Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Kubánek

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19Csp/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123284357
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kubánek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:6123284357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Jaroslavom Kubánkom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zast.: JUDr. Barbora Tomanová, advokátka so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 50 410 199,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu C. D. XX/XX, XXX XX E. F. G., zast.:
ZASTAVME ÚŽERU – Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so
sídlom Pod hájom 1367/169, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022, o zaplatenie 2.275,93 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 120,- € s príslušenstvom zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,46 %. O výške tejto náhrady
rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 2.275,93 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
13.06.2016 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120164180, na základe

ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu 5990,- € pri ročnej úrokovej sadzbe 13,49 %,
na zakúpenie osobného motorového vozidla PEUGEOT 3008 za podmienok uvedených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 120164180. Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v
pravidelných mesačných splátkach po dobu 72 mesiacov v sume 119,37 €, pričom dátum prvej splátky
bol dohodnutý na deň 28.06.2016. Súčasťou zmluvy o úvere č. 120164180 je splátkový kalendár, zmluva
o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 120164180 , ktorou bolo zriadené záložné právo v

prospech záložného veriteľa na záloh – motorové vozidlo PEUGEOT 3008, kúpna zmluva a protokol.
Žalovaný nerešpektoval dohodnuté podmienky splácania a neuhrádzal splátky riadne a včas čím porušil
všeobecné obchodné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120164180. Na
základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle VOP - Doba trvania zmluvy a spôsoby jej ukončenia,
zánik záväzku klienta pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 27.10.2020. Listom zo dňa
20.02.2023 – Predžalobná výzva bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby
žalovaný dlžný sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2

275,93 € s prísl., ktorý pozostáva zo sumy 11405,77 €, pričom súčasťou tejto sumy sú aj náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky výške 39,60 €. Úhrady spolu vo výške 9 129,84 €. Z vyššie uvedenej sumy
11405,77 € boli odpočítané úhrady vo výške 9 129,84 € = 2 275,93 €.2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný
odpor. V podanom odpore uviedol, že podľa ustanovenia § 3 ods. 6 písm. b) a d) zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov kde návrh nie je prípustný,

ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv
na uplatňovaný nárok, alebo nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných
dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný
v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Podľa ustanovenia § 299 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo
spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva
alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku,
ktorá je neprijateľná. Súd ex offo je povinný každý zmluvný vzťah posudzovať z hľadiska noriem na
ochranu spotrebiteľa, teda má skúmať ex offo či niektorá zo zmluvných podmienok nemá charakter
neprijateľných zmluvných podmienok na ujmu spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných zmlúv je

postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca
vôľa zmluvných strán. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty

zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Táto povinnosť súdu vyplýva z toho, že súd pri
svojej činnosti musí spotrebiteľovi poskytnúť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a tým
napomáhať realizácii podstatnej súčasti politiky ochrany spotrebiteľa Európskej únie (ktorým sleduje rast

kvality života bežných ľudí pri zohľadnení ochrany ich základných práv a oprávnených ekonomických
záujmov - čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ). Súd teda
podrobil takejto súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej vznikla uplatnená sporná pohľadávka.“
Podľa žalovaného okresný súd nemal vydať platobný rozkaz v upomínacom konaní, ale konanie
mal posunúť na rozhodovanie rozsudkom príslušnému súdu a žalovanej mal doručiť žalobu žalobcu

na vyjadrenie. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Comsumer Finance Holding, a.s. uzatvoril
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.120164180 dňa 13.6.2016. Zmluva obsahovala tieto náležitosti: -
splátka bez poistenia (Ak): 119,37 €, splátka: 119,37, počet splátok: 72, termín konečnej splatnosti:
28.05.2022, spôsob úhrady: bankovým prevodom, dátum prvej splátky: 28.06.2016, ďalšie splátky sú
splatné vždy k 28. dňu v mesiaci, výška úveru celkom (S): 5 990,00 €, druh úveru: viazaný spotrebiteľský

