Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011832
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2218011832.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasamosudkyňouJUDr.DanouMolitorysvtrestnejveciobžalovaného:A.B.,

nar. XX.XX.XXXX v Handlovej, trvale bytom C. XX/XX, D., okres E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2024 v Dunajskej Strede takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Handlovej, trvale bytom C. XX/XX, D., okres E.,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 328/15/2201-44 zo dňa 28.09.2018 pre
skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 14. mája 2015 v čase o 9:10 hod. pred rodinným domom č. XX v obci F. G. v okrese Dunajská

Streda, viedol po ceste III. triedy č. 1432, v smere z Dunajskej Stredy osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Superb evidenčného čísla H., kde v km 2,0, pri odbočovaní vľavo mimo cestu, kde mienil v rozpore
s ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov
s osobným motorovým vozidlom zastaviť v protismere jazdy, nedal prednosť v jazde oprotiidúcemu
motocyklu značky I. PCX, vedenému poškodeným C. J., čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho poškodený C.
J. i napriek intenzívnemu brzdeniu nevedel zrážke zabrániť a prednou časťou motocykla narazil do
pravej strany osobného motorového vozidla Škoda Superb evidenčného čísla H., poškodený C. J.

utrpel v dôsledku dopravnej nehody nasledovné zranenia: polytraumu (úraz viacerých orgánových
systémov), poškodenie dôležitého orgánu - mozgu, spočívajúce v difúznom opuchu mozgu, otrase
mozgu a jemnom SAH obojstranne F-T vpravo, ďalej zlomeninu jarmovočeľustného, jarmovočelového,
čeľustnočelového a čelovonosového šva bez posunu, zlomeninu dolnej, strednej a zadnej steny očnice
vpravo, zlomeninu (trhlinu) jarmového oblúka vpravo s posunom, zlomeninu nosových kostičiek vpravo,
zakrvácanie do čeľustných, do čelových, do čuchových dutín (prínosové dutiny) obojstranne, vzduch v
pravejočnici,opuchhornéhoadolnéhoviečkavpravo,zlomeninutelakostistehennejvľavosposunutím,

sinistrorotáciu C2 so subluxáciou a
posunom C2 (minimálna) a početné tržné rany tváre, ktoré si vyžiadali liečbu v trvaní od 14.05.2015 do
03.11.2015, počas ktorej po dobu ôsmich týždňov závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob jeho života,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený C. J., nar. XX.XX.XXXX v C. Strede, trvale bytom

K. XXX, L. M. N. a poškodená spoločnosť Všeobcná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Žilina, IČO:35 937 874, so sídlom P.O. Hviezdoslava 26, Žilina s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 01.10.2018 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 328/15/2201-44 zo dňa 28.09.2018 na obvineného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v Handlovej (ďalej aj ako „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom sp. zn. 18T/91/2018 zo dňa 13.07.2022 oslobodil
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným
činom.

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/15/2023 zo dňa 24.08.2023 rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odôvodnenie okresného súdu bolo
nepreskúmateľné a zmätočné, výrok napadnutého rozsudku nekorešpondoval s jeho odôvodnením,

skutkové zistenia okresného súdu vzbudili pochybnosti a nebolo zrejmé, k akému záveru okresný súd
nakoniec dospel. Uložil preto súdu prvého stupňa nanovo posúdiť dôkaznú situáciu; dôsledne sa riadiť
zásadou požiadavkynáležitéhozisteniaskutkovéhostavuvecitak,abybezdôvodnýchpochybnostíbolo
možné vo veci spravodlivo rozhodnúť a tak aby skutkové zistenia súdu prvého stupňa nevzbudzovali
pochybnosti o svojej správnosti; dôkazy náležite v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku jednotlivo aj

vzájomne vyhodnotiť a dospieť k úplným a správnym skutkovým zisteniam a záverom, ktoré budú plne
zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania a pritom sa vyvarovať chýb a nedostatkov, ktoré mu
boli vytýkané; vysporiadať sa s okolnosťami, na ktoré prokurátor poukazuje vo svojom odvolaní.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného

C. J., výsluchom znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD., prečítaním znaleckých posudkov Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (č. 125/2021) a znalca MUDr. Igora Vargu (č. 27/2018) podľa §
268 ods. 2 Trestného poriadku; prečítaním relevantných listinných dôkazov a to: uplatnenie nároku na
náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, záznam z dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke
miesta dopravnej nehody, relácie na obžalovaného.

Obžalovaný O. B. na hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2019 vypovedal, že dňa 14.05.2015 v čase okolo
09:10 hod. jazdil svojím vozidlom Škoda Superb, H. v obci F. G. smerom do C. B., snažil sa tam nájsť
rodinný dom so súpisným číslom XX, kde bol vyslaný z firmy. Keďže videl, že čísla popisné sú na ľavej
strane a postupne klesajú, pohyboval sa po obci nízkou rýchlosťou, 40-45 km/h, a ďalej spomaľoval

až k číslu domu XX. Oproti nemu išlo vozidlo, ktoré pustil, vtedy začal pomaly odbočovať smerom
doľava k domu č. XX, chcel pred týmto domom zaparkovať. Keď sa pohol nevidel žiadne osobné vozidlo,
pomaly sa pohol doľava, keď bol v protismere tejto vozovky, na ľavo si všimol, že spoza zákruty veľkou
rýchlosťou vyletel motocykel. Motocyklista vo veľkej rýchlosti zabalansoval, pomykal volantom, začal
brzdiť, jasne videl, ako sa mu stlačili predné teleskopy a následkom toho motorku položil na zem, a

išiel priamo motorkou smerom na neho. Preľakol sa a stál. Motocyklista narazil do pravej strany vozidla,
po náraze bol vymrštený cez pravý blatník, pravú stranu vozidla za auto a ešte sa šúchal pár metrov
po ceste a ostal ležať na druhej strane cesty. Pri náraze mu z hlavy odletela prilba, ktorá zanechala
na vozidle stopy na pravej strane. Po tejto nehode sa o motocyklistu zaujímal, navštívil ho doma aj v
nemocnici, vyjadril mu aj celej rodine ľútosť. Zdôraznil, že to neznamenalo, že sa k dopravnej nehode

priznal, tak ako to prvý dopravný znalec v znaleckom posudku vyhodnotil, že na základe vyjadrenej
ľútosti mu priznali vinu. Poukázal na dôkaz - fotodokumentáciu, kde je zachytená zaseknutá ručička
tachometra na 63 km/h, čo je nárazová rýchlosť motocykla, keď narazil na vozovku alebo do vozidla.
Jasne videl, že motorka išla veľkou rýchlosťou, určite to nebolo 50 km/h. Videl reakciu motorkára, ktorá
bola chaotická, mykal s volantom, brzdil, stláčal predné teleskopy, nereagoval správne na vzniknutú

situáciu.Akbynenáhlebrzdil,určitebysadokázalvyhnúťvozidlu.Boltoneskúsenýmotorkár,ktorýjazdilbez vodičského oprávnenia a na motocykli sedel prvýkrát a prešiel pár sto metrov. Rozhodne ho nechcel
ohroziť, neohrozil ho, došlo k určitému obmedzeniu. Nemohol predpokladať, že bude jazdiť takou veľkou
rýchlosťou v obci a že nevie reagovať na vzniknutú situáciu. Jazdil na ukradnutom motocykli a samotný

poškodený sa priznal, že v tej dobe trpel psychickými problémami, to sa určite podpísalo na jeho reakcii.
Technický znalec vyhodnotil výpovede účastníkov psychologicky a následne zadával rýchlosť motocykla
pri náraze 0,00 km/h, a má za to, že tento posudok (prvý, pozn. súdu) je nepreskúmateľný.

Poškodený C. J. na hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2019 vypovedal, že si sadol na motorku, išiel

smerom na L. M. N. po hlavnej ceste normálne 50-tkou, potom zrazu pred ním vybočilo auto, bez
predošlého znaku, indexu. Potom doňho narazil a od tej doby si nepamätá, lebo bol v bezvedomí. Na
otázky uviedol najprv, že nevidel vozidlo, ktoré pred ním urobilo odbočovací manéver. Išiel po hlavnej
ceste rovno. Neskôr uviedol, že videl, že ide nejaké auto oproti, videl ho už skôr ako začalo odbáčať, lebo
išlo oproti, a potom zabočilo pred neho a nemal šancu zastaviť. Podľa udania poškodeného nedávalo
vozidlo znamenie o zmene smeru jazdy. Poškodený nevedel odhadnúť v akej vzdialenosti od vozidla

bol, keď začal odbočovací manéver. Nemal čas reagovať, bol zablokovaný. Zrazu zabočil, prekvapilo
ho to. Nepamätal si, či brzdil. Poškodený tvrdil, že neprekročil rýchlosť. Podľa neho vodič - obžalovaný
ho určite videl skôr, ako začal odbočovať, lebo aj on ho videl. V čase dopravnej nehody poškodený
navštevoval školu, v čase nehody nevie prečo nebol v škole. Na otázku či v čase nehody nepociťoval
nejaké psychické problémy, nevoľnosť, uviedol, že nie, bol zablokovaný odbočujúcim autom. Neuvádzal

v minulosti polícii, že v deň nehody mal psychické problémy. Nepamätal si, ako sa v ten deň dostal
do obce Michal na Ostrove. Bol u starého otca, ale on sa nezdržiaval doma, ani nikto iný. Sadol si
na motorku, vyskúšať ju, že si trochu zajazdí, potom sa stala nehoda. Poškodený vedel, že starý otec
má motorku doma, deň pred dopravnou nehodou ju uňho však nevidel. Nevidel, že by starý otec s ňou
jazdil. Chcel to len vyskúšať, len si chcel ísť zajazdiť. Predtým ešte nejazdil na motocykli, v ten deň sedel

prvýkrát na motocykli, nemal vodičské oprávnenie. Počas jazdy použil prilbu, bola pri motorke zložená,
ako aj kľúče. Nepamätal si zákrutu v jeho smere pred nehodou. Len niekoľko metrov bol od vozidla, keď
zistil, že hrozí nebezpečenstvo. Nepamätal si okolnosti ohľadne svojej reakcie, nemyslel si, že by brzdil,
lebo nemal ani šancu, bol vo vlastnom jazdnom pruhu na motorke. Nepamätal si, či spadol z motorky
pred nárazom do vozidla. Uviedol, že v nemocnici raz bol obžalovaný u neho, možno raz bol aj doma.

Vedel, že pri riadení motocykla je potrebné, aby bol držiteľom vodičského oprávnenia. Nevedel popísať
cestu z domu starého otca do miesta zrážky, lebo takto išiel prvý krát, išiel z L. M. N., potom je N. E.
a potom je F. G..

