Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011832
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2218011832.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda a poškodeného C. D. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo

dňa 04.12.2024, č.k. 18T/91/2018-517, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.03.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
a poškodeného C. D., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj len ako „okresný súd“) v predmetnej
trestnej veci oslobodil obžalovaného A. B. (ďalej aj len ako „obžalovaný“) podľa § 285 písm. b) Trestného

poriadku spod obžaloby, ktorá bola na neho podaná za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že
dňa 14. mája 2015 v čase o 9:10 hod. pred rodinným domom č. XX v obci E. F. v okrese Dunajská
Streda, viedol po ceste III. triedy č. 1432, v smere z Dunajskej Stredy osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Superb evidenčného čísla G., kde v km 2,0, pri odbočovaní vľavo mimo cestu, kde mienil

v rozpore S ustanoveným § 23 ods. 1 z. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov
s osobným motorovým vozidlom zastaviť v protismere jazdy nedalprednosť v jazde oprotiidúcemu
motocyklu značky Honda PCX, vedenému poškodeným C. D., čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho poškodený
C. D. i napriek intenzívnemu brzdeniu nevedel zrážke zabrániť a prednou časťou motocykla narazil
do pravej strany osobného motorového vozidla Škoda Superb evidenčného čísla G., poškodený C.

D. utrpel v dôsledku dopravnej nehody nasledovné zranenia: polytraumu (úraz viacerých orgánových
systémov) poškodenie dôležitého orgánu - mozgu, spočívajúce v difúznom opuchu mozgu, otrase
mozgu a jemnom SAH obojstranne F-T vpravo, ďalej zlomeninu jarmovočeľustného, jarmovočelového,
čeľustnočelového a čelovonosového šva bez posunu, zlomeninu dolnej, strednej a zadnej steny očnice
vpravo, zlomeninu (trhlinu) jarmového oblúka vpravo s posunom, zlomeninu nosových kostičiek vpravo,
zakrvácame do čeľustných, do čelových, do čuchových dutín (prínosové dutiny) obojstranne, vzduch v

pravejočnici,opuchhornéhoadolnéhoviečkavpravo,zlomeninutelakostistehennejvľavosposunutím,
sinistrorotáciuC2sosubluxáciouaposunomC2(minimálna)apočetnétržnéranytváre,ktorésivyžiadali
liečbu v trvaní od 14.05.2015 do 03.11.2015, počas ktorej po dobu ôsmich týždňov závažne ovplyvňovali
obvyklý spôsob jeho života,
pretože skutok nie je trestným činom.
2. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, ktoré následne písomne

odôvodnil tým, že (citácia):„S rozhodnutím súdu I. stupňa, ktorým obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. zák. oslobodil spod
obžaloby nemožno súhlasiť predovšetkým z troch nasledovných dôvodov.
I.Krajskýsúdvodôvodneníuzneseniasp.zn.5To/15/2023z24.08.2023(ďalejlen„uznesenie“)výslovne

uvádza, že vcelom rozsahu akceptuje odvolanie prokurátora zo 07.11.2022 (ďalej len „odvolanie“), v
ktorom bola okrem iného okrem iného (okrem námietky k obsahu písomného vyhotovenia rozsudku
pre jeho neúplnosť, nejasnosť jeho odôvodnenia, jeho vnútornú rozpornosť a v dôsledku toho jeho
nepreskúmateľnosť) namietaná i neúplnosť znaleckého posudku č. 125/2021 vypracovaného Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „znalecký posudok ústavu“). Krajský súd preto

v závere odôvodnenia súdu uložil, aby sa po vrátení veci dôsledne riadil zásadou požiadavky náležitého
zistenia skutkového stavu veci, tak aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo
rozhodnúť, bez toho aby skutkové zistenia súdu prvého stupňa vzbudzovali pochybnosti o ich správnosti
a aby sa v súvislosti stým riadne vysporiadal s okolnosťami, na ktoré poukázal prokurátor vo svojom
odvolaní.
Súčasne podľa § 276 ods. 1 Tr. por., ktorý možno na vzniknutú situáciu, tak vzhľadom na právny názor

odvolacieho súdu vyjadrený v odôvodnení uznesenia, ako aj na obsah odvolania, analogicky aplikovať,
a podľa ktorého ak súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade zistí, že treba
ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom
pojednávaní pokračuje.
Zo znenia označeného ustanovenia Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak

sú pre jeho aplikáciu splnené podmienky, nie je len možnosťou ale výslovnou povinnosťou súdu
doplnenie dokazovania priamo zabezpečiť. Súd však vďalšom konaní, hoci mu bol z obsahu odvolania
obsah namietaných nedostatkov znaleckého posudku ústavu známy, v ďalšom konaní doplnenie
znaleckého posudku ústavu nezabezpečil a s obsahom námietok prokurátora sa v odôvodnení rozsudku
vysporiadal iba konštatovaniami arbitrárneho charakteru v znení, citujem: „...K námietkam prokurátora

prezentovaným v podanom odvolaní konajúci súd uvádza, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné...“ a „...K
námietke prokurátora k znaleckému posudku súd uvádza, že znalecký posudok znaleckého ústavu
fundovane zodpovedal položené otázky s tým, že po vypočutí znalca k záverom predmetného posudku
žiadna zo strán, vrátane prokuratúry, nenavrhla doplnenie znaleckého posudku, a to ani potom, ako bola
vec vrátená odvolacím súdom súdu prvej inštancie, aby bola predmetná vec v potrebnom rozsahu znova

prejednaná a rozhodnutá...“
Po rozhodnutí krajského súdu o vrátení veci na jej opätovné prejednanie a rozhodnutie, tak i napriek
v uznesení vyjadrenému názoru krajského súdu o potrebe naplnenia požiadavky náležitého zistenia
skutkového stavu veci v ďalšom konaní, k vykonaniu ďalšieho dokazovania súdom nedošlo.
Znaleckémuposudkuústavupretomožnoopätovnevytknúťjehoneúplnosťspočívajúcuvtom,ževariant

