Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624200416.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Olˇgy Micˇietovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E.,
F. X. XXXX XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, so sídlom Košice,
Mlynská 28, IČO: 35 570 661, proti žalovanej Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku 1C/6/2024-107 z 19.3.2025 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 946,80 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v pomere 83,20 %.

2.Rozhodoltaktoožalobe,ktorousažalobcadomáhalzaplateniasumyvovýške4.342€titulomnáhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy vo výške 6.905 € titulom náhrady zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 5.4.2022 E. C. utrpel ťažké ublíženie
na zdraví, keď vodič motorového vozidla zn. Citroen Jumper, ev.č. C. G. B. pri cúvaní od zadného
traktu dvora na F. H. E. I. C. smerom na miestnu komunikáciu, narazil zozadu doňho zadnou časťou
vozidla, v dôsledku čoho utrpel zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo, zlomeninu 2.-8. rebra vpravo a
6. rebra vľavo, zlomeninu pravej kľúčnej kosti a odreniny tváre a rúk s následkom obmedzenia hybnosti

pravého ramena, obmedzenia rotačných pohybov pravého ramena, obmedzenia hybnosti ľavého bedra
stredného stupňa a plošných jaziev na stehne. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej
udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení v Kooperative poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group,
číslo poistnej zmluvy 6606458961/1.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že po dopravnej nehode zavinenej vodičom B.,
uznaným vinným z prečinu ublíženia na zdraví rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. 2T/74/2022 z 23.8.2022, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu lekárskym posudkom
J. K. L. M. N. zo 7.6.2023, ohodnotené na 529,50 bodov. Nárok z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobca vyčíslil na 13.810 €
(pri hodnote 1 bodu 26,08 €) a u žalovanej uplatnil dňa 19.6.2023. Žalovaná lekársky posudok

na sťaženie spoločenského uplatnenia predložila na posúdenie spoločnosti forensic.sk - znaleckej
organizácií v odbore Zdravotníctvo a farmácia, ktorá oznámila, že základné bodové hodnotenie sťaženiaspoločenského uplatnenia v počte bodov 363 považuje za hodnotenie objektívne, nepotvrdila navýšenie
položiek v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Žalovaná preto plnila oznámením z 11.1.2024
žalobcovi sumu 9.468 €, ktorá zodpovedá sume za 363 bodov. Rozdiel 4.342 € si žalobca uplatnil

v tomto konaní. Žalobca sa domáhal tiež zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
o 50 %, čo pri základnom bodovom hodnotení celkovo 529,50 bodov, t. j. 13.810 €, predstavuje sumu
6.905 €. Požadované zvýšenie odôvodnil tým, že úraz pri dopravnej nehode znamenal pre jeho život
zásadnú zmenu a zásah do života, ktorý natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom poznačili jeho
prežívanie a uplatnenie v rôznych oblastiach. Následkom úrazu je natrvalo vylúčený z doterajšieho aj

budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života. Pred úrazom bol aktívny, venoval sa
prácam na chate, na záhrade a často vykonával pomocné práce v lese. K jeho koníčkom patrila turistika
a jazdenie na bicykli. Po dopravnej nehode sa nedokáže o seba plnohodnotne postarať. Nedokáže sa
sám obliecť a umyť, pohybuje sa dvoma francúzskymi barlami a používa podpätenku. Je obmedzený v
osobných záľubách, rodinnom živote a spoločenskom živote, čo je výrazný stresový faktor ovplyvňujúci
negatívne jeho psychiku. Tieto skutočnosti potvrdila svedkyňa K. O., priateľka žalobcu. Žalobca namietal

tiež, že žalovaná plnila len za 363 bodov na základe odborného vyjadrenia znaleckej organizácie,
ktoré nie je lekárskym ani znaleckým posudkom. Žalovaná namietala, že na základe predložených
dôkazov nebolo preukázané obmedzenie žalobcu v osobnom, rodinnom, spoločenskom, športovom a
pracovnom živote v takom rozsahu, aby išlo o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý by
odôvodňoval zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a už vôbec nie v hornej hranici

zákonom prípustnej miery. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves
zo 17.10.2023, žalobca je naďalej posudzovaný ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu
poskytnutý príspevok na kompenzáciu výdavkov so zabezpečením prevádzky motorového vozidla.

