Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010343
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125010343.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, stíhanej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 15.08.2025, č.k. 32T/9/2025-75, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.03.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) zo dňa 15.08.2025, č.k. 32T/9/2025-75 uznaná za vinnú, že
dňa 03.02.2025 v čase okolo 09:33 hod. po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov viedla
ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: C. XXXXX po Ul. Františka Lipku v Hlohovci,

kde bola kontrolovaná policajnou hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Hlohovec, pri
kontrole bola u nej dychovou skúškou prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A408988 v čase o 09:33 hod.
zistená hodnota 1,40 mg/l alkoholu v dychu /2,92‰/, a opakovanou dychovou skúškou v čase o 09:54
hod. bola zistená hodnota 1,37 mg/l alkoholu v dychu /2,85‰/,
teda vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, inú činnosť,
pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím

spáchala prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to jej prvostupňový súd uložil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 1 Trestného zákona súd
obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň sa jej uložil probačný dohľad
nadjejsprávanímvskúšobnejdobe.Podľa§51ods.2Trestnéhozákonasúdobžalovanejurčilskúšobná

doba vo výmere 30 (tridsať) mesiacov a podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanej
uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, resp. podľa § 51 ods. 4
písm. j) Trestného zákona obžalovanej uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému
poradenstvu. Napokon podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest zákazu
činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie iba prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava, a to proti

výroku o treste. Odvolanie bolo následne predložené Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“
v príslušnom gramatickom tvare). Podané odvolanie prokurátorka písomne odôvodnila, pričom uviedla
nasledovné (skrátene):
2.1. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste uviedol,
akými úvahami a zákonnými ustanoveniami sa pri ukladaní trestu riadil, pričom dospel k záveru, že na
dosiahnutie účelu trestu vyjadreného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona je postačujúce na

obžalovanú pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý nebude spojený s priamym výkonom trestu odňatia
slobody. Podľa § 231 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku sa neprimeraným trestom rozumie taký trest,ktorý je z pohľadu zásad ukladania trestov uvedených v § 34 a nasl. Trestného zákona, čo sa týka
jeho druhu alebo výmery príliš prísny alebo príliš mierny. Povedané inými slovami odvolací súd môže z
tohto dôvodu zrušiť výrok o treste a uložiť nový trest iba vtedy, ak je medzi uloženým trestom a trestom,

ktorý by pri správnom postupe podľa uvedených zákonných ustanovení upravujúcich zásady ukladania
trestov mal byť uložený, výrazný rozdiel (k tomu primerane uzn. NSSR sp. zn. 2To/17/2015).
2.2. Prokurátorka vyslovuje názor, že ak by prvostupňový súd aplikoval zásady upravujúce ukladanie
trestov správnym spôsobom, nedospel by k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu v prípade obžalovanej
je postačujúci trest odňatia slobody nespojený s priamym výkonom trestu odňatia slobody, hoc aj s

probačným dohľadom a uložením primeraných obmedzení a povinností.
2.3. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré pristúpil
k uloženiu trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom uviedol, že obžalovaná sa priznala
ku skutku, pred spáchaním skutku viedla riadny život, dopustila sa len troch priestupkov na úseku
cestnej premávky, teda nejde o nedisciplinovaného vodiča. Obžalovaná si uvedomila škodlivosť
svojho správania, pričom dobrovoľne absolvovala protialkoholické liečenie. Nepodmienečný trest, ako

navrhovala prokurátora, by bol teda pre obžalovanú neprimerane prísny. Ukladanie príliš miernych
trestov pôsobí na jednotlivca, ale aj na spoločnosť ako takú, demoralizujúco (k tomu primerane rozsudok
NSSR sp. zn. 5To/15/2015).
2.4. Primárnou funkciou trestu je totižto represívna funkcia, a popri tejto do popredia vystupuje funkcia
výchovná, a to tak vo vzťahu k páchateľovi trestného činu vo forme individuálnej prevencie, ako aj

vo vzťahu k spoločnosti vo forme generálnej prevencie pri úvahách o treste pre obžalovaného v
neprimeranej miere oprel len o okolnosti viažuce sa k osobe obžalovaného, i to nie komplexne. Osoba
páchateľa je totižto len jedným z komponentov vymedzených zásadou individualizácie trestu obsiahnutej
v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, na ktoré je súd pri ukladaní trestu povinný prihliadať. Pri
ukladaní trestov je pritom nevyhnutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti všetkých zásad

obsiahnutých v ustanovení § 34 Trestného zákona (k tomu primerane rozsudok NSSR sp. zn. 6To
7/2016).
2.5. V nadväznosti na vyššie uvedené preto prokurátorka upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na
ďalšie, z jeho pohľadu pre komplexné posúdenie osoby obžalovanej, podstatné okolnosti, a na to
nadväzujúce možnosti jej nápravy. Obžalovaná sa skutku, ktorý jej je kladený za vinu dopustila ako

