať vzťah s oboma
rodičmi. Odvolací súd dodáva, že záujem maloletých detí nemožno redukovať na ich momentálny
subjektívny postoj, najmä ak, ako vyplynulo z dokazovania, ide o situáciu s výraznou citovou väzbou

na jedného rodiča a s obmedzeným kontaktom s druhým rodičom. Je prirodzené, že maloleté dieťa
preferuje stabilné prostredie matky, no úlohou súdu nie je rešpektovať jednostrannú preferenciu, ale
zabezpečiť, aby maloleté deti nestratili kontakt s rodičom, ktorý o ne prejavuje záujem a je spôsobilý sa
o ne starať, čo potvrdil aj znalecký posudok (ods. 10–11 rozsudku).
22. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení

poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne

konformný výklad ustanovenia“.
23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou matky o nerešpektovaní záverov znaleckého
posudku okresným súdom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec neodporučil striedavú osobnú
starostlivosť, zdôraznil citovú závislosť maloletej B. a maloletej G. na maloletú G., negatívny postoj
maloletej G. k otcovi a potrebu udržať kontakt s otcom; ako rámec odporučil doterajší víkendový styk 2×

mesačne a proporcionálne sviatky/prázdniny (ods. 10 – 11). Okresný súd sa s týmto odporúčaním vecne
stotožnil, počas roka zachoval pravidelný víkendový kontakt a sviatky/prázdniny nastavil proporcionálne
vo vzťahu k bežnému roku, pričom výslovne uviedol, že vychádza aj zo znaleckého dokazovania
(ods. 45). Matka namieta najmä letný režim (1.–15. júl a 1.–15. august), označujúc ho za „striedavú
starostlivosť“ bez opory vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd dodáva, že nejde o zavedenie

striedavejosobnejstarostlivosti,aleoosobitnúúpravustykupočasprázdnin.Zobsahurozsudkuvyplýva,
že okresný súd sledoval dva legitímne ciele: koncentrovať dlhší, ale vopred predvídateľný blok času, v
ktorom možno s deťmi prirodzene tráviť prázdninové aktivity a súčasne nenarúšať školský režim, kde
sú konflikty a emočné napätie spravidla vyššie. Rozdelenie letných prázdninách na dva bloky v júli adva v auguste (vždy po dvoch týždňoch), je v praxi bežné riešenie pri rodičovi, ktorý nemá maloleté deti
v osobnej starostlivosti. Upravený rozsah styku umožní obom rodičom a maloletým deťom absolvovať
letné dovolenky (v bežnej dĺžke 8 - 10 dní, ktoré ponúkajú cestovné kancelárie, napr. pobytom pri

mori), umožní rodičom tráviť s maloletými deťmi čas efektívnejšie, zmysluplnejšie. Okresný súd zároveň
odmietol rozdeliť súrodencov a zdôraznil potrebu jednotného režimu pre všetky tri maloleté deti (ods.
45). Tieto úvahy súd logicky nadväzujú na znalecký záver, že „v ďalšej práci s rodinou sa treba sústrediť
na udržanie kontaktu otca s maloletými deťmi“ – teda nie redukovať kontakt, ale udržiavať a rozvíjať
ho. Okresný súd tak nepoprel závery znaleckého dokazovania, naopak, premietol ich do praktickej,

ucelenej a predvídateľnej úpravy, ktorá cez prázdniny umožní maloletým deťom bez časového tlaku
zažiť s otcom prirodzené situácie (denný rytmus, voľnočasové aktivity), čo je pre budovanie vzťahovej
väzby v strednodobom horizonte dôležitejšie, než fragmentované „krátke“ stretnutia. To, že matka
uprednostňuje kratšie bloky, neznamená rozpor záverov okresného súdu so znaleckým posudkom.
V danom prípade nie je možné podľa odvolacieho súdu súdnym znalcom použitý výraz „proporcionálne“
redukovať na matematickú konštantu, tak ako to naznačuje matka. Na tomto mieste odvolací súd

zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú
silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné vyhodnotiť ho
jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je
oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá
požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak by závery znalca nezodpovedali

skutkovýmzisteniam,resp.bolibyvrozporesozásadamilogiky,prípadneprekračovalirámecodborného
posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy styku z hľadiska frekvencie, rozsahu či obmedzení, nie
je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných
dôkazov vykonaných v rámci konania.
24. Pokiaľ ide o rozsah styku otca s maloletými deťmi počas ostatných prázdninových období a sviatkov,

odvolací súd uvádza, že aj v týchto častiach okresný súd zvolil primeraný, vyvážený a dlhodobo
udržateľný model, ktorý rešpektuje potrebu zachovania kontaktu maloletých detí s oboma rodičmi, ako aj
požiadavku predvídateľnosti a stability úpravy. Rozsah styku je časovo obmedzený, striedavo rozdelený
podľa párnosti rokov a nepredstavuje súvislý, ani neprimerane dlhý pobyt maloletých detí u otca, ktorý
by bol v rozpore s ich vekom, vývinovými potrebami alebo prejavenou vôľou (porov. odsek 45 rozsudku

súdu prvej inštancie). Vo vzťahu k vianočným prázdninám odvolací súd vníma, že ide o emocionálne
citlivé obdobie roka. Zvolený model však umožňuje maloletým deťom prežiť časť sviatkov s každým z
rodičov, bez potreby dlhého, či neprerušovaného pobytu mimo primárneho prostredia. Jednotlivé úseky
predstavujú vždy len niekoľko dní a s prihliadnutím na celkové trvanie vianočných prázdnin, ako aj na
vylúčenie bežného víkendového styku počas tohto obdobia, ide o v rozhodovacej praxi bežne používané

a udržateľné riešenie. Takto nastavená úprava zároveň zabezpečuje reálnu účasť otca na prežívaní
vianočnýchsviatkovsmaloletýmideťmi,čojezhľadiskazachovaniaarozvíjaniacitovýchväziebdôležité
a nie je v rozpore s najlepším záujmom maloletých (porov. odsek 45; k funkčnému priebehu bežných
víkendov pozri najmä odsek 17). Rovnako počas veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin okresný
súd zvolil primeraný a vyvážený režim, rovnako ide o časovo kratšie, striedavo upravené obdobia, ktoré

nepredstavujú neprimeranú záťaž, ani dlhodobé odlúčenie od primárneho prostredia. Takto upravený
styk je predvídateľný, vykonateľný a zodpovedá potrebám maloletých detí; zároveň plní účel udržiavania
a postupného posilňovania ich vzťahu s oboma rodičmi, čo súd prvej inštancie výslovne akcentoval v
širšom kontexte stabilizácie rodinných pomerov a znižovania konfliktov medzi rodičmi (porov. odsek 45;
k bežnému fungovaniu detí u otca pozri odsek 17).

25. Odvolací súd na záver uvádza, že odvolacia argumentácia matky smeruje najmä proti úvahám
súdu prvej inštancie a vychádza z presvedčenia, že tento mal vo väčšej miere kopírovať priania
maloletých detí, najmä maloletej G.. Odvolací súd však po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd
nezanedbal žiadne rozhodujúce kritérium, vyhodnotil aj názor maloletých detí, ale správne ho zasadil
do širšieho rámca ich najlepšieho záujmu – najmä potreby stability, predvídateľnosti. Rozsah styku

s maloletými deťmi zachováva pravidelný a kvalitný kontakt, úprava sviatkov a prázdnin predchádza
budúcim konfliktom. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch V., VI., VII. a X. potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods.
1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí
okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.27. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.