Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 84P/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125210998
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125210998.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého

A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX-XX, C.
F., právne zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská
Bystrica a G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, H. I., o návrhu otca o úpravu práv a povinností k
maloletému, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca zamieta.

II. Matke súd priznáva voči otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov
konania vo výške 257,98 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne matky JUDr. Dariny
Kučerovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zverenia maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. V návrhu uviedol, že na základe rozhodnutia podvodnej sekty v
PB na čele J. opakovane vydala podvodné a úplatkami opradené rozsudky koktavým ožranom K. a
zlodejkou J., ktorá je pravidelne pod vplyvom alkoholu a omamných látok počas komediálneho výstupu
v PB Sp. zn.: 11P/47/2021 – 134, sp. zn.: 4P/19/2022, 4P/19/2022 - 97, sp. zn.:17CoP/31/2023 - 125.

Nariaďuje okamžite vytlačiť zdrap papiera o SOS. Nariaďuje J. v župane alebo bez neho, aby začala
okamžite konať, prestala dupkať nožičkou a gúľať očami ako v erotickom salóne. Má za to, že od roku
2021 dochádza pravidelne k podvodom zo strany J. a jej úplatkárskym praktikám pri rozhodovaní o
striedavej starostlivosti. Neustále žiada doklady ktoré jej boli od roku 2021 predložené za prítomnosti
JUDr. Jankoviechovej. Napriek tomu opakovane žiada tie isté doklady predkladať, aj keď sú pre J.
absolútne nepodstatné. Jej blúznenie a trepanie nezmyslov je dosť aj na herečku väčšieho rangu či
na javisku alebo v salóne. Uviedol, že predkladá 3-tí x psychologické vyšetrenie pre J.. Toto vyšetrenie

predkladá pravidelne keď sa zúčastňuje komediálneho vystúpenia. Predkladá psychologické vyšetrenie
a požaduje psychiatrické vyšetrenie od J., ktoré mala absolvovať. Dáva do pozornosti, pre osoby ktoré
dodržujú zákon, že dňom 1.7.2010 nadobudla platnosť novela Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., na
základe ktorej môže súd / rozumej kde sa dodržujú zákony a pravidlá / nie budova kriminálnikov,
úplatkárov,podvodníkovaerotickéslužobníčky,zveriťmaloletédieťadostriedavejosobnejstarostlivosti.

2. Matka ani opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3. Matka sa na pojednávanie nedostavila, hoci jej predvolanie bolo doručené. Neúčasť matky na
pojednávaníospravedlnilajejprávnazástupkyňa.Rovnakosanapojednávanienedostavilaniotec,ktorý
svoju neúčasť neospravedlnil. Zo strany justičnej stráže bolo sudkyni oznámené, že pred pojednávanímvošiel do budovy súdu muž, pravdepodobne išlo o otca, ktorý sa odmietol identifikovať preukazom
totožnosti, tvrdil, že preukaz stratil. Správal sa arogantne, drzo, tykal príslušníkom ZVJS, a preto mu
nebol umožnený vstup. Následne bol pracovníčkou podateľne telefonicky kontaktovaný otec, ktorému

bolo oznámené, že sa môže vrátiť do budovy súdu, kde bude stotožnený sudkyňou. Otec na uvedené
reagoval tvrdením, že „ je neprítomný“ , a na súd sa viac nedostavil. Podľa vyjadrenia príslušníka
justičnej stráže tunajšieho súdu, krátko pred začatím pojednávania, o 9.10 hod. príslušník justičnej
vykonal obhliadku okolia budovy súdu a zistil, že G. A. sa nachádza v zaparkovanom vozidle hneď vedľa
budovy súdu. Z uvedeného je zrejmé, že otec sa ešte minimálne v čase začatia pojednávania o 9.10.hod

zdržiaval v bezprostrednom okolí budovy súdu, a teda sa pojednávania mohol zúčastniť a túto možnosť
bez ospravedlnenia nevyužil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne matky a opatrovníka a prečítaním, resp.
oboznámením obsahu pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. – 84P/82/2024, 86P/105/2023,
PB-4P/19/2022, PB-11P/47/2021, PB-5P/42/2017 a dokladu o psychologickom vyšetrení zo dňa