vodič motorového vozidla, ktoré viedla v čase, kedy bola preukázateľne pod vplyvom alkoholu. Z
dokazovania vykonaného počas prípravného konania, a následne na hlavnom pojednávaní pritom
vyplynuli také skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že obvinená je osobou so sklonmi k
požívaniu alkoholických nápojov. Obvinená pri výsluchu počas prípravného konania uviedla, že popíjala
borovičku kontinuálne počas pracovnej doby, pričom „bezpečák“ ju podrobil dychovej skúške, ktorá bola

pozitívna. Bola okamžite prepustená z pracovného pomeru, zbalila si veci a išla k autu, preč chcela
odísť asi taxíkom, ale už si dobre nespomína. Prokuratúra je toho názoru, že okolnosti, za ktorých
obžalovaná alkohol požila, jeho množstvo a časový horizont za ktorý toto množstvo požila, nasvedčujú
skôr pravidelnému požívaniu alkoholických nápojov. Pre upresnenie, obžalovaná požila alkohol vo
“všedný deň“ počas výkonu zamestnania, nebola účastná žiadnej oslavy, prípadne inej spoločenskej

udalosti, kde by sa požívanie alkoholických nápojov “predpokladalo“ a spoločensky tolerovalo. Ďalej
poukazuje na čas a miesto spáchania skutku, obžalovaná viedla vozidlo v doobedňajších hodinách po
hlavných cestách v meste Hlohovec, čo zvyšuje riziko potenciálneho ohrozenia či už ostatných vodičov,
chodcov, alebo poškodenia majetku. Na vyššie uvedené skutočnosti nadväzuje, z hľadiska určovania
druhu trestu pre obžalovanú a jeho výmery, spôsobom akým sa obžalovaná skutku dopustila, zavinenie

a pohnútka, ktorá ju viedla k spáchaniu skutku. Pokiaľ ide o zavinenie, tu treba povedať, že obžalovaná
sa skutku bez akýchkoľvek pochybnosti dopustila v najzávažnejšej forme, a to forme priameho úmyslu,
kedy bezprostredne potom, čo vypila veľké množstvo alkoholu, si sadla za volant svojho osobného
motorového vozidla v čase, kedy sa na cestách nachádzali či už iní účastníci cestnej premávky, prípadne
chodci. Obžalovaná viedla motorové vozidlo v čase, kedy jej bola hliadkou PZ nameraná hodnota takmer

3 % alkoholu v dychu. Odborná literatúra pritom definuje promile alkoholu v dychu v hodnotách medzi 2
až 2,99 promile, ako ťažký stupeň opitosti, pre ktorý sú okrem iného typické ťažké poruchy koncentrácie
a motoriky, ktorých zachovanie je pre bezpečne vedenie motorového vozidla nevyhnutné. Pokiaľ ide o
následok konania obžalovanej, ten nenastal. Avšak to, že konanie páchateľov trestného činu ohrozenia
pod vplyvom návykovej, ktorého sa dopúšťajú ako vodiči motorových vozidiel je spojené s vysokou

spoločenskou nebezpečnosťou, je nesporné, nakoľko dôsledky spojené s jeho páchaním, ak nastanú,
môžu byť mimoriadne tragické a nezvrátiteľné. Problematika páchania trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky je pritom v súčasnosti spoločnosťou veľmi citlivo vnímaná, a uložený trest
v tomto kontexte absolútne neplní funkciu generálnej prevencie. Generálna prevencia má zabezpečiťnielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie
pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie
trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne

a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho
štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky
sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie
k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných
členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne hodnotenie páchateľa a jeho činu, tak
právne ako aj etické. (NS SR sp. zn. 3To/5/2019)
2.6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je prokurátorka presvedčená, že prevýchovu obžalovanej
a ochranu spoločnosti je v jej prípade možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody,
pričom takto uložený trest nebude predstavovať neprimeraný prielom do zásady personality a humanity
trestu, z ktorej vyplýva zákaz ukladania neprimerane prísnych sankcii. Je nutné brať do úvahy, aký signál

takýto benevolentný a mierny trest vyvolá u iných potenciálnych páchateľov, v podmienkach SR tak
rozšíreného trestného činu.
2.7. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje prokurátorka, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku v spojení s § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu vo výroku o treste odňatia slobody a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanej za

spáchaný trestný čin uloží trest odňatia slobody vo výmere aspoň 2 mesiacov so zaradením pre jeho
výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a zároveň uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov.
3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní prokurátora
OP Dunajská Streda, obžalovaná uviedla, že nastúpila na dobrovoľnú liečbu kvôli alkoholu, aktuálne je

