Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124227769
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:6124227769.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcov: 1) A. B., nar. XX.

X. XXXX a 2) C. B., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom D.. XXX, XXX XX D., E., zastúpení HKP Legal,
s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Petržalka, Fedinova 9, IČO: 36 727 334, proti žalovanému F.
G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpenému JANČI & Partners s. r. o., so sídlom Liptovský
Mikuláš, Belopotockého 720/2, IČO: 47 258 748, v spore o zaplatenie 10000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1) a žalobkyni 2) spoločne a nerozdielne 10000 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10000 eur od 1. 2. 2021 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi 1) a žalobkyni 2) sa priznáva voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30. 1. 2024, sa žalobcovia domáhali voči
žalovanému zaplatenia 10000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. 2. 2021 do
zaplatenia, právnym dôvodom vrátenia pôžičky, poskytnutej žalovanému na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 11. 8. 2020. V žalobe uviedli, že žalovanému poskytli bezúročnú pôžičku vo výške 10000
eur. Pôžička bola poskytnutá z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Pôžičku poskytli žalovanému na účet dňa 13. 8. 2020. Žalovaný mal vrátiť pôžičku buď
vykonaním dohodnutých zemných prác najneskôr do 31. 12. 2020 alebo vrátením pôžičky do 31. 1.
2021. Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote splatnosti pôžičky riadne a včas nesplnil svoj dlh, a to ani
jedným zo spôsobov uvedených v článku II. zmluvy o pôžičke, dňa 28. 5. 2021 ho vyzvali na vrátenie
pôžičky. Napriek opakovaným výzvam však žalovaný pôžičku doposiaľ nevrátil.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 21. 2. 2024 platobný rozkaz, proti ktorému podal

žalovaný v zákonom určenej lehote odpor. V odpore uviedol, že zmluvu o pôžičke so žalobcom 1) uzavrel
11. 8. 2020. Ešte pred podpisom zmluvy boli dohodnutí, že pôžička bude vyrovnaná zemnými prácami na
pozemku žalobcu 1). Ústne sa dohodli, že na pozemku vykope prístupovú cestu ku garáži po parkovisko.
Suma bola dohodnutá na 25000 eur. Výkopové práce vykonal nad rámec dohodnutej sumy. Spor bol
riešený aj políciou. Nakoľko žalobca 1) mu neposkytol adresu, na ktorú mu mal zaslať faktúru, doposiaľ
mu nebola faktúra ani vystavená. Adresa, ktorú uviedol žalobca 1) v zmluve o pôžičke, bola neaktuálna.

3. Žalobcovia vo vyjadrení ku podanému odporu proti platobnému rozkazu (replike) uviedli, že skutkové
tvrdenia, uvedené žalovaným v odpore, považujú za nepravdivé a irelevantné pre súdenú vec. Žalovaný
k podanému odporu žiadne listinné dôkazy nepriložil, preto sú jeho tvrdenia nepreukázané a považujú
ich za špekulatívne, majúce za cieľ oddialiť vydanie právoplatného exekučného titulu. Uviedli, žesamotné znenie článku II. ods. 1 písm. A) zmluvy o pôžičke predpokladalo vrátenie pôžičky formou
vykonania zemných prác, avšak rozsah a termín vykonania prác podmienili zmluvné strany uzatvorením
budúcej zmluvy o dielo. Popreli, že by k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi stranami sporu došlo.

Uvedenú skutočnosť netvrdí ani žalovaný. Žalovaným pripojené listinné dôkazy nepreukazujú údajné
vykonanie prác. Popreli aj skutkové tvrdenie žalovaného o dohode na odplate za vykonané práce
v sume 25000 eur. Pokiaľ by takáto dohoda existovala už pred uzatvorením zmluvy o pôžičke, neexistuje
rozumné vysvetlenie pre to, aby nebola premietnutá do obsahu zmluvy o pôžičke. Tvrdenie žalovaného
o nemožnosti doručenia faktúry za vykonané výkopové práce považujú za účelové, nakoľko žalovanému

