Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoZm/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226378
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1513226378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Tatra-Leasing, s.r.o.,
so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpeného: Advokátska kancelária
Rieglová & Kadáková s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, Bratislava, IČO: 51 330 091, proti žalovanému:
4/ O.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, F., zastúpenému: URBAN & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 15.211,42 eur
s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalovaného 4/ rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
III, č. k. B5 - 2CbZm/9/2016-410 zo dňa 21. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č. k. B5 - 2CbZm/9/2016 - 410 zo
dňa 21. novembra 2023 v napadnutých výrokoch I., II. a V. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného 4/ voči výroku III. a IV. o d m i e t a.

III. Návrhy žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania zamieta.

IV. Žalobcovi súd proti žalovanému 4/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ponechal voči žalovanému 4/ v platnosti
Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.01.2014, č. k. l Zm/632/2013-12,
v znení opravného uznesenia zo dňa 29.07.2014, č. k. l Zm/632/2013-81, druhým výrokom zamietol
návrh žalovaného 4/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania pôvodne vedeného na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. lCbZm/241/2014, tretím výrokom zamietol návrh žalovaného 4/
na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, štvrtým výrokom zamietol návrh žalovaného
4/ na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c/ CSP a piatym výrokom priznal žalobcovi voči

žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 10, § 30 ods. 1, § 31, § 32 ods. 1, § 47 ods. 1, 2, § 48 ods. 1,
§ 75, § 77 článku I. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „ZZŠ“), ust. § 175 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O.s.p.“)
a ust. § 470 ods. 1, § 471 ods. 2, § 162 ods. 1 písm. b/, c/, § 164, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Odvolací súd pre lepšiu orientáciu vo veci uvádza, že pôvodnými žalovanými okrem žalovaného
4/ boli : žalovaný 1/ ABUSS, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 44 950 543, žalovaný 2/ Š. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., žalovaný 3/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, T. - H., voči ktorýmzmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a preto na strane žalovaného zostal v konaní len
odvolateľ - žalovaný 4/ O.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, F..

4. V skutkových dôvodoch odôvodnenia rozsudku poukázal na vyhovenie návrhu žalobcu na vydanie
zmenkovéhoplatobnéhorozkazu,ktorývydaldňa14.01.2014podsp.zn.1Zm/632/2013-12ažalovaným
1/, 2/, 3/, 4/ ním uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 15.211,42
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne z uvedenej zmenkovej sumy od 05.02.2013
do zaplatenia, zmenkovú odmenu 50,70 eur a náhradu trov konania vo výške 1.571,80 eur. Chybu v

písaní v záhlaví zmenkového platobného rozkazu v časti predmetu konania súd opravil uznesením č.k.
1Zm/632/2013-81 zo dňa 29.07.2014. Vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ nadobudol zmenkový platobný
rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť, žalovaný 4/ (ďalej aj „žalovaný“ alebo „odvolateľ“) podal voči
nemu včas námietky.

5. Sporným v konaní nebolo, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou, zabezpečujúcou pohľadávky

žalobcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 81090652, ktorú dňa 05.10.2009 uzavrel so
žalovaným 1/. Žalobca ako veriteľ, žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaní 2/ a 3/ ako avalisti, uzavreli
dňa 05.10.2009 aj zmluvu o použití blankozmeniek č. XXXXXXXX/X, ktorou dlžník udelil veriteľovi
zmenkové vyplňovacie právo a jej predmetom bola úprava podmienok a predpokladov na vyplnenie
chýbajúcich údajov na zmenke. Sporným v konaní rovnako nebolo, že zmenka bola pôvodne avalovaná

len žalovanými 2/ a 3/ a až následne, po tom ako sa žalovaný 4/ stal konateľom a spoločníkom
žalovaného 1/, bol na ňu pripojený jeho podpis. Práve vo vzťahu k nemu zostal nárok sporným, pretože
v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu sa bránil neexistenciou dohody o vyplňovacom
zmenkovom práve medzi ním a žalobcom, z čoho vo vzťahu k nemu vyvodzoval neoprávnené vyplnenie
blankozmenky.

