Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202886
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1421202886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Cossette SK,
s.r.o., Staré Grunty 24, Bratislava, IČO : 47 114 070, proti žalovaným : Vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu X. L. Č.. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXF, XXG, XXH, W., v zastúpení
správcu : IMMO Service Group, s.r.o., Tomášikova 50/E, Bratislava, IČO : 36 740 012, v zastúpení :

Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, IČO : 47 248 998, o nahradenie prejavu vôle, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. 11. 2024 sp. zn. 10C/61/2021
- 408, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovaným
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaných, ako vlastníkov bytov a

nebytových priestorov tak, že žalovaní by udelili súhlas s dodatočným povolením rekonštrukcie bytu č.
XXX-W. vo vlastníctve žalobcu, pozostávajúcej z nasledovných úprav : s odstránením 250 mm nosnej
priečky medzi miestnosťami 8.06 a 8.11, zamurovaním otvoru s francúzskym oknom cez ktoré sa
vychádzalo na terasu z miestnosti č. 8.13, a domurovaním časti obvodového plášťa o šírke 100 mm v
miestnosti 8.16, čím bolo zasiahnuté do vizuálu obvodového plášťa bytového domu CUBICON. Žalobca
svoju žalobu odôvodnil tým, že je jedným z vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa

v budove so súpisným číslom XXXX, popis stavby : X. L. XX - Y., W., I., T., B., C., L., M., postavenej
na pozemku C KN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 6 426 m2, druh pozemku : zastavaná
plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, pre okres : W. G., obec W.-m.č. O. Q., k.ú. O. Q.. Dňa 08.12.2020 bola orgánom
štátneho stavebného dohľadu vykonaná kontrola v byte č. XXX - W. na X. poschodí, vo vchode č. XXB,
Bytového domu z dôvodu kontroly vykonávania rekonštrukčných práv v Byte, ktorej výsledkom bolo,
že ŠSD okrem iného vyzval žalobcu ako stavebníka na zastavenie stavebných prác až do vydania

právoplatných povolení. Následne Mestská časť Bratislava - O. Q. začala konanie o dodatočnom
povolenístavebnýchúpravvykonanýchžalobcomvByte.ŽalobcabolMestskoučasťouBratislava-O.Q.
vyzvaný na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov s dodatočným povolením stavebných
úprav v Byte. Dňa 05.08.2021 vyhlásil Správca Bytového domu ( spoločnosť IMMO Service Group, s.r.o.,
IČO: 36 740 012 ) písomné hlasovanie vlastníkov, ktorého predmetom bolo vyjadrenie súhlasu ( alebo
nesúhlasu ) so Stavebnými úpravami. Dňa 19.10.2021 bolo písomné hlasovanie vyhodnotené a z jeho

výsledkov vyplýva, že bolo odovzdaných 79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasovalo za udelenie súhlasu
a jeden hlas hlasoval proti. Potrebná nadpolovičná väčšina hlasov však predstavuje 107 hlasov, a keďže
táto dosiahnutá nebola, rozhodnutie o udelení súhlasu nebolo schválené. Žalobca vyvodzuje povinnosťžalovaných súhlasiť s predloženým návrhom z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov tým,
že žalovaní majú právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako
spoluvlastníci o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných

zariadenídomu,spoločnýchnebytovýchpriestorov,príslušenstvaapozemkuzastavanéhodomomalebo
priľahlého pozemku; a svoje oprávnenie domáhať sa nahradenia prejavu vôle ostatných vlastníkov
vyvodzuje z ustanovenia § 14a ods. 8 Zákona o vlastníctve bytov tým, že prehlasovaný vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania
na súd, aby vo veci rozhodol. Na základe uvedeného žalobca, v nadväznosti na Písomné hlasovanie,

v ktorom nebola dosiahnutá zákonom požadovaná väčšina, žiada súd o nahradenie prejavu vôle
žalovaných v tom smere, aby súd vyjadril súhlas so Stavebnými úpravami v byte vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca súčasne poukázal na ochranu svojho vlastníckeho práva vyplývajúcu jednak z ústavy SR (čl.
20) a jednak na § 123 OZ. Žalobca vo svojej duplike spochybnil oprávnenie Správcu na zastupovanie
žalovaných a naviac poukázal aj na skutočnosť, že v Bytovom dome vykonali viacerí vlastníci stavebné
úpravy, na ktorých vykonanie bol potrebný súhlas vlastníkov, no žalobca je jediným vlastníkom od

ktorého sa takýto súhlas vyžaduje. Žalobca pri realizácii stavebných úprav vo svojom byte postupoval
rovnako ako ostatní vlastníci a zároveň aj správca, z čoho vyplýva, že nemohol byť nedobromyseľný.

2/ Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe, zo dňa 10.11.2022 ku
skutkovej stránke veci uviedli, praktický totožný priebeh udalostí, ako ich vo svojej žalobe opísal žalobca.

Ďalej uviedli, že nevyhnutným predpokladom nahradenia prejavu vôle rozhodnutím súdu je preukázanie
porušenia povinnosti žalovaných takýto súhlas udeliť. V zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov“ alebo „ZoVB“)
jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov vyplýva nielen právo, ale aj povinnosť zúčastňovať
sanasprávebytovéhodomu.NezúčastneniesadostatočnéhopočtuvlastníkovnaPísomnomhlasovaní,

predmetom ktorého bolo udelenie súhlasu, však nie je neplnenie si danej povinnosti a nie je ani
nezodpovednosťou vlastníkov. Žalovaní mali právo rozhodnúť sa, či udelia svoj súhlas s dodatočným
povolením stavebných úprav. Je zrejmé, že žalovaní svojim nezúčastnením sa na hlasovaní prejavili
nevôľu udeliť súhlas s dodatočným povolením stavebných úprav v Byte. Žalovaní sa taktiež nestotožnili
s tvrdením žalobcu (že žalovaní mali právo a zároveň povinnosť o udelení súhlasu rozhodnúť, no

neučinili tak, resp. že žalovaní neprijali ohľadom udelenia súhlasu s dodatočným povolením stavebných
úprav žiadne rozhodnutie), pretože rozhodnutie o udelení súhlasu prijaté bolo, avšak s výsledkom
nepriaznivým pre žalobcu. Neudelenie súhlasu nemožno považovať za neprijatie rozhodnutia. Žalovaní
boli pri písomnom hlasovaní oprávnení slobodne sa rozhodnúť, či súhlas udelia alebo neudelia. Neboli
však povinní súhlas udeliť. Povinnosť rozhodnúť nemožno vykladať ako povinnosť udeliť súhlas a

neudelenie súhlasu neznamená neprijatie rozhodnutia vôbec. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu
je možné nahradiť súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, kedy povinnosť udeliť súhlas explicitne
vyplýva buď priamo zo zákona, alebo z dohody zmluvných strán. Žalobca ako zákonný predpoklad
možnosti nahradenia prejavu vôle žalovaných súdnym rozhodnutím uvádza § 14a ods. 8 zákona o
Vlastníctve bytov. Uvedené ustanovenie však oprávňuje súd na to, aby vo veci rozhodol, ale nie na to,

aby nahradil vôľu ostatných vlastníkov. V neposlednom rade žalovaní poukázali aj na nedobromyseľnosť
žalobcu, pretože žalobca začal realizovať stavebné úpravy v Byte bez predchádzajúceho stavebného
povolenia vydaného príslušným stavebným úradom, resp. bez ohlásenia stavebnému úradu a tiež, že
stavebné konanie začalo až na základe podnetu Správcu Bytového domu. K námietkam žalobcu, že
správca nemá oprávnenie na zastupovanie žalovaných v tomto spore uviedli, že uvedené oprávnenie

správcu vyplýva z § 9 ods. 7 v spojení s § 6 ods. 2 písm. e), ale taktiež aj z § 9 ods. 8 písm.
a) Zákona o vlastníctve bytov.

