Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119202642
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4119202642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXXX/XX, F., zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7,
Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, F., o zaplatenie
11.006,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 17C/18/2019 - 465 zo dňa 7. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd dopĺňací rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 17C/18/2019 - 465 zo dňa 7. mája 2025
p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na
účet žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo
výške 5.000,-- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.02.2018 do zaplatenia. Žalovanému
zároveň priznal náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy vo výške 11.006,12 eur, a to z titulu, že prenechal žalovanému 9,2 bitcoinov, a to na dispozíciu k
obchodovaniu s nimi na internetových burzách, pričom k reálnemu odovzdaniu 9,2 bitcoinov došlo dňa
04.03.2017 a zároveň sa dohodli, že žalovaný plnenie vráti v celkovej hodnote 11.006,12 eura, a to do
jedného roka od uzavretia zmluvy.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.09.2019 uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh
podľa ustanovenia § 147 CSP a žiadal, aby súd po prejednaní veci a vykonaní dokazovania zaviazal

žalobcu zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 5.000,-- eur (čo je 1/3-ina zo sumy 15.000,--
eur prevedenej na bankový účet žalobcu za účelom nákupu kryptomeny (bitcoin), spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne počnúc od 21.02.2018 až do zaplatenia.

Žalovaný svoj vzájomný návrh odvodil od skutočnosti, že v minulosti sa dohodli, že budú investovať
peňažné prostriedky do kryptomien, pričom každý sa mal podieľať vkladom vo výške 5.000,-- eur a
žalovaný ako jediný mal možnosť získať finančné prostriedky spolu vo výške 15.000 eur cestou úveru

v banke, vzhľadom k čomu sa účastníci projektu dohodli, že za účelom investovania budú na začiatku
použité peňažné prostriedky žalovaného, pričom zisky z budúceho investovania sa primárne použijú na
splatenie tejto počiatočnej investície, t. j. úveru. Až do splatenia úveru nemal mať nikto z účastníkov
projektu žiadny zisk. Zároveň sa dohodli, že v prípade ukončenia spolupráce žalobca, ako aj G. I.nahradia mu každý 1/3-inu počiatočnej investície vynaloženej z jeho peňažných prostriedkov, t. j. každý
z nich nahradí mu sumu vo výške 5.000,-- eur.

Ďalej uviedol, že ukončili spoluprácu, t. j. spoločné investovanie do kryptomien, a to dňa 19.02.2018,
pričom následne požiadal žalobcu, aby mu bezodkladne nahradil 5.000,-- eur ako 1/3-inu počiatočnej
investície, druhú tretinu mal vrátiť pán G. I., ktorý ju aj vrátil, avšak žalobca to do dnešného dňa neurobil,
finančnú čiastku nevrátil a od 21.02.2018 je v omeškaní s vrátením peňažnej sumy vo výške 5.000,-- eur.

4. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 17C/18/2019 - 193 zo dňa 15. februára
2022, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetnou
žalobou sa žalobca domáhal vydania 9,2 bitcoinu a žalobu o zaplatenie finančnej čiastky vo výške
11.006,12 eura vzal späť.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v predmetnej veci opomenul rozhodnúť o vzájomnom

návrhužalovaného,dňa07.09.2023dopĺňacímrozsudkomvzájomnúžalobuzamietolažalobcovipriznal
plnú náhradu trov konania.

Voči predmetnému rozsudku ako aj dopĺňaciemu rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd rozsudkom č. k. 26Co/6/2024 - 372 a 26Co/7/2024 - 372 zo dňa 01.02.2024 rozsudok

Okresného súdu Nitra č. k. 17C/18/2019 - 193 zo dňa 15. februára 2022 potvrdil a dopĺňací rozsudok
Okresného súdu Nitra č. k. 17C/18/2019 - 315 zo dňa 07.09.2023 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd sa vo svojom rozsudku zaoberal odvolaním voči dopĺňaciemu

rozsudku, kde uviedol, že záver súdu, ktorý vyhodnotil vzájomnú žalobu žalovaného ako prostriedok
procesnej obrany - kompenzačnú námietku - je nesprávny, pričom procesný úkon, ktorým sa žalovaný
domáha plnenia od žalobcu treba považovať za vzájomnú žalobu v zmysle ustanovenia 147 ods. 1 CSP,
a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka.

