Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88Cb/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125214933
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125214933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu A. B. A., narodeného XX.

XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému PROKONGRES s.r.o., IČO:
45 536 473, so sídlom Havlíčkova 29, 040 01 Košice, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje účasť žalobcu A. B. A., narodeného XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX
D., v obchodnej spoločnosti PROKONGRES s.r.o., IČO: 45 536 473, so sídlom E. XX, XXX XX D.,
zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sro, vložka č.: 25647/V.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne

vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 3. septembra 2025, domáhal zrušenia svojej účasti ako
spoločníka v obchodnej spoločnosti PROKONGRES s.r.o., IČO: 45 536 473, so sídlom Havlíčkova 29,
040 01 Košice, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sro, vložka č.: 25647/V.

2. Žalobu odôvodnil poukazom na to, že je spoločníkom žalovaného (spoločnosti PROKONGRES s.r.o.),
založenéhospoločenskouzmluvouz1.marca2010nadobuneurčitú,stým,žejehovkladdozákladného

imania žalovaného predstavuje 750 eur, čo zodpovedá obchodnému podielu vo výške 12,50 %, pričom
uvedený vklad bol v plnom rozsahu splatený. Žalobca uviedol, že v súlade s článkom 15. bodom 2.
spoločenskej zmluvy a § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka bol nútený obrátiť sa na súd so žiadosťou
o zrušenie jeho účasti v žalovanom z dôvodu, že tento dlhodobo porušuje svoje zákonné aj zmluvné
povinnosti voči spoločníkom a fakticky nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Priblížil, že žalovaný
dlhodobo nevykonáva žiadne podnikateľské aktivity, nemá zriadený bankový účet, nevykazuje žiadne
tržby ani zisk. Žalobca uviedol, že žalovaný od počiatku nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť

za účelom dosahovania zisku, a teda nespĺňa pojmové znaky uvedené pre podnikanie v Obchodnom
zákonníku. Zdôraznil, že z dôvodu absolútnej nečinnosti v podnikaní žalovaný od počiatku nemal
žiadne príjmy, poznamenajúc, že bez príjmov nemôže dosahovať zisk, ktorý predstavuje hlavný účel
v rámci podnikateľskej činnosti. S ohľadom na uvedené sa domnieval, že žalovaný dlhoročne nespĺňa
predpoklady pre existenciu spoločnosti. Ďalší dôvod pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti žalovaného
žalobca vzhliadol v porušovaní informačných povinností. Poukazujúc na to, že v zmysle článku 10. bodu
2.3. spoločenskej zmluvy je konateľ povinný dvakrát ročne informovať spoločníkov o stave spoločnosti,

konštatoval, že táto povinnosť sa systematicky neplní. Zároveň dodal, že nemá možnosť nahliadnuť
do účtovných a iných dokumentov žalovaného. Žalovanému tiež vyčítal, že v rozpore s článkom 10.
bodom 1.9. spoločenskej zmluvy a § 129 Obchodného zákonníka nebolo valné zhromaždenie zvolané
najmenej raz ročne, a to už od vzniku spoločnosti žalovaného. V nadväznosti na to konštatoval, žeúčtovné závierky nie sú predkladané spoločníkom a nie sú schvaľované na valných zhromaždeniach.
Súčasne tvrdil, že sám jedného z konateľov spoločnosti žalovaného niekoľkokrát žiadal, aby vzniknutú
situáciu riešil a zvolal valné zhromaždenie, avšak vždy neúspešne. Žalobca upriamil pozornosť aj na

finančný stav žalovaného, uvádzajúc, že tento sa nachádza v dlhodobom zápore vlastného imania a
nie je schopný plniť si základné povinnosti voči spoločníkom. Zopakoval, že žalovaný nemá žiaden
majetok, nemá založený bankový účet, nepodniká, a teda ani nedosahuje žiaden zisk. Napokon, žalobca
poukázal aj na osobné dôvody pre zrušenie jeho účasti v žalovanom. V tejto súvislosti tvrdil, že zotrvanie
v spoločnosti žalovaného mu spôsobuje problémy vo vzťahu s bankami a inými inštitúciami, pretože

je vedený ako spoločník spoločnosti, ktorá nevykonáva činnosť ani negeneruje žiadne príjmy. Uviedol,
že hoci mal záujem sa svojím vkladom a činnosťou podieľať na podnikaní žalovanej spoločnosti, o
podnikanie nemá nikto zo spoločníkov a konateľov záujem, o čom podľa neho svedčí ich pasivita
voči napĺňaniu pôvodných cieľov, za dosahovaním ktorých bola spoločnosť žalovaného založená.
Mal za to, že spoločníci a konatelia dokonca nemajú záujem ani na zrušení žalovanej spoločnosti,
keďže nevykonávajú žiadne kroky smerujúce k ukončeniu jej registrácie. Argumentujúc pretrvávajúcim