3/ Súd prvej inštancie s poukazom na nesporné tvrdenia strán sporu v zmysle § 186 ods. 2 CSP zistil
nasledovnýskutkovýstav:Žalobcajejednýmzvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovnachádzajúcich

sa v bytovom dome so súpisným číslo XXXX na ulici X. L. Č.. XXA - XXH, postavenej na pozemku C
KN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 6 426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres:
Bratislava IV, obec BA-m.č. O. Q., k.ú. O. Q.. Správu Bytového domu v súčasnosti vykonáva spoločnosť
IMMO Service Group, s.r.o. (IČO: 36 740 012). Na základe podnetu Správcu bol dňa 08.12.2020

vykonaný štátny stavebný dohľadom z dôvodu realizácie rekonštrukčných prác v byte č. XXX - W. na X.
poschodí vo vchode XXB Bytového domu. Nakoľko boli pri vykonaní ŠSD zistené zrealizované stavebné
úpravy vyžadujúce si súhlas stavebného úradu s ohlásením, resp. stavebné povolenie, žalobca bol
vyzvaný na zastavenie stavebných prác až do vydania právoplatných povolení. Následne Mestská časťBratislava - O. Q. začala konanie o dodatočnom povolení stavebných úprav vykonaných žalobcom v
Byte. Žalobca bol Mestskou časťou Bratislava - O. Q. vyzvaný na predloženie súhlasu nadpolovičnej
väčšiny vlastníkov s dodatočnom povolením stavebných úprav v Byte. Dňa 05.08.2021 vyhlásil Správca

písomné hlasovanie vlastníkov, ktorého predmetom bolo vyjadrenie súhlasu so Stavebnými úpravami.
Dňa19.10.2021bolopísomnéhlasovanievyhodnotenéazjehovýsledkovvyplýva,žeboloodovzdaných
79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasovalo za udelenie súhlasu a jeden hlas hlasoval proti. Potrebná
nadpolovičná väčšina hlasov (107) však dosiahnutá nebola, preto rozhodnutie o udelení súhlasu nebolo
schválené.

4/ Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 6 ods. 2 písm. e/, § 9 ods. 7, § 9 ods. 8 písm.
a/,§14ods.1,§14aods.8 zák.č.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,ďalejpodľa
§ 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, § 123 Obč. zák. Poukázal na to, že civilné sporové konanie je ovládané
prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia
a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena

tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné
pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej
normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu

skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (obdobne v
náleze Ústavného súdu SR sp.zn.: I. ÚS 24/2019 z 9.06.2020).

5/ Predmetom tohto konania bolo nahradenie prejavu vôle žalovaných tak, že ako vlastníci bytov a
nebytových priestorov špecifikovaných v žalobe udelia súhlas s dodatočným povolením rekonštrukcie

bytu vo vlastníctve žalobcu (pozostávajúcej z úprav špecifikovaných v bode 1 tohto rozhodnutia).
Žalobca, ako prehlasovaný vlastník, je na základe článku VI. ods. 8 Zmluvy o správe, ako aj na základe
§ 14a ods. 8 ZoVB oprávnený podať žalobu na súd, ktorý o spornej veci rozhodne, preto je v tomto
spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaní ako ostatní vlastníci sú automaticky pasívne
vecne legitimované subjekty, ktoré na základe § 9 ods. 7 v spojení s § 6 ods. 2 písm. e), ale taktiež aj

z § 9 ods. 8 písm. a) Zákona o vlastníctve bytov v konaní zastupuje Správca (IMMO Service Group,
s.r.o.). Z uvedeného dôvodu argumenty žalobcu, že správca nie je oprávnený v tomto konaní zastupovať
žalovaných sú nesprávne.

6/ Žalobca vo svojej žalobe argumentoval tým, že podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov má vlastník právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním
rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí,
zariadení,nebytovýchpriestorovapríslušenstvadomuapozemkuzastavanéhodomomalebopriľahlého
pozemku. Sám žalobca následne uviedol, že predmetná povinnosť vlastníkov je konštruovaná ako tzv.
imperfektná právna norma, čo znamená, že zákon za nedodržanie tejto povinnosti neukladá vlastníkom

žiadnu sankciu. Jediným dôsledkom pasivity vlastníkov je to, že musia rešpektovať rozhodnutie
ostatných vlastníkov, ak je prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov v dome, čo však nie je možné
považovať za ich sankciu. Žalobca súčasne poukázal na ochranu svojho vlastníckeho práva vyplývajúcu
jednak z ústavy SR (čl. 20) a jednak poukázal na § 123 Obč. zák. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
s výkladom žalobcu, že prejav vôle žalovaných obsiahnutý v písomnom hlasovaní, ktorým nedošlo k

vysloveniu súhlasu s návrhom žalobcu, možno v danom prípade nahradiť rozhodnutím súdu. Žalobca
vo svojej žalobe síce správne uviedol, že vlastníci majú povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a
hlasovať, avšak táto imperfektná norma nemôže byť vykladaná spôsobom, ktorý by zaväzoval vlastníkov
hlasovať určitým spôsobom (v danom prípade hlasovať za prijatie žalobcovho návrhu). Preto je nutné
vykladaťtotozákonnéustanovenietakýmspôsobom,ževprípade,aksavlastníknezúčastníhlasovania,

vyjadruje tým svoj nesúhlas s predloženým návrhom. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia článku 2 ods.
3 Ústavy, ktorý hovorí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá. A zákon v žiadnom svojom ustanovení neukladá vlastníkom
povinnosť hlasovať určitým, konkrétnym, spôsobom. Zákon ukladá vlastníkom povinnosť podieľať sa
na správe bytového domu, čo môžu urobiť aj svojou neúčasťou na hlasovaní. Keďže vlastníci bytov

nemajú povinnosť hlasovať konkrétnym spôsobom, preto súd ani nemá na základe čoho (t.j. akého
ustanovenia zákona) vyvodiť ich povinnosť súhlasiť s predmetným návrhom a na základe toho nahradiť
prejav ich vôle. Žalobca síce môže opakovane iniciovať hlasovanie o predmetnej otázke, avšak na to,aby sa ostatní vlastníci zúčastnili hlasovania, resp. aby hlasovali konkrétnym spôsobom bez ďalšieho
(napr. zmluva o budúcej zmluve, ustanovenie v zákone, atd.) neexistuje právny nárok.

