Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/40/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125210262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125210262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej
a členiek senátu JUDr. Petry Lackovej, JUDr. Martiny Nemravovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov - matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20,

Bratislava, IČO: 50 491 300 a otca: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, Čadca,
v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní matky proti
rozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.30P/121/2025-109zodňa19.novembra2025vspojenísopravným
uznesením č.k. 30P/121/2025-106 zo dňa 19. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch o povinnosti otca
prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 210 eur mesačne, o nedoplatku na výživnom za

obdobie od 23.09.2025 do 30.11.2025 na maloletého A. a o zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 30P/198/2022-277 zo dňa 09.10.2023 v časti výživného na maloletého A. (prvý, druhý a štvrtý výrok)
m e n í tak , že:

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 220,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 23.09.2025. Nedoplatok na

výživnom za obdobie od 23.09.2025 do 30.11.2025 na maloletého A. vo výške 45,36 eur je otec povinný
zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 200,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 23.09.2025. Nedoplatok na
výživnom za obdobie od 23.09.2025 do 30.11.2025 na maloletú C. vo výške 22,64 eur je otec povinný
zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej.

Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/198/2022-277 zo dňa 09.10.2023
v časti výživného na maloletého A. a maloletú C..

II. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti
návrhu matky z r u š u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej
inštancie“) rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 210,- eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 23.09.2025,

nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.09.2025 do 30.11.2025 na maloletého A. vo výške 22,64 eur
je otec povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého, vo zvyšnej
časti súd návrh matky zamietol a zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/198/2022-277 zo
dňa 09.10.2023 v časti výživného na maloletého A.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúdprvejinštanciepoukázalnanávrhmatkymaloletéhodieťaťa
doručený dňa 23.09.2025, jeho odôvodnenie, vyjadrenie zo strany otca maloletej, rozsah vykonaného
dokazovania a za aplikácie ust. § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1,
§ 78 ods. 1, 3, § 52 CMP, § 232 ods. 3 CSP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti A.
a C. je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo rozhodované o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k. 30P/198/2022-277 zo dňa 09.10.2023, ktorým schválil rodičovskú dohodu v znení, že maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti matky, dohodli sa na úprave styku otca s maloletými deťmi a otec
bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné na A. vo výške 190,- eur mesačne od 01.06.2023 a vo výške

200,- eur mesačne od 01.09.2023, na maloletú C. výživným vo výške 190,- eur mesačne od 01.06.2023.
V tom čase matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 280,- eur
mesačne,otecbolzamestnaný,jehopriemernýmesačnýčistýzárobokza11/2022-8/2023predstavoval
sumu 1.347,- eur. A. navštevoval materskú školu a o C. matka zabezpečovala osobnú starostlivosť.
Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/107/2024-225 zo dňa

30.04.2025 súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, ktorý podala na Okresný
súd Žilina dňa 20.06.2024. V tom čase matka žiadala zvýšiť výživné na A. na sumu 400,- eur a na C. na
440,- eur mesačne. A. navštevoval naďalej materskú školu, C. nastúpila do materskej školy. Súd však
konštatoval, že z naposledy určeného výživného môžu byť uhradené jej výdavky aj súvisiace so škôlkou.
Matka uvádzala výdavky na A. 584,54 eur mesačne, na Viktóriu 556,21 eur mesačne, pričom výživné na

C. žiadala určiť vo vyššej sume ako na A.. Otec v tom čase mal priemerný mesačný čistý príjem 1.455,-
eur. Matka nemala žiadny príjem, poberateľkou rodičovského príspevku bola do februára 2024.

4. Súd prvej inštancie porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho
rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Zistil, že matka naďalej býva s deťmi v nájomnom byte,

kde platí poplatky spojené s bývaním, zároveň matka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od
19.09.2025. Maloletý A. od septembra 2025 nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Má bežné výdavky
so stravou, ošatením, hygienou a výdavky so školou. Maloletá C. od septembra 2025 je na celodennom
pobyte v materskej škole, takisto má bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou, ako aj poplatkom
za stravu v škôlke. Čo sa týkalo otca, skonštatoval jeho výdavky, ktoré má a zároveň aj to, že je naďalej

zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu 1.512,- eur. Od
posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2023 nastala zmena pomerov na strane A., tento začal
navštevovať prvý ročník ZŠ, zvýšili sa mu teda výdavky v súvislosti so školou, zmena pomerov nastala
aj na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil na sumu 1.512,- eur, v čase posledného rozhodovania bol
vo výške 1.347,- eur. Na strane matky došlo tiež k zmene pomerov, v súčasnosti je evidovaná ako

uchádzačka o zamestnanie, hľadá si prácu. V čase posledného rozhodnutia o výživnom sa matka starala
o maloletú C., nemohla si zabezpečiť iný príjem. Súd výživné s poukazom na zvýšené výdavky A.
so školou, na zvýšený príjem otca, upravil na sumu 210,- eur mesačne od podania návrhu, čiže od
23.09.2025. Čo sa týka maloletej C., na jej strane nenastala zmena pomerov, keď nastúpila do MŠ,
kde táto skutočnosť bola konštatovaná aj v čase posledného rozhodnutia, keď bol zamietnutý návrh

na zvýšenie výživného. Aj napriek tomu, že začala navštevovať škôlku celodenne, výdavok sa zvýšil
len o 7,- eur, a tak, ako u maloletého A. bolo určené výživné zo strany otca vo väčšej sume tak, aby
pokrylo väčšiu časť výdavkov jej výdavkov. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol aj na vyplácaný rodinný
prídavok na každé dieťa 60,- eur mesačne, prihliadol na starostlivosť o maloleté deti zo strany matky.
Poukázal na to, že matka uvádzala svoje výdavky a výdavky maloletých detí aj vo svojom písomnom

vyhlásení o osobných majetkových pomeroch (č.l. 47 súdneho spisu), pričom tieto výdavky sú v inej
výške ako v návrhu. Napríklad pre obidve deti mesačne uviedla sumu na obuv 120,- eur, na ošatenie
250,- eur, na hygienu 40,- eur, pričom v návrhu a na pojednávaní uvádzala sumu 50,- eur na každé dieťa.Podľa názoru súdu, určené výživné na A. 210,- eur mesačne a na C. naposledy určené výživné 190,-
eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca.

5. Zároveň súd prvej inštancie poznamenal, že v rovnaký deň bolo rozhodnuté aj o zmene úpravy práv
a povinností k maloletým deťom, pričom súd rozhodol o zverení maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov a zaviazal otca aj počas trvania striedavej osobnej starostlivosti prispievať
na výživu maloletého A. XXX,- eur mesačne a na maloletú C. XXX,- eur mesačne na dorovnanie životnej
úrovne detí v čase, keď budú v starostlivosti matky, pokiaľ sa nezlepší situácia na strane matky, ktorá si

hľadá prácu. Čo sa týka nedoplatku na výživnom, tento určil za obdobie od 23.09.2025 do 30.11.2025 na
A. vo výške 22,64 eur, čo je alikvotná časť za mesiac september 2025 - 8 dní x 0,33 = 2,64 a 2 mesiace x
10,- eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným, a toto zaviazal otca zaplatiť
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Zároveň, keďže došlo
k zmene výživného na strane maloletého A., zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého účastník platí trovy konania, ktoré mu
vznikajú a nezistil osobitné dôvody na priznanie trov niektorému z účastníkov.

7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala odvolanie matka v celom, v podaní doručenom
súdu dňa 29.12.2025 (č.l. 120 súdneho spisu) prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.

V odvolaní uviedla, že neboli dostatočne zistené všetky skutkové okolnosti predmetnej právnej veci,
súd nedostatočne zohľadnil všetky odôvodnené potreby maloletých detí, ich zvýšené náklady na život,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Matka riadne preukázala zvýšené výdavky spojené
so školskou dochádzkou maloletého a nástupom maloletej do materskej školy. Čo sa týka maloletej,
matka je toho názoru, že súd nesprávne posúdil výdavky, ktoré vynakladá na maloletú a ignoroval

zvýšené výdavky spojené s jej nástupom do materskej školy, ako sú náklady na stravovanie, oblečenie,
obuv a príspevok na ZRPŠ. Skutočnosť, že súd v minulosti považoval zvýšenie výdavkov len o 7,-
eur za zanedbateľné, nemôže byť automaticky prenesené aj na súčasné rozhodovanie, keďže ide
o nové obdobie a nové celkové pomery rodiny. Zároveň súd prvej inštancie neuviedol žiadnu konkrétnu
úvahu, prečo práve suma 210,- eur má byť primeraná, ani dôvod, prečo by vyššie výživné už nebolo

