Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 40Cpr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124283607
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124283607.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou právnej veci žalobcu: Assessment

Systems Slovakia, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 36 700 665,
zastúpeného: SODOMA VULGAN, spol. s.r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava - mestská
časť Nové Mesto proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.,
zastúpeného: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 800 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 800 € z a s t a v u j e.
Súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo

sumy 800 € od 29.2.2024 do 9.6.2025 z a m i e t a.
Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.04.2024 žiadal, aby súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 800 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že
žalovaný je bývalým zamestnancom žalobcu. Pracovný pomer medzi stranami sporu trval od 01.01.2019
do 30.04.2023. Pracovný pomer medzi stranami sporu bol ukončený uzavretím dohody o skončení
pracovného pomeru. Žalobca pri spracovaní účtovnej závierky za rok 2023 zistil, že žalovanému bol dňa
16.12.2022 vyplatený preddavok na mzdu vo výške 800 € nad rámec dohodnutej mzdy a následne bola

žalobcom žalovanému omylom vyplatená vždy plná mzda.
Žalobca v žalobe konkretizoval, že dňa 16.12.2022 bol žalovanému vyplatený preddavok na mzdu 800
€, decembrová mzda bola žalovanému vyplatená vo výške 2 629,86 € dňa 05.01.2023 bez odpočítania
vopred vyplateného preddavku. Januárová mzda bola vyplatená 40Cpr/4/2024 2

žalovanému vo výške 3 347,56 € dňa 03.02.2023 spolu s priznanými bonusmi za rok 2022 bez
odpočítania preddavku vyplateného v decembri roku 2022.

Žalobca v žalobe uviedol, že účtovník upozornil žalovaného emailom zo dňa 21.01.2024 a zo dňa
01.02.2024, že žalovanému vyplatený preddavok nebol zaúčtovaný na mzdy a požiadal žalovaného o
vrátenie preddavku v sume 800 € v prospech žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že predžalobnú výzvu
žalovanému doručil dňa 23.02.2024, v zmysle ktorej žalovaného požiadal o vrátenie uvedenej sumy v
lehote v predžalobnej výzve uvedenej.
Žalobca si nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky uplatnil s poukazom na ustanovenie §222
Zákonníka práce, v zmysle ktorého ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa

alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca musí sa obohatenie vydať. V
zmysle uvedeného ustanovenia žalobca zároveň definoval pojem bezdôvodné obohatenie a zároveň
konštatoval, že spolu s bezdôvodným obohatením povinný subjekt musí vydať aj úžitky z neho, ak tento
subjekt nekonal dobromyseľne. Taktiež žalobca uviedol, že podľa odseku 6 uvedeného ustanoveniaako zamestnávateľ si môže od zamestnanca - žalovaného žiadať vrátenie neprávom vyplatených súm
ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo
omylom vyplatené v lehote 3 rokov od ich výplaty. Žalobca si nárok na zaplatenie sumy 800 € uplatnil aj

spolu s úrokom z omeškania podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobca vo vzťahu k odôvodnenosti uplatneného nároku poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS 721/2015, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že sťažovateľovi bola vyplatená
záloha na ročnú odmenu, pre vyplatenie ktorej mu však nárok nevznikol. Podľa Ústavného súdu SR
je potom už bez významu, či zálohu na odmenu prijal sťažovateľ dobromyseľne. Žalobca v kontexte

rozhodnutia ÚS SR uviedol, že posúdenie dobromyseľnosti žalovaného bude závisieť od posúdenia
konkrétnych okolností v prejednávanej veci. Podľa názoru žalobcu, žalovaný ako zamestnanec vedel
alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí a žalobca konštatoval, že konanie
žalovaného nebolo dobromyseľné. Taktiež žalobca uviedol, že v konkrétnom prípade to či zamestnanec
vedel alebo musel z okolností predpokladať, že jemu vyplatená suma bola nesprávne určená alebo
omylom vyplatená, keďže ide o vnútorný psychický stav zamestnanca, nemožno priamo preukázať.

