Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/151/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122395305
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6122395305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, práv. zast.: SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Lidl
Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 793 783, o zaplatenie 742,03
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k.
B2-22Cb/163/2022-195 zo dňa 10. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/163/2022-195 zo dňa

10. septembra 2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo
„súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 742,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 23.09.2020 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 813 ods. 1, § 420a
ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

2. Rozhodol tak na základe žalobcom uplatneného nároku, k opodstatnenosti ktorého dospel v
súlade s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov, a citovanými zákonnými ustanoveniami.
Konštatoval, že nárok si žalobca uplatnil titulom škodovej udalosti, ku ktorej došlo na motorovom vozidle
poškodenej Y.P. S. dňa 06.08.2020 v čase o 11:10 hod. pred predajňou žalovaného na Boldockej
ceste 1 v Senci tak, že pri vchádzaní na parkovisko padla rampa na kapotu a predné sklo poškodeného

motorového vozidla. Z výsluchu poškodenej vyplynulo, že po priblížení sa vozidla bola rampa najskôr
dole, potom sa otvorila a následne spadla na predné okno vozidla. Chyby z jej strany pri vchádzaní
na parkovisko si vedomá nebola, potvrdila spísanie záznamu o nehode (škode) so zamestnancom
žalovaného a skutkové okolnosti uvedené v maily zo dňa 29.08.2020 (č.l. 100 spisu), že išla za iným
autom, ale čakala kvôli čítaciemu systému na poznávaciu značku vozidla. Do Lidla chodí často a počula,
že rampa takto už viackrát poškodila vozidlá. Podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka má
poškodená Y. S. proti žalovanému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Motorové

vozidlo je havarijne poistené u žalobcu, ktorý jej na základe uzavretej poistnej zmluvy vyplatil poistné
plnenie v celkovej výške 742,03 eur. Toto právo prechádza do výšky poskytnutého plnenia na poistiteľa
- žalobcu, ktorý má voči žalovanému právo na zaplatenie požadovanej sumy 742,03 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne od 23.09.2020 do zaplatenia.3. S argumentáciou žalovaného v priebehu konania, že poškodená si sama spôsobila vznik škody
na vozidle, pretože nepočkala, kým sa rampa po predchádzajúcom vozidle zatvorí a znovu otvorí, sa

súd prvej inštancie nestotožnil, pretože toto tvrdenie žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal. Do
spisu nedoložil žiaden kamerový záznam z miesta vzniku škody, doložil len vyjadrenie zamestnanca
spoločnosti, ktorá pre žalovaného parkovací systém prevádzkuje (č.l. 84-85 spisu). Ten uviedol, že
11:04:53 sa závora začala zatvárať, o sekundu na to auto prešlo popod závoru bez zaevidovania tesne
za predchádzajúcim vozidlom, došlo ku kolízii a auto kvôli podbehnutiu zostalo zaseknuté pod závorou

niekoľko minút. Dohľad následne závoru na diaľku otvoril a vozidlo uvoľnil. Vyjadrenie obsahuje výpis
logov parkovacej závory zo dňa 06.08.2020 v časoch od 11:04:44 do 11:11:21 hod.. Uvedené vyjadrenie
p. I.E. vrátane výpisu logov však súd nepovažoval za dôkaz preukazujúci akékoľvek pochybenie vodičky
poškodeného vozidla. Z vyjadrenia a logov nie je zrejmé, že naozaj išlo o vozidlo poškodenej (keďže
nebola načítaná poznávacia značka) a či došlo k chybe na strane vodičky, alebo k zlyhaniu parkovacieho
systému. Z logov vyplýva len to, že „detekovaný možný dvojitý prejazd“ nastal o 11:04:54 hod., ako aj o

11:09:24 hod. a súd mal vážne pochybnosti o tom, či naozaj v tak krátkom čase po sebe dvaja vodiči
motorovýchvozidielnedodržalipravidláprejazducezzávoru,alebozlyhalo zariadenie.Bezdoplňujúcich
dôkazov k vyjadreniu p. I. nemohol súd popísanie skutkového stavu žalovaným uzavrieť ako dostatočné
a presvedčivé. Zamestnankyňa žalovaného pri výsluchu síce uviedla, že takýchto prípadov je viac,
ale predmetnú situáciu si vzhľadom na odstup času nepamätá. Vzhľadom k nepresvedčivosti dôkazov

predložených žalovaným, a dôkaznú núdzu v rámci jeho argumentácie, súd prvej inštancie vyhovel
žalobe v celom rozsahu.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust.