nič nebránilo, aby faktúru doručoval na adresu ich bydliska uvedenú v zmluve o pôžičke, prípadne
požiadal o oznámenie aktuálnej adresy. Toto však žalovaný nevykonal. Je síce pravdou, že žalovaný sa
pred uplynutím termínu na vrátenie pôžičky na ich pozemok fyzicky dostavil, avšak bez ich vedomia, bez
ich súhlasu a bez akejkoľvek dohody o rozsahu prác. Vykonal určité zemné práce, avšak bez akejkoľvek
kooperácie s nimi. Konanie žalovaného im spôsobilo dodatočné náklady, nakoľko žalovaný postupoval
svojvoľne, bez ich predchádzajúceho súhlasu a bez povolenia príslušných orgánov, najmä stavebného

povolenia, pričom práce boli vykonané v celkom zanedbateľnom rozsahu. Ekonomický a hospodársky
významprácbolprenichnulovýamalnanichajnegatívnydopad,nakoľkoprácebolivykonanévrozpore
s projektovou dokumentáciou, v dôsledku čoho museli vynaložiť značné dodatočné finančné prostriedky
na riadnu realizáciu stavby domu na ich pozemku.

4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcov (duplike) uviedol, že žalobca 1) sa vo svojom mene
a v mene žalobkyne 2) s ním skontaktoval v súvislosti so zemnými prácami, ktoré chcel vykonať na
pozemku parcela číslo KN-C 836, katastrálne územie I. B., a to vybudovať prístupovú cestu k jeho
garáži po parkovisko. Pre vykonanie prác bolo potrebné zabezpečiť techniku, a to bager, ktorý mal
žalobca 1) zakúpiť a jeho cena mala byť uhradená vykonanou prácou s tým, že po ukončení prác

bager zostane v jeho vlastníctve. Dohodu následne modifikovali a zmluvou o pôžičke zarámcovali tak,
že mu žalobcovia poskytli pôžičku 10000 eur, ktoré použil na zakúpenie potrebnej techniky. Pôžička
mala byť splatená vykonaním dohodnutých zemných prác v hodnote 25000 eur, pričom cena prác
prevyšujúca poskytnutú pôžičku mala byť zo strany žalobcov doplatená. Práve z dôvodu, že cena prác
mala presahovať sumu poskytnutej pôžičky, mala byť uzatvorená k stavebným prácam aj nasledujúca

zmluva o dielo. Uvedené skutočnosti sa pretavili aj do článku II. ods. 1 zmluvy. Z článku II ods. 1 písm.
A) zmluvy o pôžičke je zrejmé, že predmetom ďalšieho dojednávania už mal byť len termín a rozsah
prác s tým, že ich cena bola v danom čase všetkým účastníkom zmluvy o pôžičke zrejmá, a to v sume
25000 eur. Následne prebehli medzi ním a žalobcom 1), a to aj na mieste samom za prítomnosti J.
K., rokovania, na ktorých bolo dohodnuté uskutočnenie prác, samotné práce a ich rozsah, termíny

uskutočnenia ako aj ich predpokladaná cena. K uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo nedošlo, nakoľko
žalobcovia nevedeli zabezpečiť platné stavebné povolenie pre výkon zemných prác, ktorého vybavenie
však žalobca 1) a L. F. A. voči nemu deklarovali. Zmluva o dielo tak zostala uzatvorená len ústne. Na
základe opakovaných žiadostí žalobcu 1) a L. F. A. začal s realizáciou dohodnutých zemných prác, a to
aj nad dohodnutý rámec. Vytýčenie hraníc podľa plánu na pozemku realizoval L. F. A. v mene žalobcov,

a to aj za prítomnosti J. K.. Svedkom vytyčovania hraníc bol aj A. A., ktorého manželka je vlastníčkou
susediacehopozemku.Prácenapozemkuvykonalvrozsahupreukázanomrozpočtomsvýkazomvýmer
a krycím listom, vyhotoveným projektantkou A. A.. Práce fakticky vykonával približne do 7. 7. 2021,
keďže na pozemok sa dostavil starosta obce Liptovský Ondrej, ktorý konštatoval, že k prácam nie je
vydané stavebné povolenie a ukončil ich výkon. Medzi ním a žalobcami došlo k ústnemu uzatvoreniu