21.07.2025, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že matka s návrhom nesúhlasí. Má za to, že návrh
je jednak podaný krátko po predchádzajúcom zamietnutí návrhu otca, pričom doklad, ktorý predložil od
psychológa, ktorý sa špecializuje na dopravu, nespĺňa náležitosti tak, ako to bolo požadované v rámci

znaleckého posudku znalca PhDr. Benkoviča v konaní 11P/47/2021, č. posudku 75/2022, s tým, že z
tejto listiny, ktorú otec predložil nie je zrejmé, či vôbec podstúpil terapiu, akú terapiu podstúpil a výsledok
z tejto terapie. Vzhľadom na to, že na strane maloletého nedošlo k žiadnej zmene v jeho postoji voči
otcovi, tohto sa bojí, aj napriek tomu, že je dnes v 6. ročníku ZŠ, žije v určitom strese a napätí, čo pramení
zo skúseností aké s otcom zažil a čoho všetkého bol svedkom. Má za to, že návrh je nedôvodný. Z

návrhu otca nevyplýva ani kde sa zdržiava, kde býva, aby mohli byť prešetrené jeho pomery, otec ani
neuviedol ako si striedavú osobnú starostlivosť predstavuje, a preto je presvedčená, že návrh nepodáva
vskutočnomzáujmeodieťa,alezdôvoduurčitejšikanyaprenasledovaniamatky,pretoženiejedoposiaľ
vysporiadaný s ich rozchodom. O tejto skutočnosti svedčí aj tá skutočnosť, že bol zaviazaný prispievať
na výživné, a potom čo matka podala návrh na výkon rozhodnutia, dlh v tomto výkone uhradil a trestné

oznámenie v rámci účinnej ľútosti bolo zastavené. Dnes si vyživovaciu povinnosť plní tak, že matke
posiela denne 9 Eur. Žiadajú návrh zamietnuť v plnom rozsahu a vzhľadom na šikanózny návrh si
uplatňujú náhradu trov konania za dva úkony právnej služby (hodnota úkonu 114,15 Eur) a režijný paušál
vo výške 14,84 Eur, spolu za dva úkony 257,98 Eur.

6.Opatrovníknapojednávaníuviedol,žepožiadalúradprácevmiestetrvaléhopobytuotcaoprešetrenie
pomerov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku sa pokúšal niekoľkokrát telefonicky
skontaktovať otca, konkrétne 16.10. a 20.10, volali otcovi z pevnej linky. Dňa 21.10. sa pokúšali ho
kontaktovať zo služobného mobilného telefónu, ktorý nezodvihol, neskôr telefonoval naspäť. Po tom,
ako sa predstavili a spýtali sa, či je pri telefóne pán A., povedal, že majú omyl a hovor ukončil. Vykonali

kontrolu správnosti tel. čísla, na ktoré volali, pričom číslo mali správne. Následne 23.10. išli na adresu,
ktorú vo svojom návrhu uvádzal, ale ani na zvončeku, ani na schránke meno uvedené nemal. V obálke
naschránkachmupracovníčkynechalipredvolaniena05.11.,naktorésanedostavil.Opatrovníkvykonal
pohovor s matkou, ktorá uviedla, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí. Otec sa žiadnym
spôsobom nekontaktuje s dieťaťom, nepýta sa na neho, ona sama s otcom nie je v kontakte. Opatrovník