§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

5. Rozsudok v celom jeho rozsahu napadol odvolaním žalovaný, odvolaciemu súdu navrhol ho zmeniť,
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho

konania,alternatívne,rozsudokvcelomrozsahuzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. K nesprávnym skutkovým zisteniam poukázal na plné stotožnenie sa súdu prvej inštancie s tvrdeniami
poškodenej, že si nie je vedomá toho, že by pri vchádzaní na parkovisko urobila chybu, a to aj napriek
tomu, že sama v priebehu konania niekoľkokrát uviedla, že od poistnej udalosti ubehli 4 roky, udialo sa to
dávno a preto si celý priebeh danej udalosti nie presne pamätá. Žalovaný poukázal aj na protichodnosť
tvrdení poškodenej, keď na výsluchu o. i. uviedla: „Myslím si, ak si dobre spomínam, tak bol ešte systém

lístkový, teraz už je síce načítací, ale vtedy bol ešte lístkový. Normálne som išla parkovať, stlačila som
si a ako som prechádzala, tak na predné sklo v tejto časti ľavej padla rampa...“ Právna zástupkyňa
žalobcu následne na výsluchu predložila mail z 29.08.2020, v ktorom poškodená uviedla: „... išla som
za iným autom, ale čakala som, keďže viem, že tam je čítací systém na značku, nie papierikový...,“ a na
otázku, či sa s ním poškodená stotožňuje, poškodená uviedla, že áno. Súd tieto skutočnosti pri svojom

rozhodovaní nijako nezohľadnil ale skonštatoval, že argumentáciu žalovaného o tom, že poškodená si
vznik škody na vozidle spôsobila sama tým, že nepočkala, kým sa rampa po predchádzajúcom vozidle
zatvorí a znova otvorí, nie je dostatočne preukázaná, nakoľko žalovaný nedoložil žiaden kamerový
záznam, len vyjadrenie zamestnanca prevádzkovateľa parkovacieho systému. Toto konštatovanie
žalovaný rozporuje, nakoľko už v rámci upomínacieho konania súdu ako dôkaz k podanému odporu

doložil nielen vyjadrenie zamestnanca, ale aj záznam prevádzky rampového systému, z ktorého je
zrejmý tzv. dvojitý prejazd, teda to, že poškodená nedodržala postup prejazdu cez rampový systém.
Rovnako pochybnosti súdu prvej inštancie o tom, či naozaj v tak krátkom čase po sebe (11:04:54
a 11:09:24) dvaja vodiči motorových vozidiel nedodržali pravidlá prejazdu cez závoru, predstavuje
subjektívne konštatovanie bez zohľadnenia predloženého záznamu prejazdov cez rampu. Ako uviedla

v konaní vypočutá zamestnankyňa žalovaného (vedúca predajne), dvojitý prejazd je pomerne častá
prax zákazníkov, ktorí nerešpektujú prejazdové pravidlá a práve dvojité prejazdy sú v daných prípadoch
vykonávané tesne po sebe, v krátkych časových rozostupoch, aby takýto prejazd vodiči stihli.7. Žalovaný súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie otázky vzniku nároku žalobcu na
náhradu škody voči žalovanému, nakoľko v danom prípade došlo s poukazom na ust. § 420a ods. 3
Občianskehozákonníkakliberáciižalovanéhoakoprevádzkovateľa,atozdôvodu,žeškodusispôsobila

sama poškodená, a to vyššie opísaným konaním a škodu by na základe uvedeného mala znášať v
plnom rozsahu sama.

8. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného s napadnutým rozsudkom stotožnil a navrhol ho ako
vecne správny potvrdiť s tvrdením, že dostatočne preukázal opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky, jej

výšku, svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a
dostatočne sa vyjadril ku všetkým podstatným tvrdeniam.

9. Poukázal na námietky žalovaného, že nebol riadne dodržaný postup prejazdu cez rampový systém,
nakoľko vozidlo poškodenej malo prejsť hneď za predchádzajúcim motorovým vozidlom bez toho,
aby počkalo kým sa rampa zavrie a znova otvorí. V súlade s ust. § 420a ods. 3 OZ sa teda zbavil

zodpovednosti za škodu, keďže preukázal, že škoda bola zapríčinená vlastným konaním poškodenej
Y. S., ktorá na pojednávaní uviedla, že si nie je vedomá chyby, ktorú by pri vchádzaní na parkovisko
urobila. Pridŕžala sa aj svojho mailu zo dňa 29.08.2020, v ktorom sa nestotožnila s tvrdením žalovaného
a uviedla, že síce išla za iným autom, ale čakala, kým auto pred ňou prejde, keďže vie, že je tam systém
na čítanie značky. Svojim výsluchom potvrdila, že dodržala systém prejazdu cez rampový systém a v

čase jej príchodu bola rampa dole po prejazde predchádzajúceho vozidla. Výsluch vedúcej predajne,
ktorá spisovala s poškodenou Oznámenie o škode, tvrdenia poškodenej nijako nevyvrátil. Uviedla, že
takéto situácie, kedy rampa spadne na auto sú pomerne bežné.

10. Z predloženého výpisu z rampového systému, ako aj z mailovej komunikácie s p. Y. I. zo spoločnosti

Tritonsystems, ktorá ako zmluvný partner žalovaného zodpovedá za servis rampových systémov
využívanýchžalovaným,nesprávnyprechodpoškodenejcezrampovýsystémnevyplývaanepreukazujú
ho ani tvrdenia žalovaného, ktoré ani nekorešpondujú s výpisom zo (pravdepodobne) samotného
rampového systému, podľa ktorého v čase 11:04:44 bolo auto na slučke a v čase 11:04:51 odišlo zo
slučky, ďalšie auto došlo na slučku v čase 11:04:52 a odišlo z nej o 11:04:54. Podľa Oznámenia škody na

cudzom majetku/zdraví podpísanom poškodenou, ako aj vedúcim predajne Senec, došlo ku škode až v
čase 11:10, pričom podľa predloženého výpisu bola rampa v čase od 11:08:46 permanentne otvorená. Z
predložených listín tak nemožno dospieť k záveru, že zo strany poškodenej došlo k nesprávnej technike
jazdy a nedodržaniu správneho prejazdu rampovým systémom.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ho potvrdil.

12. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody

spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

13. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

14. Podľa § 420a ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou,
ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.16. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

17. Podľa § 365 ods. 1 CSP (Odvolacie dôvody), odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Podľa § 379 CSP (Viazanosť rozsahom odvolania), odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 380 ods. 1 CSP (Viazanosť odvolacími dôvodmi), odvolací súd je odvolacími dôvodmi

viazaný.

20. Podľa § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1 CSP (Skutkové tvrdenia), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa § 151 ods. 1 CSP (Popretie skutkových tvrdení protistrany), skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

24. Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

25. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.

26. Podstatou preskúmavanej veci pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby,
ktorou sa žalobca ako poisťovateľ poškodenej, domáhal náhrady vyplateného poistného plnenia od
žalovaného, prevádzkovou činnosťou ktorého bola poistenke žalobcu spôsobená škoda, a to z hľadiska

všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť
svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému nároku bránil.
Dôkazy potrebné na posúdenie žalovaného nároku, súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným
spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkamivykonaného dokazovania, správne posúdené aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú
zo správnej aplikácie a výkladu právnych predpisov, nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi
z doterajšej súdno-aplikačnej praxe a v napadnutom rozsudku aj riadne a dostatočne odôvodnené.

Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v
plnom rozsahu a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom uvedené,
opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa.

27. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho

súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t. j. aby išlo o
niektorý z dôvodov konštituovaných v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,
prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a
nesprávnosťrozhodnutiavdôsledkupríslušnéhoodvolaciehodôvodumusíbyťvneprospechodvolateľa.
Dispozičná zásada sporového konania determinuje odvolací súd vec prejednať v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia odvolateľ nielen vymedzuje

rozsah výrokov, ktoré boli v rozhodnutí súdu prvej inštancie dotknuté suspenzívnym účinkom odvolania,
ale súčasne stanoví hranice, v ktorých je odvolací súd oprávnený a súčasne povinný rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmať.

28. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je v určitej prevádzke

organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom), a aj v prípade, že nebola vymedzená
v predmete jej činnosti, je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti. Za prevádzkovú činnosť sa v
zmysleust.§420aods.1OZpovažujeajčinnosť,ktorábezprostredne,objektívneafakticky predchádza
alebo nadväzuje na činnosť hlavnú (napr. rozs. NS ČR 25 Cdo 529/2006 zo dňa 29.01.2008).
Predpokladom zodpovednosti podľa ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je protiprávny úkon,

ale určitá škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Ide o škodu spôsobenú nielen priamo
prevádzkovateľom, event. osobou, ktorú prevádzkovateľ k realizácii svojej činnosti použil, ale samotnou
existenciou prevádzkového zariadenia.

29. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ činnosti, a
to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), pokiaľ je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou
činnosťou. Ide o zodpovednosť objektívnu, vzťahuje sa na každého, kto inému spôsobil škodu
prevádzkovou činnosťou, t.j. poškodený nemusí pri uplatňovaní svojho nároku dokazovať porušenie
konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola spôsobená jeho

prevádzkovou činnosťou. Prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti nezbaví, ani ak by dokázal, že
škodu nezavinil, s poukazom na to, že prevádzkovú činnosť vykonával pre osobu odlišnú od osoby
poškodeného. Z ust. § 420a ods. 2 písm. a/ vyplýva, že ak je škoda spôsobená činnosťou, ktorá má
prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, ide o druh škody spôsobenej prevádzkovou
činnosťou a zodpovednosti za ňu sa zbaví ten kto ju spôsobil len ak preukáže, že škoda bola spôsobená

neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

30. Žalobca sa v zmysle ust. § 813 Občianskeho zákonníka, žalobou voči žalovanému domáhal
regresného plnenia, ktoré ako poistiteľ uhradil havarijne poistenej, poškodenej p. Y. S., za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného, ku ktorej došlo dňa 06.08.2020 pri vjazde na

parkovisko predajne Lidl na Bodrockej ceste v Senci, pádom rampy na prednú kapotu a čelné
sklo motorového vozidla EČV L.. Žalovaný právo žalobcu na náhradu vyplatenej škody neuznal
s odôvodnením nesplnenia kumulatívne vyžadovaných základných predpokladov zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody, porušenie právnej povinnosti a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou
a porušením právnej povinnosti z jeho strany. Argumentoval nedodržaním pravidiel prejazdu cez

rampový systém poškodenou, ktorá prešla hneď za predchádzajúcim motorovým vozidlom, a nepočkala,
kým sa rampa zavrie a znova otvorí. Uviedol, že o postupe vodičov informujú viditeľné informačné
tabule a svetelná signalizácia. Na podporu svojej argumentácie predložil výpis logov z činnosti rampy
dňa 06.08.2020 v čase 11:04:44 až 11:11:21 v ktorých je evidenčnou značkou L. identifikované len
motorové vozidlo prechádzajúce cez systém v čase 11:04:47. Zo žiadneho iného vyznačeného prejazdu

