Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010211
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7825010211.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
19. februára 2026, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného ml. A. B., zákonnej zástupkyne ml.
obžalovaného C. D., obhajcu ml. obžalovaného E. F. G. a poškodenej D. H. proti rozsudku Okresného

súdu Rožňava zo dňa 17.10.2025 sp. zn. 2T/74/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného ml. A. B., zákonnej zástupkyne obžalovaného
- C. D., obhajcu ml. obžalovaného A. B. - E. F. G. a poškodenej D. H., nar. XX. X. XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp.zn. 2T/74/2025 zo dňa 17.10.2025 uznal obžalovaného ml. A. B.
vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

č. 300/2005 Z. z. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
citovaného Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 10.04.2025 v dobe od 17.30 hod. do 19.00 hod. v obci I., okres J., na rodinnom dome súp. č.
XX, o ktorom vedel, že v ňom býva aj maloletá D. H., vytlačil a otvoril uzatvorené okno, cez ktoré
následne vošiel do rodinného domu, kde v interiéri zhodil na zem visiace nástenné hodiny a obrazy

s fotografiami členov rodiny, v dôsledku čoho tieto pri páde poškodili obklad dlažby, vysypal a vylial
na zem v interiéri domu nájdené potraviny a tekutiny, čím poškodil diaľkový ovládač k TV, rozbil dva
nájdené mobilné telefóny zn. Huawei a zn. Lenovo, vylomil zásuvku na kuchynskej linke, rozbil dve sady
sklenených pohárov po 6 ks, neznámym spôsobom poškodil Wi-Fi router, z peňaženky, ktorú našiel na
pohovke rozhádzal doklady a vodičský preukaz poškodenej hodil do krbu, čím poškodením uvedených
vecí spôsobil poškodenej D. H., st. škodu vo výške najmenej 136,-eur a následne čiernou dámskou

ceruzkou na oči na stenu v obývacej izbe napísal meno „D." maloletej D. H. a špičkou v domácnosti
nájdeného kuchynského noža o dĺžke čepele 18 cm poškodil štyri fotografie s portrétom maloletej D.
H., ktoré predtým zhodil na zem, pričom v jednej z fotografií nechal nôž zapichnutý do tváre maloletej
D. H., čím týmto konaním vyvolal u poškodených strach z možného ublíženia na zdraví maloletej D. H.
a aj ďalším členom rodiny.

Súd za to obžalovanému ml. A. B. uložil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1
Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd mladistvému
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd mladistvému obžalovanému pri určení probačného dohľadu
stanovil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd uložil mladistvému obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému ml. A. B., zastúpenej zákonnou

zástupkyňou C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, K. J., povinnosť uhradiť poškodenej: D. H.,
nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom I. XXX, K. J., spôsobenú škodu výške 136,- eur (stotridsaťšesť eur).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú D. H., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom I.
XXX, K. J., so zvyškom jej nároku na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ml. obžalovaný, obhajca ml. obžalovaného, zákonná zástupkyňa
ml. obžalovaného a poškodená.

V písomných dôvodoch podaného odvolania odôvodeného prostredníctvom svojho obhajcu ml.
obžalovaný uviedol, že prvostupňový súd správne ustálil prevahu poľahčujúcich okolností, avšak

uložený výchovný trest odňatia považuje na prísny. Zastáva názor, že prvostupňový súd sa dôsledne
neriadil ustanovením § 33a ods. 3 Tr. zák. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ postačuje
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie s tým, že páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na
osobnej slobode páchateľa ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na

osobnej slobode páchateľa. Je toho názoru, že prvostupňový súd sa neriadil v potrebnom rozsahu ani
ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že súd je povinnosť pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadnuť aj na pohnútku (ako šestnásťročný „puberťák“ mal pocit sklamania z neopätovanej
pozitívnej citovej náklonnosti k osobe poškodenej, hoci skoršie prejavy naznačovali opak), priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, vrátane spávania