nezáujmom spoločníkov, žalobca vyslovil, že nemá záujem zostať v spoločnosti, ktorá od počiatku
nefunguje a v ktorej nie je možné spoločnou činnosťou a koordináciou postupov spoločníkov dosiahnuť
cieľ, ktorý bol zamýšľaný. Zhrnúc, že spoločnosť žalovaného dlhodobo neplní účel svojej existencie a
systematicky porušuje svoje povinnosti voči spoločníkom, vyjadril presvedčenie, že v danom prípade je
naplnená podmienka vyžadovaná ustanovením § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka pre zrušenie jeho

účasti v žalovanej spoločnosti súdom.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil: Prehlásenie F.
F. A. ako jedného z konateľov žalovanej spoločnosti z 28. júna 2021 (na č. l. 4 spisu) a zo 14. júla 2022
(na č. l. 4 p. v. spisu).

4. Žalovaný sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom doloženým zo strany žalobcu, ktoré mu boli
riadne doručené dňa 29. októbra 2025, nevyjadril.

5. Dňa 4. decembra 2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu z 3. decembra 2025, v ktorom zhrnul,

že žalovaná spoločnosť dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá majetok, príjmy ani
bankový účet, nezvoláva valné zhromaždenia, neplní informačné povinnosti voči spoločníkom a nemá
aktualizované údaje v Obchodnom registri. Nad rámec tvrdení obsiahnutých v samotnej žalobe žalobca
vo vyjadrení z 3. decembra 2025 uviedol, že sa pokúsil previesť obchodný podiel, avšak zo strany
ostatných spoločníkov nebol záujem. Taktiež poukázal na to, že vlastník nehnuteľnosti odvolal súhlas

so zriadením sídla žalovaného na danej adrese. Zopakoval tiež, že zotrvávanie v žalovanej spoločnosti
mu spôsobuje osobné a ekonomické problémy.

6. Okrem k žalobe pripojených listinných dôkazov žalobca spolu s vyjadrením z 3. decembra 2025
predložil súdu aj list G. A. A. z 29. septembra 2025, adresovaný žalovanému a označený ako Odvolanie

súhlasu so zriadením sídla spoločnosti v nehnuteľnosti, s fotokópiami Podacích lístkov z 3. októbra 2025
(na č. l. 41-43 spisu).

7. Žalovaný ani na predmetné vyjadrenie žalobcu z 3. decembra 2025, ktoré mu, vrátane jeho príloh,
bolo doručené 17. decembra 2025, žiadnym spôsobom nereagoval.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 26. februára 2026. Na pojednávanie sa dostavil žalobca.
Žalovaný sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo
riadne doručené 30. januára 2026. S ohľadom na uvedené súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), vec

prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Žalobca v rámci ústneho prednesu na pojednávaní
zotrval na podanej žalobe. Priblížil, že spoločnosť zakladali ôsmi, pričom ostatných spoločníkov nikdy
nevidel, nikdy nebol pozvaný na žiadne valné zhromaždenie. Uviedol, že osobne pozná iba konateľa
žalovaného F. F. A. a niekoľkokrát sa stretol aj s G. H. I. ako ďalším konateľom. Poukázal na to,
že JUDr. Jozefa Mižáka ako konateľa spoločnosti žalovaného osobitne niekoľkokrát žiadal o zvolanie

valného zhromaždenia. Vysvetlil, že o tom, že žalovaný nepodniká už od roku 2015, sa dozvedel
v rámci preukazovania svojich majetkových pomerov v súvislosti s rozvodovým konaním, ktorým
prechádzal v roku 2018, kedy mu konateľ žalovaného F. F. A. prisľúbil, že sa pokúsi o zvolanie valného
zhromaždenia, k čomu však nedošlo. Dodal, že o vystúpenie zo spoločnosti žalovaného sa usiluje odroku 2021. Pozornosť tiež upriamil na to, že jeho účasť v spoločnosti žalovaného mu komplikuje aj
prístup k bankovým úverom, keďže banky trvajú na dokladovaní aj tých príjmov, ktoré plynú z jeho účasti
v spoločnosti žalovaného, pričom tieto nevie žiadnym spôsobom dokladovať, respektíve tieto nie sú

