Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/272/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125221271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Homolová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125221271.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D.
E. XX/XX, XXX XX F., proti povinnému: G. A. D., D. D. H. XXX/XX, XXX XX H. H., I.: XX XXX XXX, o
vymoženie pohľadávky vo výške 4500 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin
Bujna, so sídlom exekútorského úradu G. Švéniho 3E/9, 971 01 Prievidza, IČO: 42 142 938, pod č. k.
XXXXX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.02.2025 domáhal od

povinného vymoženia sumy vo výške 4500 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 71Cpr/1/2023 zo dňa 15.02.2024, ktorý sa stal právoplatným dňa
12.07.2024 a vykonateľným dňa 16.07.2024 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 11CoPr/1/2024 zo dňa 29.05.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2024 (ďalej aj ako
„Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 07.02.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Martin
Bujna,sosídlomexekútorskéhoúraduG.Švéniho3E/9,97101Prievidza(ďalejajako„súdnyexekútor“),
ktorý ju vedie pod č. k. XXXXX XX/XX.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa
24.02.2025. Následne dňa 08.03.2025 doručil povinný do elektronickej schránky súdneho exekútora

podanie s názvom „Vysvetlenie“, ktoré z obsahu súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Súd tak
konštatuje, že bol podaný v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto má odkladný účinok.

4. Povinný uviedol, že exekúciu č. XXXXX XX/XX považuje za neopodstatnenú, nakoľko oprávnený aj
napriek opakovaným výzvam (od 08.03.2024) nenastúpil do zamestnania. Svojim konaním tak spôsobil
škodu spoločnosti, s čím bol oboznámený listom zo dňa 04.10.2024 a 21.10.2024 a opakovane bol

vyzvaný k nástupu do práce. Na tieto listy povinnému oprávnený nevzniesol žiadnu námietku, rovnako
bezdôvodne nenastúpil do zamestnania a preto má povinný za to, že uvedené škody akceptoval
a boli mu odpočítané z jeho pohľadávky voči spoločnosti. Keďže oprávnený nemá záujem nastúpiť do
zamestnania, tak zostatok škody bude vymáhať súdnou cestou. Z uvedeného dôvodu žiada povinný
zrušenie exekúcie voči povinnému v celom rozsahu.

5. Oprávnený sa vyjadril dňa 17.03.2025, že exekučným titulom bolo rozhodnuté v jeho prospech
ako žalobcu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a odvolacie konanie zo stranyžalovaného nebolo úspešné. Oprávnený uviedol, že dňa 02.04.2024 podal výpoveď zo strany
zamestnanca v súlade s §59, § 60 a § 61 Zákonníka práce, pričom prvým dňom výpovednej lehoty
bol 01.05.2024 a koniec lehoty nastal dňa 30.06.2024. Právoplatne v súlade so Zákonníkom práce

bol pracovný pomer s povinným ukončený dňom 30.06.2024. Tieto skutočnosti zástupca povinného
ignoruje, neuznáva a svoje stanoviská mení podľa aktuálnej situácie. Povinný argumentuje, že
oprávnený je stále jeho zamestnancom, čo predtým popieral a dal oprávnenému nezákonnú výpoveď, čo
bolopredmetomsúdnehokonania.Povinnýstálevyzývaoprávneného,abynastúpildopráce,vypočítava
straty, ktoré údajne boli spôsobené absenciou oprávneného, pričom overením na Sociálnej poisťovni

oprávnený zistil, že bol ako zamestnanec odhlásený dňa 26.04.2023. Oprávnený je tak názoru, že
výzvami k nástupu do zamestnania ho tak povinný navádza na trestný čin výkonu nelegálnej práce,
pretože ho stále nenahlásil ako svojho zamestnanca opäť do Sociálnej poisťovne. Exekučným titulom
mu bola prisúdená náhrada mzdy z dôvodu neplatne skončeného pracovného pomeru v sume 4500 Eur
netto za obdobie od 10.10.2023 do 31.01.2024. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom
a preto je právoplatné a aj vykonateľné. Pracovný pomer však na základe neochoty a nespolupráce