Poškodený C. J. na hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2022 na otázky uviedol, že videl vozidlo

obžalovaného, nezastavilo, nevie či spomalilo. Nepamätal si, či jazdilo pred ním nejaké vozidlo, tak si
skôr pamätá, že nešlo žiadne auto. K záverom zo znaleckého posudku, že motocykel sa pohyboval
približne od 74 km/h - 83 km/h poškodený uviedol, že nevie ako sa to mohlo stať, jemu tachometer
ukazoval50km/h.Naotázku,abyvysvetlil,ženatachometriručičkabolazaseknutánarýchlosti65km/h,
ako mu potom mohol tachometer ukazovať 50 km/h, poškodený uviedol, že nevie, ako sa to mohlo stať.

K rozporu, prečo dňa 21.06.2019 uviedol, že vozidlo, ktoré pred neho vybočilo nevidel, a na hlavnom
pojednávaní dňa 16.02.2022 uviedol, že ho videl, poškodený poznamenal, že nevie prečo sa tak vyjadril,
možno nepochopil otázku.

Zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

(ďalej len ÚSI vyplynulo, že vodič motocykla sa na začiatku nehodového deja pohyboval rýchlosťou v
rozpätí cca 74 až 83 km/h. Z technického hľadiska nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť, aký dlhý
čas uplynul od okamihu začiatku brzdenia motocykla po začiatok straty smerovej stability motocykla.
Po motocykli zadokumentované prvé stopy už vykazujú známky straty smerovej stability. S ohľadom na
uvedené bol riešený jednak variant A zohľadňujúci rýchlosť motocykla na spodnej, technicky prijateľnej

hranici rýchlosti a tiež variant B a C, ktoré zohľadňujú rýchlosť motocykla v oblasti hornej technicky
prijateľnej hranici rýchlosti. S ohľadom na nejednoznačný opis nehodového deja zo strany vodiča vozidla
Škoda bol tiež riešený variant kedy vodič odbočoval takým spôsobom, že pred odbočením zastavil a
následne vykonal rozjazd (variant B) a tiež za predpokladu, že pred odbočovaním nezastavil (variant
A a C). Príslušné parametre pohybu vozidla a motocykla počas nehodového deja pre variant A, B a C

boli nasledovné.
Variant A: V časovom okamihu cca 3,3 s pred zrážkou (vodič motocykla Honda sa v tomto okamihu
nachádza prednou časťou motocykla cca 65 m pred miestom zrážky) sa vozidlo Škoda pohybovalo
rýchlosťou cca 40 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 74 km/h. Vozidlu Škoda ostávaloprekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 20,2 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať do miesta
zrážky cca 65,4 m.
V časovom okamihu cca 2,7 s pred zrážkou (vodič vozidla ŠKODA začína vykonávať odbočovací

manéver vľavo) sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 33 km/h a motocykel Honda sa pohyboval
rýchlosťou 74 km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 20,2 m a
motocyklu Honda ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 65,4 m.
Včasovomokamihucca1,9spredzrážkou(vodičmotocyklaHondazačínareagovaťnavozidloŠKODA)
sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 25 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 74

km/h. Vozidlu ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 7,8 m a motocyklu Honda ostávalo
prekonať do miesta zrážky cca 37 m.
Včasovomokamihucca1,2spredzrážkou(motocykluHondazačínanábehbrzdnéhoúčinku)savozidlo
Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 17 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 74 km/h. Vozidlu
Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 3,6 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať
do miesta zrážky cca 22,6 m.

V časovom okamihu cca 0,92 s pred zrážkou (vodič motocykla začína intenzívne brzdiť) sa vozidlo
Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 14 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 71 km/h. Vozidlu
Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 2,3 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať
do miesta zrážky cca 16,6 m.
V časovom okamihu cca 0,88 s pred zrážkou (začína pád motocykla) sa vozidlo Škoda pohybovalo

rýchlosťou cca 14 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 70 km/h. Vozidlu Škoda ostávalo
prekonaťdomiestazrážkyvzdialenosťcca2,2mamotocykluHondaostávaloprekonaťdomiestazrážky
cca 15,8 m.
V časovom okamihu cca 0,69 s pred zrážkou (motocykel začína zanechávať treciu stopu na vozovke)
sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 12 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 68

km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 1,5 m a motocyklu Honda
ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 12,2 m.
V okamihu zrážky bola rýchlosť vozidla Škoda cca 4 km/h a rýchlosť motocykla Honda cca 59 km/h.
Variant B: V časovom okamihu cca 4,2 s pred zrážkou (v časovom okamihu počiatku míňania sa
vozidla ŠKODA s oproti idúcim vozidlom, kedy vodič vozidla ŠKODA mohol kontrolovať situáciu v

cestnej premávke pred sebou) sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou 0 km/h a motocykel Honda sa
pohyboval rýchlosťou 83 km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 7,7
m a motocyklu Honda ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 91 m.
V časovom okamihu cca 3,2 s pred zrážkou (v časovom okamihu počiatku rozjazdu vozidla ŠKODA)
sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou 0 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 83 km/h.

Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 7,7 m a motocyklu Honda ostávalo
prekonať do miesta zrážky cca 68 m.
V časovom okamihu cca 2,25 s pred zrážkou (vodič motocykla Honda začína reagovať na vozidlo
ŠKODA) sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 6 km/h a motocykel Honda sa pohyboval
rýchlosťou 83 km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 6,9 m a

motocyklu Honda ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 46,2 m.
V časovom okamihu cca 1,55 s pred zrážkou (motocyklu Honda začína nábeh brzdného účinku) sa
vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 11 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 83 km/
h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 5,3 m a motocyklu Honda ostáva
o prekonať do miesta zrážky cca 30,1 m.

Včasovomokamihucca1,5spredzrážkou(vodičvozidlaŠKODAzačínareagovaťnamotocykelHonda)
sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 11 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 82
km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 5,2 m a motocyklu Honda
ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 29 m.
V časovom okamihu cca 1,25 s pred zrážkou (vodič motocykla začína intenzívne brzdiť) sa vozidlo

Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 13 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 79 km/h. Vozidlu
Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 4,3 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať
do miesta zrážky cca 23,4 m.
V časovom okamihu cca 0,91 s pred zrážkou (začína pád motocykla na vozovku) sa vozidlo Škoda
pohybovalo rýchlosťou cca 15 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 70 km/h. Vozidlu Škoda

ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 3,1 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať do
miesta zrážky cca 16,4 m.
V časovom okamihu cca 0,7 s pred zrážkou (vozidlu ŠKODA začína nábeh brzdného účinku) sa vozidlo
Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 16 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 69 km/h. VozidluŠkodaostávaloprekonaťdomiestazrážkyvzdialenosťcca2,15mamotocykluHondaostávaloprekonať
do miesta zrážky cca 12,3 m.
V časovom okamihu cca 0,68 s pred zrážkou (motocykel začína zanechávať treciu stopu na vozovke)

sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 16 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 69
km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 2,1 m a motocyklu Honda
ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 11,9 m
V časovom okamihu cca 0,5 s pred zrážkou (vodič vozidla ŠKODA začína intenzívne brzdiť) sa vozidlo
Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 15 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 66 km/h. Vozidlu

Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 1,3 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať
do miesta zrážky cca 8,6 m.
V okamihu zrážky bola rýchlosť vozidla Škoda cca 4 km/h a rýchlosť motocykla Honda cca 59 km/h.
Variant C: V časovom okamihu cca 4,2 s pred zrážkou (počiatok míňania sa vozidla ŠKODA s oproti
idúcim vozidlom, kedy vodič vozidla ŠKODA mohol kontrolovať situáciu v cestnej premávke pred sebou
a následne začal vykonávať odbočovací manéver vľavo) sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou 13

km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 83 km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta
zrážky vzdialenosť cca 14,9 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 91 m.
V časovom okamihu cca 2,5 s pred zrážkou (vodič vozidla Škoda mohol pohľadom rozpoznať motocykel
Honda jazdiaci v protismere) sa vozidlo škoda pohybovalo rýchlosťou 13 km/h a motocykel Honda sa
pohyboval rýchlosťou 82 km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 8,8

m a motocyklu Honda ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 52,6 m.
V časovom okamihu cca 2,25 s pred zrážkou (vodič motocykla Honda začína reagovať na vozidlo
ŠKODA) sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 13 km/h a motocykel Honda sa pohyboval
rýchlosťou 82 km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 7,7 m a
motocyklu Honda ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 46,2 m.

V časovom okamihu cca 1,55 s pred zrážkou (motocyklu Honda začína nábeh brzdného účinku) sa
vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 13 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 82 km/
h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 5,1 m a motocyklu Honda ostávalo
prekonať do miesta zrážky cca 30,1 m.
Včasovomokamihucca1,5spredzrážkou(vodičvozidlaŠKODAzačínareagovaťnamotocykelHonda)

sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 13 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 82
km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 5,1 m a motocyklu Honda
ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 29,7 m. v časovom okamihu cca 1,25 s pred zrážkou (vodič
motocykla začína intenzívne brzdiť) sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 13 km/h a motocykel
Honda sa pohyboval rýchlosťou 79 km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť

cca 4 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 23,4 m.
V časovom okamihu cca 0,91 s pred zrážkou (začína pád motocykla na vozovku) sa vozidlo Škoda
pohybovalo rýchlosťou cca 13 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 70 km/h. Vozidlu Škoda
ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 2,8 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať do
miesta zrážky cca 16,5 m.

V časovom okamihu cca 0,7 s pred zrážkou (vozidlu ŠKODA začína nábeh brzdného účinku) sa vozidlo
Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 16 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 69 km/h. Vozidlu
Škodaostávaloprekonaťdomiestazrážkyvzdialenosťcca2,15mamotocykluHondaostávaloprekonať
do miesta zrážky cca 12,3 m.
V časovom okamihu cca 0,68 s pred zrážkou (motocykel začína zanechávať treciu stopu na vozovke)

sa vozidlo Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 13 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 68
km/h. Vozidlu Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 1,9 m a motocyklu Honda
ostávalo prekonať do miesta zrážky cca 12 m.
V časovom okamihu cca 0,5 s pred zrážkou (vozidlu Škoda začína nábeh brzdného účinku) sa vozidlo
Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 13 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 66 km/h. Vozidlu

Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 1,4 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať
do miesta zrážky cca 9,2 m.
V časovom okamihu cca 0,3 s pred zrážkou (vodič vozidla ŠKODA začína intenzívne brzdiť) sa vozidlo
Škoda pohybovalo rýchlosťou cca 11 km/h a motocykel Honda sa pohyboval rýchlosťou 63 km/h. Vozidlu
Škoda ostávalo prekonať do miesta zrážky vzdialenosť cca 0,7 m a motocyklu Honda ostávalo prekonať

do miesta zrážky cca 5,6 m.
V okamihu zrážky bola rýchlosť vozidla škoda cca 4 km/h a rýchlosť motocykla Honda cca 59 km/h.
K technickej príčine predmetnej dopravnej nehody, zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že v
zmysle definície technickej príčiny dopravnej nehody („technickou príčinou dopravnej nehody sú tieprvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a
ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode“) a na základe aj
vykonaných analýz bolo možné konštatovať, že v prípade variantu A (pre spodnú, technicky prijateľnú

hranicu rýchlosti jazdy motocykla) bolo technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody súčinnosť
nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Škoda (skutočnosť, že odbočovanie vľavo vykonal takým
spôsobom, že nedošlo k daniu prednosti vjazde vodičovi motocykla a to ako vo vzťahu k jeho skutočnej
rýchlosti jazdy, tak i vo vzťahu k rýchlosti jazdy 50 km/h) a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla
(jazda rýchlosťou cca 74 km/h - vyššou ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolená).

Nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda bola prvkom nehodového deja v dôsledku ktorého
došlo k vzniku kolíznej situácie a nesprávna technika jazdy vodiča motocykla bola prvkom nehodového
deja v dôsledku ktorého vodič motocykla dopravnej nehode nezabránil. Ak by každý z vodičov jazdil
technicky správne, potom by v prípade variantu A dopravnej nehode zabránil a to nezávisle na konaní
druhého vodiča. Z uvedeného vyplýva, že nutnou podmienkou vzniku dopravnej nehody bolo súčasné
spolupôsobenie nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Škoda a vodiča motocykla. V prípade variantu

BaC(prehornú,technickyprijateľnúhranicurýchlostijazdymotocykla)možnokonštatovať,žetechnickú
príčinu predmetnej dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej, a to či má vodič
vozidla ŠKODA situáciu pred odbočovaním vľavo vyhodnocovať vo vzťahu ku skutočnosti, že oproti sa
môže pohybovať iný účastník cestnej premávky a to nesprávnou technikou jazdy (rýchlosťou cca 83
km/h).

V prípade, že vodič vozidla ŠKODA uvedenú povinnosť nemá (teda nemusí predpokladať, že oproti sa
môže pohybovať iný účastník cestnej premávky a to nesprávnou technikou jazdy - rýchlosťou cca 83
km/h), potom (pre variant B platí, že) technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy vodiča motocykla a to jazda rýchlosťou vyššou (cca 83 km/h), ako bola rýchlosť pre
daný úsek maximálne dovolená. Vodič vozidla Škoda odbočoval spôsobom, kedy dal prednosť v jazde

vodičovi motocykla vo vzťahu k rýchlosti jazdy motocykla 50 km/h.
V prípade, že vodič vozidla ŠKODA uvedenú povinnosť má (teda má predpokladať že oproti sa môže
pohybovať iný účastník cestnej premávky a to nesprávnou technikou jazdy - rýchlosťou cca 83 km/h),
potom (pre variant B a C platí, že) technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť
nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Škoda (skutočnosť, že odbočovanie vľavo vykonal takým

spôsobom, že nedošlo k daniu prednosti jazde vodičovi motocykla a to ako vo vzťahu k jeho skutočnej
rýchlosti jazdy cca 83 km/h) a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla (jazda rýchlosťou cca 83
km/h) a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla (jazda rýchlosťou cca 83 km/h - vyššou ako bola
rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolená). Nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda bola
prvkom nehodového deja v dôsledku ktorého došlo k vzniku kolíznej situácie a nesprávna technika jazdy

vodiča motocykla bola prvkom nehodového deja v dôsledku ktorého vodič motocykla dopravnej nehode
nezabránil.
Konečné posúdenie miery vplyvu nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla škoda a vodiča motocykla na
skutočnosť, že došlo k predmetnej dopravnej nehode (teda miery zavinenia) je otázkou právnou, ktorú
neprináleží hodnotiť technickým znalcom.

K rýchlosti jazdy motocykla zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že motocyklista sa na začiatku
nehodového deja pohyboval rýchlosťou v rozpätí cca 74 až 83 km/h. Hodnota rýchlosti motocykla 74 km/
h sa vzťahuje k spodnej, technicky prijateľnej hranici rýchlosti motocykla (variant A) a hodnota rýchlosti
motocykla 83 km/h sa vzťahuje k hornej, technicky prijateľnej hranici rýchlosti motocykla (variant B a C).
K možnosti zabránenia zrážke zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v prípade variantu A je

možné konštatovať, že vodič motocykla Honda by zastavil cca 11 m pred miestom zrážky v prípade,
ak by jazdil správnou technikou jazdy, t.j. jazdil by rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou (50
km/h) a s motocyklom by po uplynutí reakčnej doby intenzívne brzdil. V prípade variantu B je možné
konštatovať, že vodič motocykla Honda by zastavil cca 21 m pred miestom zrážky v prípade, ak by
jazdil správnou technikou jazdy, t.j. dodržal by rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolenú (50 km/h) a s

motocyklom by po uplynutí reakčnej doby intenzívne brzdil. V prípade variantu C je možné konštatovať,
že vodič motocykla Honda by zastavil cca 18 m pred miestom zrážky v prípade, ak by jazdil správnou
technikou jazdy, t.j. jazdil by rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou (50 km/h) a s motocyklom
by po uplynutí reakčnej doby intenzívne brzdil. Vodič vozidla ŠKODA by dopravnej nehode zabránil
takým spôsobom, ak by odbočovací manéver vľavo nezačal vykonávať v čase, ako to vykonal počas

nehodového deja, ale tento by vykonal až po prejazde motocykla.
K technike jazdy a pohybu účastníkov zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že:
- Vodič motocykla Honda sa pohyboval rýchlosťou cca 74 km/h (pre variant A, resp. cca 83 km/
h pre variant B a C) v priamom smere po ceste J. v obci F. G.. Počas pohybu motocykla začalovozidlo ŠKODA SuperB vykonávať odbočovací manéver vľavo (z pohľadu smeru jazdy vodiča ŠKODA),
pričom s vozidlom vošiel do koridoru pohybu motocykla Honda. Po rozpoznaní vzniku kolíznej situácie
(odbočovanie vozidla ŠKODA vľavo) reagoval vodič motocykla v čase cca 1,92 s pred okamihom zrážky

(pre variant A, resp. cca 2,25 s pre variant B a C), pričom pozdĺžna vzdialenosť medzi predným kolesom
motocyklaaprednoučasťouvozidlaŠKODAbolapribližne42m(prevariantA,resp.cca50mprevariant
B a C). Po uplynutí reakčného času 0,7 s začal vodič motocykla intenzívne brzdiť. Následkom brzdenia
dostal vodič motocykla motocykel do nestabilného stavu, v dôsledku čoho došlo k pádu motocykla
na vozovku a po následnom šmýkaní motocykla po vozovke došlo k zrážke s vozidlom ŠKODA. V

okamihu zrážky bola rýchlosť motocykla cca 59 km/h. Z analýzy vyplýva, že vodič motocykla Honda
na odbočovací manéver vozidla ŠKODA vľavo reagoval včas. Z uvedeného vyplynulo, že technika
jazdy vodiča motocykla z hľadiska maximálne dovolenej rýchlosti jazdy pre daný úsek (50 km/h) nebola
správna, nakoľko sa vodič motocykla Honda pohyboval rýchlosťou vyššou (a to cca 74 km/h - pre variant
A, resp. cca 83 km/h pre variant B a C) ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolená (50 km/h).
- Vodič vozidla ŠKODA pre variant A sa pohyboval po ceste J. v obci F. G., pričom plynule spomaľoval s

úmyslom vykonať odbočovací manéver vľavo k rodinnému domu č. XX. V okamihu, keď už malo vozidlo
takmer nulovú rýchlosť (cca 4 km/h), pričom prednou časťou sa už čiastočne nachádzalo mimo vozovku,
došlo k zrážke s oproti jazdiacim motocyklom Honda. Z analýzy dania prednosti vjazde vyplynulo,
že vodič vozidla ŠKODA z technického hľadiska nedal prednosť v jazde vodičovi motocykla Honda,
nakoľko odbočovanie vľavo vykonal takým spôsobom, že vodič motocykla bol nútený z technického

hľadiska náhle meniť rýchlosť jazdy. V prípade variantu A bola technika jazdy vodiča vozidla ŠKODA
z technického hľadiska nesprávna, nakoľko vodič nedal z technického hľadiska prednosť v jazde
vodičovi motocykla Honda, a to ako vo vzťahu k skutočnej rýchlosti motocykla, tak i vo vzťahu k rýchlosti
motocykla pre daný úsek maximálne dovolenej (50 km/h).
- Vodič vozidla ŠKODA pre variant B vykonával rozjazd a zároveň vykonával odbočovací manéver

vľavo na ceste J. v obci F. G. s úmyslom zaparkovať vozidlo mimo vozovku k rodinnému domu č.
XX. Keď bol vodič vozidla ŠKODA približne v polovici protismerného jazdného pruhu, tak spozoroval
približujúci sa motocykel Honda, na čo reagoval intenzívnym brzdením. V okamihu, keď už malo vozidlo
takmer nulovú rýchlosť (cca 4 km/h), pričom prednou časťou sa už čiastočne nachádzalo mimo vozovku,
došlo k zrážke s oproti jazdiacim motocyklom Honda. Z analýzy dania prednosti vjazde vyplynulo, že

vodič vozidla ŠKODA z technického hľadiska dal prednosť v jazde vodičovi vodiča motocykla. Nakoľko
rozjazd a zároveň odbočovanie vľavo vykonal takým spôsobom, že vodič motocykla nebol nútený z
technického hľadiska náhle meniť rýchlosť jazdy vo vzťahu k správnej technike jazdy vodiča motocykla
(jazde rýchlosťou 50 km/h). Vodič vozidla ŠKODA dal z technického hľadiska prednosť vjazde vodičovi
motocykla Honda vo vzťahu k rýchlosti jazdy motocykla 50 km/h. Vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy

(cca83km/h)všaknedošlokdaniuprednostivjazde,nakoľkoztakejtorýchlostivodičmotocyklanemohol
pred miestom zrážky zastaviť pri nenáhlom znižovaní rýchlosti jazdy. V prípade variantu B (ak vodič
vozidla ŠKODA zastavil vo svojom jazdnom pruhu z dôvodu, že dával prednosť vjazde oproti jazdiacemu
vozidlu), potom je z technického hľadiska prijateľne, že v okamihu, keď sa vozidlo ŠKODA míňalo s
oproti jazdiacim vozidlom, mohol vodič vyhodnocovať situáciu v cestnej premávke pred sebou, a to práve

v okamihu, keď sa motocykel Honda nachádzal v oblasti zakrytého výhľadu, ktorý tvoril stĺp verejného
osvetlenia(jednásaookamih1spredzačiatkomrozjazduvozidla).TedavprípadevariantuBjepotrebné
správnosť techniky jazdy vodiča vozidla ŠKODA vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej, a to či má vodič
vozidla ŠKODA situáciu pred odbočovaním vľavo vyhodnocovať vo vzťahu k skutočnosti, že oproti sa
môže pohybovať iný účastník cestnej premávky, a to nesprávnou technikou jazdy (rýchlosťou cca 83

km/h). V prípade, že vodič vozidla ŠKODA uvedenú povinnosť má, potom jeho technika jazdy nebola
správna, nakoľko nedal prednosť v jazde vodičovi motocykla vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti jazdy
cca 83 km/h. V prípade, že vodič vozidla ŠKODA uvedenú povinnosť nemá (teda nemusí predpokladať,
žeoprotisamôžepohybovaťinýúčastníkcestnejpremávkyatonesprávnoutechnikoujazdy-rýchlosťou
cca 83 km/h), potom jeho technika jazdy bola správna, nakoľko odbočoval spôsobom, kedy dal prednosť

vjazde vodičovi motocykla vo vzťahu k rýchlosti jazdy motocykla 50 km/h.
- Vodič vozidla ŠKODA pre variant C sa pohyboval po ceste J. v obci F. G., pričom sa plynule pohyboval
rýchlosťou cca 13 km/h s úmyslom vykonať odbočovací manéver vľavo k rodinnému domu č. XX. V
okamihu, keď už malo vozidlo takmer nulovú rýchlosť (cca 4 km/h), pričom prednou časťou sa už
čiastočne nachádzalo mimo vozovky, došlo k zrážke s oproti jazdiacim motocyklom Honda. Z analýzy

dania prednosti v jazde vyplýva, že vodič vozidla ŠKODA z technického hľadiska dal prednosť v jazde
vodičovi motocykla Honda, nakoľko odbočovanie vľavo vykonal takým spôsobom, že vodič motocykla by
pri správnej technike jazdy (jazda rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou - 50 km/h) a brzdením
s polovičnou hodnotou brzdného spomalenia dokázal zastaviť približne 19 m pred miestom zrážky. TedavprípadevariantuCbolatechnikajazdyvodičavozidlaŠKODAztechnickéhohľadiskasprávna.Nakoľko
vodič dal z technického hľadiska prednosť vjazde vodičovi motocykla Honda, a to vo vzťahu k rýchlosti
motocykla pre daný úsek maximálne dovolenej (50 km/h).

K znaleckým posudkom znalca Ing. Ladislava Šipulu a znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k.s.
zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že znalec Ing. Ladislav Šipula vo svojom znaleckom
posudku č. XX/XXXX B. nárazovú rýchlosť vozidla Škoda na hodnotu cca 4 km/h, čo je v dobrej
zhode hodnotou vypočítanou spracovateľmi znaleckého posudku. Nárazovú rýchlosť motocykla J. P.
stanovil na hodnotu cca 25 km/h, čo je hodnota výrazne nižšia, ako bola vypočítaná spracovateľmi

znaleckého posudku (59 km/h). Hodnota nárazovej rýchlosti motocykla (25 km/h) stanovená J. P.
nekorešponduje z hľadiska kontrolných hodnôt EES s rozsahom a charakterom poškodenia vozidla
a motocykla. J. P. riešil problematiku výpočtu nárazovej rýchlosti motocykla pomocou viavtelesového
systému, čo v predmetnom prípade nie je vhodný spôsob, nakoľko neposkytuje kontrolné hodnoty
EES. Z uvedeného dôvodu došlo zo strany J. P. k nesprávnemu výpočtu vzájomného pohybu vozidla
a motocykla počas predmetného nehodového deja, ako aj k nesprávnemu vyhodnoteniu možnosti

zabránenia dopravnej nehody, nesprávnemu vyhodnoteniu problematiky dania prednosti vjazde a tiež
k nesprávnemu stanoveniu technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody. Znalecká organizácia
EXPERT GROUP, k.s. vo svojom znaleckom posudku č. 5/2019 stanovila nárazovú rýchlosť vozidla
Škoda na hodnotu cca 1 km/h, čo je v pomerne dobrej zhode s hodnotou stanovenou spracovateľmi
znaleckého posudku. Nárazovú rýchlosť motocykla riešitelia znaleckej organizácie EXPERT GROUP,

k.s. stanovili na hodnotu cca 49 km/h, čo je hodnota pomerne blízka k nárazovej rýchlosti, ako bola
stanovená spracovateľmi znaleckého posudku (59 km/h). Taktiež ďalšie vyhodnotenia (problematika
zabránenia dopravnej nehode, dania prednosti v jazde a stanovenie technickej príčiny predmetnej
dopravnej nehody) spracovali riešitelia znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k.s. v pomerne dobrej
zhode v porovnaní s vyhodnoteniami spracované riešiteľmi znaleckého posudku.

Znalec C. J. E. K., E., z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, na hlavnom pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX vypovedal, že v znaleckom posudku J. P. boli zistené nedostatky pri výpočte nárazu
motocyklistu, pričom J. P. stanovil hodnotu nárazovej rýchlosti na 25 km/h, avšak toto nekorešponduje
s ďalšími parametrami zrážky, a to energeticky ekvivalentnou rýchlosťou vozidla a motocykla. Túto

skutočnosť podporuje aj okolnosť, že na rýchlomeri motocykla ostala ručička zaseknutá na hodnote 65
km/h, čo nekorešponduje s rýchlosťami, ktoré uvádza znalec P. a tento nedostatok sa následne prenáša
do ďalších častí znaleckého posudku, a to do posúdenia rýchlosti motocykla na začiatku nehodového
deja a následne na posúdenia zabránenia dopravnej nehody, posúdenia techniky jazdy účastníkov a tiež
na vyhodnotenie príčiny dopravnej nehody. V predmetnom prípade boli vzaté do úvahy jednak spodná

hranica rýchlosti motocykla a taktiež horná hranica, pričom táto bola v rozpätí 74-83 km/h a tiež okolnosť
plynulého odbočovania vozidla Škoda, ako aj zastavenie tohto vozidla pred odbočením, nakoľko z opisu
nehodového deja nebolo možné jednoznačne identifikovať, či zastavil, alebo plynule odbočoval. Horná
hranica rýchlosti a zastavenia bola analyzovaná ako variant B/, plynulé odbočovanie a spodná hranica
rýchlosti bola analyzovaná ako variant A/ a plynulé odbočovanie a horná hranica bola analyzovaná ako

variant C/, každý variant bol vyhodnotený, technika jazdy oboch účastníkov, ako aj možnosti zabránenia
dopravnej nehody a vyhodnotenie technických príčin. V prípade variantu A/, nedošlo k daniu prednosti v
jazde motocyklistovi, a to ani vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti jazdy, ani vo vzťahu k rýchlosti jazdy pre
daný úsek dovolenej 50 km/h. Motocyklista s jazdou 50 km/h by zabránil dopravnej nehode, v prípade, že
by intenzívne brzdil. Z čoho vyplýva, že príčinou dopravnej nehody v prípade variantu A/ bola súčinnosť

nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Škoda, ktorý odbočoval spôsobom, kedy nedal prednosť v
jazdemotocyklistovianesprávnatechnikajazdymotocyklistu,ktorýsapohybovalrýchlosťouvyššou,ako
bola max. dovolená rýchlosť. V prípade variantu B/ a C/ došlo k javu, že vodič vozidla Škoda dal prednosť
v jazde vodičovi motocykla vo vzťahu k rýchlosti 50 km/h, avšak nedal prednosť v jazde vo vzťahu k
skutočnejrýchlostijazdy,ato83km/h. Znalecuviedol,žepridanýchvariantovplatí,ževčase,kedyvodič

mohol vyhodnocovať situáciu pred odbočovaním, sa motocyklista mohol nachádzať v oblasti zakrytého
výhľadu, a to za dvojitým stĺpom verejného osvetlenia. Za týchto podmienok je potrebné pre variant B/ a
C/ technickú príčinu vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej, a to či má vodič pri odbočovaní vľavo situáciu
pred vozidlom vyhodnocovať s ohľadom napr. na prekročenie rýchlosti 80 km/h. Jedná sa o otázku
predvídavosti, teda otázku právnu, ak vodič má uvedené predvídať, potom príčinou dopravnej nehody

bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla a nesprávnej techniky vodiča vozidla Škoda.
Nesprávnatechnikajazdyvodičamotocyklabolatýmprvkomnehodovéhodeja,ktorývodičoviznemožnil
dopravnej nehode zabrániť a technika jazdy vodiča vozidla Škoda bola tým prvkom nehodového deja, v
dôsledkuktoréhodošloknedaniuprednostivjazdemotocyklistovivovzťahukjehoskutočnejnesprávnejtechnike jazdy. V prípade, že vodič vozidla Škoda nemusí predvídať uvedené prekročenie rýchlosti jazdy
motocyklistu, potom technickou príčinou dopravnej nehody bola iba nesprávna technika jazdy vodiča
motocykla, pričom konečné posúdenie predvídavosti je právnou otázkou.