vykonal aj pohovor s mal. A., ktorý uviedol, že s otcom sa stretávať nechce, bojí sa ho, nemá na neho
žiadne dobré spomienky. S otcom mal nepríjemnú skúsenosť, keď otec prišiel do školy po ostatnom
pojednávaní. S otcom sa síce nestretol, ale videl ho cez okno. Otec si natáčal a kameroval deti, mal z
neho strach, vtedy zo školy musel odísť nejakým bočným východom. Od znaleckého dokazovania, kde
bolo otcovi doporučené, aby absolvoval nejakú terapiu na zvládanie svojho správania, nedošlo k žiadnej

zmene, otec žiadnu takúto terapiu neabsolvoval. Nakoľko opatrovník nemá prešetrené pomery u otca a
dieťa sa s otcom nechce stretávať, tak navrhuje, aby súd návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť
zamietol.

7. Z dokladu o psychologickom vyšetrení zo dňa 21.07.2025, e.č. F./XXX/X predloženého otcom bolo

zistené, že tento absolvoval dopravno-psychologické vyšetrenie v Psychologickej ambulancií, odbor
klinická psychológia, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia a psychoterapia, a to dňa
21.07.2025, pričom predmetná listina bola predložená čiastočne cenzurovaná – niektoré údaje sú
prekryté korekčnou páskou.8. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.01.2018, č. k. 5P/42/2017-44,
právoplatným dňa 12.02.2018, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej, okrem iného, bol

maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať výživným na
maloletého po 200,- eur mesačne a oprávnený stretávať sa s maloletým tak, že dieťa si prevezme každý
párny víkend v sobotu o 09:00 hod. pred bytom matky a v nedeľu o 18:00 hod. dieťa pred bytom matky
odovzdá.

9. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.02.2022, č. k. 11P/47/2021-43,
právoplatným dňa 10.03.2022, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená
povinnosť zdržať sa styku s maloletým A., pričom bolo určené, že neodkladné opatrenie bude trvať
do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn.
11P/47/2021.

10. Zo záverov znaleckého posudku, znalca PhDr. Andreja Benkoviča, č. 75/2022 zo dňa 31.07.2022,
vypracovaného vo veci Okresného súdu Považská Bystrica, vedeného pod sp. zn. 11P/47/2021
bolo preukázané, že otec maloletého je osobnosť akcentovaná, prítomné sú emočne nestabilné črty
osobnosti, impulzívneho typu. V emočne nabitých situáciách sa ťažšie dokáže ovládať. Môže sa
očakávať zvýšená impulzivita v myslení a v prežívaní. Je družný, spoločenský, ale vzťahy s druhými

sú skôr povrchnejšie, je menej citlivý k potrebám druhých. Celkovo menej sebakritický, má sklon
externalizovať príčiny situácie, dôvody vidí skôr v druhých než v sebe samom. Pri znaleckom vyšetrení
maloletý odmietol zotrvať v spoločnej miestnosti s otcom, keď ho spozoroval reagoval výrazne afektívne,
hlasno kričal, plakal, taktilne sa držal matky a odmietal reagovať na prichádzajúce podnety od otca.
Ide o regresný fenomén v jeho správaní z dôvodu prežitej traumatizácie. Vzťahová väzba s otcom je

narušená, maloletý správanie otca voči jeho osobe vníma výrazne negatívne, vníma otca ako agresora,
ktorý ubližuje okrem neho aj ľuďom na ktorých mu záleží. Otca opisuje tak, že iba ubližuje, stále nadáva,
robí iba zle všetkým a stále ho odtrháva od mamy. Vzťah s otcom hodnotí ako zlý, nemá otca rád, nechce
sa sním stretávať. U maloletého je v prežívaní vo zvýšenej miere prítomná anticipačná úzkosť, jedná
sa o určité obavy, strachy z toho, čo sa môže stať. Maloletý bol zo strany otca vystavený správaniu

