Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/67/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6426200280
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6426200280.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D.
E. C., zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom,
ako kolízny opatrovník, dieťa rodičov: matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, XXX

XX D. E. C., t. č. E. XX, XXX XX I., Česká republika, a otec J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
C. XXX/XX, XXX XX D. E. C., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Tomáš Štefanka, advokát, so sídlom M.
Chrásteka 512/25, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu starých rodičov: 1/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. G. XXX, XXX XX D. E. C., 2/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. XXX, XXX XX D. E. C.,
zastúpení: Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 409/6, 965 01 Žiar nad
Hronom, IČO: 36 857 327, na nariadenie neodkladného opatrenia, v štádiu podaného odvolania otca

proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 32P/21/2026-20 zo dňa 10. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 32P/21/2026-20 zo dňa 10. februára 2026 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „...I. Súd

nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení: Súd ukladá otcovi J. B., nar. XX.XX.XXXX,
povinnosť dočasne odovzdať maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti
starých rodičov I. I., nar. XX.XX.XXXX a L. I., nar. XX.XX.XXXX. Súd vyživovaciu povinnosť rodičov
k maloletému dieťaťu neurčuje. Súd styk rodičov k maloletému dieťaťu neupravuje. II. Na čas trvania
neodkladného opatrenia súd mení rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 26P/137/2018
zo dňa 01.10.2018. III. Súd poveruje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko

Žiar nad Hronom, zabezpečením odovzdania maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
starých rodičov. IV. Súd ukladá starým rodičom I. I., nar. XX.XX.XXXX, a L. I., nar. XX.XX.XXXX, aby
v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali súdu návrh na začatie konania vo veci samej,
ktorého predmetom bude zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom účastníkmi
konaniavovecisamejbudústarírodičia,maloletédieťazastúpenékolíznymopatrovníkomajehorodičia.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Dňa 04.02.2026 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh starých rodičov na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali zverenia maloletej A. do dočasnej náhradnej osobnej
starostlivosti. V podanom návrhu starí rodičia uviedli, že s maloletou mali od narodenia úzky citový
vzťah, stará matka sa o maloletú dlhodobo starala, najmä po tom ako jej matka (dcéra navrhovateľov)
opustila dieťa a odsťahovala sa do Českej republiky, pretože nezvládala spolužitie s otcom maloletej po

psychickej stránke a doslova pred ním ušla, napriek vedomiu, že opúšťa maloletú dcéru. Rozhodnutím
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 26P/137/2018 bola maloletá zverená do osobnej starostlivostiotca. Od toho rozhodnutia sa navrhovatelia naďalej aktívne starali o maloletú, často v rozsahu aj
niekoľko týždňov. Zhoršenie situácie nastalo v čase, keď si otec maloletej našiel partnerku, ktorá k
maloletej prechováva nevraživosť a prirodzený odstup. Spolužitie osôb v spoločnej domácnosti vytvára

nezdravéaproblematicképrostredienielenvzhľadomkmaloletej,alepredovšetkýmsajednáokonfliktný
vzťah dvoch dospelých, kde svedkom a trpiacim účastníkom je maloleté dieťa. Maloletá opakovane
prezentovala strach z otca. Maloletá často popisovala tyranské prejavy otcovej povahy, hovorila, že
keď je otec po nočnej, musí sedieť po tichu v kuchyni, aby ho nezobudila a ak vydá hlasnejší zvuk,
otec na ňu kričí a hnevá sa. Navrhovatelia majú vedomosť, že otec máva výbuchy hnevu, viackrát

vykopol dvere vo svojom byte, má konflikty so susedmi a ďalšími osobami. Celkovú situáciu pozná aj
bývalá triedna učiteľka maloletej, ktorá viackrát upozorňovala navrhovateľov na naliehavosť riešenia
problému s ich vnučkou. V decembri 2025 došlo k náhodnému stretnutiu starej matky a maloletej, kedy
sa maloletá neustále a opakovane pozerala na starú matku, avšak vzhľadom k jej vystrašenému výrazu
sa stará matka neodvážila kontaktovať maloletú. Už v tom čase nadobudla stará matka podozrenie,
že maloletá je týraná, hoci podozrenie existovalo už dávnejšie. Dňa 22.01.2026 maloletá kontaktovala

starú matku, že potrebuje pomoc. Na ďalší deň sa maloletá stretla so starou matkou, ktorej uviedla, že
to už nevydrží, že otec je agresívny, veľmi sa ho bojí, neustále na ňu kričí a tiež sa stále háda so svojou
partnerkou, ktorá na maloletú rovnako kričí. Následne došlo k stretnutiu v advokátskej kancelárii, kedy
stará matka spolu s právnym zástupcom kontaktovala ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad
Hronom. Zamestnanci ÚPSVaR kontaktovali priamo maloletú v škole, urobili s ňou pohovor a prešetrili

pomery v rodine. Následne dňa 03.02.2026 kontaktovali starú matku s odporúčaním, aby podala návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na to, že maloletá trpí v prítomnosti otca a obavy o jej
zdravie a psychický vývoj sú opodstatnené. Na záver starí rodičia uviedli, že záujem maloletého dieťaťa
považujú za prioritu a svoje osobné záujmy podriadia predovšetkým záujmu maloletého dieťaťa.

3. K podanému návrhu starí rodičia pripojili úradný záznam spísaný dňa 26.01.2026 na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom.

4.Dňa06.02.2026bolaokresnémusúduzostranyÚPSVaRdoručenásprávazošetreniapomerovuotca
maloletej. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 05.02.2026 vyplynulo, že nasledovné dňa 22.01.2026 ÚPSVaR

obdŕžal anonymný podnet vo veci podozrenia z nevhodného správania rodičov voči mal. dieťaťu A.
B., nar. X.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené ÚPSVaR vykonal v rodine maloletej neohlásené sociálne
šetrenie. V čase sociálneho šetrenia sa v domácnosti nachádzal otec maloletej. Sociálnym šetrením
bolo zistené, že otec, jeho partnerka J. K., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. M.
B., nar. XX.XX.XXXX, bývajú v dvojizbovom byte, ktorý je v spoločnom osobnom vlastníctve otca a jeho

partnerky. Domácnosť je kompletne zariadená, hygiena je na dobrej úrovni. Otec pracuje v spoločnosti
Nemak ako operátor výroby, pracuje na zmeny a mesačne zarobí cca 1.300 eur. Partnerka otca pracuje
v spoločnosti Perfektné maškrty. Finančné problémy nemajú. Otec uviedol, že si myslí, že podnet podali
starí rodičia maloletej. V minulosti s nimi mali problémy, starí rodičia ich držali v „šachu“ kvôli bytu.
Predtým bývali v byte, ktorý patrí starým rodičom a následne im začali dvíhať nájom, takmer o 300 %,

potom im prišiel list, že sa majú odsťahovať. Maloletá chodila ku starým rodičom každý druhý víkend, ale
potom so starými rodičmi prerušili vzťahy. Aj maloletá bola na starých rodičov nahnevaná a nechcela sa
s nimi stretávať. V minulosti tiež mali problém so starou matkou, ktorá bola v prítomnosti maloletej opitá.
Raz sa stalo, že stará matka celý deň prespala a na obed si musela maloletá dať len chlieb. Všade, kde
sa maloletá pohla, boli poháre s alkoholom. Starý otec raz napísal otcovi maloletej sms, aby maloletú

nedával ku starej matke, pokiaľ on nebude doma a že má jeho zvolenie pre prípadný súdny spor. Otec
maloletej uviedol, že u nich doma deti nikto nebije, iba on sa s partnerkou sem-tam pohádajú. Dňa
27.01.2026 bola vykonaná návšteva maloletej v školskom zariadení. Maloletej bol primerane vysvetlený
dôvod vykonania pohovoru. Uviedla, že sa stravuje v školskej jedálni. Desiaty si do školy pravidelne
nosí, pripravia jej ju rodičia, alebo ide do školského automatu. S otcom má dobrý vzťah, ale niekedy to

doma nie je dobré. Keď napríklad maminu (otcovu partnerku) hnevá brat alebo ju nahnevá ona tým, že
nevie nejaké učivo, bije ju po hlave alebo po chrbte. Udrel ju aj ocino, ale niekedy si ju aj zastane pred
partnerkou. Doma sa rodičia veľmi hádajú, aj pred ňou a bratom. Odkedy sa presťahovali, sú takéto
problémy. Nevlastná mama je na ňu zlá, bijú ju už skoro každý deň. Niekedy sa zo školy teší domov,
na psa a na škrečka, niekedy aj na rodičov. Chcela by ísť bývať ku starkej, aj keď nepopiera fakt, že v

minulosti sa stalo, že vylievala starej matke poháre pravdepodobne s alkoholom. Písala starkej sms-ku,
že už to doma nevydrží. Najviac sa to deje, keď ocino nie je doma, napríklad ide do obchodu. Keď je oco
doma, tak je jeho partnerka na ňu milá, ale keď odíde, tak je zlá. Maloletá sa počas rozhovoru rozplakala,
triasla sa. V súvislosti s vyjadrením maloletej bol na úrad predvolaný otec maloletej a jeho partnerka.Už počas vstupu do kancelárie uvádzal, hlasným tónom, že nevie, čo sa deje, prečo ho obťažujú, že
sa ponáhľa a u neho v rodine je všetko v najlepšom poriadku. Otec maloletej bol nervózny, prestupoval
z miesta na miesto. Otcovi maloletej bolo opätovne vysvetlené, že úrad dostal anonymný podnet a v

zmysle zákona sa tým úrad musí zaoberať. Otec maloletej aj jeho partnerka boli čiastočne oboznámení s
obsahom rozhovoru s maloletou, na čo uviedli, že sem tam ju capnú po chrbte, keď sa hrbí, alebo keď sa
učí, tak ju raz partnerka otca maloletej capla zošitom. Boli požiadaní, aby pristupovali k dieťaťu s citom,
nakoľko vzhľadom aj na rodinnú anamnézu (odchod matky z rodiny) potrebuje citlivý prístup. Partnerka
otca maloletej uviedla, že dobre, tak teda keď nebude počúvať, tak jej nič nepovedia. Otcovi maloletej

bolo oznámené, že by bolo vhodné, aby maloletá navštívila psychológa. Na túto možnosť otec maloletej
opäť reagoval prudko, uviedol, že ona psychológa nepotrebuje a rozhodne nepôjde k psychológovi na
úrade,lebosútamvšetcispolu.Pýtalsa,žektosú,žeurčujú,ktopotrebujepsychológaavybavímaloletej
psychiatra, ktorý dá posudok, že nepotrebuje navštevovať psychológa. Otec bol opäť nervózny, zvyšoval
hlas, skákal do reči, vyjadroval sa k sociálnym pracovníčkam, k im kompetenciám, poukazoval na iné
rodiny a uvádzal, že ho obťažujú a že zistí, či sa dá podať trestné oznámenie. Na základe vyjadrenia

maloletej, ako i prístupu otca maloletej k riešeniu problémov bolo vykonané dňa 30.01.2026 sociálne
šetrenie v domácnosti starej matky, ktorá uviedla, že sa od ich návštevy v rodine stretla s maloletou
dnes ráno. Maloletá jej nič také zásadné nehovorila, iba to, že „je už zvyknutá“ a že rodičia si myslia,
že podnet podali susedia. Starí rodičia obývajú priestranný rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starej
matky. Maloletá má v domácnosti starých rodičov osobné veci, oblečenie a hračky. Bytové pomery starej

matky sú vhodné pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o mal. dieťa. Stará matka nepracuje. Starý
otec pracuje ako kamionista, niekedy je preč aj dva - tri mesiace, potom príde a je doma od 1 týždňa
do 2 mesiacov. Stará matka uviedla, že sa s maloletou stretáva potajomky a chce si podať návrh na
zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Minulý školský rok ju zavolala aj triedna učiteľka
maloletej s tým, že mala konflikt s otcom dieťaťa, pretože chcela, aby maloletá navštevovala doučovanie

z anglického jazyka. Tiež chceli už podať podnet na sociálnoprávnu ochranu detí, ale nakoniec ho
nepodali. V škole otec maloletej odmietol podpísať aj zápisnicu. Matka maloletej je v Českej republike,
od otca maloletej v minulosti ušla a je ochotná aj vypovedať. Na Slovensku bola naposledy v roku 2019.
Stará matka uviedla aj to, že otec maloletej je veľmi zlý človek a v minulosti bol liečený na psychiatrii.
Otec maloletej je veľmi agresívny. Stará matka má aj informáciu o tom, že jeho súčasná partnerka na

neho viackrát volala políciu, ale nakoniec oznámenie nikdy nepodala. Na otázku ohľadom požívania
alkoholu uviedla, že nepije. V minulosti, keď mala zložité životné obdobie, tak si vypila, ale tohto času
už alkohol nepožíva. Má problémy so spánkom, je cukrovkárka a niekedy z nej cítiť acetón, čo môže
pôsobiť dojmom, že je pod vplyvom alkoholu. Je ochotná ísť aj ku svojej lekárke a vyžiadať si potvrdenie
o jej zdravotnom stave. Maloletá jej píše sms-ky potajomky, aby otec maloletej o tom nevedel. Dňa