úver, celková čiastka: 8 594,64 €, celková čiastka s poistením: 8 594,64 €, ročná úroková sadzba:
13,49 % p.a., odplata: 15,34%, najvyššia prípustná výška odplaty: 21,06%, doba trvania zmluvy do
splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov (X) vo výške
13,49% je vypočítaná v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov z hodnoty celkových nákladov

klienta spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 15,33%. Predmetná zmluva je uzatvorená podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinného od 18.4.2016 do 30.6.2016. Žalobca je právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný

je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. V predmetnej
zmluve absentuje údaj o RPMN podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa kalkulačky zverejnenú na stránke MF SR https://

www.fininfo.sk/fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulacka-rpmn/pozadanívstupnýchúdajovRPMNvyšla
12,72% p.a.. V zmluve sa uvádza vo výške 13,49%. Predmetná zmluva neobsahuje ani údaje podľa
písm. s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe. Tento údaj
je povinný zo zákona. V zmluve sa uvádza, že zmluvné strany sa podpisom zmluvy dohodli na tom,
že povinnosť spoločnosti poskytnú úver klientovi vznikne len vtedy, ak klient za účelom zabezpečenia

pohľadávky spoločnosti zo zmluvy zaregistruje na základe zmluvy o zriadení záložného práva záložné
právo k predmetu financovania a ako zálohu v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalovaný
dňa 13.06.2016 požiadal o registráciu údajov do Notárskeho centrálneho registra záložných práv
( NCRzp) a v ten istý deň – t.j. 13.06.2016 H. A. I., notárka so sídlom Nové Mesto nad Váhom vydalaúradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv k uvedenému predmetu financovania.
Nakoľko žalobca vyžadoval túto podmienku, výška poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára,
ak boli veriteľovi známe mali byť zmluvne uvedené. Z dôvodu absencie uvedeného údaju je predmetná

zmluva bezúročná a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm b). Poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Žalobca na výzvu súdu oznámil, že k vyhláseniu
splatnosti úveru došlo neuhradením splátky splatnou dňa 28.2.2020. Zo žalobcovho predloženého
prehľadu úhrad je evidentné, že žalovaný platil pravidelné splátky do marca 2017. Od uvedeného

obdobia ich uhrádzal nepravidelne. Posledná splátka bola uhradená dňa 13.1.2020 vo výške 360,- €, čo
predstavuje splátky za 3 mesiace (10,11,12/2019). Následne bola uhradená splátka vo výške 120,- € dňa
13.5.2020. Ku dňu 28.02.2020 bol žalovaný v omeškaní len so splátkou január splatnou k 28.1.2020.
Splátka splatná za mesiac február bola k 28. dňu – to znamená ku dňu spísania výzvy, teda žalobca
nemal ešte vedomosť či splátka bola uhradená alebo nie. Listom zo dňa 30.4.2020 žalobca oznamoval
žalovanému, že má na úvere nedoplatok vo výške 470,55 € a veriteľovi vzniká právo na odobratie

motorového vozidla a tým začatie výkonu záložného práva formou predaja zálohu v zmysle zákona
o dobrovoľných dražbách s cieľom uspokojenia pohľadávky. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 5
dní na úhradu. Márnym uplynutím stanovenej lehoty bude žalovaný povinný strpieť výkon záložného
práva. Uvedená listina nenapĺňa požiadavku ustanovenú v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že žalovaný nebol upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,

ale bol upozornený na výkon záložného práva . Lehotu žalobca uviedol 5 dní a uvedené ustanovenie
uvádza lehotu nie kratšiu ako 15 dní. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol upozornený na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 30.4.2020 je neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace,
ako to ustanovuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.). Na tomto základe vyjadrenie žalobcu, že k vyhláseniu splatnosti
úveru došlo neuhradením splátky splatnou dňa 28.2.2020, je irelevantné. Taktiež následné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti je neplatný právny úkon, nakoľko žalobca nepostupoval v zmysle zákonných

ustanovení. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení a v súlade
so zásadou kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a
označených účastníkmi konania je potrebné poukázať, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné
bremeno k nárokovaniu si peňažného plnenia z dôvodu absencie zákonného konania.