(vulgárne, heteroagresívne), ktoré maloletého traumatizuje a vyvolalo v ňom strach z osoby otca a
narušilo pocit bezpečia a istoty, otca sa bojí, má z neho dôvodný strach, čoho následkom je toho času
vyhýbanie sa otcovi, resp. jeho odmietanie. Naopak s matkou má maloletý vybudovanú silnú citovú
vzťahovú väzbu a nie sú u nej prítomné manipulačné prejavy smerom k dieťaťu. Ďalej bolo preukázané,
že u otca sú prítomné osobnostné riziká vo vzťahu k starostlivosti o dieťa a v dôsledku styku otca s

maloletým dieťaťom je ohrozené jeho zdravie, duševný a morálny vývoj, a preto maloletý nie je schopný
s otcom toho času realizovať styk. Bez odborného terapeutického resp. poradenského pôsobenia sa
dajú očakávať skôr negatívne dopady na psychický stav maloletého.

11. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.10.2022, č. k. 11P/47/2021 – 134,

súd okrem iného zrušil úpravu styku otca s maloletým A., ktorý bol upravený rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 5P/42/2017 - 44 zo dňa 29.01.2018. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva,
že realizácia styku má na maloletého negatívny psychický dopad, preukazujúci sa v neurotizácií a
anticipačnej úzkosti, pričom bolo preukázané, že maloletý A. má v dôsledku agresívneho, impulzívneho
a vulgárneho správania otca z tohto dôvodný strach. V závere súd poznamenal, že takto zrušený styk nie

je konečný, a za predpokladu, že otec vyhľadá odbornú pomoc za účelom úpravy svojho agresívneho
správania a ovládania hnevu, môže byť styk otca s maloletým opätovne upravený. Predmetný rozsudok
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2023, sp. zn. 6CoP/10/2023 - 161,
právoplatným dňa 12.06.2023. Otcovi, matke a maloletému bolo zároveň rozhodnutím odvolacieho súdu
uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce,

sociálnych vecía rodiny Považská Bystrica na obdobie šesť mesiacov, za účelom postupného vytvorenia
podmienok na to, aby sa styk maloletého s otcom mohol obnoviť. Z informatívnych správ o v tom čase
prebiehajúcom poradensko – psychologickom procese – VO zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Považská Bystrica je zrejmé, že vzhľadom k nezáujmu otca o aktívnu spoluprácu nebolo možné
dosiahnuť stanovené ciele poradenstva a uložené výchovné opatrenie si nesplnilo svoj účel.

12. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.01.2023, sp. zn. 4P/19/2022 – 97, súd
okrem iného zaviazal otca prispievať na výživu mal. A. zvýšeným výživným zo sumy 200 Eur mesačne
na sumu 270 Eur mesačne od 01.09.2022, pričom určil, že predmetné výživné bude zasielať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 29.01.2018, sp. zn. 5P/42/2017 – 44 v časti výživného na mal. A.. Predmetný rozsudok
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 17CoP/31/2023 – 125,

právoplatným dňa 15.08.2023.

13. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.04.2024, č. k. 86P/105/2023 – 67, súd výrokom
I. návrh otca na zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol,
výrokom II. návrh otca na zrušenie výživného zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu okrem iného vyplýva,
že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťah maloletého s otcom je narušený,
pričom dieťa si na otca nespomína pozitívne a vníma ho ako agresívnu osobu. Súd tiež zohľadnil, že
otec nerešpektoval uložené výchovné opatrenie, hoci práve to mohlo byť prvým krokom k obnoveniu ich
vzájomného vzťahu. Zároveň konštatoval, že otec nepreukázal vhodnosť svojich bytových podmienok a
odmietal spoluprácu so súdom aj s opatrovníkom. Pri rozhodovaní vychádzal aj zo záverov znaleckého

posudku, podľa ktorého u otca existujú osobnostné riziká, emočná nestabilita a impulzívnosť, pričom
realizácia styku maloletého s otcom má pre maloletého negatívny psychický dopad preukazujúci sa v
neurotizácií a anticipačnej úzkosti. Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru,
že striedavá osobná starostlivosť by bola v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Predmetný
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.10.2024, sp. zn. 13CoP/171/2024,

právoplatným dňa 14.10.2024. Odvolací súd pritom v závere odôvodnenia rozsudku upriamil pozornosť
na možnosť otca vyhľadať odbornú pomoc, za účelom odstránenia agresívneho správania a ovládania
hnevu a možnosť urobiť tak reálny krok k tomu, aby vytvoril na svojej strane predpoklad k možnému
styku s maloletým.

14. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 84P/82/2024, súd opätovne rozhodoval o návrhu
otca na zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, prípadne do osobnej starostlivosti
otca. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.01.2025, č. k. 84P/82/2024 - 24, súd výrokom
I., právoplatným dňa 18.03.2025, návrh otca zamietol a výrokom II., právoplatným dňa 30.06.2025,
matke priznal voči otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania

vo výške 257,98 Eur zaviazal otca zaplatiť k rukám právnej zástupkyne matky I. D. J., do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že nebolo preukázané,
že by od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému došlo k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia súdu. Naďalej neboli kumulatívne
splnené zákonné podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a tobôž do osobnej

starostlivosti otca. Práve naopak, súd vykonaným dokazovaním zistil, že v najlepšom záujme dieťaťa
bolo jeho ponechanie v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu riadne zabezpečuje všetku potrebnú
starostlivosť. Súd mal za to, že otec nepreukázal, že by sa aspoň pokúsil o zmenu pomerov na
jeho strane, nepreukázal, že by absolvoval odbornú pomoc, prípadne ju vyhľadal alebo vykonal iné
kroky smerujúce k zlepšeniu svojho správania. Otcovmu návrhu zároveň nemohlo byť vyhovené ani

z toho dôvodu, že napriek tomu, že otec predmetné konanie inicioval, so súdom ani s ustanoveným
opatrovníkom nespolupracoval, čím znemožnil súdu riadne prešetrenie pomerov na jeho strane. Súd
mal za preukázané, že vzťahová väzba maloletého s otcom je aj naďalej narušená, maloletý otca
nechce vidieť ani sa sním nechce stretávať. Bolo zistené, že otec opakovane žiada zveriť maloletého
do striedavej starostlivosti alebo do svojej osobnej starostlivosti, avšak bez toho, aby súdu preukázal,

že prial určité opatrenia, na základe ktorých sa snaží o nápravu svojho správania, čo je kľúčové pre
obnovu jeho vzťahu s maloletým. Okrem už uvedených príčin bolo vylúčené zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti aj z toho dôvodu, že medzi rodičmi pretrvávali veľmi narušené vzťahy,
hoci práve vzájomná spolupráca rodičov pri výchove maloletého, rešpektovanie a akceptácia úlohy
druhéhorodičajejednouznevyhnutnýchpodmienok, ktoré by mali byť splnené pre riadne fungovanie

striedavej osobnej starostlivosti. Keďže otec svojím zjavne neopodstatneným a opakovaným návrhom
bez preukázania zmeny pomerov a svojím agresívnym a urážlivým vystupovaním neodôvodnene vyvolal
konanie a znemožňoval jeho riadny priebeh, súd priznal matke náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v
dôsledku obrany proti takémuto postupu otca. S týmto postupom sa odvolací súd rozhodujúc o odvolaní
otca voči výroku II. rozsudku okresného súdu v plnom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku II. potvrdil a taktiež za aplikácie § 55 CMP priznal matke nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvod vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Rodičovské práva a povinnosti k mal. A. boli v roku 2018 (kedy mal maloletý X roky) upravené
schválením rodičovskej dohody, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec
sa zaviazal vyživovacou povinnosťou a súčasne bol upravený styk otca s mal. A.. Následne v

roku 2022 došlo k zrušeniu úpravy styku otca s maloletým a uloženiu povinnosti rodičom a maloletému
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica
na obdobie šesť mesiacov. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo určenie povinnosti otcovi zdržať sa styku
s maloletým A. zo strany súdu neodkladným opatrením účinným odo dňa 14.02.2022. Následne sa
otec návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.12.2023 domáhal zverenia maloletého do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré konanie bolo právoplatne skončené dňa 14.10.2024, pričom
otcovmu návrhu nebolo vyhovené, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti.