Preto možno tento stav vyvodzovať iba z okolností, za ktorých sa navonok objektívne prejavuje. V tomto
kontexte žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 1/2008.
Žalobca uviedol, že žalovanému bola zrejmá výška jeho mzdy, nedošlo k žiadnej zmene dohodnutej
mzdy a na základe týchto skutkových tvrdení, podľa vyjadrenia žalobcu, muselo byť žalovanému zrejmé
to, že suma 800 € mu bola vyplatená, respektíve k jej nezapočítaniu voči mzde došlo omylom a táto

suma mu nepatrí. Žalobca záverom žaloby uviedol, že sám žalovaný potvrdil túto svoju vedomosť v
emailovej komunikácii s účtovníkom žalobcu dňa 23.01.2024.
Žalobca spolu so žalobou súdu doručil emailovú komunikáciu medzi zamestnávateľom a žalovaným,
výplatný lístok za mesiac 12-2022, za 01-2023, listinný dôkaz s označením Výzva k vráteniu vyplatenej
zálohy na mzdu vypracovanú žalobcom dňa 21.02.2024 doručovanú žalovanému, podací lístok,

doručenku z uvedenej zásielky podpísanú žalovaným, Pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom
a žalovaným dňa 30.11.2018, Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene vypracované dňa
27.03.2023, písomnosť s označením 40Cpr/4/2024 3

Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods1 písm. b) Zákonníka práce

zo dňa 30.03.2023, Dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným
dňa 31.03.2023.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 40Up/882/2024 dňa 04.06.2024.
Žalovaný voči platobnému rozkazu doručil včas odpor, v zmysle ktorého konštatoval, že žalobca koná
voči jeho subjektu zlomyseľne a zámerne šikanózne. Konanie žalobcu, podľa vyjadrenia žalovaného,

odporuje aj dobrým mravom. Žalovaný uviedol, že nároky na odmeny mimo mzdových podmienok
dohodnutých v pracovnej zmluve a jej dodatkov boli realizované na základe rozhodnutia konateľky
žalobcu a podľa Odmeňovacieho poriadku žalobcu. Žalovaný v odpore uviedol, že emailom zo
dňa 23.01.2024 bol oslovený účtovníkom žalobcu, ktorý nemal súhlas s použitím osobných údajov
žalovaného a účtovník žalobcu, ako osoba vystupujúca za spoločnosť Paragraf, s.r.o. - dodávateľa

účtovných služieb žalobcu, nebol osobou oprávnenou vystupovať a konať za žalobcu a žalovaný mu len
z ohľaduplnosti na email odpovedal, čo podľa vyjadrenia žalovaného nič nemení na tom, že v predmetnej
emailovej komunikácii išlo o komunikáciu medzi neoprávnenou osobou dodávateľa žalobcu a žalovaným
ako súkromnou osobou v čase už po skončení pracovného pomeru medzi stranami sporu.
Žalovaný v odpore uviedol, že zálohu 800 € prijal na jeho osobný účet 16.12.2022 v dobrej viere

s vedomím toho, že bude v decembrovej mzde zaúčtovaná, čo sa aj stalo, ako to dokazuje obsah
výplatného lístka s uvedenou zúčtovanou odmenou vo výške 1400 € a email bývalej konateľky žalobcu
doručovaný mzdovej účtovníčke, zamestnankyni dodávateľa účtovných služieb pre žalobcu.
Žalovaný v odpore uviedol, že v emailovej komunikácii s účtovníkom žalobcu dňa 23.1.2024 potvrdil
svoju dobrú vieru a presvedčenie, že záloha 800 € mu bola riadne zúčtovaná v decembrovej mzde s