obžalovaného po spáchaní trestného činu a úsilie nahradiť škodu. Prvostupňový súd v dostatočnej miere
nereflektoval na závery lekárskych správ, tak aj na závery znaleckého skúmania A. H.. L., že obžalovaný
trpí ľahkou mentálnou retardáciou, významnými poruchami správania, nízkou frustračnou toleranciou
a pod. Uvedené závery sú dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 101 ods. 1 Tr. zák., a § 98 Tr. zák. kedy
súdmôžepodmienečneupustiťodpotrestaniamladistvého,akpovažujezapotrebnépočasurčenejdoby

sledovať správanie mladistvého za súčasného uloženia skúšobnej doby vrátane uloženia primeraných
obmedzení a povinností uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť o podmienečnom upustení od potrestania ml. obžalovaného, za

súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností uvedených v § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák.

Zákonná zástupkyňa ml. obžalovaného C. D. a poškodená D. H. podané odvolanie bližšie písomne
neodôvodnili.

Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania ml. obžalovaného,
obhajcu ml. obžalovaného, zákonnej zástupkyne ml. obžalovaného a poškodenej nie sú dôvodné.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd preskúmaval len napadnutý výrok o treste, pretože okresný súd v súlade s ustanovením
§ 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine ml. obžalovaného a na hlavnom pojednávaní rozhodol, že
vykoná dokazovanie len vo vzťahu k výroku o uloženom treste.Okresný súd pri úvahách o druhu a výmery trestu prihliadal na zavinenie ml. obžalovaného, následok,
jeho pohnútky, osobu obžalovaného, ako aj k možnostiam jeho nápravy a prevýchovy a ukladal trest za
použitia § 39 ods. 5 Tr. zák., a § 117 ods. 1 Tr. zák., keďže ide o mladistvého, ktorý učinil vyhlásenie

o vine.

Právna kvalifikácia prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., zodpovedá
protiprávnemu konaniu tak, ako to podrobne odôvodnil okresný súd, a podľa názoru krajského súdu bola

zákonným spôsobom vyhodnotená a ustálená, pričom tento záver bol umocnený samotným vyhlásením
obžalovaného – priznaním.

Okresný súd preto zákonným spôsobom pri uznaní viny obžalovaného rozhodol o výmere a druhu
trestu, pričom sa dôsledne zaoberal základnými kritériami ukladania trestu a vyhodnotil osobu ml.
obžalovaného.

Uložený úhrnný výchovný trest odňatia slobody (za použitia § 117 ods. 1 Tr. por.) vo výmere 4 mesiacov
s podmienečným odkladom (za použitia § 119 ods. 1 Tr. zák.), za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad správaním ml. obžalovaného na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a uložením
povinnosti spočívajúcej v príkaze počas skúšobnej doby podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na

psychologickom poradenstve krajský súd považuje za primeraný a zákonný a bude viesť k dosiahnutiu
účelu v rámci generálnej, ako aj individuálnej prevencie u mladistvého.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obhajoby týkajúce sa upustenia od potrestania ml. obžalovaného za
súčasnéhouloženiaprimeranýchpovinností,krajskýsúduvádza,žezvykonanéhodokazovaniarovnako

nezistil splnenie takých podmienok, ktoré by zakladali dôvodnosť postupu podľa § 98 Tr. zák., resp. §
101 Tr. zák., a to vzhľadom na osobu ml. obžalovaného, od ktorého nemožno očakávať, že samotné
prejednanie veci pred súdom postačí na zabezpečenie účelu trestu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 34 Tr. zák. Ide predovšetkým o správanie sa obžalovaného, ktoré vykazuje známky neprispôsobivého
správania, a to tak v školskom prostredí, ako aj na verejnosti a tento trpí poruchami správania. Rovnako

tak z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že ml. obžalovaný bol uznaný za vinného
z priestupku, na tom skutkovom základe, že v chodbe bytového domu v obci Slavošovce úmyselne
zapálilšnúrkyodtopánokarohožku,čímdošlokzadymeniustropovastiennaprvomadruhomposchodí
bytového domu, čo opodstatňuje dôvod na uloženie výchovného trestu za použitia § 117 ods. 1 Tr. zák.
v spojitosti s § 119 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania odvolateľov,
ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, preto odvolania
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.