Na otázky znalec vypovedal, že pravdepodobnosť eventuality, že obžalovaný v čase, kedy mohol
zabrániť zrážke nevidel motocyklistu je veľmi vysoká. Ak by túto informáciu mal, potom sa javí ako
logické, že nezačne odbočovať. Naopak, veľmi logické sa javí, že vodič preto začal odbočovať vľavo,
lebonemalinformáciuoprichádzajúcommotocyklistovi,toženemáinformáciuomotocyklistovivprípade
variantu A/ a variantu B/ a C/ vyplýva z iných dôvodov. V prípade variantu A/, ak by sa vodič presvedčil o

situáciípredsebouprávevčase,kedytobolotechnickysprávne,tedapresnepredzačatímodbočovania,
potom motocyklistu vidieť mohol a dôvodom prečo ho nerozpoznal mohla byť skutočnosť, že tú situáciu
pred sebou vyhodnocoval v dlhšom čase pred začatím odbočovania a následne už nesledoval situáciu
pred sebou. V prípade variantu B/ a C/ v čase, kedy bolo technicky správne vyhodnotiť situáciu pred
sebou, sa vodič motocykla nachádzal za stĺpom verejného osvetlenia a ten rozdiel v prípade variantu
A/ a variantu B/ a C/ vyplýva z vyššej rýchlosti motocykla pri variante B/ a C/, ktorá bola cca 83 km/h, v

porovnaní s variantom A/, čo je minimálna rýchlosť motocyklistu a tá bola 74 km/h.
Znalec dodal, že povinnosť vodiča pri odbočovaní je taká, že má dať prednosť v jazde protiidúcim
vozidlám a to aj v prípade, že sú obmedzené rozhľadové pomery. Ak sú tieto rozhľadové pomery
obmedzené významne, môže dôjsť k situácií, že vodič pri odbočovaní nemôže dať prednosť v jazde
vozidla, aj keby sa títo pohybovali správnou technikou jazdy, teda neprevyšujúcou rýchlosť maximálne

dovolenú. V takomto prípade môže vodič bezpečne odbočovať iba pomocou náležitej poučenej osoby,
ktorá stojí v mieste, kde je dostatočný rozhľad. Podmienky predmetnej dopravnej nehody však podľa
názoru znalca nesplňovali hore uvedené skutočnosti, nakoľko pri variante B/ a C/ platí, že vodič
mohol bezpečne uskutočniť odbočenie vľavo tak, aby dal prednosť v jazde motocyklistovi jazdiacemu
rýchlosťou 50 km/h. Následne už ostáva otázkou právnou, či má vodič predpokladať prekročenie

rýchlosti jazdy motocyklistu a s ohľadom na toto, či má vyhodnocovať situáciu počas samotného
odbočovania. Čo v predmetnom prípade znamená, že na danie prednosti v jazde pre variant B/ a C/
nebola potrebná náležite poučená osoba, ak vodič nemusel predpokladať rýchlosť jazdy motocykla cca
80 km/h.
Znalec ďalej vypovedal, že v prípade, že by došlo k javu, že by vodič zastavoval vľavo na krajnici,

takýto spôsob jazdy by nebol správny, lebo vodič by mal zastaviť vpravo. Avšak z dostupných pokladov
nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť, aký manéver ten vodič mal v úmysle vykonať - či mal v úmysle
vykonať také zastavenie, že by napr. prvými kolesami čiastočne zasahoval na krajnicu, alebo mal v
úmysle vozidlo zastaviť úplne mimo vozovky. K tomu obžalovaný dodal, že mienil odbočiť k domu vľavo
s tým, že by stál rovnobežne s cestou mimo vozovky. Znalec dodal, že z jeho dostupných informácií,

čo sú technické podklady, je možné vyhodnotiť, že počas nehodového deja vozidlo zahájilo odbáčajúci
manéver, ktorého výsledkom bolo pozdĺžne státie, teda nie kolmo (na vozovku), avšak tento manéver
bol ukončený nehodovým dejom.
Znalec poznamenal, že motocyklista mohol predísť zrážke vo všetkých 3 variantoch, správnou technikou
jazdy, teda jazdnou rýchlosťou do 50 km/h, včasnou reakciou a brzdením mohol predísť zrážke, zastaviť

sa pred zrážkou. Podľa znalca v danej situácií reakcie motocyklistu boli adekvátne, a to v okamihu, kedy
rozpoznal kolíznu situáciu, a to odbočovanie protiidúceho vozidla, na túto situáciu reagoval včas, teda
adekvátne, pričom počas brzdenia začalo dochádzať k jeho pádu. Nie je možné presne vyšpecifikovať,
či by s lepšími vodičskými skúsenosťami ustál pád a to preto, lebo v rovnakej situácií môže dôjsť k pádu
počas intenzívneho brzdenia aj pri skúsenejších motocyklistoch, nie však u všetkých. Podľa znalca jeho

reakciu však nemožno považovať za adekvátnu z hľadiska zvolenej rýchlosti jazdy, vodič motocykla mal
možnosť jazdiť v predmetnom úseku tak, aby nepresahoval maximálne dovolenú rýchlosť. Doplnil, že
technicky je možné, ak by obžalovaný zastavil s vozidlom pozdĺžne s vozovkou a celým svojim vozidlom
mimo vozovky a tento manéver by nebol prerušený nehodovým dejom, nie je možné to vylúčiť. Technicky
je možné (prijateľné), že poškodený jazdil na motocykli rýchlosťou 83 km/h. Záverom dodal, že techniku

jazdy obžalovaného je možné považovať za správnu, ak nemal povinnosť predvídať takúto okolnosť,
tedajazdumotocyklisturýchlosťou83km/h,nakoľkodošlokdaniuprednostivjazdevovzťahukrýchlosti
50 km/h.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného L. J. F., znalcom z odboru zdravotníctvo

a farmácia - odvetvia chirurgia a traumatológia, súd zistil, že mechanizmus úrazu bol taký, že kedy
motocyklista videl, že zrážke sa nedá zabrániť, tak pri brzdení položil motorku na zem, tá sa šmýkala
po zemi a tak motorka narazila do osobného motorového vozidla na spolujazdcovej strane v spodnej
časti medzi kolesom a prednými bočnými dverami. Tam došlo aj k nárazu tela poškodeného, kedy prirýchlosti nárazu zotrvačnosťou narazil do vozidla, ešte niekoľko metrov letel vzduchom a potom sa
poškodený šmýkal telom po ceste. Po zrážke motorka ostala ležať vedľa auta a motocyklista preletel
na druhú stranu cesty a šmýkal sa na vozovke. Poranenia motocyklistu vznikli tupým násilím, pri

náraze tela poškodeného do vozidla, a následne ďalšie poranenia po páde motocyklistu na asfaltovú
vozovku. Pád na vozovku bol intenzívny, pri veľkej rýchlosti. Presne diferencovať, kedy ktoré poranenie
vzniklo, sa znalecky nedalo. Zo závervo ďalej vyplynulo, že pri tejto dopravnej nehode poškodený utrpel
poranenia: polytraumu (úraz viacerých orgánových systémov), difúzny opuch mozgu, otras mozgu,
jemné SAH obojstranne F-T vpravo, zlomenina jarmovočelustného, jarmovočelového, čelustnočelového

a čelovonosového šva bez posunu, zlomeninu dolnej, strednej a zadnej steny očnice vpravo, zlomeninu
(trhlina) jarmového oblúka vpravo s posunom, zlomenina nosových kostičiek vpravo, zakrvácanie do
čelustných, čelových, čuchových dutín (prínosové dutiny) obojstranne, vzduch v pravej očnici, opuch
horného a dolného viečka vpravo, zlomeninu tela kosti stehennej vľavo s posunom, sinistrorotácia C2
so subluxáciou a posunom C2 doprava minimálna, početné tržné rany tváre, preležanina sedacej oblasti
vľavo (nie priamy následok úrazu, ale komplikácia). Všetky uvedené vzniknuté a popísané zranenia sú

v priamej príčinnej súvislosti s opísaným skutkom, s dopravnou nehodou zo dňa 14.05.2015. Poranenia
sa z lekárskeho hľadiska hodnotia ako ťažké, ako ťažký úraz. Vznik trvalých následkov po uvedených
popísaných poraneniach nenastal. Dĺžka liečby fyzických poranení poškodeného trvala odo dňa úrazu,
od 14.05.2015 do 03.11.2015. Doba liečenia popísaných fyzických poranení poškodeného trvala cca
necelých6mesiacov,čojedobaprimeraná,plneindikovaná,medicínskyodôvodnenáaniejenadmerná.

Podobné zranenia (zlomenina kosti stehnovej) sa liečia okolo 5-6 mesiacov. Poškodený bol v dobe
dopravnej nehody študent. Ako PN administratívne vedený nebol. Podľa záverov znaleckého posudku
je poškodený od 03.11.2015 naďalej v liečbe pedopsychiatra, ale k pedopsychiatrovi chodil už aj v
dobe pred dopravnou nehodou. Bolestné za uvedené poranenia bolo (ku dňu vypracovania znaleckého
posudku 24.08.2018) spolu 600 bodov, čo pri hodnote 1 bodu vo výške 17,16 eur spolu činí 10.296

eur. Liečba poškodeného ku dňu vypracovania znaleckého posudku ešte nebola ukončená, preto ani
bolestné nemusí byť podľa znalca konečné. Podľa znalca by poškodený mal absolvovať operáciu
odstránenia osteomateriálu (kovového materiálu) zo zlomeniny stehnovej kosti. Vznik hodnotiteľného
sťaženia spoločenského uplatnenia (trvalé následky) u poškodeného následkom fyzických poranení
nenastal. K psychickým trvalým následkom znalec konštatoval, že sa musí vyjadriť znalec v odbore

detská psychiatria.

Z uplatneného nároku na náhradu škody zo dňa 25.05.2016 vyplynulo, že si Všeobecná zdravotná
poisťovňa titulom regresnej náhrady uplatnila náklady zdravotnej starostlivosti v sume 15.059,27 eura.

Zo záznamu z dopravnej nehody vyplynulo, že dňa 14.05.2015 došlo k dopravnej nehode v obci F. G.
na ceste J., pred rodinným domom č. XX, v km 2,0, v okrese C. B.. K dopravenej nehode došlo tak, že
obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo Škoda Superb, bielej farby, EČ: H. po ceste J., v obci F. G.
smerom od mesta C. B., kedy pri odbočovaní vľavo mimo komunikáciu nedal prednosť oproti jazdiacemu
motocyklu značky Honda PCX, bielej farby, EČ: M., EČ nepridelené na uvedený motocykel, vedené

nevodičom, poškodeným, ktorý v snahe zabrániť zrážke položil motocykel na vozovku a takto narazil do
pravej strany vozidla Škoda Superb. Pri zrážke nevodič motocykla - poškodený utrpel podľa predbežnej
lekárskej správy z NsP Dunajská Streda, spísaného L. Q. zranenie zlomeniny stehennej kosti vľavo,
početné tržné rany na hlave a na ľavom kolene, zlomeniny tvárových kostí, opuch mozgu, krvácanie do
mozgu, posunutie stavca C2, s dobou liečenia nad 6 týždňov. Obžalovaný neutrpel pri zrážke žiadne

zranenie, alkohol u vodiča zistený nebol. Poškodenému bola odobratá krv na toxikologické skúmanie.
MotocykelHondaPCXbolzaistenýnaORPZDunajskáStredaodťahovouslužbou.Celkováškoda6.000
eur. Príčina: 1/ nesprávne odbočovanie, nedanie prednosti v jazde obžalovaným, 2/ ťažké ublíženie
na zdraví z nedbanlivosti, spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti závažnejším spôsobom
konania.

Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa
14.05.2015 o 09.10 hod, v obci F. G. na ceste J. pred rodinným domom č. XX. Komunikácia - cesta
3.triedy, v km 2,0. Ohliadnuté od 14.05.2015 o 09.20 hod do 10.30 hod. Dopravná situácia, smerové
pomery - priamy úsek, povrch vozovky - živica, dobrá kvalita povrchu, suchý neznečistený, dobrý stav

krajnice bez vodiaceho pruhu (ojazdené značenie bez značenia), bez závad na komunikácii, prednosť
vyznačená dopravnými značkami, situovanie dopravnej nehody v jazdnom pruhu, žiadne špeciálne
objekty, rýchlostný limit 50 km/h. Šírka cesty 6 m, bez vyznačenia krajnice a stredu, miesto priehľadné,
nebránené. Počasie nesťažené, viditeľnosť cez deň, rozhľadové podmienky dobré. Stav účastníka 1/obžalovaný bez zranenia, alkohol negatívny, stav dobrý, žiadne nepriaznivé okolnosti neboli zistené; 2/
poškodený s ťažkou ujmou na zdraví, zlomenina stehennej kosti, alkohol nevyhodnotený, stav dobrý,
žiadne nepriaznivé okolnosti neboli zistené.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam. Zo správy z centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov zo dňa 03.12.202 vyplynulo, že sa o osobe obžalovaného nenašli žiadne
údaje. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 03.12.2024 vyplynulo, že obžalovaný je
registrovaný od 10.10.1995, žiadne dávky resp. dôchodky mu zo Sociálnej poisťovni vyplácané neboli.

Z odpovede na lustráciu v registri generálnej prokuratúry zo dňa 03.12.2024 vyplynulo, že aktuálne sa
voči obžalovanému nevedie žiadne ďalšie trestné konanie. Z údajov v Agende dopravno-správnych
činností zo dňa 03.12.2024 vyplynulo deväť priestupkov na úseku cestnej premávky v období od roku
2006 do roku 2015, kedy je evidovaný posledný priestupok. Z odpisu registra obyvateľov zo dňa
03.12.2024 súd zistil, že obžalovaný je ženatý a má jedno dieťa.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví sú subjekt a subjektívna stránka,
objekt a objektívna stránka. Subjektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 Trestného
zákona môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna stránka spočíva v
nedbanlivostnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví. Nedbanlivosť vyžadovaná
zákonodarcom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti pokrýva tak vedomú nedbanlivosť, ako aj

nedbanlivosť nevedomú. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 Trestného zákona
je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia. Hmotným predmetom útoku je telesná integrita
jednotlivca. Objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného poriadku
spočíva v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví, pričom je bez právneho významu, akým spôsobom páchateľ
tento škodlivý následok vyvolá. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je relevantné výlučne to,

že ťažká ujma na zdraví nastala v dôsledku nedbanlivosti páchateľa, zároveň musí byť spôsobená v
priamej príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním páchateľa (existencia kauzálneho vzťahu medzi
konaním a následkom).

K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku dôjde vtedy, ak

dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom
návrhu sa stal, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že skutok vykazuje všetky
znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, súd hodnotiac produkované dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods.12 Trestného poriadku dospel
k záveru, že skutok, ktorý prejednal, sa stal ale nie je trestným činom, nakoľko sa nepodarilo bez
rozumných pochybností preukázať nedbanlivostné zavinenie obžalovaného, preto bolo potrebné
postupom podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Ťažiskovou otázkou bolo, či obžalovaný, ako vodič osobného motorového vozidla,
viedol predmetné vozidlo spôsobom tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba a vyvodzuje
z toho porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom o cestnej premávke, a tým pádom aj naplnenie
kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, a v
kladnom prípade, či táto prípadná nesprávna technika jazdy obžalovaného bola, resp. mohla byť pokrytá
nedbanlivostným zavinením obžalovaného.Z vykonaného dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný viedol motorové
vozidlo v obci F. G. po ceste J.. R. S. XXXX v smere z Dunajskej Stredy a v opačnom
jazdnom pruhu sa pohyboval poškodený na motocykli. Obžalovaný sa chystal odbočiť vľavo

mimo cestu a počas odbočovania obžalovaného došlo k stretu motorového vozidla obžalovaného
s motocyklom poškodeného, pričom pri tejto dopravnej nehode poškodený utrpel viaceré zranenia
tak, ako boli špecifikované v znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia. Zrážka motocykla vedeného poškodeným s vozidlom vedeným obžalovaným
v jazdnom pruhu poškodeného nebola medzi stranami sporná. Nespornou skutočnosťou boli aj zranenia

poškodeného, ktoré tento utrpel v súvislosti s dopravnou nehodou tak, ako vyplývajú zo záverov
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia,
s ktorými sa súd stotožnil. Konajúci súd v danej veci nemal pochybnosti o tom, že zranenia, ktoré
poškodený pri dopravnej nehode utrpel, mali povahu ťažkej ujmy na zdraví v zmysle
§ 123 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko ako to vyplynulo z vykonaných dôkazov, u poškodeného došlo
o.i. k poškodeniu dôležitého orgánu a k poruche zdravia trvajúcej od 14.05.2015 do 03.11.2015, počas

ktorej doby spôsobené zranenia závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného. Vzhľadom
na to, že súd mal na základe znaleckého skúmania poranenia poškodeného za preukázané, nevykonal
listinné dôkazy navrhnuté prokuratúrou (lekárske správy na č. l. 204-2017).

Priebeh dopravnej nehody však obžalovaný a poškodený, ako jediní účastníci a svedkovia dopravnej

nehody opísali rozdielne.
Obžalovaný tvrdil, že sa pohyboval po obci nízkou rýchlosťou, 40-45 km/h, a ďalej spomaľoval až k
číslu domu XX. Oproti nemu išlo vozidlo, ktoré pustil a vtedy začal pomaly odbočovať smerom doľava
k domu č. XX, chcel pred týmto domom zaparkovať, keď sa pohol nevidel žiadne osobné vozidlo,
pomaly sa pohol doľava, keď bol v protismere tejto vozovky, na ľavo si všimol, že spoza zákruty veľkou

rýchlosťou vyletel motocykel. Motocyklista vo veľkej rýchlosti zabalansoval, pomykal volantom, začal
brzdiť a následkom toho motorku položil na zem, a išiel priamo motorkou smerom na neho, preľakol sa
a stál, motocyklista narazil do pravej strany vozidla, po náraze bol vymrštený cez pravý blatník, pravú
stranu vozidla za auto a ešte sa šúchal pár metrov po ceste a ostal ležať na druhej strane cesty. Podľa
tvrdení obžalovaného motorka išla veľkou rýchlosťou, určite to nebolo 50 km/h.

Poškodený k priebehu nehodového deja uviedol, že na motorke šiel po hlavnej ceste normálne 50-tkou,
keďzrazuprednímvybočiloauto,bezpredošléhoznaku,potomdoňhonarazilaodtejdobysinepamätá,
lebo bol v bezvedomí. Poškodený najprv uviedol, že nevidel vozidlo, ktoré pred ním urobilo odbočovací
manéver, neskôr vypovedal, že videl, že ide nejaké auto oproti, videl ho už skôr ako začalo odbáčať,
lebo išlo oproti, a potom zabočilo pred neho a nemal šancu zastaviť.

Vo veci dopravnej nehody boli vypracované tri znalecké posudky – prvý znalecký posudok bol
vypracovaný znalcom J. T. P., znalcom v odbore doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných
vozidiel, dopravné nehody, technický stav vozidiel č. 51/2017, ktorého do konania pribral vyšetrovateľ
PZ uznesením zo dňa 31.07.2017. Druhý znalecký posudok č. 5/2019 vypracovaný k dopravnej nehode

znaleckou organizáciou EXPERT GROUP, k.s. bol do konania predložený obhajobou a tretí znalecký
posudok k dopravnej nehode č. 125/2021 bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline, ktorý bol súdom pribratý do konania podľa § 147 ods.1 Trestného poriadku za účelom
vypracovania a podania znaleckého posudku, ktorým budú odstránené rozpory v podaných znaleckých
posudkoch (v znaleckom posudku č. XX/XXXX J. T. P. a znaleckom posudku č. 5/2019 Expert Group,

k.s.).

V tejto súvislosti konajúci súd dáva do pozornosti, že v procese hodnotenia dôkazov vychádzal práve
zo záverov znaleckého skúmania znaleckým ústavom, ktorý poskytol osobitné vedecké a odborné
posúdenie veci, pričom vyhodnotenia znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k.s. (nárazová rýchlosť

vozidla Škoda, nárazová rýchlosť motocykla, problematika zabránenia dopravnej nehode, dania
prednosti v jazde a stanovenie technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody) boli v pomerne dobrej
zhode s vyhodnoteniami stanovenými spracovateľmi znaleckého posudku znaleckým ústavom. Naproti
tomu k záverom znaleckého posudku znalca J. T. P. znalecký ústav konštatoval, že zo strany J. P.
došloknesprávnemuvýpočtuvzájomnéhopohybuvozidlaamotocyklapočaspredmetnéhonehodového

deja, ako aj k nesprávnemu vyhodnoteniu možnosti zabránenia dopravnej nehody, nesprávnemu
vyhodnoteniu problematiky dania prednosti v jazde a tiež k nesprávnemu stanoveniu technickej príčiny
predmetnej dopravnej nehody.Zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu, z ktorých konajúci súd vychádzal, vyplynulo, že v
čase, keď obžalovaný odbáčal doľava sa poškodený, jazdiaci v protismernom jazdnom pruhu pohyboval
rýchlosťou 74 – 83 km/h na mieste, kde bola maximálna povolená rýchlosť 50 km/h. V tomto smere

poukazuje konajúci súd na výpoveď obžalovaného, ktorý vypovedal, že motorka sa pohybovala veľkou
rýchlosťou prekračujúcou rýchlosť 50 km/h. Vo svetle uvedeného, ako aj s poukazom na skutočnosť,
že na rýchlomeri motocykla ostala ručička zaseknutá na hodnote 65 km/h, súd mal za preukázané,
že poškodený sa v čase, keď obžalovaný vykonával odbočovací manéver pohyboval v mieste, kde
bola maximálne povolená rýchlosť 50 km/h, rýchlosťou 74 – 83 km/h. Súd teda neuveril tvrdeniam

poškodeného, že sa na motorke pohyboval po hlavnej ceste normálne 50-tkou, keďže jeho tvrdenia boli
vyvrátené viacerými vykonanými dôkazmi tak, ako je to uvedené vyššie.

Ďalej bolo potrebné vyhodnotiť, či obžalovaný ako vodič motorového vozidla sa dopustil konania, ktoré
je mu kladené za vinu tým, že nedal pri odbočovaní vľavo prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu,
pričom došlo k zrážke oboch vozidiel, pri ktorej poškodený utrpel zranenia opísané v obžalobe, a to

porušením ustanovenia § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke obžalovaným. Na tomto
miestesúddávadopozornosti,žehocimásúdzapreukázané,žedošlokporušeniapredpisovtýkajúcich
sa vedenia motocykla poškodeným, keď tento sa pohyboval na motocykli rýchlosťou 74 – 83 km/h na
mieste, kde bola maximálna povolená rýchlosť 50 km/h, prípadné spoluzavinenie poškodeného nemá
rozhodne za následok nevinu obžalovaného.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom do 31.12.2015, vodič
odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým
vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič
motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde

električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo.