A priebehu dopravnej nehody nebol vypracovaný aj vo vzťahu k hornej hranici rýchlosti motocykla
vedeného poškodeným (83 km/h).
Rovnako je tiež potrebné namietnuť, že žiaden z variantov (A, B a ani C) nebol vypracovaný vo
forme dvoch podvariantov berúcich, v prípade 1. podvariantu, do úvahy existenciu/prítomnosť osobného
motorového vozidla, ktoré malo (výlučne však iba podľa výpovede obžalovaného) v čase krátko pred

dopravnou nehodou jazdiť v protismere pred motocyklom vedeným poškodeným a ktorému mal dať
obvinený prednosť a v prípade 2. podvariantu, jeho neexistenciu / neprítomnosť (čo vyplýva z výpovedí
poškodeného). Znalec sa takisto v rámci jednotlivých variantov v dostatočnom rozsahu nezaoberal
podstatnou (zásadnou) okolnosťou spočívajúcou vtom, či obžalovaný mohol (mal možnosť) spozorovať
(zbadať) poškodeného vedúceho motocykel v protismernom jazdnom pruhu, a to včase krátko pred

začiatkom výkonu odbočovacieho manévru, prípadne v takom v čase po jeho začatí, kedy mohol s
vozidlom zastaviť (odbočovací manéver prerušiť) tak aby k fyzickému stretu (zrážke) vozidiel nemuselo
nevyhnutne dôjsť.
Kuvedenýmskutočnostiamnavyšeuvádzam,žepodľazaužívanejprávnejpraxejezistenievýhľadových
podmienok možné na ceste vykonať spravidla výlučne formou vyšetrovacieho pokusu, pričom v takom

prípade nie je možné znalcovi uložiť, aby toto zistenie vykonal sám (R 42/1988), úlohu znalca je pritom
potrebné určiť tak, aby bola dôsledne obmedzená na objasnenie skutočnosti, na ktorú sú potrebné
odborné znalosti, znalcovi preto nemožno určiť úlohu zaobstarať dôkazné prostriedky na účely trestného
konania (R 45/1 967).
Z obsahu znaleckého posudku spoločnosti Expert Group, k.s., Bratislava č. 5/2019 z 31.01.2019,

vypracovaného na základe objednávky obhajoby (ďalej len „znalecký posudok“) však vyplýva, že znalec,
ako to vyplýva zo snímku označeného ako obrázok 21 na str. č. 29 posudku az jeho popisu, za účelom
zistenia výhľadových podmienok, vykonal v rámci znaleckého skúmania obhliadku miesta dopravnej
nehody.Z obsahu znaleckého posudku ústavu ďalej vyplýva, že fotodokumentácia z označeného úkonu (z
obhliadky miesta dopravnej nehody vykonanej znalcom spoločnosti Expert Group, k.s., Bratislava za
účelom zistenia výhľadových podmienok) bola jedným z podkladov využitých v Ústavom súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v rámci znaleckého skúmania a následného spracovania
posudku, o čom bezpochyby svedčí totožný snímok (obrázok) na str. č. 38 označený č. 20.
Na podklade vyššie uvedených skutočností možno preto vysloviť dôvodné pochybnosti nielen o úplnosti
znaleckého posudku ústavu ale i o zákonnosti oboch posudkov (znaleckého posudku a znaleckého
posudku ústavu) ako takých.

V prípade ak by sa však odvolací súd vyššie uvedenými námietkami nestotožnil a znalecký posudok
ústavu by vyhodnotil ako zákonný a vyhotovený v dostatočnom (potrebnom) rozsahu, poukazujem na
jeho obsah a závery, z ktorých vyplýva, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody ustálenou
vo forme troch variant (varianty A, B, C) bola pri všetkých variantoch nesprávna technika jazdy vodiča
vozidla Škoda (ďalej len „obžalovaný“).
Pri variante A, ktorý počítal s rýchlosťou motocykla 74 km/h, resp. s rýchlosťou tvrdenou poškodeným -

50 km/h, bola podľa záverov posudku technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy
obžalovaného, ktorý vykonal odbočovanie vľavo takým spôsobom, že nedošlo k daniu prednosti vjazde
vodičovi motocykla (ďalej len „poškodený“) a to tak vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti, ako aj k rýchlosti
50 km/h. Technika jazdy obžalovaného bola súčasne tým prvkom nehodového deja, v dôsledku ktorého
došlo k vzniku kolíznej situácie a nesprávna technika jazdy poškodeného bola prvkom nehodového deja,

v dôsledku ktorého poškodený nehode nezabránil.
Pri variantoch B a C, ktoré počítali s rýchlosťou motocykla vedeného poškodeným približne 83 km/h,
bola v záveroch posudku technická príčina nehody vyhodnocovaná v závislosti od toho, či obžalovaný
mal alebo nemal povinnosť predpokladať, že sa oproti nemu môže pohybovať iný účastník premávky
s nesprávnou technikou jazdy.

