Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27Csp/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225202541
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225202541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D., o zaplatenie 450,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 450,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 450,- Eur od 25.03.2025

do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2025 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa

29.03.2018 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitostizmluvyoúverepodľaustanovenia§497až507Obchodnéhozákonníkaazákonač.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný
napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 09.12.2024 odstúpil od zmluvy. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.824,85 Eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 450,- Eur, z riadneho úroku vo výške 567,57 Eur, z úroku z omeškania

vo výške 367,49 Eur, z poplatkov vo výške 439,79 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej
prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia
pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady. Žalovanásuma predstavuje sumu vo výške 450,- Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške
450,- Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1.374,85 Eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho
úroku vo výške 567,57 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 367,49 Eur, z neuhradených

poplatkov vo výške 439,79 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatnil
aj úrok z omeškania počnúc dňom 25.03.2025, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky. Výška sadzby úrokov z omeškania je stanovená ku dňu vzniku omeškania (odstúpenie od
zmluvy/zosplatnenie úveru). Na základe uvedených úhrad žalovaného žalobca vyčíslil úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky nasledovne: 8,4 % ročne zo sumy 450,- Eur

od 25.03.2025 do zaplatenia. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola ku dňu vyhotovenia tejto žaloby
uhradená v plnej výške, s poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci a na pripojené dôkazné
prostriedky navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Oznámenie Daňového úradu Bratislava zo
dňa 05.02.2024 (č.l. 7), platobná história (č.l. 9-48), Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa

01.04.2025 (č.l. 49), Pokus o zmier zo dňa 12.08.2025 (č.l. 50), podací hárok (č.l. 51), Zmluva
o postúpení pohľadávok č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2025 (č.l. 52-58), Príloha č. 3 k zmluve o postúpení
pohľadávok (č.l. 59), Zmluva o Povolenom prečerpaní (spotrebiteľský úver) zo dňa 29.03.2018 (č.l.
60-61), Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l. 61 rub – 62), Informácia o ročnej
percentuálnej miere nákladov (č.l. 63), Odstúpenie od zmluvy, ktorou bol poskytnutý úver zo dňa

09.12.2024 (č.l. 64), ftc. nedoručenej zásielky (č.l. 65), Výpoveď zmluvy zo dňa 27.09.2024 (č.l. 66),
Odpis z podacieho hárku č. E. (č.l. 67), Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.
(č.l. 68-72), Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpanie Slovenskej
sporiteľne, a.s. (č.l. 73-78), Sadzobník (č.l. 79-91), Výzva zo dňa 17.12.2024 (č.l. 92), Odpis z podacieho
hárku č. E. (č.l. 93).

4. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému, ktorý sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovanú
pohľadávku nijako nerozporoval a ani nepoprel.

5. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.11.2025 žalobca uviedol, že dňa 29.03.2018 uzatvoril

žalovaný s postupcom Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej poskytol postupca povolené
prečerpanie k bežnému účtu s rámcom 450,- Eur. Žalovaný v prípade, ak nedisponoval vlastnými
prostriedkami mohol použiť na platby prostriedky banky, a to až do výšky 450,- Eur. Dňa 24.03.2025
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 1.824,85 Eur, ktorá pozostávala z
istiny vo výške 450,- Eur, úroku vo výške 567,57 Eur, úroku z omeškania vo výške 353,21 Eur, poplatkov

vo výške 439,79 Eur a úrokov z omeškania po vypovedaní zmluvy vo výške 14,28 Eur. Kreditný zostatok
na účte ku dňu 23.03.2025 bol vo výške 1,05 Eur. Debetné operácie: • výber kartou + platba kartou +
odchádzajúce platby z účtu vo výške 2.278,21 Eur – v platobnej histórii predstavujú súčet nasledovných
položiek: Finančné nástroje / investičné služby 39,86 Eur; Platba kartou 227,48 Eur; Platobný príkaz na
úhradu / FIT 2.0 (OM) 546,29 Eur; Splátka pohľadávky z úveru/záruky/akreditívu/rámca 1124,58 Eur;