7/ Súd prvej inštancie v danom prípade vyhodnotil ako podstatnú aj tú skutočnosť, že žalobca vedome
porušil svoje povinnosti tým, že začal s rekonštrukciou bez akýchkoľvek povolení, čo súd považuje za
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemohol byť ani dobromyseľný. Argumentácia
žalobcu v ktorej poukazuje na skutočnosť, že aj ostatní vlastníci realizovali úpravy svojich bytov, resp.
spoločných priestorov, v tomto konaní neobstojí, pretože realizácia iných rekonštrukcií v bytovom dome

nie je predmetom tohto konania a súd k ním ani nemá relevantné podklady. Preto argumentáciu žalobcu
v tejto časti vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

8/ Z dôvodu, že neexistovala žiadna zmluvná a ani zákonná povinnosť žalovaných kladne hlasovať za
návrh žalobcu, súd mohol o predmetnej veci rozhodnúť iba na základe poslednej vety § 14a ods. 8
ZoVB; súd má však za to, že konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto je v danej veci na

mieste uprednostniť práva ostatných vlastníkov, ktorí vyjadrili svoj nesúhlasný prejav vôle s predloženým
návrhom žalobcu ( hoci aj svojou neúčasťou na schôdzi vlastníkov ).

9/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP; súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, teda pomer úspechu žalovaných

k žalobcovi predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

10/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej odvolacej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu,

domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11/ Porušenie práva na spravodlivý proces žalobca videl v zastupovaní žalovaných neoprávneným
zástupcom, keď poukazoval na to, že žalovaných ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
Dome zastupoval v konaní správca, ktorý následne k zastupovaniu splnomocnil právneho zástupcu.

Postavenie správcu ako zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravuje Zákon o vlastníctve
bytov, pričom v zmysle § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov môže správca vykonávať len činnosti
vymedzené týmto zákonom. Základným účelom funkcie správcu bytov a nebytových priestorov je
vykonávanie správy bytového domu, podľa § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, a to na základe zmluvy
o výkone správy. V zmysle § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, je správca oprávnený zastupovať

vlastníkov, a teda aj žalovaných, v záležitostiach týkajúcich sa správy bytového domu.

12/ Ust. § 9 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov taxatívne uvádza konkrétne prípady nad rámec správy
bytového domu, kedy je správca oprávnený zastupovať vlastníkov, a teda aj žalovaných, pred súdom.
Zo Zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 uzatvorenej medzi vlastníkmi a správcom nevyplýva oprávnenie

správcu zastupovať vlastníkov, a teda aj žalovaných, vo väčšom rozsahu ako v rozsahu správy bytového
domu, ktorou sa podľa ust. § 6 ods. 2 zák. o vlastníctve bytov rozumie obstarávanie služieb a tovaru,
ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytova nebytových priestorov v dome
prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,

vedenie účtu domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a
iných pohľadávok a nárokov a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku
jednotlivýmivlastníkmibytovanebytovýchpriestorovvdome.Predmetomtohtokonaniajenávrhžalobcu
na nahradenie prejavu vôle žalovaných, aby súd vyjadril súhlas so stavebnými úpravami v byte vo
vlastníctve žalobcu. nejedná sa teda o záležitosť súvisiacu so správou bytového domu a zároveň takáto

vec nie je uvedená vo vyššie cit. § 9 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov. Na základe uvedeného je
možné konštatovať, že zákon o vlastníctve bytov ani zmluva o výkone správy neoprávňuje správcu
na zastupovanie žalovaných v tomto konaní. Z tohto dôvodu nebol správca oprávnený splnomocniť
na zastupovanie žalovaných v tomto konaní advokátsku kanceláriu. Okrem toho sa v samotnomplnomocenstve uvádza, že správca splnomocňuje uvedenú advokátsku kanceláriu na zastupovanie v
konaní správcu, nie vlastníkov. Žalobca ďalej v odvolaní upozornil na to, že v tomto konkrétnom prípade
sú na strane žalovaných aj spotrebitelia a títo by boli povinní zaplatiť odmenu za právne služby a

prípadnú náhradu trov konania žalobcu. na takúto povinnosť by boli zaviazaní bez toho, aby sami dali
súhlas s tým, aby sa právny zástupca v ich mene bránil návrhu žalobcu, a teda s vedením takéhoto
sporu, resp. bez toho, aby vôbec vedeli, že predmetný spor prebieha.

13/ V písomnom hlasovaní, v ktorom vlastníci rozhodovali o udelení súhlasu, síce nebola dosiahnutá

nadpolovičná väčšina hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia, no 78 hlasov vlastníkov hlasovalo
za udelenie súhlasu, je teda nepochybné, že minimálne vlastníci disponujúci 78 hlasmi, resp. ich
záujmy, sú v rozpore so záujmami správcu, ktorý, ako je zrejmé z vyjadrenia, nesúhlasí s udelením
súhlasu. V zmysle uvedeného § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov trvá zastupovanie žalovaných
správcom len kým sa nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom žalovaných, teda zastupovaných
vlastníkov. Zastúpenie žalovaných, resp. minimálne vlastníkov, ktorí v písomnom hlasovaní hlasovali za

udelenie súhlasu, správcom by teda nemohlo naďalej trvať aj v prípade, že by správca bol oprávnený
zastupovať žalovaných v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené dôvody nebolo možné v konaní prihliadať
naakékoľvekúkonysprávcualebojehoprávnehozástupcu. Napriektomusúdprvejinštancievrozsudku
konštatoval, že správca je oprávnený vlastníkov v konaní zastupovať s poukazom na ust. § 9 ods. 8
písm. a/ zákona o vlastníctve bytov, t.j. v konaní o návrhu na začatie konania podaný prehlasovaným

vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Toto konanie však nie je konaním o návrhu
podaným prehlasovaným vlastníkom. V tomto prípade nebolo o otázke súhlasu dosiahnutá väčšina
na prijatie rozhodnutia vlastníkov ( nebolo prijaté rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdnej
žaloby ), teda sa jedná o konanie o žalobe podľa poslednej vety § 14a ods. 11 zák. o vlastníctve bytov
( ktorú na rozdiel od prehlasovaného vlastníka môže podať ktorýkoľvek vlastník ). Zákon o vlastníctve

bytov oprávnenie správcu na zastupovanie vlastníkov v takomto konaní o žalobe v prípade, ak nebola
dosiahnutá väčšina potrebná na prijatie rozhodnutia neupravuje. Uvedeným postupom súdu teda
došlo k nesprávnemu procesnému postupu, keď súd akceptoval vyjadrenia neoprávneného zástupcu
žalovaných, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ).

