Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209884
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124209884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne: A. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XX, XXX XX Q., právne zastúpená: JUDr. Martina Barnová, advokátka so sídlom
Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,

so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/176/2024-76 zo dňa 21. marca
2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že: „I.
Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný j e p o v i n n ývydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 105,08 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 105,08 EUR od 30.11.2024 do zaplatenia, a to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zodňa14.05.2015,včasti[3]PoplatkysúvisiacesposkytnutýmÚveromvznení:„Sposkytnutýmúverom
súvisia nasledujúce poplatky: 1. upomienka pri omeškaní splátky: 10,00 EUR 2. upomienka pri omeškaní
splátky: 25,00 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2015, v časti (4) Záverečné ustanovenia v bode 4.3. v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči

pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto
dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
DlžníkovinakladaťsprostriedkaminaktoromkoľvekÚčteDlžníka/SpoludlžníkaalebosvkladomDlžníka/
Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa dohodli, že ako
prejav započítania postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v časti [4] Záverečné ustanovenia v bode 4.8. v znení: „Každá z osôb podpisujúcich
túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákonač. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť
poskytnutého Úveru ku dňu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb

podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v časti [4] Záverečné ustanovenia, v bode 4.13. v znení: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí,
aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) poplatky podľa ZoÚ, b) úrok z omeškania, c)

zmluvný úrok z úveru, d) splátka istiny úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky
voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr
splatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 28.6.2014, v časti
V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky v bode 5.8 v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v

zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou Úrokovou sadzbou, ako
aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa, keď sa úver stal predčasne splatným až do okamihu
úplného splatenia predčasne splatného úveru.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII.Súd určuje, žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveoúveredobrápôžičkač.XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 28.6.2014, v

časti VIII. Záverečné ustanovenia v bode 8.4 v znení:„Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke
všetky okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že
bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku.
Dlžník a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 14.5.2015
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 2 000
EUR. Žalobkyňa úver v plnom rozsahu čerpala a následne úver predčasne splatila.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na predmetný úver dopadá sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ minimálne z dôvodu absencie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ - uvedenia všetkých predpokladov potrebných pre výpočet
RPMN. V bode 2.2 sa síce uvádzajú základné parametre úveru, avšak je zrejmé, že tieto údaje
nepredstavujú jednoznačné a zrozumiteľne podané informácie o predpokladoch pre výpočet RPMN.

Nesprávny je aj údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na úver podľa totožného ust. § 9
ods. 2 písm. k) ZoSÚ. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal na závery rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, z ktorého vyplýva, že predpoklady použité na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

Žalovaný nereagoval na žalobkyňou vytýkané hrubé porušenie povinnosti s odbornou starostlivosťou
skúmať jej úveruschopnosť pred poskytnutím úveru, čím sa toto jej tvrdenie stalo prakticky nesporné,
resp. žalovaný nepreukázal, že by dodržal povinnosť nahliadnuť do prístupných registrov a postupom
podľa § 7 ZoSÚ skúmal úveruschopnosť a bonitu žalobkyne. Uvedené tak predstavuje hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čoho dôsledkom je v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ taktiež bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru.
Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému
iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru, žalobkyňa preplatila
úver (jeho istinu predstavujúcu poskytnuté finančné prostriedky) o sumu 105,08 EUR, čo v konečnom
dôsledku predstavuje rozsah jej plnenia v prospech žalovaného bez právneho dôvodu.

K vznesenej námietke premlčania prvoinštančný súd uviedol, že zo skutkových tvrdení žalobkyne, na
ktorých podporu predložila listinný dôkaz v podobe prehlásenia Združenia na ochranu spotrebiteľa
HOOS, vyplýva, že žalobkyňa sa o potenciálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedela najskôr 3.2.2023, kedy sa obrátila na uvedené združenie.
Objektívnu premlčaciu dobu súd posudzoval ako 10 - ročnú, a to aj s poukazom na rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie zo dňa 22.04.2021 vo veci C-485/19 LH c/a Profi Credit Slovakia s.r.o.
Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c) CSP
v spojení s § 298 CSP, ako aj v spojení s §§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka a podporne i §
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd v každom a jednom prípade žalobkyňou špecifikovanýchzmluvných podmienok dospel k záveru o naplnení znakov neprijateľnosti v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pričom v každom jednom prípade súd zistil, že totožné alebo veľmi
obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky. Súd dospel k

záveru, že žalobkyňou špecifikované zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto ich výrokmi III. až VII. určil za
neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalovaným prezentované úvahy o šikanóznom spôsobe výkonu práva žalobkyne neboli v konaní
preukázané. Súd vidí zjavný motív žalobkyne podať žalobu práve s ohľadom na to, že sa domnievala, že

zmluva má nedostatky, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom jej žaloba nebola
len nejakou akademickou alebo nedotýkajúcou sa konkrétnych porušení jej spotrebiteľských práv, ale
jedným z uplatnených nárokov je dokonca i nárok na plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd
nevzhliadol dôvod na vyslovenie, že by v danom prípade malo iniciovanie sporu žalobkyňou s odstupom
času od splatenia úveru šikanózny charakter, alebo bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Čo sa týka dôkazov, ktoré súd nevykonal, súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie ohľadom