Pre posúdenie viny obžalovaného a či prišlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu bolo
rozhodujúce, či technika jeho jazdy bola v príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom, či obžalovaný
spôsobil vzniknutý následok, či porušil svoje povinnosti.

Súd konštatuje, že pre vyriešenie otázky, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody je potrebné
vyhodnotiť právnu otázku, či obžalovaný mal predpokladať, že oproti nemu sa môže pohybovať
motocyklista rýchlosťou nad 50 km/h, a teda či má vzhľadom na to, že sa oproti nemu môže pohybovať
motocyklista takouto rýchlosťou, dlhšie a detailnejšie vyhodnocovať dopravnú situáciu.

K nastolenej otázke súd uvádza, že z logického výkladu pravidiel cestnej premávky vyplýva, že vodič,
ktorý dáva pri odbočovaní vľavo prednosť v jazde protiidúcim motorovým i nemotorovým vozidlám
nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti od miesta, na ktorom
sa nachádza vidí, ale iba tým, ktoré sú natoľko blízke, že vykonanie odbočovacieho manévru vľavo ním

riadeného vozidla by u vodičov idúcich v protismernom pruhu vyvolalo nebezpečenstvo nutnosti náhlej
zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Pritom vodič spravidla na základe svojich skúsenosti odhaduje, ktoré
vozidlo je v dostatočnej vzdialenosti tak, že mu umožňuje odbočiť vľavo a ktoré už nie, a pri tomto
svojom odhade vychádza z rýchlosti, ktoré právne predpisy v danom mieste povoľujú. Vzhľadom na
uvedené je v prípade obžalovaného potrebné aplikovať tzv. princíp odvodenej dôvery, ktorý spočíva v

dôvere účastníkov cestnej premávky voči ostatným účastníkom cestnej premávky, že títo dodržiavajú
predpisy. Od účastníkov cestnej premávky nemožno v dobrej viere žiadať, aby pri riešení dopravných
situácií (napr. dávanie prednosti v jazde) vopred počítali s tým, že iný účastník porušuje pravidlá cestnej
premávky napr. jazdou, ktorou zreteľne prekračuje maximálne povolenú rýchlosť.

Za stavu, keď mal súd vyhodnotiť výpoveď obžalovaného a poškodeného vo vzájomných súvislostiach
so znaleckým posudkom znaleckého ústavu č. XXX/XXXX, ktorý technické príčiny dopravnej nehody
stanovil v troch variantoch, z ktorých dve boli pri popisovaní technických príčin dopravnej nehody
pre obžalovaného priaznivejšie, nemohol sa súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“ prikloniť
v posudzovanom prípade k tomu variantu (variant A), ktorý bol pre obžalovaného najmenej priaznivý,

ale naopak, mohol vychádzať len z tých variantov ( variant B a variant C), v ktorých boli technické príčiny
dopravnej nehody stanovené tak, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy vodiča motocykla, a to jazda rýchlosťou vyššou (cca 83 km/h), ako bola rýchlosť pre daný
úsek maximálne dovolená s tým, že vodič motorového vozidla – teda obžalovaný, odbočoval spôsobom,kedy dal prednosť v jazde vodičovi motocykla vo vzťahu k rýchlosti motocykla 50 km/h. V tejto situácii
bolo pre súd rozhodujúce, že variant B je v súlade s výpoveďou obžalovaného, ktorý vypovedal, že začal
odbočovať vľavo potom, ako pustil vozidlo, ktoré šlo oproti a v čase, keď sa pohol nevidel žiadne osobné

vozidlo s tým, že až keď sa s vozidlom nachádzal v protismernom pruhu, všimol si, že spoza zákruty
veľkou rýchlosťou vyletel motocykel. Vo svetle uvedeného súd ustáli, že obžalovaným opísaný priebeh
dopravnej nehody zodpovedá variantu B a priebehu dopravnej nehody opísaným v tomto variante, preto
súd vyhodnotil, že práve tento variant najvernejšie odráža skutočný priebeh nehody.

Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc zo záznamu o dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta
dopravnej nehody, znaleckého posudku znaleckého ústavu a výpovede znalca) súd zistil, že predmetná
dopravná nehoda sa udiala na úseku vozovky s maximálne povolenou rýchlosťou 50 km/h., za dobrých
poveternostných i jazdných podmienok.
Poškodený vchádzal do daného úseku zo zákruty z miesta vzdialeného cca 91 m od miesta nehody,
pričom rýchlosť motocykla v čase nárazu bola 59 km/hod. Poškodený sa pohyboval rýchlosťou

okolo 83 km/h v priamom smere po ceste III/1432 v obci F. G., počas pohybu motocykla začal
obžalovaný s vozidlom vykonávať odbočovací manéver vľavo, pričom s vozidlom vošiel do koridoru
pohybu poškodeného. Poškodený po rozpoznaní vzniku kolíznej situácie reagoval v čase cca 2,25s
pred okamihom zrážky, pričom pozdĺžna vzdialenosť medzi predným kolesom motocykla a prednou
časťou vozidla obžalovaného bola približne 50 m. Poškodený po uplynutí reakčného času 0,7s začal

intenzívne brzdiť a následkom brzdenia dostal motocykel do nestabilného stavu, v dôsledku čoho
došlo k pádu motocykla na vozovku a po následnom šmýkaní motocykla po vozovke došlo k zrážke
s vozidlom obžalovaného. K technike jazdy a pohybu poškodeného tak súd ustálil, že poškodený na
odbočovací manéver obžalovaného reagoval včas, ale technika jeho jazdy nebola v celom úseku pred
dopravnou nehodou správna, a to v dôsledku prekročenia maximálne povolenej rýchlosti. Žiada sa

dodať, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený v inkriminovaný deň viedol motocykel
úplne prvýkrát, navyše nebol ani držiteľom vodičského oprávnenia.
Obžalovaný pred odbočovaním vľavo zastavil, dal prednosť v jazde oproti idúcemu vozidlu, a keď
bol približne v polovici protismerného jazdného pruhu, tak spozoroval približujúci sa motocykel, na čo
reagoval intenzívnym brzdením. V okamihu, keď už malo vozidlo takmer nulovú rýchlosť (cca 4 km/h),

pričom prednou časťou sa už čiastočne nachádzalo mimo vozovku, došlo k zrážke s oproti jazdiacim
motocyklom. Z hľadiska dania prednosti vjazde súd ustálil, že obžalovaný z technického hľadiska
dal prednosť v jazde vodičovi motocykla, pretože rozjazd a zároveň odbočovanie vľavo vykonal takým
spôsobom, že vodič motocykla pri správnej technike jazdy (jazde rýchlosťou 50 km/h) nebol nútený z
technického hľadiska náhle meniť rýchlosť jazdy.

Súd považuje za dôležité na tomto mieste zvýrazniť, že obžalovaný v okamihu, keď sa jeho vozidlo
míňalo s oproti jazdiacim vozidlom, vyhodnocoval situáciu v cestnej premávke pred sebou, a to práve
v okamihu, keď sa motocykel poškodeného nachádzal v oblasti zakrytého výhľadu, ktorý tvoril stĺp
verejného osvetlenia (jedná sa o okamih 1s pred začiatkom rozjazdu vozidla). Skutočnosť, že v čase
rozjazdu obžalovaný nevidel poškodeného resp. jeho motocykel približovať sa k miestu zrážky vyplynula

nielen z výpovede obžalovaného a záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu, ale aj samotný
znalec pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že pravdepodobnosť eventuality, že obžalovaný v
čase, kedy mohol zabrániť zrážke nevidel motocyklistu je veľmi vysoká, pretože ak by túto informáciu
mal, je logické, že nezačne odbočovať a súčasne je logické, že vodič obžalovaný preto začal odbočovať
vľavo, lebo nemal informáciu o prichádzajúcom motocyklistovi a skutočnosť, že obžalovaný nemal

informáciuomotocyklistovivčase,kedybolotechnickysprávnevyhodnotiťsituáciupredsebouvyplynula
z toto, že sa vodič motocykla v danom momente nachádzal za stĺpom verejného osvetlenia.

Z ustáleného priebehu skutku dospel súd k záveru, že obžalovaný, sledujúc celkovú situáciu v cestnej
premávke v danom úseku v čase začatia vykonávania odbočenia smerom doľava, reagoval na

aktuálnu situáciu na vozovke správne, pretože pred odbočením reagoval na ostatné motorové vozidlá.
Poškodený, v čase keď obžalovaný kontroloval protismerný jazdný pruh, cez ktorý sa chystal odbočiť,
bol od obžalovaného v takej vzdialenosti (91 m), že obžalovaný nemohol zaznamenať prítomnosť
poškodeného, a teda nemohol zistiť, že sa k nemu v protismernom pruhu poškodený približuje, keďže
stĺp verejného osvetlenia tvoril bariéru, ktorá mu znemožnila vizuálne spozorovanie poškodeného. Vo

svete uvedeného súd ustálil správnosť techniky jazdy obžalovaného.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že technickou príčinou dopravnej nehody nebola
nesprávna technika jazdy obžalovaného, ale nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, tedapoškodeného. Podľa názoru konajúceho súdu práve tento faktor, teda prekročenie maximálne povolenej
rýchlosti v danom úseku poškodeným v čase zrážky bolo príčinou, pre ktorú došlo k dopravnej nehode,
pretože pri dodržaní najvyššej povolenej rýchlosti 50 km/h poškodeným by obžalovaný so svojím

vozidlom stihol vykonať odbočovací manéver skôr, ako by sa na miesto odbočenia dostal poškodený, a
došlo by k bezpečnému minutiu sa vozidla s poškodeným a k zrážke oboch vozidiel by vôbec nedošlo.
Poškodený motocyklista mohol predísť zrážke a zastaviť sa pred zrážkou v prípade jazdy správnou
technikou jazdy, teda jazdnou rýchlosťou do 50 km/h.