v možnostiach a schopnostiach otca, čím považovala matka rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené.
Čo sa týka rozhodnutia v inom konaní o striedavej osobnej starostlivosti, tak matka poukázala na
to, že v rámci rozhodovania o striedavej osobnej starostlivosti bolo konštatované, že otec má aj
naďalej prispievať na výživu detí na dorovnanie životnej úrovne, kým sa nezlepší situácia, na druhej
strane, nepremietol túto skutočnosť do vyššieho výživného ešte pred zaradením striedavej starostlivosti,

resp. do adekvátneho zvýšenia výživného na Viktóriu. Mala za to, že súd nedostatočne zistil zmenu
pomerov na otcovej strane a s touto sa nedostatočne vysporiadal. Odôvodnenie právneho názoru
súdu v napadnutom rozsudku matka považuje za objektívne nedostatočné, neobsahuje žiadne dôvody,
alebo v ňom absentuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne aj
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozsudku je natoľko vnútorne rozporná, že rozsudok ako celok

je nepresvedčivý. Ako odvolacie dôvody uviedla matka dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f), h)
CSP. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na prejednanie.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu dňa 09.01.2026 (č.l. 129 súdneho

spisu) uviedol, že matka navrhovala zvýšenie výživného o viac ako 100 %, a to pri každom maloletom
dieťati. Na pojednávaní uviedla, že zvýšenie výživného ponecháva na úvahe súdu, potom, ako súd
zohľadnil zmenu pomerov na strane maloletého A. a na strane otca, výživné zvýšil, matka súdne
rozhodnutie namieta. Z rozhodnutia súdu explicitne nevyplýva, že súd neprihliadol na to, že maloletý
A. nastúpil na ZŠ a znížil význam výdavkov na školské potreby, pomôcky a mimoškolské aktivity ako je

futbalový krúžok. Výdavok na futbalový krúžok ani matka pri svojom výsluchu neuviedla a rovnako ho ani
nepreukázala. Tvrdenie matky, že maloletá dcéra nastúpila do škôlky, nie je pravdivé, pretože maloletá
chodila do škôlky, ale na pol dňa. Na strane matky taktiež došlo k zmene pomerov, keď už nepoberá
rodičovský príspevok. Matka odkazuje na preukázanie a skúmanie zmeny pomerov na strane povinného
rodiča opakovane len vo všeobecnej rovine. Majetkové pomery otca neboli žiadnym spôsobom zo

strany matky spochybnené, rovnako ani zárobkové pomery. Takmer 10 rokov otec pracuje u rovnakého
zamestnávateľa, má stabilnú prácu a príjem. Nesúhlasil s odvolacími námietkami, považoval ich za
nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktoré považoval
v celom rozsahu za nedôvodné.9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu dňa 09.01.2026 (č.l. 133
súdneho spisu) uviedol, že sa pridržiava správy zo dňa 14.10.2025, v ktorej uviedol, že výšku výživného

ponecháva na rozhodnutí súdu tak, aby to bolo v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch
otca a súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v podaní doručenom súdu dňa 26.01.2026 (č.l. 134 súdneho
spisu) zopakovala skutočnosti, uvádzané v podanom odvolaní, poukázala na to, že maloletá C. od

09/2025 navštevuje materskú škôlku v celodennom režime, čo má za následok zvýšenie nákladov.
V ďalšom poukázala na to, že otec maloletých detí má objektívne schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, aby deťom platil riadne a primerané výživné v súlade so zákonom. Otec vynakladá finančné
prostriedky na nadštandardné výdavky ako sú výlety, doplnky stravy, fitness centrum, športové súťaže,
financovanie svojej partnerky, jej dieťaťa, reštauračné zariadenia, alkohol, diskotéky, rôzne iné kultúrne
podujatia a matka má za to, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Finančné prostriedky,

ktoré otec vynakladá na svoje osobné záujmy, by mali byť v prvom rade použité na zabezpečenie potrieb
maloletých detí.