5.PodľaodbornéhovyjadreniaspoločnostiInštitútforenznýchmedicínskychexpertízs.r.o.z27.12.2024,

ktorým táto spoločnosť prostredníctvom podpísaného K. D. K., N., hlavného konzultanta znaleckého
ústavu a prostredníctvom znalca K. E. L., N. odpovedala na otázku položenú žalovanou, že v akých
prípadoch je dôvodné pristúpiť k navýšeniu bodového hodnotenia na dvojnásobok, uviedla, že toto
je možné zo strany posudzujúceho lekára vykonať jedine aplikáciou dikcie § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z. z., ktorá umožňuje posudzujúcemu lekárovi zvýšiť základné bodové hodnotenie SSU

až o 100 %, t. j. na dvojnásobok vzhľadom na vek, v ktorom konkrétna osoba utrpela poškodenie
na zdraví. Z uvedeného vyplýva, že najvýznamnejším, resp. zákonom stanoveným parametrom pre
navýšenie bodového hodnotenia je vek ako absolútna číselná hodnota. Znalecká organizácia preto
v praxi vyhodnocuje percentuálnu mieru zvýšenia základného bodového hodnotenia individuálne od
prípadu k prípadu, pričom vychádza z priemernej dĺžky života obyvateľa SR, ktorá je pre ženské pohlavie

približne 81 rokov a pre mužské približne 74 rokov (zdroj: Štatistický úrad SR, Zdravé roky života a
Stredná dĺžka života statdat.statistics.sk). V prípade A. B. s ohľadom na jeho vek v čase poškodenia
zdravia, t. j. 78 rokov, znalecká organizácia nepovažovala za dôvodné zvýšenie základného bodového
hodnotenia SSU podľa § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z.. Na otázku, pre ktoré dôvody na strane
poškodeného sa najbežnejšie zvyšuje bodové hodnotenie, uviedla, že pokiaľ ide o zvýšenie bodového

hodnotenia SSU podľa § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z. je najvýznamnejším dôvodom pre aplikáciu
tohto navýšenia vek poškodeného v čase vzniku poškodenia zdravia. Na ďalšiu otázku, ako vplýva
vek poškodeného na odôvodnenosť zvýšenia bodového hodnotenia uviedla, že vek poškodeného je
najvýznamnejším určujúcim faktorom pri aplikácii navýšenia základného bodového hodnotenia SSU
podľa § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z. V prípade žalobcu nemôže potvrdiť odôvodnenosť medicínskej

aplikácie § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z., uňho došlo k poškodeniu zdravia v relatívne vysokom veku (78
r.)azadanýchokolnostíbyznaleckáorganizácianeuplatnilazvýšeniezákladnéhobodovéhohodnotenia
SSU. Na otázku, či možno uvažovať s nižším navýšením bodov ako na dvojnásobok alebo navýšenie
nebolo dôvodné vôbec reagovala, že zvýšenie základnej sadzby bodového hodnotenia SSU podľa § 10
ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z. závisí od konkrétneho posudzovateľa. Opakovane konštatovala, že v prípade

žalobcu neuplatnila toto navýšenie. Na otázku, či má vplyv na navýšenie bodového ohodnotenia, že
poškodený bol v čase škodovej pracujúci dôchodca uviedla, že táto okolnosť nemá na aplikáciu ust. §
10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z. nijaký vplyv.

6. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 444 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 7 ods. 6, §
10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovnea o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, § 206, § 207 ods. 1, 2, 3 CSP a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
opodstatnená.

7. Uviedol, že vo veci žiadnou zo strán nebol predložený súkromný znalecký posudok a nebol ani podaný
návrh žiadnou zo strán na nariadenie znaleckého dokazovania. V konaní však žalovaná predložila
odborné vyjadrenie znaleckej organizácie, ktoré súd vyhodnotil ako súkromný znalecký posudok aj
vzhľadom na to, že bol doplnený podaním podpísaným K. D. K., N., hlavným konzultantom znaleckého

ústavu, na ktorom sa podieľal K. E. L., N.. V tejto súvislosti súd konštatoval, že žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP) a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy (§ 191 CSP).
Na základe tohto súd uzavrel, že žalobcom predložený lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaný K. L. M., je opodstatnený len čo do základu bodového ohodnotenia, a nie
ohľadom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z.z.