Výber kartou 340,- Eur; • debetné úroky vo výške 605,05 Eur – v platobnej histórii predstavujú súčet
nasledovných položiek: Riadny debetný úrok 605,05 Eur vyčíslené sú podľa nasledujúceho vzorca:
výška čerpaných peňažných prostriedkov * dohodnutá úroková sadzba / počet dní v roku * počet dní
príslušného obdobia (odo dňa čerpania peňažných prostriedkov do dátumu úhrady, resp. do konca
príslušného obdobia) • úroky z omeškania vo výške 353,55 Eur – v platobnej histórii predstavujú súčet

nasledovných položiek: Debetný úrok z nepovoleného prečerpania 353,55 Eur • poplatky vo výške
491,20 Eur – v platobnej histórii predstavujú súčet nasledovných položiek: Poplatok 491,20 Eur kreditné
operácie • vklady na bežný účet, prijaté platby, vrátené platby a pod. vo výške 1.916,39 Eur – v platobnej
histórii predstavujú súčet nasledovných položiek: Vklad hotovosti 1870,- Eur; Kreditná transakcia 0,02
Eur; Finančné nástroje / investičné služby 46,37 Eur; Súčet debetných operácií na účte žalovaného,

predstavuje sumu vo výške 3.728,01 Eur. Súčet kreditných operácií vrátane kreditného zostatku na účte
žalovaného k 24.03.2025 predstavuje sumu vo výške 1.917,44 Eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu
započítanásumavovýške1.828,21Eur,naúroksumavovýške37,48Eur,naúrokzomeškaniasumavo
výške 0,34 Eur a na poplatky suma vo výške 51,41 Eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte
žalovaného ku dňu zrušenia limitu povoleného prečerpania, t.j. k 07.12.2024, predstavuje sumu vo výške

1.810,57Eur.Od08.12.2024dopostúpeniapohľadávkybolžalovanémuvyúčtovanýúrokvovýške14,28
Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 450,- Eur pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 450,- Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1.374,85 Eur, ktorá pozostáva z neuhradeného
riadneho úroku vo výške 567,57 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 367,49 Eur, zneuhradených poplatkov vo výške 439,79 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V súvislosti so
splnením podmienok pre uplatnenie ustanovení §565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení
s ustanovením § 53 ods. 9 OZ uviedol, že ustanovenie § 565 OZ sa vzťahuje len na plnenie v splátkach.

Na základe Zmluvy o Povolenom prečerpaní nebolo medzi stranami dojednané plnenia v splátkach
(žalovaný nebol povinný platiť splátky, vkladať na účet minimálne mesačné úhrady ani účet akokoľvek
využívať). Povolené prečerpanie predstavuje doplnkovú službu k bežnému účtu, kedy žalovaný mohol
ísť so stavom účtu „do mínusu“. V prípade ak na účet vložil peňažné prostriedky, mohol vo vrátenej časti
peniazevyčerpaťopätovne,t.j.moholprostriedkyprečerpaniapoužiťavrátiťpríkladomajstokrátvrámci

jedného dňa. Na prejednávaný vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia §565 OZ a §53 ods. 9 OZ.
V súvislosti s posúdením premlčania uviedol, že k výpovedi Zmluvy o povolenom prečerpaní pristúpil
postupca listom zo dňa 07.06.2024. Záväzok žalovaného sa stal splatným 07.06.2024. Premlčacia doba
začala plynúť 08.06.2024 a uplynula by najskôr 08.06.2027.Skutočnosť, že žalovaný na bežný účet
nevkladal peňažné prostriedky, resp. tento účet nijak nevyužíval nemá na nárok žalobcu dopad nakoľko
je to voľba žalovaného. Inak povedané klient banky nemá povinnosť svoj účet používať, napriek tomu

ale napr. poplatky za vedenie účtu hradiť samozrejme musí. Ďalej uviedol, že postupca splnil všetky
podmienky stanovené ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Žalobca predložil k žalobe
výzvu zo dňa 17.12.2024, ktorou bol žalovaný upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky, a ktorá
bola do dispozičnej sféry žalovaného
doručená dňa 23.12.2024. Žalovaný zmaril jej doručenie tak, že si ju neprevzal v odbernej lehote.

6. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.11.2025 žalobca ku skúmaniu bonity uviedol, že jeho
právny predchodca existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil 29.03.2018 dopytom do úverového
registra, z ktorého bolo zistené, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru jeden existujúci splátkový
úver z 13.11.2017, s mesačnou splátkou spolu vo výške 329,47 Eur a istinou 20.000,- Eur. Žalovaný

v žiadosti o úver deklaroval, že je zamestnaný na dobu neurčitú u zamestnávateľa F. G. H., IČO:
XXXXXXXX a čistý príjem vo výške 770,- Eur. Tento príjem bol overený nezávislým dopytom do
Sociálnej poisťovne. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do
úvahy životné minimum žalovaného a jedného vyživovaného dieťaťa, nakoľko žalovaný v žiadosti
uviedol jedno vyživované dieťa. Rodinný stav uviedol ako rozvedený. Životné minimum na členov