Krajský súd ako odvolací súd vo svojej zrušujúcej časti k dopĺňaciemu rozsudku uviedol, že úlohou súdu
prvejinštanciebudevysporiadaťsasdôvodnosťoualebonedôvodnosťouvzájomnoužalobouuplatnenej
pohľadávky a následne vo veci rozhodnúť.

6. Právny zástupca žalobcu voči vzájomnej žalobe uviedol, že namieta opätovne premlčanie tohto

nároku.

Čo sa týka premlčania, žalobca má za to, že je potrebné nárok žalovaného posúdiť ako nárok
bezdôvodného obohatenia a v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na plnenie
bezdôvodného obohatenia premlčuje za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný uplatnil svoj nárok 16.09.2019,
pričom podľa jeho vlastného tvrdenia dňa 02.03.2017 mal poskytnúť žalobcovi plnenie, ktorého vrátenia
sa vzájomnou žalobou domáha, a teda premlčacia lehota začala plynúť od 03.03.2017 a uplynula
03.03.2019. Vzájomná žaloba bola podaná po vyše pol roku po uplynutí tejto lehoty, a preto s poukazom
na § 100 ods. 1 OZ súd právo žalovaného nemôže priznať.

Ďalej tvrdil, že vzhľadom na to, že žalovaný na pojednávaní, ako aj v trestnej veci priznal, že mu žalobca
vrátil v deň skončenia spolupráce 9.200 XRP, ktoré v tom čase zodpovedali sume 8.219,28 eura podľa
odborného vyjadrenia J. K., má za to, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou nie je dôvodný, nakoľko
bol vrátený ešte pred podaním tejto samotnej žaloby.

7. Právny zástupca žalovaného v spore o vzájomnej žalobe tvrdil, že predmetný nárok žalovaného voči
žalobcovi premlčaný nie je, nakoľko sa nejedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, jedná sa
o zmluvný nárok žalovaného voči žalobcovi na vrátenie sumy vo výške 5.000,-- eur, na vrátenie ktorej
žalovaný vyzval žalobcu dňa 19.02.2018 na spoločnom stretnutí medzi žalobcom, žalovaným a p. I.,

kedy bola ukončená vzájomná zmluva o spolupráci o investovaní kryptomien, bol teda vznesený návrh
na vrátenie čiastky vo výške 5.000,-- eur zo strany žalovaného, a to tak voči žalobcovi, ako aj voči p. I..8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili strany sporu, a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

Z listinného dôkazu predloženého žalovaným, a to z výpisu z jeho osobného účtu č.l. 44 a č.l. 415
vedeného v L. L. bolo zistené, že dňa 02.03.2017 mu bolo pripísaných na účet z dôvodu prevodu z úveru
- čerpanie suma vo výške 15.191,82 eura, ktorá bola následne v ten istý deň formou platobného príkazu
na úhradu vo výške 15.000,-- eur poukázaná na účet žalobcu, čo nebolo sporným.

9. Predmetom vzájomnej žaloby podanej žalovaným voči žalobcovi bolo plnenie vo výške 5.000,-- eur,
ktoré žalovaný špecifikoval vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.09.2019.

V rámci vzájomnej žaloby žalovaný tvrdil, že žalobca, on ako žalovaný a pán G. I. uzatvorili začiatkom
roka 2017 ústnu dohodu o spolupráci, na základe ktorej sa všetci traja zhodne dohodli, že spoločne
budú investovať peňažné prostriedky do kryptomien, pričom každý sa mal na tomto investovaní podieľať

finančnou čiastkou, respektíve vkladom vo výške 5.000,-- eur.

Nebolo sporné, že žalovaný ako jediný mal možnosť získať finančné prostriedky v celkovej sume vo
výške 15.000,-- eur cestou úveru v banke, čo v predmetnom spore bolo zo strany žalovaného riadne
preukázané, a to výpisom z účtu, nebolo sporným, že sa dohodli, že za účelom investovania budú na

začiatkupoužitépeňažnéprostriedkyžalovanéhozískanézúveru,pričomziskyzbudúcehoinvestovania
sa použijú na splatenie tejto investície, t. j. úveru, a až do splatenia úveru nemal nikto z účastníkov
projektu žiadny zisk a zároveň sa dohodli, že v prípade ukončenia spolupráce žalobca aj G. I. nahradia
žalovanému každý 1/3-inu počiatočnej investície vynaloženej z peňažných prostriedkov žalovaného,
t. j. každý z nich zaplatí žalovanému sumu vo výške 5.000,-- eur.