žiadne.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a ďalšieho písomného podania žalobcu, ako aj jeho
ústnych vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej strany, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, vrátane žalobcom

na pojednávaní predloženého Podnetu G. A. A. zo 16. februára 2026 na zrušenie (žalovanej) spoločnosti
(na č. l. 58 spisu) a Potvrdenia Mestského súdu Košice zo 17. februára 2026 o pridelení veci zákonnej
sudkyni (na č. l. 59 spisu), ako aj žalobcom v žalobe navrhnutého výpisu žalovaného z Obchodného
registra Mestského súdu Košice (na č. l. 60-61 spisu), a vychádzajúc z nepopretých tvrdení žalobcu i
na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

10. Z úplného výpisu žalovaného z Obchodného registra Mestského súdu Košice, Oddiel: Sro, Vložka
číslo: 25647/V, z 26. februára 2026 (na č. l. 60-61 spisu) vyplýva, že žalovaný ako obchodná spoločnosti
vznikol zápisom do Obchodného registra ku dňu 6. mája 2010 s tým, že odo dňa jeho vzniku až do dňa
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej mal žalovaný ôsmich spoločníkov, ktorými boli žalobca, G. H. I., G.
B. D., G. F. D., G. F. D., F. F. A., D. E. a dipl. G. B. J.. Výška vkladu každého z menovaných spoločníkov

predstavovala 750,00 eur, pričom tieto boli v celom rozsahu splatené. Od vzniku spoločnosti žalovaného
až do dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej boli jej konateľmi G. H. I., G. F. D. a JUDr. Jozef Mižák
s tým, že v mene žalovaného konali vždy dvaja konatelia spoločne.

11. V Prehláseniach F. F. A. ako jedného z konateľov žalovanej spoločnosti z 28. júna 2021 (na č.

l. 4 spisu) a zo 14. júla 2022 (na č. l. 4 p. v. spisu) tento vyhlásil, že žalovaná spoločnosť od roku
2015 nepodniká, nemá finančné príjmy, nevlastní majetok ani nemá zriadený bankový účet, pričom pre
žalobcu zároveň nerealizovala výplatu podielov na zisku a tento ani neužíval žiaden majetok žalovanej
spoločnosti a od založenia spoločnosti nemal od tejto ani žiadne iné benefity. V Prehlásení zo 14.
júla 2022 JUDr. Jozef Mižák zároveň potvrdil, že žalobca uhradil svoj vklad do základného imania

spoločnosti, a uviedol, že hodnota obchodného podielu žalobcu je nulová, keďže žalovaný má záporné
vlastné imanie.

12. Listom z 29. septembra 2025, adresovaným žalovanému a označeným ako Odvolanie súhlasu
so zriadením sídla spoločnosti v nehnuteľnosti (na č. l. 41 spisu), G. A. A. ako výlučná vlastníčka

nehnuteľnosti – bytu č. 2, nachádzajúceho sa na adrese E. XX, XXX XX D., odvolala súhlas so zriadením
sídla žalovanej spoločnosti, udelený v roku 2010, a túto požiadala, aby bezodkladne zabezpečila zmenu
údajov o sídle spoločnosti v Obchodnom registri a odstránila adresu jej nehnuteľnosti ako svoje sídlo.
VzmyslepripojenýchfotokópiíPodacíchlístkovz3.októbra2025(nač.l.41p.v.–43spisu)boluvedený
list zaslaný žalovanému a jeho konateľovi G. H. I..

13. Dňa 17. februára 2026 G. A. A. doručila Mestskému súdu Košice (č. l. 59 spisu) Podnet na zrušenie
(žalovanej) spoločnosti zo 16. februára 2026 (na č. l. 58 spisu), ktorý odôvodnila tým, že napriek
tomu, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, ktorej adresa je ako adresa sídla žalovaného zapísaná
v Obchodnom registri, listom z 29. septembra 2025 odvolala súhlas so zriadením sídla žalovaného, tento

v primeranej lehote nezabezpečil zmenu sídla v Obchodnom registri. V predmetnom Podnete zároveň
poznamenala, že žalovaný na danej adrese nikdy nevykonával svoju činnosť.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd prejednávaný spor posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

15. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v účinnom znení (ďalej len
"Obchodný zákonník") spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným
spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho
spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

16. Podľa § 113 ods. 5 Obchodného zákonníka obchodný podiel (§ 114) vylúčeného spoločníka
prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode
rozhoduje valné zhromaždenie.17. Podľa § 113 ods. 6 Obchodného zákonníka ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku 5,
rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení

základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a
nariadiť jej likvidáciu.

18. Podľa § 150 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil
alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič

alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).