prepočtu hodnoty RPMN jednak z dôvodu, že sa absenciou tejto náležitosti nezaoberal, keďže zistil
iný dôvod, pre ktorý sa má dotknutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako aj z dôvodu,
že žalobkyňa vôbec ani nenamietala nesprávnosť hodnoty RPMN v zmluve. Výsluch žalobkyne ku
kontraktačnému procesu a motívom podania žaloby súd taktiež nepovažoval za nevyhnutné vykonať.
Žalobkyňa súdu poskytla svoje tvrdenia a podložila ich i listinným dôkazom - prehlásením združenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni
ako plne úspešnej strane v spore priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) f) a h) CSP. Argumentoval, že počas trvania
úverového vzťahu žalobkyňa nerozporovala žiadnu náležitosť zmluvy o úvere, ani iné dohodnuté
zmluvné podmienky. Žalobkyňa úver nepreplatila. Hoci podľa zmluvy o úvere mala celkovo uhradiť
na úver sumu 3 872,14 EUR, reálne zaplatila iba sumu 2 105,08 EUR. K požiadavke na uvedenie
všetkých predpokladov použitých pri výpočte RPMN poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo

dňa 24.2.2021 sp. zn. 7Cdo 183/2020 (R 86/2021). Žalovaný uviedol, že rozhodnutie vo veci C-677/23
o konkrétnom spôsobe a forme uvedenia predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve mlčí,
v dôsledku čoho žalovaný namieta aplikovateľnosť tohto rozhodnutia na daný prípad. Neobstojí ani
vytknutie súdu (ods. 40 napádaného rozsudku) o absencii údaja o dni čerpania úveru a o chybnej
celkovej čiastke úveru vo výške 3 872,14 EUR, keďže tá bola v zmluve o úvere uvedená v prospech

žalobkyne.
Kpoplatkuzaupomienkuuviedol,žeideobežneúčtovanýpoplatokapoukázalnajehofunkcie.Žalovaný
má za to, že započítanie pohľadávok (čl. 4.3 zmluvy) sa nijako neodchyľuje od zákonných ustanovení
§ 580 a 581 OZ o započítaní pohľadávok. Namietané vyhlásenie o osobitnom vzťahu k banke je plne v
súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách. Započítavanie pohľadávok prednostne na príslušenstvo

je podľa žalovaného prípustnou modifikáciou zákonom všeobecne stanoveného spôsobu započítavania
čiastočných plnení peňažného dlhu prednostne na istinu. V úverovej zmluve bol s dlžníkom dohodnutý
spôsob započítavania splátok „prednostne na príslušenstvo“. K úročeniu uviedol, že kumulácia úrokov
je viazaná na pôvodnú (a nie predčasnú) splatnosť úveru, t.j. tak aby veriteľ zinkasoval to, na čo by mal
nárok, ak by dlžník plnil riadne a včas. Taktiež aj namietané zmluvné ustanovenie o povinnosti dlžníka

oznámiť začatie súdnych, konkurzných, exekučných alebo iných konaní, týkajúcich sa jeho majetku, je
plne v súlade so zákonom o bankách a nespôsobuje u žalobkyne značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný naďalej trvá na vznesenej
námietke premlčania. Skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci a okolnosti v rozsudku Súdneho

dvora EÚ zo dňa 22.4.2021 vo veci C-485/19, na ktorý poukazuje súd prvej inštancie sú diametrálne
odlišné. V prvom rade sa žalobca nedomáha vydania plnenia poskytnutého na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ale na základe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný nesúhlasí s
argumentmi súdu, ktoré majú odôvodňovať plynutie desaťročnej premlčacej doby namiesto trojročnej.
Poukázal na prijatý zákon č. 108/2024 Z. z., na základe ktorého bol doplnený Občiansky zákonník o

nové ustanovenie § 53e OZ, účinné od 1.7.2024.
Záverom namietal nevykonanie navrhnutého dôkazu - výsluchu žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku nepovažuje za dostatočné. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na tom, že zmluva o úvere neobsahuje predpoklady
použité na výpočet RPMN s poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 677/23. K

jednotlivým neprijateľným podmienkam poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.
Žalobkyňa napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhla ho potvrdiť.

4. Žalovaný v replike zotrval na podanom odvolaní a poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 11Csp/133/2019, v ktorom súd odmietol tvrdenie spotrebiteľa o preukazovaní jeho vedomosti o

vzniku bezdôvodného obohatenia predložením potvrdenia od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS. Opätovne poukázal na šikanózny výkon práva žalobkyne.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym procesným postupom, inou vadou konania, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonaním dôkazu, nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym

skutkovým zisteniam, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri II.ÚS
78/05).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa
14.5.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver
vo výške 2 000 EUR, ktorý mal dlžník splatiť v 96 mesačných splátkach po 41 EUR mesačne.

8. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským podľa ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanoví zákona o spotrebiteľských
úveroch.

9. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1
písm. b) CSP), s týmito nie je možné sa stotožniť. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.10. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také

pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie

predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods.
2 CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné
pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia
námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola
odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba v

podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom
preskúmať.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd konštatuje, že nielen súdnou
praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach

- od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie
dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených
a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch

predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou
povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30.9.2010).
Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal žalovaným

navrhovanédôkazy.PreukazovaniesprávnostiRPMNuvedenejvzmluvebyničnezmenilonakonečnom
závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodov absencie predpokladov pre výpočet RPMN
a hrubého porušenia povinnosti s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, a všetky podstatné skutkové tvrdenia, ktoré súd potreboval pre zistenie skutkového
stavu, žalobkyňa poskytla v žalobe a vyjadreniach.

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový

stav v prejednávanej veci, z ktorého vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu,
resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci
je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom
vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia
správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a

to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež
zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu
a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu
akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú
povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným

spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne
štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací
súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení

rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu
hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po
individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnymskutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo
pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7
Cdo 7/2010). Podľa odvolacieho súdu nedošlo k naplneniu žiadneho z uvedených odvolacích dôvodov.

14. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne
existovali v čase vyhlásenia rozsudku. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne podstatné, rozhodujúce,

konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za konzistentné a logické, pričom konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a v nadväznosti na
námietky žalovaného v podanom odvolaní uvádza nasledovné.

15. K odvolacím námietkam voči I. výroku napadnutého rozsudku o určení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom z 23.01.2025 vo veci C-677/23 rozhodol tak, že cit.: „Článok
10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle,

že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne
uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať
preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“
Vzhľadom na vyššie uvedený záver Súdneho dvora Európskej únie sa odvolací súd stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že bod 2.2 zmluvy o úvere neobsahuje presné označenie

predpokladov použitých pre výpočet RPMN.
V tomto smere treba vychádzať z článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom základe rovná
aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných, na
ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v

prílohe I., časti I. Podľa odsek 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere a iných
poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či
sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpanie a ostatné náklady.
Pokiaľ ide o slovenské právo, treba konštatovať, že predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou údajov,
ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet RPMN a tento vzorec - tzv. základná rovnica vyjadrujúca
rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej,

je uvedená v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..
Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky náklady
spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý sa poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené
s poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok,
úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí

zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí
mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru.
Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, neobsahuje
v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe. Súdny dvor v rozsudku C
- 677/23 v bode 63 uviedol, že: „Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku,

predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a
výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe
prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje.“ Úverová zmluva síce obsahuje údaje ovýške úveru, úrokovej sadzbe, dobe splácania úveru a pod., avšak tieto nie sú zreteľne označené ako
predpoklady použité na výpočet RPMN v zmysle požiadaviek citovaného rozsudku.
Žalovaný síce tvrdí, že žalobkyni bola odovzdaná aj ďalšia zmluvná dokumentácia, avšak uvedené

tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi.
Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa požiadavky vo
vzťahukpovinnostizakotvenejv§9odsek2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnom
ku dňu zavretia predmetnej zmluvy o úvere, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých
pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov s ich presným označením. Takáto absencia

špecifikácie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho
dvora Európskej únie aplikovateľným v tejto veci sp. zn. C-677/23 z 23.01.2025, z ktorého vyplýva (v
zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ
mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora i
z citovaného slovenského právneho predpisu taktiež vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej

sadzby RPMN (v prejednávanej veci 20,70 % p.a.) nestačí.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že absencia špecifikácie
predpokladov použitých pre výpočet RPMN má dôsledok uvedený v § 11 odsek 1 písm. b) ZoSÚ, teda
pre nedodržanie § 9 odsek 2 písm. k) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Na vyslovenom závere nič nemení ani námietka žalovaného o neaplikovateľnosti rozsudku Súdneho
dvora vo veci C - 677/23. Žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod (napr. odlišné skutkové okolnosti,
ktoré však z rozsudku C - 677/23 nevyplývajú), pre ktorý by nebolo možné uvedený rozsudok aplikovať,
a ani odvolací súd nevidí dôvod, prečo by sa uvedený rozsudok nemal vzťahovať aj na prejednávanú
vec. Len samotná skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí so závermi Súdneho dvora neznamená, že tieto

nie sú pre súd záväzné. Neobstojí ani námietka o priemernom spotrebiteľovi, pre ktorého je vysoko
nepravdepodobné, že by si vedel overiť správnosť výpočtu RPMN, nakoľko, aj keby uvedené tvrdenie
bolo pravdivé, nič to nemení na právnych záveroch Súdneho dvora a požiadavkách smernice 2008/48/
ES .

17. Súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru aj podľa
ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, a to z dôvodu hrubého porušenia povinnosti s odbornou starostlivosťou
skúmať schopnosť žalobkyne splácať úver v zmysle § 7 odsek 1 ZoSÚ. Žalovaný v súdnom konaní
neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vysvetlenia, ako posudzoval bonitu žalobkyne ako dlžníka.
Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či
bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné.
Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie

nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie.
De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1.
Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak
sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Popretie skutkových
tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je

úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým
stavom tvrdeným protistranou. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s., s. 619 -
621: M. Tomašovič).
Civilnésporovékonaniejekonštruovanépomerneformálneaprocesnázodpovednosťzavýsledoksporu

je prvom rade na stranách sporu. Strany sporu majú povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré svedčia v ich
prospech, resp. poprieť skutkové tvrdenia protistrany. Pokiaľ tak neurobia, výsledkom je ich neúspech
v spore.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal jej bonitu, čím hrubo porušil
povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v čase podpisu úverovej zmluvy

bola rozvedená, starobná dôchodkyňa so starobným dôchodkom vo výške 256 EUR a nákladmi na
bývanie vo výške 110 EUR. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie toto skutkové
tvrdenie žalobkyne nepoprel. Odvolací súd pripomína, že povinnosť preukazovať vynaloženie odbornej
starostlivosti zaťažuje veriteľa (ust. § 7 ods. 15 písm. b) ZoSÚ) Preto mal súd v zmysle ust. § 151ods. 1 CSP tieto skutkové tvrdenia za nesporné. Ak teda bolo tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný
žiadnym spôsobom neskúmal jej bonitu nesporné, súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému
aj právnemu záveru o hrubom porušení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a správne aplikoval ust.

§ 11 ods. 2 ZoSÚ, v zmysle ktorého sa v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

18. Ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je absencia údaja podľa ust. § ods. 2 písm.
k) ZoSÚ, t.j. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je ako celková čiastka, ktorú má

klient zaplatiť (celková čiastka úveru) uvedená suma 3 872,14 EUR, avšak ako správne podotkol súd
prvej inštancie, pri počte splátok 96 vo výške 41 EUR, je celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť
3 936 EUR.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/287/2020 zo dňa 30.6.2022 (R
49/2022): „Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen

formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca
chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné
informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej
zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do
určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho

úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho
plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa
podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. ... Pokiaľ teda údaje predstavujúce
obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o
splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho

vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch).“
Nie je správne tvrdenie žalovaného, že tento údaj bol uvedený v prospech žalobkyne. V zmluve je
uvedená nižšia čiastka (3 872,14 EUR ) ako má spotrebiteľka v skutočnosti zaplatiť (3 936 EUR), čo
znamená, že spotrebiteľke bola daná nesprávna a zavádzajúca informácia o tom, že celkovo má zaplatiť

menšiu sumu, ako v skutočnosti.

19. S prihliadnutím na skutočnosť, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov,súdprvejinštancierozhodolsprávneajvovýrokuII.,ktorýmurčil,žežalovaný
je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 105,08 EUR.

20. Súd prvej inštancie sa taktiež správne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania zo strany
žalovaného, keď správne na prejednávanú vec aplikoval plynutie 2 ročnej subjektívnej premlčacej
lehoty, ktorá plynie v rámci 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 odsek 1, 2
Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti pri posudzovaní plynutia subjektívnej premlčacej doby platí,

že rozhodujúcim okamihom pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia je nadobudnutie skutočnej vedomosti oprávneného subjektu
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Už Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 51/2020 zo dňa 9.6.2020 uviedol, že posúdenie
skutočnejvedomostiotom,žedošlokbezdôvodnémuobohateniu,saposudzujevždypodľakonkrétnych

skutkových okolností. V prejednávanej veci bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru
nastupuje ex lege ako dôsledok porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch (absencia predpokladov
na výpočet RPMN v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k) ZoSÚ). Žalobkyňa ako spotrebiteľ
plnila nad rámec požičanej istiny, žalovaný ako dodávateľ služby prijal ako veriteľ od žalobkyne
plnenie nad rámec zákona, preto sa bezdôvodne obohatil. To, že sa žalobkyňa dozvedela o tom, že

už plnila viac ako mala a že došlo k bezdôvodnému obohateniu, zistila až po tom, čo bola zmluva
predložená na posúdenie Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda 1.2.2023. K tomuto
momentu žalobkyňa nadobudla skutočnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom
na vyššie uvedené odvolací súd taktiež poukazuje na to, že súdna prax týkajúca sa začatia plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty je už ustálená, o čom svedčí aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 28.9.2021 sp. zn. 5Cdo/299/2021 (R 14/2022), ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022, cit.: „Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v
prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá
je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal)plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve“. Preto aj odvolací súd
považoval odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
za nedôvodnú.

21. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia, tak aj jej
aplikácia prešla určitým názorovým vývojom pri posudzovaní úverových zmlúv, ktoré majú spotrebiteľský
charakter. Súdny dvor uviedol v rozhodnutí C-485/19, že za okolností, o ktoré ide v prejednávanej veci,
existuje nezanedbateľné riziko, že sa spotrebiteľ nebude počas lehoty na plnenie vyplývajúce z úverovej

zmluvy dovolávať svojich práv priznaných právom únie, keď k premlčaniu v trojročnej premlčacej dobe
podľa § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ sám nie je schopný posúdiť,
či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe zmluvnej podmienky. Potrebné
je preto zohľadniť znevýhodnené postavenie spotrebiteľa, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia nevedia o svojich právach, a preto Súdny
dvor na prvú položenú prejudiciálnu otázku vo veci C-485/19 odpovedal tak, že: „Zásada efektivity sa

má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú
spotrebiteľom o vrátanie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe
nekalých podmienok v zmysle Smernice 93/13, alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s
požiadavkami Smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď došlo k bezdôvodnému obohateniu“. Táto odpoveď Súdneho dvora na posudzovanie plynutia 3

alebo 10 premlčacej doby bola zásadná pre prijatie uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.2.2022 pod sp.
zn. 7Cdo/268/2021, ktoré bolo uverejnené ako R 15/2022 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 2/2022, podľa ktorého „analogická aplikácia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej
republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 odsek 2 Občianskeho
zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom

prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22.4.2021 v právnom poriadku
Slovenskej republiky“. Na základe uvedeného potom odvolací súd musí konštatovať, že v zmysle
ustálenejrozhodovacejpraxenajvyššíchsúdnychautorítjeirelevantné,čibezdôvodnéobohatenie,ktoré
získal dodávateľ na úkor spotrebiteľa, vzniklo v dôsledku neprijateľných zmluvných podmienok, alebo
absencie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, vždy je potrebné v zmysle rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie C-485/19 aplikovať analogicky 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu v úverových
spotrebiteľských vzťahoch.
K odvolacej námietke týkajúcej sa odlišností skutkových okolností prejednávanej veci a okolností v
rozsudku C-485/19 odvolací súd dáva do pozornosti, že Súdny dvor vo svojej odpovedi citovanej
vyššie uviedol, že trojročná premlčacia lehota sa vzťahuje na žaloby podané spotrebiteľom o vrátenie

súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v
zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s
požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008. Len pre úplnosť
odvolací súd podotýka, že smernica Rady 2008/48/ES obsahuje požiadavky na podstatné náležitosti
úverovej zmluvy.

K ust. § 53e Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazoval žalovaný v podanom odvolaní odvolací
poukazuje na prechodné ustanovenie k zákonu č. 108/2024 Z.z., a to ust. § 879x, podľa ktorého
ustanovenia tohto zákona sa použijú na právne vzťahy vzniknuté po 30. júni 2024.

22. Na margo rozhodnutí súdov, ktoré žalovaný konkretizoval v podanom odvolaní s prívlastkom

„rozhodovacia súdna prax“ odvolací súd uvádza, že rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
20Csp/241/2020 zo dňa 25.06.2021 na ktorý odvolateľ poukazuje nenadobudol právoplatnosť, nakoľko
bol zrušený Krajským súdom v Prešove ako súdom odvolacím (5CoCsp/33/2021 zo dňa 24.03.2022).
Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/133/2019 zo dňa 29.09.2020 síce bol Krajským súdom
vPrešoveakosúdomodvolacímpotvrdený,avšakvdanomprípadesajednalooinúskutkovúaprocesnú

situáciu, nakoľko v danom prípade spotrebiteľ bol zastúpený právnym zástupcom, pričom v priebehu
súdnehokonaniaanilennetvrdiliúmyseldodávateľa.RozhodovaciasúdnapraxOkresnéhosúduLevice,
na ktorú poukazuje odvolateľ nie je pre odvolací súd v tomto súdnom konaní nijako záväzná.

23. K odvolaniu žalovaného voči výrokom o určení neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok

odvolací súd uvádza nasledovné:

24. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľskázmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 1 priamo uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). S akoukoľvek neprijateľnou
podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve sa spája sankcia neplatnosti, čo priamo vyplýva z
ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka.

Samotná možnosť spotrebiteľa domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu práv a povinnosti
ustanovených zákonom proti porušiteľovi bola v čase podania žaloby umožnená v ustanovení § 3 odsek
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).
Možnosťurčenianiektorejzmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskejzmluvezaneprijateľnú,atedaneplatnú,
vyplýva aj z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka.

25. Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa uzatvorila typickú formulárovú zmluvu, ktorej obsah
pripravil žalovaný, pričom žalobkyňa nemala možnosť zmeniť jej obsah. Rovnako tak nemala možnosť
participovať na príprave zmluvných podmienok a musela ich buď prijať v takom rozsahu, ako ich pripravil
dodávateľ alebo odmietnuť zmluvu ako celok, vrátane zmluvných podmienok. Možnosť ovplyvniť znenie

zmluvných podmienok je iba fiktívna. Spotrebiteľské právo je preto určené na efektívne zamedzenie
používania neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku konfrontácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom

na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri konfrontácii je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj

k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná
podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa) ako ani to,
kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania alebo až následne. Danosť právneho záujmu
na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je

časovo limitovaná.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že na strane žalobkyne nemožno prezumovať konanie v rozpore s dobrými
mravmi, či zjavne šikanózny výkon práva iba z toho dôvodu, že sa žalobou obrátila na súd po 9 rokoch
od zániku jej dlhu. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že to bol práve žalovaný ako dodávateľ,
ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere nepostupoval v súlade s právnymi predpismi.

