Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 56Ek/2305/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124401675
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124401675.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Ján Odrášik, advokátom, Ul. F. Hečku 34/A, 934 01
Levice proti povinnému D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX C., o vymoženie
nepeňažnéhoplneniasprísl.vedenomsúdnymexekútoromJUDr.MiroslavomŠupom,Exekútorskýúrad
Nitra,Kmeťkova30,94901Nitrapodsp.zn.272EX839/24,onávrhupovinnéhonazastavenieexekúcie,

o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/2305/2024 zo dňa
15.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/2305/2024 zo dňa
15.05.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 56Ek/2305/2024 zo dňa 15.05.2025, ktoré

vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia
§ 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako

„Exekučný poriadok“), nakoľko mal za to, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku a podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu,
že sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v návrhu na zastavenie
exekúcie uviedol, že predmetom sporu je betónový plot o dĺžke 29,49 m, ktorý bol postavený ako
súčasť stavebného povolenia realizácie novostavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX na
parcele č. 97/4 v katastrálnom území C., kde predmetný betónový plot bol realizovaný na parcele č.

97/2 v katastrálnom území C., následne dňa 01.12.2020 došlo ku kolaudácii, pričom stavebné povolenie
ako aj kolaudačné rozhodnutie bolo vydané povinnému a vlastníkovi predmetných parciel. Povinný
ďalej uviedol, že predmetná hranica susedných pozemkov parcelné číslo 92/1 a parcelné číslo 97/2
v katastrálnom území C. bola nesprávne zameraná. Povinný ďalej uviedol, že dňa 22.05.2024 bola
uzatvorená kúpna zmluva medzi ním a novým vlastníkom, pričom výkonu exekúcie bránia práva tretích
osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného

poriadku zastaviť predmetnú exekúciu.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou povinného smerujúcou k tomu, že po vzniku
exekučného titulu mali nastať okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, pričom takáto
skutočnosť nenastala. Vec (betónové oplotenie), ktorej odstránenie je predmetom výkonu súdneho

rozhodnutia, existuje a naďalej sa nachádza na predmetnej parcele. Oprávnený ďalej uviedol, že
skutočnosť, že povinný nie je vlastníkom susedných pozemkov, ho nijakým spôsobom neliberalizujeplniť vykonateľný exekučný titul. Povinnému sa ukladá povinnosť vypratať parcelu CKN 92/1, výmera
1246 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie evidovanú na LV č. XXX založeného pre
katastrálne územie C., a to odstránením betónového plotu. Oprávnený poukázal na to, že povinný

nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa výkon súdneho rozhodnutia týka. Okolnosti predaja
iných nehnuteľností nesúvisiacich s predmetom exekúcie sú irelevantné. Výkonu exekúcie tým nebránia
ani práva tretích osôb. Návrh na zastavenie exekúcie považoval oprávnený za účelový so zrejmým
cieľom povinného vyhnúť sa výkonu súdneho rozhodnutia. Návrh na zastavenie exekúcie bol podľa
oprávneného nedôvodný a riadne nepreukázaný. S poukazom na uvedené oprávnený nesúhlasil so

zastavením exekúcie a žiadal, aby bol jeho nárok vymáhaný v exekučnom konaní.

4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku
oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom
exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného.
Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh oprávneného, ktorý je

procesne legitimovaný podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť,
ktorá mu vyplýva z exekučného titulu. Exekučný súd v štádiu rozhodovania o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie posudzoval požadované náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, priložený
exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, materiálnu vykonateľnosť exekučného
titulu a skutočnosť, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a taktiež

všeobecné podmienky konania. Po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil
dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, v dôsledku čoho vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej obrany
podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným

o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z taxatívnych dôvodov vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný má možnosť namietať
všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na
zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka

konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní
existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky
spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje
v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

5. Exekučný súd k uvádzaným skutočnostiam povinného týkajúcich sa postavenia betónového plota
a s ním súvisiaceho stavebného a kolaudačného konania uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie
nie je opravným prostriedkom a exekučný súd nemožno považovať za odvolací súd či súd dovolací,
v ktorých právomoci je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia v základnom konaní, resp. v
administratívnom konaní. Úlohou exekučného súdu je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Návrh na

zastavenie exekúcie má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom
podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po
jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom
konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom. Predmetom rozhodovania exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného

vykonateľného rozhodnutia a nie rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom
konaní. Súd s poukazom na uvedené je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie
je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať.