02.02.2026 sa ÚPSVaR telefonicky skontaktoval so starým otcom maloletej. Uviedol, že je s manželkou
v pravidelnom kontakte, vie, o čo sa jedná. Maloletú by chceli do svojej starostlivosti, pretože má z otca
panický strach. Doma ju bijú, bili ju aj remeňom. Otec maloletej a jeho partnerka sa ku nej správajú zle a
maloletá sa im viackrát sťažovala na ich konanie. V minulosti, keď bola maloletá u nich na prázdninách a
mala ísť potom domov, tak ju začala bolieť hlávka, mala hnačky. Vedia o tom, že maloletá chce byť u nich.

To, či jeho manželka pije alkohol, o tom nemá vedomosť. Vie, že má cukrovku a pichá si inzulín, niekedy
je z toho malátna. Manželka vstáva skoro ráno a potom cez obed si musí trochu ľahnúť. Starostlivosť
o maloletú by jednoznačne zvládla. V prípade potreby by si vedel vybaviť prerušenie z práce a zostať
doma aj mesiac. ÚPSVaR považoval zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke
tohto času za nevyhnutné a opodstatnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad odporučil okresnému

súdu, aby podanému návrhu vyhovel v celom rozsahu, starí rodičia dokážu maloletej poskytnúť stabilné,
láskyplné a bezpečné prostredie.

5.Dňa05.02.2026bolaokresnémusúdudoručenáprostredníctvomemailusprávaZákladnejškoly,N.O.
L. K. P. XX, D. E. C. na maloletú A., z ktorej vyplýva, že maloletá má 18 vymeškaných vyučovacích hodín,

pričom všetky sú ospravedlnené. V I. polroku prospela veľmi dobre. Je snaživá, v kolektíve začlenená,
plní si školské povinnosti včas v potrebnej miere. Na vyučovaní pracuje, nevyrušuje, nezaznamenali
žiadne zmeny v správaní. Do školy chodí pripravená. Zákonný zástupca žiačky sa zaujíma o výchovno-
vzdelávacie výsledky žiačky. Do školy chodí žiačka čisto a vhodne upravená, bez známok psychického
alebo fyzického týrania.

6. Okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1CSP, § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, § 360 ods. 1 CMP, § 367 ods. 1, 3 CMP, čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, čl. 5 Zákona o rodine, § 45 ods. 1, 2 prvá veta Zákona o rodine a osvedčený skutkový stav veci
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je prostriedkom

naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah
súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti,
pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je
potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného

opatrenia súd rozhoduje. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz
na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností.
Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa mal. detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda existencia

tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až
rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.

7. Okresný súd návrh starých rodičov právne posúdil podľa § 367 CMP ako návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Starí rodičia podaný návrh

označili ako návrh na neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého podľa § 365 CMP. Súd
v súlade s § 124 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP pri posudzovaní návrhu vychádzal z jeho
obsahu. Neodkladné opatrenie podľa § 365 CMP je účelné v situáciách, kedy sa mal. dieťa ocitne bez
akejkoľvek starostlivosti alebo sa ocitne vo vážnom ohrození alebo narušení života, zdravia, či
priaznivého vývoja, a teda v situáciách kedy mal. dieťa nemá zabezpečené základné životné

potreby. Rozlišujúcim elementom medzi neodkladným opatrením podľa § 365 a § 367 CMP
je existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku v prípade, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek
starostlivosti alebo hrozí závažná hrozba jeho života, zdravia, priaznivého vývoja, pričom vážnosť
situácie je potrebné riešiť bezodkladne. Z obsahu podaného návrhu, ako i telefonického preverovania
situácie v rodine maloletej na ÚPSVaR a následných správ ÚPSVaR a školského zariadenia, okresný

súd vyhodnotil, že existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku (v priebehu 24 hodín) v súvislosti s
maloletou A. daná nie je, keď jej život, zdravie a priaznivý vývoj nie sú bezprostredne a vážne ohrozené
a maloletá má zabezpečené základné životné potreby v domácnosti otca. Preto okresný súd považoval
návrh starých rodičov za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, ktorým sa
domáhali, aby bola maloletá A. odovzdaná otcom do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a

rozhodoval o návrhu v sedemdňovej zákonnej lehote.

8. Po oboznámení sa s obsahom návrhu neodkladného opatrenia okresný súd dospel k záveru, že návrh
starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a starí rodičia osvedčili nevyhnutnosť
zásahu súdu do pomerov účastníkov konania. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.

26P/137/2018 zo dňa 01.10.2018 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá A. zverená
do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná platiť výživné na maloletú A. vo výške 100 eur
mesačne. Z návrhu, ako aj z listinných dôkazov mal súd osvedčené, že maloletá vyrastá v nevhodnom a
problematickom prostredí a je dlhodobo vystavovaná nevhodnému zaobchádzaniu zo strany otca a jeho
partnerky. Z tvrdenia maloletej vyplýva, že s otcom má dobrý vzťah, ale niekedy to doma nie je dobré.

Nevlastná matka je na maloletú zlá, bije ju skoro každý deň (po hlave, po chrbte), hlavne vtedy, keď ju
hnevá brat, alebo keď maloletá nevie nejaké učivo. Deje sa to najviac, keď otec nie je doma. Maloletú
udrie niekedy aj otec, ale niekedy si maloletú aj pred partnerkou zastane. Aj z tvrdenia otca a jeho
partnerky vyplýva, že maloletú sem-tam capnú po chrbte, keď sa hrbí alebo keď sa učila, tak maloletú
raz partnerka otca capla zošitom. Maloletá na pohovore tiež uviedla, že otec s partnerkou sa pred ňou

a jej bratom veľmi hádajú. Rovnako starí rodičia v návrhu uviedli, že maloletá je v domácnosti otca
svedkom a trpiacim účastníkom konfliktného vzťahu dvoch dospelých ľudí. Taktiež uviedli, že otec máva
výbuchy hnevu, viackrát vykopol dvere vo svojom byte, má konflikty so susedmi a inými osobami. Súd
má za to, že výchovné prostredie v domácnosti otca má aktuálne negatívny vplyv na psychickú pohodu
maloletej,akoajnajejcelkovývývin.Indícieofyzickýchútokochnamaloletúvytvárajúprostredie,ktoréje

v rozpore s pojmom riadna výchova. Maloletá citlivo vníma situáciu v domácnosti otca, čo má negatívny
vplyv na jej psychiku a prežívanie. Problémy v domácnosti otca maloletej sú do takej miery rozvinuté, že
maloletá opakovane verbalizuje vôľu bývať u starých rodičov, odmieta zotrvávanie v domácnosti otca.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné bezodkladne formou neodkladného opatrenia zabezpečiťpre maloleté dieťa starostlivosť v stabilnom výchovnom prostredí, na ochranu jeho zdravia, psychického,
fyzického a sociálneho vývinu. Je potrebné zabezpečiť úpravu rodinných a sociálnych pomerov tak,
aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu zdravého vývoja mal. dieťaťa. Nateraz vychádzajúc z osvedčených

skutočností má súd za to, že v domácnosti otca dochádza k ohrozovaniu zdravého vývoja maloletej,
predovšetkým z pohľadu jej psychického vývinu. Aj samotný kolízny opatrovník pri pohovore s maloletou
badal, že tá sa triasla a tiež rozplakala, čo skutočne indikuje, že prostredie v domácnosti otca nie je pre
maloletú stabilné a zabezpečujúce jej náležité podmienky pre zdravý vývoj a vývin, ale že sa jedná o
nevhodné prostredie, kde je maloletá vystavovaná nevhodnému zaobchádzaniu zo strany otca a jeho

partnerky. Pod týmto nevhodným zaobchádzaním okresný súd vnímal nielen fyzické tresty maloletej
(údery, bitky), ale i správanie sa partnerky otca k maloletej, správanie sa otca k maloletej, ako i to,
že konfliktný vzťah medzi otcom a partnerkou na maloletú priamo vplýva. Maloletá je každodenným
prítomným svedkom a účastníkom konfliktného vzťahu otca a jeho partnerky, čo má takisto negatívny
vplyv na jej psychickú pohodu, ako aj na jej celkový vývin. Maloletá zo psychického hľadiska nezvláda
prostredie v domácnosti otca, necíti sa tam stabilne a v bezpečí, ona sama nevníma domácnosť ako

láskyplné prostredie, kde chce aktuálne vyrastať.

9. Maloletá A. sama prejavila záujem o to, aby mohla ísť bývať k starým rodičom, čo má súd potvrdené
aj zo správy ÚPSVaR zo dňa 05.02.2026. Je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo
v stabilnom a bezpečnom výchovnom prostredí. Okresný súd zohľadnil pri rozhodovaní tiež názor

maloletej vyjadrený pracovníčke ÚPSVaR, keďže maloletá je vo veku, kedy vie slobodne vyjadriť svoj
názor, popísať situáciu v rodine a jej vlastné prežívanie a pocity. S prihliadnutím na vyššie uvedené a so
zohľadnením záujmov i potrieb mal. dieťaťa, stability výchovného prostredia, zabezpečenia zdravého
psychického i fyzického vývoja, je v záujme maloletého dieťaťa dočasná úprava pomerov účastníkov
neodkladným opatrením do času, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Súd má za to, že dočasné

zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti jeho uznesenia, je v prospech i v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň sa týmto
zabráni tomu, aby otec maloletého dieťaťa s jeho partnerkou svojím správaním ohrozovali zdravý vývoj
a vývin maloletej A.. Rovnako ÚPSVaR vo svojej správe uviedol, že zverenie maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti starých rodičov je toho času nevyhnutné a opodstatnené, pričom starí rodičia

dokážu maloletej poskytnúť stabilné, láskyplné a bezpečné prostredie.

10. Okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP. Súd mal z predloženého návrhu osvedčené, že
otec maloletej, ktorému bola maloletá zverená, vytvára prostredie, ktoré je pre fyzický a psychický vývin

maloletej rizikové. Indície o fyzických útokoch zo strany otca maloletej, ako aj zo strany jeho partnerky,
predstavujú stav nezlučiteľný s riadnou výchovou a bezpečným prostredím. Zo strany matky maloletej
nebol prejavený záujem o starostlivosť o maloletú, od času, kedy matka maloletej opustila otca maloletej.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zdravý vývoj a riadna výchova maloletého dieťaťa

by boli zotrvaním v starostlivosti otca vážne ohrozené, a preto ochrana záujmov dieťaťa si vyžaduje
okamžitú úpravu pomerov formou neodkladného opatrenia, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci
samej. Okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť
dočasne odovzdať maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov
I. I., nar. XX.XX.XXXX a L. I., nar. XX.XX.XXXX, „pričom styk maloletého dieťaťa s rodičmi neupravil,

vzhľadom na aktuálnu situáciu na strane rodičov. Súd rovnako nevzhliadol potrebu určenia vyživovacej
povinnosti zo strany rodičov k maloletému dieťaťu vzhľadom na dočasný charakter neodkladného
opatrenia a pomery v rodine.“

11. Z dôvodu, že starí rodičia podali len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu vo

veci samej, súd im v súlade s § 336 CSP uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia návrh vo veci samej, t.j. návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
starých rodičov, kde účastníkom konania budú starí rodičia, maloletá a jej rodičia. V tomto konaní súd
rozhodol o dočasnom zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, iba na
základe osvedčeného skutkového stavu, t. j. bez vypočutia či vyjadrenia všetkých účastníkov konania a

bez nariadenia pojednávania. Súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení
neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, až v konaní vo veci samej súd rozhodne po vykonaní
dôkladného dokazovania, či trvalé zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov
je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.12. Okresný súd s poukazom na § 27 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí
a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zabezpečím odovzdania maloletej do

náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, nateraz konanie o výkon rozhodnutia nezačínal, keďže
podľa situácie v rodine možno predpokladať dobrovoľné plnenie rozhodnutia bez núteného výkonu
rozhodnutia súdu. Rozhodnutie je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia (§ 367 ods. 4 CMP). Podľa § 363
CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak
odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP

tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

13. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec v rozsiahlom podaní, na ktorého celé obsahové
a rozsahové znenie sa na tomto mieste odkazuje. Odvolateľ okrem iného namietal, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Ak by súd prvej inštancie vec právne posúdil správne, nemohol by dospieť

k záveru uvedenému v ods. 25 uznesenia, že návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný. Na vydanie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť existenciu okolností,
ktoré si vyžadujú okamžitý zásah súdu do života maloletého dieťaťa. V tomto prípade však nič
nenasvedčovalo tomu, že by situácia bola kritická, vyhrotená, či naliehavá. Nebol dôvod na tak
závažný zásah, akým je odňatie dieťaťa z jeho osobnej starostlivosti, keďže dcéra nie je zo strany

odvolateľaanizostranypartnerkyvystavenážiadnemuohrozeniu.Včaserozhodovaniaokresnéhosúdu
(10.02.2026) nevyplývali zo spisu žiadne závažné skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezprostrednej
ochrany maloletej formou jej okamžitého zverenia do starostlivosti starých rodičov. Nebol daný dôvod
na zásah do jeho rodičovských práv. Navrhovatelia ani netvrdili, ani neosvedčili okolnosti, ktoré by si
vyžadovali okamžitý zásah. Ich návrh obsahuje len stručný a povrchný opis skutkového stavu, ktorý

vzbudzuje pochybnosti o vierohodnosti. Predložili iba úradný záznam z 26. 01. 2026 z ÚPSVaR Žiar nad
Hronom, bez akýchkoľvek ďalších dôkazov. Neosvedčili dokonca ani to, že sú starými rodičmi maloletej
A.. Nesprávne zistený skutkový stav mal za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci, vrátane chybnej
formulácie výroku uznesenia, v ktorom je L. I. mylne označený ako starý otec maloletého dieťaťa. Ide
o závažnú procesnú vadu, ktorá môže vyvolať pochybnosti o vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Z

jeho odôvodnenia je zrejmé, že základom rozhodnutia sa stal názor maloletého dieťaťa, ktorý ÚPSVaR
zisťoval ešte pred začatím súdneho konania počas rozhovoru v školskom zariadení dňa 27.01.2026.
Prianie dieťaťa však nemôže byť jediným kritériom pri posudzovaní jeho najlepšieho záujmu. Ak okresný
súd vychádzal prakticky výlučne z tohto názoru, znamená to, že preniesol zodpovednosť za rozhodnutie
na dieťa samotné, pričom je zrejmé, že jeho postoj mohol byť ovplyvnený starou matkou. Takýto postup

je neprípustný, keďže povinnosťou súdu je názory dieťaťa nielen zisťovať, ale aj posudzovať v širších
súvislostiach, skúmať ich pôvod, dôvody a možné ovplyvnenie, a najmä ich korigovať vždy tak, aby
zodpovedali jeho skutočnému záujmu. Túto potrebu zdôrazňuje aj rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 15.01.2015, sp. zn. 4To/35/2014. Ďalej poukazoval na to, že maloletá A. nebola počas šetrení
vykonávaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, pracovisko Žiar nad Hronom,

ktoré sa uskutočnili ešte pred podaním návrhu starých rodičov na súd – riadne a v súlade s § 31 a
nasl. Zákona o rodine zastúpená kolíznym opatrovníkom. Ten bol ustanovený až uznesením Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 10.02.2026. Z tohto dôvodu mal podľa odvolateľa súd prvej inštancie po
doručení návrhu starých rodičov a po ustanovení kolízneho opatrovníka poveriť tento orgán vykonaním
nových šetrení a pri rozhodovaní vychádzať až z ich výsledkov. Keď tak neurobil, dopustil sa závažného

procesného pochybenia, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím bol naplnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

14. V odvolaní otec uviedol, že nie je zrejmý základ, z ktorého úrad vychádzal, keď doručil svoju správu
k návrhu navrhovateľov už dňa 05.02.2026, a to dokonca ku konkrétnej sp. zn. 32P/21/2026, keď v tom

časeešteaninemoholvedieť,žebudeustanovenýkolíznymopatrovníkom(ktomudošloaž10.02.2026).
Zo správy nebolo zrejmé, na aký podnet bola vypracovaná a prečo ju úrad zaslal súdu skôr, ako mu
bol návrh oficiálne doručený. Takýto neštandardný postup vyvolával dôvodné pochybnosti o možnej
zaujatosti úradu voči jeho osobe a o tom, či skutočne hájil najlepší záujem dieťaťa. Otec v odvolaní
uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodovaní úplne nerešpektoval závery vyplývajúce v konečnom

dôsledku i z rozhodnutia sp.zn. 4To/35/2014 (rub č.l. 39 spisu). Je to zrejmé aj z toho, že súd pri
dočasnom zverení maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov vôbec neupravil styk
otca s maloletou. Tým vytvoril stav faktického zákazu kontaktu, keďže starí rodičia mu styk svojvoľne
neumožňujú. Takýto postup je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ktoré má právo na udržiavanievzťahu so svojimi rodičmi, pretože osobná prítomnosť rodiča je základom budovania a udržiavania
rodinnej väzby.

15. Odvolateľ popieral tvrdenia navrhovateľov uvedené v návrhu aj v správe kolízneho opatrovníka,
považoval ich za účelové a dôrazne sa voči nim ohradzoval. Tvrdenie starej matky, že bol „veľmi zlý
človek“ažesamalliečiťnapsychiatrii,sanezakladalonapravde.Nikdynemaldiagnostikovanúduševnú
poruchu ani nebol psychiatricky hospitalizovaný. Bol bezúhonný, čo potvrdzoval aj jeho čistý register
trestov. Išlo teda o nepodložené a nepravdivé tvrdenia bez dôkaznej hodnoty. Rovnako popieral aj

tvrdenie, že jeho súčasná partnerka na neho viackrát volala políciu; ani toto tvrdenie nebolo podložené
žiadnymi dôkazmi a nezodpovedalo pravde.

16. V odvolaní otec nesúhlasil s tvrdením starej matky, že v minulosti mala zložité obdobie a „vypila si“,
ale v súčasnosti alkohol nepožíva. Mal za to, že stará matka mala problémy s alkoholom aj naďalej. Ako
príklad uviedol situáciu zo dňa 22.03.2025, keď mu mal. A. telefonicky oznámila, že stará matka celý deň

spala a v opitom stave nebola schopná vykonávať nad maloletou dohľad. Keďže starý otec nebol doma,
musela sa maloletá sama postarať o seba vrátane prípravy jedla. Na základe toho sa do domácnosti
starých rodičov okamžite dostavil a dcéru na jej želanie vzal domov, hoci podľa dohody mala zostať u
starýchrodičovaždonasledujúcehodňa.To,žestarámatkanebolaschopnázabezpečovaťstarostlivosť
ani v nasledujúcom období, preukazoval komunikáciou so starým otcom zo dňa 23.03.2025, v ktorej mu

starý otec písomne oznámil, aby A. od 23.03. do 24.04. k nim nedával, pokiaľ by si to maloletá výslovne
neželala, pričom toto vyhlásenie označil za potvrdenie pre prípadný súdny spor. Z komunikácie zo dňa
23.03.2025 vyplývalo, že mal. A. už k starým rodičom chodiť nechcela, čo sami starí rodičia akceptovali
po tom, čo bola stará matka dňa 22.03.2025 v stave, ktorý jej znemožňoval starostlivosť o maloletú. Táto
komunikácia zároveň potvrdzovala aj skoršie tvrdenie odvolateľa, že starý otec ako kamionista trávil

dlhé obdobia mimo domova. V správe z 23.03.2025 sám uviedol, že sa vráti až 24.04.2025. Nebolo
preto jasné, ako si súd predstavoval reálny výkon starostlivosti zo strany starého otca, keďže sa doma
zdržiaval len minimálne. Tvrdenie starého otca, že by si v prípade potreby vedel vybaviť mesačné voľno,
zostalo len ničím nepreukázanou deklaráciou bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty.

