Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124378231
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6124378231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o. so
sídlom Bratislava, Laurinská 4, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.,
G. H. XXXX/X, zastúpená: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Nitra, Školská 3, o zaplatenie 13.986
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. júna 2025
č. k. 52C/7/2025-247 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (I.) a žalovanej
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o konkrétnej sume
tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.). Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 657, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 115 Občianskeho zákonníka,
§ 132 ods. 1, 3, § 149, § 151 ods. 1, 2, § 150, § 154, čl. 8 CSP. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovanej zaplatenia pôžičky v sume 12.685 eur s 5% úrokom z omeškania od 05. 09.

2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej postupne požičiaval
finančné prostriedky prevodmi na jej účet takým spôsobom, že od 01. 10. 2021 v tom roku previedol
spolu sumu 6.400 eur a rovnakým spôsobom v mesiacoch január až jún 2022 jej postupne popredvádzal
sumu 6.285,50 eura. Teda celkovo jej požičal sumu 12.685,50 eura, pričom si dobu splatnosti vrátenia
pôžičky so žalovanou nedohodli žiadnu. Z dôvodu, že žalovaná mu doposiaľ pôžičku nevrátila a tvári sa,
že ani ju nemá záujem vracať, z dôvodu, že sa blíži jej premlčanie, má záujem, aby mu ju vrátila a tento
nárok na vrátenie pôžičky uplatňuje v súdnom konaní. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12. 06.

2025 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa ďalej domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 13.986 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 10. 09. 2024 do zaplatenia.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že
žalobca posielal na účet žalovanej v období od 01. 10. 2021 do júna 2022 celkovo 9.071 eur (žalovaná
suma 13.986 eur mínus suma 250 eur, ktorá bola zaslaná z účtu žalovanej na účet žalobcu dňa 02.
02. 2022, mínus suma 500 eur zaslaná dňa 18. 10. 2021 ako záloha na svadbu na účet Hotel I. G.

a mínus 300 eur zaslaná 13. 06. 2022 na účet J. F. G., mínus suma 4.015 eur zaslaná na účet D. K.
dňa 31. 01. 2022). V konaní zostalo sporným, na základe akého právneho titulu boli čiastkové sumy
pripisované na účet žalovanej. Je zrejmé, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná
forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Pre jej platnéuzavretie je potrebné predovšetkým presné označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky a
reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V prejednávanom prípade zostalo na posúdení
súdu, či medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke.

1.3. Dôkazné bremeno preukázania platného uzatvorenia (rámcovej) ústnej zmluvy o pôžieke za?ažuje
žalobcu. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanej v uvedenom období poukazoval na jej úeet finanené
prostriedky, avšak súd mal z vykonaného dokazovania za to, že žiadnym spôsobom nepreukázal
uzavretie a existenciu (rámcovej) zmluvy o pôžieke medzi sporovými stranami. Žalobcove skutkové

tvrdenie, že 01. 10. 2022 ako verite3 uzatvoril vo vtedajšej spoloenej domácnosti so žalovanou ako
dlžníkom bezúeelovú „rámcovú” ústnu zmluvu o pôžieke, pod3a ktorej jej vždy pošle peoažnú eiastku na
bankový úeet, ktorý ona oznaeí, prieom mu ich po tom, ako ju o to požiada, všetky spoloene vráti, sa javí
v logickom rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami a žalobným petitom, kedy žalobca deklaruje,
že na základe ústnej zmluvy o pôžieke poskytoval žalovanej finanené prostriedky už od 01. 10. 2021. S
výnimkou finanených prostriedkov zaslaných žalovanej doa 04. 10. 2021, 18. 10. 2021, 16. 11. 2021, 21.

01. 2022 a 02. 02. 2022 (zjavný omyl žalobcu) bolo preukázané, že žalobca zasielal finanené prostriedky
na jej úeet a žalovaná v totožný deo prevádzala zaslané finanené prostriedky na úety zamestnancov
žalobcu alebo osôb spolupracujúcich so žalobcom v súvislosti s jeho podnikaním (skutoenos?, že osoby
L. a K. obchodne spolupracujú so žalobcom, žalobca v konaní nepoprel).

1.4. Finanené prostriedky v sume 500 eur zaslané doa 18. 10. 2021, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil,
neboli zaslané na úeet žalovanej, ale na úeet Hotel David Bošany. Finanené prostriedky v sume 4.015
eur boli zaslané doa 21. 01. 2022 na úeet D. K., a nie na úeet žalovanej. Finanené prostriedky v sume
300 eur boli zaslané na úeet J. F. G.. K danému súd uvádza, že tu opä? okrem povinnosti tvrdenia má
žalobca aj dôkaznú povinnos? preukáza?, že menované žalované sumy sa dostali na základe ústnej

zmluvy o pôžieke do dispozície žalovanej (ako zákonný predpoklad vzniku zmluvy o pôžieke ako zmluvy
reálnej v zmysle § 657 Obeianskeho zákonníka), eo v predmetnom prípade preukázané nebolo. V
súvislosti s poskytnutím finanených prostriedkov vo výške 300 eur doa 13. 06. 2022 žalovanej súd ešte
poznamenal, že aj keby žalobca preukázal, že poskytol žalovanej na kvety na svadbu pôžieku, keiže
sporové strany doa 11. 06. 2022 uzatvorili manželstvo, žalobca by musel v konaní preukáza?, že ju