22. Naposledy sa otec domáhal zverenia maloletého do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov v konaní pod sp. zn. 84P/82/2024, návrhom doručeným tunajšiemu
súdu dňa 29.10.2024 (teda len 15 dní po právoplatnom skončení konania o jeho predošlom obdobnom
návrhu), pričom otcovmu návrhu opätovne nebolo vyhovené. V predmetnom konaní súd opäť raz dospel
k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca,prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec bol niekoľkokrát, či už okresným
alebo odvolacím súdom v predchádzajúcich konaniach usmernený o možnostiach, ako môže napomôcť
obnoveniu jeho vzťahu s maloletým, primárne bol oboznámený s potrebou vyhľadať odbornú pomoc za

účelom nápravy svojho agresívneho správania a ovládania hnevu, pričom bol poučený, že až následne
bude môcť byť jeho styk s maloletým upravený.

23. Súčasným návrhom sa otec znova domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. Súd preto opätovne skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu

posledného rozhodnutia súdu, resp. či sú splnené predpoklady pre zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov.

24. Opakovane súd dáva do pozornosti zákonné podmienky, ktoré pre zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, aby
mali o výchovu dieťaťa záujem, aby bolo zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov v jeho záujme a aby touto úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť je pre dieťa vhodná, pokiaľ sú preukázateľne splnené všetky zákonom
stanovené podmienky súčasne. Významným faktorom z hľadiska posúdenia splnenia zákonných
predpokladov je zistenie, či rodičia napriek rozvratu ich vzťahov dosahujú takú psychickú a mentálnu
vyspelosť, že v záujme dieťaťa sú schopní eliminovať prejavy svojich vážne narušených vzťahov

do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. V obdobnom duchu vyznieva
judikatúra všeobecných súdov v tejto otázke, v ktorej spoločným menovateľom je nevyhnutnosť
vzájomnej spolupráce pri výchove maloletého. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych,
nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch
rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec

priznázávisínašpecifikáchdanéhoprípadu.Pritomsúdvždyposudzujecelýsúborrelevantnýchfaktorov
ako vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť každého rodiča starať sa
o dieťa, súrodenecké väzby, vhodnosť bytových podmienok, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a
samozrejme, akonáhle je to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa možné, berie do úvahy aj
názor dieťaťa samotného.

25. Vykonaným dokazovaním súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrh otca na zverenie mal. A.
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je dôvodný. V konaní ani tentokrát nebolo preukázané,
že by od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému došlo k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia súdu. Naďalej nie sú kumulatívne

splnené zákonné podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd
má za to, že otec nepreukázal ani len snahu o zmenu pomerov na jeho strane. Nepreukázal, že by
v období od posledného rozhodovania súdu absolvoval odporúčanú odbornú pomoc, psychoterapiu,
rodičovské poradenstvo alebo vykonal iné konkrétne kroky smerujúce k stabilizácii a zlepšeniu
svojho správania, komunikácie a rodičovských schopností. Vzhľadom na doterajší priebeh konaní a

popísané konfliktné správanie otca bolo práve jeho aktívne zapojenie do odbornej intervencie jednou
z podmienok, ktoré by mohli viesť k prehodnoteniu predchádzajúcej právnej úpravy. Otec síce súdu
predložil doklad o absolvovaní psychologického vyšetrenia, avšak z tohto vyplýva, že ide o vyšetrenie
vykonané dopravným psychológom. Takýto druh psychologického posúdenia slúži predovšetkým
na účely posúdenia psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, resp. na hodnotenie