11. V podaní doručenom súdu dňa 27.02.2026 (č.l. 145 súdneho spisu) sa matka vyjadrila opätovne
k podanému odvolaniu s tým, že poukázala na to, že sa jej zvýšili náklady, pričom za elektrickú energiu

matka platila sumu 98,- eur, aktuálne platí 112,- eur mesačne, ako aj 30,- eur za elektrinu na spoločné
priestory. Poukázala na to, že otec maloletých neprispieval na školské a mimoškolské výdavky detí,
konkrétne karnevalové kostýmy, ktoré matku stáli 20,- eur pre maloletého A. a 30,- eur pre maloletú C.,
školskéfoteniemaloletéhoA.,ktoréstálomatku17,-eur,otecneprispelaninaúhraduZRPŠ,ktorématka
uhradilavdvochsplátkachpo15,-eur.Zároveňuviedla,žeotecsaodetidlhodobonezaujíma,nadrámec

určeného výživného finančne neprispieva a deťom neprispieva ani na potrebné veci a nedopraje im ani
darčeky pri významných príležitostiach. Zároveň uviedla, že maloletá C. bude na základne odporúčania
materskej škôlky navštevovať logopedickú starostlivosť s tým, že sa zvýšia náklady matke na cestovné,
ktoré predstavujú približne 20,- eur za jednu cestu E. – G. a späť, nakoľko ju chce prihlásiť k logopedičke
v G. a podľa informácií matky má otec aktuálne nové motorové vozidlo v hodnote 5.000,- až 10.000,-

eur. Trvala na tom, aby súd na uvedené prihliadol a zrušil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu a vec vrátil prvoinštančnému súdu na prejednanie a rozhodnutie.

12. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe

odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.
§ 65, § 66, § 67 CMP a tento v napadnutých výrokoch o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého
A., o nedoplatku na výživnom za obdobie od 23.09.2025 do 30.11.2025 v spojení so závislým výrokom

o zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/198/2022-277 zo dňa 09.10.2023 v časti výživného
na maloletého A. zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Čo sa týka výroku, v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, tento výrok bol
zrušený podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s Čl. 3 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3 : 0.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,

odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

15.Prirozhodovaníozmenevýživného(§78ods.1,3Zákonaorodine)trebaporovnaťokolnostidôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon

o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak
ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutiepre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na
všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť

zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi
(významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom
spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou

v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa
z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského
systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou,
vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti

podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, a to z hľadiska ich
súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností, možností rodičov, ktoré sú na výživu
doposiaľ plne odkázané a tieto potom vzájomné zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia
súdu o výživnom, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/198/2022-277 zo dňa 9.10.2023.

17. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané matkou proti výrokom o výživnom (prvý, druhý, tretí výrok) v spojení s výrokom
(štvrtým), ktorým došlo k zmene rozsudku, ktorým sa naposledy rozhodovalo o výživnom na maloletého
A. a maloletú C.. Matka namietala, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podstatou
odvolania matky boli námietky, že súd prvej inštancie odignoroval zvýšené náklady spojené s nástupom
maloletej C. do materskej škôlky na celý deň, a to náklady na stravovanie, oblečenie, obuv a príspevok
na ZRPŠ a nedostatočne zohľadnil odôvodnené potreby maloletého A. spojené s jeho školskou
dochádzkou, a teda nedostatočne zistil zmenu pomerov nielen na strane maloletých detí, ale aj aj na

strane otca a s touto sa nedostatočne vysporiadal.
Odvolací súd k nesúhlasu matky s výškou určeného výživného na maloletého A. a nezvýšenie výživného
na maloletú C. poukazuje na to, že určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne
s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletým deťom je daná ex
lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy deti žijú v spoločnej domácnosti rodičov a výživné

je plnené v naturálnej forme. Súd stanovením konkrétnej výšky výživného pristupuje v prípadoch
potencionálneho ohrozenia oprávnených detí – ak rodičia spolu nežijú a došlo k rozvodu manželstva.
Zmyslom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť deťom porovnateľné podmienky, aké by mali, keby rodičia
žili spolu a riadne sa o deti starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom (zákonodarca
v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre výšku), zákonodarca nestanovil striktný

spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritériá
a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane
oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti, možnosti
a majetkové pomery.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd
opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie s ohľadom na
hypotézu právnej normy § 26 Zákona o rodine, teda vo vzťahu k zisteniu skutočností, potrebných na
posúdenie otázky, či je dôvodné pristúpiť k zmene súdneho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti

k maloletému dieťaťu, teda, či došlo alebo nie k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu
výšky výživného. Bolo vykonané dostatočné dokazovanie aj s ohľadom na hypotézu právnych noriem
stanovujúcich kritériá pre určenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti (v predmetnom prípade najmä
§ 62 ods. 2 – 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

