Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/2397/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125396344
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125396344.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.
XXX/XX, XXX XX D. A., právne zast.: BARKOCI law firm, s. r. o., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06
Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 247 916, proti povinnému: D. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX
XX D. A., o vymoženie 0,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz,
so sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 225EX 402/25, o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený má nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie vo výške 56,01 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku
k povereniu.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 24.9.2025, domáhal od
povinného vymoženia 0,- eur s príslušenstvom v podobe náhrady trov konania vo výške 1 188,46 eur

na základe exekučného titulu - Uznesenia Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. B3-14C/140/2014 zo
dňa 15.5.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.8.2025 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vydal
dňa 13.10.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Mrázovi, so
sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie
pod sp. zn. 225EX 402/25.

3. Súd mal preskúmaním spisu preukázané, že povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí
exekúcie dňa 5.11.2025 fikciou doručenia do elektronickej schránky. Dňa 11.11.2025 bol na exekútorský
úrad doručený návrh na zastavenie exekúcie, čo znamená, že návrh na zastavenie bol podaný v
zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. V danom
prípade ide o podanie, ktoré má vo vzťahu k výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2
Exekučného poriadku odkladný účinok.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že medzi tými istými účastníkmi, t. j. medzi
povinným (D. B. C.) ako žalobcom a oprávneným (A. B. C.) ako žalovaným, prebieha na Mestskom
súde Bratislava IV súdne konanie vedené pod spisovou značkou 9C/52/2024, pričom predmetom tohto
konania je nárok povinného na zaplatenie sumy asi 10 000 eur z titulu nevyplateného nájomného za
užívanie pozemkov povinného, resp. náhrady finančnej ujmy. Ďalej uviedol, že tento nárok je vzájomnou
pohľadávkou voči oprávnenému, ktorá môže mať zásadný vplyv na rozsah a oprávnenosť exekúcie.

Ak by exekúcia pokračovala, oprávnený by získal majetkový prospech, hoci sám má voči povinnému
nesplatený záväzok, čím by podľa názoru povinného došlo k rozporu s princípmi poctivosti a dobrýchmravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený sa navyše bráni tvrdením, že ako lekár
nemohol rozumieť zmluve o prenájme, čo však nie je právne relevantná obrana, pretože podpisom
zmluvy prejavil vážnu a zrozumiteľnú vôľu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný žiadal, aby bola

predmetná exekúcia zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, prípadne odložená
do vydania právoplatného rozhodnutia v rámci konania vedeného pod sp. zn. 9C/52/2024. Povinný ako
dôkaz v prílohe k návrhu na zastavenie exekúcie predložil aj Kópiu elektronického podania z 28.10.2025
v konaní 9C/52/2024 (Vyjadrenie žalobcu – E. F. F.), pričom dodal, že má zablokovaný účet, čo ho
ohrozuje na bežnej existencií.

5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „Oprávnený
poznamenáva, že návrh na zastavenie exekúcie Povinného je nekonzistentný a zmätočný, a Povinným
uvádzané skutkové a právne okolnosti nemajú právne výpovednú hodnotu k predmetu exekučného
konania. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu. Písomné listiny, ktoré Povinný predložil k svojmu návrhu na
zastavenie exekúcie, žiadnym spôsobom nepreukazujú, že by Povinný splnil svoj záväzok, vyplývajúci

z exekučného titulu, na základe ktorého je vedená exekúcia. Povinným uvádzaná skutočnosť, o
existencii iného súdneho sporu, ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený, nemá žiadny vplyv na
vymáhateľnosť daného exekučného titulu v tomto prípade, a nemôže ani vyvolať rozpor s dobrými
mravmi, ako tvrdí Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh Povinného na odklad
exekúcie do právoplatného rozhodnutia vo veci 9C/52/2024 je nedôvodný z toho dôvodu, že nie je

možné nijakým spôsobom prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci a teda ide len o domnienku Povinného,
že po právoplatnom ukončení daného súdneho konania získa exekučný titul vo svoj prospech. Ak
by aj taká skutočnosť nastala, a Oprávnený by neplnil dobrovoľne podľa rozhodnutia súdu, Povinný
je oprávnený postupovať v zmysle Exekučného poriadku platného a účinného v danom čase, ktoré
znenie tiež nie je možné v súčasnosti predpokladať. Existencia akéhokoľvek súdneho sporu medzi