14/ Žalobca ďalej namietal, že mu nebolo zo strany súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaných
zo dňa 26. 1. 2023, rovnako o ňom súd neinformoval ani na jednom pojednávaní, ktoré v tomto konaní
prebehlo, takže nemal možnosť sa s ním oboznámiť, ani sa k nemu vyjadriť, čim opätovne došlo k
nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, a teda k porušeniu práva na spravodlivý proces
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

15/ Žalobca ďalej v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie jeho rozsudku.
Súd prvej inštancie sa len veľmi povrchne postavil k odôvodneniu kľúčovej otázky pre rozhodnutie
vo veci samej a síce, či súd môže nahradiť prejav vôle vlastníkov a udeliť žalobcom požadovaný
súhlas; jeho odôvodnenie v bode 20 neobsahuje riadne vysvetlenie záverov súdu. Zopakoval, že súd

prvej inštancie nevysvetlil, ako môže byť žalobca považovaný za prehlasovaného vlastníka v prípade
neprijatia akéhokoľvek rozhodnutia z dôvodu, že nebola dosiahnutá väčšina vyžadovaná zákonom
o vlastníctve bytov. Obdobne sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne
argumentačne vysporiadal s otázkou, prečo považoval správcu za oprávneného zástupcu žalovaných.
Odôvodnenie rozsudku žalobca považuje za chaotické, miestami nelogické, avšak v každom prípade

za nedostatočné, čo robí rozhodnutie súdu nepreskúmateľným. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku
rovnako predstavuje porušenie práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia v dôsledku čoho bolo
porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

16/ Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ). Žalobca poukazoval na to, že zákona č. 182/1993 Z.z. pre
vlastníkov konštruuje nielen právo ale aj povinnosť zúčastňovať sa na správe bytového domu. Zákon ale
neupravuje vo vzťahu k vlastníkom žiadnu sankciu za nevyužitie tohto práva, resp. za nesplnenie tejto
povinnosti. Zároveň platí, že právo nakladať s bytom a nebytovým priestorom a užívať ho sú základnými
právami vlastníka bytu a nebytového priestoru. V danom prípade boli vlastníkom poskytnuté všetky

informácie týkajúce sa udelenia súhlasu, mali právo a zároveň povinnosť rozhodnúť o udelení súhlasu,
no neučinili tak. Neplnenie povinnosti vlastníkov zúčastňovať sa na správe bytového domu, vrátane
rozhodovania o žiadosti žalobcu o udelení súhlasu má za následok obmedzenie vlastníckeho práva
žalobcu, ktorý v dôsledku neudelenia súhlasu, resp. neprijatia žiadneho rozhodnutia o udelení súhlasu,je v užívaní a nakladaní s bytom vo svojom vlastníctve obmedzený, nakoľko bol vyzvaný na zastavenie
stavebných prác až do vydania právoplatných povolení, čo jednoznačne predstavuje zásah do jeho
vlastníckeho práva a zároveň bez právneho dôvodu zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov.

17/ Žalobca v odvolaní dodal, že nahradenie prejavu vôle subjektov občianskoprávnych vzťahov
je v rovine občianskeho práva, ktoré je ovládané zásadou zmluvnej voľnosti a rovnosti, zásahom
zákonodarnej moci do autonómnej vôle každého jednotlivca. Takýto zásah musí byť v demokratickej
spoločnosti a právnom štáte legitímny a prípustný len vo výnimočných prípadoch. Typickým prípadom,

kedy k takémuto autoritatívnemu zásahu dochádza, je napr. rozhodnutie súdu o nahradení prejavu
vôle účastníka zmluvy, vyplývajúci zo záväzkovo-právneho vzťahu ( spravidla zo zmluvy o budúcej
zmluve ). Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle §
229 CSP len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje ( napr. § 50a, § 715, § 719 ods. 2
Obč. zák., § 29 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ), resp. kde
povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením ( napr. § 603 ods. 3

Obč. zák. ) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom ( § 50a Obč. zák. ).
Nevyhnutným predpokladom nahradenia prejavu vôle žalovaných rozhodnutím súdu je preukázanie
porušenia povinnosti žalovaných, tak ako je to preukázané vyššie, keďže vlastníci mali právo a zároveň
povinnosť o udelení tohto súhlasu rozhodnúť, no neučinili tak.

18/ V prípade, že sa v zmysle § 14a ods. 8, § 14b ods. 1) zák. č. 182/1993 Z.z. nedosiahne zákonom
vyžadované kvórum, tak nemohlo byť ani prijaté žiadne rozhodnutie. Z toho plynie, že ak v písomnom
hlasovaní nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov potrebných na prijatie rozhodnutia,
nemohlo byť ani prijaté žiadne rozhodnutie, či už o udelení alebo neudelení súhlasu. Žalovaní mali
nielen právo ale aj povinnosť zúčastniť sa hlasovania a prijať rozhodnutie o udelení alebo neudelení

súhlasu. Žalobca preto v nadväznosti na písomné hlasovanie, v ktorom nebola dosiahnutá zákonom
požadovaná väčšina, žiadal súd žalobou o nahradenie prejavu vôle žalovaných v tom smere, aby súd
vyjadrilsúhlassostavebnýmiúpravamivbytevovlastníctvežalobcu.Žalobcanemalinúprávnumožnosť
ako chrániť svoje vlastnícke právo a svoje právom chránené záujmy ako práve takouto žalobou. Súd
v rozsudku odmietol právnu ochranu realizovanú prostredníctvom zákonných procesných nástrojov, čo

je v rozpore s právnym poriadkom SR, najmä Ústavou SR ako aj CSP. Z rozsudku súdu prvej inštancie
vyplýva, že súd nemôže nikdy vyhovieť žalobe podľa poslednej vety § 14a ods. 11 cit. zák.; to však
nemohlo byť v žiadnom prípade úmyslom zákonodarcu, ktorý takýto typ žaloby v zákone o vlastníctve
bytov výslovne pripustil. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval príslušné právne normy, čo malo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej

inštancie.

19/ Žalobca napokon namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ). Súd prvej inštancie podľa žalobcu nijako
neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobca vedome porušil svoje povinnosti tým, že

začal s rekonštrukciou bez akýchkoľvek povolení, čo súd považoval za konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi, a preto podľa súdu nemohol byť žalobca ani dobromyseľný. Uvedené súd v rozhodnutí
konštatuje bez akýchkoľvek úvah alebo argumentácie a bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov, ktoré by
tento jeho záver odôvodnili. Žalobca správcu opakovane upozorňoval na to, že v bytovom dome viacerí
vlastníci vykonali stavebné úpravy ( napr. výstavba schodiska na strechu bytového

domu z bytovej jednotky č. XXX - T., zasklenie terás, zastrešenie terás, tiež viaceré stavebné úpravy v
garážových priestoroch bytového domu ). Žalobca a podľa jeho vedomostí ani ostatní vlastníci pritom s
uvedenými stavebnými úpravami nesúhlasil; tiež mu nie je známe, že by tieto boli ohlásené stavebnému
úradu, resp. povolené príslušným stavebným úradom. V garáži bytového domu tiež v r. 2021 prebiehala
výstavba priestoru pre odkladanie bicyklov, ktorú zabezpečoval práve správca; následne však Mestská

časť Bratislava - O. Q. ako príslušný stavebný úrad začala v danej veci konanie o dodatočnom povolení
stavby, resp. o odstránení stavby. Išlo teda o „čiernu stavbu“. Až potom správca zorganizoval písomné
hlasovanie vlastníkov, v ktorom vlastníci rozhodovali o súhlase s výstavbou tohto priestoru.