žalovanej poskytol z jeho oddeleného majetku, eo preukázané nebolo. Vo vz?ahu k sume 150 eur zo doa
25. 01. 2022 (duplicitne uplatoovanej) žalovaná preukázala, že žalobcom krátkodobo požieanú sumu za
vypracovanie zmluvy právnieke mu v ten istý deo vrátila na jeho úeet s poznámkou „vrátané peniaze za
ciernu.“ Eo sa týka finanených prostriedkov zaslaných žalovanej doa 04. 10. 2021, 16. 11. 2021 a sumy
77,19 eura z 24. 11. 2021 (zo sumy 150 eur zaslaných žalobcom žalovanej bolo 95,03 eura prevedené

na úeet Pihík, zvyšok bol pod3a žalovanej použitý na úhradu dobierky žalovaného, eo žalovaný v konaní
nepoprel), žalobca vo vyjadrení k odporu poprel, že žil v spoloenej domácnosti so žalovanou, tvrdil,
že nežili v spoloenej domácnosti, že žili len v spoloenom dome a každý zo svojho priamo uhrádzal
náklady, ktoré vznikali. Vo vyjadrení zo doa 02. 05. 2025 už však tvrdí, že doa 01. 10. 2022 ako verite3
„vo vtedajšej spoloenej domácnosti“ so žalovanou uzavreli ústnu zmluvu o pôžieke. Súd z dôvodu, že

žalobca tvrdenie žalovanej zo doa 02. 06. 2025 o existencii spoloenej domácnosti žalobcu so žalovanou
od apríla 2017 do jari 2024 už nepoprel a sám ju uvádza, považoval spoloenú domácnos? sporových
stránzanespornú.Pojem„spoloenádomácnos?“vzmysle§115Obeianskehozákonníkasúdyvykladajú
tak, že spoloenú domácnos? vedú tí, ktorí spolu trvale žijú a spoloene uhrádzajú náklady na svoje
potreby. Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistite3né okolnosti, ktoré svedeia o

úmysle vies? také spoloeenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu. Pri existencii spoloenej domácnosti
sporových strán, kedy medzi sporovými stranami dochádzalo k spoloeným úhradám na bežné výdavky
spojené s chodom domácnosti a zabezpeeovaním potrieb ich maloletého syna, žalobca nepredložil
žiadne dôkazy preukazujúce, že došlo medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy o pôžieke a že táto
žalovaná eas? prevedených finanených prostriedkov predstavovala pôžieku žalovanej, a nie financie

na úhradu výdavkov spojených s chodom domácnosti a starostlivos?ou o ich maloletého syna. V tomto
smere súd uzavrel, že kauzou zmluvy o pôžieke je poskytnutie vecí ureitého druhu (najmä peoazí), teda
samotná pôžieka. Ak verite3 preukáže, že dlžníkovi poskytol peoažné prostriedky, avšak nepreukáže,
z akého dôvodu (kauzy) má dlžník povinnos? peniaze vráti?, nemožno hovori? o preukázaní uzavretia
zmluvy o pôžieke, ale napr. o darovaní. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal platné uzatvorenie rámcovej ústnej zmluvy o
pôžieke medzi sporovými stranami.1.5. Taktiež mal súd prvej inštancie za zrejmé, že na strane žalovanej nedošlo ani k vzniku
bezdôvodného obohatenia, pretože nebol naplnený žiaden zo zákonných spôsobov uvedených
v Obeianskom zákonníku pre jeho vznik. Súd opä? prihliadol na fakt, že žalobca so žalovanou žil v

spoloenej domácnosti a odkázal na bod. 13.4 rozsudku. Na základe uvedených skutoeností a záverov,
a hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, no najmä v ich vzájomnej súvislosti, mal súd prvej inštancie za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal bez akejko3vek pochybnosti svoje tvrdenia
uzavretia zmluvy o pôžieke. Súd aj s oh3adom na všeobecné závery týkajúce sa dôkazného bremena
poukázal na to, že bolo povinnos?ou žalobcu svoje tvrdenia preukáza?, prieom zmyslom takéhoto jeho

dôkaznéhobremenajeumožni?súdurozhodnú?ovecisamejivtakýchprípadoch,keiureitáskutoenos?
významná pod3a hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla by? preukázaná, a
kei teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožoujú súdu prija? záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto
skutoenosti, ani o tom, že by táto skutoenos? bola nepravdivá. Súd preto konštatoval, že pravdivos?
tvrdení žalobcu preukázaná nebola, žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii zmluvy o pôžieke,
a preto nezostávalo prija? iný záver, než žalobu zamietnu?. O trovách konania súd rozhodol v zmysle

ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola plne procesne úspešná, preto má
voei neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd tak zaviazal žalobcu
k povinnosti nahradi? žalovanej trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutoeností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté

rozhodnutie považuje za nezákonné a nepreskúmate3né, ktoré obchádza podstatné skutkové tvrdenia
ním prednesené a súeasne sa vôbec nevysporiadava s právnou alternatívou bezdôvodného obohatenia,
ktorú vo veci výslovne vzniesol. Súd síce v napadnutom rozsudku teoretizuje o pojmových znakoch
bezdôvodného obohatenia, ale nikde neuvádza, preeo sa takýto právny dôvod pod3a neho v predmetnej
veci neuplatní. On pritom výslovne uviedol, že pokia3 by súd nesúhlasil s jeho právnym názorom, že

medzi ním a žalovanou bola uzatvorená ústna zmluva o pôžieke, potom je povinný vec ex offo posúdi?
ako plnenie bez právneho dôvodu. V rozsudku však nie je jediná veta, ktorá by vysvet3ovala, preeo súd
takýto právny názor odmietol, rozhodnutie je teda nepreskúmate3né a arbitrárne. Súd o jeho zásadných
skutkových tvrdeniach mleí. On pritom detailne rozpísal každú jednotlivú platbu, uviedol dôvod jej
poskytnutia, oznaeil osobu prijímate3a, prípadne dôvod, preeo peniaze platil za žalovanú. Tvrdil, že

medzi nimi existovala neformálna ústna rámcová dohoda o pôžieke, ktorá zodpovedá prirodzenej logike
medzi blízkymi osobami, ktorí spolu žili, mali die?a a dôverovali si. Aj pod3a stálej judikatúry bolo v
predmetnej veci povinnos?ou súdu zaobera? sa všetkými skutkovými tvrdeniami a dôkaznými návrhmi,
ktoré mohli ma? podstatný význam pre vec. Napriek tomu, súd rozhodoval spôsobom, akoby ich on
vôbec nevzniesol, eím sa dopustil nielen procesného, ale aj hmotnoprávneho pochybenia. Súd prvej

inštancie dospel zároveo i k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neakceptoval jeho tvrdenie, že
predmetné platby (najmä tie adresované iným osobám) boli súeas?ou dohody o pôžieke so žalovanou.
Je úplne zrejmé, že tieto údaje o eíslach úetov cudzích osôb mu mohla poskytnú? len samotná žalovaná.
A ak mu ich dala, zrejme to nebolo len tak, ale preto, že ho žiadala o peniaze, teda o pôžieku. Tento
zásadný moment však súd úplne odignoroval, akoby išlo o nepodstatný detail. Záver súdu, že napríklad

platba vo výške 4.015,00 eura na úeet D. K. nepredstavuje pôžieku pre žalovanú, je nelogický, svojvo3ný
a odporuje pravidlám bežného uvažovania. Vo svojom podaní výslovne uviedol, že platbu vykonal na
základe výslovnej žiadosti žalovanej, prieom žalovaná sama mala zabezpeei? finanené prostriedky pre
svojho brata. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, preeo by len tak zo svojho osobného úetu zaplatil
znaenú eiastku pre cudziu osobu, ktorú osobne nepozná, nekomunikuje s oou, ani nikdy nedostal od

nej žiadnu požiadavku. Rovnako nepreskúmate3né sú aj skutkové zistenia týkajúce sa ialších platieb,
napríklad úhrady za kvety na svadbu, ktorú pod3a neho mala pod3a dohody hradi? žalovaná, ale on ich
na jej žiados? zaplatil z vlastného úetu. Fakt, že peniaze putovali priamo k predajcovi (kvetinárke), nijako
nevylueuje, že išlo o pôžieku pre žalovanú, ktorá sa rozhodla uhradi? svoj záväzok voei tretím osobám
prostredníctvom neho. Presne rovnaká logika platí aj pre úhradu zálohy svadby vo výške 500 eur priamo

na úeet hotela, ktorú mala pod3a dohody žalovaná znáša?, ale požiadala ho, aby ju zaplatil za ou. Jeho
tvrdenia v podaní zo doa 02. 05. 2025 boli konzistentné, konkrétne a detailné a korešpondujú so zdravým
rozumom aj bežnou životnou praxou medzi osobami, ktoré spolu žijú, plánujú svadbu, majú spoloené
die?a a vzájomnú dôveru. Ak súd tvrdí, že platby nemali súvis s pôžiekou, mal dôsledne a konkrétnevysvetli?, eo pod3a jeho názoru tieto platby predstavovali. Napadnuté rozhodnutie však vychádza zo
skutkových zistení, ktoré sú v rozpore s vykonanými dôkazmi a logikou veci. Žalobca ialej uviedol, že
navrholvykona?doplneniedokazovania,atovýsluchomviacerýchsvedkov,atopánaF.,E.,M.aD.,teda