zo strany povinného skončil až 30.06.2024 a tým sa navýšila suma stanovená v rozsudku o náhrade
mzdy a odvodov za toto obdobie, t. j. od 01.02.2024 do 30.06.2024, čo predstavuje 1200 Eur za každý
kalendárny mesiac, teda spolu 6000 Eur viac ako je uvedené v rozsudku. Tieto náhrady sú predmetom
nového súdneho konania. Argumenty povinného tak budú predmetom konania na sumu vo výške 5580
Eur po odpočte nemocenských dávok za predmetné obdobie. Preto je oprávnený názoru, že je žiadosť

povinného o zastavenie exekúcie neoprávnená a trvá na svojom nároku.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzkov normovaných Občianskym
zákonníkom a predstavuje náhradnú formu splnenia dlhu. Započítanie je forma bezhotovostného
vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u
veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok
a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Započítanie znamená zánik vzájomných

pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, a to za
splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a) vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby
sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b) skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie
ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t. j.že započítanie nie je vylúčené ani zákonom ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani
povahou vzájomných pohľadávok a napokon d) existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako
jednostranného právneho úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na

započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. Tento prejav nemožno urobiť skôr,
než sa pohľadávky stretnú. Ak niektorá z vyššie uvedených podmienok chýba alebo ak prejav smerujúci
k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú.
Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od
okamihu zročnosti (splatnosti) pohľadávky, ktorá sa stala zročnou (splatnou). K zániku pohľadávok v

dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich
vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2 M Cdo 18/2007).

11. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhuje predmetnú exekúciu zastaviť, nakoľko
pohľadávka oprávneného, ktorá je predmetom tohto konania zanikla, a to započítaním s jeho

pohľadávkou voči oprávnenému z titulu náhrady škody, keď oprávnený nenastúpil do zamestnania.
Povinný však súdu nepreukázal započítací akt voči oprávnenému, teda nepredložil súdu žiadne
oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok. Povinný si započítal pohľadávku oprávneného
uplatňovanou v tomto exekučnom konaní, t.j. judikovanú pohľadávku, so svojou pohľadávkou voči
oprávnenému z titulu náhrady škody. K pohľadávke povinného tak súd uvádza, že o tejto medzi stranami

existuje spor, o ktorom musí rozhodnúť príslušný súd.

12. Súd nemal s dostatočnou istotou za preukázané, že by pohľadávka povinného existovala, súd
teda nemohol prihliadnuť na také započítanie, kde nedokáže s istotou a bez akýchkoľvek pochybností
posúdiť, či pohľadávka povinného existuje, a to najmä s ohľadom na to, že by súd musel vo vzťahu k

nej vykonať dokazovanie. Exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacím princípom, súd rozhoduje
na základe skutočností, ktoré mu vyplývajú zo spisu. Povinný s dostatočnou istotou nepreukázal
pohľadávku, ktorú si voči oprávnenému započítal, preto súd nemohol na započítanie pohľadávky
prihliadnuť. Súd uvádza, že na povinného sa kladie dôraz na preukázanie danosti jeho pohľadávky,
aby súd mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že táto pohľadávka povinného

existuje. V prípade, ak súd nedokáže posúdiť vznik a existenciu pohľadávky, nemôže rozhodnúť o tom,
že započítaním takejto pohľadávky došlo k zániku vymáhaného nároku (resp. jeho časti), nakoľko by
súd tým nereparovateľne neprimerane zasiahol do práv jedného z účastníkov konania. Súd má za to,
že existencia a vznik tejto pohľadávky je sporná. Z uvedeného dôvodu preto exekučný súd nemohol
započítaniu vyhovieť.

13. S ohľadom na vyššie uvedené exekučný súd dospel k záveru, že v tomto exekučnom
konaní nie je možné prihliadnuť na zánik judikovanej pohľadávky oprávneného jednostranným
započítaním nejudikovanej pohľadávky povinného, pre neosvedčenie pohľadávky uplatnenej povinným
na započítanie s dostatočnou istotou. K uvedenému záveru dospel exekučný súd aj z tých dôvodov,

že povinnému ostáva zachované právo preukázať dôvodnosť svojej pohľadávky v základnom konaní
a dosiahnuť tak vydanie exekučného titulu, proti oprávnenému. Naopak, v prípade, ak by exekučný
súd prihliadol na povinným vykonaný zápočet, oprávnenému by zaniklo nezvratne v uvedenej časti
judikovanú pohľadávku vymáhať.

14. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení,
a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených
dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.).

15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení navykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

17. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania
náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.