3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
120164180 obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň je
v zmluve uvedený aj vzorec na výpočet RPMN. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nebol upozornený
na vyhlásenie splatnosti úveru, tak na túto skutočnosť bol upozornený v liste zo dňa 30.4.2020:

„Zároveň automaticky dôjde k zosplatneniu úveru, na základe ktorého budeme požadovať uhradenie
celej dlžnej čiastky naraz, vrátane nákladov spojených s vymáhaním.“ Vzhľadom na uvedené žalobca
nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by mal byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Pred
podpisom zmlúv, tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o zriadení záložného práva, bol žalovaný informovaný
o podmienkach uzavretia týchto zmlúv a súhlasil s nimi, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom na týchto

zmluvách.

4. Žalobca súčasne navrhol pokračovať v konaní podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor dňa
17.10.2024 na ďalšie konanie Okresnému súdu Trenčín.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného vyjadril tak, že predmetná zmluva neobsahuje
údaje podľa písm. s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe.
Tento údaj je povinný zo zákona. V zmluve sa uvádza, že zmluvné strany sa podpisom zmluvy dohodli
na tom, že povinnosť spoločnosti poskytnúť úver klientovi vznikne len vtedy, ak klient za účelom

zabezpečenia pohľadávky spoločnosti zo zmluvy zaregistruje na základe zmluvy o zriadení záložného
práva záložné právo k predmetu financovania a ako zálohu v Notárskom centrálnom registri záložných
práv. Žalovaný dňa 13.06.2016 požiadal o registráciu údajov do Notárskeho centrálneho registra
záložných práv (NCRzp) a v ten istý deň – t.j. 13.06.2016 H. A. I., notárka so sídlom Nové Mesto nadVáhom vydala úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv k uvedenému predmetu
financovania. Nakoľko žalobca vyžadoval túto podmienku, výška poplatkov hradených spotrebiteľom
za úkony notára, ak boli veriteľovi známe mali byť zmluvne uvedené. Z dôvodu absencie uvedeného

údaju má žalovaný za to, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm b). Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Následne žalobca uvádza, že čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nebol upozornený na vyhlásenie
splatnosti úveru, tak na túto skutočnosť bol upozornený v liste zo dňa 30.04.2020. Žalobca nepreložil

žiadny dôkaz o tom, že predmetná výzva k zaplateniu sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného.
V predmetnej výzve je uvedená dlžná čiastka 470,55 €. Mesačná splátka bola stanovená vo výške
119,37 € . To znamená, že žalovaný bol v omeškaní viac ako 3 mesiace (470,55:119,37 = 3,94). V
zmysle ustanovenia §53 ods. 9 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník uvedená výzva nespĺňa
náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva. V predmetnej výzve bolo uvedené obratom uhradiť nedoplatok a
žalobca poskytol 5 dňovú lehotu na úhradu dlžných splátok, čo ani nevyčíslil. Takáto listina sa teda nedá
pokladať za výzvu na úhradu a už nie za oznámenie o zosplatnení úveru. Predmetná listina je neplatný
právny úkon v zmysle ustanovenia § 37 a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe výzvy

upomínacieho súdu zo dňa 21.06.2023 žalobca uviedol, že zasiela doručenku k oznámeniu o vyhlásení
splatnosti úveru zo dňa 27.10.2020. Taktiež uviedol, že zasiela aj výzvu, ktorou bol žalovaný upozornený
kvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru,avšaktátovýzvabolazaslanáobyčajnoupoštouatakžalobca
nedisponuje doručenkou ani podacím hárkom. Ako prílohy priložil výzvu na zosplatnenie -záložné
právo II Darex, Doručenku, pričom obe prílohy absentujú. Upomínajúci súd vyzval dňa 05.12.2023

žalobcu, aby ozrejmil, na základe ktorej nesplnenej splátky žalovaného sa stal zročný dlh. Žalobca
podal vyjadrenie, že na základe splátky splatnej dňa 28.02.2020 došlo k vyhláseniu splatnosti úveru.
V uvedenom prípade žalovaný vznáša námietku premlčania v zmysle ustanovenia §103 Občianskeho
zákonník, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žaloba bola podaná 31.03.2023,
to znamená, že mesiac po uplynutí premlčanej doby. (od 29.2.2020 začala plynúť premlčacia doba do
01.03.2023). Z predloženej zmluvy je evidentné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5 990,-
€ a celková čiastku k zaplateniu bola stanovená vo výške 8 594,64 €. Žalobca uvádza sumu 11 405,77
€, čo predstavuje navýšenie o 2 811,13 €. Žalobca presne nešpecifikoval uvedenú sumu 11 405,77 €.