poukazom na výplatný lístok za 12-2022. Žalovaný v odpore konkrétne uviedol s poukazom na citáciu
obsahu emailu, že v 12-2022 dostal zálohu na bonusy vo výške 800 € na účet, v decembrovej mzde boli
jeho bonusy zarátané o 600 € vyššie, teda spolu 800 € + 600 €, ako o tom rozhodla konateľka spoločnosti
a na mzde za 12-2022 bola žalovanému zaúčtovaná záloha vo výške 800 €, ako aj navýšenie odmeny o
600 €, spolu vo výške 1400 €. Žalovaný uviedol, že zo samotnej podstaty zálohy na odmenu vyplatenej

mimo výplatného termínu nemohol predpokladať, ani odhadnúť aká bude napokon jeho celková výška
odmeny za mesiac december, čo samo o sebe preukazuje jeho dobromyseľnosť v okamihu prijatia
odmeny.Žalovaný v tomto kontexte v odpore uviedol, že u žalobcu bolo obvyklé, že sa z príkazu konateľky
žalobcu niektoré odmeny vyplácali formou zálohy, ktorá bola za príslušný mesiac vo vyplatenej mzde
zúčtovaná.Žalovanýuviedol,žežalobcanespracovávalanezúčtovávalmzdyzamestnancovpriamo,ale

prostredníctvom dvoch svojich dlhoročných dodávateľov, ktorí zodpovedali za správnosť vyúčtovaných
miezd v prospech zamestnancov. Žalovaný uviedol, že nebolo jeho pracovnou povinnosťou, ani
odbornou kompetenciou a ani nemal potrebné softvéry na výpočet a zúčtovanie svojej mzdy, aby bol
schopný preveriť správnosť vyplatenej výšky čistej mzdy zvlášť, ak nedostával od zamestnávateľa
pravidelne výplatné lístky, resp. takmer vôbec. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že nebol schopný ani

laickým 40Cpr/4/2024 4

odhadom ustáliť správnosť mzdy za mesiac december 2022, keď mu bola vyplácaná v tomto čase aj
náhrada za dovolenku, cestovné náklady, odmeny. Žalovaný uviedol, že každú mzdu, ktorá mu bola
žalobcom vyplatená za každý mesiac prijal v dobrej viere a dobromyseľne.
Žalovaný ďalej v odpore opísal konanie bývalého zamestnávateľa žalobcu, ktoré žalovaný vyhodnotil

ako pomstychtivé a prenasledujúce.
Žalovaný však zároveň uviedol, že na prípadný vznik povinnosti vrátiť žalobcovi vyplatenú zálohu vo
výške800€musíbyťsplnenýajďalšípredpokladuvedenýv§222ods.6Zákonníkapráce,podľaktorého
zamestnanec je povinný vydať zamestnávateľovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v peňažnom
plnení zamestnávateľa len vtedy, ak zamestnanec vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že

ide o sumy nesprávne určené, alebo omylom vyplatené. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že nemal
vedomosť, ani nemohol z okolností predpokladať, že mu suma odmeny vyplatenej dňa 16.12.2022
ako záloha nebola správne určená alebo správne zúčtovaná z dôvodu, že nebol informovaný, aké
odmeny, v akej výške mu budú vyplatené, respektíve aké mu za december roku 2022 boli udelené.
V tomto kontexte žalovaný poukázal na obsah emailovej komunikácie s bývalou konateľkou žalobcu z

januára 2024 a ktorou mu bol súčasne doručený výplatný lístok za december 2022, ktorý žalovaný videl
prvýkrát a teda dozvedel sa aj všetky položky vyplatenej mzdy za december 2022. Žalovaný v tomto
kontexte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 10/2008, podľa
ktorého vedomosť zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí, alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa
neprezumuje; zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že zamestnanec vedel

alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí. V tomto kontexte však žalovaný
uviedol, že aj keď by mu bol výplatný lístok za december roku 2022 včas doručený, nebol by z neho
vedel dedukovať, že mu záloha vo výške 800 € za mesiac december 2022 nepatrí v rozsahu už uvedenej
argumentácie v odpore vo vzťahu k jednotlivým zložkám mzdy vyplatenej mu za december 2022.
Žalovaný v kontexte obrany uviedol, že žalobca v žalobe nepreukázal, že žalovaný vedel alebo z

