Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126232264
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6126232264.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň Mgr.
Ivany Šlesarovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci veriteľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX, zastúpeného: JUDr. Ján Kavulič, IČO: 37 940 317, advokát so sídlom Ul. 26. novembra
1510/3, Humenné, proti dlžníkovi: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XXX, F., o návrhu na vydanie
európskeho príkazu na zablokovanie účtov, o odvolaní veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta

č. k. 35C/17/2026-31 zo dňa 4. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. návrh veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov
zamietol a výrokom II. dlžníkovi proti veriteľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh veriteľa na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho vo vydaní európskeho príkazu na zablokovanie účtov podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 655/2014, ktorého účelom je zabezpečenie účinného a
efektívneho cezhraničného vymáhania peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.

3. Veriteľ sa návrhom domáhal, aby súd vydal príkaz, ktorým by bolo banke v inom členskom štáte
Európskej únie ( konkrétne banke, v ktorej má dlžník vedený účet ) uložené zablokovať finančné
prostriedky nachádzajúce sa na účte dlžníka, a to až do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom,
čím by sa zabránilo ich prevodu alebo výberu a zabezpečila by sa ich dostupnosť pre účely následného
výkonu rozhodnutia.

4. Návrh veriteľa vychádzal zo skutočnosti, že voči dlžníkovi disponuje právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím – platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní,
na základe ktorého bolo začaté exekučné konanie, ktoré sa však ukázalo ako neúčinné, keďže dlžník
nemá na území Slovenskej republiky žiadny postihnuteľný majetok.

5. Veriteľ návrh odôvodnil tvrdením, že dlžník sa zdržiava prevažne v zahraničí, nepreberá zásielky,

nekomunikuje a jeho majetková základňa je situovaná mimo územia Slovenskej republiky, pričom jediný
známy majetok predstavujú finančné prostriedky vedené na účte v zahraničnej banke. Za tejto situácie
podľa veriteľa existuje reálne nebezpečenstvo, že bez vydania európskeho príkazu na zablokovanie
účtu dôjde k odčerpaniu týchto prostriedkov a tým k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vymoženia
jeho pohľadávky.

6. Podstatou návrhu tak bolo dosiahnuť preventívnu ochranu veriteľovej pohľadávky prostredníctvom
dočasného zablokovania finančných prostriedkov dlžníka v inom členskom štáte Európskej únie, ato ešte pred tým, než by mohlo dôjsť k ich zníženiu alebo odstráneniu z majetkovej sféry dlžníka,
pričom tento inštitút má slúžiť ako doplnkový mechanizmus k vnútroštátnym exekučným prostriedkom
v situáciách, keď tieto nie sú efektívne.

7. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že veriteľ sa návrhom podaným na predpísanom tlačive
domáhal vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov voči dlžníkovi, pričom svoj návrh oprel o
existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného Okresným
súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 4Up/1598/2025 zo dňa 18.11.2025, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2025.

8. Na podklade uvedeného rozhodnutia bolo začaté exekučné konanie vedené súdnou exekútorkou, v
rámci ktorého boli zisťované majetkové pomery dlžníka. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu tohto
konania bolo zistené, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky vedené žiadne bankové účty ani
nehnuteľný majetok, pričom jeho jediným identifikovaným majetkom je motorové vozidlo, ktoré je už

postihnuté v inom exekučnom konaní.

9.Zároveňbolozistené,žedlžníksazdržiavaprevažnemimoúzemiaSlovenskejrepubliky,pričompodľa
tvrdení veriteľa disponuje účtom vedeným v zahraničnej banke, konkrétne v Litve, ktorý predstavuje
jediný známy zdroj finančných prostriedkov použiteľných na uspokojenie pohľadávky veriteľa.

10. Na preukázanie uvedených skutočností veriteľ k návrhu pripojil listinné dôkazy, a to najmä predmetný
platobný rozkaz s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, upovedomenie o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie a správu o stave exekučného konania, z ktorých
vyplýva neúspešnosť doposiaľ realizovaných exekučných úkonov smerujúcich k uspokojeniu jeho

pohľadávky.

11. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že veriteľ disponuje vykonateľnou pohľadávkou
voči dlžníkovi, avšak jej vymoženie prostredníctvom vnútroštátnych exekučných prostriedkov je v
súčasnosti neúčinné, keďže majetok dlžníka sa nenachádza na území Slovenskej republiky, resp. nie

je postihnuteľný dostupnými exekučnými prostriedkami.

12. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu veriteľa bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu strán,
vychádzajúc výlučne z listinných dôkazov predložených veriteľom, a to v súlade s § 329 ods. 1 C.s.p. a
čl. 9 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 655/2014.