Žalobca nepreukázal skúmanie bonity žalovaného. Žalobca by mal disponovať výpisom z registrov, kde
je prehľad všetkých pôžičiek a záväzkov dlžníka , ktoré poskytli banky a finančné inštitúcie, členovia
SRBI a NRKI, kde by mal prehľad o jeho úveroch. Registre sú zdrojom dát pre výpisy a zhromažďujú
spolu viac ako 4 desiatky finančných inštitúcií pôsobiacich na slovenskom trhu. V SRBI/NRKI sú
vedené fyzické osoby (občania i fyzické osoby – podnikatelia), ktoré u niektorej finančnej inštitúcie,

účastníka registrov SRBI/NRKI, čerpajú alebo čerpali akýkoľvek úverový produkt. V SRBI/NRKI sú
tiež vedené osoby, ktoré o úverový produkt ešte len žiadajú a úverová zmluva zatiaľ nebola uzavretá.
Spoločný register bankových informácií (SRBI). Spoločný register bankových informácií (SRBI) vedie
databázu údajov o zmluvných (úverových) vzťahoch medzi bankami a ich klientmi. V SRBI sú zobrazené
údaje klientov, ktoré vypovedajú o ich bonite a dôveryhodnosti, tzn. informácie o celkovej úverovej

angažovanosti klienta, o čerpaní jednotlivých úverových produktov a o platobnej morálke klienta. SRBI
obsahuje pozitívne aj negatívne informácie, čím bankám poskytuje informácie o kompletnej úverovej
histórii ich klientov a klientom naopak umožňuje budovať si svoju úverovú históriu. Vďaka pozitívnym
informáciám v registri môžu banky oveľa lepšie vyhodnotiť prípadnú hrozbu nadmerného zadlženia
klienta, ktorý žiada o nový úver. Register začal svoju činnosť v roku 2003. Bankový register klientskych

informácií je prevádzkovaný spoločnosťou SBCB – Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o. Nebankový
register klientskych informácií (NRKI), ktorý je prevádzkovaný združením NBCB – Non Banking Credit
Bureau, spravuje databázu údajov o úverových produktoch klientov lízingových spoločností, spoločností
poskytujúcich spotrebiteľské a ďalšie úvery a faktoringových spoločností. Používatelia nebankového
registra si tak môžu overovať bonitu svojich klientov. Ide napríklad o informácie, či klient svoje záväzky

včas a riadne spláca. NRKI obsahuje údaje o zmluvných vzťahoch medzi veriteľskými subjektmi a ich
klientmi, ktoré určujú bonitu, dôveryhodnosť a ich platobnú morálku, tzn. údaje o úverových produktoch
(prijatých aj odmietnutých), o výške úveru a splátok alebo o tom, či sú záväzky klienta riadne a včas
plnené. Výpis z registrov je komplexný prehľad o všetkých úverových produktoch, ktoré žiadateľ – klientčerpá, ktoré čerpal v uplynulej dobe piatich rokov alebo o poskytnutie ktorých aktuálne žiada. Zároveň
obsahuje informácie o riadnych aj mimoriadnych splátkach, informácie o splátkach po splatnosti, teda
o úhrade splátok, ktoré neprebehli v súlade s vopred dohodnutými podmienkami splácania a ďalšie

údaje o parametroch úverov či žiadostí. Výpis z registra je užitočným dokumentom pre klienta aj
finančnú inštitúciu. Ak spotrebiteľ žiada o úver, finančné inštitúcie si overujú jeho dôveryhodnosť.
Skúmajú, či spotrebiteľ uviedol všetky požadované informácie pravdivo a či priznal všetky záväzky,
úvery a kreditné karty, ktoré má. Finančné inštitúcie majú k dispozícií jeho výpis z registra, ktorý
tieto informácie obsahuje. Výpisy z registrov SRBI a NRKI neobsahujú informácie o spotrebiteľových

príjmoch, iba o záväzkoch. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 ods.
1 a násl. zákona o spotrebiteľských úveroch. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
ustanovenia § 4 a 5,b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú
údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa
ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa ustanovenia § 8a,
banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ustanovení

§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková
a sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu
bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol,
resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa. Nepochybne kľúčová je i povinnosť
veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a

existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Z.z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Overovanie bonity žalovaného
iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru bez overenia z
reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom spoločného registra bankových informácií a podobne,
nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou.