rampou nie možné identifikovať vozidlo poškodenej s EČV L.. Z doložených logov možno dvojitý
prejazd lokalizovať len v čase o 11:04:54 a 11:09:24. V čase 11:08:46 bola rampa permanentne
otvorená. A podľa Oznámenia škody na cudzom majetku/zdraví, podpísanom vedúcim predajne Senec
a poškodenou, ku škode došlo v čase 11:10 hod. Okrem predmetného výpisu, oznámenia škody a prevec irelevantnej fotografie informačnej tabule o parkovacom systéme pre zákazníkov, iný dôkaz, napr.
získaný z kamerového systému žalovaný v konaní nedoložil. Súd prvej inštancie preto správne uviedol,
že bez doplňujúcich dôkazov k vyjadreniu p. I. nemohol popísanie skutkového stavu žalovaným uzavrieť

ako dostatočné a presvedčivé. Poukaz žalovaného v odvolaní na protichodnosť tvrdení poškodenej:
„Myslím si, ak si dobre spomínam, tak bol ešte systém lístkový, teraz už je síce načítací, ale vtedy bol
ešte lístkový. Normálne som išla parkovať, stlačila som si a ako som prechádzala tak na predné sklo v
tejto časti ľavej padla rampa...“ V emaile zo dňa 29.08.2020 však poškodená uviedla: „... išla som za
iným autom, ale čakala som, keďže viem, že tam je čítací systém na značku, nie papierikový...“, a na

otázku, či sa s ním poškodená stotožňuje, uviedla, že áno, ktorým súdu prvej inštancie vytkol, že túto
skutočnosť pri rozhodovaní nijako nezohľadnil, považuje odvolací súd za pre vec úplne irelevantný.

31. Okrem toho, že argumenty, ktorými sa žalovaný v odvolaní bráni sú pre vec skutkovo nepodstatné,
nereflektujú ani význam a účel ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že škoda bola
spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, resp. vecou použitou pri takejto činnosti. Ochrana

zákona vyjadrená v tomto ustanovení zasahuje do kompozície podmienok zodpovednosti za škodu až
tak, že toto ustanovenie nesubsumuje jednu z podmienok vzniku zodpovednosti, ktorou je protiprávnosť
konania toho, kto za škodu zodpovedá. Postačuje, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou,
bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri
spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil nejakú zákonnú povinnosť,

alebo nie. Na vznik zodpovednosti postačuje príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou
spôsobenou touto činnosťou. Ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje
ani protiprávnosť konania; ide o zodpovednosť za výsledok. Zodpovednosť za škodu podľa odseku
1 ust. § 420a, spôsobenú prevádzkovou činnosťou, vzniká bez ohľadu na to, aká škoda vznikla (na
zdraví, na majetku, na prírode alebo životnom prostredí pozri § 415 OZ), dôležitou skutočnosťou

je posúdenie príčinnej súvislosti, ktorá nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod podľa ods. 3,
t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak
škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Aj odvolací súd mal za preukázané, že škodu
svojim konaním nespôsobila poškodená, p. Y. S. a nebola spôsobená ani neodvrátiteľnou udalosťou,
ktorá nemala pôvod v prevádzke. Škodu spôsobil nekontrolovaný pád rampy pri vstupe na parkovisko

žalovaného.

32. Z hľadiska uplatneného regresného nároku žalobcu súd prvej inštancie nárok správne posúdil podľa
ust. § 420a, ktorý je založený na objektívnej zodpovednosti, teda nie je podstatný protiprávny úkon
potenciálneho škodcu. Na vznik škody malo nepochybne vplyv viacero skutočností, ktoré by bolo možné

skúmať vo vzťahu napr. ust. § 420 OZ, nie však vo vzťahu k § 420a OZ, ktorá má objektívny charakter,
teda zodpovednosť existuje bez ohľadu na zavinenie.

33. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,
a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania

týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I
veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné
bremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkakonaniazajehovýsledok,pokiaľjeurčovanývýsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).

34. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie dôvody žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1, písm. f/ a h/ nie sú

naplnené, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
skutkový stav aj správne právne posúdil. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust.

§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).