6. Exekučný súd k uvádzanému tvrdeniu povinného týkajúceho sa výkonu exekúcie, ktorej bránia

práva tretích osôb v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy medzi povinným a novým vlastníkom, uviedol
nasledovné. Z výrokovej časti exekučného titulu nevyplýva skutočnosť, že uložená povinnosť súdom
je viazaná na vlastníctvo nehnuteľnosti, ale je uložená ako osobe, ktorá zasahuje do práv tretej osoby.
Tvrdená zmena v osobe vlastníctva nehnuteľnosti povinného ako predchádzajúceho vlastníka teda
nemá relevantný vplyv vo vzťahu k predmetnej exekúcii. Navyše žalovanému (povinnému v tomto

konaní) bola exekučným titulom uložená povinnosť vypratať parcelu CKN č. 92/1 - zastavaná plocha a
nádvorie o celkovej výmere 1246 m2, vedenej na LV č. XXX v katastrálnom území C., pričom vyššie
špecifikovaná parcela je vo výlučnom vlastníctve oprávneného v podiele 1/1. Právna úprava katastra
nehnuteľností spočíva v zásadách, ktorých úlohou je zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahochk nehnuteľnostiam a predovšetkým dosiahnuť súlad stavu evidovaného v katastri nehnuteľností so
skutočným právnym stavom. Jednou zo zásad je zásada hodnovernosti, tzv. materiálna publicita, ktorá
je obsiahnutá v ustanovení § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej v texte len ako „Katastrálny zákon“). V zmysle
ustanovenia § 70 Katastrálneho zákona sú údaje katastra nehnuteľností obsiahnuté v ustanovení § 7
Katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Z uvedeného vyplýva, že sa
chráni dôvera každého v správnosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností.

7. Exekučný súd dal do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto
sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre
posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie

neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

9. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, § 48 ods. 2, § 50 ods. 1, §
57 ods. 1 druhá veta, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 61l ods. 4, § 195, § 199a
ods. 1, § 199a ods. 2, § 199b, § 199d ods. 1 a § 199d ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa

neho nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku a ktorou je zmena majiteľa
predmetnej nehnuteľnosti. Spor vedený na vypratanie je voči povinnému, pričom predmetná vec sporu
je vlastníctvom inej tretej osoby (LV č. XXXX, k. ú. C.). Tým, že by vykonal súdne rozhodnutie, úmyselne
by poškodil cudziu vec, čím by spáchal trestný čin. Nestotožňuje sa s výrokom súdu, „že povinný nie
je vlastníkom susedných pozemkov, ho nijakým spôsobom neliberalizuje plniť vykonateľný exekučný

titul“. Povinný nie je vlastníkom pozemkov sporných vo veci hranice, majiteľom pozemku par. č. 97/2,
k. ú. C. je F. G. a majiteľom pozemku par. č. 92/1 v k. ú. C. je oprávnený. Plneniu výkonu exekučného
titulu bránia práva tretích osôb. Nestotožňuje sa s výrokom súdu, „že povinnému sa ukladá povinnosť
vypratať parcelu CKN 92/1, k. ú. C.“ a to z dôvodu práva tretích osôb a čo sa týka oprávneného, tu
na základe už pár rokov trvajúceho sporu a predídeniu možných ďalších sporov v budúcnosti nie je

možné vykonať vypratanie predmetnej parcely priamo z tejto parcely. Nestotožňuje sa s výrokom súdu,
„že oprávnený poukázal na to, že povinný nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa výkon súdneho
rozhodnutia týka“, toto vyjadrenie je zavádzanie súdu, lebo v spore sa jedná o hranicu medzi pozemkami
par. č. 97/2 a par. č. 92/1, k. ú. C. a nie o vlastnícke práva k par. č. 92/1, k. ú. C.. Hranica pozemkov
par. č. 97/2 a 92/1 v auguste 2015, projekt Situácia (príloha č. 1), hranica pozemkov par. č. 97/2 a 92/1

v septembri 2015 GP 100/2015 (príloha č. 2), kde hranica na oboch dokumentoch sú totožné. Následne
GP č. 5/2017 (príloha č. 3), kde je už hranica pozemkov par. č. 97/2 a 92/1 posunutá a o túto skutočnosť
sa opiera oprávnený. Skutočnosť, prečo došlo k posunutiu predmetnej hranice pozemkov par. č. 97/2
a 92/1, vysvetľuje Čestné prehlásenie Geodézie Levice zo dňa 23.11.2023 (príloha č. 4). Na základe
vyššie uvedenej skutočnosti majiteľka nehnuteľnosti par. č. 97/2, k. ú. C. podala návrh žaloby na OS

LV vo veci určenia hranice medzi pozemkami par. č. 97/2 a par. č. 92/1 pod sp. zn. 15C/40/2024. Ako
povinný sa nechce vyhnúť výkonu súdneho rozhodnutia, no skutočnosťou, že boli zmenené vlastnícke
práva, výkonu súdneho rozhodnutia bránia práva tretích osôb a v neposlednom rada žaloba na OS LV
pod sp. zn. 15C/40/2024 považuje za okolnosti, ktoré naplnili zákonom dané skutočnosti na zastavenie
exekúcie. Výkonu exekúcie bráni zmena vlastníckeho práva a práva tretích osôb. Vzhľadom na vyššie

uvedené povinný navrhuje OS BB, aby zastavil exekučné konanie sp. zn. 56Ek/2305/2024.

11. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa
s napadnutým uznesením plne stotožňuje a považuje ho za vecne a právne správne. Oprávnený sa
pridržiava svojej doterajšej argumentácie. Skutočnosti tvrdené v sťažnosti povinný uvádza opakovane,

pričom tieto nie sú nijak relevantné pre exekučné konanie. Je zrejmé, že povinný koná len účelovo s
cieľom oddialiť výkon exekúcie.12. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

16. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

17. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

18. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

19. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

20. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

21. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného
nie je dôvodná, nakoľko v nej nie sú ani uvedené dôvody, podľa ktorých by malo byť napadnuté

uznesenie vadné. Povinný v sťažnosti len všeobecne uviedol, že sa nestotožňuje s výrokmi súdu
k dôvodom jeho obrany uvedenej v návrhu na zastavenie exekúcie a uviedol nový dôvod obrany, ale
neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol
jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými
dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považujú napadnuté uznesenie za nesprávne. Sudca

musí skonštatovať, že súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu
konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť
povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa v zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

23. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd na zdôraznenie správnosti
záverov vyššieho súdneho úradníka k dôvodom obrany uvedeným v návrhu na zastavenie exekúcie
navyše uvádza nasledovné. Pokiaľ povinný namieta, že predmet sporu betónový plot bol súčasťoustavebného i kolaudačného oplotenia a hranica susedných pozemkov par. č. 92/1 a parc. č. 97/2,
k. ú. C. bola nesprávne zameraná, je nutné vychádzať z toho, že exekučným titulom je súdne
rozhodnutie, kde exekučný súd podľa novej právnej úpravy exekučného konania s určitou výnimkou

pre rozhodnutia vydané na podklade spotrebiteľských zmlúv, čo však nie je tento prípad, nemá vôbec
žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov
v základnom konaní. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím, a to aj rozsudkom pre zmeškanie,
viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby
a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je

exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov,
resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným
titulom. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného
práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým
spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu
povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Povinný sa

nemôže domáhať zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, resp.
rozhodnutiu vo veci samej. Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom
a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky,
ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom
rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania

preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní
(existencia záväzku voči oprávnenému). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému
uložená presne špecifikovaná povinnosť vypratať parcelu CKN č. 92/1 zastavaná plocha a nádvorie
o celkovej výmere 1246 m2, vedenej na LV č. XXX, k. ú. C. (ktorá parcela je vo vlastníctve oprávneného),
a to odstránením betónového oplotenia v dĺžke 29,49 m z uvedenej parcely podľa grafického zamerania

geodeta H. I. E., XXX XX A. J., Kostolné 1025, IČO 32 423 357 a exekučný súd musí takýto exekučný
titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku
oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj
na princípy prezumpcie správnosti súdnych rozhodnutí a nemožnosti preskúmania vecnej/materiálnej
správnosti exekučného titulu v exekučnom konaní (s malou výnimkou pre platobné rozkazy týkajúce sa

spotrebiteľských zmlúv, čo nie je daná vec), exekučný súd uzatvára, že nie je oprávnený v priebehu
exekučného konania preskúmavať právny vzťah, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu,
vecnú správnosť exekučného titulu a ani zrušiť alebo preskúmať exekučný titul, ktorý je podkladom
vykonania tejto exekúcie. Oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje len právo priznané mu
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne. Oprávnený si

realizuje len svoje právo a nie je možné preto uzavrieť, že by oprávnený konal predčasne či v rozpore
s právom.

24. K druhému dôvodu obrany povinného o zmene vlastníckeho práva susedných pozemkov uvedenom
v návrhu na zastavenie exekúcie sťažnostný súd k odôvodneniu vyššieho súdneho úradníka navyše

uvádza, že ani skutočnosť prevodu vlastníckeho práva k susednému pozemku nie je dôvodom na
zastavenie exekúcie. Povinnosť uložená exekučným titulom sa neviaže na vlastníctvo nehnuteľnosti
(pozemku). Betónové oplotenie, ktoré má byť odstránené, sa nenachádza na pozemku, ku ktorému
vlastníckeprávobolozmenené,alesanachádzanacudzompozemku,ktoréhovlastníkompovinnýnebol
anivminulostiaktoréhovlastníkomvsúčasnostiniejeanicudziaosoba(F.G.),alektorýjevovlastníctve