20/ Žalobca tak predložil dôkazy, že sa v prípade stavebných prác nejedná o prvé a ani jediné stavebné

úpravy, ktoré vlastníci vo svojich bytoch alebo nebytových priestoroch vykonali, a ktoré si vyžadovali
súhlas vlastníkov, no žalobca je jediným vlastníkom, od ktorého sa takýto súhlas vyžaduje a vlastníci
ani len nerozhodli o jeho udelení či neudelení. Žalobca pritom postupoval rovnako ako ostatní vlastníci
a aj správca, z čoho vyplýva, že nemohol byť dobromyseľný. Súd prvej inštancie svojím konaním -ignorovaním tvrdení žalobcu - závažne porušil svoje povinnosti, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym
záverom ohľadom žaloby žalobcu, čo má za následok nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku.

21/ Na odvolanie žalobcu podali žalovaní vyjadrenie ( č.l. 435 a nasl. spisu ); k údajnému zastupovaniu
žalovaných neoprávneným zástupcom uviedli, že oprávnenie správcu na zastupovanie vlastníkov v
tomto konaní o nahradenie prejavu vôle má oporu aj v ust. § 9 ods. 7 v spojení s § 6 ods. 2 písm.
e/ zákona o vlastníctve bytov. V ust. § 6 ods. 2 cit. zákona zákonodarca upresnil, čo sa rozumie pod
správou domu; hoci predmetné ustanovenie obsahuje okruh činností, ktoré správca v rámci správy

domu predovšetkým zabezpečujeme, zdôrazňujeme, že ide len o výpočet demonštratívny, a teda nie
je vylúčené, aby termín „správa domu“ v sebe zahŕňal aj ďalšie činnosti. Uvedené potvrdzuje dikcia už
spomínaného § 6 ods. 2 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov : „Správa domu je obstarávanie služieb a
tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome e/ iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v dome.“ Nakoľko v predmetnom prípade žalobca rekonštrukciou bytu

zasiahol do spoločných častí bytového domu zastávame názor, že zastupovanie žalovaných správcom v
predmetnomkonanípredstavuječinnosť,ktorásúvisísužívanímdomuakocelkujednotlivýmivlastníkmi.
Možno tak konštatovať, že v prípade zastupovania žalovaných správcom v danom konaní o nahradenie
prejavu vôle ide o výkon správy bytového domu.

22/ Žalobca ďalej spochybňuje zastupovanie žalovaných správcom aj z hľadiska samotného záujmu
správcu, pričom v bode 19 odvolania konštatuje rozpor záujmov správcu so záujmami vlastníkov, ako
žalovaných, a to z dôvodu, že 78 vlastníkov v písomnom hlasovaní dalo žalobcovi dodatočný súhlas
s rekonštrukciou bytu. Zároveň dodáva, že z písomných vyjadrení je zrejmé, že správca s udelením
súhlasu nesúhlasí. Súd v odôvodnení odkazuje na ust. § 9 ods. 7 zák. o vlastníctve bytov; s jeho

aplikáciou sa žalovaní plne stotožňuje. Správca vyjadruje vôľu väčšiny vlastníkov a potrebný počet
hlasov pre vôľu vlastníkov stanovuje zákon. Je zrejmé, že nemôže existovať rozpor medzi záujmami
správcu a záujmami vlastníkov, keďže správca len reprezentuje vôľu väčšiny vlastníkov a rozhodnutia
vlastníkov ani zákonom stanovený počet potrebných hlasov na prijatie rozhodnutia žiadnym spôsobom
neovplyvňuje. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď určil, že správca je oprávnený

zastupovať žalovaných, ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

23/ Žalobca tvrdí, že mu nebola doručená duplika v súdnom konaní, resp. vyjadrenie žalovaných,
datované dňom 26. 1. 2023, v zmysle § 164 ods. 4 CSP . Nakoľko žalobca využil svoje právo na
procesnú repliku, je odôvodnený postup súdu podľa ods. 4, t.j. umožnenie žalovanému reagovať tzv.

duplikou. V tomto procesnom štádiu už žalovaní nevidia priestor na vyjadrenie žalobcu k duplike, ktorá
často v súdnej praxi ani nie je zohľadňovaná pri počítaní trov právneho zastúpenia. Žalobca uplatnil
svoje právo podľa § 167 ods. 3 CSP a zopakoval svoje argumenty v tzv. replike ( vyjadrenie zo dňa 20.
12. 2022 ). Žalovaní poukazovali na fakt, že na pojednávaní dňa 26. 11. 2024 sudca pred skončením
dokazovania skonštatoval, že „....vykonal dokazovanie oboznámením sa s kompletným spisom sp. zn.

10C/61/2021. ....“ Žalobca mal možnosť sa s podaním oboznámiť, pričom priamo na pojednávaní dňa
26. 11. 2024 nemal námietky pri konštatovaní súdu o riadnom doručovaní písomnosti.

24/ Žalobca tiež v odvolaní označil odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné, čím malo byť
porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Žalovaní poukazovali na to, že odvolanie neslúži

na ochranu základných práv a slobôd v prípade, kedy sa neúspešná strana sporu iba nestotožňuje
so závermi, resp. s rozhodnutím súdu. Podľa žalovaných sa súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal so
všetkými tvrdeniami, ktoré považoval za relevantné a odôvodnené; súd nebol povinný sa explicitne
vysporiadať s každým argumentom v súdnom spise ( rozhodnutie ESĽP vo veci Buzescu v. Rumunsko
z 24. 5. 2005 č. 61302/00; tiež uznesenie ÚS SR zo dňa 4. 10. 2006 sp. zn. I. ÚS 301/06 - 14 ).

Žalobca si zjavne zamieňa nesúhlas súdu s jeho argumentmi s údajnou arbitrárnosťou a neurčitosťou
napadnutého rozsudku.