8. Pokiaľ ide o žalobcom požadované zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. súd konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca utrpel početné
zranenia v 76. roku svojho života, pred úrazom viedol bežný život dôchodcu, nedosahoval mimoriadne
výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti. Rekreačne športoval, brigádnicky
sa zamestnal, chodil na chatu, kde pomáhal s údržbou a pri záhradkárčení, voľný čas trávil na wellness

pobytoch a zúčastňoval sa akcií dôchodcov. Mal teda iba bežné záľuby a vykonával zvyčajné práce v
domácnosti. Po úraze spôsobenom pri dopravnej nehode zavinenej treťou osobou nedokáže vykonávať
základné hygienické potreby bez cudzej pomoci, nedokáže sa sám obliecť a obuť - to všetko ale vo
vzťahu k dolným končatinám, nedokáže dlho stáť, je nervóznejší. Tieto skutočnosti podľa súdu vedú k
tomu, že v prípade žalobcu sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona

č. 437/2004 Z.z., ale len v pomere 10 % vo vzťahu k základnému bodovému ohodnoteniu sťaženia
spoločenského uplatnenia, čo v číselnom vyjadrení činí 946,80 €. V tejto časti súd žalobe vyhovel
a v prevyšujúcej časti ju zamietol a to aj pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania a to s odkazom na
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/16/2010.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania
v pomere 83,20 %.

10. Rozsudok okrem vyhovujúceho výroku napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t. j. súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so
skutkovým a právnym posúdením svojho nároku súdom prvej inštancie, považuje ho za svojvoľné

a rozporné s hmotnoprávnymi ale aj s procesnoprávnymi zákonnými ustanoveniami vzťahujúcimi
sa na vec. Výšku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia preukázal lekárskym
posudkom, ktorý je podľa § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 a § 7 ZoBaSSU riadnym zákonným dokladom,
ktorým sa preukazuje a určuje výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a má právne
účinky preukázania a určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo žalovaná

nespochybnila. Riadny a kompletný lekársky posudok so všetkými zákonnými formálnymi a obsahovými
náležitosťami, vystavený posudzujúcim lekárom, je možné spochybniť len vydaním a predložením
znaleckého posudku, čo žalovaná neurobila. Do konania predložila len odborné vyjadrenie, ktoré
nezodpovedá zákonom určenému povinnému obsahu znaleckého posudku, ktorý je presne určený z.
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch. Predložené odborné vyjadrenie neobsahuje ani špecifikáciu podkladov,

z ktorých sa pri jeho vydaní vychádzalo, čo samotné odborné vyjadrenie a jeho závery diskvalifikuje
a robí nepreskúmateľným. Záver súdu prvej inštancie, že predložené odborné vyjadrenie považuje
za súkromný znalecký posudok je nesprávny, zjavne svojvoľný a prekvapivý, keď súd prvej inštancie
pri predbežnom právnom posúdení veci neoboznámil strany s tým, že odborné vyjadrenie bude
považovať za súkromný znalecký posudok. Žalobca preto nemohol primeraným spôsobom procesne

reagovať a vzhľadom na tento názor súdu navrhnúť znalecké dokazovanie v konaní. Mal za to, že
rozhodnutie súdu je nesprávne aj z hľadiska samotného posúdenia aplikácie ust. § 10 ods. 4 ZoBaSSU
na vec. Rozdielnosť posúdenia výšky bodového hodnotenia v lekárskom posudku a v odbornom
vyjadrení spočívala práve a výlučne len v aplikácii ust. § 10 ods. 4 ZoBaSSU, keď posudzujúcilekár v lekárskom posudku považoval za dôvodnú aplikáciu tohto ustanovenia a zvýšenie bodového
hodnotenia o 166,5 bodov a znalecká organizácia v odbornom vyjadrení takéto zvýšenie a aplikáciu
§ 10 ods. 4 nepovažovala za dôvodnú. Vyšla pritom len z mechanického porovnania veku žalobcu

a priemernej dĺžky života pre mužské pohlavie obyvateľov SR, čo je zjavne nesprávne a v rozpore so
znením tohto ustanovenia. Hodnotiacim kritériom pre možnú aplikáciu zvýšenia bodového hodnotenia
je síce vek, ale nie len samotný mechanicky izolovane posúdený vek v porovnaní s priemernou dĺžkou
života obyvateľov SR, ale je to vek konkrétne poškodenej osoby posúdený v korelácii s konkrétnymi
obmedzeniami alebo konkrétnou stratou možností konkrétnej osoby poškodeného uplatniť sa v živote