17. Odvolateľ bol presvedčený, že návrh starých rodičov nesmeroval k ochrane najlepšieho záujmu
mal. A., ale bol motivovaný snahou pomstiť sa mu po udalostiach zo dňa 22.03.2025, keď starej matke
oprávnene vytkol jej zanedbanie starostlivosti. Stará matka sa na tento podnet urazila a následne začala
vočiodvolateľovipodnikaťkroky,ktoréškodilinielenjemu,aleajsamotnejmaloletej.Najprvjednostranne
a výrazne zvýšila nájom v byte, kde odvolateľ s maloletou bývali, a následne prostredníctvom právneho

zástupcu dňa 14.07.2025 doručila „Odstúpenie od zmluvy o nájme“ s požiadavkou, aby byt vypratal
do jedného mesiaca. Toto konanie starých rodičov malo negatívny dopad aj na mal. A., ktorá bola
z ich správania sklamaná a s návštevami u starých rodičov už nesúhlasila. Odvolateľ uvádzal, že
tvrdenia navrhovateľov nezodpovedali skutočnému priebehu udalostí. Reagoval najmä na tvrdenie
starej matky o náhodnom stretnutí v decembri 2025, pri ktorom mala z „vystrašeného výrazu“ mal. A.

nadobudnúť podozrenie na týranie. Podľa odvolateľa však maloletá sama opísala, že sa starej matky
zľakla z dôvodu negatívnych skúseností a jej správania voči rodine, a preto sa snažila kontaktu vyhnúť.
Vystrašený výraz tak nebol prejavom týrania, ale jednoznačne reakciou na averziu k starej matke.
Napriek tomu súd prvej inštancie v rozpore s elementárnou logikou konštatoval, že v najlepšom záujme
maloletej bolo jej dočasné zverenie starým rodičom, hoci len dva mesiace pred týmto rozhodnutím sa

maloletá so starými rodičmi dlhodobo nestýkala a vyhýbala sa im. Odvolateľ uvádzal, že jeho vzťah s
mal. A. bol vždy bezproblémový, rovnako ako jej vzťah k jeho družke. Na preukázanie harmonických
rodinných pomerov predkladal fotografie z nedávnej minulosti, vrátane spoločných sviatočných chvíľ.
V spisovom materiáli sa nenachádzal žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal jeho tvrdenie, že rodinné
spolužitie bolo stabilné a prípadné konflikty nikdy nepresiahli hranice bežných, v každej domácnosti

prirodzene sa vyskytujúcich situácií. Odvolateľ dlhodobo a riadne zabezpečoval osobnú starostlivosť
o mal. A., ktorá mu bola zverená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 01.10.2018,
pričom v jeho starostlivosti neboli preukázané žiadne závažné nedostatky. Za týchto okolností bolo v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa zachovať stabilitu jej pomerov v súlade s uvedeným rozsudkom.
Odvolateľ uvádzal, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného

neodkladného opatrenia. Zo zhodnotených skutočností podľa neho v žiadnom prípade nevyplývalo, že
by v jeho domácnosti nebola maloletému dieťaťu zabezpečená riadna a primeraná starostlivosť, ani
že by bolo akýmkoľvek spôsobom ohrozené zdravie mal. A.. Zároveň namietal nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého uznesenia. Hoci malo rozhodnutie okresného súdu 12strán, vlastné úvahy okresného súdu sa nachádzali len na stranách 8 až 10, pričom okresný súd
podľa odvolateľa neposkytol žiadnu relevantnú právnu argumentáciu, ktorá by umožňovala rozhodnutie
považovať za zrozumiteľné, preskúmateľné a presvedčivé. Odôvodnenie neuvádzalo úvahy o hodnotení

dôkazov a neposkytovalo vysvetlenie, na základe ktorého súd prijal svoje závery. Odvolateľ poukazoval
aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2007 zo dňa 24.04.2008, podľa ktorého je riadne
odôvodnenie rozhodnutia zárukou, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Vzhľadom na absenciu
riadneho odôvodnenia považoval napadnuté uznesenie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Navrhol, aby
odvolací súd podľa § 389 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP „takto rozhodol: Uznesenie
súdu prvej inštancie mení tak, že návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.“

18. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej ako „úrad“) zaslal v odvolacom konaní po
doručení odvolania otca vyjadrenie spolu so správou. Po odovzdaní mal. dieťaťa do starostlivosti starým

rodičom, stará matka pravidelne informuje úrad o mal. A.. „Hneď na druhý deň, t.j. 11.2.2026 stará matka
navštívila školské zariadenie a informovala ich o skutočnosti, ktorá nastala. Úrad maloletú objednal
na odborné psychologické poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb (ďalej len
„RPPS“), maloletá sa poradenstva zúčastnila dňa 13.2.2026. Pri začiatku odborného poradenstva bola
prítomná sociálna pracovníčka oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, maloletá

bola v poriadku, pôsobila pokojným dojmom. Uviedla, že s otcom t. č. nie je v kontakte, vypla si mobilný
telefón.
Stará matka pravidelne informuje úrad, ohľadom starostlivosti o mal. A., denne ju osobne vodí do školy
a aj ju chodí čakať po končení vyučovania. Dňa 13.2.2026 prišiel zo zahraničia aj starý otec maloletej a
dňa 17.2.2026 bolo vykonané sociálne šetrenie a pohovor so starými rodičmi v ich domácnosti. Obaja

zhodne uviedli, že mal. A. je spokojná, ale veľmi o tom, čo sa dialo doma nerozpráva, potlačuje to. Mal.
A. zakúpili nový bicykel, vzali ju na klzisko korčuľovať, tiež jej boli nakúpiť osobné veci. Chceli ju vziať
aj na plaváreň, ale tam maloletá nechcela ísť, pretože tam niekedy chodí otec. Mal. A. nechce byť v
kontakte s otcom, zablokovala si ho a bolo je zmenené telefónne číslo. Maloletá hneď ako prišla do ich
domácnosti, volala s kamarátkami a následne si ich pozvala aj do domácnosti.

Mal. A. sa im vyjadruje, že tu u nich je doma a domácnosť u otca volá len v D. E. C.. Starej matke uviedla,
že keď zazvonil zvonček u otca, že hneď vedela, že už pre ňu ideme. Maloletá vyhádzala všetky veci,
ktoré mala z domácnosti otca, vrátane školskej tašky. Stará matka veci však nevyhodila, ale odložila ich.
Obaja starí rodičia informovali úrad, že otec v ich domácnosti zatiaľ nebol a nie sú s ním v kontakte, majú
informáciu len o tom, že si najal nejakého právnika. Všimli si na mal. A., že je veľmi vyhladovaná, stále

pýta jedlo. Starká ju vzala aj do reštaurácie, kde zjedla celý čiernohorský rezeň. Maloletá im povedala,
že doma musela mať stravu presne v stanovený čas a keď si chcela niečo vziať z chladničky, tak mala
zle a „vrazili jej“. Mohla jesť len vtedy, keď to bolo určené. Starý otec nás informoval, že na Slovensku
bude dovtedy, dokým to bude potrebné. Mal. A. chcela už v minulosti byť v ich domácnosti, avšak keď jej
povedali, že bude musieť vypovedať, tak sa bála a odmietla to. Dňa 6.3.2026 sa na úrad dostavila mal.

A. v sprievode starej matky. S mal. A. bol vykonaný pohovor za účelom zistenia aktuálneho psychického
stavu maloletej, bez prítomnosti starej matky. Mal. A. pôsobila pokojným dojmom, mala dobrú náladu,
bola usmievavá, ukázala nám novú školskú tašku. Uviedla, že u starej matky si za obdobie, čo je u nej,
nevšimla, že by požívala alkohol. Otec ju nekontaktoval, ona si vypla mobilný telefón a teraz má aj novú
SIM-kartu. Chcela to urobiť a s otcom nechce byť v žiadnom kontakte. Má sa veľmi dobre, u starých

rodičov sa cíti veľmi dobre a bezpečne. U otca sa necítila bezpečne. Maloletej bolo primerane veku
vysvetlené, že na Okresnom súde Žiar nad Hronom prebieha konanie vo veci jej zverenia do náhradnej
osobnej starostlivosti starým rodičom, pričom jej bola daná aj brožúra zo súdu s kontaktom na súd,
ktorý môže hocikedy kontaktovať. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré mal. A. uviedla ako i na to, že sa otec
vyjadril, že stará matka je cukrovkárka a požíva alkoholické nápoje, úrad do rodiny zapojil organizáciu

Centrum pre deti a rodiny, Pokoj v rodine o.z., ktorí budú vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately terénnou formou, v zmysle § 11 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2005 Z. z.
o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov – vykonávanie odborných metód na prispôsobenie sa novej situácii v počte hodín
30. Prvé predstavenie rodiny sa bude konať dňa 11.3.2026. Otec vo svojom vyjadrení uvádza, že neboli

osvedčené žiadne závažné a dlhodobé nedostatky, ako i to, že súžitie v ich rodine bolo bezproblémové
a ak aj nejaké nedostatky vznikli, tieto nikdy nepresiahli úroveň, ktorá sa považuje za normálnu, zdravú
a bežnú v akejkoľvek inej domácnosti. Už len vyjadrenie maloletej je samé o sebe dostatočným faktom
a skutočnosťou, že v rodine otca nebolo všetko v poriadku a mal. A. bola pravdepodobne dlhodobovystavovaná nevhodnému správaniu, ktoré má negatívny vplyv na jej psychickú pohodu a celkový vývin.
Je pravdou, že úrad sa už nepokúšal viesť pohovor s mal. A. ohľadom ďalších skutočnosti v rodine, s
cieľom zabránenia nadmernému zaťaženiu dieťaťa ako i potreby posúdenia situácie odborníkmi, avšak

maloletá už počas prvého stretnutia plakala, triasla sa a uviedla, že chce ísť k starej matke. Úrad
otcovi hneď na druhý deň odporučil absolvovanie odborného poradenstva na RPPS, čo odmietol a
následne spochybňoval vzdelanie a kompetencie sociálnych pracovníčok, skákal im do reči a nebola s
ním možná konštruktívna komunikácia. Taktiež úrad uvádza, že skutočnosti doložené starými rodičmi,
ako i z konania maloletej (potajomky sa stretávala so starou matkou, písala starej matke sms-ky, tak aby

sa o tom otec nedozvedel, dva dni dopredu sa potajomky balila) je dôležitý faktor, ktorý poukazuje na
závažnosť situácie a potreby nariadenia neodkladného opatrenia.“

19. Úrad tiež uviedol, že sa nestotožnil s vyjadrením otca, že záujem maloletého dieťaťa založený
na jeho deklarovanom prianí nemôže byť jediným kritériom na hodnotenie najlepšieho záujmu mal.
dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je podľa Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. prvoradým hľadiskom

pri všetkých rozhodnutiach (súdnych aj rodičovských), ktoré sa ho týkajú. Zahŕňa bezpečné prostredie,
citový a telesný vývin, stabilitu a zachovanie vzťahových väzieb s oboma rodičmi. Kľúčové aspekty
záujmu dieťaťa v zákone uvádzajú, že záujem dieťaťa má prednosť pred záujmami rodičov či iných osôb
ako i to, že súd a orgány sociálnoprávnej ochrany berú do úvahy bezpečie, stabilitu, vzťahové väzby,
názor dieťaťa a úroveň starostlivosti. Detský lekár síce nepoukázal na to, že mal. A. je zanedbávaná,

resp. že ku nej dochádza k nejakej forme násilia, avšak detský lekár vidí dieťa len sporadicky, počas
chorôb a preventívnych prehliadok. V dennodennom stretávaní s maloletou je školské zariadenie, ktoré
za školský rok 2025/2026 neuvádzalo žiadne problémy, ale na dožiadanie úradu bola zaslaná správa
aj za predchádzajúce ročníky, v ktorej sú uvádzané ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré poukazujú na to,
že mal. A. si v rodine prechádzala náročným obdobím a ohrozujúcim správaním zo strany otca a jeho

partnerky.Priposudzovaníaurčovanízáujmumaloletéhodieťaťakolíznyopatrovníkvychádzazrôznych
prvkov ako úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sadieťazdržiava,ochranadôstojnosti,akoajduševného,telesnéhoacitovéhovývinudieťaťa,ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu

lojality a následnému pocitu viny, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia
dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Mal. A. je citlivé, milé a dostatočne
rozumovo vyspelé dieťa, ktoré dokáže jednoznačne vyjadriť svoj názor, ako i opísať skutočnosti, ktoré sa
v domácnosti diali. Z popisovaných skutočností vzniká podozrenie, že v domácnosti mohlo dochádzať
k trestnému činu páchanom na mal. dieťati a tieto skutočnosti je potrebné dôkladne preveriť. Od času

prevzatia starostlivosti o mal. A. starými rodičmi otec úrad ani raz nenavštívil a nekontaktoval s cieľom
riešenia situácie. S poukázaním predovšetkým na vyjadrenia maloletej, vyjadrenia starých rodičov, ale
i základnej školy má úrad za to, že Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením pod sp. zn. 32P/21/2026
zo dňa 10.2.2026 rozhodol vecne správne a tým zabezpečil mal. dieťaťu ochranu pred ďalším možným
psychickým, fyzickým a sociálnym poškodením. Úrad sa s napadnutým uznesením stotožnil v celom

rozsahu.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

vyplývajúcom z § 65 CMP až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch (ďalej
aj len „napadnuté uznesenie“) potvrdil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne.

21. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti uznesenia okresného súdu v napadnutých výrokoch,
ktorými návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a stotožnenie sa s
dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie §
387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie
§ 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09

a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu

prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.

22. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní napadnutého uznesenia, kompletného spisového materiálu
aj procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal dostatočné
zisťovanie pomerov a svoje závery v podstatnej časti oprel o konkrétne zistenia pochádzajúce zo

šetrení zákonom povereného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ako i z výpovede maloletého dieťaťa
a listinných dôkazov pripojených v spise. V tomto kontexte je potrebné posúdiť, či rozhodnutie súdu
prvej inštancie spĺňa zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, a
či bolo prijaté po riadnom a preskúmateľnom zhodnotení relevantných okolností.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne odlíšil režim § 365 CMP a §

367 CMP. Zo spisu nevyplývala absolútna absencia starostlivosti o dieťa ani stav, ktorý by si vyžadoval
bezprostredný zásah v 24-hodinovej lehote, preto zaradenie návrhu do režimu § 367 CMP
bolo zákonne odôvodnené. Prvostupňový súd zároveň postupoval v zákonnej sedemdňovej lehote, čo
je podstatné z hľadiska zachovania procesných garancií.

24. Odvolací súd považuje za významné, že výpoveď maloletej A. nebola izolovaným tvrdením, ale
bola podporená správaním dieťaťa pozorovaným pracovníčkami úradu, ktoré zaznamenali jej plač,
tras a viditeľné prežívanie úzkosti v súvislosti s opisom situácie doma. To je v súdnej praxi dôležitá
indícia dôveryhodnosti. Súd prvej inštancie túto okolnosť správne vyhodnotil ako znak, že tvrdenia
dieťaťa nemožno považovať za účelové, či indukované. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej

inštancie vhodným spôsobom konfrontoval tvrdenia dieťaťa s postojmi otca a jeho partnerky. Pripustenie
opakovaných fyzických trestov („capnúť po chrbte“, „capnúť zošitom“) a prítomnosť intenzívnych hádok
pred deťmi objektívne nasvedčovali tomu, že domáce prostredie, s pravdepodobnnosťou hraničiacou
s istotou, vykazuje prvky psychickej nestability, napätia, ktoré môžu negatívne vplývať na maloleté dieťa,
ktoré odôvodňujú rozsah nariadeného neodkladného opatrenia.

25. K reakcií otca počas konania pred pracovníkmi úradu – zvýšený hlas, podráždenosť, odmietanie
psychologickej pomoci, či spochybňovanie kompetencií pracovníkov – predstavuje ďalší faktor, ktorý
okresný súd oprávnene zohľadnil pri hodnotení jeho schopnosti poskytnúť dieťaťu stabilné a vyrovnané
prostredie. Odvolací súd považuje za potrebné jednoznačne uviesť, že zistenia orgánu sociálnoprávnej

ochrany týkajúce sa priebehu komunikácie s otcom – vrátane spôsobu jeho verbálneho i neverbálneho
prejavu, boli súčasťou spisového materiálu a odvolací súd ich riadne vzal na vedomie. Odvolací
súd nespochybňuje ani autenticitu, ani relevanciu týchto záznamov, ani hodnotenie, ktoré im úrad
v rámci svojho odborného postupu pripísal. Napriek tomu odvolací súd musí zdôrazniť, že opísané
takto opísané správanie otca úradom nepredstavovalo rozhodujúcu a nosnú okolnosť pre výsledok

odvolacieho konania v časti nariadeného neodkladného opatrenia „ dočasne odovzdať maloleté dieťa“.
Zaznamenané prejavy, hoci sú relevantné pre orgán sociálnoprávnej ochrany pri hodnotení jeho
spolupráce, či prístupu, nemali v kontexte odvolacieho konania takú právnu váhu, ktorá by sama osebe
mohla determinovať rozhodnutie súdu druhej inštancie. Odvolací súd, preto k týmto skutočnostiam
pristupoval striktne ako k doplnkovému faktoru, ktorý bol v rámci osvedčovania vzatý do úvahy,

avšak nebol a ani nemohol byť považovaný za kľúčový podklad pri posudzovaní odvolacej veci.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu boli určujúce iné, zásadné skutočnosti vyplývajúce z celkového
skutkového a právneho stavu, ktoré majú bezprostredný význam pre posúdenie najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa. Zistenia úradu týkajúce sa správania otca tak ostávajú súčasťou spisového obrazu,
odvolací súd však zdôrazňuje, že ich význam je limitovaný a nebol spôsobilý ovplyvniť výsledok

odvolacieho konania v rozhodujúcej miere.

26. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že aj ambivalentnú povahu informácií pochádzajúcich od
účastníkov, najmä tvrdenie o psychiatrii, o volaní polície, či vyjadrenia v súvislosti s požívaním alkoholu
okresný súd neposúdil izolovane, ale vyhodnocoval ich v kontexte iných objektívne osvedčených zistení,

ktorým postupom prvostupňový súd neporušil pravidlá hodnotenia dôkazov v rovine osvedčovania.
Pokiaľ ide o správu školy, tak odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že pozitívne hodnotenie
školských výkonov a správania dieťaťa v školskom prostredí nevylučuje, že v domácom prostredí
môže dochádzať k situáciám, ktoré nepriaznivo vplývajú na psychiku maloletého dieťaťa. Nemožnoopomenúť, že škola nemusí poskytnúť kontinuálny obraz o rodinnom prostredí a deti s vysokou
mierou adaptácie často dokážu skryť emocionálne napätie v školskom prostredí. Záver súdu prvej
inštancie, že prostredie v domácnosti otca predstavuje riziko pre psychický vývin maloletého dieťaťa,

odvolací súd nepovažuje za svojvoľný. Okresný súd mal k dispozícii, podľa obsahu spisového materiálu,
súbor konzistentných a vzájomne sa doplňujúcich informácií, ktoré túto obavu odôvodňovali. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na účely neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie, nie
úplné preukázanie tvrdených skutočností. Súd prvej inštancie správne zdôraznil dočasný charakter
rozhodnutia a stanovil starým rodičom povinnosť podať návrh vo veci samej. Tento postup garantuje, že

ďalšie posúdenie bude podliehať štandardnému dokazovaniu, vrátane vypočutia všetkých účastníkov
a prípadne i vykonania potrebných znaleckých, či odborných posudkov. K nevyriešeniu úpravy styku s
rodičmi odvolací súd poznamenáva, že hoci okresný súd svoju úvahu nevysvetlil detailne, odôvodnil ju
aktuálnou situáciou, ktorú vyhodnotil ako neprimerane konfliktnú a nevhodnú pre okamžité nastavenie
bezpečného režimu styku. Toto rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné, pretože v konaniach o
neodkladné opatrenia sú niekedy podmienky na úpravu styku objektívne absentujúce. V konaní vo veci

samej však bude potrebné túto otázku nevyhnutne otvoriť. Odvolací súd preto uzatvára, že odôvodnenie
súdu prvej inštancie je logické, preskúmateľné a primerane podložené výsledkami šetrenia štátneho
orgánu, ktorý je zo zákona zodpovedný za zisťovanie ohrozenia detí v rodinách. Okresný súd vyhodnotil
všetky rozhodujúce skutočnosti a jeho záver o potrebe dočasného zásahu nemožno považovať za
neodôvodnený ani za prejav jednostrannosti či arbitrárnosti. Rozhodnutie rešpektuje princíp najlepšieho

záujmu dieťaťa mal. A. v situácii, keď boli osvedčené okolnosti nasvedčujúce tomu, že zotrvanie v
doterajšom prostredí môže predstavovať riziko pre psychickú a emocionálnu stabilitu maloletej.

27. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa však žiada, podľa odvolacieho súdu,
odvolacím súdom zodpovedať na nosné odvolacie otázky otca, pričom dospel k záveru, že žiadna

z nich nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie postupoval zákonne, v
medziach procesných pravidiel a pri rozhodovaní prihliadal na všetky relevantné skutočnosti s ohľadom
na najlepší záujem maloletej A..

28. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý slúži na dočasnú a

urýchlenú ochranu maloletého dieťaťa v situáciách, keď vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej môže
spôsobiť ohrozenie jeho fyzickej alebo psychickej integrity, stability alebo priaznivého vývoja. V konaní
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je rozhodujúcim kritériom výlučne jeho najlepší záujem. Ten
má objektívnu, nie subjektívnu povahu a pri jeho posudzovaní sa nezohľadňuje len okamžitý stav, ale aj
predvídateľné dôsledky jednotlivých možností usporiadania pomerov.

29. Námietka otca, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a bez dôvodov
považoval návrh starých rodičov za dôvodný podľa odvolacieho súdu, neobstojí. Podmienkou nariadenia
neodkladného opatrenia nie je preukázanie všetkých skutkových okolností v úrovni dokazovania vo
veci samej, ale existencia relevantných a presvedčivo pôsobiacich indícií, ktoré vzbudzujú obavu,

že zotrvanie dieťaťa v doterajšom prostredí nie je v jeho záujme. Súd prvej inštancie disponoval
informáciami o opakovaných konfliktoch v domácnosti otca, o napätých vzťahoch medzi otcom a
maloletou, o nesporných dlhodobých komplikáciách vo vzťahoch otca so starými rodičmi, o ktorých
maloletá mala vedomosť a o výpovediach maloletej, ktoré poukazovali jednak na jej opakované fyzické
trestanie, ako i na emocionálnu nepohodu, nestabilitu v domácnosti otca v nezanedbateľnej miere, ktoré

skutočnosti predstavovali dostatočný základ pre úvahu o potrebe dočasnej zmeny starostlivosti.

30. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca, podľa ktorej starí rodičia neosvedčili žiadne
podstatné skutočnosti. Úlohou navrhovateľov v konaní o neodkladné opatrenie nie je preukázať nárok
v rozsahu dokazovania podľa § 132 CSP, ale osvedčiť existenciu okolností odôvodňujúcich naliehavosť

zásahu. Tvrdenia rodičov a starých rodičov predstavujú v konaniach o maloletých významný zdroj
informácií, ktorý musí súd vyhodnotiť spolu s ďalšími podkladmi. Kolízny opatrovník vykonal rozhovor
s maloletou, navštívil rodinné prostredie starých rodičov a súdu poskytol relevantnú správu. Neexistuje
dôvod pochybovať o tom, že úrad konal v rámci svojej zákonnej pôsobnosti. Skutočnosť, že správa bola
zaslaná okresnému súdu pred ustanovením úradu za kolízneho opatrovníka, nepredstavuje procesnú

vadu – úrad konal v rámci výkonu sociálnoprávnej ochrany detí, nie ako procesný subjekt súdneho
konania. Tvrdenie otca v odvolaní, že súd prvej inštancie neprípustne založil rozhodnutie na názore
dieťaťa, nie je opodstatnené. Okresný súd bol povinný názor maloletej, síce zodpovedne, avšak stále
len primeraným spôsobom hodnotiť v kontexte ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu.Okresný súd nevychádzal teda len výlučne z názoru dieťaťa, ale vyhodnotil ho ako súčasť komplexného
obrazu. Odvolací súd podotýka, že ani v odvolaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že dieťa bolo
manipulované, alebo ovplyvňované starou matkou. Samotná skutočnosť, že vzťahy rodiča a starých

rodičov boli konfliktné, nie je dostačujúca, bez ďalšieho, na záver o manipulácii dieťaťa. Argumentácia
otca v odvolaní, podľa ktorej by dochádzka dieťaťa z K. G. do školy v D. E. C. predstavovala neprimerané
zaťaženie, bola odvolacím súdom vyhodnotená ako neosvedčená, keďže vzdialenosť približne 5 km v
jednom smere je zanedbateľná a v praxi bežne prekonávaná žiakmi základných škôl. Odvolací súd preto
nemalzato,žebyzmenabydliskaspôsobiladieťaťuškodualeboneprimeranéobmedzenia,ktorúzmenu

vo svojej podstate, vychádzajúc z tvrdení otca v odvolaní a ním osvedčených skutočností bolo možné
odvolacím súdom hodnotiť ako marginálnu a nepredstavujúcu prekážku nariadenia neodkladného
opatrenia.