26. K určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 3 Poplatky súvisiace s poskytnutým
úverom v znení cit.: „S poskytnutým úverom Lepšia splátka súvisia nasledujúce poplatky: 1. upomienka
po omeškaní splátky: 10,00 EUR, 2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 EUR“, odvolací súd uvádza,
že súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o poplatok, ktorý nie je primeraný,

predstavuje skrytú sankciu vo vzťahu k žalobkyni. Poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa
majetkový prospech, keďže žalovaný požaduje paušálne plnenie nad rámec skutočných a účelných
výdavkov. Upomienka nemôže mať sankčný charakter. Sankčným dôsledkom neskorej úhrady splátky
sú úroky z omeškania. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si
dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom zaslania upomienky nemôže

byť získanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi,
ktorá by prinášala majetkový prospech dodávateľovi. Náklady spojené s vyhotovením upomienky a
jej zaslaním sú nepochybne nižšie ako poplatok vo výške 10 EUR a druhej upomienky 25 EUR. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom

dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).
Ani skutočnosť, že poplatky za upomienky sú bežným účtovaným bankovým poplatkom nekonvaliduje
neprijateľnosť tohto poplatku. To, že k porušovaniu zákonných ustanovení dochádza v rovnakej forme
zo strany viacerých subjektov ešte nerobí z porušovania práva konanie súladné s právom.Na margo určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 3 Poplatky súvisiace s
poskytnutým úverom v bode 3.1. Zmluvy o úvere odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktorými
už bolo uvedená zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, a to rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 11CoCsp/18/2023 zo dňa 14.03.2024 (ktorým súd potvrdil rozsudok Okresného súdu
Poprad sp. zn. 19Csp/25/2022-177 zo dňa 27. februára 2023), rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa 07.03.2025, či rozsudky uvádzané súdom prvej inštancie v bode
62 odôvodnenia.

27. V zmysle zmluvnej podmienky uvedenej v časti 4 Z8verečné ustanovenia v bode 4.3 Zmluvy o úvere,
v znení cit.: „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky
zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek Účtu alebo vkladu vedeného Bankou.
Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov,
či inak neumožniť Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/
Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí“

si mohla banka (žalovaný) započítať svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke žalobkyne z
ktoréhokoľvek jej účtu alebo vkladu vedeného bankou. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
neprijateľnosti uvedenými súdom prvej inštancie a odkazuje na ne. Odvolací súd zdôrazňuje, že
žalovaný si v zmysle tohto zmluvného ustanovenia mohol započítať akúkoľvek sumu, ktorú on považoval
za svoju pohľadávku. Mohlo pri tom ísť aj o sumy (a vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru aj šlo), na ktoré nemal nárok. Týmto ustanovením banka v podstate obmedzila slobodu žalobkyne
nakladať so svojim majetkom. Táto podmienka umožňuje započítanie pohľadávok žalovaného ako
dodávateľa bez jeho výslovnej notifikácie, čo je skutočne nutné považovať za rozporné s právnou
úpravou zakotvenou v § 580 Občianskeho zákonníka, vyžadujúcou právny úkon smerujúci k započítaniu
voči druhému účastníkovi právneho vzťahu, ktorým nemôže byť s časovým odstupom doručený výpis z

účtu, z ktorého by bol spotrebiteľ nútený takéto započítanie dešifrovať.
Na margo určenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky odvolací súd poukazuje na rozhodnutia
súdov, ktorými už bolo uvedená zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, a to rozsudok Krajského
súduvPrešovesp.zn.17CoCsp/13/2023zodňa08.02.2024(ktorýmbolpotvrdenýrozsudokOkresného
súdu Bardejov č. k. 4Csp/78/2021-253 zo dňa 03.11.2022), rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.

8Csp/25/2024-254, zo dňa 2. júla 2024, či rozsudky uvádzané súdom prvej inštancie v bode 63
odôvodnenia.