a spoločnosti. Zdôraznil, že posudzujúci lekár, ktorý vystavil lekársky posudok, osobne vyšetril žalobcu
a zistil u neho dôsledky trvalých následkov na jeho uplatnenie v živote a spoločnosti a vzhľadom
na tieto klinické zistenia zvýšil o polovicu bodové hodnotenie položiek, ktoré žalobcu aj napriek jeho
vyššiemu veku zásadne obmedzujú v konkrétnych aktivitách a životných činnostiach. Naproti tomu
znalecká organizácia žalobcu osobne nevyšetrila a nemala preto možnosť zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie možného zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 ZoBaSSU. Uviedol, že

akceptuje posúdenie súdu, že vzhľadom na okolnosti jeho prípadu je daná dôvodnosť zvýšenia náhrady
podľa § 5 ods. 5 ZoBaSSU o 10 %. Pri správnom určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa lekárskeho posudku v sume 13.810 € (529,50 bodov x 26,08 €) však predstavuje
zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 o 10 % sumu 1.381 €, preto sa domáha priznania zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte v sume 434,20 € a tiež náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 4.342 € s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12.1.2024 do zaplatenia.
Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
v obdobných veciach je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce, keď za základné sa
považuje rozhodnutie, že do jeho práva bolo zasiahnuté a výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.
Žalobcu preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal úspech čo sa týka základu

uplatneného nároku a súčasne výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu. Dal do pozornosti v tejto
súvislosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 24/2021 zo 4.8.2021.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie považuje za vecne správne
a v celom rozsahu sa s ním stotožnila. Mala za to, že súd korektne priznal mimoriadne zvýšenie náhrady

za SSU vypočítané zo základného bodového ohodnotenia, pretože v prípade žalobcu neexistoval dôvod
na priznanie náhrady za SSU v ním požadovanej výške, podľa ním predloženého lekárskeho posudku
s navýšeným bodovým ohodnotením Odkázala na odborné vyjadrenie znaleckej organizácie, podľa
ktorého žalobcovi patrí bodové ohodnotenie náhrady SSU v základnej sadzbe a nebol dôvod priznávať
mimoriadne zvýšenie náhrady SSU z bodového ohodnotenia v zmysle lekárskeho posudku. Odborné

vyjadrenie znaleckej organizácie má všetky zákonom vyžadované náležitosti. Poukázala na to, že zo
samotného znenia zákona o ZoBaSSU možno vyvodiť, že pri navýšení bodového ohodnotenia je nutné
prihliadnuť na vek, kedy poškodený utrpel ujmu na zdraví. Žalobca utrpel úraz ako 77 ročný senior,
neexistoval dôvod na zvýšenie bodového ohodnotenia. Odborný posudok znaleckej organizácie je
rovnakohodnotnývýpovednýdôkazakoznaleckýposudokažalovanýnedalvyhotoviťznaleckýposudok

z dôvodu hospodárnosti konania. Žalobca zostal po predložení odborného vyjadrenia pasívny.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355, § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), viazaný

rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP).

13. Odvolaním nebol napadnutý vyhovujúci výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie (o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi 946,80 €), preto tento nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom
odvolacieho prieskumu.

14. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej
inštancie súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.15. Vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý sa týka aj úrokov z omeškania
a vo vzťahu k náhrade trov konania považoval odvolací súd námietky odvolateľa za dôvodné, pretože

rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je
naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný
súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

17. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetli, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným zákonným ustanovením, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa
teda musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne

vysvetlené.

20. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Odôvodnenie rozsudku nie je
dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné. Stranám sporu súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia
dôkazov, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej
činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede
na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť
ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z

ktorých právne závery vychádzajú. Zároveň nepodal výklad právneho posúdenia skutkového stavu
podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto dôvodov odvolací súd musí
konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je obhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok
nepreskúmateľný.