Súd prvej inštancie mal tieto tvrdenia jednoznačne preukázané nielen výpoveďou žalovaného, ale aj
samotnou výpoveďou svedka vypočutého v konaní pána I., ktorý spôsob spolupráce ako aj investovania
peňažných prostriedkov potvrdil tak, ako uviedol žalovaný a zároveň žalovanému splnil svoju povinnosť,
že po ukončení spolupráce mu vrátil finančný obnos vo výške 5.000,-- eur, ale aj výpoveďou samotného

žalobu, s ktorou sa súd prvej inštancie oboznámil v rámci jeho výsluchu ako svedka z vyšetrovacieho
spisu.

10. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy v zmysle
§ 51 Občianskeho zákonníka, pričom ide o typ zmluvy, ktorý nie je osobitne upravený v občianskom

zákonníku, ale ani v inom právnom predpise.

Súd pri úvahe, že strany sporu uzavreli nepomenovanú zmluvu, vychádzal z toho, že sa strany spolu
s vypočutým svedkov dohodli na spoločnom investovaní v oblasti kryptomien ako aj na financovaní,
a to tým spôsobom, že žalovaný poskytne žalobcovi ako aj svedkovi G. I. finančný obnos vo výške

15.000,-- eur, ktorý mal žalobca zhodnotiť, a to tým spôsobom, že za poskytnuté finančné prostriedky
zo strany žalovaného mal žalobca zakúpiť Bitcoin, teda internetovú peňažnú menu, ktorú mali vrátiť zo
zisku zakúpenej internetovej meny a až po vrátení vložených investícií vo výške 15.000,-- eur im mohol
vzniknúť zisk a taktiež sa dohodli, že v prípade ukončenia spolupráce, každý vráti poskytnutý finančný
obnos, ktorý sa delil na jednu tretinu, čo nebolo sporné, čo vyplýva aj zo zhodných vyjadrení strán sporu,

ako žalovaného, svedka G. I. a taktiež samotného žalobcu (čo potvrdil aj sám žalobca vo svojej výpovedi
počas výsluchu ako svedka v trestnej veci krádeže), kde uviedol, že peniaze boli zo začiatku len pána E.,
t. j. žalovaného, čo potvrdzuje skutočnosť, že o spoločnom investovaní vedel, potvrdil, že sa dohodli, že
pôjdu na tretiny, čiže žalobca jednoznačne potvrdil skutočnosť, že finančné prostriedky boli investované
výlučne zo strany žalovaného, boli investované na kúpu bitcoinov.

11. Súd prvej inštancie uvádza, že z bremena tvrdenia mal žalovaný dôkaznú povinnosť preukázať
uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie, pričom mal
za to, že žalovaný preukázal poskytnutie pôžičky, a to výpisom z banky, z ktorej vyplýva, že si zobral
úver a finančná čiastka mu bola poskytnutá na jeho účet v L. L. vo výške 15.191,82 eura, a z ktorej

následne dňa 02.03.2017 formou platobného príkazu na úhradu poukázal čiastku vo výške 15.000,--
eur žalobcovi, čo nepoprel ani samotný žalobca vo svojej výpovedi v trestnom konaní a túto skutočnosť
potvrdil aj v predmetnom konaní vypočutý svedok G. I..Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že v predmetnej veci žalovaný riadne preukázal dôkazné
bremeno spočívajúce na jeho strane, jednoznačne preukázal, že bola poskytnutá finančná čiastka na
účet žalobcu za účelom spoločného investovania a za účelom kúpy bitcoinov, žalobca tieto skutočnosti

žiadnym spôsobom nerozporoval, pričom súd vychádzal z jeho výpovedi v trestnom konaní z dôvodu
odmietnutia vypovedania v civilnom konaní a vychádzal aj zo skutočnosti, že poskytnutie finančných
prostriedkov v rozsahu 15.000,-- eur za účelom spoločného podnikania zo strany žalovaného potvrdil
aj svedok vypočutý v konaní G. I..

12. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou hmotnoprávnou námietkou zo strany právneho
zástupcu žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaným uplatnený nárok formou vzájomnej žaloby je premlčaný,
pričom má za to, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie o pôžičku, nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí v lehote dvoch rokov, pričom má za to, že premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť deň nasledujúci po jeho poskytnutí, t. j. 03.03.2017 a
táto lehota uplynula dňa 03.03.2019, pričom žalovaný si svoj nárok uplatnil až 16.09.2019, t. j. viac ako

po pol roka po premlčaní jeho nároku.

Súd prvej inštancie sa so vznesenou hmotnoprávnou námietkou zo strany žalobcu vysporiadal tak,
že sumu, ktorá bola zo strany žalovaného poskytnutá za účelom spoločného financovania, vyhodnotil,
že ide o pôžičku a nie o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaným uplatnený nárok

vzájomnou žalobou nie je premlčaný a to z titulu, že sa jedná o ústnu zmluvu o pôžičke, finančnú čiastku
žalovaný poskytol žalobcovi prevodom 02.03.2017 a žalovaný tvrdí, že dňom ukončenia spolupráce
požiadal žalobcu, ako aj svedka o vrátenie poskytnutého plnenia, pričom mal za to, že t. j. v deň
ukončenia začala plynúť trojročná premlčacia lehota a svoj nárok si uplatnil vzájomnou žalobou dňa
16.09.2019, z čoho titulu nie je možné považovať nárok žalovaného za premlčaný.

K vznesenej hmotnoprávnej námietke súd prvej inštancie uvádza, že ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, strany sporu sa rozišli 19.02.2018, kedy žalovaný vyzval žalobcu, ako aj svedka na
vrátenie poskytnutého plnenia za účelom spoločného podnikania vo výške 5.000,-- eur, pričom mal
súd prvej inštancie za to, že premlčacia doba začala plynúť splatnosťou záväzku, a to 21.02.2018,

kde trojročná doba uplynula 21.02.2021 a žalovaný si podal vzájomnú žalobu písomne na súd svojím
podaním došlým súdu dňa 17.09.2019, t. j. v rámci trojročnej premlčacej doby, z čoho vyplýva, že nárok
žalovaného nie je premlčaný.

V prípade, ak by súd mal posudzovať, že premlčacia doba plynie odo dňa kedy boli finančné prostriedky

poukázané na účet žalobcu, t. j. od 03.03.2017 a vzhľadom na skutočnosť, že ide o pôžičku, kde je
trojročná premlčacia lehota, aj tak by nárok žalovaného nebol premlčaný, pretože premlčacia doba by
uplynula 04.03.2020.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalovaného na zaplatenie sumy

vo výške 5.000,-- eur, ktorého sa domáhal vzájomnou žalobou, je z jeho strany riadne preukázaný a
z titulu, že si ho uplatňuje ako pôžičku nie je premlčaný, a preto žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému
sumu vo výške 5.000,-- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorý si žalovaný uplatnil počnúc od
21.02.2018, t. j. nasledujúci deň po plnení, pričom dňa 19.02.2018 došlo k ukončeniu spolupráce a dňa
20.02.2018 mal žalobca vrátiť poskytnutý finančný obnos, čo sa však nestalo, a z toho titulu sa dostal

nasledujúcim dňom, t. j. 21.02.2018 do omeškania, pričom o výške úroku rozhodol v súlade s právnymi
predpismi podľa § 517 ods. 1 OZ. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z. z. za obdobie, kedy
bol žalobca so zaplatením svojho peňažného záväzku už preukázateľne v omeškaní.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní o vzájomnej žalobe úspešný v celom rozsahu,

súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil
existenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,prektorébymalpostupovaťpodľa§257CSPanáhradu
trov konania žalovanému nepriznať.

15.Dopĺňacírozsudoksúduprvejinštancienapadolvčaspodanýmodvolanímžalobca,ktorýsadomáhal

jeho zmeny tak, že odvolací súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietne.

16. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobca poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP.17. Procesné pochybenie premietnuté v ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP videl žalobca v tom, že súd prvej
inštancie vôbec žalovaného nevyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podanú vzájomnú žalobu. Súd
prvej inštancie napriek uvedenému vo veci konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky,

ku ktorým žalobca priraďuje aj splnenie poplatkovej povinnosti, pričom skúmanie procesných podmienok
je úradnou povinnosťou súdu. Podľa žalobcu na predmetný prípad nemožno aplikovať ust. § 10 ods. 2
zák. č. 71/1992 Zb., a preto by mal odvolací súd konanie o vzájomnej žalobe zastaviť.

