Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011282
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324011282.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 33T/52/2024-187 zo dňa 21.07.2025, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Galanta č.k. 33T/52/2024-187 zo dňa 21.07.2025 bol obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. D. E. X/XX, F., uznaný vinným zo spáchania prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorého sa dopustil na tom
skutkovom základe,

že

dňa 12.3.2024 v čase okolo 22:48 hodiny poškodil sklenenú výplň dverí klenotníctva s názvom „Hornak -
Klenoty" na adrese Šaľa, Hlavná 8/29, a to takým spôsobom, že pristúpil k vchodovým, jednokrídlovým,
automatickyposuvnýmdverámklenotníctvaHornak-Klenoty,vrukáchdržaltextíliu,vktorejmalzabalený

stredne veľký kameň a s takto obaleným kameňom päťkrát udrel do sklenenej výplne vchodových
dverí klenotníctva, následne kameň položil a dvere sa pokúšal vytlačiť vlastným telom, čo sa mu však
nepodarilo a z miesta odišiel na neznáme miesto, pričom došlo k prasknutiu sklenenej výplne dverí,
ohnutiu rámu dverí v hornej časti a taktiež v strede rámu, v dôsledku čoho sa dvere nedali otvárať, museli
byť celé vymenené, čím poškodenej spoločnosti HP Centrum ESO s.r.o., IČO: 36 273 295, Hlavná 8,
Šaľa spôsobil škodu vo výške 3.170,- Eur.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od
6.8.2024,zistiacpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,zistiacpriťažujúcuokolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 2 ods. 1
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.

1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden)
rok a 6 (šesť) mesiacov.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku tak, že
obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom
Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 452 72 956 konajúca na území Slovenskej republiky

prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom organizačnejzložky Lamačská cesta 3/A, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573 škodu vo výške
3.140,- (tritisícstoštyridsať) Eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 187-189.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie čo
do výroku o treste v neprospech obžalovaného okresný prokurátor, ktoré následne písomne odôvodnil
na č.l. 192.

Okresný prokurátor v odvolaní namietal voči výroku o treste napadnutého rozsudku, nestotožnil sa
s právnymi úvahami okresného súdu o dôvodoch uloženia podmienečného trestu odňatia slobody,
výrok o treste považuje za nezákonný a nespravodlivý. Prokurátor poukázal na ustanovenia Trestného
zákona upravujúce zásady na ukladanie trestu, a v tom kontexte na osobu obžalovaného. Obžalovaný
má bohaté skúsenosti s páchaním trestnej činnosti, v odpise registra trestov má uvedených päť

záznamov o odsúdení, z toho v štyroch prípadoch pre majetkovú trestnú činnosť. Obžalovanému boli
ukladané podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom je zrejmé, že už predtým
uložený podmienečný trest odňatia slobody v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky sp.
zn. 2T/126/2018 nebol dostačujúci na jeho prevýchovu. Cieľom konania obžalovaného bola krádež
šperkov, k čomu sa sám priznal. Z Centrálnej evidencie priestupkov možno tiež badať, že obžalovaný sa

necelé tri týždne pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti dopustil priestupku proti majetku krádežou
vobchode,zaktorékonaniebolsankcionovaný.Niejepretozrejmé,zakéhodôvodusúdvzhliadoldôvod
na ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že obžalovaný je v produktívnom
veku (avšak nezamestnaný), resp. od posledného odsúdenia uplynulo päť rokov nie je dôvodom pre
taký postup, keďže hoci obžalovaný posledných päť rokov nespáchal trestný čin, aj napriek tomu sa

dopúšťal protiprávnej činnosti na priestupkovej úrovni. Ďalej poukázal aj na zjavné bagatelizovanie
trestnej činnosti samotným obžalovaným. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uloží zákonný a spravodlivý trest
odňatia slobody so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 31.03.2026 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave a obžalovaného, zároveň v neprítomnosti zástupcu poškodenej. Zástupkyňa
krajskej prokuratúry zotrvala na podanom odvolaní, dôvody odvolania nežiadala zmeniť ani doplniť.
Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora,

odpisom registra trestov na obžalovaného a príslušnými lustráciami na osobu obžalovaného. Strany
nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry
sapridržalapísomnýchdôvodovodvolania,navrhlaodvolaniuvyhovieť.Obžalovanýnemalžiadneďalšie
návrhy.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho
zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd jasne, zrozumiteľne a zákonne súladným spôsobom
presvedčivo vysvetlil svoje úvahy o uložení trestu, primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti
a spravodlivosti vzhľadom na okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného. Pokiaľ ide o výrok
o náhrade škody, ani v tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol pochybenie. Pokiaľ ide o odôvodnenie

rozsudku vo vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom, tento zodpovedá zákonným požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením
stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2025 učinil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal.

Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovanej podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho
zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok
nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011

zo 7. februára 2012)

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, postupoval v súlade so zákonom pri
ukladaní trestnoprávnej sankcie obžalovanému, t. j. pri určení druhu a výmery trestu. Okresný súd
jednak nepochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovanému priznal

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (keďže obžalovaný spáchanie žalovaného
skutku priznal a svoje konanie oľutoval) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona
(obžalovaný sa už v minulosti dopustil spáchania trestného činu). Rovnako okresný súd nepochybil, keď
na základe náležite a správne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k výroku o treste považoval za
primeraný, zákonný a spravodlivý trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov s podmienečným

odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní jeden rok a šesť mesiacov.

Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením okresného súdu, že takto uložený trest zohľadňujú všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,

jeho individuálnej i generálnej prevencie.

V prvom rade odvolací súd musí konštatovať, že skutočnosti, o ktoré prokurátor opiera dôvody
svojho odvolania, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Preto vo všeobecnosti možno
považovať jeho argumentáciu v prospech uloženia nepodmienečného trestu pre zistenú recidívu za

logickú, keďže obžalovaný sa už v minulosti dopustil majetkovej trestnej činnosti, a to nielen v rovine
trestnej, ale aj v rovine priestupkovej, kedy bol za priestupky proti majetku sankcionovaný v správnom
konaní.

Aj napriek uvedenému si však aj odvolací súd osvojil názor a záver o i keď skutočne hraničnom, ale

splnení zákonných podmienok v zmysle § 50 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
a preto v tomto prejednávanom prípade napadnutý rozsudok nevykazuje znaky arbitrárnosti aj napriek
dôvodnosti argumentov, ktoré prokurátor uviedol v dôvodoch svojho odvolania.

V danom prípade skutočne bolo potrebné prihliadať nielen na skutočnosť, že obžalovaný sa k svojmu

konaniu priznal, čo viedlo k prijatiu jeho vyhlásenia o vine, svoje konanie oľutoval, ale aj na skutočnosť,
že v období posledných piatich rokov pred spáchaním skutku sa nedopustil spáchania trestnej činnosti,
a v neposlednom rade na nižšiu závažnosť spáchaného skutku. Aj napriek tomu, že obžalovaný má
v odpise registra trestov uvedených celkom päť záznamov, a to aj pre majetkovú trestnú činnosť,
uvedenú skutočnosť nemožno vnímať výlučne v neprospech obžalovaného, a preto mu ukladať

nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o prvé dve odsúdenia, v týchto prípadoch sa na
obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, pokiaľ ide o ďalšie tri odsúdenia, išlo o majetkovú trestnú
činnosť, avšak naposledy spáchanú v roku 2019. Od tohto momentu, t.j. od posledného odsúdenia
uplynulo obdobie piatich rokov, počas ktorých sa dá povedať, že obžalovaný viedol riadny život
s výnimkou spáchania menej závažných priestupkov proti majetku. Túto skutočnosť možno vnímať

nielen ako recidívu, ale naopak, aj ako dôvod, ktorý nasvedčuje, že jeho náprava je možná, a to práve
vhodne a účelne zvoleným trestom, ktorý nezasiahne do osobnej slobody obžalovaného. Ukladanie
trestu nemá mať žiadnu inú úlohu ako pomyslené nastavenie rovnováhy medzi protiprávnym konaním
a narušeným záujmom.

V čase konania verejného zasadnutia mal obžalovaný 29 rokov, ide o mladého muža, v produktívnom
veku, ktorý pobytom na slobode, rešpektovaním pravidiel správania sa, vyhýbaním sa páchaniu trestnej
činnosti či aj drobných priestupkov môže preukázať svoju nápravu. Obžalovaný, i keď opakovane,
dopustil sa majetkovej trestnej činnosti, následok, ktorý svojím konaním spôsobil zasiahol majetkovúsféru poškodeného, škoda vo výške 3.170,-Eur predstavovala naplnenie znaku základnej skutkovej
podstaty predmetného prečinu. V predmetnom prípade okresný súd správne zosúladil svoje vnútorné
vnímanie spravodlivosti s objektívnym stavom vecí, keď obžalovaného ušetril nepodmienečného trestu

odňatia slobody. Obžalovaný, hoci ako páchateľ menej závažnej majetkovej trestnej činnosti bude
pre seba a spoločnosť užitočnejší na slobode, kde bude mať široký priestor uplatnenia sa na trhu
práce, hľadať zákonné spôsoby ako si zadovážiť zdroje svojej obživy, rovnako sa usilovať o nápravu
spôsobeného bezprávia, a to náhradu majetkovej škody poškodenej. V tomto prípade obžalovaný ako
páchateľ majetkovej trestnej činnosti nepredstavuje pre spoločnosť také riziko, pre ktoré ho musel súd

pozbaviť osobnej slobody, izolovať ho od vonkajšieho prostredia a tým aj prispieť k neúčelne zvolenému
druhu trestu.