domácnosti spotrebiteľa ku dňu poskytnutia úveru bolo teda vo výške 290,54 Eur. Výpočet DSTI bol
teda realizovaný nasledovne: DSTI=(splátky existujúcich úverov a nového úveru)/(čistý príjem -životné
minimum ); DSTI=(329,47+25)/(770 -290,54); DSTI = 0,739. S ohľadom na ust. § 2 ods. 5 Opatrenia
NBS sa Ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,85,
nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 15 % rozdielu

medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom
osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške
určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Za túto osobu je v zmysle opatrenia potrebné považovať
deti spotrebiteľa. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške
15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa
a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť v súlade s Opatrením.
Veritelia nie sú povinný žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za
telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v

opačnom prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej
kapacity. Zastával preto názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov, v súlade s Opatrením a ZoSU,
spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Zastával názor, že veriteľ postupoval v súlade
so ZoSU a Opatrením, a riadne overil schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zároveň dal do
pozornosti súdu, že proces overovania schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver prebieha vo

väčšine prípadov v automatickom režime bez osobného vstupu zamestnanca banky.

7. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 10.02.2026 žalobca uviedol, že k podanej žalobe predložil
výzvu zo dňa 17.12.2024 spolu s potvrdením o doručovaní, pričom uvedená výzva predstavuje výzvu
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

8.Súdvovecinariadilpojednávaniana28.01.2026a23.02.2026,naktorésastranysporunapriekriadne
a včas doručenému predvolaniu, nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť.Žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd
preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (uvedené v bode 3.),
vyjadrením žalobcu zo dňa 05.11.2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.11.2025, Výpočtom primárnej
návratnosti, výsledkom dopytu do Sociálnej poisťovne, výpisom z úverového registra, zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 28.01.2026, vyjadrením žalobcu zo dňa 10.02.2026, zápisnicou o pojednávaní zo
dňa 23.02.2026 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Dňa 29.03.2018 právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu
o povolenom prečerpaní, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému povolené
prečerpanie vo výške 450,- Eur s premenlivou úrokovou sadzbou, 19,90 % ročne v deň uzavretia zmluvy,
RPMN 22,22 % a priemernou RPMN 25,46 %. Konečná splatnosť bola dojednaná dňom 12.06.1948.
Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť bola 541,03 Eur.

11. Keďže žalovaný prestal splácať predmetný úver právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu,
pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému listinou zo dňa 27.09.2024 Následne právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 09.12.2024 odstúpil od zmluvy. Výzvou zo dňa 17.12.2024 právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.810,57 Eur a zároveň ho upozornil na možnosť

postúpenia pohľadávky. Keďže napriek výzve žalovaný nesplnil svoj dlh, právny predchodca žalobcu na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2018 postúpil pohľadávku na žalobcu.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),

účinného v čase uzavretia zmluvy (t.j. ku dňu 29.03.2018) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,

poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery

a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzujeposkytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky, a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s

ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až v) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere

uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania

a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar

alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského

úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných

a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úverea podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods.

2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v

príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Z vyššie označených dôkazov vyplýva, že dňa 29.03.2018 došlo medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva,
že predmetný vzťah je spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny predchodca žalobcu zmluvu uzavrel
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako obchodník (v čase uzatvorenia zmluvy
dodávateľ) a žalovaný ako spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto má zákonom predpísanú

písomnú formu, poskytnutý úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a sú v ňom zrozumiteľne
špecifikované všetky zákonom predpísané náležitosti, a to najmä výška úveru, počet a výška
pravidelných splátok, dátum prvej aj konečnej splatnosti, výška úrokovej sadzby, celková čiastka
zaplatenia úveru, RPMN a celková čiastka spojená s úverom. Súd má zato, že predmetná spotrebiteľská
zmluva je vypracovaná v súlade s legislatívou vzťahujúcou sa na obdobie, kedy bola vypracovaná.

14. Súd v konaní skúmal, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s
poukazom na § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda či pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
žalovanému posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou.
Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. Opierajúc sa o rozhodovaciu

činnosť súdov Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci
C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti I. J. zo dňa 27.03.2014 a rozsudok vo veci C-449/13,
CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, A. H., K. L., I. H. zo dňa 18.12.2014 ), súd má za to,
že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom
účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný

individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity
bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom,
ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto
svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu

§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

15. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že
zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j.

vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákon o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi
informáciulenovýškesvojichpríjmovavýdavkov,aleodveriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácie
analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi

príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie jenapr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci

rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

16. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno od žalobcu požadovať preukázanie
skúmanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ si

svojepovinnostivyplývajúcezprávnychpredpisov,z§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,splnil.
Súd žalobcu písomne vyzval o.i. aj na preukázanie, že jeho právny predchodca konal pre uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou. Z predloženého vyjadrenia a listinného
dôkazu – výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) súd zistil, že právny
predchodca žalobcu príjem žalovaného ustálil sumou 770,- Eur. Právny predchodca žalobcu ďalej ustálil

počet členov domácnosti: 2. Z vykonaného dokazovania (z vyjadrenia žalobcu a z lustrácie v registri
obyvateľov) súd ustálil, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy mal jednu vyživovaciu povinnosť, k svojmu
v tom čase maloletému synovi. Podľa tvrdení žalobcu jeho právny predchodca v rámci nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb bral do úvahy sumu 290,54 Eur. Súdu nie je zrejmé, ako
došlo k ustáleniu práve tejto sumy právnym predchodcom žalobcu, a to navyše v sume nižšej ako životné

minimum. V roku 2018 bola suma životného minima vo výške 205,07 Eur mesačne na plnoletú osobu
avovýške93,61Eurmesačnenanezaopatrenédieťa.Ztohovyplýva,ževprípadežalovaného,pripočte
členov jeho domácnosti (2), výška životného minima bola v sume 298,68 Eur (205,07 Eur + 93,61 Eur).
Zároveň aj podľa zistenia právneho predchodcu žalobcu mal žalovaný aj jeden existujúci splátkový úver
s mesačnou splátkou 329,47 Eur s istinou 20.000,- Eur. Celkové mesačné náklady žalovaného boli tak

minimálne vo výške 628,15 Eur, ktorá suma je aj bez ďalšieho úveru takmer vo výške príjmu žalovaného.
Vychádzajúc z týchto skutočností, súd dospel k záveru, že nemožno hovoriť o odbornej starostlivosti
právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keď
nedostatočne zistil príjmy a výdavky žalovaného (navyše v prípade výdavkov nepočítal ani len so sumou
životného minima). Z tohto dôvodu výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver, tak ako to vyplýva

z vyjadrenia žalobcu a z výpočtu primárnej návratnosti, nemôže obstáť a nie je správny.

17. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho
schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci
možností preveriť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať

doklady k jeho tvrdeniam, nemôže sa opierať iba o deklarované tvrdenia spotrebiteľa a následne musí
veriteľ zistené skutočnosti profesionálne vyhodnotiť. V danom prípade právny predchodca žalobcu
nezistil príjmy a výdavky žalovaného, nepreukázal ani len lustráciu príjmu žalovaného v Sociálnej
poisťovni, hoci sa na ňu odvoláva, napriek tomu však mu poskytol úver, ktorý následne žalovaný
nedokázal riadne a včas splácať. Údaje o výške príjmu, výške výdavkov, či o počte vyživovacích

povinností vyplývajú len z vyplneného osobného dotazníka. Žalobca v konaní tvrdil, že všetky
získané údaje boli právnym predchodcom žalobcu vyhodnotené automatizovaným systémom posúdenia
žiadosti,napreukázanietýchtosvojichskutkovýchtvrdenívpriebehuceléhokonania(anipovýzvesúdu)
nepredložil žiadne dôkazy, ani žiadne výstupy preukazujúce preverovanie údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácať úver.

18. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadneaj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho

osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo

strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu k
posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si
reálny obraz o celkovej majetkovej situácii spotrebiteľa a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom takého správania je, že veriteľ nebol oprávnený

požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ak potom právny predchodca
žalobcu zosplatnil úver a žiadal od spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky, nepostupoval správne,
a preto z tohto dôvodu žalobcom predkladané výzvy sú bez právnej relevancie a nemožno ich považovať
za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

20.Dôsledkompodceneniabonityjeneposkytnutieochranyveriteľovi,ktorýporušípovinnosťsodbornou
starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o svojom
tvrdení, že jeho predchodca si splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 7 zákona o spotrebiteľských
úveroch a bonitu žalovaného skúmal s odbornou starostlivosťou. S poukazom na uvedené a vyššie
citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch tak predčasné zosplatnenie úveru je v rozpore

s ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu nemohol od
žalovaného požadovať jednorazove splatenie dlhu, nemal preto právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Zároveň v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch právny predchodca
žalobcu mohol písomnou zmluvou postúpiť len pohľadávku proti žalovanému po konečnom termíne
splatnosti úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru.