18. V ďalšej časti odvolania žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho

právnou argumentáciou, v zmysle ktorej tvrdil, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou zanikol ešte
pred podaním vzájomnej žaloby, nakoľko aj žalovaný potvrdil, že žalobca mu vrátil v deň skončenia
spolupráce 9.200 XRP, čo v tom čase zodpovedalo sume 8.219,28 eura. V tomto smere žalobca
poukázal na výpoveď žalovaného v trestnom konaní (KR PZ NR ČVS: KRP-100/1-VYS-NR-2019) zo
dňa 14.08.2020, ktorá tiež popiera dôvodnosť vzájomnou žalobou uplatneného nároku.

19.Napokonžalobcanamietazmätočnosťprávnehoposúdeniavzájomnéhovzťahuúčastníkovkonania,
ktorý považoval za vzťah inominátny (§ 51 O. z.) a zároveň aj vzťah titulom zmluvy o pôžičke (§ 657
O. z.).

Žalobca zároveň tvrdí, že nedošlo ku krachu projektu, a žalovaný s p. I. v ňom pokračovali aj po

19.02.2018.

20. Napokon žalobca spochybňuje záver súdu prvej inštancie ohľadne zmluvy o pôžičke. V danom
prípade mal súd za preukázané, že žalovaný odoslal žalobcovi 15.000,-- eur, avšak za účelom
spoločného investovania do kryptomien. Už na tomto mieste je zrejmé, že nešlo o pôžičku bez účelu,

ale o prevod peňazí za účelom ich konverzie do kryptomeny. Z toho vyplýva záver, že v danej veci nejde
o zmluvu o pôžičke a ak sa žalovaný domáha vrátenia plnenia, ktoré poskytol žalobcovi bez právneho
dôvodu, bolo potrebné na vec aplikovať ust. § 107 ods. 1 O. z. – keďže išlo o právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, ktoré považuje žalobca za premlčané vzhľadom na dátum poskytnutia
plnenia (02.03.2017) a dátum podania vzájomnej žaloby (16.09.2019).

21. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. K nesplnenej poplatkovej povinnosti žalovaný uviedol, že súdny poplatok za podanú
vzájomnú žalobu sa stal splatným dňom 16.09.2019. Nakoľko žalovaný SP neuhradil, mal súd prvej
inštancie žalovaného vyzvať na jeho zaplatenie v súlade s ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. Uviedol,

že súd prvej inštancie začal reálne konať o podaní žalovaného ako o vzájomnej žalobe až po tom, keď
takýto právny názor vyslovil odvolací súd, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný.

22. K ďalšej časti argumentácie žalobcu žalovaný uviedol, že akékoľvek transakcie, ktoré žalobca vo
vzťahu k žalovanému uskutočnil, sa nedajú považovať za splnenie si jeho zmluvnej povinnosti uhradiť

žalovanému po skončení vzájomnej spolupráce dňa 19.02.2018 sumu 5.000, -- eur.

Suma vo výške 9.200 XRP, ktorú žalobca previedol na kryptopeňaženku žalovaného, nie je totožná
snárokomžalovanéhonazaplateniesumy5.000,--eur.Napokonprevedeniekryptomenyvovýške9.200
XRP nemožno považovať za splnenie záväzku zaplatiť po skončení spolupráce žalovanému 5.000,.--

eur aj z dôvodu, že táto kryptomena nebola vlastníctvom žalobcu.

23. K namietanej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti právneho posúdenia súdu prvej inštancie žalovaný
uviedol, že to, či si súd prvej inštancie osvojil tvrdenie žalovaného o posúdení zmluvného vzťahu ako
o inoíminátnej zmluve, alebo tento zmluvný vzťah subsumoval pod ust. zmluvy o pôžičke, je vo vzťahu

k povinnosti žalobcu splniť si jeho zmluvný záväzok úplne irelevantné.

Záväzok riadne vznikol, je splatný, a zo strany žalobcu doposiaľ neuhradený. Podľa žalovaného
nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu, že požadovaná suma 5.000,-- eur bola poskytnutá bez
právneho dôvodu, nakoľko bola jednoznačne poskytnutá na zmluvnom základe.