zmluvy o dielo, nakoľko došlo k dojednaniu uskutočnenia prác, samotných prác a ich rozsahu, termínu
uskutočnenia prác a ich vytýčeniu na pozemku. Cena prác bola určená odhadom okolo 25000 eur.
Podľa jeho názoru preto splatil zmluvu o pôžičke v súlade s článkom II. ods. 1 písm. A) tým, že do
7. 7. 2021 vykonal dohodnuté zemné práce na pozemku podľa ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, a to
v cene prevyšujúcej jeho záväzok a vo vzťahu k žalobcom žiaden nevyrovnaný záväzok nemá. Uviedol,

že žalobcovia s ním uzatvorili zmluvu o pôžičke, aby zaistili výkon prác na ich pozemku. Tieto práce
v dobrej viere vykonal, a to nad rámec dohodnutého rozsahu a vo vyššej hodnote ako bolo dohodnuté.
Žalobcovia za predmetné práce nielenže nezaplatili, ale požadujú od neho aj vrátenie sumy, ktorú mu
mali v súvislosti s vykonaním predmetných prác vopred poskytnúť z titulu zmluvy o pôžičke, a ktorá
mala byť započítaná na cenu uskutočnených prác. Uskutočnené práce pritom naďalej v plnom rozsahu

užívajú. Postup žalobcov preto považuje za rozporný s dobrými mravmi a uplatňovanie si ich nárokov
súdnou cestou za zneužitie práva, ktoré, podľa článku 5 Civilného sporového poriadku, nemôže požívať
súdnu ochranu. Navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.5. Advokát žalobcov na pojednávaní zotrval na obsahu písomných podaní. Uviedol, že jediná relevantná
písomnosť pre konanie je zmluva o pôžičke, uzavretá dňa 11. 8. 2020. Nárok odvodzujú z článku II. ods.
1 písm. B) zmluvy. Článok II. ods. 1 písm. A) zmluvy, na ktorý sa odvoláva žalovaný, jasne definuje,

za akých podmienok by sa pôžička mohla vrátiť vo forme stavebných prác. Uvedená možnosť sa však
skončila dňa 31. 12. 2020. V tomto termíne nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o dielo medzi stranami
sporu, a to ani v ústnej, ani v písomnej forme. Suma prác vo výške 25000 eur, ktorú uvádza žalovaný,
nevyplýva zo žiadnych skutočností. Ihneď po uplynutí dojednanej doby sa žalobcovia začali domáhať
svojich nárokov a vrátenia pôžičky. Niekoľko mesiacov po dojednanom termíne, a to v období jar –

leto 2021, žalovaný na pozemku žalobcov urobil nejaké práce, avšak bez dohody so žalobcami, bez
ich odsúhlasenia a bez stavebného povolenia. Z týchto prác žalobcom neplynul žiaden osoh, nakoľko
po zastavení starostom obce ich bolo potrebné opätovne vykonať a urobiť inak. Žalobcovia vyzývali
žalovaného, aby vrátil peniaze a už na pozemku nič nerobil. Napriek tomu sa žalovaný akoby snažil
odpracovať si pôžičku a začal na pozemku práce vykonávať. K výpovedi žalovaného uviedol, že možno
sa realizovalo stretnutie na pozemku a možno aj žalovaný uviedol, že dokáže práce zrealizovať za 25000

eur, ale na takéto práce sa vyhotovujú písomné zmluvy. Pokiaľ aj bol nejaký návrh zo strany žalovaného,
musel by preukázať, že bol akceptovaný. Peniaze boli poukázané na účet uvedený v zmluve, hoci
sa jednalo o účet manželky žalovaného. V záverečnej reči poukázal na to, že nárok bol dostatočne
preukázaný, preto navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Advokátka žalovaného na pojednávaní navrhla podanú žalobu zamietnuť, poukazujúc na skutočnosť,
že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, pričom k reálnemu požičaniu peňazí nedošlo. Peniaze boli
poukázané na účet manželky žalovaného, avšak boli poukázané ako záloha na výkopové práce, výkop
cesty a úpravu terénu a privedenie inžinierskych sietí do stredu pozemku. Zmluva o pôžičke má skôr
charakter zmluvy o dielo, kde si žalobcovia objednali práce, na ktorých sa dohodli, a to vo výške 25000

eur. Žalovaný práce aj reálne vykonal, pričom ich začal vykonávať po dohode so žalobcom. V záverečnej
reči zotrvala na právnej argumentácii, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.
Uviedla, že platba bola poukázaná na zálohové práce, ktoré žalovaný aj vykonal. Ústne bola uzatvorená
zmluva o dielo, na základe ktorej boli vykonané práce.

7. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobcom 1) a s pánom K. išli pozrieť na
pozemok, a tam aj povedali sumu, za ktorú budú robiť. Fotky, čo sa na pozemku urobilo, boli posielané aj
žalobcovi 1). O všetkých prácach, ktoré vykonával, bol telefonicky informovaný žalobca 1). Práce, ktoré
mal vykonať v teréne, aj vykonal, a to do dojednaného dátumu. Práce boli v objeme 25000 eur. Poukázal
na to, že žalobca 1) aj s advokátkou ho uviedli do omylu, nakoľko nevedel, že nie je vydané stavebné

povolenie.Prizmluveapelovalnato,abybolouvedené,žeprácebudúvykonanévhodnote25000eur.Aj
x-krát volal advokátke, že majú podpísať zmluvu o dielo. Pri výkone prác ho videli susedia, starosta obce,
stavebný dozor. S geodetom bol merať pozemky. Žalobcu telefonicky informoval, ako postupujú práce,
žalobca chcel, aby mu posielal fotky z vykonávania prác. K 30. 12. 2020 už bola vykonaná spevnená
cesta aj s terasou. Ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke bola ústna zmluva. Boli dohodnutí, že žalobca

kúpi bager. Potom žalobca zmenil taktiku, povedal, že na bager mu požičia peniaze, nakoľko keď by bol
v Nemecku, tak by na jeho bagri robil. Do zmluvy nedali sumu 25000 eur preto, že advokátka z toho
berie nejaké provízie, preto dali nižšiu sumu. Nebola to záloha na pôžičku, ale na práce. Kúpil za to stroj.
Suma, ktorá bola poskytnutá žalobcami, bola poskytnutá na zabezpečenie bagra. Náklady za vykonané
práce si uplatňoval u žalobcu 1) telefonicky. Žalobca mu vravel, že ho odpáli, že ho vypáli, preto si ho

potom aj v telefóne zablokoval. Manželka mu povedala, že so žalobcom už nechce mať nič, ani ho
vidieť, ani počuť, preto si voči žalobcom žiadne náklady neuplatňoval. Faktúru nevystavil preto, že mu
manželka povedala, že už chce mať pokoj. Bager do firmy neevidoval, má ho zapísaný do vlastníctva
ako fyzická osoba. Za uvedenie do omylu považoval skutočnosť, že žalobca 1) a advokátka do zmluvy
dali dátum vykonania práce do 31. 12. 2020, hoci vedeli, že nebolo vydané stavebné povolenie, o čom on

v tom čase nevedel. Pokiaľ uviedol v odpore, že nevystavil faktúru z dôvodu, že mu žalobca neposkytol
adresu, uviedol to preto, že nevedel, že sa to až takto bude preberať.

8. Žalobca 1) na pojednávaní k výpovedi žalovaného uviedol, že žalovaný si ho zablokoval v telefóne. Do
Nemecka mu vyvolávali susedia, starosta, že čo žalovaný na pozemku dotvára. On však prísť nemohol,

nakoľko bol covid, sám mal veľké zdravotné problémy. L. A. mu musel prerobiť plány z dôvodu, že
žalovaný porobil výkopy po pozemku krížom krážom, svah bol znehodnotený, keďže ho žalovaný porušil
svojou stavebnou prácou, nedalo sa tam stavať a musel sa vytvoriť umelý kopec. Až potom mohli stavať,
a to o 8 metrov ďalej ako sa malo stavať pôvodne. Uviedol, že on aj žalovaný sú prchkí, preto aj ichkomunikáciavždyprebiehalaveľmiostro.Jedenkrát,keďsichcelodžalovanéhovziaťstavebnýmateriál,
žalovaný mu povedal, že mu stavebný materiál nevydá, preto volali aj policajtov. Do príkazu na úhradu,
ktorým sa uhrádzala pôžička, uviedol zálohu, nakoľko to nevedeli presne definovať. Pri dojednávaní

zmluvy o pôžičke bolo dojednané, že pôžička bude použitá na bager.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