S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné
bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromažďovanie informácií
o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo osebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania
bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov

o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky, či samotnej existencie pravidelného
mesačného príjmu žalobcu a jej výdavkov napr: SIPO) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej
situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v
skutočnosti je. Pri zisťovaní bonity v prístupných registroch by žalobca zistil, že žalovaný v čase
uzatvorenia zmluvy mal už tri úvery a s celkovou výškou splátok 844,56 € to: 1/ J. zo dňa 13.07.2011

– úver vo výške 54 000,- € na dobu 348 mesiacov s mesačnou splátkou 263,43 €, 2/ Cetelem zo
dňa 06.05.2013 – úver vo výške 15 000,- € na dobu 108 mesiacov s mesačnou splátkou 276,31 €,
3/ K. zo dňa 20.02.2015 – úver vo výške 25.000,- € na dobu 119 mesiacov s mesačnou splátkou
304,82 €. Žalobcovi bola známa skutočnosť, podľa ktorej je žalovaný ženatý. Žalovaný má jednu
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Už táto okolnosť mala viesť žalobcu k tomu, aby s plnou

vážnosťou pristupoval k zisťovaniu výdavkov žalovaného. K uvedeným splátkam je nutné pripočítať
životné minimu na domácnosť. V uvedenom prípade to bola suma životného minima k 01.07.2015 do
30.06.2016 spolu 426,70 € (198,09 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, 138,19 eur
mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, 90,42 eur mesačne, ak ide o
zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa). Pri uvedenom príjme 1.200,- € to predstavuje,

že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na splácanie predmetného úveru vo výške 119,37
€, nakoľko jeho výdaje už predstavovali sumu 1.271,26 € . Je pritom evidentné, že každá fyzická osoba
musí vynakladať určité čiastky minimálne na výživu a bývanie. Ak tak žalobca neurobil, pristupoval k
posudzovaniu bonity žalovaného len formálne. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno k
nárokovaniu si peňažného plnenia z dôvodu absencie zákonného konania a zároveň žalovaný vznáša

námietku premlčania.

6. Žalobca listom doručeným súdu dňa 28.01.2026 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 120,-
€, a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby túto sumu žalobcovi uhradil.7. Súd vykonal dokazovanie Notárskou zápisnicou N 1302/2021, NZ 52612/2021, NCRIs 53542/2021
zo dňa 13.12.2021, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.06.2016, zmluvou o zriadení záložného

práva k hnuteľnej veci zo dňa 13.06.2016, kúpnou zmluvou zo dňa 13.06.2016, listom s názvom
„Výzva k zaplateniu“ zo dňa 30.04.2020, listom s názvom „Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru“
zo dňa 27.10.2020, listom s názvom „Predžalobná výzva“ zo dňa 20.02.2023, prehľadom splátok
a úhrad, údajmi k výpočtu bonity, dátami dopytu na NRKI zo dňa 13.06.2016, dátami dopytu na
Sociálnu poisťovňu zo dňa 13.06.2016, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 13.07.2011, zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.05.2013, zmluva o poistenom K. refinanc exprese zo dňa 20.02.2015,
a zistil tento skutkový stav:

8. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.06.2016 uzatvorenou medzi Consumer Finance Holding,
a.s. ako právnym predchodcom žalobcu a žalovaným poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
úvervovýške5.990,-€,atozaúčelomkúpymotorovéhovozidlaPEUGEOT30081.6.HDiC.,VIN:G.,od

spoločnosti R & R autobazár, s.r.o.. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 72 mesačnými splátkami vo výške
119,37 €. RPMN a ročná úroková sadzba predstavovali 13,49 %. Spolu mal žalovaný uhradiť 8.594,64 €.
Splatnosť splátok bola dohodnutá tak, že dátum prvej splátky bol 28.06.2016 a ďalšie splátky boli splatné
vždy 28. dňa v mesiaci. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.06.2016 žalovaný ako kupujúci kúpil od spoločnosti
R & R autobazár, s.r.o. motorové vozidlo PEUGEOT 3008 1.6. HDi Confort, a to za kúpnu cenu 8.990,- €,

pričom časť kúpnej ceny vo výške 3000,- € bola uhradená pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny
vo výške 5.990 ,- € mala byť doplatená najneskôr do 10 dní po poskytnutí úveru spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s.. Za účelom zabezpečenia vyššie uvedenej pohľadávky bola medzi Consumer
Finance Holding, a.s. a žalovaným uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, a to
k motorovému vozidlu PEUGEOT 3008 1.6. HDi C., VIN: G.. Právny predchodca žalobcu VÚB Leasing,

a.s. vyzval žalovaného výzvou zo dňa 30.04.2020 na úhradu dlžnej sumy vo výške 470,55 €, a to do 5
dní. Zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, bude oprávnený úver zosplatniť. Listom
zo dňa 27.10.2020 právny predchodca žalobcu VÚB Leasing, a.s. oznámil žalovanému zosplatnenie
úveru. Na základe Notárskej zápisnice F. XXXX/XXXX, NZ 52612/2021, NCRIs 53542/2021 zo dňa
13.12.2021 došlo k rozdeleniu spoločnosti VÚB Leasing, a.s. a jej následnému zlúčeniu s nástupníckymi

spoločnosťami, ktorými sú Všeobecná úverová banka, a.s., a VÚB Operating Leasing, a.s.. Všetky
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere prevzal právny nástupca, ktorým je
spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.. Listom s názvom „Predžalobná výzva“ zo dňa 20.02.2023
žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.275,93 € v lehote 3 dní od doručenia
tejto výzvy, inak bude vymáhať dlžnú pohľadávku súdnou cestou. Z dát získaných dopytom z NRKI

vyplynulo, že žalovaný mal ku dňu 13.06.2016 3 úvery, ktoré neboli zaplatené a v rámci každého z nich
bol počet zostávajúcich splátok viac ako 12. Žalovaný predložil súdu 3 zmluvy, a to zmluvu o splátkovom
úvere zo dňa 13.07.2011, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.05.2013 a zmluvu o poistenom K.
refinanc exprese zo dňa 20.02.2015. Z týchto zmlúv vyplynulo, že ide o úvery žalovaného, pričom tieto
zmluvy boli uzatvorené ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.06.2016. Z dát

uvedených Sociálnou poisťovňou vyplynulo, že Sociálna poisťovňa poskytla právnemu predchodcovi
žalobcu odpovede na 23 verifikačných otázok ohľadom žalovaného. Podľa priloženého prehľadu splátok
a vyjadrenia žalobcu žalovaný uhradil spolu sumu 9.249,84 € (9.129,84 € + 120,- €).

9. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.06.2024) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.06.2024) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.06.2024) spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru

podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa

poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

17. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)

veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy)ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.20. Keďže žalobca využil v konaní svoje dispozičné právo a vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
pohľadávky vo výške 120,- € s príslušenstvom, súd konanie podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v tejto časti zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný,

nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa
§ 168 alebo pojednávanie.

21. Právny predchodca žalobcu má aj mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z
vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver,

že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy bol dodávateľom a zároveň veriteľom podľa §
2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako aj podľa § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný
v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z
§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež z § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Okolnosť, že by žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca takéto postavenie žalovaného netvrdil. Vzhľadom
na postavenie účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy je zrejmé, aj s poukazom na § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu zmluvy
totiž vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru, teda ide o dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy musí mať
písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. V danom prípade
písomná forma je zachovaná.