osôb, ktoré boli jeho zamestnancami v ease rozhodujúcich skutkových udalostí. Tieto dôkazy boli pritom
k3úeové pre posúdenie vierohodnosti tvrdení žalovanej, ktorá sa poeas konania bránila tým, že údajne
len „preposielala“ peniaze jeho zamestnancom, ktoré jej mal dáva? on, prieom to prezentovala ako
spôsob „naeierno“ vyplácaných miezd. Práve výsluch týchto zamestnancov mohol prinies? jednoznaené
objasnenie, ei a ako im boli peniaze vyplácané, kto ich posielal, ei o tom vôbec vedeli a ei išlo o

výplatu mzdy alebo o eosi iné. Súd však napriek skutoenosti, že vykonanie uvedených dôkazov bolo
pre objasnenie skutkového a právneho stavu úplne k3úeové, všetky návrhy na doplnenie dokazovania
zamietol. Súd svoj postup odôvodnil tým, že dôkazy boli navrhnuté oneskorene a po koncentrácii
konania. Má za to, že postup súdu, ktorý bez predchádzajúceho vyhlásenia koncentrácie konania
zamietol všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania, je v hrubom rozpore so zákonom, Ústavou, ako
aj ustálenou súdnou praxou, pod3a ktorej súd nemá rozhodova? formalisticky, ale spravodlivo. Zistenie

skutoeností, ku ktorým mali vypoveda? jeho zamestnanci, bolo pre celé konanie úplne zásadné. Bez
ich výpovedí ostalo tvrdenie žalovanej úplne neoverené a jednostranne prijaté súdom ako pravdivé,
eo je v rozpore so zásadami spravodlivého procesu. Súd svojim postupom porušil základné pravidlá
spravodlivého procesu, keiže vylúeil dôkazy, ktoré boli potrebné na to, aby mohol správne rozhodnú?.
Navrhol, aby odvolací súd pod3a ust. § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil

tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby pod3a ust. § 389 CSP napadnuté rozhodnutie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, udávajúc, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozsudku uviedol podstatné skutkové tvrdenia oboch strán sporu, zhrnul výsledky

vykonaného dokazovania, uviedol skutkové zistenia, ku ktorým dospel a oznaeil aj dôkazy, ktoré strany
sporu predložili, vrátane tých, ktoré v rámci obrany k žalobnému návrhu produkovala ona. Žalobca od
poeiatku súdneho sporu neprodukoval substancované skutkové tvrdenia, len úeelovo poukazoval na
úhrady peoazí z jeho bankového úetu a produkoval všeobecné skutkové tvrdenia o poskytnutí údajných
pôžieiek pre ou, a to vo výške, v ktorej mal tú-ktorú eiastkovú sumu poukáza? na jej bankový úeet.

Žalobca si vôbec nesplnil procesnú povinnos? ustanovenú § 132 ods. 1 CSP i § 150 ods. 1 CSP
a skutkové tvrdenia v žalobe výslovne absentovali. Dôvodil údajnou ústnou zmluvou o pôžieke, no
svoje všeobecné a neureité skutkové tvrdenia nepreukázal, pritom ona tieto skutkové tvrdenia žalobcu
výslovne úeinne poprela, kei uviedla vlastnú predstavu o skutkových tvrdeniach vo vz?ahu k všetkým
žalobcom tvrdeným údajným „pôžiekám“ a predložila k tomu listinné dôkazy, ktoré žalobca žiadnym

spôsobom nespochybnil a jej skutkové tvrdenia nepoprel. Žalobca po 7 mesiacoch od podania žaloby
zaeal produkova? už iné skutkové tvrdenia o údajnej rámcovej zmluve o pôžieke, ktorá však v rámci
spolužitia osôb v spoloenej domácnosti nie je bežným javom a je príznaená skôr pre oblas? obchodných
záväzkových vz?ahov. Takto reagoval na jej obranu, kei zistil, že táto preukázala úeel, pre ktorý žalobca
poslal peniaze a zároveo aj úeel, ako s týmito peniazmi naložila, spravidla na základe pokynu žalobcu,

ktorý tiež preukázala. Už len s prihliadnutím na poukazované sumy žalobcom aj len v jednotkách
eurocentoch, tieto skôr preukazovali posielanie peoazí na konkrétny úeel, ako poskytnutie pôžieky.
Spravidla si dlžník v bežnom živote berie pôžieku zaokrúhlenú na pevnú sumu v eurách, ibaže by išlo
napr. o vyplatenie konkrétneho dlhu, eo v danom prípade nebolo preukázané. Pokia3 žalobca predložil
súdu prvej inštancie návrhy na doplnenie dokazovania po 7 mesiacoch od podania žaloby, sám sa

vystavil situácií, že súd prvej inštancie môže uplatni? zásadu sudcovskej koncentrácie konania a dôkazy
nevykona?, pritom žiadne ustanovenie CSP súdu neukladá, že by mal strany sporu upozorni?, že
túto zásadu uplatní, a tobôž v prípade, ak sú strany sporu zastúpené advokátom. Žalobca nepredložil
žiadne listinné dôkazy, ktorými by spochybnil listinné dôkazy predložené oou, t. j. nepreukázal opak.
Vzh3adom na procesnú pasivitu žalobcu, súd prvej inštancie považoval jej skutkové tvrdenia, podporené