kognitívnych a osobnostných charakteristík relevantných pre dopravnú bezpečnosť. Nevzťahuje sa
však na posúdenie rodičovských kompetencií, výchovných schopností, či stabilitu osobnosti vo vzťahu
k starostlivosti o maloleté dieťa. Predložený doklad preto nemožno považovať za relevantný dôkaz
preukazujúci zlepšenie jeho správania v rodinnoprávnom kontexte alebo za náhradu odbornej pomoci,
ktorá bola otcovi odporúčaná. Otec nepredložil žiaden odborný podklad, ktorý by preukazoval jeho

aktívnu prácu na odstránení rizikových faktorov identifikovaných v predchádzajúcich konaniach, a
nepreukázal žiadnu zmenu osobných alebo rodinných pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu v úprave
výkonu rodičovských práv a povinností. Práve naopak, vystupovanie otca v predmetnom konaní sa
od posledného konania o jeho obdobnom návrhu nijakým spôsobom nezlepšilo. Otec má aj naďalej
drzé, arogantné až agresívne správanie. Jeho písomné podania adresované tunajšiemu súdu sú hrubo

urážlivé a opovrhujúce. Takéto prejavy otca len potvrdzujú, že k náprave jeho správania nedošlo.

26. Návrhu nebolo možné vyhovieť ani z toho dôvodu, že otec, napriek tomu, že inicioval toto
konanie, opätovne neposkytol súdu ani ustanovenému opatrovníkovi potrebnú súčinnosť. Z vyjadreniaopatrovníka vyplýva, že otec opakovane neumožnil preverenie svojich osobných a bytových pomerov.
Pred pracovníčkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok sa otec zatajoval a na predvolanie
sa nedostavil. Uvedená nespolupráca otca znemožnila súdu získať relevantný obraz o jeho aktuálnej

životnej situácii, čo je nevyhnutným podkladom pre akékoľvek rozhodovanie o zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností podľa § 26 zákona o rodine.

27. Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania, najmä z vyjadrenia opatrovníka a vykonaného
pohovoru s maloletým, za preukázané, že vzťahová väzba medzi maloletým a otcom je aj naďalej

výrazne narušená. Maloletý opakovane uvádza, že má z otca strach, odmieta s ním kontakt a
nespája si s ním pozitívne zážitky. Pri poslednom pohovore s opatrovníkom maloletý opísal situáciu po
predchádzajúcom pojednávaní, keď otec prišiel do jeho školy. Aj keď k priamemu stretnutiu nedošlo,
maloletý otca videl cez okno a vnímal jeho konanie spočívajúce v kamerovaní detí, čo v ňom vyvolalo
obavy. Uviedol, že zo školy musel odísť bočným východom, aby sa kontaktu s otcom vyhol. Z uvedeného
je zrejmé, že maloletý v súčasnosti nie je pripravený na osobný kontakt s otcom a takýto kontakt

mu spôsobuje psychickú záťaž. Zároveň z vyjadrenia matky pred opatrovníkom vyplynulo, že otec
maloletého v súčasnosti nekontaktuje a nezaujíma sa o neho. Ona sama s otcom nie je v žiadnom
kontakte. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že otec neprejavuje aktívny a úprimný rodičovský
záujem a jeho návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov neodráža
skutočný a trvalý záujem otca o maloleté dieťa.

28. Z uvedených dôvodov má súd za to, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov je vylúčené, nakoľko by to bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorý je
v konaniach vo veciach maloletých kľúčový. Záujem dieťaťa je pritom to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu

rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj
inýchprávnychpredpisoch.Keďževšakopätovnenebolopreukázané,žebysaotecpodrobilodbornému
poradenstvu a napravil svoje správanie, jeho návrh bolo potrebné zamietnuť.

29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

31. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

32. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), výpočtovým

základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
„výpočtový základ“).

36. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.