oprávneného. Súčasne táto povinnosť bola uložená priamo povinnému ako stavebníkovi betónového
oplotenia. Aj Občiansky zákonník v ust. § 135c ods. 1 stanovuje, že ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Ten na koho náklady bude stavba odstránená, je vždy ten,
kto stavbu neoprávnene zriadil a to bez ohľadu na vlastníctvo pozemku, čo je logické, nakoľko sa jedná

o stavbu postavenú na cudzom pozemku. Stranami sporu v predmetnom konaní sú vždy len osoba, na
ktorej pozemku bola neoprávnená stavba zriadená a osoba, ktorá túto „neoprávnenú“ stavbu zriadila.
Tým, že povinný previedol vlastníctvo k pozemku, na ktorom sa cudzia stavba (betónové oplotenie) ani
nenachádza, previedol len vlastnícke právo k inému pozemku, nie aj mu uloženú mu povinnosť odstrániť
betónové oplotene. Preto skutočnosť, že povinný previedol vlastnícke právo k susednému pozemku

nemá žiadny vplyv na povinnosť mu uloženú v exekučnom titule. Sťažnostný súd tak uzatvára, že ani
zmena vlastníctva susedného pozemku neovplyvňuje dôvodnosť vedenia exekúcie, nakoľko uložená
povinnosť nie je viazaná na vlastníctvo tohto pozemku.25. K námietke povinného o posunutí hranici medzi pozemkami a s tým súvisiaceho podania žaloby
na OS LV vo veci určenia hranice medzi pozemkami novou majiteľkou s par. č. 97/2, k. ú. C., ktorú
námietku povinný uviedol až v sťažnosti, exekučný súd uvádza, že na ňu nemohol prihliadnuť vzhľadom

na koncentračnú zásadu prejednávania a rozhodovania návrhov na zastavenie exekúcie podľa novej
právnej úpravy exekučného práva účinnej od 01.04.2017, podľa ktorej nemožno prihliadnuť na nové
tvrdeniaadôkazy,ktorémoholúčastníkpoužiťužpripredchádzajúcomprocesnomúkone.Koncentračná
zásada sa uplatňuje bezvýnimočne, t. j. povinný musí všetky otázky dôvodnosti a prípustnosti exekúcie
namietať pri svojom prvom úkone v exekučnom konaní, pokiaľ tieto v tom čase existujú. Koncentrácia

exekučného konania vyjadrená v ust. § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že
povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenia exekúcie a ktoré tu boli
v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na
ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré povinný objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.

Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Povinný teda môže uviesť nové
tvrdenia, novú právnu argumentáciu alebo nové dôkazy v rámci sťažnosti iba vtedy, ak vyplývajú z novej
skutočnosti, ktorá nastala po 15-dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, čo v prípade
novo nastolenej námietky povinným nie je splnené. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania,
a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním,

v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným
titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto
ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné
prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd (61k ods. 2 Exekučného poriadku),
resp. povinný (61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať. Správnosť uplatňovania

koncentračnej zásady v exekučnom konaní aj z ústavnoprávnej roviny potvrdil Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojich viacerých rozhodnutiach napr. č. k. I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 03.03.2020, sp. zn. I.
ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, sp. zn. IV. ÚS 287/2022 zo
dňa01.06.2022,č.k.II.ÚS577/2022-13zodňa14.12.2022,č.k.IV.ÚS106/2023-12zodňa21.02.2023,
č. k. II. ÚS 483/2023-13 zo dňa 24.10.2023, sp. zn. III. ÚS 220/2024 zo dňa 18.04.2024, č. k. II. ÚS

230/2025-9 zo dňa 16.04.2025 či sp. zn. II. ÚS 30/2026 zo dňa 28.01.2026.

26. Napriek vyššie uvedenému o neprihliadnutí na povinným až v sťažnosti vznesenú novú námietku
sťažnostný súd len stručne uvádza, že aj keby ju bol povinný predložil riadne a včas, nebola by dôvodná.
Vedenie iného konania totiž nijakým spôsobom neovplyvňuje samotný exekučný titul, na podklade

ktorého je vedená táto exekúcia. Takýto vplyv by mohli mať iba opravné prostriedky a im podobné
inštitúty, ktorými je možné priamo zrušiť existujúci exekučný titul. Pokiaľ trvá existencia právoplatného
rozhodnutia, má sa za to, že nárok ním judikovaný, čiže je daný v zmysle starej rímskej zásady „res
iudicata pro veritate accipitur“ („rozsúdená vec sa považuje za pravdu“).

27. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

28. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/2305/2024 zo dňa 15.05.2025 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.