množstvom listinných dôkazov, za nesporné. Pravdivosti jej skutkových tvrdení podporil žalobca priamo
tým, že predložil zoznam svojich zamestnancov, medzi ktorými boli práve tí, ktorým plnila dlhy žalobcu
ako zamestnávate3a voei svojim zamestnancom. Ak došlo k zisteniu nesporného skutkového stavu
súdom prvej inštancie, ei už de facto alebo de iure, je námietka strany sporu k nevykonaniu dôkazov
oh3adom skutkových zistení, ktoré sa stali nespornými, zjavne nedôvodná. Ako vecne správne uzavrel

súd prvej inštancie, ak totižto došlo k zisteniu skutkového stavu v právnej veci žalobcu de iure, súd
prvej inštancie nemá aké skutkové zistenia vyvodi? z dôkazných návrhov predložených žalobcom,
nako3ko by sa mali preukazova? skutoenosti, ktoré sa už stali nespornými, a teda návrhy na vykonanie
dokazovania sú nadbytoenými. Ako nesporné skutoenosti súd prvej inštancie jednoznaene posúdil, žežalobca nepreukázal oh3adom platieb, ktoré posielal na úety iným osobám, že by sa tieto peniaze
dostali do jej dispozície, ani to, že ak by sa aj hypoteticky dostali, že by sa malo jedna? o poskytnutie
pôžieky. V tomto smere súd prvej inštancie ani po právnej stránke nemohol uzavrie? vec inak, ako

tak, že nedošlo ani k poskytnutiu pôžieky, ani k vzniku bezdôvodného obohatenia, nako3ko žalobca
nepreukázal ním tvrdené rozhodujúce skutoenosti a zo žiadnych dôkazov nevyplynuli skutoenosti, ktoré
bypreukazovali,žesapeniazedostalidojejdispozienejsféry.Žalobcanepreukázalpodstatnénáležitosti
zmluvyopôžiekeaskutkovétvrdeniažalobcuobsiahnutévpodanízodoa02.05.2025ouzavretíúdajnej
rámcovej zmluvy o pôžieke zo doa 01. 10. 2022, súd prvej inštancie vyhodnotil ako zjavný logický rozpor

(nezmysel) s tým, že žalobca v podanej žalobe tvrdil, že pôžieku jej mal poskytova? už od 01. 10. 2021, t.
j. dávno pred tým, ako mala vzniknú? ústna rámcová zmluva o pôžieke. Žalobca sa vo svojich úeelových
skutkových tvrdeniach tak zamotal, že tieto nevykazujú známky vierohodnosti, ale naopak, zjavnej
úeelovosti a prispôsobovania skutkových tvrdení procesnej obrane oou produkovanej a práve skutkové
tvrdenia žalobcu sú v tomto smere nekonzistentné, nelogické a vo vzájomnom rozpore. V nadväznosti
na odvolaciu námietku žalobcu uviedla, že je zrejmé, že súd prvej inštancie vyeerpávajúcim spôsobom

v odôvodnení rozsudku uviedol každú jednotlivú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, prieom
nezistil, že by sa na úkor žalobcu akoko3vek obohatila. Z nesporných skutkových zistení vyplýva,
že od poeiatku nešlo zo strany žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu, ktorý bol charakterizovaný
pokynmi v komunikácií strán sporu, z obsahu ktorých bolo nesporné, že žalobca jej dal príkaz, aby plnila
prostredníctvom jej bankového úetu, z peoazí zaslaných žalobcom, najmä jeho dlhy voei zamestnancom

a spolupracujúcim osobám pri podnikaní žalobcu. Je zrejmé zo správania strán sporu z minulosti, že
bola medzi nimi dohoda o tom, že bude spravova? peniaze žalobcu na úeely plnenia jeho dlhov a/
alebo iných záväzkov alebo obstarávanie jeho vecí alebo potrieb spoloenej domácnosti alebo elenov
spoloenej domácnosti. Právny dôvod tu od poeiatku existoval, a tak nemožno žalobcom dôvodi? vznik
bezdôvodného obohatenia na jej strane. Z nesporných skutkových zistení vyplýva, že od poeiatku

nešlo zo strany žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu, ale aj plnenia na úeely spoloenej domácnosti,
skutoenos?, ktorá sa v konaní stala de facto nespornou, kei obe strany sporu to zhodne tvrdili. Je mylný
prístup žalobcu, že ak súd prvej inštancie nezistil uzavretie zmluvy o pôžieke medzi stranami sporu;
že mal ex offo posúdi? plnenia žalobcu ako bezdôvodné obohatenie. Právny dôvod plnení žalobcu od
poeiatku existoval, nemožno potom dôvodi? vznik bezdôvodného obohatenia. Tvrdenia žalobcu o tom,