Povinným a Oprávneným nie je dôvodom ani na zastavenie, ani na odklad tejto exekúcie. Oprávnený
má zato, že vo vzťahu k podanému návrhu na zastavenie exekúcie sú skutočnosti tvrdené Povinným
v návrhu na zastavenie exekúcie právne irelevantné. Povinným predložené písomné listiny nijako
nepreukazujú skutočnosť tvrdenú Povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie, a to, že sú tu
iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Aj vo vzťahu k podanému návrhu na

zastavenie daného exekučného konania leží na Povinnom unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, aby boli preukázané jeho
tvrdenia. V prípade neunesenia dôkazného bremena Povinným musí byť rozhodnuté o jeho návrhu
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o podanom návrhu i v
takýchprípadoch,keďurčitáskutočnosťvýznamnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutieoveci,nebola

alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda Povinný tvrdí, že sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť

súdu právne relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností, túto povinnosť si však vo vzťahu k
uneseniu dôkazného bremena jeho tvrdenia nesplnil. Oprávnený neeviduje úhradu peňažnej povinnosti
Povinného, ktorá vyplýva z exekučného titulu ani len z časti, návrh na vykonanie exekúcie bol teda
podaný dôvodne a nie sú dané žiadne dôvody na zastavenie predmetného exekučného konania. Návrh
Povinného na zastavenie exekúcie ako aj odklad exekúcie považuje Oprávnený z uvedeného dôvodu

za účelový a nedôvodný.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhoval, aby súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol, a aby povinného
zaviazal uhradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu oprávneného.
6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami spolu s vyjadrením
oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 2.12.2025 súdu na rozhodnutie.

7. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh

na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie

citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti

dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
16. Súd mal v danej veci za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn.
B3-14C/140/2014 zo dňa 15.5.2025, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.8.2025. Exekučným titulom

bol navrhovateľ (povinný) zaviazaný zaplatiť osobe povinnej na výživné (oprávnenému) náhradu trov
konania vo výške 1 188,46 eur.
17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na existenciu iného súdneho sporu medzi
tými istými účastníkmi, ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený, a ktorý podľa jeho názoru môže
mať zásadný vplyv na rozsah a oprávnenosť exekúcie, keďže tento nárok je vzájomnou pohľadávkou

povinného voči oprávnenému.
18. Súd po preštudovaní spisového materiálu, preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie
a ostatných doručených podaní a príloh dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
nie je dôvodný.19. Súd poukazuje na to, že započítanie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s §
358 Obchodného zákonníka je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným
splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka, ktoré súčasne umožňuje

ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi
účastníkmi. Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a)
vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom,
b) skutočnosť, že plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného

druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom
ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani povahou vzájomných pohľadávok a napokon d)
existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako jednostranného právneho úkonu, z obsahu ktorého
musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke
veriteľa smeruje. Ak niektorá z vyššie uvedených podmienok chýba, účinky započítania nenastanú. Z
hľadiska účinnosti započítania pohľadávky treba uviesť, že stretnutie vzájomných pohľadávok samo o

sebe nemá právne účinky, tieto nastanú až kompenzačným prejavom ku dňu stretnutia pohľadávok (ex
tunc). Tento kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas
druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. K zániku pohľadávok v dôsledku
započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká
len do výšky započítavanej protipohľadávky (rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 18/2007).

20. Ďalej je potrebné rozlišovať, kedy k jednostrannému zápočtu došlo. V prípade, že k nemu došlo
po začatí exekúcie, jednostranne je možné započítať len judikovanú pohľadávku (§ 61e Exekučného
poriadku). Iná situácia nastane, keď k jednostrannému zápočtu dôjde pred začatím exekúcie. V takomto
prípade Ústavný súd Slovenskej republiky (III. ÚS 359/2020) judikoval, že exekučný súd prihliadne

na takýto jednostranný zápočet vždy, pokiaľ započítavaná pohľadávka je judikovaná a boli splnené
hmotnoprávne zákonné podmienky. Pokiaľ započítavaná pohľadávka nie je judikovaná, exekučný súd
môže akceptovať jednostranný zápočet len vtedy, pokiaľ nie je sporný. Je preto potrebné poukázať
na to, že s účinnosťou od 01.04.2017 bola do Exekučného poriadku v § 61e zavedená nová právna
úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá „po začatí

exekúcie“ obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané
povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému.
Inak povedané, § 61e Exekučného poriadku pre svoje uplatnenie vyžaduje, aby k započítaniu došlo
„až po začatí exekúcie“, pričom „začatím exekúcie“ sa rozumie až „doručenie poverenia na vykonanie
exekúcie exekútorovi“ v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a aby povinný predložil vykonateľný

exekučný titul, v ktorom je povinnému priznaná započítavaná pohľadávka.
21. Pokiaľ by k započítaciemu prejavu došlo „pred začatím exekúcie“, nemožno postupovať podľa
§ 61e Exekučného poriadku. Na započítací prejav, ktorý bol uskutočnený pred začatím exekúcie sa
ustanovenie § 61e Exekučného poriadku nevzťahuje. A preto musí v takomto prípade exekučný súd
vykonať prieskum tohto hmotnoprávneho úkonu a jeho právnych následkov na vymáhanú pohľadávku.