6. Súd prvej inštancie konštatoval riadne vystavenie a podpísanie zmenky žalovanými, prítomnosť
všetkých náležitostí predpísaných v ust. § 75 čl. I ZZŠ, a jej nezaplatenie v lehote splatnosti, na základe
čoho nemožno tvrdiť, že sa žalobca jej zaplatenia domáha bezdôvodne. Žalobca svoj nárok zo zmenky
preukázal predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti vyžadované ust. § 75 čl. I ZZŠ.

Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil a v ďalšom konaní súd už len posudzuje, či
obrana žalovaného v námietkach je dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný
alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. Námietky žalovaného 4/
označil za neodôvodňujúce zrušenie vydaného zmenkového platobného rozkazu čo i len sčasti, pričom
akcentoval, že v dôsledku uplatnenia koncentračnej zásady (3 dni) musia námietky obsahovať všetko,

čo žalovaný zo zmenky namieta. Sporným medzi stranami nebolo, že žalobcom predložená zmenka
bola pôvodne blankozmenkou.

7. Obrana žalovaného 4/ v námietkach spočívala primárne v tvrdení o neexistencii osobitnej dohody
o vyplňovacom práve k blankozmenke medzi ním a žalobcom, v dôsledku čoho ju žalobca nebol vo

vzťahu k nemu oprávnený vyplniť o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky. Súd prvej inštancie
s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) napr. uznesenie sp.
zn. 2Obdo/37/2018 z 30.05.2019, ods. 59 a tiež Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár,
Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 62, alebo Kovařík, Z., Zákon směnečný a šekový. Komentár, 6.,
dopl. vydání. Praha: C.H. Beck, 2014, s. 61) poznamenal, že oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva

v možnosti jej nositeľa doplniť jej obsah a tým zavŕšiť premenu blankozmenky na zmenku úplnú.
Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá
môže byť dojednaná výslovne, v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná dohoda,
a zmenka sa za predpokladu, že obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl. I § 1 a 2 ZZŠ) alebo
vlastnej (čl. I § 75 a § 76 ZZŠ) s účinkami ex tunc stáva platnou. Dohoda o vyplňovacom práve k

blankozmenke je neformálny kontrakt, pretože zákon zmenkový a šekový ani iný právny predpis jej
formu nepredpisuje. Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne stávajú zmenkovými dlžníkmi a
povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť námietkou podľa ust. § 10 čl. I
ZZŠ. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný (m.m.
rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 20. februára 2001, sp. zn. 5Cmo/556/2000).

8. Otázka rozloženia dôkazného bremena v zmenkovom konaní je v judikatúre slovenských a českých
súdov riešená v zásade jednotne. Zmenka predstavuje abstraktný a nesporný záväzok a pri jej
predloženíkplateniu,anipriprípadnomvymáhaníplneniaznej,nemusíjejmajiteľ dokazovaťničiné, lenže je majiteľom platnej zmenky, ktorá je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku
v nej uvedenú. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku z nej vyplývajúceho, stáva sa nositeľom
dôkazného bremena o tomto tvrdení (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo/274/2009 z 31.03.2010, sp.

zn. 29Cdo/629/2010 z 31.05.2011, sp. zn. 29 Cdo/2829/2012 z 30.04.2015, rozsudok NS SR sp. zn.
4Obo/21/2012 z 31.07.2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoZm/53/2014 z 27.11.2014).
Obrana žalovaného 4/ v námietkach spočívala primárne v tvrdení, že dohoda o vyplňovacom práve
k blankozmenke medzi ním a žalobcom neexistovala, v dôsledku čoho ju žalobca nebol vo vzťahu k
nemu oprávnený vyplniť o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti a teda žalobca musí vysvetliť, akým

spôsobom sa na zmenku dostal jeho podpis. V námietkach tvrdil, že na blankozmenku sa pod rukou
dopísané označenie „per aval, avalista: O.. S. P., bydlisko: A. XXX/X XXX XX F., rod. č.: XXXXXX/XXXX,
dátum podpisu: X.XX.XXXX“ podpísal na samý okraj listiny tak, aby bolo zrejmé, že jeho podpis, ktorý
mal mať výlučne evidenčný charakter, uvedené údaje nekryje.
9. Túto jeho obranu posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú a bez opory v skutkovom stave, obzvlášť
pri jeho nespornom podpise na blankozmenke pod doložkou „per aval“ a jeho osobnými údajmi.