24. Žalobca v následnej reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že ak si žalovaný nesplnil svoju
poplatkovú povinnosť, malo byť konanie o vzájomnej žalobe z dôvodu nedostatku procesných
podmienok zastavené.25. K ďalšej časti uviedol, že nakoľko žalovaný priznal, že mu na jeho peňaženku prišlo 9.200 XRP,
uviedol, že to plnenie považoval za peniaze a z toho možno bez najmenších pochybností ustáliť, že išlo

o plnenie údajného záväzku žalobcu vrátiť žalovanému 5.000,-- eur.

26. Napokon žalobca spochybnil argumentáciu žalovaného vo vzťahu k právnemu posúdeniu tvrdiac,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo vzťahu k právnemu posúdeniu zmätočné a nepreskúmateľné.

27. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, cítiac sa byť viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolaním napadnutý
dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

28. Odvolací súd uvádza, že sa zároveň stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie
a napokon aj čiastočne aj s právnym posúdením, keď zmluvný vzťah medzi účastníkmi a p. I. posúdil

podľa ust. § 51 Obč. zák., tak ako to súd prvej inštancie uviedol v ods. 32. a 33. napadnutého rozsudku.
K uvedenému je na doplnenie potrebné uviesť, že už samotná inominátna zmluva, tak ako ju súd popísal
v cit. odsekoch, sama o sebe obsahuje zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov (zo strany
žalovaného), ďalej spôsob ich investovania a použitia a napokon aj spôsob ako sa účastníci zmluvy
vyrovnajú minimálne v časti poskytnutých finančných prostriedkov zo strany žalovaného.

Odvolaciemu súdu preto nie je celkom zrejmá následná argumentácia súdu prvej inštancie vo vzťahu
k zmluve o pôžičke, ktorú vzhľadom na uvedené považuje za nadbytočnú.

29. K odvolacej argumentácii žalobcu obsiahnutej v odvolaní odvolací súd uvádza, že túto nepovažuje

za dôvodnú.

K námietke o nesplnenej procesnej podmienke, ktorá spočíva v tom, že žalovaný nezaplatil súdny
poplatok za vzájomnú žalobu, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé a nespochybniteľné,
že súd prvej inštancie začal konať vo veci samej a navyše začal konanie vo veci samej aj o vzájomnej

žalobe žalovaného, a preto v prípade ak žalovaný SP za podanú vzájomnú žalobu nezaplatil, súd prvej
inštancie už konanie o vzájomnej žalobe s poukazom na ust. § 10 ods. 2 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb.
už zastaviť nemohol. Súd prvej inštancie mal následne v lehote vyplývajúcej z ust. § 13 ods. 1 cit. zák.
poplatok vyrubiť a prípadne vymáhať v lehote vyplývajúcej z ust. § 13 ods. 2 cit. zák. To, či a aký postup
vo veci poplatkovej povinnosti za vzájomnú žalobu súd prvej inštancie zvolil alebo nezvolil, ale nemôže

byť na ťarchu účastníka v danom prípade žalovaného.

30. Žalobca v podanom odvolaní zároveň namieta, že súd prvej inštancie sa nedostatočne, resp.
vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou zanikol ešte pred
jej podaním, nakoľko žalobca v čase po ukončení spolupráce vrátil žalovanému sumu 9.200 XRP, čo

zodpovedalo v tom čase sume 8.219,28 eura, čo potvrdil aj samotný žalovaný.

31. Odvolací súd k tomu uvádza, že je pravdou, že súd prvej inštancie na predmetnú argumentáciu
nereagoval, hoci ju spomenul v rámci prednesov právnych zástupcom účastníkov po tom ako bol
dopĺňací rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

32. K tejto časti odvolacej argumentácie odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za relevantnú.

Ako z obsahu spisu vyplýva, žalovaný si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.000,-- eur vzájomným
návrhom zo dňa 16.09.2019. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalobca k vzájomnej žalobe uviedol

iba to, že nebola zo strany žalovaného preukázaná existencia takej dohody, na základe ktorej by mu
vznikla povinnosť uvedenú sumu žalovanému zaplatiť. Ďalej z opatrnosti vzniesol námietku premlčania,
nakoľko považoval uplatnený nárok za bezdôvodné obohatenie. Následne ani na pojednávaniach
(28.10.2021, 15.02.2022) sa žalobca v rámci prostriedkov procesnej obrany nebránil tvrdením, že
pohľadávka žalovaného uplatnená vzájomnou žalobou zanikla ešte pred jej podaním. Napokon túto

obranu žalobca nepredniesol ani v čase vyhlasovania dopĺňacieho rozsudku, t. j. 09.03.2023, resp.
07.09.2023, keby bol dopĺňací rozsudok vyhlásený. Je teda nesporné, že prostriedok procesnej obrany
spočívajúci v tvrdení, že žalobca vzájomnou žalobou požadované plnenie splnil ešte pred jej podaním,nebolo uplatnené včas, a preto na ne nemusel súd prvej inštancie prihliadať, hoci v rozsudku sa s touto
skutočnosťou mal vysporiadať.