že napadnutý rozsudok je nepreskúmate3ný a arbitrárny, je v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením.
Obdobne nemožno prija? záver tvrdený žalobcom, že súd prvej inštancie hrubo porušil ustanovenie
CSP tým, že neuviedol v napádanom rozsudku skutkové tvrdenia žalobcu, kei rozsudok práve tieto
podstatné skutkové tvrdenia žalobcu obsahuje. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutoeností, z dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia, na zistený skutkový

stav aplikoval príslušnú právnu normu, z ktorej vychádza právne posúdenie veci, pritom umožnil obom
stranám sporu v širokej miere uplatni? ich procesné práva, vydaný rozsudok vyeerpávajúcim spôsobom
odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými žalobnými argumentmi. Navrhla, aby odvolací súd postupom
pod3a § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná sa snaží
nahrádza? a dopaoa? odôvodnenie rozhodnutia súdu, eo tým súd vlastne chcel a mal poveda?. Kei
žalovaná tvrdí, že neprodukoval substancované skutkové tvrdenia ..., tak toto je mimo právnej roviny.
Bez jeho skutkových tvrdení, obsiahnutých v žalobe, by predsa súd nevedel, eo vlastne má pojednáva?.
Žalovanásipomýlilaslovo"nesporné"soslovom"preukázané".Aksaureitéskutoenostimajúdokazova?

riadne oznaeenými dôkazmi, tak z tohto vyplýva, že neboli nesporné. Nesporné je to, eo druhá strana
uznávaanepopiera,alenieto,eonavrhujedôkazmipreukazova?.Akžalovanáoznaeilaúety,kamjejmá
posiela? peniaze, pod3a § 567 ods. 1, 2 Obeianskeho zákonníka ako miestom plnenia sa stali zákonným
spôsobom platby v prospech žalovanej. Žalovaná oznaeenie úetov nepopierala. Ak k bezdôvodnému
obohateniu žalovanej nedošlo, žalovaná mala preukáza?, že ona tieto svoje záväzky riadne zaplatila

inými platbami, a preto sa jej záväzky neznížili jeho platbami, ale vlastnými platbami. Konštatoval, že z
popisu jednotlivých platieb je zrejmé, že sa nejednajú o žiadne náklady na potreby elenky domácnosti,
ale štandardné jej záväzkové vz?ahy. I napriek tomu, že sa žalovaná snažila preformulováva? a
nahrádza? namietané nedostatky súdneho rozhodnutia, takýmto spôsobom k zhojeniu vád napádaného
rozsudku, nedochádza.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd pod3a § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania žalobcu, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správnypotvrdi?, kei súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj po právnej stránke správne
posúdil.

6. Žalobca podal v danej veci žalobu, na základe ktorej sa domáhal od žalovanej (po pripustení zmeny
žaloby súdom) zaplatenia sumy 13.986 eur titulom pôžieky, kei tvrdil, že žalovanej postupne požieiaval
prevodmi na jej úeet žalovanú sumu, a to v období od 01. 10. 2021 do júna 2022, prieom dobu splatnosti
vrátenia pôžieky so žalovanou nedohodli žiadnu. V priebehu konania doplnil, že pokia3 konajúci súd
nebude ma? za preukázané uzavretie zmluvy o pôžieke, je potrebné ním uplatnený nárok posúdi? ako

plnenie titulom žalovanou získaného bezdôvodného obohatenia.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody,

dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo
odôvodnil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak odvolací súd ako vecne správny potvrdil
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. K podanému odvolaniu žalobcu je potrebné
uviesť, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie v prospech odvolateľa a odvolací súd ho vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

12. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej

zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020).

13. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Nesplnenie povinnosti
tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé,

úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry
sporu. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko
to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe
hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné
a rozhodujúce. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované.

Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný
následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových
tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné
vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.14. Dôkaznýmbremenom(vspojitostisdôkaznoupovinnosťou)sarozumiezodpovednosťstranysporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym

následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného
bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma,
ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena,
teda ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. Teda, dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností zaťažuje tú stranu konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.

15. V prejednávanom prípade žalobca v žalobe udával, že žalovanej postupne požičiaval finančné
prostriedky, v období od 01. 10. 2021 do júna 2022, prevodmi na jej účet (resp. na účet tretej osoby),
pričom doba vrátenia jednotlivých požičaných súm medzi stranami dojednaná nebola. K uvedenému
predložil výpisy z jeho peňažného účtu o zasielaní finančných súm v rôznych výškach na účet žalovanej

(resp. tretej osoby). Žalovaná v rámci jej procesnej obrany v tomto konaní poprela skutkové tvrdenie
žalobcu o zasielaní peňažných prostriedkov na jej účet (resp. na účet tretej osoby) titulom pôžičky
a vo vzťahu ku každej platbe poukázanej žalobcom na jej účet, resp. na účet tretej osoby, uviedla
dôvod takéhoto plnenia žalobcom, ku ktorému tvrdeniu jednak predložila výpisy z jej účtu, ako i dôkazy
zo vzájomnej komunikácie strán sporu, obsahujúce konkrétny pokyn žalobcu na realizáciu platby zo