22. Súd po preskúmaní zmluvy a listín predložených sporovými stranami dospel k záveru, že zo strany
právneho predchodcu došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z.. Informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či uzavrie alebo neuzavrie zmluvu, si má dodávateľ
zadovážiť sám, a to aj v súčinnosti so žiadateľom o úver. Pri získavaní podstatných informácií za

účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa má veriteľ vychádzať ako z informácií poskytnutých
spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Veriteľ je povinný získané
informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné
ďalej overovať. Postačujúce sú len také informácie o príjmoch a výdavkoch, na základe ktorých má
veriteľobjektívnyobrazofinančnejsituáciižiadateľaúveru.Spotrebiteľjeschopnýsplácaťspotrebiteľský

úver vtedy, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane v jeho domácom rozpočte také množstvo
finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek ťažkostí a obmedzení splácať splátky úveru v
dohodnutej výške. Dodávateľ musí preto analyzovať spotrebiteľov osobný rozpočet, a to ako stranu
príjmov, tak aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Predmetom
analýzy musia byť konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na

bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Preskúmavanie iba niektorej zo strán rozpočtu
k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Právny predchodca žalobcu sa pri skúmaní výdavkov
žalovaného uspokojil len s dátami z registra NRKI a s dátami zo Sociálnej poisťovne. Z dát získaných
dopytomzNRKImalsúdpreukázané,žežalovanýmalkudňu13.06.20163úvery,ktorénebolizaplatené
a v rámci každého z nich bol počet zostávajúcich splátok viac ako 12. Žalovaný tiež v konaní predložil

súdu tri zmluvy, a to zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 13.07.2011, zmluvu o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 06.05.2013 a zmluvu o poistenom K. refinanc exprese zo dňa 20.02.2015. Uvedené zmluvy
boli uzatvorené ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.06.2016, pričom súd
nemal preukázané, že tieto úvery boli ku dňu 13.06.2016 aj splatené. Pokiaľ ide o dáta získané právnym
predchodcom žalobcu dopytom na Sociálnu poisťovňu, odpovede na verifikačné otázky ohľadom osoby

žalovaného sú len strohé, vágne a málo výpovedné, pričom nepredstavujú dostatočne konkrétne
informácie ohľadom príjmov a výdavkov žalovaného tak, aby mal právny predchodca žalobcu ako
veriteľ celkový objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal, že pri
uzatváraní zmluvy jeho právny predchodca mal k dispozícii doklady o výdavkoch žalovaného, najmä o
nákladoch na bývanie, výdavkoch na stravu, dokladoch SIPO, výpisoch z bežného účtu a pod.. Rovnako

nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu disponoval dokladmi ohľadom presnej konkrétnej
mesačnej výšky príjmov žalovaného, ani údajmi o jeho rodinnej situácii. Právny predchodca žalobcu
skúmal bonitu žalovaného len formulárovo a bez preukázania skutočností, že v rozpočte žalovaného
bude dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby mohol bezproblémovo splácať splátky úveru.Podľa názoru súdu došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a
táto skutočnosť spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z.. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi hodnotu toho, čo mu právny

predchodca žalobcu poskytol bez akéhokoľvek navýšenia a po odpočítaní toho, čo už zaplatil. Preto
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď žalovaný nie je povinný zaplatiť nič,
keďže zo sumy 5.990,- € zaplatil viac ako zaplatiť mal (5.990,- € - 9.249,84 €).

23. Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu, že uvedený spotrebiteľský úver je

bezúročný a bez poplatkov, súd sa už ďalej nezaoberal námietkou premlčania žalovaného ani ďalšími
skutočnosťami uvedenými žalovaným.

24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

25. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
vspojenís§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalobcažiadalzaplatiť2.275,93€,čopredstavuje
100 %. Pokiaľ ide o zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 120,- €, zastavenie konania v tejto
časti procesne zavinil žalovaný (zaplatením časti dlžnej sumy po podaní žaloby), v dôsledku čoho nárok

na náhradu trov konania v tejto časti patrí žalobcovi. Žalovaný bol úspešný v zamietajúcej časti v sume
2.155,93 €, teda mal úspech 94,73 %. Neúspešný tak bol v rozsahu 5,27 %. Pomer jeho úspechu a
neúspechu predstavuje 89,46 % (94,73 % - 5,27 %). Keďže žalovaný mal v konaní prevažujúci čiastočný
úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu
v rozsahu 89,46 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to v lehote do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.