okolností prípadu musel predpokladať, že vyplatené odmeny mu nepatria.
Žalovaný taktiež namietol, že zo žaloby nie je zrejmé na základe akej skutočnosti a kedy malo dôjsť
na jeho strane k jeho bezdôvodnému obohateniu a teda nie je zrejmé, či žalobca žiada vrátiť voči
žalovanémuplnenieposkytnutébezprávnehodôvodualeboplneniezneplatnéhoúkonu,aleboplneniez
právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, respektíve žiada vyplatenie majetkového prospechu získaného

z nepoctivých zdrojov.
Žalovaný taktiež namietol, že žalobca si uplatnené peňažné plnenie uplatňuje aj spolu s úrokom z
omeškania 9,50 % od 29.02.2024 do zaplatenia. Žalovaný poukázal na aktuálnu právnu úpravu § 1
ods. 4 Zákonníka práce, ktorá neumožňuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
zákonného sankčného úroku z omeškania v prípade omeškania dlžníka. Úroky z omeškania nie sú

upravené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, ale až v jeho ôsmej časti v § 517.
Žalovaný zároveň uviedol, že podľa odbornej právnej literatúry úroky z omeškania sú len regulátorom
determinujúcim správanie sa účastníkov právnych vzťahov, ktorých pod 40Cpr/4/2024 5

sankciou zákonnej povinnosti núti plniť svoje subjektívne práva a povinnosti riadne a včas. Relevancia

úrokov z omeškania spočíva v ich preventívnej, represívnej a satisfakčnej funkcii. Žalovaný uviedol, že
v okamihu plnenia - príjmu odmeny v žalovanej sume a ani aktuálne nemal vedomosť o tom, že by mu
táto odmena nepatrila alebo, že by sa ňou neoprávnene obohatil a v okamihu vyplatenia odmeny vo
výške 800 € a ani neskôr nezavinil žiadne porušenie svojej povinnosti. Žalovaný tak nemohol ovplyvniť
právnynásledokporušeniapovinnostianemoholbypretoaniznášaťťarchusatisfakčnejfunkcieúrokovz

omeškaniazožalovanejpohľadávky.Žalovanýžiadalžalobuakonedôvodnúvcelomrozsahuzamietnuť.
Žalovaný spolu s odporom doručil listinné dôkazy: výplatný lístok za mesiac 12-2022, emailovú
komunikáciu medzi žalovaným a žalobcom.3. Žalobca súdu doručil vyjadrenie k odporu, v zmysle ktorého sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného
a odmietol všetky obvinenia žalovaného o zlomyseľnom a šikanóznom konaní a o pomste žalobcu voči
žalovanému.

Žalobca uviedol, že žalovaný v odpore uviedol, že nároky mimo mzdových podmienok dohodnutých
v pracovnej zmluve mali byť realizované na základe rozhodnutia bývalej konateľky žalobcu a podľa
odmeňovacieho poriadku. Týmto jeho vyjadrením žalovaný priznal svoju vedomosť, že suma 800 €
nebola žiadnym mzdovým nárokom podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný nepredložil do konania ako
dôkaz Odmeňovací poriadok žalobcu, na ktorý odkazoval v odpore a ani žiadne konkrétne iné dôkazy,

na základe ktorých mu mal vzniknúť nárok na vyplatenie sumy 800 €. Žalobca sa nestotožnil s
argumentáciou žalovaného, že mohlo dôjsť k chybe dodaných služieb, či k omylu dodávateľov služieb,
ktorý pre žalobcu vykonávajú účtovné a mzdové služby.
Žalobca uviedol, že žalovaný svojou argumentáciou priznáva vedomosť o tom, že suma 800 €
mu nepatrila a ani nepatrí. Žalobca konštatoval, že je oprávnený od žalovaného žiadať vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 800 €, ktorá suma bola žalovanému vyplatená omylom, resp. ktorá