Označená otázka je otázkou právnou a vzhľadom na rozhodovaciu činnosť súdov je možné vysloviť,
že obžalovaný mal povinnosť predpokladať, že oproti sa môže pohybovať iný účastník premávky s
nesprávnou technikou jazdy, a preto pri variantoch B a C platí, že technickou príčinou dopravnej
nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy obžalovaného vykonávajúceho odbočovanie takým
spôsobom, že nedal prednosť v jazde poškodenému pri rýchlosti cca 83 km/h a nesprávnej techniky

jazdy poškodeného jazdiaceho rýchlosťou vyššou ako maximálne dovolenou.
Aj pri variantoch B a C tak bola nesprávna technika jazdy obžalovaného tým prvkom nehodového deja,
v dôsledku ktorého došlo ku vzniku kolíznej situácie a nesprávna technika jazdy poškodeného prvkom
nehodového deja, v dôsledku ktorého dopravnej nehode nezabránil.
Znaleckým dokazovaním tak bolo nepochybne preukázané, že nesprávna technika jazdy obžalovaného

bola v príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom, čo je pre posúdenie jeho viny rozhodujúce, a ani
preukázané spoluzavinenie poškodeného nemá a nemôže mať za následok nevinu obžalovaného.
II. Súd v súvislosti s jeho záverom (úvahou), že vykonaným dokazovaním nebolo u obžalovaného
dokázané zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti priamo poukázal na princíp tzv. „obmedzenej
dôvery“.

Súd, v súvislosti s aplikáciou princípu tzv. „obmedzenej dôvery“, uviedol v odôvodnení rozsudku
nasledovné, citujem: „Vzhľadom na uvedené je v prípade obžalovaného potrebné aplikovať tzv. princíp
odvodenej dôvery, ktorý spočíva v dôvere účastníkov cestnej premávky voči ostatným účastníkom
cestnej premávky, že títo dodržiavajú predpisy. Od účastníkov cestnej premávky nemožno v dobrej viere
žiadať, aby pri riešení dopravných situácií (napr. dávanie prednosti v jazde) vopred počítali s tým, že

iný účastník porušuje pravidlá cestnej premávky napr. jazdou, ktorou zreteľne prekračuje maximálne
povolenú rýchlosť...“.
Princíp obmedzenej dôvery pritom určuje, aby aj vodič rešpektujúci dopravné predpisy adekvátne
reagoval na porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka cestnej premávky, ktoré
vníma. A to tak, aby minimalizoval, prípadne sa úplne vyhol kolíznej situácii. Kolíznej situácii sa môže

vyhnúťtak,žespomalí,zastavívozidlo,čiinakreagujenaporušeniepravidielcestnejpremávkyzostrany
iných účastníkov. Práve z tohto dôvodu možno hovoriť o obmedzenom princípe dôvery. Obmedzenie
môže vyplynúť z konkrétnej kolíznej dopravnej situácie, na ktorú je povinnosť reagovať.
Konanie poškodeného, ktoré je zjavne v rozpore s pravidlami cestnej premávky (napr. prekročená
rýchlosť, alkohol) tak automaticky nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla,

ktorý sám porušuje pravidlá cestnej premávky.
Podľa § 23 ods. 1 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení vodič smie
zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k
okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo.Podľa § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení vodič nesmie
zastaviť a stáť na cestnej zeleni a inej verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch,
ak to nie je dovolené dopravnou značkou.

Z fotodokumentácie vykonanej v rámci miesta obhliadky miesta dopravnej nehody vyplýva, že konečná
poloha osobného motorového vozidla vedeného obvineným bez akýchkoľvek pochybností nasvedčuje
tomu, že obvinený manévrom vykonávaným v čase dopravnej nehody porušoval buď ustanovenie § 23
ods. 1 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, alebo ustanovenie § 25 ods. 1 písm. s)
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keďže (hoci mohol s vozidlom bez obmedzenia zastaviť či

stáť v smere jazdy) mienil s vozidlom zastaviť, či stáť buď v protismernom jazdnom pruhu, alebo na
verejne prístupnej (cestnej) zeleni (nachádzajúcej na parcele registra „C“ č. 690/1 v katastrálnom území
E. F. pred oplotením pozemku priliehajúcemu k rodinného domu súpisného čísla XX, nachádzajúcich sa
parcele registra „C“ č. 630 v katastrálnom území E. F.).
Manéver vykonávaný obžalovaným v čase dopravnej nehody, spočívajúci v pokuse o zaparkovanie
vozidla na ceste s obojsmernou premávkou, ato buď v protismere jazdy, alebo na cestnej (verejne

prístupnej) zeleni, ktorého fyzickým následkom bola kolízia vozidiel, je totiž namieste považovať za
porušenie pravidiel cestnej premávky.
Z citovanej časti odôvodnenia rozsudku však nie zrejmé, či súd túto okolnosť bral v rámci posudzovania
zavinenia obžalovaného do úvahy, o to viac, keď v opise definície princípu, opomenul uviesť podstatnú
náležitosť jeho aplikácie, a to, že je možná výlučne za predpokladu, že účastník dopravnej nehody,

ktorého trestnoprávna zodpovednosť je podľa neho posudzovaná, sám pravidlá cestnej premávky
neporušil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že princíp (inštitút) tzv. „obmedzenej dôvery“
aplikovať v predmetnej trestnej veci nemožno.
III. Čo sa týka písomného vyhotovenia rozsudku samotného, mám za to, z právnych úvah súdu