Poukázal najmä na závery judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj „NS ČR“), z ktorých
vyplýva, že konkludentné udelenie vyplňovacieho práva (a jeho obsah) je možné usudzovať už len z
toho, že vystaviteľ a avalista podpíšu blankozmenku a tá je odovzdaná remitentovi (rozsudok veľkého
senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR z 09.12.2015, sp. zn. 31Cdo/4087/2013,
uverejnený pod č. R 103/2016, ako aj rozsudok NS ČR z 31.05.2018, sp. zn. 29Cdo/5377/2016).

Žalovanému 4/ muselo byť pri podpise blankozmenky jasné, že listina je v údajoch o dátume splatnosti
a zmenkovej sume zámerne úplne nevyplnená, a že v budúcnosti môže zo strany žalobcu dôjsť k
jej vyplneniu, a to bez potreby súčinnosti žalovaných. Význam nemohol súd priznať ani námietke
žalovaného 4/, ktorý blankozmenku podpísal neskôr ako žalovaní 1/ až 3/, že nemal vedomosť o tom,
akým spôsobom je žalobca oprávnený chýbajúce údaje neskôr doplniť, keďže túto vedomosť musel

mať, resp. mu v danej situácii musela byť zjavná. Jeho námietka, že nie je účastníkom zmluvy o
použití blankozmenky zo dňa 07.10.2009 a ani žiadnej inej dohody o vyplňovacom práve, bez ďalšieho
nepostačuje k ubráneniu sa povinnosti zaplatiť zmenku ako zmenkový ručiteľ. K udeleniu vyplňovacieho
oprávnenia k blankozmenke môže totiž dôjsť aj iným ako výslovným spôsobom, čomu práve podpis
žalovaného 4/ na predloženej zmenke pod doložkou „per aval“ nasvedčuje. Z uvedeného je potom

zrejmé, že medzi ním a žalobcom došlo prinajmenšom ku konkludentnej dohode o tom, ako má byť
blankozmenka žalobcom v časti zmenkovej sumy a dátumu splatnosti vyplnená.

10. Vo vyjadrení k námietkam žalovaného 4/ predložil žalobca súdu Dodatok č. 1 k zmluve o použití
bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X (ďalej aj „Dodatok č. 1“), ktorého účastníkom bol aj žalovaný 4/,

označený ako „avalista č. 3.“ Z ust. čl. I Dodatku č. 1 a čl. II Zmluvy o použití bianko zmenky č.
XXXXXXXX/X je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že podpísaním Dodatku č. 1 žalovaný 4/ pristúpil k
Zmluve o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, a teda aj k dojednaniu o spôsobe a podmienkach
vyplnenia blankozmenky. Z Dodatku č. 1 jasne vyplýva, že sa vzťahuje na Zmluvu o použití bianko
zmeniek č. XXXXXXXX/X, ktorú mení a dopĺňa. Do textu dodatku nemusí byť prevzaté znenie každého

článku zmluvy, ku ktorej sa viaže, a zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva ani povinnosť ho pevne
pripojiť alebo spojiť so zmluvou. V čl. IV bod 4.2. Dodatku č. 1 žalovaný 4/ prehlásil, že má právnu
spôsobilosť a oprávnenie podpísať tento dodatok k zmluve, podpísať blankozmenku, vykonávať práva a
plniť záväzky z tejto zmluvy pre neho vyplývajúce. V zmysle uvedeného je potom touto zmluvou viazaný.
Pristúpenie žalovaného 4/ k záväzku vyplývajúcemu z blankozmenky, bolo účelom zmeny a doplnenia

Zmluvy o použití blankozmeniek. V kontexte všetkých ustanovení Dodatku č. 1 možno dospieť k záveru,
že k Zmluve o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X pristúpil žalovaný 4/ ako avalista č. 3, a teda
medzí ním a žalobcom existuje dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve. Ak by účelom Dodatku č. 1
nebolo jeho pristúpenie k zmluve o vyplňovacom práve, nemal by význam, nakoľko ak by bol uzavretý
len za účelom potvrdenia pristúpenia žalovaného 4/ ako avalistu č. 3 k záväzku zo zmenky, táto

skutočnosť vyplýva zo samotnej zmenkovej listiny, pričom avalista môže byť na zmenku dopísaný bez
existencie osobitnej dohody. Účelom Dodatku č. 1 bolo pristúpenie avalistu č. 3 k udeleniu vyplňovacieho
oprávnenia, čo vyplýva z prehlásenia avalistu č. 3 na Dodatku č. 1 a tiež aj zo záverečných ustanovení
čl. II dodatku, že ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú v platnosti a účinnosti v nezmenenej podobe.
Udelenie vyplňovacieho oprávnenia žalobcu je tak možné vyvodiť nielen z konkludentného prejavu vôle

žalovaného 4/ - avalovaním blankozmenky, ale aj z jeho výslovného prejavu v Dodatku č. 1.