mu nebola omylom odpočítaná.
Žalobcavovyjadreníuviedol,žežalovanémuakozamestnancovibolivýplatnélístkyriadneposkytované,
žalovaný sa mohol s ich obsahom oboznámiť a vzhľadom na jeho dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie
mal schopnosť skontrolovať obsah bežného výplatného lístka.
Žalobca konštatoval, že pokiaľ žalovaný uvádzal v odpore, že nebol informovaný aké odmeny, v akej

výške mu budú priznané a napokon za december boli udelené a že nedisponuje žiadnym rozhodnutím o
priznaní odmeny je to tak z dôvodu, že žalobca žalovanému žiadnu odmenu v žalovanej sume nepriznal,
nerozhodol o jej udelení a výplate. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného v odpore sú len účelovou
obranou, ktoré sú vnútorne nekonzistentné z dôvodu, že žalovaný tvrdil, že mu odmena prináležala na
základe bližšie nešpecifikovaného príkazu konateľky žalobcu a na druhej strane tvrdil, že vôbec nemal

vedomosť o tom či a aké odmeny mu boli udelené. V tomto kontexte žalobca uviedol, že žalovaný
nemohol mať zároveň vedomosť o tom, že mu patrí odmena vo výške 800 €, keďže išlo o zálohu na
mzdu, ktorá následne omylom nebola odpočítaná.
Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalovaný nedostával
výplatné lístky, že žalovaný ako zamestnanec si mal kontrolovať svoje mzdové 40Cpr/4/2024 6

podmienky a v prípade pochybností sa mal obrátiť na svojho zamestnávateľa alebo nadriadeného.
Žalovaný tvrdí, že niekoľko výplatných lístkov od zamestnávateľa dostal, avšak práve výplatný lístok za
12-2022 neobdržal. Tieto vyjadrenia žalovaného žalobca vyhodnotil len ako účelovú obranu. Žalobca v
písomnom vyjadrení zároveň uviedol, že na omylom zaúčtovanú zálohu mzdy neprišiel skôr z dôvodu,

že počas roku 2023 bol nútený riešiť zásadné zmeny vo vedení spoločnosti, preveroval a riešil rozsiahle
škody spôsobené predchádzajúcim vedením žalobcu.
Žalobca taktiež uviedol, že či zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že jemu
vyplatená suma bola nesprávne určená alebo omylom vyplatená, ide o vnútorný psychický stav
zamestnanca, ktorý nemožno priamo preukázať. Preto možno tento stav vyvodzovať iba z okolností,

za ktorých sa navonok objektívne prejavuje. V tomto kontexte žalobca opäť poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 1/2008, na obsah ktorého žalobca poukázal v
žalobe. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový
právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu,
kto obohatenie získal. Ak tento dlh - povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie spočíva v platobnej

povinnosti, teda v úhrade určitej sumy, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a
včasným nesplnením spája ustanovenie §517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku
omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania, čo
je zároveň v súlade s ustanovením §222 ods. 4 Zákonníka práce - vydaním úžitkov z bezdôvodného
obohatenia.

Žalobca spolu s vyjadrením súdu doručil uznesenie vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II,
Odborom kriminálnej polície, 3.oddelenia vyšetrovania dňa 22.2.2024, vo veci zločinu podvodu podľa
§221, ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie voči
bývalej konateľke žalobcu, mailovú komunikáciu medzi bývalou konateľkou žalobcu a zamestnancami
žalobcu, resp. spolupracujúcimi osobami.