obsiahnutých v odôvodnení rozsudku, týkajúcich sa skutočností, na podklade ktorých súd rozhodol o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby, v súhrne nevyplýva, či tomu tak bolo na základe skutočností
dokazovaním preukázaných, alebo naopak, iba preto, že vykonaným dokazovaním nebola, s poukazom
na zásadu „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, vina obžalovaného vo
forme nedbanlivostného zavinenia, z dôvodu zásadných a neodstrániteľných pochybností, bezpečne

preukázaná.
Súd tak v časti odôvodnenia výslovne poukazuje na vykonaným dokazovaním preukázanú nevinu
obžalovaného, citujem:
„...Podľa názoru súdu obžalovaný dal prednosť protiidúcim vozidlám a legitímne očakával, že v mieste,
kde je maximálna povolená rýchlosť 50 km/h, stihne úkon odbočovania riadne a bezpečne...“

„...Záverom súd v súvislosti so skutkovým dejom po vyhodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich
dostupných dôkazov konštatuje, že existencia priebehu skutkového deja tak, ako ho uviedol obžalovaný
v zásadných okolnostiach korešpondoval so závermi znaleckého posudku znaleckého ústavu (variant
B) a zároveň nebola nijakým z produkovaných dôkazov vyvrátená...“
„...Vyhodnotením jednotlivých produkovaných dôkazov na hlavnom pojednávaní mohol preto súd

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že obžalovaný vykonal odbočovací manéver, pri
ktorom zohľadnil aktuálnu dopravnú situáciu, ktorá mu nebránila v odbočení, obžalovaný pri svojom
manévri (odbočenie vľavo) neporušil svoju povinnosť dať prednosť v jazde oproti idúcim vozidlám...“
„...Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že technickou príčinou dopravnej nehody
nebola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ale nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, teda

poškodeného...“
„...Z ustáleného priebehu skutku dospel súd k záveru, že obžalovaný, sledujúc celkovú situáciu v cestnej
premávke v danom úseku v čase začatia vykonávania odbočenia smerom doľava, reagoval na aktuálnu
situáciu na vozovke správne, pretože pred odbočením reagoval na ostatné motorové vozidlá...“
„...Súd mal za nepochybné, že obžalovaný sa ani z nedbanlivosti nepodieľal na vzniku nehody, ani na

jej príčinách...“
Naproti tomu v iných častiach rovnakého odôvodnenia svoje rozhodnutie opiera o záver spočívajúci
vtom, že vykonaným dokazovaním nebola vina obžalovaného bez zásadných a neodstrániteľných
pochybností bezpečne preukázaná, v súvislosti s čím uvádza nasledovné, citujem: |
„...K variantu A priebehu dopravnej nehody súd opakuje, že súd musel obligatórne v zmysle zásady

„in dubio pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obžalovaného
najpriaznivejších...“
„...Súd uzatvoril, že obranu obžalovaného, ktorý spáchanie žalovaného skutku popieral, sa vykonanými
dôkazmi nepodarilo vyvrátiť...“„...Keďže zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú
jednoznačné a nepochybné, a nie len v rovine pravdepodobnosti, hypotéz a špekulácií, súd musel
obligatórne v zmysle zásady „in dubio pro reo “ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností

pre obžalovaného najpriaznivejších...“
„...Súd pripomína, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio
pro reo ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. Z uvedeného vyplýva, že o skutkovom stave
preukazujúcom vinu páchateľa nesmú byť žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia
sám o sebe nestačí na to, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Použitie

tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie...“
„...Z pohľadu konajúceho súdu vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný naplnil
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa $ 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s

poukazom na $ 138 písm. h/ Trestného zákona a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona a preto konajúci súd postupom podľa $ 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného spod obžaloby...“
Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozsudku je preto nejasná a vo vzťahu k prijatému záveru
vnútorne rozporná, čo ju robí nedostatočne presvedčivou, čím sa tak rozsudok samotný javí ako

nepreskúmateľný, teda vyhotovený v rozpore s § 168 ods. 1 Tr. por.
Vzhľadom k uvedenému preto navrhujem, aby odvolací súd podľa $ 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
3. Poškodený D. podal odvolanie ktoré odôvodnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu

nasledovne (citácia):
„Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasíme, nakoľko súd prvého stupňa napriek
právnemu názoru odvolacieho súdu obžalovaného opätovne oslobodil spod obžaloby, pričom vykonané
dôkazy jednoznačne potvrdzujú skutočnosť, že konaním obžalovaného bol spáchaný trestný čin a
môjmu klientovi vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného. Prokurátor vo svojej

záverečnej reči správne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré preukazujú vinu obžalovaného, pričom
prípadné spoluzavinenie poškodeného nemôže mať za následok nevinu obžalovaného, nehodovú
situáciu vytvoril obžalovaný a to závažným porušením predpisov - otočením sa do protismeru a nedaním
prednosti v jazde oproti idúcemu motocyklu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.“
4. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o jeho odvolaní. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku, poukázal na to, že sú tu objektívne skutočnosti – rozhľadové
pomery – ktoré ani neumožňovali iným spôsobom splniť povinnosť obžalovaného dať prednosť v jazde

protiidúcemu vozidlu pri odbočovacom manévri, poukázal na skutočnú rýchlosť motocykla, ktorá značne
prekračovala povolenú rýchlosť a na to, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnu
svoju povinnosť.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“) podľa § 315 Trestného poriadku