21. Žalobca dôvodne namieta, že súd dostatočným spôsobom nevysvetlil, na základe čoho pri stanovení
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 ZoBaSSU bral zreteľ iba
na odborné vyjadrenie znaleckej organizácie a riadne sa nevysporiadal s otázkou zvýšenia bodového
hodnotenia, ktoré urobil lekár K. M. v lekárskom posudku z 1.6.2023. Odvolací súd podotýka, že je muznáme z jeho činnosti, že znalecká organizácia spolupracuje so žalovanou a prehodnocuje lekárske
posudky o bodovom hodnotení poškodení na zdraví, a to väčšinou takým spôsobom, že tieto odborné
vyjadrenia sú v neprospech poškodených a v prospech poisťovne, t.j. ako v tomto konkrétnom prípade,

nepriznala body v zmysle § 10 ods. 4 ZoBaSSU. V odbornom vyjadrení č. 214/2023, zadávateľa
Kooperativa poisťovňa a.s., znalecká organizácia stručne, bez bližšieho odôvodnenia uviedla, že
nemôže potvrdiť navýšenie položiek v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.. Poisťovňa preto
plnila žalobcovi len za základných 363 bodov podľa bodového hodnotenia v lekárskom posudku K. M..

22. Podľa záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/255/2021, z
24.3.2022 zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2023 pod č. 84, za
najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov (v posudzovanej veci
bol predložený lekársky posudok a odborné vyjadrenie znaleckej organizácie, ktorý bol vyhotovený pred
začatím konania na základe objednávky poisťovne) možno považovať taký, keď sa súd snaží odstrániť
nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok. Ak

súd pri rozdielnych záveroch znaleckých posudkov nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých vychádzal a pre
ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, zaťaží svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti,
takéto rozhodnutie nemožno považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na rozhodnutie súdu v
zmysle § 220 ods. 2, resp. § 396 ods. 2 CSP.

23. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 CSP ako aj v ustanovení jeho § 191 a
spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán hodnotí súd spolu podľa
svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je
vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické

odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2011 sp. zn. 7Cdo/41/2010). Pri hodnotení rozdielov v záveroch
znaleckých posudkov nemôže súd bez náležitého odôvodnenia svojej úvahy „preferovať“ jeden znalecký
posudokoprotiinému,alejepotrebné,abyriadne,tedapresvedčivozdôvodnilúvahy,zktorýchvychádza
a pre ktoré sa priklonil k záverom jedného z nich.

24. Prvoinštančný súd takto v prejednávanej veci nepostupoval a neuviedol jasne svoje úvahy ako sa
vysporiadal s odlišnými závermi pokiaľ ide o bodové ohodnotenie uvedené v lekárskom posudku K. M.
a v odbornom vyjadrení znaleckej organizácie a neodôvodnil, prečo svoje závery oprel iba o odborné
vyjadrenie znaleckej organizácie, ktorá svoje v ňom svoje stanovisko zhrnula tak, že „nemôže potvrdiť

navýšenie položiek v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.“. Samotná žalovaná, ktorá pri svojej
procesnej obrane poukazovala na toto odborné vyjadrenie, až v priebehu konania poukázala na vek
žalobcu, na skutočnosť, že je dôchodcom, že určité limity v osobnom živote žalobcu vyplývajú už zo
samotného jeho veku a navrhla vypočuť K. E. L., N., znalca znaleckého ústavu, ktorý podal odborné
vyjadrenie č. 214/2023 na základe objednávky žalovanej. Po viacnásobnom odročení pojednávania na

žiadosť znaleckej organizácie, žalovaná založila do súdneho spisu odpovede na otázky, ktoré ona sama
písomne položila K. L.. Písomné odpovede na otázky položené žalovanou súd prvej inštancie vyhodnotil
ako odpovede znalca. S takýmto spôsobom vykonania dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno súhlasiť, lebo žalobcovi bolo nielen popreté právo klásť otázky na pojednávaní a vyjadrovať
sa k predneseným skutočnostiam ale boli zodpovedané len otázky naformulované žalovanou. Takýmto

procesným postupom došlo k porušeniu rovnosti strán v konaní.