28. K určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 4 Záverečné ustanovenia v bode 4.8
zmluvyoúvere,vznenícit.:„KaždázosôbpodpisujúcichtútoZoÚ,atokaždáznichjednotlivo,vyhlasuje,

že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie
o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať
Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“ odvolací súd uvádza, že podstata neprijateľnosti vyššie

uvedenej zmluvnej podmienky nespočíva v tom, že by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať konkrétne
podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto
neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho
vyhlásenia. Skutočnosť, že banka má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným
vzťahom k banke, a že v zmluve s klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného

vyhláseniaklientajebankaoprávnenápoužiťsankciuokamžitejsplatnosticelejdlžnejsumyneznamená,
že formulácia predmetnej zmluvnej podmienky nemá obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť
priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe.
V prípade uvedenej zmluvnej podmienky vidí odvolací súd rozpor aj s ustanovením § 35 odsek 1 zákona
o bankách, podľa ktorého banka nemôže s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke uzatvárať iba

tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi.
Zmluvná podmienka uvedená v bode 4.8 Zmluvy o úvere však umožňuje banke v prípade existencie
osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úveru, nielen rizikového.
Dôvodom neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky je teda aj jej neurčitosť. Značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený

nejasnej,nezrozumiteľnejaleboneurčitejzmluvnejpodmienke,zktorejnemožnourčiťprávaapovinnosti
spotrebiteľa.
Na margo určenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky odvolací súd poukazuje na rozhodnutia
súdov, ktorými už bolo uvedená zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, a to rozsudok Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/27/2024 zo dňa 26.03.2025 (ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 8Csp/25/2024-254, zo dňa 02.07.2024 v spojení s opravným uznesením č.k.
8Csp/25/2024-291 zo dňa 13.09.2024), rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024

zo dňa 19.09.2024 (ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp128/2023 zo
dňa 26.02.2024), či rozsudky uvádzané súdom prvej inštancie v bode 69 odôvodnenia.

29. K určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 4 Záverečné ustanovenia v bode 4.13
Zmluvy o úvere, v znení cit.: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom

poradí: a] poplatky podľa ZoÚ, b] úrok z omeškania, c] zmluvný úrok z Úveru, d] splátka istiny
Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby
Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné“ odvolací súd uvádza, že v
súvislosti s vyššie uvedenou podmienkou žalovaný v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 566 odsek 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník oprávnený modifikovať („určiť inak“) podľa vlastného
uváženia spôsob započítavania platieb a sama žalobkyňa si zaškrtnutím políčka „áno“, zvolila takýto

spôsob započítavania platieb. Takéto individuálne dojednanie, bez ďalšieho, nemožno preukázať iba
zaškrtnutím príslušného políčka, bez toho, aby žalovaný ako dodávateľ preukázal, že bolo skutočne
vôľou dlžníka určiť započítanie platieb v takom poradí, že najprv platby budú započítané na náklady
spojené s poistením, následne na poplatky, potom na úrok z omeškania, potom na zmluvný úrok, a
až v poslednom rade na zaplatenie istiny. Takéto dojednanie nielenže je rozpore so zákonom (§ 566

Občianskeho zákonníka), ktorého prednostné použitie vyplýva z § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka,
ale javí sa zároveň ako vysoko nepravdepodobné, aby spotrebiteľ ako dlžník, pokiaľ by mal dostatok
relevantných informácií o tom čo vlastne toto zmluvné dojednanie znamená, s takýmto dojednaním
súhlasil.
Takéto dojednanie jednostranne odoberá spotrebiteľovi ako dlžníkovi právo na určenie pohľadávok,

na ktoré majú byť jednotlivé platby dlžníka započítané, zjavne za účelom úročenia dlžnej istiny, ktorá
má byť splácaná až ako posledná. Uvedenou zmluvnou podmienkou je ešte pred vznikom konkrétnej
pohľadávky vnútený spotrebiteľovi odklon od dispozitívneho ustanovenia upravujúceho takúto situáciu
(§ 566 Občianskeho zákonníka).
Táto zmluvná podmienka je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje jasný a oprávnený ekonomický

záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky,
alepripúšťa,vtakzávažnejotázke,akoujerozhodnutieoúčeleplatbyspotrebiteľa,ľubovôľudodávateľa.
Započítanie splátok, resp. čiastočných plnení najprv na poplatky, potom na príslušenstvo a až v
poslednom rade na samotnú istinu, výrazne navyšuje náklady spotrebiteľa spojené s úverom, oproti
situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou § 566 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací

súd taktiež poukazuje na to, že zmluvná podmienka týkajúca sa započítania platieb zhoršuje postavenie
dlžníka oproti ustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka, pretože určuje spôsob započítania platieb,
ktorý by bol proti vôli dlžníka, pokiaľ by dlžník logicky žiadal započítať platbu výlučne na istinu dlhu.
Na margo určenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky odvolací súd poukazuje na rozhodnutia
súdov, ktorými už bolo uvedená zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, a to rozsudok Krajského

súduvPrešovesp.zn.17CoCsp/13/2023zodňa08.02.2024(ktorýmbolpotvrdenýrozsudokOkresného
súdu Prešov sp. zn. 4Csp/78/2021-253 zo dňa 03.11.2022), rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2CoCsp/44/2020 zo dňa 20.04.2025 (ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
8Csp/32/2020 - 40 zo dňa 19.08.2020), rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/12/2024
zo dňa 14.05.2024 (ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Csp/1/2022-163

zo dňa 18.09.2023), či rozsudky uvádzané súdom prvej inštancie v bode 64 odôvodnenia.