preskúmalnapadnutýrozsudokvzmysle§316Trestnéhoporiadkuazistil,ženiejedôvodnazamietnutie
odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali prokurátor a poškodený, ako oprávnené osoby, v zákonnej
lehote a proti výroku o vine (oslobodení spod obžaloby), proti ktorým je tento opravný prostriedok
prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil,
že odvolania nie sú dôvodné.
7. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého
výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade
s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil

skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že prejednávaný skutok nie je
trestným činom.
8. Tak ako zhrnul aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na Okresný súd Dunajská
Streda bola dňa 01.10.2018 doručená obžaloba na vtedy obvineného A. B. pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s

poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom
sp. zn. 18T/91/2018 zo dňa 13.07.2022 oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/
Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Trnave v odvolacom konaní
uznesením sp. zn. 5To/15/2023 zo dňa 24.08.2023 rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1

písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom na takýto
postup bolo to, že odôvodnenie okresného súdu bolo nepreskúmateľné a zmätočné, výrok napadnutého
rozsudku nekorešpondoval s jeho odôvodnením, skutkové zistenia okresného súdu vzbudili pochybnosti
a nebolo zrejmé, k akému záveru okresný súd nakoniec dospel. Uložil preto súdu prvého stupňa nanovo

posúdiť dôkaznú situáciu; dôsledne sa riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu
veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť a tak aby skutkové
zisteniasúduprvéhostupňanevzbudzovalipochybnostiosvojejsprávnosti;dôkazynáležitevzmysle§2
ods. 12 Trestného poriadku jednotlivo aj vzájomne vyhodnotiť a dospieť k úplným a správnym skutkovým
zisteniam a záverom, ktoré budú plne zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania a pritom sa

vyvarovať chýb a nedostatkov, ktoré mu boli vytýkané; vysporiadať sa s okolnosťami, na ktoré prokurátor
poukazuje vo svojom odvolaní.
9. Okresný súd vypočul obžalovaného, poškodeného, vypočul znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD.,
oboznámil znalecké posudky Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, znalca MUDr.
Vargu a listinné dôkazy. Dospel k záveru, že prejednávaný skutok sa stal, ale nie je trestným činom,

nakoľko sa nepodarilo bez rozumných pochybností preukázať nedbanlivostné zavinenie obžalovaného.
Okresnýsúdnazákladeúvahpremietnutýchdoodôvodnenianapadnutéhorozsudkudospelkzáveru,že
v skutku obžalovaného absentuje protiprávnosť jeho konania, pretože za zistených okolností neporušil
žiadne ustanovenie zákona o cestnej premávke. Konanie obžalovaného neobsahuje prvok zavinenia
a to ani vo forme nevedomej nedbanlivosti, nakoľko obžalovaný nevedel a vzhľadom na okolnosti,

ktoré nehode predchádzali a ktoré vyhodnotil a svoje osobné pomery, ani vedieť nemal a nemohol, že
za daných okolností odbočením vľavo môže dôjsť ku kolízii s následkom zranenia poškodeného. Súd
uzatvára, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný na danom mieste a za daných okolností
nemohol a nebol ani povinný počítať s potenciálne závažným porušením pravidiel cestnej premávkypoškodeným, ktorým tento vytvoril primárne nebezpečnú situáciu pre seba ako aj nebezpečenstvo pre
iných účastníkov cestnej premávky.
10. Nepochybne zistenými (a ani nenamietanými) skutočnosťami sú tie, ktoré sa týkajú priebehu skutku,

teda že obžalovaný viedol motorové vozidlo v obci E. F. po ceste III. triedy č. 1432 v smere z Dunajskej
Stredy a v opačnom jazdnom pruhu sa pohyboval poškodený na motocykli. Obžalovaný sa chystal
odbočiť vľavo mimo cestu a počas odbočovania obžalovaného došlo k stretu motorového vozidla
obžalovaného s motocyklom poškodeného, pričom pri tejto dopravnej nehode poškodený utrpel viaceré
zranenia tak, ako boli špecifikované v znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia a traumatológia. Konajúci súd v danej veci nemal pochybnosti o tom, že zranenia, ktoré
poškodený pri dopravnej nehode utrpel, mali povahu ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods.
3 Trestného zákona, nakoľko ako to vyplynulo z vykonaných dôkazov, u poškodeného došlo o.i. k
poškodeniu dôležitého orgánu a k poruche zdravia trvajúcej od 14.05.2015 do 03.11.2015, počas ktorej
doby spôsobené zranenia závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného.
11. Sporným zostalo, či obžalovaný ako vodič motorového vozidla dal pri odbočovaní vľavo prednosť

v jazde protiidúcemu motocyklu.
12. K priebehu nehodového deja sa obžalovaný a poškodený vyjadrili rozdielne, a to vo vzťahu
k rýchlosti, akou sa mali pred nehodou pohybovať, aj k tomu, akým spôsobom mal obžalovaný ako vodič
motorového vozidla odbočovať smerom doľava k domu na protiľahlej strane cesty. V trestnom konaní
boli vyhotovené tri znalecké posudky a to k priestorovým a časovým okolnostiam dopravnej nehody, ako