25. Odvolací súd nepovažuje za dostatočné odôvodnenie rozsudku, keď súd akceptoval argumentáciu
žalovanej, že žalobcovi nepatrí zvýšenie bodového ohodnotenia len vzhľadom na jeho vyšší vek
v čase úrazu. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár

primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.
Z uvedeného vyplýva, že vychádzať len z veku poškodeného, zdôrazňovať jeho vyšší vek, bez
zohľadnenia a porovnania jeho života pred a po úraze je nesprávne a priam diskriminačné. Aj osoba vo
vyššom veku môže viesť naplnený život, zúčastňovať sa rôznych akcií, spoločenských ale aj športových,

pracovať a pod. a v porovnaní s od seba mladšou osobou byť oveľa aktívnejšia, zaujímajúca sa
o život okolo seba a zapájajúca sa do rôznych aktivít. Žiadnu osobu nemožno preto „odpísať“ pokiaľ
ide o zvýšenie bodového ohodnotenia podľa § 10 ods. 4 ZoBaSSU len z dôvodu dovŕšenia určitého
veku a zľahčovať negatívne následky, ktoré utrpela pri úraze, ale treba skúmať aj naplnenie ďalšíchkritérií vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia, čo bude úlohou súdu v ďalšom konaní, pričom zohľadní
špecifické a individuálne okolnosti prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci.

26. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré súd prvej inštancie nepriznal, odvolací súd poukazuje
na to, že Ústavný súd SR k nim už zaujal stanovisko v nálezoch sp. zn.. III. ÚS 309/2020, sp. zn.
III. ÚS 214/2020, sp. zn. II. ÚS 263/2022, z ktorých v podstatnom vyplýva, že ak poisťovňa bola
poškodeným priamo žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých
sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy

nárok na náhradu škody, s tým rozdielom oproti všeobecnej úprave, že na úrok z omeškania nemá
poškodený nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Tým
však nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na
seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval

zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku a s tým spojené
úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by
mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie
umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná
lehota na vybavenie prešetrenia poistnej udalosti a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa

zákona má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje
žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví. Právna úprava v uvedenej oblasti vychádza
zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o

zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových
vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). V bode 41. táto smernica jednoznačne
ukladá povinnosť zaviesť takú úpravu, ktorá bude zahŕňať aj úroky z omeškania s plnením (peňažnej)

náhrady škody. Bude teda úlohou súdu prvej inštancie pri ďalšom rozhodovaní o úrokoch z omeškania
vyjsť z uvedených rozhodnutí ústavného súdu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že z rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu vyplýva, že výkladom omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. (ktorý súd prvej inštancie opomenul použiť) sa najvyšší súd opakovane
zaoberal v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/109/2018, sp. zn. 1Cdo/225/2021 a sp. zn. 4Cdo/201/2020, sp.

zn. 2Cdo/306/2021, sp. zn. 4Cdo/99/2022, ktoré už tvoria ustálenú judikatúru.

27. Ako súvisiaci výrok zrušil odvolací súd i výrok rozsudku súdu týkajúci sa náhrady trov konania.
Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že v posudzovanej veci ide o prípad, kedy rozhodnutie
závisí od znaleckého dokazovania, resp. od úvahy súdu. Civilný sporový poriadok neobsahuje zákonné

ustanovenie, ktoré by bolo obdobou § 142 ods. 3 O.s.p., a ktoré by výslovne upravovalo spôsob
rozhodovania o náhrade trov konania v situácii, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu. Avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania
úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého
posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy (pozri

nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019, uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 56/2017). Odvolací súd vzhľadom na uvedené zastáva názor,
že aj ustanovenie § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci, umožňuje v takýchto veciach priznať strane plnú náhradu trov konania. V prípade
uplatňovania nároku, ktorý žalobca objektívne nie je schopný presne vyčísliť (nakoľko jeho konkrétna

výška závisí od odborných znalostí alebo od úvahy súdu), je potrebné posudzovať úspech strán sporu
v konaní podľa toho, či žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do základu (pozri aj rozhodnutie NS
SR sp. zn. 6Cdo/70/2021, rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/151/2018, 9Co/100/2020).
V posudzovanej veci preto úspech žalobcu nemožno hodnotiť porovnaním výšky súdom priznaného
plnenia a žalobcom nárokovanej sumy.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania,
dôkladne posúdiť všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného nároku,
dôsledne vychádzať zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu, umožniť stranám uplatniť prípadnéďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení podľa relevantného hmotného
práva rozhodnutie následne odôvodniť tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán,

s námietkami uvedenými v odvolaní (aj vo vyjadrení k odvolaniu) a zároveň aby odôvodnenie nielen
formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo
kritériám spravodlivého odôvodnenia.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
1. c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).