25/ Žalobca v odvolaní tvrdí, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov ako aj Občianskeho zákonníka. Žalobca si podľa svojej argumentácie stotožňuje

nedostavenie sa žalovaných na písomné hlasovanie s porušením povinnosti, ktorá je základným a
nevyhnutným predpokladom pre nahradenie prejavu vôle. Zo skutkových okolností prípadu plynie,
že žalovaní boli o konaní a predmete písomného hlasovania, ktoré prebiehalo v termíne od 16. 8.
2021 do 15. 10. 2021 dostatočne a včas informovaní. Uvedené preukazuje aj fakt, že po vyhlásenípísomného hlasovania správcom žalobca zaslal všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov
individuálne list, v ktorom objasnil, o aké stavebné úpravy sa jedná. Takže ak by žalovaní, ktorí sa
písomného hlasovania nezúčastnili, mali záujem udeliť žalobcovi súhlas s dodatočným povolením

stavebných úprav, participovali by na písomnom hlasovaní osobne. Je možné naopak konštatovať, že
vzťahy žalobcu so žalovanými nie sú úplne kladné, čím si sám žalobca tvorí neprijateľné prostredie.
Uvedené vychádza zo samotného konštatovania žalobcu v žiadosti o súhlas v písomnom hlasovaní
- vzor, kde sám žalobca píše o svojich zlých vzťahoch so žalovanými. Žalovaní sú pri každom
písomnom hlasovaní oprávnení slobodne sa rozhodnúť, či súhlas udelia alebo neudelia. Nezúčastnenie

sa písomného hlasovania predstavuje takisto formu neudelenia súhlasu, aj s ohľadom na informovanosť
žalovaných o predmete a termíne písomného hlasovania. Žalovaní majú za to, že nezúčastnenie
sa dostatočného počtu žalovaných na písomnom hlasovaní nepredstavuje nesplnenie si povinnosti
vlastníka zúčastňovať sa na správe bytového domu, resp. porušenie povinnosti žalovaných. Neudelenie
súhlasu s dodatočným povolením stavebných úprav nemožno považovať ani za bezdôvodný zásah
do práv a oprávnených záujmov žalobcu, nie to ešte do vlastníckeho práva žalobcu. Zákon vyžaduje

na prijatie rozhodnutie určité kvórum, ktoré nebolo dosiahnuté. Vôľa vlastníkov bola prejavená a
výsledok písomného hlasovania, ktorý je v neprospech žalobcu, nezakladá dôvod na nahradenie
prejavu vôle vlastníkov súdom. Absentuje preto základný predpoklad na nahradenie prejavu vôle.
Nevyhnutným predpokladom nahradenia prejavu vôle rozhodnutím súdu je preukázanie porušenia
povinnosti žalovaných. S tvrdením žalobcu, že v danom prípade je porušenie povinnosti žalovaných

preukázané, nakoľko žalovaní boli povinní o udelení súhlasu rozhodnúť, no neučinili tak, nemožno
súhlasiť ( povinnosťou vlastníkov nie je udeliť súhlas, a teda súd nemôže rozhodnúť o prejave súhlasu
vlastníkov ). Žalovaní svojím rozhodnutím nezúčastniť sa písomného hlasovania prejavili svoju vôľu
rozhodnúť v neprospech žalobcu, resp. nevôľu udeliť súhlas s dodatočnými stavebnými prácami.
Žalovanízdôraznili,žepovinnosťrozhodnúťnemožnovykladaťakopovinnosťudeliťsúhlasaneudelenie

súhlasu neznamená neprijatie rozhodnutia vôbec.

26/ Žalobca vo svojom odvolaní poukazuje tiež na „ignorovanie tvrdenia strany“, ktorého sa mal dopustiť
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia; podľa žalobcu je nevyhnutné poukázať na konanie tretích
osôb, ktorých sa predmet sporu netýka. Žalobca sa v súvislosti s obhajovaním svojej dobromyseľnosti

pri realizácii rekonštrukčných prác opakovane odvolával na iných vlastníkov, ktorí v priebehu uplynulých
rokov vykonali v rámci bytového domu určité stavebné úpravy. Táto argumentácia žalobcu je ale
irelevantná, spomínané stavebné úpravy iných vlastníkov nie sú predmetom tohto konania; žalovaní
z uvedeného dôvodu navrhli súdu, aby na danú argumentáciu neprihliadal. Ak má žalobca potrebu
účelovo upriamovať pozornosť na konanie iných vlastníkov a zdôrazňovať, že sa nejedná o prvé

ani jediné stavebné úpravy, ktoré vlastníci vo svojich bytoch a nebytových priestoroch vykonali,
preukazuje tým len svoju nedobromyseľnosť pri realizácii rekonštrukčných prác bytu. Žalobca sám
vyhlasuje, že nakoľko pri stavebných úpravách postupoval obdobne ako ostatní vlastníci, nemohol byť
nedobromyseľný. Žalovaní opätovne poukázali na skutočnosť, že medzi predmety činnosti spoločnosti
SGShoppings.r.o.akosesterskejspoločnostižalobcu,ktorýchprepojenosť povlastníckejajpersonálnej

stránke preukazovali žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 11. 2022, okrem iného patrí aj
poradenskáčinnosťvoblastistavebníctvaainžinierskačinnosť-obstarávateľskáčinnosťvstavebníctve.
Žalovaní považujú skutočnosť, že žalobca je odborníkom v stavebníctve, a teda sa vyzná v stavebnom
konaní za obzvlášť relevantnú pri konštatovaní nedobromyseľnosti žalobcu pri realizácii stavebných
úprav bez stavebného povolenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej

inštancievyhodnotilkonaniežalobcuakovrozporesdobrýmimravmi,nakoľkoprávežalobcapostupoval
protizákonne a porušil dobré mravy. Žalovaní navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanej strane náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27/ Na vyjadrenie žalovaných podal žalobca odvolaciu repliku ( č.l. 452 a nasl. spisu ), v ktorom zotrval

na svojej predošlej argumentácii.

28/ Obdobne žalovaní v odvolacej duplike ( č.l. 465 a nasl. spisu ) zotrvali na svojich dovtedajších
tvrdeniach.

29/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniežalobcu nie je dôvodné; súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu v zmysle § 215
ods. 1 CSP a o žalobe žalobcu rozhodol vecne správne, keď túto zamietol.
30/ Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu

je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy
pred vlastnými,

c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
f) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok alebo keď o to požiadajú vlastníci bytov

a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň štvrtinu hlasov,
g) vypracovať a každoročne do 30. novembra vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
predložiť plán opráv na nasledujúci kalendárny rok, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby
a opráv domu na kalendárny rok,

h)podaťnávrhnavykonaniedobrovoľnejdražbybytualebonebytovéhopriestoruvdomenauspokojenie
pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o),
i) podať návrh na exekučné konanie
j) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom,

k) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom
sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania
prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so
správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.

31/ Podľa § 6 ods. 2 písm. e) cit. zákona, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca
alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome iné činnosti, ktoré
bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v dome.

32/ Podľa § 9 ods. 7 cit. zák., spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v
mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom
mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným
orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome.