aj k spôsobu jazdy oboch vodičov. Okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého skúmania znaleckým
ústavom, pričom svoj postup zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil v napadnutom rozsudku.
13. Prokurátor v podanom odvolaní namietal neúplnosť znaleckého posudku a to z dôvodu, že pri
variante A priebeh dopravnej nehody nebol vypracovaný aj vo vzťahu k hornej hranici rýchlosti motocykla
vedeného poškodeným, a ani jeden z variantov nebol vypracovaný vo forme dvoch podvariantov

berúcich do úvahy prítomnosť osobného motorového vozidla, ktoré podľa výpovede obžalovaného malo
v čase krátko pred dopravnou nehodou jazdiť v protismere pred motocyklom, resp. v prípade druhého
podvariantujehoneprítomnosť.Znalecsapodľaprokurátoranezaoberaltým,čiobžalovanýmalmožnosť
spozorovať poškodeného vedúceho motocykel v čase krátko pred začiatkom výkonu odbočovacieho
manévru, kedy mohol s vozidlom zastaviť tak aby nedošlo k stretu vozidiel. Vyčítal tiež nevykonanie

vyšetrovacieho pokusu pre zistenie výhľadových podmienok. Upozornil, že pri každom z variantov
vypracovaných znaleckým ústavom bola technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika
jazdy vodiča vozidla Škoda (teda obžalovaného), z toho pri variantoch B a C v prípade, že obžalovaný
mal povinnosť predpokladať, že oproti sa môže pohybovať iný účastník premávky s nesprávnou
technikou jazdy. Podľa prokurátora vzhľadom na rozhodovaciu činnosť súdov, keďže ide o otázku

právnu, obžalovaný mal povinnosť predpokladať nesprávnu techniku jazdy iného účastníka premávky.
K princípu obmedzenej dôvery prokurátor zdôraznil, že sa vyžaduje, aby aj vodič rešpektujúci dopravné
predpisy adekvátne reagoval na porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka cestnej
premávky, ktoré vníma. A to tak, aby minimalizoval, prípadne sa úplne vyhol kolíznej situácii. Kolíznej
situácii sa môže vyhnúť tak, že spomalí, zastaví vozidlo, či inak reaguje na porušenie pravidiel cestnej

premávky zo strany iných účastníkov. Podľa prokurátora konanie poškodeného, ktoré je zjavne v rozpore
s pravidlami cestnej premávky, automaticky nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť vodiča, ktorý sám
porušuje pravidlá cestnej premávky. Podľa prokurátora obžalovný manévrom vykonávaným v čase
dopravnej nehody porušoval ustanovenia zákona o cestnej premávky, keďže mienil s vozidlom zastaviť,
či stáť buď v protismernom jazdnom pruhu, alebo na verejne prístupnej (cestnej) zeleni. Prokurátor

upozornil, že okresný súd opomenul, že princíp obmedzenej dôvery je možné uplatniť len ak účastník
dopravnej nehody, podľa ktorého je posudzovaná, sám pravidlá cestnej premávky neporuší. Ostatne
prokurátor namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či oslobodil obžalovaného
na základe skutočností dokazovaním preukázaných, alebo preto, jeho vina nebola bezpečne, z dôvodu
zásadných a neostrániteľných pochybností preukázaná.

14. K námietke neúplnosti znaleckého posudku krajský súd upozorňuje, že v konaní pred súdom
vypočutý znalec, oprávnený vyjadrovať sa k znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žilne, zodpovedal aj otázky, ktorých nezodpovedanie prokurátor namieta. Prokurátor
nedôvodne namieta, že okresný súd mal po predchádzajúcom zrušení v poradí prvého rozsudku
povinnosť doplniť dokazovanie, čo vyvodzuje z formulácie v predchádzajúcom rozhodnutí krajského

súdu, kde bolo uvedené, že ten „v celom rozsahu akceptuje odvolanie prokurátora“. Uvedené naviazal
prokurátor na obsah svojho predchádzajúceho odvolania, kde namietal neúplnosť znaleckého posudku.
Okresný súd sa však v napadnutom rozsudku správne vysporiadal s touto argumentáciou prokurátora,
keďže bola prednesená už v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku. Okresný súdupozornil, že prokurátor, či iná strana v konaní, mali možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania. Keďže
tak neurobili, okresný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z vykonaného dokazovania. Okresný
súd vyložil, prečo má za to, že je potrebné vychádzať pri vyhodnotení príčin dopravnej nehody zo

znaleckého posudku poskytnutého znaleckým ústavom. Ak okresný súd zrozumiteľne a logicky ozrejmí,
že nemá pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, nemožno súdu vyčítať, že mal dopĺňať ex
offo dokazovanie či už žiadosťou o doplnenie znaleckého dokazovania, či pribraním iného znalca.
Pokiaľ po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia v merite veci prvostupňový súd po zhodnotení doteraz
vykonaného dokazovania, a pri rešpektovaní vysloveného názoru odvolacieho súdu, teda zohľadnení

a napravení predchádzajúcich pochybení, dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie je dostatočným
podkladom pre zákonné rozhodnutie a svoje rozhodnutie (teda vrátane úvah, ktoré ho viedli jednak pri
rozhodovaní o rozsahu dokazovania, jednak úvah ktorými vykonané dokazovanie vyhodnotil a vyvodil
z neho aj právne závery) riadne odôvodní, nemožno mu vytknúť žiadnu chybu.
15. Prokurátor namietol, že znalecký ústav nevypracoval variant A aj vo vzťahu k hornej hranici rýchlosti
motocykla. Na tomto mieste treba upozorniť, že už v úvode tohto odôvodnenia bolo konštatované,