strany žalovanej, konkrétnej žalobcom určenej osobe a v ním určenej výške, čo následne našlo svoj
odraz v ňou predložených výpisoch z jej účtu, z ktorých bola zrejmá jednak prijatá platba od žalobcu
a následne zrealizovaná platba v zmysle ňou tvrdeného a dokladmi podloženého pokynu žalobcu.
Žalovaná tak účinne poprela skutkové tvrdenie žalobcu, že by žalobcom zasielané finančné sumy
na jej účet (resp. účet tretej osoby) predstavovali ním poskytnutú pôžičku. Takto žalovanou účinne

popreté skutkové tvrdenia žalobcu následne žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.
Nestalo sa tak tým, že žalobca zaslal súdu prvej inštancie doklady, že svojich zamestnancov vyplácal
sám, pretože skutočnosť, že osobám, ktorých zamestnával (jedná sa o totožné mená osôb, ktorým
žalovaná v zmysle jeho pokynu v komunikácii poukazovala ním udávané sumy), platil mesačne mzdu,
neznamená, že tým istým osobám nemohli byť mimo tohto mzdového plnenia poskytované i iné finančné

plnenia, tak ako to vyplýva z dokladov predložených žalovanou. K týmto skutkovým tvrdeniam žalovanej
podporenými predloženými dôkazmi, žalobca nezaujal žiadne relevantné stanovisko. Nestalo sa tak ani
v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 02. 05. 2025, na ktoré opakovane poukazuje, pretože obsahom tohto
vyjadrenia je jednak ním novo tvrdená skutočnosť o uzatvorení rámcovej zmluvy o pôžičke, navyše zo
dňa 01. 10. 2022, t. j. z obdobia už existencie manželského zväzku strán sporu a súčasne z obdobia po

tom, čo bolo z jeho strany realizované plnenie žalovanej, ako i v tomto podaní opätovne vo všeobecnej
rovine tvrdil dôvodnosť ním podaného návrhu bez toho, že by konkrétne a účinne reagoval na procesnú
obranu žalovanej. Pokiaľ v tomto ohľade navrhol v konaní vypočuť jeho zamestnancov - F., E., M. a D.,
podľa názoru odvolacieho súdu ich vyjadrenie ohľadne toho, či im žalobca ako zamestnávateľ zasielal
mzdu a či im žalovaná posielala peniaze, nemôže spochybniť to, že v konaní bol žalovanou predložený

jednoznačný dôkaz o takto realizovaných platbách v zmysle pokynu samotného žalobcu. Skutočnosť,
či v tomto ohľade plnenia preposielané žalovanou zamestnancom žalobcu (v zmysle jeho pokynu)
predstavovali výplatu mzdy alebo niečo iné, je v kontexte toho, čo je predmetom tohto sporu, úplne
irelevantná. Žalovaná svoje skutkové tvrdenia preukázala predloženými dôkazmi, a pokiaľ súd prvej
inštancie mal ňou tvrdené skutočnosti za preukázané, postupoval správne a v žiadnom ohľade nekonal

v rozpore so zásadami spravodlivého procesu, tak ako tvrdí žalobca, ktorý okrem toho, že svoj nárok ani
skutkovo substancovane nevymedzil, teda neuniesol ani bremeno tvrdenia, k týmto jeho tvrdeniam a v
kontexte procesnej obrany žalovanej nepredložil žiadne dôkazy na podporu uplatneného nároku. Pokiaľ
potom navrhol vykonanie dôkazu, ktorý v okolnostiach prejednávanej veci a danej procesnej situácii
nemožno vyhodnotiť inak ako nadbytočný, nie je možné konštatovať, že postupom súdu prvej inštancie

by boli porušené jeho procesné práva a že procesný postup súdu prvej inštancie bol nesprávny.

16. V kontexte uvedeného treba dodať, že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia, pričom ako
strana sporu, ktorá obhajuje svoje práva, je zaťažený bremenom tvrdenia vo väčšej miere, nakoľko musí
v prvom rade tvrdiť to, čoho sa domáha a uviesť také tvrdenia, ktoré zodpovedajú skutkovým znakom

právnych noriem. I keď nesporné je, že strana sporu nie je povinná uplatnený nárok, ani obranu proti
nemu právne kvalifikovať, musí však uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený
nárok, resp. obranu proti nemu právne kvalifikoval. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti
sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancovanétvrdenia. Pojem substancované zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva.
Teda, substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu
hmotnoprávnu normu. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie

žaloby.

17. Žalobca v zásade v priebehu konania menil svoje vlastné skutkové tvrdenia, keď dospel až
k skutkovému tvrdeniu o uzavretí rámcovej zmluvy o pôžičke, a to dokonca s dátumom po realizácii
všetkých ním poskytnutých plnení a v čase, keď strany sporu boli v existujúcom manželskom zväzku,

a v rámci neho i v inom právnom režime ako pred jeho uzavretím, keď takéto tvrdenie nemožno
vyhodnotiť ani ako také, ktoré by logicky zapadalo do sledu jednotlivých skutkových udalostí veci, tobôž
nie za také, ktoré by bolo možné považovať v konaní za preukázané. Tvrdenia žalobcu o existencii
zmluvy o pôžičke zostali len v rovine ním ničím nepodložených tvrdení. Pokiaľ žalobca v odvolaní
namietal, že súd neakceptoval jeho tvrdenia, že platby tretím osobám boli súčasťou dohody o pôžičke
so žalovanou, je potrebné predovšetkým uviesť, že existencia žiadnej dohody o pôžičke nebola z jeho