10. Žalobcovia ako veritelia a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11. 8. 2020 zmluvu o pôžičke, ktorou
sa žalobcovia zaviazali poskytnúť žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 10000 eur, a to na účet
uvedený v zmluve, v lehote 5 pracovných dní od podpisu zmluvy. V článku II. ods. 1 zmluvy sa žalovaný
ako dlžník zaviazal vrátiť žalobcom ako veriteľom požičané peniaze, a to: po A) vykonaním zemných
prác najneskôr do 30. 12. 2020 na pozemku parcela číslo KN-C 836 v katastrálnom území I. B. v objeme
poskytnutej pôžičky, pričom rozsah a termín vykonania práce bude predmetom budúcej zmluvy o dielo

a po B) vrátením požičanej sumy vo výške 10000 eur veriteľom, a to najneskôr do 31. 1. 2021. Z príkazu
na úhradu zo dňa 13. 8. 2020 mal súd preukázané poukázanie prostriedkov vo výške 10000 eur na účet
uvedený v zmluve o pôžičke, s názvom príjemcu J. G.. V príkaze bolo uvedené, že sa jedná o zálohu
na výkopové práce, výkop cesty a úpravu terénu, privedenie IS do cca stredu pozemku.

11. Dňa 28. 5. 2021 žalobcovia vyzvali žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 10000 eur, ako aj sumy
1200 eur, ktoré boli určené na nákup materiálu, ktorý sa neuskutočnil, do 14 dní od doručenia výzvy.
Vo výzve bolo uvedené, že požičanú sumu žalovaný nevrátil a neboli dodržané ani zmluvné podmienky
dokončenia dohodnutých zemných prác na pozemku v Liptovskom Ondreji, naopak jeho neuváženým
konaním spôsobil žalobcom dodatočné náklady na výstavbu oporného múru.

12. Podľa rozpočtu s výkazom výmer, spracovaného A. A. dňa 7. 7. 2021 pre stavbu Výkopové práce
Ohraďan bola vypočítaná cena práce a dodávky HSV na 55012,91 eura bez DPH, s DPH na 66015,50
eura.

13. Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciu predloženou žalovaným.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba C. M. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcov v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcovia sa žalovaného nároku domáhali právnym
dôvodom vrátenia pôžičky, ktorú poskytli žalovanému na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 11.8. 2020, prevodom na účet uvedený v zmluve dňa 13. 8. 2020. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že dňa 11. 8. 2020 uzavreli zmluvu o pôžičke, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške
10000 eur, ani skutočnosť, že žalobcovia dňa 13. 8. 2020 poukázali uvedenú sumu na účet, uvedený

v zmluve o pôžičke. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný uvedenú sumu formou peňažného plnenia
žalobcom nevrátil. Žalovaný sa v spore bránil tým, že pôžičku vrátil formou vykonania zemných prác
v prospech žalobcov v súlade s dojednaním v zmluve. Súčasne tvrdil, že peňažné prostriedky, ktoré
mu boli poskytnuté žalobcami, nepredstavovali pôžičku, ale zálohu na cenu diela, na základe ústne
uzavretej zmluvy o dielo, predmetom ktorej malo byť vykonanie výkopových prác na pozemku žalobcov.

Taktiež tvrdil, že hodnota vykonaných prác prevýšila výšku pôžičky, a že so žalobcami si dojednal cenu
za vykonanie prác vo výške 25000 eur. Na pojednávaní spochybnil vznik zmluvy o pôžičke z dôvodu,
že pôžička mu reálne nemala byť poskytnutá, nakoľko žalobcami vyplatená suma predstavovala zálohu
na cenu diela.

21. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť

po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, preto na vznik
záväzkovéhovzťahuzozmluvyopôžičkesavyžaduje ajreálneodovzdanievecidlžníkovi.Vznikpôžičky
predpokladá dohodu účastníkov zmluvy o podstatných náležitostiach zmluvy, teda dohodu o záväzku
veriteľa poskytnúť dlžníkovi dočasne druhovo určenú vec a o záväzku dlžníka vrátiť vec rovnakého
druhu. Samotná pôžička však vzniká až reálnym úkonom, a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

Zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá v písomnej forme. V prípade uplatnenia nároku na vrátenie
pôžičkyjepretožalobcapovinnýpreukázaťuzavretiezmluvyopôžičke,poskytnutiepôžičkyanevrátenie
pôžičky riadne a včas.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia žalovanému pôžičku vo výške 10000
eur aj reálne poskytli, preto zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt medzi stranami sporu vznikla. Žalovaný

poukázanie sumy 10000 eur na účet uvedený v zmluve o pôžičke nerozporoval. V príkaze na úhradu
pôžičky síce bolo uvedené, že sa jedná o zálohu na výkopové práce, medzi stranami sporu však nebolo
sporné, že uvedená suma bola použitá žalovaným na nákup bagra. Žalovaný uvedenú skutočnosť tvrdil
v duplike a následne aj na pojednávaní, keď pri výsluchu výslovne uviedol, že peňažné prostriedky
poskytnuté žalobcami boli poskytnuté na zabezpečenie bagra (teda nie na úhradu ceny prác, resp. na

zálohu na tieto práce). Žalobca 1) na pojednávaní potvrdil, že pri dojednávaní zmluvy o pôžičke bolo
dohodnuté, že pôžička bude použitá na kúpu bagra. Žalovaný uviedol, že je zapísaný ako vlastník bagra.
Pokiaľ aj bola pôžička poukázaná na účet príjemcu J. G., považoval ju súd za poskytnutú žalovanému,
keďže bola poukázaná na účet uvedený v zmluve o pôžičke.

23. Zmluvné strany si v zmluve o pôžičke dojednali vrátenie pôžičky buď vykonaním zemných prác
žalovaným alebo vrátením požičanej sumy. Súd považoval dojednanie o vrátení pôžičky vykonaním
zemných prác za neplatné, z dôvodu jeho rozporu s ustanovením § 657 Občianskeho zákonníka.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Veci, ktoré požičiava veriteľ dlžníkovi

a veci, ktoré je povinný dlžník vrátiť, teda musia byť rovnakého druhu. Nie je preto prípustné, aby dlžník
vrátil veriteľovi iné ako druhovo rovnaké veci. Takéto dojednanie je vylúčené už samotným charakterom
zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Nejvyššího soudu České republiky,
sp. zn. 33Odo 846/2006, ktorého právne závery je možné, vzhľadom na v čase jeho vyhlásenia platnú
právnu úpravu, aplikovať aj na slovenské právne pomery, podľa ktorého: „Pre zmluvu o pôžičke je totiž

charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo vecí druhovo určených a dlžník sa
zaväzuje vrátiť mu veci rovnakého druhu. V prípade pôžičky je teda pojmovo vylúčený záväzok dlžníka
vrátiť veriteľovi vec individuálne určenú. Žalovaný však prehliada, že súčasťou skutkového stavu, na
ktorom odvolací súd založil právne posúdenie veci, je tiež zistenie, že sa žalovaný zaviazal ku splneniu
dlhu alternatívne tiež formou peňažnou. Takéto dojednanie je v súlade s § 657 obč. zák. a zodpovedá

chápaniu zmluvy o pôžičke. Právny záver odvolacieho súdu, že zmluva o pôžičke uzavretá účastníkmi
je platným právnym úkonom, teda obstojí, pokiaľ ide o tú časť, ktorou sa žalovaný zaviazal vrátiť dlh
žalobcom v peniazoch. Dojednanie účastníkov, podľa ktorého jednou z alternatív plnení bolo vrátenie
nehnuteľností, spôsobuje čiastočnú neplatnosť zmluvy v zmysle § 41 obč. zák., lebo dôvod neplatnosti
sa vzťahuje na časť právneho úkonu, ktorá je oddeliteľná od ostatného jeho obsahu...“. Prihliadajúc k