11. Za relevantnú nepovažoval súd prvej inštancie ani námietku žalovaného 4/ vznesenú v priebehu
konania o pravosti jeho podpisu na Dodatku č. 1, keďže podpísanie zmenky v námietkach nerozporoval,a aj k súdom ustálenému záveru o (prinajmenšom) konkludentnej dohode so žalobcom o tom, ako
má byť blankozmenka vyplnená. Preto aj v prípade, ak by sa na Dodatok č. 1 skutočne nepodpísal,
nemožno dospieť k záveru, že blankozmenku vyplnil žalobca voči nemu neoprávnene. Túto námietku

súd naviac považoval za účelovú, aj z dôvodu zmeny v rétorike žalovaného 4/ v priebehu konania,
keď na jednej strane v námietkach akúkoľvek dohodu o vyplňovacom práve so žalobcom kategoricky
odmietal a na strane druhej vo vyjadrení k meritu veci III, zo dňa 24.07.2018 a zo dňa 12.06.2023,
už existenciu dohody o vyplňovacom práve výslovne tvrdil a domáhal sa možnosti vznášať kauzálne
námietky, keďže Dodatok č. 1 nepochybne podpísal ako konateľ žalovaného 1/, a tieto tvrdenia jeho

zástupca následne na pojednávaní 21.11.2023 v celom rozsahu poprel. Správanie žalovaného 4/ v
priebehu konania teda jasne indikuje účelovosť námietky o neexistencii dohody o vyplňovacom práve.
Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov ani nepovažoval za potrebné vykonať vo vzťahu k pravosti
podpisu žalovaného 4/ na Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X navrhované
znalecké dokazovanie a ani ďalšie žalovaným 4/ navrhované dôkazy vo vzťahu k námietke neexistencie
vyplňovacieho oprávnenia žalobcu.

12. S poukazom na ust. § 31 ods. 3 ZZŠ považoval súd prvej inštancie za bezpredmetné aj tvrdenia
žalovaného 4/ o podpise blankozmenky len na evidenčné účely, nakoľko podpis zmenky na takýto účel
zmenkové právo nepozná. Žalovaný 4/ sa na zmenku podpísal pod doložku „per aval,“ v zmenkovej
praxi bežne využívanú na označenie zmenečného ručenia, a teda musel, resp. mal vedieť (ako

dlhoročný podnikateľ), že sa svojím podpisom na zmenke zaručuje ako zmenečný ručiteľ. Ak by aj
nemal vedomosť o tom, čo doložka „per aval“ a jeho podpis pod ňu na zmenke, prípadne čo čistý
(holý) podpis na lícnej strane zmenky znamená, takáto neznalosť ho nemôže zbaviť zodpovednosti
za svoje konanie (ignorantia iuris non excusat). V konaní sa nepreukázali ani jeho tvrdenia, že bol o
„evidenčnom“ účele jeho podpisu na zmenke ubezpečený p. D. (resp. inou osobou). Súd poukázal na

Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 145-146 , kde B. Jablonka
výstižne konštatuje: „že každý, kto vyznačuje podpis na líci zmenky, by mal zbystrieť a byť obzvlášť
pozorný, aké vyhlásenie k svojmu podpisu uvádza. Mal by si byť vedomý rizika, že obyčajný podpis
na líci zmenky bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu v zásade zakladá záväzok z titulu avala“ Ad
absurdum by podpis žalovaného 4/ v domnení, že slúži na evidenčné účely bolo možné posudzovať

ako konanie v omyle a v teoretickej rovine ho podradiť pod ust. § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka.
Súd však na relatívnu neplatnosť právneho úkonu nemôže prihliadať ex offo, ale výlučne vtedy, ak sa
účastníkneplatnostitakéhoto právnehoúkonudovolá.Žalovaný4/saneplatnostiprekonanievomyledo
dňa vydania zmenkového platobného rozkazu nedovolal, preto sa podľa § 40a Občianskeho zákonníka
právny úkon považoval v čase vydania zmenkového platobného rozkazu za platný a tento stav nie je

možné zvrátiť ani dodatočným dovolaním sa neplatnosti v námietkach.