strany preukázaná, tak ako už uviedol odvolací súd vyššie a správne konštatoval i súd prvej inštancie,
a tobôž nebolo preukázané, že platby realizované tretím osobám mali tvoriť pôžičku pre žalovanú, resp.
z akéhokoľvek titulu predstavovať plnenie pre žalovanú. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia
žalobcu, že údaje o číslach účtov tretích osôb mu mala poskytnúť žalovaná, pretože len skutočnosť, že
by touto informáciou disponoval od žalovanej, ešte neznamená, že by preukázal, že na dané čísla účtov

zasielalpôžičkuprežalovanú.Navyše,zjavnenelogicky,naúčtytretíchosôb,keďnačísloúčtužalovanej
opakovane realizoval platby. Pokiaľ v tomto ohľade žalobca namieta, že záver súdu, že napr. platba vo
výške 4.015 eur na účet D. K. nepredstavuje pôžičku pre žalovanú, je nelogický, svojvoľný a odporuje
pravidlám bežného uvažovania, treba naopak uviesť, že tvrdenia žalobcu v súvislosti s platbami na účet
tretích osôb v kontexte tvrdenej pôžičky žalovanej nemožno vyhodnotiť inak ako nelogické a odporujúce

pravidlám bežného uvažovania. Žalobca taktiež hovorí o dohode so žalovanou ohľadne úhrady za kvety
na svadbu a zálohy za svadbu, ktoré mala hradiť žalovaná, pričom ich uhradil on na jej žiadosť a má tak
za to, že sa opätovne jednalo o pôžičku, pričom na túto jeho argumentáciu je potrebné nazerať opätovne
len tak, že žiadna zmluva, dohoda o pôžičke nebola z jeho strany preukázaná, a táto jeho argumentácia
je tak nedôvodná.

18. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdil, že v rozhodnutí absentuje odôvodnenie toho, z akého dôvodu nie je
možné tento jeho nárok podriadiť ani pod nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenie
bez právneho dôvodu, s takouto argumentáciou žalobcu sa odvolací súd rovnako nestotožňuje. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dôsledne rozobral skutkovú podstatu nároku z bezdôvodného

obohatenia, pričom uviedol, že na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie nevzniklo, pretože nebol
naplnený žiadny zo spôsobov jeho vzniku zakotvených v Občianskom zákonníku. Pokiaľ však žalobca
tvrdí, že na ním poskytnuté plnenia by nebol existoval právny dôvod, s uvedeným nemožno súhlasiť,
pretože tento právny dôvod jednak existoval tým, že bolo preukázané, že v súvislosti s realizáciou
plnenia žalovanej zadal žalobca príkaz ako má žalovaná s peniazmi naložiť, z čoho vyplýva fakt, že

žalobca neposielal prostriedky žalovanej bezdôvodne. Tiež treba uviesť, že žalovaná v rámci svojej
procesnej obrany uviedla dôvod realizácie každej jednej platby žalobcom na jej účet a uvedené žalobca
relevantne nespochybnil ani nevyvrátil, pričom treba upriamiť pozornosť aj na to, že strany sporu neboli
„cudzí ľudia“, kde by žalobca bezdôvodne „len tak“ poskytoval plnenia žalovanej, ale išlo o osoby, ktorí
boli partnermi a rodičmi spoločného dieťaťa a tvorili spoločnú domácnosť. Na uvedenom nič nemení

ani to, aká je predstava žalobcu o existencii spoločnej domácnosti, ktorá je vytvorená i v prípade, ak
každý z partnerov má svoje vlastné finančné prostriedky a uhrádzajú oddelene náklady, ktoré vznikali,
keď oddelené účty a oddelená úhrada výdavkov automaticky neznamená absenciu úmyslu žiť spolu
a tvoriť spoločné rodinné zázemie, spoločne (bez ohľadu, že z oddelených účtov) uhrádzať potreby celej
domácnosti v zmysle dohody a spoločne sa podieľať na fungovaní domácnosti ako celku. Takáto forma

spolužitia medzi stranami sporu nesporne existovala, a pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho plnenia žalovanej
počas ich spolužitia by mali byť bez právneho dôvodu, s čím sa súd správne nestotožnil, za takéto
tvrdenia niesol procesnú zodpovednosť s následkami pre výsledok sporu.

19. Napokon, pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani

s takouto jeho argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej
moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí
spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj
z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právona súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García
Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I)

tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Prihliadajúc na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, súslednosti

jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá
určitosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak
nie je arbitrárne, nie je výsledkom svojvôle súdu a nie je nepreskúmateľné. Z rozhodnutia súdu prvej
inštancie je jednoznačný záver, prečo súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu za nedôvodnú a zamietol ju.

20. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, pokiaľ potom súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že

žalobu ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny
a tento podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).