13. V rámci dokazovania mal súd k dispozícii najmä platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská
Bystrica s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie a správu o stave exekučného konania, z ktorých vychádzal
pri posudzovaní dôvodnosti návrhu.

14. Súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie nevykonával, pričom ani nevyzval veriteľa na doplnenie
skutkových tvrdení alebo dôkazov, ale vychádzal z predloženého skutkového základu tak, ako bol
veriteľom tvrdený a listinne podložený.

15. Právne vec posúdil súd prvej inštancie podľa zákona č. 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na
zablokovanie účtov, príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich neodkladné
opatrenia ( § 324 až § 331 C.s.p. ) a priamo aplikovateľného Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
( EÚ ) č. 655/2014, najmä jeho čl. 6, čl. 7 a čl. 17.

16. Vychádzajúc z právnej povahy európskeho príkazu na zablokovanie účtov ako osobitného druhu
neodkladného opatrenia súd zdôraznil, že jeho nariadenie je podmienené kumulatívnym splnením
zákonných podmienok, a to existenciou nároku veriteľa a zároveň osvedčením naliehavej potreby jeho
ochrany,spočívajúcejvreálnomnebezpečenstvezmareniaalebopodstatnéhosťaženiajehovymoženia.

17. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že hoci veriteľ preukázal existenciu svojej pohľadávky a
disponuje vykonateľným exekučným titulom, neosvedčil existenciu reálneho nebezpečenstva v zmysle
čl. 7 Nariadenia, ktoré by odôvodňovalo vydanie požadovaného opatrenia.18. Za nedostatočné považoval najmä tvrdenia veriteľa o tom, že dlžník nemá majetok na území
Slovenskej republiky, zdržiava sa v zahraničí a že exekučné konanie je doposiaľ neúspešné, keďže
tieto skutočnosti samy osebe podľa jeho názoru nepreukazujú úmyselné konanie dlžníka smerujúce k

znižovaniu jeho majetku alebo k mareniu výkonu rozhodnutia.

19. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov je
nevyhnutné, aby veriteľ konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a dôkazmi osvedčil také správanie dlžníka,
ktoré nasvedčuje jeho snahe zbavovať sa majetku alebo inak zhoršovať svoju majetkovú situáciu,

čo však v posudzovanom prípade podľa jeho záveru preukázané nebolo, preto uzavrel, že nebola
splnenápodmienkanaliehavostiaexistenciereálnehonebezpečenstvazmareniaalebosťaženiavýkonu
rozhodnutia a návrh veriteľa podľa § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol.

20. Veriteľ podal v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý
jeho návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, pričom rozhodnutie napadol v celom

rozsahu.

21. Odvolanie odôvodnil uplatnením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,
namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec zároveň nesprávne právne posúdil.

22.Zhľadiskaskutkovýchnámietokveriteľpoukázalnato,žedlžníknemánaúzemíSlovenskejrepubliky
žiadny postihnuteľný majetok, nepreberá zásielky, nekomunikuje a zdržiava sa prevažne v zahraničí,
pričom jeho jediný známy majetok predstavujú finančné prostriedky vedené na účte v zahraničnej
banke. Zdôraznil, že exekučné konanie vedené na podklade vykonateľného rozhodnutia je neúspešné

a nevedie k uspokojeniu jeho pohľadávky.

23. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci veriteľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil
podmienku existencie reálneho nebezpečenstva zmarenia alebo podstatného sťaženia vymoženia
pohľadávky podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 655/2014, keď neprimerane

formalisticky požadoval preukázanie konkrétnych dispozícií dlžníka smerujúcich k znižovaniu jeho
majetku. Podľa jeho názoru je potrebné túto podmienku vykladať teleologicky, s prihliadnutím na účel
predmetného inštitútu, ktorým je zabezpečenie efektívneho cezhraničného vymáhania pohľadávok.

24. Veriteľ zdôraznil, že kombinácia okolností spočívajúca v absencii majetku dlžníka na území

Slovenskej republiky, jeho pobyte v zahraničí a existencii účtu v inom členskom štáte predstavuje
objektívne riziko zmarenia alebo podstatného sťaženia výkonu rozhodnutia, a preto zakladá dôvod
pre vydanie požadovaného neodkladného opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov vyhovie, prípadne aby
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu

trov konania.

25. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( § 379
a § 380 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie veriteľa je dôvodné; predmetom konania je návrh veriteľa
navydanieeurópskehopríkazunazablokovanieúčtovpodľaNariadeniaEurópskehoparlamentuaRady

(EÚ)č.655/2014,ktorýpredstavujeosobitnýdruhneodkladnéhoopatreniaslúžiacehonazabezpečenie
účinného cezhraničného vymáhania pohľadávky, pričom odvolací súd vec preskúmal bez nariadenia
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. ), keďže skutkový stav vyplýva zo spisu a nebolo potrebné doplniť
dokazovanie, a predmetom jeho preskúmania bolo posúdenie, či sú splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 7 citovaného nariadenia.

26. Niet pochýb, že veriteľ disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, na podklade ktorého
je vedené exekučné konanie. V jeho priebehu bolo zistené, že dlžník nemá na území Slovenskej
republiky postihnuteľný majetok a jeho majetková sféra je situovaná mimo územia Slovenskej republiky,
pričom disponuje účtom vedeným v inom členskom štáte Európskej únie. Uvedené skutkové zistenia

boli podkladom rozhodnutia súdu prvej inštancie a neboli spochybnené.

27. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, súd vydá príkaz na zablokovanie účtov, ak veriteľ osvedčí existenciu
reálneho nebezpečenstva, že bez takéhoto opatrenia bude vymoženie pohľadávky zmarené alebopodstatne sťažené. V konaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje úplné preukázanie skutkových
okolností, ale postačuje ich osvedčenie, pričom rozsah osvedčenia musí byť vykladaný s prihliadnutím
na účel daného inštitútu.

28. Súd prvej inštancie návrh zamietol s odôvodnením, že veriteľ neosvedčil existenciu reálneho
nebezpečenstva zmarenia alebo sťaženia výkonu rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že tento záver
je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie aplikoval neprimerane
prísny štandard osvedčenia. Súd prvej inštancie totiž podmienku „ reálneho nebezpečenstva “ vyložil

tak, že od veriteľa vyžadoval osvedčenie konkrétneho konania dlžníka smerujúceho k znižovaniu jeho
majetku. Takýto výklad však nezodpovedá účelu Nariadenia, keďže nereflektuje povahu cezhraničných
situácií, v ktorých je identifikácia konkrétnych dispozícií dlžníka spravidla objektívne sťažená alebo
nemožná.

29. Existenciu reálneho nebezpečenstva je potrebné posudzovať komplexne, na základe všetkých

okolností prípadu v ich vzájomnej súvislosti. V prejednávanej veci takéto posúdenie musí zahŕňať najmä:
absenciu postihnuteľného majetku dlžníka v štáte výkonu, neúspešnosť exekučného konania, existenciu
majetku v inom členskom štáte, objektívnu neúčinnosť vnútroštátnych exekučných prostriedkov. Tieto
skutočnosti sú spôsobilé založiť záver o existencii rizika v zmysle čl. 7 Nariadenia, ak sú vyhodnotené
v súlade s jeho účelom.

30. Odvolací súd konštatuje, že hoci súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového základu zisteného
v dostatočnom rozsahu z hľadiska jeho existencie, tento skutkový základ nesprávne právne vyhodnotil
pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď pri aplikácii čl.
7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 vyžadoval od veriteľa preukázanie

konkrétneho konania dlžníka smerujúceho k znižovaniu jeho majetku, čím nahradil zákonom
požadovanú mieru osvedčenia skutkových okolností požiadavkou ich úplného preukázania, hoci v
tomto type konania postačuje hodnoverné osvedčenie existencie reálneho nebezpečenstva zmarenia
alebo podstatného sťaženia vymoženia pohľadávky vyplývajúceho z celkových okolností prípadu; takto
zvolený formalistický prístup nezodpovedá účelu predmetného inštitútu ako preventívneho prostriedku

ochrany veriteľa v cezhraničných pomeroch a vedie k neprimeranému sprísneniu podmienok jeho
uplatnenia, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k predčasnému a nesprávnemu záveru o
nesplnenípodmienokprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,čímjejehorozhodnutiepostihnutévadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 389 ods. 1 písm. d) CSP ).

31. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP ) a v ďalšom
konaní opätovne posúdi splnenie podmienok na vydanie príkazu na zablokovanie účtov výlučne na
podklade skutkových tvrdení a dôkazov uplatnených veriteľom ku dňu rozhodovania o návrhu. Odvolací
súd zdôrazňuje, že konanie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie účtov nemá kontradiktórny
charakter a nepodlieha režimu odstraňovania vád podania, preto nie je prípustné vytvárať priestor na

dodatočné dopĺňanie skutkových tvrdení nad rámec podaného návrhu.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí ( § 396 ods.
3 CSP ).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 CSP ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 CSP ).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 CSP ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 CSP ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostíadôkazovnapreukázanieprípustnostiavčasnostipodanéhodovolania(§435CSP).