13. Ako nedôvodné vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietky, že žalobca „zlomyseľne“ a „hrubo
nedbanlivostným správaním“ (čl. I § 10 ZZŠ), dodatočne upravil blankozmenku tak, že okolo per
aval doložky žalovaného 4/ doplnil čiary (orámovanie textu), a že jeho podpis na zmenke stojí mimo

textu a mal plniť len „evidenčný“ účel. Za bezpredmetné považoval, či orámovanie na zmenke bolo
predlžované v čase jeho podpisu alebo až následne. Žalovaný 4/ v námietkach uviedol, že svoj podpis
na blankozmenku pripojil po tom, čo tam žalobca rukou dopísal doložku avalistu s jeho osobnými
údajmi. Z grafického prevedenia zmenky však vyplýva, že text stojaci mimo pôvodného (predtlačeného)
rámčeka nie je dohodou o použití zmenky, ale je jednoznačne doložkou avalistu, ktorej význam spočíva

vo vyvolaní účinkov zmenkového ručenia. Navyše aj sám žalovaný 4/ sa v námietkach odvoláva na
číselné označenie XXXXXXXX/X, ktoré zmenka v pravom hornom rohu obsahuje, čím akceptuje, že
údaj stojaci mimo orámovania zvyšného textu zmenkovej listiny, je jeho súčasťou. Vo vzťahu k doložke
avalistu už však tvrdí, že nie je súčasťou vlastného textu zmenky. K námietke žalovaného 4/, že doložka
avalistu nie je krytá hrubým orámovaním a hrubá čiara bola predlžovaná dodatočne tak, aby doložku

avalistu kryla, súd prvej inštancie poukázal na ust. čl. I § 10 ZZŠ upravujúce podmienky, za ktorých
možno majiteľovi zmenky podávať námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky. Otázka skúmania
hrubej nedbanlivosti, resp. zlomyseľnosti je relevantná za situácie, keď dôjde k prevodu zmenky na
nového majiteľa, nakoľko len vo vzťahu k novému majiteľovi možno hovoriť o hrubej nedbanlivosti
alebo o zlomyseľnosti pri nadobúdaní zmenky a v nadväznosti na to potom o prípustnosti námietky

nesprávneho vyplnenia blankozmenky. Pojem „pri nadobúdaní zmenky“ nemožno vykladať tak, že
nadobudnutím zmenky sa rozumie vyplnenie blankozmenky na úplnú zmenku. Prvý majiteľ nadobúda
zmenku jej vystavením a prevzatím od vystaviteľa zmenky. Žalobca je prvý majiteľ zmenky, preto je
námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky prípustná bez toho, aby žalovaný musel preukazovaťzlomyseľné či hrubo nedbanlivostné konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky, stačí preukázať, že
dojednané podmienky vyplnenia neboli splnené.

14.Námietkyžalovaného4/vtomtosmeresúdprvejinštanciepripustil,pričomzlomyseľnosť,resp.hrubú
nedbanlivosť žalobcu pri nadobúdaní zmenky nebolo namieste skúmať, keďže zmenku nenadobudol
prevodom, ale je jej prvým majiteľom. Argumentáciu žalovaného 4/ v tomto smere považoval súd za
irelevantnú, keďže prípadné predlžovanie hrubých čiar na zmenke nie je pre posúdenie prípustnosti
námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky relevantné a vo všeobecnosti nemožno prijať záver, že

každý text nachádzajúci sa mimo orámovania pôvodného textu zmenky, nie je jej súčasťou len z toho
dôvodu, že orámovanie nekryje neskôr dopísaný text. Je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu, teda z celkového prevedenia zmenky. Hoci pri zmenkovo-právnych vzťahoch platí formálna
prísnosť, treba uviesť, že zmenkový zákon neupravuje podobu zmenky striktne, teda ani to, v akom
poradí sa majú na zmenkovej listine nachádzať jednotlivé údaje. Vychádzať treba len z toho, či jednotlivé
náležitostizmenkynasebasúvislo,logickynadväzujúa vyžadujesa grafickásúvzťažnosťtextuzmenky,