19. Ohľadom pomerov účastníkov v čase posledného rozhodnutia súdu o výške výživného súd prvej
inštancie vychádzal aj z obsahu pripojených spisov Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/198/2022, ako
aj z jeho rozsudku č.k. 30P/198/2022-277 zo dňa 09.10.2023, sp.zn. 30P/72/2024, v ktorom bol
návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý. Súd prvej inštancie v Zápisnici z pojednávania zodňa 19.11.2025 ( č. l. 104) konštatoval, že sa oboznámil s týmito pripojenými spismi, nie sú však
súčasťou spisového materiálu sp.zn. 30P/121/2025 (13 CoP 40/2026), avšak sú pripojené k spisu sp.zn.
30P/72/2024 týkajúcemu sa tých istých maloletých detí, pri ktorých sa takisto vedie odvolacie konanie

sp. zn. 13CoP/54/2026, čiže odvolací súd sa s nimi oboznámil, keďže aj táto druhá vec bola pridelená
senátu 13CoP.

20. Aktuálne pomery účastníkov mal preukázané výsluchmi účastníkov – matky a otca maloletých detí
na pojednávaní, listinnými dôkazmi, správou od kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u rodičov,

listinami preukazujúcimi príjmy, výdavky matky, otca maloletých detí, listinami preukazujúcimi výdavky
maloletých detí, z ktorých súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil na jednej strane odôvodnené
potreby maloletých detí a na druhej strane príjmy a výdavky obidvoch rodičov (keďže vyživovaciu
povinnosť voči maloletým má každý z nich), ako aj ich majetkové pomery a celkovú životnú úroveň.
Súd prvej inštancie vykonané dôkazy podľa Čl. 10 CMP a v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP správne vyhodnotil podľa vlastnej úvahy; každý dôkaz hodnotil

samostatne,akoajvsúvislostisostatnýmidôkazmi,hodnoteniedôkazovtak,akohouskutočnilsúdprvej
inštancieniejevrozporesozásadamilogiky,pričomzároveňprihliadolnavšetko,čopočaskonaniavyšlo
najavo. Nemožno mu vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaných dôkazov,
alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania.

21. V súvislosti s výživou a potrebami maloletých detí sa riadne zaoberal súd prvej inštancie v odsekoch
27., 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol výšku mesačných výdavkov maloletých
na školné, škôlku, stravné, oblečenie, hygienické potreby, ako aj náklady súvisiace s tým, že matka
naďalej býva s deťmi v nájomnom byte, ako aj jej bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou. V ods.
27.odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol aj výdavky maloletej spojené s jej celodenným pobytom

v materskej škole od septembra 2025 - poplatok 47,-eur za stravu a 25 za škôlku 25,- eur mesačne,
a teda neobstojí námietka matky v odvolaní, že tieto výdavky maloletej C. súd prvej inštancie spochybnil,
resp. nezobral do úvahy pri jeho rozhodovaní.. V predmetných odsekoch 27., 29. odôvodnenia súd
prvej inštancie uviedol, ktoré nevyhnutné mesačné výdavky matky na maloleté deti zohľadnil pri určení
zvýšenej vyživovacej povinnosti otca a zároveň sa vyjadril, aj ktoré výdavky považoval za primerané,

aktorénie.Odvolacísúdvtomtosmereodkazujenapredmetnéodsekyodôvodneniarozsudku,sktorými
sa stotožňuje. Rovnako súd prvej inštancie správne prihliadol aj na vyplácané rodinné prídavky na
každé dieťa 60,- Eur mesačne, z čoho je uhradená časť potrieb maloletých detí, na osobnú starostlivosť
o maloleté deti zo strany matky, ako aj na tú skutočnosť, že matka je od 29.09.2025 evidovaná na úrade
práce. Preskúmaním veci teda odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní

o určení výživného dostatočne zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom
zohľadnil všetky zákonné aspekty vyplývajúce z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
vyhodnotil majetkové, osobné pomery otca, matky, zohľadnil výdavky súvisiace s výdavkami detí.

22. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky súdom prvej inštancie

určeného výživného na maloletého A., ako aj na neurčenie zvýšenej vyživovacej povinnosti vo vzťahu
k maloletej C., pričom je potrebné zvýrazniť, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti
nebolo dostatočné, keď súd prvej inštancie svoj postup, teda ako dospel k určenej sume pri maloletom
A., a k nepriznaniu zvýšenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej C., dostatočne neodôvodnil.
Ak súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že sa zvýšili výdavky vo vzťahu k maloletým deťom,

na maloletého A. v súvislosti s nástupom do základnej školy, čo sa týka maloletej C. v súvislosti
s celodenným pobytom v materskej škôlke, rovnako aj z dôvodu, že teda nastala zmena pomerov
na strane otca, nakoľko došlo k zvýšeniu jeho priemerného mesačného čistého príjmu, tak výška
súdom prvej inštancie určeného výživného, resp. neurčenie zvýšeného výživného na maloletú C.,
nezodpovedala takto zistenému dokazovaniu.

23. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie potom pristúpil k odlišnému
právnemuposúdeniutohtoskutkovéhostavuarelevantnúotázkuurčeniavýškyzvýšenéhovýživnéhona
maloletého A. a na maloletú C. posúdil inak, preto pristúpil k zmene napadnutej časti výrokov o zvýšení
vyživovacej povinnosti na maloletého A. a zároveň aj o v podstate neurčení zvýšenej vyživovacej

povinnosti otca vo vzťahu k maloletej C.. Zhrnúc uvedené odvolací súd tak nedospel k odlišným
skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej
inštancie, ale súdom prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil inak. Za primerané výživné
odôvodneným potrebám maloletého A., k schopnostiam a možnostiam otca považoval odvolací súdzvýšené výživné v sume 220,- Eur, ktoré zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5 v spojení
s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá čiastka primeranejšie zohľadňuje celkovú výšku odôvodnených
výdavkov na strane maloletého A.. Za primerané zvýšené výživné odôvodneným potrebám maloletej

C. k schopnostiam a možnostiam otca považoval odvolací súd výživné v sume 200,- Eur, ktoré taktiež
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá
čiastka primeranejšie zohľadňuje celkovú výšku odôvodnených výdavkov na strane maloletej C..

24. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch

ohľadne určenia vyživovacej povinnosti na maloletého A., o nedoplatku, ako aj nepriznania zvýšeného
výživného vo vzťahu k maloletej C., zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zároveň, keďže zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého A., ako aj na maloletú C., došlo aj k zmene
výšky nedoplatku na výživnom za obdobie od 23.09.2025 do 30.11.2025 na obe maloleté deti.
Pri maloletom A. odvolací súd určil nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.09.2025 do 30.11.2025
vo výške 45,36 Eur (alikvotná časť za mesiac september 2025 – 8 dní = 5,36 Eur a 2 mesiace x 20,- Eur,

čo je rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným), ktorý zaviazal otca zaplatiť
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Pri maloletej C. za obdobie od 23.09.2025
do 30.11.2025 nedoplatok určil vo výške 22,64 Eur (alikvotná časť za mesiac september 2025 – 8 dní =
2,64 Eur a 2 mesiace x 10,- Eur, čiže rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným),
tento nedoplatok súd zaviazal otca zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky

maloletej.

25. Čo sa týka výroku, ktorým bol návrh matky vo zvyšnej časti zamietnutý (tretí výrok), bolo zrejmé, že
súd prvej inštancie rozhodol odlišne od v priebehu konania podaného návrhu matky, ktorým súd prvej
inštancie však nebol viazaný, a preto nadbytočne (nesprávne) rozhodol o jeho zamietnutí vo zvyšku,

a preto výrok napadnutého rozhodnutia odvolací súd, s ohľadom na znenie Čl. 5 CMP a ust. § 23 ods.
2 CMP v spojení s § 111 a nasledujúce CMP zrušil.

26. Zároveň odvolací súd rozhodol, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
30P/198/2022-277 zo dňa 09.10.2023 v časti výživného na maloletého A. a na maloletú C..

27. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).