33/ V posudzovanej právnej veci sa žalobca domáha žalobou voči ostatným vlastníkom bytov a
nebytových priestorov bytového domu X. L. Č.. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXF, XXG, XXH ( bytový
dom CUBICON ) v Bratislave nahradenia prejavu vôle, a síce udelenia súhlasu ostatných vlastníkov s

dodatočnýmpovolenímrekonštrukciebytuč.XXX-W.vovlastníctvežalobcu;rekonštrukciapredmetného
bytu spočívala v nasledujúcich úpravách : odstránenie 250 mm nosnej priečky medzi miestnosťami 8.06
a 8.11, a zamurovanie otvoru s francúzskym oknom, cez ktoré sa vychádzalo na terasu z miestnosti č.
8.13, a domurovanie časti obvodového plášťa bytového domu CUBICON. Po vykonaní kontroly orgánom
štátneho stavebného dohľadu v byte žalobcu z dôvodu kontroly vykonávania rekonštrukčných prác bol

žalobca vyzvaný na zastavenie stavebných prác až do vydania právoplatných povolení. Mestská časť
Bratislava - O. Q. začala konanie o dodatočnom povolení stavebných úprav vykonaných žalobcom v
byte, pričom žalobcu v tejto súvislosti vyzvala na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov
s dodatočným povolením stavebných úprav v byte. Dňa 19. 2. 2021 sa uskutočnilo vyhodnotenie
písomného hlasovania, v rámci ktorého bolo zistené, že bolo odovzdaných 79 platných hlasov, z ktorých

78 hlasovalo za udelenie súhlasu a 1 hlasoval proti. Potrebná nadpolovičná väčšina hlasov však
predstavuje 107 hlasov, ktorá tak dosiahnutá nebola.34/ Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol; vychádzal z právneho záveru, že žalobca je
prehlasovaným vlastníkom. Žalobca v žalobe označil žalovaných vlastníkov jednotlivo, menovite ( keď
k žalobe pripojil aj výpis z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísaní jednotliví vlastníci bytov a nebytových

priestorov daného bytového domu ), avšak súd prvej inštancie v konaní konal so správcom žalovaných,
ako ich zástupcom zo zákona, zastúpeným advokátom. Žalobca namietal správnosť postupu súdu prvej
inštancie, ktorý v konaní konal so správcom žalovaných a nie priamo so žalovanými, keď tvrdil, že so
správcomsúdkonaťvdanomprípadenemôže,nakoľkosavdanejvecinejednáovýkonsprávybytového
domu. Zákonné zastúpenie správcu sa týka výlučne prípadov výkonu správy bytového domu, on sa

však domáha nahradenia prejavu vôle, čo nespadá pod výkon správy bytového domu. Mal tiež za to, že
zastupovaniu žalovaných správcom v predmetnej právnej veci bráni rozpor medzi záujmom správcu a
záujmom zastupovaných žalovaných vlastníkov.

35/ Pokiaľ ide o otázku, či vôbec možno podradiť dané konanie ( o nahradenie prejavu vôle ) pod
výkon správy bytového domu, odvolací súd dospel k záveru, že sa aj v tomto prípade jedná o takýto

prípad. Čo sa rozumie pod správou domu vymedzil zákonodarca v ust. § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.;
správu domu v jeho zmysle možno všeobecne charakterizovať ako starostlivosť o dom, najmä o jeho
spoločné časti a spoločné zariadenia, ktorá si vyžaduje pravidelný výkon veľkého množstva činností a
úkonov, ktoré smerujú k zabezpečeniu bezchybnej prevádzky domu. Jednotlivé okruhy týchto činností
a úkonov sú uvedené v ust. § 6 ods. 2 cit. zák. len demonštratívne, pričom sú koncentrované hlavne

na prevádzku, údržbu a opravy domu, ďalej obstarávanie služieb a tovaru, v prospech vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Zároveň však ust. § 6 ods. 2 písm. e/ cit. zák. upravuje, že
správcadomusprávouzabezpečujeprevlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomeaj„inéčinnosti,
ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome.“ Pod pojem „zabezpečovanie iných činností, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním

domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome“ možno podľa názoru
odvolacieho súdu zahrnúť akékoľvek ďalšie činnosti, ktoré ust. § 6 ods. 2 cit. zák. neuvádza výslovne.
Predpokladom podradenia konkrétnej činnosti pod ust. § 6 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. je, že
tietočinnostimusiabezprostrednesúvisieťsužívanímdomuakocelku.Pôjdenapr.práveotakéčinnosti,
ktoré je správca domu oprávnený vykonávať v rámci výkonu práv k majetku vlastníkov v súlade s ich

záujmami, alebo tiež také úkony, ktoré sú spojené s obnovou či revitalizáciou bytového domu. Pôjde
teda o činnosti a úkony svojou povahou veľmi rozmanité, vždy však spojené so zastupovaním záujmov
vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

36/ Ako bolo uvedené v texte vyššie, žalobca sa žalobou domáha nahradenia prejavu vôle, a síce

udelenia súhlasu ( nadpolovičnej ) väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov s dodatočným
povolením rekonštrukcie bytu č. XXX-W. vo vlastníctve žalobcu, keď rekonštrukcia bytu žalobcu
spočívala v už spomenutých nasledujúcich úpravách : odstránenie 250 mm nosnej priečky medzi
miestnosťami 8.06 a 8.11, a zamurovanie otvoru s francúzskym oknom, cez ktoré sa vychádzalo
na terasu z miestnosti č. 8.13, a domurovanie časti obvodového plášťa bytového domu CUBICON.

Stavebné úpravy, ktoré žalobca realizoval, sa dotkli nielen samotného bytu v jeho vlastníctve, ale týmito
zasiahol aj do spoločných častí bytového domu ( napr. domurovanie obvodového plášťa bytového
domu ); potom zastupovanie žalovaných správcom v tomto konaní sa týka činnosti, ktorá súvisí s
výkonomprávkmajetkuvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome.Zuvedenéhodôvodu
aj odvolací súd dospel k záveru, že aj v predmetnom konaní ( o nahradenie prejavu vôle ) ide o výkon

správy bytového domu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd tiež domnieva, že správca je oprávnený
zastupovať žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v tomto konaní, s poukazom
na cit. ust. § 6 ods. 2 písm. e/ v spojení s § 9 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z.

37/ Zároveň podľa odvolacieho súdu v danej právnej veci nejde o prípad, kedy by zastupovaniu

žalovaných v konaní správcom bránila prekážka, spočívajúca v rozpore záujmov správcu so záujmom
zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z vyjadrení správcu ako
zástupcu žalovaných zo zákona nevyplýva rozpor medzi záujmom správcu ( ktorý je rovnako vlastníkom
bytu v spornom bytovom dome ) a ostatnými žalovanými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov,
keď je zrejmé, že výsledkom písomného hlasovania nebolo udelenie súhlasu s dodatočným povolením

rekonštrukčných prác v byte žalobcu, ktorého sa žalobca v tomto spore domáha ( formou nahradenia
prejavu vôle ).38/ Osobitne k procesnému postupu súdu prvej inštancie v predmetnej právnej veci, kedy súd konal nie s
menovite označenými jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu CUBICON,
ale so správcom daného bytového domu, ktorý postup žalobca v odvolaní namietal, odvolací súd uvádza

nasledovné : zákonná úprava týkajúca sa oprávnenia správcu bytového domu zastupovať vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
prešla viacerými zmenami. V posudzovanej právnej veci je významné, že oprávnenie správcu na
zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva priamo z § 9 ods. 7 cit. zák., po novele
zákona č. 182/1993 Z.z. vykonanej zákonom č. 283/2018 Z.z., účinnej od 1. 11. 2018. Po tejto novele

zákona č. 182/1993 Z.z. je správca buď aktívne alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať vlastníkov
bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, ale na ich účet; správca teda bude sám
účastníkom konania, pričom mu nič nebráni v tom, aby sa následne v konaní dal zastupovať právnym
zástupcom ( udelil splnomocnenie na zastupovanie advokátskej kancelárii ).

