Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/1176/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120347792
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikola Marcíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120347792.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom
Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35910739, právne zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47255706, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., o vymoženie pohľadávky
vo výške 219,31 Eur s príslušenstvom, vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so

sídlom exekútorského úradu Žriedlová č.3, 040 01 Košice, IČO: 17072735, pod sp. zn. 64EX 366/2020,
rozhodujúc o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu náhrady
výdavkov č. ex. 64EX 366/2020 zo dňa 25.08.2025 v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.07.2020 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky vo výške 219,31 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2Up/1915/2019 zo dňa 07.01.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.05.2020 (ďalej len “Exekučný titul”).

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh, poveril dňa 04.08.2020 vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom exekútorského úradu Žriedlová č.3,
04001, Košice, IČO: 17072735, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 64EX 366/2020 (ďalej len “Súdny
exekútor”).

3. Súdny exekútor vydal dňa 25.08.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu

podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora bola
právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 31.08.2025. Oprávnený prostredníctvom právneho
zástupcu voči vydanému Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora podal
námietky, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.09.2025. Súd tak konštatuje, že námietky

proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané v zákonom stanovenej lehote.

4. Súdu boli doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného voči Upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov. Oprávnený vo svojom podaní uvádzal nasledovné
skutočnosti. Oprávnený uviedol, že namieta nesprávnosť vydania napadnutého upovedomenia najmä
z dôvodu nesprávnych, resp. neúplných zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a

z dôvodu neúčelnosti zastavenia exekučného konania. Oprávnený poukázal na odbornú literatúru,
v zmysle ktorej vykonáva exekútor zisťovanie majetku povinného v potrebnom rozsahu rôznymispôsobmi ako napr. lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného,
vyhlásenie povinného o svojom majetku. Následne oprávnený uviedol, že zo správ o majetku povinného,
vydaných súdnym exekútorom nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného,

pričom súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického
zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho
Exekútorského úradu. Na základe uvedeného oprávnený skonštatoval, že z uvedenej formy zisťovania
majetku súdneho exekútora, nie je možné nijakým spôsobom skonštatovať a preukázať, kedy bol
majetok povinného podliehajúci exekúcii predmetom posledného zexekvovania a či došlo k vydaniu

napadnutého upovedomenia pred uplynutím zákonnej lehoty 5 rokov, pričom poukázal aj na to, že
povinný mohol nadobudnúť peňažnú hotovosť, resp. hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť relevantne
exekvovateľný. Oprávnený ma za to, že z uvedených správ o majetku povinného vyplýva, že súdny
exekútor nedostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia
môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najme môže vylučovať fatálne následky,
viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku

povinného). Ďalej oprávnený s odkazom na § 40 a § 41 Exekučného poriadku uviedol, že z uvedených
správ o majetku povinného nevyplýva, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť ani
predložil vyhlásenie o svojom majetku. Podľa oprávneného, v správach o majetku povinného súdny
exekútor neuvádza, že použil donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. Exekučného
poriadku, pričom má oprávnený za to, že by v danom prípade nebolo uloženie donucovacích opatrení

neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnenému uviedol, že mu
nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných
vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj
nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti
nachádza. Ďalej oprávnený uviedol, že nakoľko je povinný fyzickou osobou, je tu predpoklad, že ide

o osobu ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj
mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má
hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii s poukazom na § 115 Exekučného poriadku.
Oprávnený poukázal aj na taxatívny výpočet vecí uvedených v § 115 Exekučného poriadku, a na
to, že všetok majetok, ktorý nepatrí do predmetného výpočtu má byť súdnym exekútorom zistený,

spísaný a speňažený. Oprávnený skonštatoval, že z predložených správ o majetku povinného nijakým
spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného: požiadal o súčinnosť
tretie osoby, a to banku Revolut Bank UAB so sídlom na adrese Konstitucijos ave. 21B, Vilnius, 08130,
Litovská republika, registračné číslo 304580906, kód FI 70700; vykonal osobné zisťovania peňažnej
hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného; požiadal o súčinnosť

tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, na základe akého
zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť; požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to o odpoveď od
prípadných zamestnávateľov povinného; vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného
majetku povinného v sídle prípadného zamestnávateľa povinného; požiadal o súčinnosť prípadne tretie
osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným; požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby, a to obec,

v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt alebo vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku
povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. V predložených námietkach oprávnený
poukázal aj na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1648/2018 zo
dňa 06.12.2024, odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/1291/2019 zo
dňa 06.02.2025, odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1204/2019 zo

dňa 18.02.2025 a odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/268/2019 zo
dňa 21.05.2025. Na základe uvedeného je oprávnený toho názoru, že súdny exekútor v dostatočnom
rozsahu nepreukázal splnenie zákonných podmienok ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, pričom zamietnutie námietok oprávneného proti napadnutému upovedomeniu a právoplatné
zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku bez dostatočného zistenia

aktuálnych majetkových pomerov povinného by bolo predčasné a nezákonné. Oprávnený uviedol, že
zastavenie exekučného konania považuje za neúčelné, nakoľko síce uplynula stanovená lehota 5 rokov,
v rámci ktorej nebol zistený nový majetok ani dosiahnutý výťažok, avšak v blízkej dobe môže (na základe
predchádzajúceho zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej pohľadávky,
pretože pohľadávka oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky a naopak, uspokojenie

pohľadávky oprávneného bude pravdepodobne bezúspešné práve v prípade zastavenia exekúcie a
nutnostiiniciovanianovéhoexekučnéhokonania.PodľaoprávnenéhojeúlohouOkresnéhosúduBanská
Bystrica v konkrétnom prípade posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa
§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinnéhonemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových
pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie. Zároveň je potrebné zohľadniť aj
oprávnené záujmy oprávneného, lebo v prípadne zastavenie exekúcie sa môže zhoršiť jeho postavenie

vo vzťahu k povinnému, napr. strata poradia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v
prípade vedenia viacerých exekúcii voči povinnému alebo premlčanie prejudikovaného nároku. Taktiež
oprávnený má za to, že vzhľadom na vek povinného, jeho majetkové pomery nie sú také, resp. nebudú
také, že by exekúciu bolo možné a nutné zastaviť. V závere svojho podania oprávnený žiadal súd o
zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie so sp. zn. 64EX 366/20-15 zo dňa 25. 8. 2025, vyhoveniu

podaných námietok a pokračovanie v exekučnom konaní voči povinnému.

5. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného vyjadril nasledovne. Súdny exekútor uviedol, že
sa skontaktoval s povinnou, ktorá oznámila, že sa nezdržiava na adrese svojho trvalého pobytu na
Slovensku. Zároveň súdny exekútor uviedol, že povinná nevlastní na Slovensku žiadnu nehnuteľnosť,
na základe čoho nemohol súdny exekútor pristúpiť k súpisu hnuteľných vecí.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku: „Pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby
sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora.“

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.“

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.“

9. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora a podanými prílohami od súdneho
exekútora, vrátane zoznamu úkonov a lustrácií vykonaných v rámci exekučného spisu.

10. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora

povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody
zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia
exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2
Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany

oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom
je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie)

v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného
subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý
je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre
neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom
konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii,

pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok
povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou
nesúhlasí)alebopovinnýmámajetokresp.príjmy,avšaktietoexekúciinepodliehajú.Exekútorjepovinný
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistilmajetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného
pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o

zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho
majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných
predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických
osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie

majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov
povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená

osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo

dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol
štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie -
na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať

štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva
tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby
musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie
zexekvovateľnéhomajetkupovinnéhosubjektujezverenédoprávomociresp.pôsobnosti(kompetencie)
povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z

exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia §
5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej
moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných
práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu
oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom

exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného
konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho
zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu
vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V
prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí

zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že
ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku
„Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd
uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je

primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť
ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej
činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.

12. Súd zistil, že súdny exekútor v rámci priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný majetok povinného

súčinnosťou vo viacerých dostupných registroch. Z predložených správ od súdneho exekútora súd
konštatuje, že povinný nevlastní na území Slovenskej republiky žiaden zexekvovateľný majetok,
teda povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo, nie je poberateľom dôchodkovej dávky, dávky v
nezamestnanosti, nemocenskej dávky, úrazovej dávky, nepoberá žiaden príjem, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť a pod. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor môže v exekučnom

konaní postihovať iba majetok povinného, to znamená, že predmetom exekúcie môže byť len vec
alebo právo, ktorého vlastníkom je sám povinný. Taktiež exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo
práva, ktoré podľa zákona alebo osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie
vylúčené, prípadne, na ktoré je exekúcia neprípustná. Ďalej súd v súvislosti s pobytom povinného vzahraničí uvádza, že pôsobnosť súdneho exekútora je obmedzená iba na územie Slovenskej republiky,
to znamená, že súdny exekútor nemôže vymáhať pohľadávku mimo územia SR, nemá teda dosah na
majetok povinného v zahraničí.

13. Súd má po preštudovaní všetkých predložených listín a dokumentov za preukázané, že súdny
exekútor dospel k právnemu záveru, že povinný nemá také majetkové pomery, z ktorých by bolo možné
zexekvovať akýkoľvek hnuteľný, nehnuteľný majetok či príjmy, a to ani za účelom úhrady trov súdneho
exekútora, pričom s uvedeným právnym názorom sa po preskúmaní spisového materiálu stotožnil aj
exekučný súd. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 25.08.2025, teda po uplynutí

5-ročnej lehoty od začatia exekúcie, ktorá začala plynúť dňa 04.08.2020. Súdny exekútor postupoval
správne a v súlade so zákonom, keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu
zastavil. Je irelevantné, že súdny exekútor vykonával kontrolu len cez dostupné registre, keďže zo
šetrenia mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor
nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť
sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené

žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol
byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí konštatovať, že súdny exekútor postupoval
správne, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného. K námietke neuloženia donucovacích opatrení
súd ešte dodáva, že tento inštitút predstavuje možnosť, respektíve oprávnenie súdneho exekútora
použiť aj takého prostriedky za účelom dosiahnutia vymoženia nároku oprávneného, nikdy však úpravu

donucovacích opatrení nemožno vykladať či chápať ako zákonnom uloženú povinnosť. Súd súčasne
poukazuje aj na skutočnosť, že súdny exekútor pri výkone exekútorskej činnosti so zreteľom na rozsah
svojich právomocí, má dostatočné informácie o tom, či zákonné podmienky a predpoklady na uloženie
toho ktorého donucovacieho opatrenia sú, resp. nie sú splnené, a teda vie zabezpečiť dostatočné
množstvo informácií na rozhodnutie o uložení donucovacie opatrenia.

14. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd
musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady
ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému

súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 04.08.2020 do dňa vydania
napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (25.08.2025) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto
exekúcie poverený súdny exekútor nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných
exekúciou.

15. Súd záverom svojho rozhodnutia uvádza, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného
rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na
vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne.

16. Súd tak konštatuje, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže súdu bola preukázaná
náležitá činnosť súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku povinného, pričom takýto
majetok povinného zo strany povereného súdneho exekútora zistený nebol, a preto s poukazom na §
61n ods. 4 Exekučného poriadku, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a
výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.