31. Osobitnú pozornosť venoval odvolací súd tvrdeniam otca v odvolaní, týkajúcim sa zdravotného
stavu starej matky a jej údajného problému s alkoholom, ktoré zostali na úrovni jednostranných tvrdení

bez akéhokoľvek objektívneho podkladu, ktorý by jeho tvrdenia osvedčoval v aktuálnom čase, teda
kmomenturozhodovaniaokresnéhosúduoneodkladnomopatreníavintenzitepredstavujúcejprekážku
pre rozhodnutie okresného súdu. Jednotlivé epizódy, konkrétne otcom uvádzaný dátum 22.03.2026
(odvolanie čl. 7 ) zaznamenané len otcom alebo maloletou nemožno bez ďalšieho povýšiť na trvalý
stav ohrozujúci dieťa. Pre odvolací súd bolo však dôležité, že kolízny opatrovník, ktorý prostredie

starých rodičov preveroval, nezistil žiadne závažné nedostatky brániace výkonu dočasnej starostlivosti.
Pre účely dočasného opatrenia nie je vždy potrebné, ale ani možné zisťovať všetky okolnosti v
rozsahu konania vo veci samej. Ak by sa v ďalšom konaní vyskytli skutočnosti spochybňujúce osobné
predpoklady starých rodičov, súd bude povinný na ne reagovať.

32. K tvrdeniam otca o bezproblémovej školskej dochádzke a dobrom prospechu maloletej odvolací súd
uvádza, že stabilita správania dieťaťa v škole síce predstavuje pozitívny faktor, avšak nevypovedá o
tom, v akom psychickom rozpoložení sa dieťa nachádza v domácom prostredí. Škola je regulovaným
prostredím,ktorénemusíodrážaťvnútornéprežívaniedieťaťaanikvalitujehorodinnýchvzťahov.Správa
školy, preto sama osebe nemôže vyvrátiť potrebu dočasného opatrenia, ak sú prítomné iné relevantné

indície o rodinných konfliktoch, alebo emocionálnej nepohode dieťaťa.

33. Odvolací súd považuje za nedôvodnú aj argumentáciu otca o údajných „indíciách“ a „vyfabulovaných
tvrdeniach“ starých rodičov. Nie je úlohou odvolacieho súdu hodnotiť subjektívnu dôveryhodnosť
jednotlivýchosôbnazákladeichvzťahovsotcom.Okresnýsúdpostupovalštandardne,akvyhodnocoval

ich tvrdenia spolu s podkladmi kolízneho opatrovníka a výpoveďou maloletého dieťaťa. Odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia otca smerujúce k údajnému zaujatému postupu orgánu
sociálnoprávnej ochrany alebo k zaujatosti ďalších osôb zúčastnených na posudzovaní rodinnej
situácie neboli v priebehu konania spôsobom objektivizované tak, aby boli spôsobilé spochybniť
závery okresného súdu. Pripomína odvolací súd, že samotné subjektívne presvedčenie účastníka o

zaujatosti, pokiaľ nie je podložené konkrétnymi, overiteľnými a relevantnými skutočnosťami, nie je
spôsobilé spochybniť zákonnosť, odbornosť ani vecnú správnosť postupu týchto orgánov. Odvolací
súd, preto konštatuje, že tvrdenia o zaujatosti zostali na úrovni nepodložených domnienok, bez opory
v objektívnych faktoch, a neboli preukázané konkrétne okolnosti, ktoré by mohli viesť k osvedčeniu
pravdivosti týchto tvrdení v rozsahu potrebnom pre ich zohľadnenie v odvolacom konaní.

34. Vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd posudzoval aj tvrdenie otca, podľa ktorého mal súd
prvej inštancie „odignorovať“ vzťah dieťaťa k otcovi. Takáto argumentácia však neobstojí. Odvolací súd
si bol plne vedomý existencie priamej citovej väzby dieťaťa k otcovi, a túto skutočnosť nepodcenil a
ani nespochybnil. Zároveň však odvolací súd nemohol prehliadnuť vyjadrenia a zistenia, ktoré súd prvej

inštancie už riadne zohľadnil v napadnutom uznesení, ako aj ďalšie informácie, ktoré sa stali súčasťou
spisového materiálu v priebehu odvolacieho konania. Išlo najmä o obsah správy kolízneho opatrovníka,
ktorá bola doručená aj právnemu zástupcovi otca, a ktorá zachytávala výroky maloletej o napätých a
pre ňu stresujúcich situáciách v domácom prostredí. Odvolací súd, preto musel tieto skutočnosti vziať
do úvahy pri celkovom posúdení situácie, a to aj napriek tomu, že medzi dieťaťom a otcom existuje

citová väzba. Táto väzba sama osebe nemôže eliminovať potrebu reagovať na možné riziká, ktoré z
komunikácie dieťaťa vyplynuli a ignorovať ich.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie
neodkladného opatrenia nepredstavuje konštatovanie definitívnej nevhodnosti otca ako rodiča. Ide o
dočasnú úpravu pomerov, ktorej účelom je zabrániť potenciálnemu ohrozeniu dieťaťa v období, kýmnebudemožnévykonaťriadnedokazovanieaposúdiťvecvplnomrozsahu.Tvrdenieotca,žesúdporušil
právo rodiča na styk s dieťaťom, je otázkou výkonu neodkladného opatrenia, nie jeho dôvodnosti. V
ďalšom konaní je úlohou súdu styk primerane upraviť, pokiaľ nebude zistené, že by bol v rozpore s

najlepším záujmom dieťaťa.

35. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené ani námietky o údajnej arbitrárnosti a nedostatočnom
odôvodnení uznesenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje logickú postupnosť úvah, ktoré
vysvetľujú, z akých skutočností súd vychádzal. Pri neodkladnom opatrení zákon nevyžaduje rozsah

odôvodnenia totožný s rozsudkom vo veci samej. Podstatné je, že rozhodnutie je preskúmateľné, čo v
tomto prípade bolo splnené. Napokon odvolací súd konštatuje, že tvrdenia o majetkových sporoch so
starou matkou, o výpovedi z nájmu či finančných konfliktoch sú pre posúdenie neodkladného opatrenia
právne irelevantné. Ochrana maloletého dieťaťa nie je sankciou voči rodičovi ani nástrojom riešenia
rodinných sporov medzi dospelými. Tieto skutočnosti môžu vysvetľovať napätie vo vzťahoch, avšak
nevyvracajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie pristúpil k dočasnej úprave starostlivosti.

36. Odvolací súd zároveň k námietkam otca uvádza, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s existenciou preukázaného súrodeneckého vzťahu maloletej k mladšiemu bratovi, ktorý
žije v domácnosti otca a s ktorým má maloletá vytvorené stabilné, citovo významné a dlhodobé väzby.
Zachovanie súrodeneckých vzťahov predstavuje jeden z podstatných komponentov najlepšieho záujmu

dieťaťa a každý zásah do rodinného prostredia musí byť posúdený aj z hľadiska jeho dopadov na tieto
vzťahy. Súd prvej inštancie sa týmto aspektom nezaoberal, nehodnotil, či odlúčenie maloletej od jej
mladšieho brata môže predstavovať ďalší zásah do psychickej stability dieťaťa, ani či takýto zásah nie
je pre maloletú ešte viac zaťažujúci ako samotné tvrdené pomery v domácnosti otca, správanie sa otca,
jeho partnerky, fyzické trestanie, nepohoda. Odvolací súd konštatuje, že aj keď význam súrodeneckého

vzťahu maloletej k jej bratovi M. nebol okresným súdom osobitne vyhodnocovaný, tak v odvolacom
konaní bol odvolacím súdom riadne zohľadnený, avšak v kontexte rozhodovania o neodkladnom
opatrení nemohol prevážiť nad ďalšími závažnými skutočnosťami, ktoré indikovali potrebu okamžitého
zásahu na ochranu maloletej A.. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť dočasnú, rýchlu a
nevyhnutnú úpravu pomerov, ktorá má predchádzať možnému ohrozeniu dieťaťa, pričom posúdenie

otázky dlhodobej úpravy pomerov, ako aj ďalšie hodnotenie rodinných väzieb vrátane súrodeneckého
puta, bude predmetom meritórneho konania, v ktorom bude možné vykonať komplexné dokazovanie. Z
toho dôvodu odvolací súd konštatuje, že hoci súrodenecká väzba je relevantným faktorom, v tejto fáze
konania nemala potenciál zmeniť výsledok odvolacieho rozhodnutia.

37. Odvolací súd sa zaoberal aj fotodokumentáciou predloženou otcom k odvolaniu, ktorá zachytáva
maloletú v rôznych pozitívnych, rodinne pôsobiacich situáciách. Tieto fotografie majú síce určitú
výpovednú hodnotu, avšak ich dôkazná sila v rovine osvedčenia je prirodzene obmedzená, keďže
fotografie predstavujú len jednotlivé statické momenty z rodinného života bez schopnosti zachytiť
celkovú dynamiku, atmosféru, každodenné fungovanie domácnosti, či emocionálny stav dieťaťa v

rôznych situáciách. Fotografie nie sú nástrojom na preukázanie dlhodobého, kontinuálneho stavu
starostlivosti ani jednoznačným dôkazom o tom, že domáce prostredie je stabilné alebo nestabilné.
Odvolací súd preto konštatuje, že predložená fotodokumentácia nemohla mať rozhodujúci vplyv
na právne posúdenie veci. Fotografie síce môžu ilustrovať, že medzi dieťaťom a otcom existujú
pozitívne interakcie, avšak neosvedčujú ani existenciu ohrozenia, ani jeho absenciu, keďže nezobrazujú

prirodzený, každodenný režim, ale len vybrané okamihy podľa výberu jednej zo strán konania. Z tohto
dôvodu ich odvolací súd nemohol hodnotiť ako určujúci a rozhodujúci dôkaz, bez ďalšieho, spôsobilý
ovplyvniť výsledok odvolacieho konania.