33. Napokon ani po tom, ako bol dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, žalobca netvrdil
a ani nepreukázal, že by po skončení spoločného podnikania vrátil žalovanému sumu 5.000,-- eur
predstavujúcu 1/3 prostriedkov, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi ako aj p. I. na nákup kryptomien,
a ktoré mal žalobca žalovanému vrátiť, tak ako to okrem žalovaného potvrdil aj svedok I..

34. Žalobca až po zrušení dopĺňacieho rozsudku začal tvrdiť, že po ukončení spoločného podnikania
previedol na účet žalovaného dňa 19.02.2018 kryptomenu vo výške 9.200 XRP (ripple) v menovitej
hodnote 8.219,28 eura. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.12.2024 toto skutkové tvrdenie poprel, keď
uviedol, že predmetné plnenie sa netýkalo vrátenia vkladu 5.000,-- eur, ktoré mal žalobca po ukončení
spoločného podnikania vrátiť žalovanému. Bolo teda na žalobcovi, aby v tomto smere uniesol dôkazné
bremeno o tom, že predmetné plnenie malo predstavovať vrátenie pôvodného vkladu, ktorý zaobstaral

žalovaný tým, že si vzal úver vo výške 15.000,-- eur za účelom zaobstarania vstupného kapitálu
pre spoločné podnikanie, t. j. 5.000,-- eur pre každého účastníka zmluvy.

35. Žalobca však podľa odvolacieho súdu toto dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal, prečo
by práve kryptomena vo výške 9.200 XRP mala predstavovať splatenie počiatočného vkladu vo výške

5.000,-- eur, keď navyše ako sám tvrdí, kryptomena vo výške 9.200 XRP predstavovala hodnotu
8.219,28 eura, pričom záväzok žalobcu voči žalovanému bol vo výške 5.000,-- eur.

Zároveň odvolací súd poukazuje na rozpornosť a účelovosť argumentácie žalobcu, ktorý v záverečnej
reči pred vyhlásením v poradí druhého dopĺňacieho rozsudku tvrdil, že kryptomena v hodnote 9.200 XRP

predstavovala spoločné projektové peniaze (teda nie jeho vlastné), pričom v samotnej žalobe tvrdil, že
kryptomena v hodnote 9,2 bitcoinu predstavovala jeho majetok, ktorú požičal žalovanému na základe
ústnej zmluvy o pôžičke, čím vlastne poprel svoje vlastné skutkové tvrdenia.

36. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd za preukázané, že medzi úč. sporu a p. I. bola

uzavretá inominátna zmluva, z ktorej vyplynulo, že po ukončení vykonávania činnosti v zmysle zmluvy
(čo bolo 19.02.2018) vznikla žalobcovi a p. I. povinnosť vyplatiť žalovanému 1/3 z hodnoty počiatočného
vkladu, ktorý vo výške 15.000,-- eur zabezpečil pre účely spoločného investovania – podnikania
žalovaný.

37. Išlo teda o zmluvnú povinnosť a nie o žalobcom tvrdené bezdôvodné obohatenie, preto odvolací
súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania za správne
a s týmto sa stotožňuje s tým, že trojročná premlčacia doba (§ 101 O. z.) začala plynúť dňa 20.02.2018
a uplynula by dňa 20.02.2021, pričom ale žalovaný si uplatnil svoje právo vzájomnou žalobou zo dňa
17.09.2019, teda pred uplynutím premlčacej lehoty.

38. Všetky uvedené dôvody preto viedli odvolací súd k záveru o správnosti výroku napadnutého
dopĺňacieho rozsudku, a preto ho ako vecne správny potvrdil.

39. Uvedenému výroku zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania, ktorý nárok odvolací

súd priznal v rozsahu 100 % žalovanému ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní (§ 255 CSP).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.