že spornou zostáva otázka priebehu nehodového deja vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti motocykla
a k presnému pohybu motorového vozidla pred začatím odbočovacieho manévru. Keďže možno
vychádzať okrem technicky a znalecky nespochybniteľne zistených skutočností len z (nesúladných)
výpovedí obžalovaného a poškodeného (v tomto smere rozsah vykonaného dokazovania nenapáda
ani prokurátor), znalecký ústav vychádzal zo zistenej skutočnosti rýchlosti motocykla v určitom

rozpätí a preto znalecký ústav pracoval s variantou dolnej aj hornej hranice tohto rozpätia. A najmä
vypracoval varianty aj pre mierne odlišný pohyb motorového vozidla pred odbočovacím manévrom, čo
vyplynulo z dvoch možných vysvetlení toho, ako obžalovaný (vodič motorového vozidla) popísal svoje
konanie, teda svoj spôsob jazdy. Námietka prokurátora, že variant A priebehu dopravnej nehody nebol
vypracovaný aj vo vzťahu k hornej hranici rýchlosti motocykla, je nedôvodná. Variant A bol znaleckým

ústavom vypracovaný pri zohľadnení spodnej, technicky prijateľnej rýchlosti motocykla a varianty B
a C pre rýchlosť motocykla v hornej technicky prijateľnej hranici rýchlosti. Varianty B a C sa líšia
len v zohľadnení iného pohybu motorového vozidla pred odbočením, a to buď s variantou že vodič
motorového vozidla pred odbočením zastavil a následne vykonal rozjazd, alebo s variantou, že vodič
motorového vozidla pred odbočovaním nezastavil. Pre variant A, teda pri zohľadnení spodnej technicky

prijateľnej rýchlosti motocykla, už neboli vypracovávané rôzne varianty pohybu motorového vozidla pred
odbočovaním, nakoľko v tejto variante je konštatovaná nesprávna technika jazdy vodiča motorového
vozidla ako prvok nehodového deja v dôsledku ktorého došlo k vzniku kolíznej situácie, a to bez ohľadu
na to, akým spôsobom sa motorové vozidlo pohybovalo tesne pred odbočovaním.
16. V znaleckom posudku znalecký ústav objasnil, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu okrem

technicky zistených objektívnych skutočností (zaistených stôp, napr. brzdných) vychádzal (mohol
vychádzať) len z výpovedí obžalovaného a poškodeného, ktoré sa však líšili, a preto vypracoval rôzne
varianty priebehu nehodového deja. Pri jednej variante vychádzal z výpovede poškodeného o tom,
že motorové vozidlo pred ním v protismere plynule odbočovalo, že on šiel normálne 50 kou, resp.
nevidel vozidlo oproti, zbadal ho až ako začalo odbáčať, neskôr uviedol že vozidlo zbadal skôr ako

začalo odbočovací manéver. Znalecký ústav však nemohol zohľadniť vo vzťahu k rýchlosti motocykla
len výpoveď poškodeného o tom, že šiel 50 km rýchlosťou, pretože po dopravnej nehode zostala
ručička tachometra „zaseknutá“ na ukazovateli 65 km/h. Znalecký ústav potom dospel, aj vzhľadom
na brzdné stopy motocykla, k záveru ohľadom rozpätia rýchlosti motocykla na začiatku nehodového
deja, tak ako je už vyššie uvedené (74 až 83 km/h). Pre prvý variant (A) nehodového deja tak mohol

znalecký ústav zohľadniť výpoveď poškodeného ohľadom jeho rýchlosti len vo vzťahu k technicky
prijateľnej dolnej hranici rýchlosti, teda 74 km/h, zohľadnil však (variant A) výpoveď poškodeného
o tom, že motorové vozidlo bez zastavenia plynule odbočovalo. Pri druhých dvoch (B a C) variantoch
zohľadnil výpoveď vodiča motorového vozidla a pracoval pri oboch variantoch (B a C) s hornou
hranicou technicky prijateľnej rýchlosti motocykla, teda 83 km/h. Vo vzťahu k pohybu motorového vozidla

pred začatím odbočovacieho manévru absentovali stopy umožňujúce stanoviť presný pohyb v dlhšom
časovom úseku pred zrážkou. K ďalšej námietke prokurátora, že znalecký posudok nebol vypracovaný
pre podvarianty vo vzťahu k (ne)existencii ďalšieho motorového vozidla jazdiaceho v protismere (vo
vzťahu k obžalovanému) pred motocyklom, krajský súd uvádza, že okolnosť míňania sa motorového
vozidla s iným oproti idúcim vozidlom bola v znaleckom dokazovaní zohľadnená, pričom znalecký ústav

mohol v tejto súvislosti vychádzať len z výpovede obžalovaného, pretože poškodený sa vyjadril, že si
nepamätá, či jazdilo pred ním nejaké vozidlo.
17. K námietke, že pri všetkých variantoch priebehu nehodového deja je podľa záverov posudku
technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy obžalovaného, krajský súd uvádza, žepri variantoch B a C nehodového deja je touto príčinou len ak obžalovaný mal povinnosť predpokladať,
že sa oproti nemu môže pohybovať iný účastník premávky s nesprávnou technikou jazdy. Záver
prokurátora, že obžalovaný bez ďalšieho mal povinnosť predpokladať, že oproti sa môže pohybovať iný