v evidencii u psychiatra. Berie pravidelne lieky kvôli úzkosti a poruchám spánku, navyše si urobila kurz
opatrovateľky. Nechce, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a vyhlasuje, že dodrží podmienky skúšobnej
doby. Má podporu rodičov, detí aj exmanžela, pomáhajú si navzájom. Obžalovaná aktuálne pracuje na
zmluvu D. E. C.. V súčasnosti alkohol nekonzumuje už vôbec. Súhlasí s rozhodnutím prvostupňového
súdu a žiada odvolanie zamietnuť. Prokurátor uviedol, že sa Pridržiava písomne podaného odvolania aj

dôvodov, ktoré sú v ňom uvedené a trest považuje za neprimerane mierny.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný.5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátorky nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.

3 Trestného poriadku. Odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutého výroku (výroku o treste) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
prokurátorky nie je dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri úvahe

nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu prvostupňový súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prvostupňový súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho
správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na
dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom

majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených

trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Trestný zákon
v osobitnej časti pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona stanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby až na jeden rok. Súd z
vykonaného dokazovania vzhliadol u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (v odpise registra trestov nemá evidovaný

žiadny záznam) a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutovala (urobila vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní a vyjadrila úprimnú
ľútosť nad svojim trestným činom). Súd u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 Trestného zákona. Z uvedeného súd ustálil, že u nej existuje prevaha poľahčujúcich okolností
nad priťažujúcimi v pomere 2:0. Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)

mesiacov, ktorý jej podmienečne odložil a zároveň jej uložil probačný dohľad nad jej správaním v
skúšobnej dobe. Skúšobnú dobu jej súd určil vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Za účelom posilnenia
účelu trestu, a preto, že obžalovaná spáchala trestný čin v súvislosti s požitím alkoholických nápojov,
bol súd toho názoru, že je potrebné obžalovanej počas skúšobnej doby s probačným dohľadom
uložiť aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť podrobiť sa v

skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa trestnej činnosti
dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd bol toho názoru, že je na mieste uložiť jej aj
trest zákazu činnosti vo výmere 36 mesiacov. Súd neukladal trest zákazu činnosti vo vyššej výmere,
nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa dopustila doposiaľ len troch priestupkov na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré neboli závažného charakteru aj vzhľadom na uvedené

sankcie za ne, teda v jej osobe súd nevzhliadol nedisciplinovaného vodiča, ktorému by bolo potrebné
ukladať trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na viac ako tri roky. Takto
uložený trest zodpovedá podľa názoru súdu potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a
bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu sledovaného Trestným zákonom a súčasne
aj morálne odsúdi konanie obžalovanej spoločnosťou. Súd ukladal trest odňatia slobody v súlade so

zákonom stanovenou trestnou sadzbou. Pri výmere trestu súd zohľadnil osobu obžalovanej, ktorá
mala v čase skutku zjavne problémy s užívaním alkoholu, avšak tu súd poukazuje na tú skutočnosť,
že obžalovaná si uvedomila škodlivosť svojho správania, pričom sama dobrovoľne si zabezpečila a
nastúpila protialkoholické liečenie, ktoré absolvovala v trvaní 3 mesiace v odbornom liečebnom ústave
psychiatrickom, n. o. Predná Hora, a to od 28. apríla 2025 do 26. júla 2025 - kedy táto bola prijatá k

dobrovoľnej ústavnej protialkoholickej liečbe na základe odporúčania ambulantného psychiatria (F. G.).
Uvedené dobrovoľné nastúpenie liečby súd vyhodnotil ako snahu o nápravu svojho života obžalovanej,
ktorá má zjavne záujem viesť v budúcnosti riadny život a v tomto smere podnikla potrebné kroky, keď si
uvedomila, že jej požívanie alkoholu je problematické a rozhodla sa tento problém dobrovoľne riešiť, abytak predišla v budúcnosti opakovaniu svojho protiprávneho správania. Okrem toho súd poukazuje na
tú skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, teda evidentne u nej ide len o ojedinelý
exces v správaní. Ďalej súd zohľadnil pri ukladaní trestu aj prevahu poľahčujúcich okolností. Súd

sa preto nestotožnil s názorom prokurátora o uložení nepodmienečného trestu obžalovanej, nakoľko
prokurátorom navrhovaný trest by bol pre obžalovanú neprimerane prísny a nie je v tomto prípade podľa
názoru súdu nevyhnutný.
8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste
a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu. V konkrétnom prípade odvolateľ namietol výrok o treste

z dôvodu neprimeranej miernosti trestu.
9.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žeodvolacísúdsa(vzhľadomnaodvolanieprokurátora,čodovýroku
o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine a prijatie takého vyhlásenia prvostupňovým
súdom), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
10. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov podmienečne, t.j. jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30

mesiacov. Prvostupňový súd správne zistil prevažujúcich pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38
ods. 2 Trestného zákona, a preto tento zohľadnil pri rozhodovaní o treste.
11. Podľa odpisu z registra trestov obžalovanej bola táto doposiaľ nebola súdne trestaná. Okrem
uvedenéhomáobžalovanávykázanéspáchanie3priestupkovvcestnejdoprave,pričomideopriestupky
nižšej závažnosti.

12. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, priestupkovú a trestnú minulosť obžalovanej
a taktiež fakt, že sa k trestnej činnosti priznala a urobila vyhlásenie o vine, je trest uložený napadnutým
rozsudkom vo výmere 6 mesiacov, uložený v strede zákonnej sadzby, s podmienečným odkladom
jeho výkonu, z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Rovnako ako prvostupňový súd
je aj odvolací súd toho názoru, že po zohľadnení osoby obžalovanej, jej pomerov a možností jej

nápravy, ochranu spoločnosti pred páchateľkou splní dostatočne uložený podmienečný trest. Ukladaním
nepodmienečného trestu odňatia slobody by v tomto prípade vysoko prevážila generálna prevencia
ako jeden z účelov trestu nad úlohou individuálnej represie. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi
takýchto trestných činov, a obžalovanej konkrétne, sa v tomto prípade istým spôsobom dosiahne
uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu. Obžalovaná sa dopustila

spáchania prečinu v čase, keď nemala predchádzajúcu skúsenosť s porušením noriem trestného práva
a z hľadiska času spáchania trestného činu v prejednávanej veci sa možno domnievať, že ide o ojedinelý
exces v živote obžalovanej. Nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu
práve uložením podmienečného trestu odňatia slobody. V rámci požiadavky primeranosti trestu, kedy
zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto

požiadavky v konkrétnych prípadoch, je zároveň táto prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu.
Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie
trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania
činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba

páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho
rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa
vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom
zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne.
Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho

prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Pokiaľ
prokuratúra poukazuje na vyššiu mieru závažnosti stíhaného skutku, tento poukaz je dôvodný len
čiastočne, a nachádza svoj odraz v pomerne prísnom treste (6 mesiacov s podmienečným odkladom,
posilneným o zákaz činnosti vedenia motorového vozidla na 36 mesiacov). V tomto smere možno
pozitívne zohľadniť aj fakt, že obžalovaná dobrovoľne započala liečbu závislosti od alkoholu, ktorá podľa

jej vyjadrenia stále prebieha.
13. K trestu zákazu činnosti odvolací súd udáva, že vzhľadom na konkrétne okolnosti spáchania tohto
skutku a trestného činu, tieto neodôvodňujú benevolenciu pri ukladaní tohto trestu a vzhľadom na
okolnosti prípadu, vyžaduje účel trestu u osoby obžalovanej uloženie trestu nie na samej spodnej hranici
zákonného rozpätia – príslušnej sadzby vo výmere 1 až 10 rokov. Z tohto uhla pohľadu sa aj odvolaciemu

súdu javí ako správne uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 36 mesiacov. Odvolací súd je toho
názoru, že práve uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, spolu s uložením trestu odňatia
slobody a určením skúšobnej doby, zamedzí obžalovanej v páchaní trestnej činnosti tým, že jednak jej
bude zakázané na určenú dobu vykonávanie činnosť, pri ktorej sa dopustila spáchania trestného činu ajednak tým, že bude obmedzená v pracovnom či osobnom živote tým, že má zakázané po určenú dobu
viesť motorové vozidlá a jednak je počas skúšobnej doby vystavená kontrole v tom zmysle, že vybočenie
z medzí riadneho života počas skúšobnej doby môže byť vyhodnotené ako porušenie podmienok

podmienečnéhoodsúdeniaanariadenievýkonutrestu.Právetakýtotrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá bude ako následok spáchania trestného činu obžalovaná pociťovať ako dostatočnú ujmu, pričom
nebudú porušené zásady ukladania trestu a bude zohľadnená v dostatočnom rozsahu jednak osoba
páchateľky ako aj okolnosti spáchania trestného činu a jeho závažnosť.
14. Uloženie trestu zákazu činnosti má v prípade takýchto trestných činov (ohrozenie pod vplyvom

návykovej látky) významný efekt v podobe individuálnej ale aj generálnej prevencie. Odvolací súd však
zohľadnil aj osobu obžalovanej, jej osobné pomery a možný dopad trestu, pričom mal za to, že trest
uložený prvostupňovým súdom je v danom prípade primeraný.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.