Je síce pravdou, že v prípade stretu odbočujúceho vozidla vľavo je spravidla rozhodujúce konanie
tohto vodiča, keď primárna je povinnosť dať prednosť v jazde, avšak ak poškodený viedol motocykel
v danom úseku, s ohľadom aj na predchádzajúcu zákrutu z ktorej vychádzal rýchlosťou, ktorá výrazne
prekročila maximálnu povolenú rýchlosť a tým obžalovanému znemožnil, aby ho videl prichádzať, tak
potom podľa konajúceho súdu obžalovaný nezodpovedá za prípadné následky. Podľa názoru súdu
obžalovaný dal prednosť protiidúcim vozidlám a legitímne očakával, že v mieste, kde je maximálna

povolená rýchlosť 50 km/h, stihne úkon odbočovania riadne a bezpečne. Podstatná skutočnosť, ktorá
umocňuje vyššie uvedený záver je, že zo vzdialenosti medzi vozidlom obžalovaného a motocyklom
poškodeného v okamihu začiatku odbočovania vozidla obžalovaného (91 m) vyplýva, že poškodenému
bolo možno dať prednosť v jazde vo vzťahu k jeho správnej technike jazdy, teda vzhľadom k maximálnej
dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku (50 km/hod). Z uvedeného vyplýva, že skutočná rýchlosť jazdy

motocyklu bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a bola súčasne tým prvkom,
ktorý znemožnil obžalovanému zabrániť dopravnej nehode.

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že ani jedným z vykonaných dôkazov nebola obhajoba
obžalovaného vyvrátená, jeho výpoveď bola v priebehu dokazovania spochybnená len výpoveďou

poškodeného, ktorú však súd vyhodnotil ako menej dôveryhodnú. Súd tak urobil z dôvodu, že výpoveď
poškodeného bola jednak vnútorne rozporná (raz uviedol, že nevidel oproti idúce vozidlo, ktoré
urobilo odbočovací manéver, neskôr vypovedal, že videl vozidlo skôr ako začalo odbáčať, ktoré potom
zabočilo pred neho), jednak nebola v súlade s preukázanými skutkovými závermi (bolo preukázané,
že poškodený sa pohyboval rýchlosťou v rozpätí 74 - 83 km/h, pričom poškodený opakovane tvrdil, že

neprekročil rýchlosť 50 km/h; poškodený tvrdil, že šiel po ceste rovno a nepamätal si zákrutu v jeho
smereprednárazomdovozidla,avšaknebolonikýmrozporované,žekdopravnejnehodedošlonaceste
J. v obci F. G., pričom poškodený k miestu zrážky s obžalovaným prešiel na motocykli miernou zákrutou;
poškodený vypovedal, že nemal čas reagovať na vjazd vozidla obžalovaného do jeho koridoru pohybu,
no znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že poškodený reagoval na vozidlo obžalovaného, a to

tým, že začal intenzívne brzdiť). Keďže výpoveď daného poškodeného obsahovala viacero rozporov
s preukázaným priebehom skutkového deja, súd jeho výpoveď vyhodnotil ako menej dôveryhodnú.

Záverom súd v súvislosti so skutkovým dejom po vyhodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich
dostupných dôkazov konštatuje, že existencia priebehu skutkového deja tak, ako ho uviedol obžalovaný

v zásadných okolnostiach korešpondoval so závermi znaleckého posudku znaleckého ústavu (variant
B) a zároveň nebola nijakým z produkovaných dôkazov vyvrátená. Keďže zásada objektívnej pravdy
vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné, a nie len
v rovine pravdepodobnosti, hypotéz a špekulácií, súd musel obligatórne v zmysle zásady „in dubio
pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obžalovaného najpriaznivejších.

Vyhodnotením jednotlivých produkovaných dôkazov na hlavnom pojednávaní mohol preto súd
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že obžalovaný vykonal odbočovací manéver, pri
ktorom zohľadnil aktuálnu dopravnú situáciu, ktorá mu nebránila v odbočení, obžalovaný pri svojom
manévri (odbočenie vľavo) neporušil svoju povinnosť dať prednosť v jazde oproti idúcim vozidlám. Ak by
poškodený dodržal najvyššiu povolenú rýchlosť, k nehode by vôbec nedošlo, poškodený by miestom,

kde došlo k zrážke, prešiel až potom, čo by obžalovaný odbočil, teda vzdialenosť medzi vozidlom
obžalovaného a motocyklom poškodeného bola pri začatí odbočovacieho manévru dostatočná, aby
pri dodržaní najvyššej povolenej rýchlosti poškodeným obžalovaný protismerný pruh bezpečne opustil.
Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že k nárazu došlo až v zadnej časti vozidla obžalovaného, teda aj z toho
je možné usudzovať správnu reakcii obžalovaného bezpečne začať úkon odbočovania. Vychádzajúc

z uvedeného dospel súd k záveru, že nie je možné vyhodnotiť správanie obžalovaného ako nedanie
prednosti v jazde poškodenému.Pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona skutková podstata
predpokladá zavinenie nedbanlivostné, či už vo forme vedomej alebo nevedomej, čo však nebolo z
konania obžalovaného v rámci dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.

Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný
vzťah môže rozvinúť (R 20/1981). Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení
obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. Uvedené platí aj v tomto prípade
a nemožno obžalovanému dať na zodpovednosť následok na základe pre neho nepredvídateľného
priebehu spočívajúceho v protiprávnom konaní poškodeného. Súd na základe vyššie uvedených

úvah dospel k záveru, že v skutku obžalovaného absentuje protiprávnosť jeho konania, pretože za
zistených okolností neporušil žiadne ustanovenie zákona o cestnej premávke. Konanie obžalovaného
neobsahuje prvok zavinenia a to ani vo forme nevedomej nedbanlivosti, nakoľko obžalovaný nevedel
a vzhľadom na okolnosti, ktoré nehode predchádzali a ktoré vyhodnotil a svoje osobné pomery
ani vedieť nemal a nemohol, že za daných okolností odbočením vľavo môže dôjsť ku kolízii s
následkom zranenia poškodeného. Súd uzatvára, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný

na danom mieste a za daných okolností nemohol a nebol ani povinný počítať s potenciálne závažným
porušením pravidiel cestnej premávky poškodeným, ktorým tento vytvoril primárne nebezpečnú situáciu
pre seba ako aj nebezpečenstvo pre iných účastníkov cestnej premávky. Konajúci súd tak v danom
prípade dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané zavinenie obžalovaného, a to
ani len z nedbanlivosti. Nedbanlivostné zavinenie vyjadruje vnútorný stav mysle páchateľa v čase

inkriminovaného konania a jeho subjektívny vzťah k nemu. Zanedbanie potrebnej miery opatrnosti ako
predpoklad nedbanlivostného zavinenia je potrebné vyvodzovať z konkrétnych skutkových okolností,
riadne preukázaných dôkaznými prostriedkami pred súdom. Súd mal za nepochybné, že obžalovaný sa
ani z nedbanlivosti nepodieľal na vzniku nehody, ani na jej príčinách.

Konanie obžalovaného, hoci fakticky súviselo so vznikom a priebehom nehodového deja, z trestno-
právneho hľadiska nebolo príčinou nehody a jej následku. Preto názor o zavinení obžalovaného by nebol
správny, lebo nemá oporu v skutkových zisteniach a nie je z neho možné vyvodzovať akékoľvek právne
následky.

K námietkam prokurátora prezentovaným v podanom odvolaní konajúci súd uvádza, že tieto vyhodnotil
ako nedôvodné. Súd v prvom rade dáva do pozornosti, že výpoveď obžalovaného, ktorú urobil
v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka je procesne nepoužiteľným dôkazom v konaní
pred súdom. Procesné postavenie svedka je nezlučiteľné s procesným postavením obvineného v
tej istej trestnej veci (primerane Q. XX/XXXX, Q. XX/XXXX), a preto svedecká výpoveď podozrivej

osoby, ktorej bolo neskôr vznesené obvinenie pre skutok, ku ktorému vypovedala ako svedok nemá
byť založená v spise a je celkom neprípustné, aby prokurátor argumentoval (dokazoval akúkoľvek
skutočnosť) informáciami získanými z výpovede tejto osoby v pozícií svedka. Takýto postup odporuje
základným princípom právneho štátu a právu na spravodlivý a fér proces (viď. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenakej republiky, sp. zn. 1Tost-š/16/2023).

K variantu A priebehu dopravnej nehody súd opakuje, že súd musel obligatórne v zmysle zásady
„in dubio pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obžalovaného
najpriaznivejších.
Prokurátor svoju odvolaciu argumentáciu oprel aj o tú skutočnosť, že obžalovaný je zo zavinenia
dopravnej nehody usvedčovaný výpoveďami poškodeného z prípravného konania a z hlavného

pojednávnia, no výpoveď poškodeného z prípravného konania nebola spôsobom predpokladaným
Trestným poriadkom oboznámená na hlavnom pojednávaní, preto súd na ňu pri rozhodovaní nemohol
prihliadať. Navyše súd uviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré vyhodnotil výpoveď poškodeného za
menej dôveryhodnú.
K námietke prokurátora k znaleckému posudku súd uvádza, že znalecký posudok znaleckého ústavu

fundovane zodpovedal položené otázky s tým, že po vypočutí znalca k záverom predmetného posudku
žiadna zo strán, vrátane prokuratúry, nenavrhla doplnenie znaleckého posudku, a to ani potom, ako bola
vec vrátená odvolacím súdom súdu prvej inštancie, aby bola predmetná vec v potrebnom rozsahu znova
prejednaná a rozhodnutá.

Na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom
sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
súdeného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený
len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, či sa skutok stal a kto skutok spáchal.Súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych
a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného zo spáchania

žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu, než vinu obžalovaného, nepripustili. Vykonané dôkazy
musiajednoznačnesnajvyššímstupňomistotypreukazovať,žeskutokuvedenývobžalobesastal,tento
je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade
existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto v prospech obžalovaného a
nie naopak. Súd uzatvoril, že obranu obžalovaného, ktorý spáchanie žalovaného skutku popieral, sa

vykonanými dôkazmi nepodarilo vyvrátiť.

Súd pripomína, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro
reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. Z uvedeného vyplýva, že o skutkovom stave
preukazujúcom vinu páchateľa nesmú byť žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia
sám o sebe nestačí na to, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Použitie

tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo
len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o
ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Z pohľadu konajúceho súdu vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný naplnil znaky

skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h/ Trestného zákona a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného
zákona a preto konajúci súd postupom podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného
spod obžaloby. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je v tomto prípade jedinou alternatívou,
pretože výsledok dokazovania na hlavom pojednávaní nedovoľuje pri zachovaní základných zásad

trestného konania urobiť iný záver.

Za takejto situácie, vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného, nebolo možné prijať jednoznačný a
nepochybný záver o vine obžalovaného a s poukazom na absenciu zavinenie na strane obžalovaného
bolo potrebné rozhodnúť tak, že predmetný skutok nie je trestným činom a obžalovaného postupom v

zmysle § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodiť.

Pretože bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený bolo rozhodnuté podľa § 288 ods. 3 Trestného
poriadku, že sa poškodení so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.