Uvedený predpoklad musel byť splnený v čase postúpenia pohľadávky. V danom prípade v zmysle § 11
ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch pre porušenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch došlo na strane veriteľa k strate oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom a
nebola tak splnená podmienka podľa § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to, že pohľadávka

sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru (podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere
termín konečnej splatnosti bol 12.06.2046). Zároveň nedošlo k postúpeniu pohľadávky po konečnom
termíne splatnosti, keď k jej postúpeniu došlo už 24.03.2025. Vyplýva z toho záver, že pri vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru a pri postúpení pohľadávky na žalobcu postupoval právny predchodca
žalobcu v rozpore s právnymi predpismi vyššie uvedenými a preto ide o absolútne neplatné právne

úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd je vždy povinný ex offo skúmať aktívnu legitimáciu
žalobcu a taktiež je ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to
aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci C - 679/18). Uvedené závery znamenajú, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, t.j.
ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, primárne z ktorého dôvodu súd žalobu

žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

21. Súd zároveň však skúmal aj splnenie osobitných podmienok stanovených v ustanovení § 565
Občianskeho zákonníka v spojení so špeciálnym ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre
možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh zo spotrebiteľského úveru.

22. Podstatou právnej úpravy obsiahnutej v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
aby veriteľ mohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je splnenie
nasledovných podmienok: (i) musí so spotrebiteľom vopred dohodnúť možnosť zosplatnenia celého
dlhu, (ii) spotrebiteľ musí byť v omeškaní so splácaním aspoň 3 mesiace a (iii) musí aspoň 15 dní

vopred vedieť o tom, že veriteľ hodlá úver zosplatniť, pričom musí mať možnosť odvrátiť výkon tohto
práva veriteľa tým, že zaplatí príslušnú splátku. Keďže ide o kogentné zákonné ustanovenia, akékoľvek
zmluvné nastavenie, resp. nastavenie obchodných podmienok veriteľa, ktoré uvedené nerešpektuje,
je potrebné považovať za rozporné so zákonom. Skutočnosť, že povolené prečerpanie má ako svojupodstatu a zmysel zakotvený automaticky mechanizmus čerpania a splácania úveru bez potreby
osobitného znovu dojednávania úveru však neznamená, že sa naň nevzťahujú zákonné pravidlá pre
„klasický“ úver. Nemá oporu v zákonnej úprave tvrdenie žalobcu, že ustanovenie § 53 ods. 9 a §

565 Občianskeho zákonníka sa vzťahujú len na klasický úver. Celková výška dlhu je po čerpaní
úveru vopred známa. V danom prípade bolo napokon v zmluve dohodnuté, že konečná splatnosť
povoleného prečerpania je 12.06.2046, teda aj to dokazuje, že išlo o zmluvu dohodnutú na dobu
určitú. Je určiteľné, s prihliadnutím na dojednané zmluvné podmienky a vzhľadom na aktuálnu výšku
vyčerpaného úverového rámca, akú sumu má dlžník plniť. Na tom nič nemení skutočnosť, že po každom

ďalšom čerpaní sa táto suma, počet splátok a termín jej splatenia menia.

23. V danom prípade súd konštatuje, že veriteľ nesplatne zosplatnil úver a nepostupoval v súlade
s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že predtým než vypovedal zmluvu
dlžníka nevyzval na zaplatenie dlžnej sumy a v takejto výzve mu neoznámil, že ktorá jeho splátka mala
za následok mimoriadne zosplatnenie úveru, čím jeho proces zosplatenia úveru nie je kvalifikovaný.

Naviac je nutné zdôrazniť, že podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024 a rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/152/2022
zo dňa 13.02.2025 uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR ako R 34/2025
v prípade ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne platný, a to v súlade s § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre platný úkon zosplatnenia je zo

strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil úver. Ani uvedená podmienka v danom prípade splnená nebola.
S prihliadnutím na uvedené, zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu bolo v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatné, a teda k zosplatneniu úveru v skutočnosti nedošlo.

24. V súlade s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je možné postúpiť iba takú pohľadávku
z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému
zosplatneniu). Podmienky na platné postúpenie bankovej pohľadávky sú podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách sú: splatná pohľadávka (resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná), písomná výzva banky
klientovi a nepretržité omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

25. V danom spore predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru bolo vzhľadom na vyššie uvedené
neplatné a zároveň k postúpeniu pohľadávky (24.03.2025) malo dôjsť skôr, ako nastala konečná

splatnosť úveru (12.06.2046). Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je
objektívne neprípustné, t.j. zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen
medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zakladá v zmysle § 17 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch a § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení predmetnej
pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.

26. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

27. Ďalšie argumenty žalobcu považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovanému ako v plnej
miere úspešnej strane vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd však žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko možnosť jeho priznania vylučovalo to, že žalovanému

v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.