účastník premávky s nesprávnou technikou jazdy, nie je správny. Na tomto mieste ešte treba upozorniť,
že prokurátor tiež namietal, že princíp obmedzenej dôvery možno aplikovať len ak sám neporušuje
pravidlá cestnej premávky, a poukazoval, že u obžalovaného nemôže byť uplatnený. Krajský súd sa
s názorom prokurátora nestotožňuje, pretože je len domnienkou prokurátora, že obvinený buď mienil
s vozidlom zastaviť či stáť v protismernom pruhu alebo na verejne prístupnej zeleni. Zo znaleckého

posudku žiaden takýto záver nevyplýva, odbočenie vľavo nebolo v danom úseku zakázané, pričom je
len hypotézou, či obžalovaný mienil zastať na okraji cesty, cestnej zeleni, v smere jazdy či v protismere,
alebovodvorerodinnéhodomu.Nespochybnenéje,ževykonávalodbočovacímanéver,vovzťahukjeho
dovtedajšiemu smeru jazdy odbočoval vľavo.
18. K námietke prokurátora teda, že obžalovaný bez ďalšieho mal povinnosť predpokladať, že oproti
sa môže pohybovať iný účastník premávky s nesprávnou technikou jazdy, je potrebné zdôrazniť to

čo sám prokurátor premietol v odôvodnení podaného odvolania, a to že princíp obmedzenej dôvery
určuje, aby vodič adekvátne reagoval na porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka
cestnej premávky, ktoré vníma, tak, aby minimalizoval prípadne sa úplne vyhol kolíznej situácii. Práve
skutočnosť, či obžalovaný videl a najmä mohol a mal vidieť oproti idúceho motocyklistu, a ak áno, v akej
vzdialenosti, je rozhodná pre vyhodnotenie uplatnenia princípu obmedzenej dôvery v prejednávanom

prípade. Teda ako a či jeden účastník cestnej premávky vnímal, resp. mohol vnímať iného účastníka
cestnej premávky. Aj podľa názoru krajského súdu účastník cestnej premávky je povinný adekvátne
reagovať na prípadné porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka, ale iba ak ich
vníma, resp. môže vnímať.
19. V prípade varianty nehodového deja B bolo znalecky zistené, že vo vzťahu k maximálne

dovolenej rýchlosti motocykla (50 km/h) dal obžalovaný ako vodič motorového vozidla prednosť vodičovi
motocykla, nakoľko vodič motocykla nebol vo vzťahu k správnej technike jazdy (50km/h) nútený náhle
meniť rýchlosť jazdy. Vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti jazdy motocykla (83 km/h pre tento variant)
nedal z technického hľadiska obžalovaný prednosť poškodenému, avšak v prípade tohto variantu
bolo zistené, že vodič motorového vozidla pred vykonávaním odbočovacieho manévru (kedy mal a

mohol vyhodnocovať situáciu v cestnej premávke pred sebou), nemohol motocykel poškodeného vidieť,
pretože sa tento nachádzal v oblasti zakrytého výhľadu vodiča motorového vozidla (obžalovaného),
ktorý tvoril stĺp verejného osvetlenia. Konkrétne bol tento záver vyjadrený v znaleckom posudku tak, že
„je z technického hľadiska prijateľné, že v okamihu, keď sa vozidlo ŠKODA míňalo s oproti jazdiacim
vozidlom, mohol vodič vyhodnocovať situáciu v cestnej premávke pred sebou, a to práve v okamihu, keď

sa motocykel Honda nachádzal v oblasti zakrytého výhľadu, ktorý tvoril stĺp verejného osvetlenia (jedná
sa o okamih 1s pred začiatkom rozjazdu vozidla)“. Obdobný záver platí aj pre variant nehodového deja
C, keďže aj pre tento bolo znalecky zistené, že vo vzťahu k maximálne dovolenej rýchlosti motocykla (50
km/h) dal obžalovaný ako vodič motorového vozidla prednosť vodičovi motocykla, pretože pri správnej
technike jazdy (50km/h) nebol vodič motocykla nútený náhle meniť rýchlosť jazdy, ale zastavil by

s polovičnou hodnotou brzdenia približne 19 m pred miestom zrážky. Vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti
jazdy motocykla (83 km/h aj pre tento variant) uviedol aj vypočutý znalec, že v čase, kedy vodič mohol
vyhodnocovaťsituáciupredodbočovaním,samotocyklistamoholnachádzaťvoblastizakrytéhovýhľadu
za dvojitým stĺpom verejného osvetlenia.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom na vykonané dokazovanie sa krajský súd stotožnil

so závermi okresného súdu, že za situácie, kedy prichádzajú z technického hľadiska do úvahy tri
rôzne varianty priebehu nehodového deja, nemožno bez dôvodných pochybností vyvodiť záver o
zavinení obžalovaného vo forme porušenia dôležitej povinnosti dať prednosť v jazde oprotiidúcemu
vozidlu pri odbočovaní vľavo. Ani po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní nebola
jednoznačne ustálená jediná verzia predmetnej dopravnej nehody, a teda jednoznačne preukázaná vina

obžalovaného.
21. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Čo sa týka odvolania poškodeného D., ten
môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Okresný súd však postupoval správne,
keď podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný

proces, nakoľko bol povinný tak urobiť z dôvodu predchádzajúceho výroku o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby. Z tohto dôvodu vyhodnotil krajský súd odvolanie poškodeného ako nedôvodné.
22. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.