uvedenej právnej argumentácii, považoval súd dojednanie v článku II. ods. 1 písm. A) zmluvy o pôžičke
za absolútne neplatné, nakoľko strany sporu si dojednali vrátenie iného druhu veci ako poskytnutej
pôžičky (namiesto poskytnutých peňazí vrátenie vykonaním práce). Súd nemal preukázané, že by z
povahy zmluvy o pôžičke alebo z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola uzavretá vyplývalo, ženeplatné dojednanie článku II. ods. 1 písm. A) by nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Preto bola zmluva o pôžičke v ostatnom obsahu platná a žalovaný bol povinný pôžičku žalobcom vrátiť
jediným platne dojednaným spôsobom, t. j. vrátením požičanej sumy v lehote do 31. 1. 2021 v zmysle

článku II. ods. 1 písm. B) zmluvy. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný žalobcom
v lehote do 31. 1. 2021, ani doposiaľ, poskytnutú pôžičku vo výške 10000 eur nevrátil, uložil mu súd
povinnosť zaplatiť ju žalobcom, a to spoločne a nerozdielne (lebo pôžičku poskytli spoločne obaja
žalobcovia ako veritelia z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

24. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcom do omeškania, súd
priznal žalobcom aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorá zodpovedala
výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, a to do dňa nasledujúcim po splatnosti
dlhu, t. j. od 1. 2. 2021 do zaplatenia.

25. Už len okrajom k žalovaným uvádzanej obrane proti žalobcami uplatnenému nároku súd uvádza,

že pokiaľ žalovaný mal za to, že v prospech žalobcov vykonal nejaké plnenie (zemné výkopové práce),
nebol prípadný nárok žalovaného na zaplatenie ich ceny predmetom konania. Žalovaný len tvrdil, že
pôžičku poskytnutú žalobcami vrátil vykonaním prác, ktoré dojednanie v zmluve o pôžičke súd vyhodnotil
ako neplatné. Aj prípadné vykonanie prác žalovaným preto nemohlo mať za následok splnenie jeho
dlhu zo zmluvy o pôžičke (vrátenie pôžičky). Žalovaný, navyše, za ním tvrdené vykonané práce ani len

nevystavilžalobcomfaktúru,keďdôvodyjejnevystaveniauvedenéžalovanýmvodporeprotiplatobnému
rozkazu a ním na pojednávaní boli rozdielne a v dostatočnom rozsahu logicky nevysvetlené (žalovaný
nevedel, že „...sa to takto až bude tu preberať.“). Súd taktiež nemal preukázané, že by uplatnenie
práva žalobcami podanou žalobou bolo v rozpore s dobrými mravmi, resp. že by sa jednalo o zneužitie
práva, ako to tvrdil žalovaný v duplike. Žalobcovia si podanou žalobou uplatnili nárok na základe platne

uzavretej zmluvy o pôžičke, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôžičku žalovanému
poskytli a žalovaný im poskytnutú pôžičku nevrátil. Žalovaný použil pôžičku na nákup hnuteľnej veci
(bagra), ktorá je doposiaľ jeho vlastníctvom, teda v dôsledku poskytnutia pôžičky žalobcami sa zvýšila
hodnota jeho majetku. Nárok na zaplatenie ceny za žalovaným tvrdené zemné práce si pritom žalovaný
voči žalobcom neuplatnil, dokonca na ne ani nevystavil faktúru.

26. Súd rozhodol, že ďalšie stranami sporu navrhnuté dôkazy nevykoná z dôvodu, že, vzhľadom
na vyššie uvedené právne posúdenie veci a stranami sporu navrhované dôkazy (ktorými malo byť
preukázané najmä vykonanie prác žalovaným v prospech žalobcov a jeho rozsah), zistený skutkový
stav bol postačujúci na rozhodnutie vo veci a vykonávanie ďalších dôkazov by preto bolo v rozpore so

zásadou hospodárnosti konania.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Z dôvodu, že v konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, vznikol im voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania, ktoré im súd priznal v plnom rozsahu, a to spoločne a nerozdielne. V súlade

s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.