4. Žalobca po postúpení spisu konajúcemu súdu dňa 24.06.2025 doručil písomné podanie, v zmysle
ktorého zobral žalobu o zaplatenie 800 € späť z dôvodu, že žalovaný dňa 09.06.2025 žalobcovi istinu
vo výške 800 € zaplatil bezhotovostným prevodom na účet žalobcu. Žalobca však žiadal, aby súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z peňažného plnenia vo výške 9,5 % ročne od29.02.2024 do 09.06.2025 a zároveň žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Žalobca uviedol, že žalovaný svojím konaním spôsobil, že žalobca bol nútený
zobrať žalobu čiastočne späť, keďže splnil si žalovaný voči žalobcovi povinnosť až po začatí konania a

z tohto dôvodu bol žalobca nútený žalobu o zaplatenie žalovanej istiny zobrať späť. Žalovaný v tomto
kontexte sa považuje za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.
Žalobca spolu s písomným podaním súdu doručil výpis z účtu potvrdzujúci zaplatenie sumy 800 € na
účet žalobcu žalovaným dňa 09.06.2025.
5. Žalovaný súdu dňa 01.07.2025 doručil písomné podanie, v zmysle ktorého oznámil súdu, že žalobcovi

žalovanú istinu zaplatil na jeho účet. Žalovaný uviedol, že svojím postupom umožnil žalobcovi späťvzatie
žaloby a urobil tak z dôvodu zjavnej nehospodárnosti konania pre obe zúčastnené strany. 40Cpr/4/2024
7

6. Žalovaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu súdu dňa 26.08.2025 doručil písomné
podanie, v zmysle ktorého uviedol, že žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňuje voči jeho

osobe nedôvodný nárok na zaplatenie príslušenstva žalovanej peňažnej pohľadávky. Žalovaný poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/311/2021 zo dňa 28.09.2022,
v zmysle ktorého právna veta znie: „Rozhodnutie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho
orgánu zamestnávateľa o priznaní výkonnostného bonusu zamestnancovi zaväzuje zamestnávateľa
aj v prípade nedodržania interne upraveného procesu jeho schvaľovania, ibaže by zamestnanec o

nedostatku vedel alebo musel vedieť. Spätné odňatie práva zamestnanca na už priznaný výkonnostný
bonus, ktorý sa stal nárokovateľnou zložkou jeho mzdy, nepožíva právnu ochranu.“ „V danom prípade
nemožno zodpovednosť za vzniknutú situáciu pripočítať zamestnancom a ani uplatniť u nich prípadnú
doktrínu rozporu s dobrými mravmi, keďže zamestnanci nedisponovali rozhodovacou právomocou.“
V kontexte citácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že vo vzťahu k jeho osobe nie je

možné uplatniť si nárok ani s poukazom na ustanovenie §222 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého
s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten kto obohatenie získal
nekonal dobromyseľne, keďže v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zamestnanci
nedisponujú rozhodovacou právomocou.
Žalovaný uviedol, že nemôže byť priznaná voči nemu zodpovednosť za to v akej výške boli poverenou

osobou priznané výkonnostné bonusy z dôvodu, že ich priznanie bolo na uvážení povereného
pracovníka žalobcu a to aj v prípade, ak v štruktúrach žalobcu došlo k údajnej úhrade duplicitne.
Žalovaný taktiež uviedol, že nie je v súlade s ustanovením § 222 ods.4 Zákonníka práce, aby si žalobca
voči jeho osobe nárokoval náhradu príslušenstva - úroku z omeškania zo žalovanej istiny z dôvodu, že
žalobca nepreukázal, že konanie žalovaného bolo nedobromyseľné. Žalovaný s poukazom na citáciu

ustanovenia §222 ods. 6 Zákonníka práce uviedol, že z okolnosti prejednávanej veci nie je preukázané,
akým spôsobom mal žalovaný vedieť alebo musel vedieť, aké sumy mu mali byť vyplatené ako odmeny
z dôvodu, že samotné rozhodnutie o odmenách mu doručené nebolo a rovnako tak žalovaný do času
začatia konania nedisponoval ani výplatným lístkom za dané obdobie. V tomto kontexte žalovaný
uviedol, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu vo vzťahu k preukázaniu, že žalovaný disponoval

výplatnou páskou, resp. v tomto prípade výplatnými lístkami, tak ako boli predložené do konania, keďže
žalobcanatakomtoskutkovomtvrdenízakladáúdajnúvedomosťžalovanéhooneoprávnenomvyplatení
pôvodne žalovaného peňažného plnenia aj spolu s príslušenstvom.
Žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k zvyšku uplatneného nároku na
zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Podľa ustanovenia § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľaustanovenia§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, 40Cpr/4/2024 8

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.
8. Súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 800 €. Súd nebol povinný vyžiadať si súhlas žalovaného
s čiastočným späťvzatím žaloby z dôvodu, že žalobca žalobu vzal sčasti späť pred otvorením
pojednávania vo veci samej.