39/ Je pravdou, že súd prvej inštancie v konaní nekonal so žalovanými, tak ako ich v žalobnom návrhu

označil žalobca, t.j. s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ale konal
so správcom bytového domu ( ako zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo zákona ),
pričom v záhlaví napadnutého rozsudku žalovaných označil : „Vlastníci bytov a nebytových priestorov
bytového domu X. L. Č.. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXG, XXH“. Žalobca k žalobe pripojil aj kompletný
výpis z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností pre kat. úz. O. Q., obec : Bratislava - m.č. O.

Q. ( týkajúci sa predmetného bytového domu na adrese X. L. XX - Y., W., I., T., B., C., L., M. v Bratislave ).

40/ Vzhľadom na vyššie uvedenú platnú právnu úpravu ( § 9 ods. 7 cit. zák. ), v zmysle ktorej
je správca bytového domu zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
zo zákona, nevyhodnotil odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý v konaní konal priamo so

správcom bytového domu, ako nesprávny, ale ako súladný s platným znením zákona č. 182/1993
Z.z. Rovnako neodporujúce zákonu ( Civilnému sporovému poriadku ) odvolací súd vyhodnotil aj
okolnosť, že súd prvej inštancie zvolil označenie žalovanej strany v záhlaví napadnutého rozsudku ako
„Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu X. L. Č.. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXG,
XXH“, keď odvolací súd vzal zreteľ na to, že žalobca k žalobe pripojil aj výpis z listu vlastníctva, na

ktorom sú zapísaní menovite jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov ( str. 19 až 95 spisu );
označenie žalovanej strany v napadnutom rozsudku teda odvolací súd vyhodnotil ako dostatočne určité.
Súdom prvej inštancie zvolené označenie žalovanej strany v spojení s výpisom z príslušného listu
vlastníctva dostatočne konkretizovalo, ktorý subjekt je v súdnom spore žalovaným subjektom, bez
hrozby so zámenou s iným subjektom ( subjektami ). Súdom prvej inštancie zvolený procesný postup

nemal podľa názoru odvolacieho súdu na práva žalobcu ako strany sporu v konečnom dôsledku
žiadny negatívny dosah. Naopak, akceptovanie námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nemal konať
so správcom bytového domu ako oprávneným zástupcom, by podľa názoru odvolacieho súdu bolo
prejavom prílišného formalizmu pri posudzovaní úkonov strán sporu ( za situácie, kedy bol súčasťou
spisového materiálu od počiatku výpis z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností ).

50/ Odvolací súd ďalej ako vecne správny vyhodnotil právny záver súdu prvej inštancie, že žaloba
žalobcu, ktorou sa domáhal nahradenia prejavu vôle, bola v danom prípade nedôvodná. Zákon v
niektorých prípadoch ( za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok ) umožňuje nahradenie prejavu
vôle účastníka právneho vzťahu, a to vtedy, keď už došlo k obsahovej zhode účastníkov o budúcom

právnom úkone, avšak jeden z účastníkov sa zdráha právny úkon uzavrieť. To sa týka hlavne
uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, podľa § 50a ods. 2 Obč. zák. Je tomu tak tiež v prípade, keď
povinnosť uzavrieť zmluvu vyplýva zo zákona ( napr. § 12 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách ). Prejav vôle účastníka právneho vzťahu tu nahrádza právoplatný rozsudok súdu ( § 229
CSP ). V prípade, keď takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa právny úkon za uzavretý.

V posudzovanej právnej veci však absentovala akákoľvek predchádzajúca obsahová zhoda na udelení
súhlasu s dodatočným povolením žalobcom realizovaných stavebných úprav medzi vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Udelenie súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov ( nadpolovičnej väčšiny ) žalobcovi pre účely dodatočného povolenia žalobcom vykonaných
stavebných úprav nevyplývalo zo žiadneho predpisu, či zmluvy. Žalobcom uplatňovanému právu v tomto

konaníchýbalakýkoľvekprávnyzáklad.Takýmtoprávnymzákladomnemôžebyťskutočnosť,žežalobca
nemusel byť jediným vlastníkom bytu či nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý realizoval stavebné
úpravy v byte či nebytovom priestore bez potrebného predchádzajúceho súhlasu ostatných vlastníkov
či potrebných oznámení alebo povolení príslušných úradov.51/ Odvolací súd ďalej dodáva, že na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje žalobcu za tzv.
prehlasovaného vlastníka v zmysle § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. Vlastníci bytov a nebytových

priestorov v zmysle zákona ( § 14b zák. č. 182/1993 Z.z. ) prijímajú v danom prípade rozhodnutia
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ako je zrejmé
zo skutkových okolností veci, na udelenie súhlasu pre vydanie dodatočného povolenia vykonaných
stavebných úprav bolo v danom prípade potrebné získanie počtu 107 hlasov za. Počas hlasovania
( písomnou formou ) však bolo odovzdaných len 79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasov bolo za a

1 hlas bol proti. Za prehlasovaného vlastníka možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať osobu,
ktorá na schôdzi alebo pri písomnom hlasovaní nesúhlasila s rozhodnutím väčšiny vlastníkov o správe
bytového domu. T.j. musí ísť o takého vlastníka, ktorého hlas bol pri hlasovaní prehlasovaný väčšinou
ostatných vlastníkov. Takáto situácia však pri ( písomnom ) hlasovaní v danom prípade nenastala; na
hlasovanísanezúčastnilazákonomvyžadovanáväčšinavlastníkovvbytovomdome.Nebolotedaprijaté
žiadne rozhodnutie, pričom tento nedostatok je možné napraviť len novým hlasovaním ( v súlade so

zákonom ).

52/ Zároveň platí, že okolnosť, že nebola dosiahnutá potrebná väčšina na udelenie žalobcom žiadaného
súhlasu ostatných vlastníkov, resp. ani to, že výsledkom hlasovania bolo neprijatie akéhokoľvek
rozhodnutia vlastníkmi, nepredstavuje také porušenie povinnosti vlastníkov bytov a nebytových

priestorov zúčastňovať sa na správe bytového domu, ktoré by oprávňovalo žalobcu domáhať sa súdnou
cestou nahradenia prejavu vôle ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
CUBICON.

53/ Záverom odvolací súd poznamenáva, že vychádzajúc z obsahu písomného protokolu o ústnom

pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26. 11. 2024 ( podľa ktorého bol oboznámený kompletný
obsah spisu ) je neopodstatnená aj námietka žalobcu o tom, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k tzv.
duplike žalovaných zo dňa 26. 1. 2023, a teda nezistil porušenie jeho procesných práv postupom súdu
prvej inštancie.

54/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny ( § 387 ods. 1 CSP ).

55/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP; žalovaným ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, vzhľadom na plný úspech v odvolacom konaní.

56/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§
3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).