V otázke primeranosti ukladania trestov sa venoval opakovane aj Ústavný súd Slovenskej republiky,
ktorý konštatoval, že „U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej
dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane

prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za
spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom
spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň
nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom
prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho

konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa
pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania
represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011-85, b. 25, 26.)

V tomto kontexte odvolací súd poznamenáva, že trestať v súlade s ponímaním spravodlivosti ako
želaným ideálom primeranosti a efektívnosti trestania neznamená trestať viac, či trestať lepšie a za
každú cenu v prípade recidívy páchateľa izolovať od spoločnosti ukladaním nepodmienečného trestu
odňatia slobody. V osobitných prípadoch predstavuje práve ceste podmienečného uloženia trestu
efektívnejší nástroj na to, aby u obžalovaného vyvolal akési zamyslenie sa nad svojou trestnou

minulosťou, motiváciu k náprave, obnoveniu narušených vzťahov, začleneniu sa do spoločnosti. Účelom
trestu totižto nie je spôsobiť páchateľovi trestného činu ďalšiu ujmu, vytrhnúť ho z prostredia, v ktorom
bol začlenený a v ktorom má podmienky na nápravu. Cieľom je vyťažiť z trestu maximum výchovného
potenciálu – ako pre páchateľa, tak aj pre spoločnosť, minimalizovať škodlivosť spáchaného trestného
činu a vrátiť páchateľa späť do spoločnosti, aby sa mohol ako riadny občan podieľať na jej fungovaní.

Práve z uvedených dôvodov potom odvolací súd považuje za vhodnejší a účelnejší práve podmienečný
trest, s určením skúšobnej doby. Nad obžalovaným bude počas plynutia skúšobnej doby v trvaní jeden
rok a šesť mesiacov visieť výstraha nad tým, aby sa páchania nielen majetkovej, ale aj akejkoľvek inej
trestnej činnosti vyhýbal, zadovažoval si zdroje obživy riadnym spôsobom, pričom pokiaľ sa opätovne

rozhodne pre spáchanie trestnej činnosti či protiprávneho konania na úrovni priestupku, neminie ho
výkon uloženého trestu vo výmere deväť mesiacov.

Odvolací súd v osobe obžalovaného, charaktere spáchaného trestného činu či v následku v podobe
majetkovej ujmy poškodenej nevzhliadol dôvod pre zmenu uloženého trestu jeho sprísnením. Trest

odňatia slobody v trvaní deväť mesiacov je takmer na úrovni polovice trestnej sadzby, a preto ho
nemožno, aj napriek jeho podmienečnému odkladu vnímať ako neprimerane mierny.

Záverom odvolací súd vo všeobecnosti pokiaľ ide o ukladanie trestných sankcií a časté favorizovanie
nepodmienečného trestu odňatia slobody pred miernejšou formou potrestania, ktorá je v mnohých

prípadochefektívnejšiasúdmi,poukazujenaNálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,ktorývýslovne
deklaroval „...bolo by žiadúce v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu, aby sa do
budúcna zákonodarca vysporiadal so všeobecne rozšírenou zjednodušenou mylnou predstavou, v
zmysle ktorej prísne trestanie predstavuje zaručený recept na zníženie kriminality, pričom páchateľ
by v podstate mal bytˇ potrestaný nie ako občan majúci základne´ práva a slobody, ale ako nepriateľ

spoločnosti. Je totiž neospravedlniteľne´, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho
trestnému činu bolo obetovane´ kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné
kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerane´
sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnejpolitiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale
jeho jediným preukázateľným efektom su´ chronicky preplnene´ väznice a rastúci index väzenskej
populácie. Zákonodarca ani v rámci boja s kriminalitou nesmie opúšťať základné dlhodobé konštanty

moderného demokratického právneho štátu rešpektujúceho a chrániaceho základné ľudské práva a
slobody (vrátane základných ľudských práv a slobôd páchateľa trestného činu), a to predovšetkým
požiadavku primeranosti, zásadu pomocnej úlohy trestného práva a poňatie trestného práva ako
prostriedku utlmia ratio, ako aj princíp humanity trestného práva.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. U´S 106/2011 z 28. novembra 2012)

Z uvedeného nálezu možno konštatovať, že tak ako pri výkone väzby, tak aj pri výkone trestu, sa
má uväznenie využiť len ako krajný prostriedok, tzv. princíp ultima ratio. V prípade odsúdených by mal
súd najskôr dôkladne zvážiť či by nebolo vhodnejšie uloženie alternatívnych trestov, ktoré nemajú za
následok uväznenie. Využívanie pozbavenia slobody ako opatrenia krajného prostriedku totižto vyplýva
aj z Odporúčania Rec (99)22 Výboru ministrov o preplnenosti väzníc a náraste väzenskej populácie a

Biela kniha o preplnenosti väzníc z roku 2016.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.