37. Podľa § 13a ods. 1 písm. a) a e) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby:a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
e) účasť na konaní pred súdom, vrátane nahliadnutia do súdneho spisu na súde, alebo iným orgánom a
na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich

úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri
hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

38. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

39. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku
v spojení s § 58 Civilného mimosporového poriadku tak, že matke priznal voči otcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania vo výške 257,98 Eur je otec povinný zaplatiť

k rukám právnej zástupkyne matky JUDr. Dariny Kučerovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

40. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 52 CMP a zásadu
uplatňovanú v mimosporovom konaní, podľa ktorej si každý z účastníkov konania sám znáša trovy,
ktoré v konaní platil, ale je nutné použiť výnimku upravenú v ustanovení § 55 CMP, v zmysle ktorej

môže súd náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd
pritom poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné konanie bolo vyvolané opätovným návrhom otca na
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, podaným približne po šiestich
mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom súd zamietol jeho predošlý návrh na
zverenie maloletého do striedavej starostlivosti. Súd plne rešpektuje právo otca obrátiť sa na súd s

návrhom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, avšak zmyslom opätovného podania
takéhoto návrhu je preukázanie podstatnej zmeny pomerov, či už na strane otca alebo maloletého;
bez takejto zmeny nemožno dôvodne uvažovať o zmene doterajšej úpravy. Otec pritom nepreukázal
žiadnu zásadnú zmenu pomerov. Tento si zároveň nenechal prešetriť ani svoje bytové a zárobkové
pomery, a teda svojím vlastným prístupom znemožnil súdu prešetriť zmenu pomerov na jeho strane.

Súčasne aj samotný návrh a ostatné podania otca, či jeho celkové vystupovanie v priebehu konania bolo
urážajúce,agresívneaopovrhujúce.Vneposlednomradesúdprihliadolnaskutočnosť,žeotecdlhodobo
nerešpektujerozhodnutiasúdnychautorít,apretojespravodlivé,abyniesolprocesnédôsledkyvpodobe
povinnosti nahradiť matke trovy konania. Otec totiž spôsobil, že konanie muselo prebehnúť, napriek
tomu, že podobné konanie bolo len pred niekoľkými mesiacmi právoplatne skončené. Matka bola preto

nútená opätovne vyhľadať právnu pomoc, aby sa mohla účinne brániť voči zjavne neopodstatnenému
návrhu otca, čím jej v konaní vznikli trovy, ktoré by inak nemusela znášať. Zároveň súd právne
zastúpenie matky v tejto veci považoval vzhľadom na nedostatok právneho vzdelania matky
a problematiku prípadu za opodstatnené a účelné. S poukazom na uvedené okolnosti prípadu
považoval súd za spravodlivé, aby v zmysle § 55 CMP, trovy právneho zastúpenia matky, ktoré jej vznikli

v tomto konaní, znášal otec.

41. Matka si prostredníctvom právnej zástupkyne vyčíslila trovy konania na pojednávaní dňa 20.11.2025
vo výške 257,98 Eur za 2 úkony právnej služby, každý vo výške 114,15 Eur a k tomu prislúchajúce režijné
paušály vo výške 14,84 Eur za 2 úkony právnej služby, t.j. spolu 29,68 Eur. Právna zástupkyňa matky

pritom vychádzala zo skutočnosti, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna trinástina výpočtového základu v zmysle ustanovenia § 11 písm. a) Vyhlášky. Jedna trinástina
výpočtového základu pre rok 2025 predstavuje sumu vo výške 114,15 Eur, čo je základná sadzba tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby. Súd pritom považoval predmetný výpočet za správny, nakoľko mal
preukázané, že právna zástupkyňa matky má právo na odmenu za dva úkony právnej služby, a to na

odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou a odmenu za účasť na
pojednávaní dňa 20.11.2025 v zmysle § 13a ods. 1 písm. a) a e), a preto priznal matke náhradu trov
konania v uplatnenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného

súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.

1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).