38. Odvolací súd poukazuje na to, že emocionálne reakcie dieťaťa v priebehu jeho rozhovoru s úradom

( potom kolíznym opatrovníkom), vrátane plaču, viditeľnej úzkosti, či trasu rúk, nemožno marginalizovať
ani prehliadnuť. Ide o prejavy, ktoré prirodzene vzbudzujú potrebu zvýšenej pozornosti a vyžadujú si
následné preverenie okolností, za ktorých k nim došlo. Takéto reakcie môžu signalizovať vnútorné
napätie, prežívaný stres alebo neistotu dieťaťa v súvislosti s rodinnou situáciou, a preto je potrebné ich v
konaní zohľadniť. Zároveň však odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd tieto prejavy dieťaťa vyhodnotil

primerane a v kontexte všetkých relevantných okolností prípadu. Okresný súd správne prihliadol na
to, že emocionálne reakcie dieťaťa nemusia byť priamym a spoľahlivým indikátorom bezprostredného
ohrozenia, ale môžu byť determinované viacerými nesúvisiacimi faktormi. Deti často reagujú intenzívne
v situáciách, ktoré sú pre ne neznáme, stresujúce alebo ktoré vnímajú ako formálny zásah autority.Môže ísť o prirodzenú úzkosť, strach z následkov rozhovoru, pocit lojality voči jednému z rodičov,
či obavu z hodnotenia dospelých. Okresný súd preto neobmedzil svoje hodnotenie len na samotný
emocionálny prejav, ale zohľadnil aj okolnosti, v ktorých k nemu došlo, spôsob vedenia rozhovoru,

absenciu procesného výsluchu dieťaťa v prítomnosti kolízneho opatrovníka a odborníka, ako aj to, že k
emocionálnymreakciámdochádzaajvsituáciách,ktorénepredstavujúbezprostrednéohrozeniefyzickej
alebo psychickej integrity dieťaťa. Tento postup okresného súdu bol v súlade s princípom komplexného
hodnotenia dôkazov a rešpektoval aj potrebu odbornej interpretácie detských prejavov, ktorú nemožno
nahradiť izolovaným posúdením jednotlivých emócií. Odvolací súd preto konštatuje, že okresný súd

postupoval správne, keď emocionálne prejavy dieťaťa nepodrobil zjednodušenému hodnoteniu, ale
vyhodnotil ich v širšom kontexte a primerane ich zaradil do celkovej dôkaznej situácie.

39. Odvolací súd k námietke otca týkajúcej sa údajného predchádzajúceho odmietania starých rodičov
zo strany maloletej, konštatuje, že nebola v danom štádiu konania posúdená ako rozhodujúca. Aj keď
otec v odvolaní uvádzal, že maloletá ešte nedávno odmietala kontakt so starými rodičmi, zatiaľ čo

pri rozhovore s úradom mala uviesť opak, odvolací súd považuje za podstatné to, že rozhodovanie
o neodkladnom opatrení sa viaže predovšetkým na aktuálny stav dieťaťa v čase jeho vypočutia,
nie na staršie či neoverené tvrdenia o predchádzajúcom správaní. Rozpory v tom, ako maloletá
v minulosti vnímala starých rodičov, a ako sa vyjadrovala pri rozhovore s úradom, síce mohli byť
predmetom ďalšieho dokazovania v meritórnom konaní, avšak v kontexte neodkladného opatrenia

nemali rozhodujúcu váhu. Neodkladné opatrenie je dočasným zásahom, ktorý reaguje na bezprostrednú
situáciu, na emocionálny stav dieťaťa a na jeho konkrétne vyjadrenia pred orgánom sociálnoprávnej
ochrany. Okresný súd preto postupoval správne, keď ťažisko hodnotenia upriamil na aktuálne prejavy
dieťaťaanasprávanieotca,ktorénasledovalopotýchtovyjadreniach.Tvrdenieotcaopredchádzajúcom
údajnom odmietaní starých rodičov, tak nemohlo ovplyvniť výsledok konania, pretože pre rozhodovanie

bolo určujúce bezprostredné správanie maloletej a jej aktuálne potreby, nie nejasné, či rozporné tvrdenia
o tom, ako situáciu vnímala v minulosti.

40. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že úrad zaznamenal pozitívne zistenia v oblasti hygieny,
poriadku a materiálnej primeranosti domácnosti otca, ktoré podľa odvolacieho súdu neboli okolnosťami,

ktoré by mohli zásadne ovplyvniť výsledok konania. Tieto zistenia nie sú v rozpore so závermi
okresného súdu, keďže predmetom hodnotenia nebolo posúdenie materiálnych podmienok domácnosti,
ale emocionálne bezpečie dieťaťa a jeho aktuálne psychické prežívanie. Pomerová primeranosť
domácnosti nevyjadruje ani nezachytáva povahu vnútrodomácich vzťahov, konfliktov či napätia, ktoré
mohli na maloletú pôsobiť. Odvolací súd preto konštatuje, že uvedené námietky nemali pre rozhodnutie

zásadný význam. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení bolo rozhodujúce to, ako maloletá aktuálne
situáciu prežívala, aké emócie prejavovala a do akej miery jej vyjadrenia a správanie signalizovali
potrebu okamžitej ochrany. Materiálne podmienky domácnosti ani rozsah vykonaného šetrenia, preto
nepredstavovali faktory, ktoré by mohli zmeniť záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov mal. A...

41. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že starý otec nie je biologickým starým
otcom maloletej, nemá žiadny dopad na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Podľa ustálenej
judikatúry aj právnej úpravy náhradnej osobnej starostlivosti nie je rozhodujúce biologické puto, ale
schopnosť konkrétnej osoby zabezpečiť maloletému dieťaťu riadnu, bezpečnú a stabilnú starostlivosť,
ktorá čo najlepšie napĺňa jeho potreby a garantuje ochranu jeho záujmov. Právny poriadok Slovenskej

republiky výslovne pripúšťa, že náhradnú osobnú starostlivosť môže vykonávať aj osoba, ktorá nie
je pokrvným príbuzným dieťaťa, ak spĺňa podmienky ustanovené zákonom a jej osobné predpoklady,
vzťah k dieťaťu a doterajší spôsob života zaručujú, že bude dieťaťu poskytovať primeranú starostlivosť.
Rozhodovanie o zverení dieťaťa sa preto neodvíja od genetického príbuzenského vzťahu, ale od
celkového posúdenia jeho najlepšieho záujmu, stability prostredia a kvality vzťahových väzieb. Zo

správy kolízneho opatrovníka jednoznačne vyplýva, že maloletá A. má k starému otcovi silný citový
vzťah, považuje jeho domácnosť za bezpečné prostredie a jeho osobu prirodzene prijíma ako člena
rodiny. Starý otec aktívne spolupracoval s orgánmi sociálnoprávnej ochrany, zapojil sa do starostlivosti o
maloletú okamžite po svojom návrate zo zahraničia, pravidelne komunikoval s úradom a zabezpečoval
všetky potreby dieťaťa. Neexistuje preto objektívny dôvod spochybňovať jeho schopnosť vykonávať

náhradnú osobnú starostlivosť len z dôvodu absencie biologického puta. Odvolací súd poukazuje aj
na to, že v náhradnej osobnej starostlivosti nejde o obnovenie pokrvných väzieb, ale o zabezpečenie
každodennej osobnej starostlivosti dieťaťa v období, keď ju biologický rodič nie je schopný riadne
vykonávať. Nosné právne kritérium je v prejednávanej veci len jedno, a to najlepší záujem maloletého.Ak ho spĺňa osoba, ktorá síce nie je pokrvným príbuzným, ale je dlhodobo súčasťou rodinného prostredia
a dieťa v nej nachádza pocit istoty a bezpečia, je úplne irelevantné, že nejde o biologického starého otca.
Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil osobnostné a výchovné

predpoklady starého otca a jeho schopnosť zabezpečiť dieťaťu riadnu starostlivosť. Skutočnosť, že
nejde o biologického predka, nemení nič na tom, že zverenie maloletej do spoločnej starostlivosti
starých rodičov predstavovalo riešenie najlepšie zodpovedajúce jej potrebám, psychickej stabilite a
pocitu bezpečia.

42. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie bez primeraného preverenia akceptoval tvrdenia o
konfliktoch medzi ním a jeho partnerkou, odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenia neobstoja. Otec
v konaní nepoprel samotnú existenciu nezhôd, či výmen názorov v domácnosti; spochybňoval iba
ich intenzitu a význam. Pripustenie existencie konfliktov zo strany otca však samo osebe nasvedčuje
tomu, že určité napätie v rodinnom prostredí objektívne existovalo a mohlo vplývať na emocionálne
prežívanie maloletej. Fotografie predložené otcom v odvolacom konaní neboli spôsobilé vyvrátiť zistenia

okresného súdu ani potvrdiť tvrdenie, že konflikty nemali na maloletú žiadny dopad. Ide o statické
„momentky“, ktoré nevypovedajú o dynamike rodinných vzťahov, o atmosfére v domácnosti ani o
tom, akým spôsobom maloletá vnútorné napätie v rodine vnímala. Nemožno ich preto považovať za
objektívny dôkaz, ktorý by vyvracal možné emocionálne reakcie dieťaťa v iných situáciách. Okresný
súd vyhodnotil informácie o konfliktoch v kontexte výpovedí maloletej, jej pozorovaného emocionálneho

stavu a ďalších podkladov v spise. Skúmal ich nie z hľadiska toho, či napĺňajú znaky závažného alebo
bezprostredného ohrozenia dieťaťa, ale z hľadiska toho, či mohli prispieť k jej emocionálnemu napätiu a
prežívanej neistote. Takýto postup bol primeraný, racionálny a plne v súlade so zásadou komplexného
hodnotenia skutkových okolností. Odvolací súd preto konštatuje, že okresný súd sa s tvrdeniami o
existencii konfliktov vysporiadal dostatočne a správne, pričom ich hodnotil nie izolovane, ale v kontexte

ostatných prejavov dieťaťa a celkového prostredia, v ktorom maloletá žila.

43. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 09.03.2026, ako aj z doplňujúcich zistení úradu,
jednoznačne vyplýva, že okolnosti, v ktorých sa maloleté dieťa nachádzalo v čase rozhodovania
okresného súdu, osvedčovali existenciu vážneho a bezprostredného rizika pre jeho psychickú pohodu

a celkový vývin. Odvolací súd prihliadol najmä na to, že po odovzdaní do starostlivosti starých rodičov
sa, podľa Správy zo dňa 09.03.2026 u maloletej okamžite stabilizoval emocionálny stav, pričom
dieťa pôsobilo pokojne, bezpečne a bez známok napätia. Dňa 06.03.2026 bol s maloletou vykonaný
individuálny pohovor bez prítomnosti starej matky. Maloletá sa prezentovala ako uvoľnená, usmievavá,
s jasne verbálne vyjadreným pocitom bezpečia v domácnosti starých rodičov. Súčasne spontánne a

jednoznačne uviedla, že s otcom nechce byť v žiadnom kontakte a sama si vypla mobilný telefón a
zmenila SIM kartu. Uviedla tiež, že v otcovej domácnosti sa bezpečne necítila. Tieto vyjadrenia boli
konzistentné so skoršími pozorovaniami pracovníčok úradu, podľa ktorých dieťa už pri prvotnom šetrení
plakalo, triaslo sa a vyjadrovalo želanie „ísť k starej mame“. Takéto správanie dieťaťa je odôvodneným
indikátorom ohrozenia jeho psychického stavu, ktorému bolo nevyhnutné bezodkladne zabrániť.

44. Odvolací súd prihliadol aj na ďalšie skutočnosti uvedené v správe kolízneho opatrovníka, z ktorých
vyplýva, že maloletá dlhodobo a opakovane skrývala komunikáciu so starou matkou, potajomky sa
s ňou kontaktovala a dokonca sa vopred balila bez vedomia otca, čo je typickým prejavom dieťaťa
dlhodobo vystaveného napätiu alebo strachu v domácom prostredí. Uvedené konanie predstavovalo

významný signál, že dieťa sa v otcovej domácnosti necítilo bezpečne. Odvolací súd zároveň prihliadol
na skutočnosť, že hoci otec v konaní tvrdil, že jeho starostlivosť bola bezproblémová a že rodinné
pomery boli stabilné, tieto tvrdenia neboli osvedčené žiadnym objektívnym dôkazom. Naopak, zo správy
kolízneho opatrovníka vyplývalo, že maloletá opisovala okrem napätia, fyzického trestania i prísny režim
stravovania v otcovej domácnosti, sprevádzaný údajnými sankciami pri jeho nedodržaní, čo si vyžaduje

následné preverenie v merite veci. Skutočnosť, že dieťa po príchode k starým rodičom prejavovalo
výrazný hlad, nemožno vylúčiť ako možný súvisiaci faktor.