Vo vzťahu k započítaniu nejudikovanej pohľadávky povinného sa však vyžaduje, aby táto pohľadávka
oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa vymáha v exekúcii, bola dostatočne preukázaná. V dôsledku
uvedeného sa tak na povinného kladú vyššie nároky pri preukazovaní svojej pohľadávky tak, aby záver
o danosti pohľadávky povinného, ktorú uplatňuje k započítaniu, bol jednoznačný, pretože záver o tom,
že došlo k započítaniu má závažný (nereparovateľný) dopad na oprávneného z exekučného titulu (Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2020 - 40 zo dňa 22. 06.2021).
22. V danom prípade povinný súdu nijako nepreukázal, že vykonal jednostranný zápočet voči
oprávnenému a rovnako tak nepreukázal a nepredložil vzájomnú judikovanú pohľadávku povinného voči
oprávnenému, pričom len poukázal na Kópiu elektronického podania z 28. 10. 2025 v konaní vedenom
podsp.zn.9C/52/2024(Vyjadreniežalobcu–E.F.F.),ktorúvšakvžiadnomprípadenemožnovyhodnotiť

ako judikovanú pohľadávku, v dôsledku čoho povinný nepreukázal skutočnosť, ktorá by spôsobila
zánik vymáhaného nároku alebo by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinným uvádzaná
skutočnosť, o existencii iného súdneho sporu, ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený, nemá žiadny
vplyv na vymáhateľnosť daného exekučného titulu v tomto prípade a nemôže ani vyvolať rozpor s
dobrými mravmi, ako tvrdí povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Iniciovanie či existencia

akéhokoľvek súdneho sporu medzi povinným a oprávneným nie je dôvodom na zastavenie exekúcie,
pričom súd o návrhu na odklad exekúcie nerozhoduje. Súd v tejto veci dodáva, že pre odklad exekúcie
zákon predpokladá splnenie určitých zákonom vymedzených podmienok, ktoré musia byť splnené, abyexekútor vydal upovedomenie o odklade exekúcie. V tomto prípade teda o odklade rozhoduje súdny
exekútor v zmysle § 61h Exekučného poriadku.
23. Exekučný súd uvádza, že prihliadne na jednostranný zápočet vždy, pokiaľ započítavaná pohľadávka

je judikovaná a boli splnené hmotnoprávne zákonné podmienky, tak ako je to uvedené v § 61e
Exekučného poriadku. Povinný súdu taktiež nepreukázal, že by boli splnené podmienky započítania
pred začatím exekúcie ako boli uvedené v bode 27. tohto uznesenia, preto je právneho názoru, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
24. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,

že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto
súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

25. Súd nad rámec dodáva, že úkony súdneho exekútora vykonávané v súvislosti s blokovaním, resp.
odblokovaním bankových účtov sú plne v kompetencii súdneho exekútora, pričom súd nemá právomoc
zasahovať do spôsobu vykonávania exekúcie súdnym exekútorom.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny
zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,

preto v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
(výrok I. tohto rozhodnutia)
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
31. Podľa § 199e veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
32. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
33. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „Vyhlášky“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a

hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
34. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

35. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.
36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
38. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti zavýsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného

na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle §
199d ods. 1 Exekučného poriadku).
39. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie

exekúcie. Súd výpočtom na základe § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky vychádzal z tarifnej odmeny, ktorá
je určená hodnotou vymáhaného peňažného nároku v čase rozhodovania súdu o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, t. j. z náhrady trov konania vo výške 1 188,46 eur. Trovy právneho zastúpenia
bolo preto potrebné vyčísliť z tarifnej hodnoty vo výške 1 188,46 eur. Vzhľadom na to,
že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie súdom, súd v zmysle §
199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

voči povinnému za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo
výške 56,01 eur (1 x úkon právnej služby vo výške 30,70 eur + režijný paušál vo výške 14,84 eur + 23 %
DPH). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým
bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému. (výrok II. tohto rozhodnutia)
40. Keďže exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný

zamietol a povinný nebol v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie zastúpený advokátom,
súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
nepriznal. (výrok III. tohto rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.