30. K zmluvnému dojednaniu v časti V. Čerpanie úveru v bode 5.8 OP, v znení cit.: „„Ak sa úver stane
predčasne splatným v zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou
Úrokovou sadzbou, ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa, keď sa úver stal predčasne

splatným až do okamihu úplného splatenia predčasne splatného úveru“, odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5Cdo 42/2020 (R 5/2021),
podľa ktorého: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny
vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ V zmysle bodu 5.8.
je banka v rozpore s uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu pri predčasnej splatnosti úveru

oprávnená účtovať spotrebiteľovi zmluvné úroky až do úplného zaplatenia dlhu.
Spotrebiteľ nevie predpokladať, či sa do omeškania dostane, a ani nevie predpokladať časový úsek
svojho omeškania, preto nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže
bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrenáurčito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa spotrebiteľ zaviaže
platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti
úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Na druhej strane postavenie veriteľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade,
ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej
náhrady škody“. Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr.

sp. zn. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020, 4Cdo/66/2020, 5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020,
7Cdo/186/2020, 7Cdo/172/2020 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, v dôsledku čoho možno v ňom
uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu.
So zreteľom na vyššie uvedenú judikatúru najvyššieho súdu odvolací súd konštatuje, že zmluvná
podmienka, ktorá v podstate zaväzuje žalobcu platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny

po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, by mohla spôsobovať značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, keďže ju zaväzovala na
platenie úrokov do úplného zaplatenia istiny, pričom v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu
má žalovaný ako veriteľ nárok na zmluvný úrok iba za obdobie vopred dohodnuté v zmluve o úvere,
ktorýmjedobadohodnutávprípaderiadnehosplácaniaúveru,t.j.dočasupôvodnedohodnutejkonečnej

splatnosti úveru.
Uvedená zmluvná podmienka bola určená ako neprijateľná napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 29Csp/3/2025 zo dňa 12.11.2025 a rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/12/2025
zo dňa 5.11.2025.

31. Neprijateľnosť a neprimeranosť zmluvnej podmienky uvedenej v časti VIII. Záverečné ustanovenia
v bode 8.4. OP v znení: „Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke všetky okolnosti, ktoré
môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne,
rozhodcovské, konkurzné, exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník a Spoludlžník
zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“ je aj podľa

odvolacieho súdu daná značnou nevyváženosťou uloženej povinnosti v neprospech spotrebiteľa, keď
z nej nie je dostatočne zrejmé, aké skutočnosti boli pre poskytnutie úveru rozhodné a aké zmeny
v týchto skutočnostiach má byť dlžník povinný veriteľovi oznámiť. V zmysle rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ sp. zn. C-226/12 existencia značnej nerovnováhy môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti
dostatočnezávažnéhonarušeniaprávnehopostavenia,vktoromsatentospotrebiteľakozmluvnástrana

nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov formou prenesenia dodatočnej povinnosti,
ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Neurčitosť je preto dôvodom vyslovenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa je založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti spotrebiteľa. Najčastejšie prípady

nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a
náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia,
ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej
nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený
právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu.

Na podporu argumentácie odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.06.2023
sp. zn. III. ÚS 111/2023, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, cit.: „...Pokiaľ ide o požiadavku
transparentnostizmluvnýchpodmienok,akovyplývazčl.4ods.2smernice93/13,Súdnydvor zdôraznil,
že táto požiadavka, uvedená aj v čl. 5 tejto smernice by nemala byť obmedzená len na ich
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, ,,... požiadavka jasného a

zrozumiteľného formulovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou
smernicou, sa musí chápať široko“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. 4. 2014, Kásler
a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282, body 71 a 72, ako aj z 9. 7. 2015, Bucura, C-348/14,
neuverejnený,EU:C:2015:447, bod 52).
Aj táto zmluvná podmienka bola judikovaná ako neprijateľná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.

zn. 9Csp 74/2022 z 28.11.2022, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 16Csp/42/2024 zo dňa
10.10.2024.32. K námietke odvolateľa týkajúcej sa nevykonania výsluchu žalobkyne odvolací súd uvádza, že tento
postup súdu prvej inštancie nehodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu

tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie
tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili,
že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou
súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti. Navrhovaný dôkaz odvolací súd zhodne

ako súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo
právne posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a správne hodnotil aj bez výsluchu žalobkyne,
pretože otázky, ktoré žalovaný výsluchom žalobkyne chcel zodpovedať, neboli pre právne posúdenie
veci rozhodujúce. Nadôvažok odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by výsluch žalobkyne ohľadom
okolností uzavretia zmluvy mohol ovplyvniť právne posúdenie veci, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, povinnosť žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, posúdenie plynutia premlčacej

doby či neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré koncipoval sám žalovaný.

33. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré
sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická

štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno
konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobkyne
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové

tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia
súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie

úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne
uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových

zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

34. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS

209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 CSP v spojení s
§ 255 odsek CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).