45. Odvolací súd pri preskúmavaní veci hodnotil aj možnosť využitia menej invazívnych nástrojov
sociálnoprávnej ochrany dieťaťa, predovšetkým dohľadu, tak ako to v odvolaní namietal otec. Z

vykonaných zistení však vyplýva, že efektívnosť takéhoto opatrenia je nevyhnutne podmienená
aktívnou, vecnou a stabilnou spoluprácou rodiča s orgánmi sociálnoprávnej ochrany, čo v predmetnom
prípade osvedčené nebolo. Správanie otca počas komunikácie s úradom jednoznačne naznačovalo
absenciu takejto spolupráce. Otec opakovane odmietol odporúčanú odbornú pomoc v podobepsychologického poradenstva na RPPS, spochybňoval odborné kompetencie sociálnych pracovníkov
a svojím verbálnym aj neverbálnym prejavom vytváral napäté situácie, ktoré bránili konštruktívnemu
priebehu šetrenia. Tento postoj nie je zlučiteľný s predpokladmi, na ktorých stojí inštitút dohľadu, teda

s ochotou rodiča prijímať odporúčania, spolupracovať a rešpektovať pokyny odborníkov. Za týchto
okolností okresný súd nepochybil, ak nepristúpil k podrobnému skúmaniu vhodnosti dohľadu ako
alternatívy k neodkladnému opatreniu. Pokiaľ dohľad nemá reálnu šancu naplniť svoj účel z dôvodu
odmietavého prístupu rodiča, nejde o efektívny ani dostatočne chrániaci prostriedok. Preto nebolo
možné považovať menej invazívne opatrenia za postačujúce na zabezpečenie bezprostrednej ochrany

maloletého dieťaťa. Odvolací súd vzal do úvahy aj ďalšie informácie, ktoré úrad získal zo školského
zariadenia. Hoci škola za aktuálny školský rok neuvádzala problémy, v správe z predchádzajúcich
obdobíbolizdokumentovanénovérelevantnéskutočnosti,naznačujúcezáťažovésituácie,ktorýmmohla
maloletá v otcovej domácnosti čeliť, a ktoré by korešpondovali s jej súčasnými prejavmi. Kolízny
opatrovník správne poukázal na to, že maloletá A. je rozumovo vyspelé dieťa schopné jasne, primerane
veku a bez známok manipulácie vyjadriť svoj názor. Zákon o rodine jednoznačne stanovuje, že pri

hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné prihliadať aj na jeho vlastný názor, pokiaľ ho dieťa vie
vyjadriť.Jezrejmé,ženázordieťaťanemôžebyťjedinýmkritériom,alevspojenísďalšímizisteniami,ato
emočnými prejavmi dieťaťa, vyjadreniami starých rodičov, obsahom komunikácie detského psychológa,
informáciami zo školy a odmietavým postojom otca ku spolupráci – tvorí významnú súčasť celkového
hodnotenia.

46. Súhrnne odvolací súd konštatuje, že v tomto štádiu konania nie je možné vylúčiť správnosť
záverov kolízneho opatrovníka, ktorý na základe vlastných zistení identifikoval aj podozrenie z možného
správania v domácnosti otca vykazujúceho znaky trestného činu na úkor maloletej. Hoci o existencii
trestného činu nemožno v tomto štádiu urobiť záver, už samotné osvedčenie takéhoto podozrenia

je okolnosťou, ktorá podľa povahy veci vyžaduje dôkladné preverenie v ďalšom konaní a zakladá
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je predovšetkým
zabezpečiťbezprostrednúochranudieťaťavsituácii,keďsaobjaviaskutočnostinasvedčujúcemožnému
ohrozeniu jeho fyzickej alebo psychickej integrity. Osobitnú pozornosť odvolací súd venoval aj správaniu
otca po odovzdaní maloletej starým rodičom. Z obsahu spisu vyplýva, že otec nekontaktoval príslušný

orgán sociálnoprávnej ochrany, nezúčastnil sa žiadnej koordinácie a nepreukázal žiadnu aktivitu
smerujúcu k riešeniu situácie spôsobom zodpovedajúcim jeho rodičovskej zodpovednosti. Táto pasivita
len posilnila záver, že bezprostredná ochrana maloletej vyžadovala rýchly zásah zo strany súdu. Na
základe všetkých zistených okolností odvolací súd uzatvára, že okresný súd postupoval v súlade so
zásadou predbežnej opatrnosti, ako aj s princípom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Dočasné

zverenie maloletej do starostlivosti starých rodičov predstavovalo nevyhnutné, primerané a jediným
spôsobom účinné opatrenie, ktoré bolo spôsobilé okamžite zabezpečiť ochranu dieťaťa pred možným
psychickým, fyzickým alebo sociálnym poškodením. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne
a v plnom rozsahu zodpovedá zákonným požiadavkám na nariadenie neodkladného opatrenia.

47. Pre komplexnosť posúdenia veci odvolací súd uvádza preskúmal odvolacie námietky otca, v ktorých
tvrdil, že maloletá bola náhle odlúčená nielen od jeho osoby, ale aj od osôb žijúcich v jeho domácnosti
(jeho partnerky, resp. mal. M.), pričom medzi týmito osobami mali existovať citové väzby, ktorých
prerušenie môže negatívne ovplyvniť psychický stav dieťaťa. Pri posudzovaní tejto námietky odvolací
súd vychádzal podporne i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. z rozsudku Nazarenko

v. Rusko), v ktorom ESĽP zdôraznil, že pojem „rodinný život“ podľa čl. 8 Dohovoru sa neodvíja
výlučne od biologického, alebo právneho príbuzenstva, ale môže vyplývať aj z reálnych a dlhodobo
pestovaných citových väzieb; rozhodujúce je, či medzi dotknutými osobami existujú skutočné, trvalé a
pre dieťa významné osobné väzby. ESĽP v tomto rozsudku ďalej uviedol, že štát má povinnosť posúdiť
individuálne v každom prípade, či je v záujme dieťaťa udržať kontakt s osobou, ktorá nie je príbuzným,

pokiaľ s dieťaťom vytvorila dôvernú a stabilnú citovú väzbu a kritizoval postup, pri ktorom vnútroštátny
právny poriadok „automaticky“ vylúči takúto osobu z kontaktu s dieťaťom bez akéhokoľvek zohľadnenia
najlepšieho záujmu dieťaťa, či významu doterajšieho vzťahu, ktoré závery odvolací súd aplikoval pri
svojom rozhodnutí a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

48. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, preto po teste proporcionality podľa čl. 8 Dohovoru,
keď cieľom napadnutého uznesenia bolo zabezpečiť maloletej A. stabilné, bezpečné a predvídateľné
výchovné prostredie v situácii, keď bola potrebná konsolidácia jej denného režimu a zníženie napätia,
mal za to, že rozhodnutie okresného súdu bolo v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, pretože bolo starostlivoa individuálne posúdené, že slúži jej najlepšiemu záujmu, čo bolo v súlade s vyžadovaným štandardom
(a to i napr. v rozhodnutí Nazarenko, ďalej aj len „ ESĽP“). Napadnuté rozhodnutie je podľa skutkových
zistení, spôsobilé uvedený cieľ naplniť, pretože zabezpečuje maloletej jasné, nerušené a stabilné

prostredie v čase, keď je to pre jej adaptáciu rozhodujúce. Odvolací súd tiež posúdil, či bolo možné zvoliť
menej invazívne opatrenie, avšak vzhľadom na potrebu stabilizácie prostredia a minimalizácie konfliktov
dospel k záveru, že žiadne menej intenzívne riešenie by s rovnakou účinnosťou nechránilo záujem
maloletého dieťaťa. V posudzovanej veci odvolací súd na základe dostupných dôkazov nezistil, že by
kontakty s osobami v domácnosti otca, ktoré otec označil v odvolaní, mali pre maloletú nezastupiteľný

význam pre jej vývin alebo stabilitu. Pri vážení záujmov mal. A. odvolací súd prihliadol na to, že
odvolateľom tvrdené väzby maloletej na partnerku otca, napriek tomu že ju volá mamina a mal. M.
neboli osvedčené v takej intenzite a charaktere k momentu rozhodovania o neodkladnom opatrení,
ako vývinovo jedinečné, či nezameniteľné, a to ani z hľadiska trvania, každodennej starostlivosti, ani z
hľadiska intenzity citovej väzby. Hoci, pripúšťa odvolací súd, že by mohlo ísť o vzťahy pre dieťa pozitívne,
tak neboli osvedčené v tomto štádiu konania a výhradne pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení

okolnosti, ktoré by im dávali charakter elementárnej bazálnosti, (pričom ESĽP v predmetnom rozhodnutí)
priznáva ochranu len tým neformálnym väzbám, ktoré sú založené na tak intenzívnom obojstrannom
citovom prepojení, ktoré prepojenie je pre dieťa nenahraditeľné. Práve absencia takýchto rozhodujúcich
znakov je dôvodom, prečo v tejto veci nemožno prisúdiť sporným kontaktom takú váhu, aby museli
byť uprednostnené pred potrebou stabilizácie prostredia dieťaťa. Okresný súd a ani odvolací súd teda

nekonali na základe „automatizmu“ (ktorý ESĽP v Nazarenkovi kritizoval), ale na základe individuálneho
a dôkazmi podloženého posúdenia, v rovine osvedčenia, konkrétnych okolností prípadu mal. A.. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam otca považuje odvolací súd akcentovať, že zmyslom rozhodnutia
okresného súdu, nebolo oddeliť dieťa od rodiča, ale zabrániť jeho vystaveniu nežiadúcim tlakom,
nevhodným podmienkam a neistote. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu

rešpektovalo ústavný rámec ochrany rodičovských práv aj práva dieťaťa na rodiča, no zároveň chránilo
jeho stabilitu a psychické bezpečie. Tým nebolo právo mal. A., ale ani otca ako rodiča narušené, ale
odvolací súd uprednostnil vyššiu prioritu ochrane záujmov mal. dieťaťa na bezpečie, stabilitu a duševnú
a telesnú integritu.

49. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že aktuálne rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje,
nepredznamenáva rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude vydané po vykonaní náležitého šetrenia
a dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci.

50. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení

poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne

konformný výklad ustanovenia“.

51. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými
odvolacími námietkami otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

52. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že odvolateľ v odvolacom konaní neosvedčil
existenciu takých, pre rozhodnutie podstatných skutočností, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a ktoré

by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie, preto napadnuté
rozhodnutie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožňuje, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

53. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.54. Odvolací súd považuje za nevyhnutné explicitne deklarovať, že všetky vyššie uvedené skutkové
zistenia, právne závery a interpretačné úvahy boli formulované výlučne pre rozhodovanie v predmetnej
veci mal. A.. Neprichádza teda do úvahy, aby sa týmto rozhodnutím konštituovala akákoľvek

interpretačná línia, ktorá by mala normotvorný charakter, alebo by determinovala rozhodovaciu prax
v iných veciach, keďže účinky tohto uznesenia sú striktne viazané na jedinečný skutkový a procesný
kontext,ktorýbolpredmetomsúdnehoprieskumuvtomtokonaní.Akékoľvekvyvodzovaniesystémových
záverov, či zásad aplikovateľných mimo rámec tejto kauzy by nebolo kompatibilné so zásadami
limitovanej striktnej viazanosti na skutkový stav konkrétneho konania.

55. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 52 CMP.

56. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.