9. Predmetom konania ostal nárok žalobcu o zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške 9,5 % zo
žalovanej pohľadávky 800 € od 29.2.2024 do 09.06.2025.Žalobca na pojednávaní konanom dňa 10. 12. 2025 po postupe súdu v zmysle ustanovenia §181 ods. 2
CSP nenavrhol doplnenie dokazovania vo vzťahu k preukázaniu povinnosti žalovaného vydať predmet
bezdôvodného obohatenia žalobcovi aj s úžitkami z neho.

10. Podľa ustanovenia § 15 Zákonníka práce(ďalej ZP) prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom
na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 222 ods.1 ZP ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia §222 ods.2 ZP bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia §222 ods.3 ZP predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor
bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ustanovenia §222 ods.4 ZP s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z

neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa ustanovenia §222 ods.6 ZP vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
11. Súd žalobu o zvyšku uplatneného nároku na náhradu príslušenstva žalovanej pohľadávky zamietol,

keďže v konaní žalobca nepreukázal, že žalovaný vo vzťahu k prijatiu sumy 800 € by sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu a že by konal nedobromyseľne. Žalobcovi by vznikol nárok na vyplatenie
príslušenstva žalovanej pohľadávky iba za kumulatívneho splnenia predpokladov definovaných v
citovanom ustanovení §222 Zákonníka práce.
Súd poukazuje na znenie emailu bývalej štatutárnej zástupkyni žalobcu zo dňa 05.01.2023, z obsahu

ktorého vyplýva, že mal byť navýšený bonus v prospech žalovaného za december vo 40Cpr/4/2024 9

výške 600 €, v dôsledku čoho žalovanému bola priznaná odmena za december v sume 1 400 €, ktorá
bola zložená zo súčtov súm 800 € a 600 € (čl. spisu 110, ktorý bol súdu doručený žalobcom spolu s
vyjadrením k odporu).

Žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno vo vzťahu k zvyšku uplatneného
nároku, čo malo za následok zamietnutie žaloby vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania zo
žalovanej pohľadávky za obdobie od 29.2.2024 do 09.06.2025.
12.Podľaustanovenia§218ods.1CSPobsahrozhodnutiavovecisamejvyslovísúdvovýrokurozsudku.
Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia §255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľaustanovenia§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradu

trov konania protistrane.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia §262 ods.2CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
13. Súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania. Súd konštatuje, že žalobca žalobu o
zaplatenie sumy 800 € zobral späť z dôvodu, že žalovaný mu pohľadávku vo výške 800 € zaplatil po
podaní žaloby, avšak v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, či vôbec žaloba voči žalovanému bola
podaná dôvodne. Žalovaný uvedenú pohľadávku v prospech žalobcu zaplatil z dôvodu nenavyšovania

trov konania a nie z dôvodu, že by nárok žalobcu považoval za dôvodne uplatnený. V tomto kontexte
súd žalobcovi podľa ustanovenia §256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
nepriznal.
Žalovaný v konaní vo vzťahu k uplatnenému zvyšku nároku na zaplatenie príslušenstva žalovanej
pohľadávky bol úspešný, avšak vo vzťahu k žalobcovi si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a

navrhol, aby každá zo strán si trovy konania znášala sama.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) /§ 363 CSP/. 40Cpr/4/2024 10

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.
V Bratislave dňa 10. decembra 2025