19. Podľa § 150 ods. 2 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného
vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

20. Podľa § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania
spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len "vyrovnací podiel"). Výška
vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie
predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská
zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo

spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

21. Podľa § 61 ods. 3 Obchodného zákonníka ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak,
právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej
individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom

zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená
nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

22. Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa
riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v

spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

23. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

24. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

27. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 185 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné

podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

29. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

30. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.32. Z príslušnej zákonnej úpravy vyplýva, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý
už nechce byť jej spoločníkom, môže svoju účasť ukončiť buď dohodou o prevode obchodného

podielu podľa ustanovenia § 115 Obchodného zákonníka alebo sa môže domáhať zrušenia svojej
účasti súdom podľa ustanovenia § 148 Obchodného zákonníka. Návrh na zrušenie účasti spoločníka
v spoločnosti musí obsahovať dôvod zrušenia jeho účasti, odôvodňujúci záver, že od neho nemožno
spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti. Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie
účasti spoločníka, súd posudzuje so zreteľom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,

pričom pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, prípadne ostatní spoločníci porušujú svoje
povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi
spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a
pod.Zároveň,legitímnedôvodymôžuexistovaťajnastranežalujúcehospoločníkaatietomôžuspočívať
napríklad v jeho zdravotnom stave, či v jeho dlhodobom pobyte v zahraničí, znemožňujúcom mu výkon
spoločenskou zmluvou priznaných práv alebo uložených povinností.

33. Vychádzajúc zo žalobcom uvedených a žalovaným nepopretých, a teda medzi stranami nesporných
skutkových tvrdení, ako aj z vykonaného dokazovania, mal súd za zistené, že ku dňu rozhodnutia
vo veci samej bol žalobca spoločníkom žalovaného s vkladom do základného imania vo výške
750,00 eur, v plnom rozsahu splateným a zodpovedajúcim obchodnému podielu vo výške 12,50 %.

Súd ustálil, že žalovaná spoločnosť nevykonáva žiadnu obchodno-podnikateľskú činnosť, nevykazuje
žiadne tržby ani zisk a žalobca ako jej spoločník nemá možnosť riadne realizovať svoje práva a
povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho postavenia spoločníka v žalovanej spoločnosti, najmä podieľať sa
nariadeníspoločnostižalovanéhoúčasťouahlasovanímnajejvalnomzhromaždení,vykonávaťkontrolu
spoločnosti žalovaného, nahliadať do dokladov žalovaného, schvaľovať účtovné závierky žalovaného,

aninemážiadneinformácieočinnostižalovanejspoločnosti,atoajnapriektomu,žemalzáujempodieľať
sa na jej činnosti a byť o tejto informovaný, ktorý záujem opakovane prezentoval štatutárnemu orgánu
žalovanej spoločnosti. Za takéhoto stavu, zohľadniac aj osobné dôvody na strane žalobcu, mal súd za
to, že od žalobcu ako spoločníka nie je spravodlivé požadovať, aby v spoločnosti žalovaného zotrval.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba o zrušenie účasti žalobcu ako spoločníka v

spoločnosti žalovaného je dôvodná, a preto jej vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku.

34. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o podanej žalobe sa zaoberal aj tým, či
v prípade vyhovenia návrhu žalobcu nedôjde k neúmernému zásahu do práv spoločnosti žalovaného

alebo ďalších spoločníkov, pričom v rámci tohto konania nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by pri vyhovení
žalobe žalobcu spôsobila akúkoľvek ujmu zúčastneným osobám, a to žalovanému, ďalším spoločníkom
žalovaného alebo konateľom žalovaného, keďže v konaní nevyšlo najavo, že by žalovaný ako
podnikateľský subjekt vôbec vykonával akúkoľvek činnosť, a teda ani činnosť, ktorá by vyžadovala účasť
žalobcu na jeho riadení či akékoľvek iné prispenie žalobcu k výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného.

35. Spoločníkovi zaniká účasť v spoločnosti dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu. Týmto
dňom dochádza ex lege k zmene spoločenskej zmluvy, v dôsledku čoho sú konatelia v súlade s §
141 ods. 3 Obchodného zákonníka povinní vypracovať úplné znenie spoločenskej zmluvy. Rozhodnutie
súdu má konštitutívne účinky a výmaz spoločníka z obchodného registra má len deklaratórny charakter.

Obchodnýpodielspoločníka,ktoréhoúčasťvspoločnostizanikla,sastávavoľným,zozákonaprechádza
na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O takomto prevode
rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa obchodný podiel takto neprevedie, valné zhromaždenie musí
rozhodnúť do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku o znížení základného imania o vklad
spoločníka, ktorého účasť zanikla, inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

Spoločníkovi, ktorého účasť zanikla, vzniká voči spoločnosti nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd výrokom II. tohto rozsudku v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný,súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania
proti žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).