doložka per aval ani podpis avalistu nemusia byť kryté orámovaním. V predmetnej veci je doložka krytá
podpisom žalovaného 4/, a medzi ňou a podpisom žalovaného 4/ je daná priestorová súvislosť, čo
vyplýva z grafického rozloženia údajov, keď na pravej strane dole, v tesnej blízkosti osobných údajov
žalovaného 4/ a doložky „per aval“ je umiestnený podpis žalovaného 4/. Už samotný podpis na lícnej
strane zmenky spôsobuje účinky zmenkového ručenia v zmysle § 31 ods. 3 ZZŠ.

15. Sám žalovaný 4/ uviedol, že keď pripojil podpis na blankozmenku (resp. listinu, na ktorej bola
spísaná), doložka „per aval“ a jeho osobné údaje tam už boli uvedené, a teda si bol vedomý, že
sa nepodpisuje na holý okraj orámovania zmenky. Súvis tohto podpisu so zmenkou už vyplýva aj zo
samotného podpisu žalovaného 4/ v hornej časti pôvodného orámovania textu zmenky v bezprostrednej

blízkosti doložky avalistov 1/ a 2/. Žalovaný 4/ v námietkach poukazoval len na to, že orámovanie textu
bolo upravované a predlžované, neuvádzal však, že žalobca bez jeho vedomia doplnil doložku avalistu
a jeho osobné údaje. Musel si teda byť vedomý, v akom znení obsah listiny podpisuje, že sa podpisuje
k doložke avalistu. Jeho podpis, osobné údaje a doložka „per aval,“ bez ohľadu na to, či sú kryté
orámovaním alebo nie, sú súčasťou zmenky, nestoja mimo nej. Bez vplyvu na platnosť jeho ručiteľského

záväzku zo zmenky by bolo, ak by sa v konaní aj preukázalo, že orámovanie bolo doplnené po jeho
podpise na blankozmenku. Dodatočné doplnenie čiar (orámovanie) na zmenke možno považovať za
doplnenie právne bezvýznamného údaja, ktorý žiadnym spôsobom nezasahuje do podstaty zmenky
ani do jej náležitostí, a preto súd obranu žalovaného 4/ z tohto dôvodu nepovažoval za relevantnú a
za účelné preto nepovažoval ani vykonať znalecké dokazovanie ohľadom „dodatočne upravovaného

orámovania zmenky.“

16. Žalovaného 4/ nie je podľa tvrdenia súdu prvej inštancie možné v súvislosti s jeho zmenkovým
ručiteľským záväzkom považovať ani za spotrebiteľa, keďže podľa údajov v obchodnom registri, v čase
podpisu dodatku č. 1 (k 07.12.2009), bol spoločníkom a vykonával funkciu konateľa žalovaného 1/.

Súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) zo dňa
14.03.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11. Vzhľadom k tomu, že do
osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek
podnikateľskej činnosti alebo povolania, žalovaný 4/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti,
ktorej bol konateľom a mal v nej obchodný podiel, postavenie spotrebiteľa mu nemožno priznať.

17. Na ostatné námietky, ktoré žalovaný 4/vzniesol po lehote určenej v ust. § 175 ods. 1 O.s.p., súd
prvej inštancie s poukazom na ods. 4 cit. ustanovenia prihliadnuť nemohol, a vo vzťahu k týmto
oneskorene vzneseným námietkam ani nevykonal navrhované dôkazy, čo platí aj vo vzťahu k námietke
falšovania zmenky, vznesenej až na pojednávaní, na ktorom žalovaný 4/ tvrdil, že zmenka mala byť v
pravom hornom rohu nad orámovaním neoprávnene doplnená o číslo „265/09“ oproti blankozmenke,

ktorej kópiu predložil ako prílohu k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu.
18. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 195 ods. 1 CSP nevyhovel ani návrhu žalovaného 4/
na vykonanie dokazovania (najmä vypočutím strán, výsluchom svedkov Š. a T., oboznámením obsahu
vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-627/NKA-FP-BA-2015) aj z dôvodu, že k tomuto návrhu neuviedol
skutočnosti, ktoré majú byť navrhovanými dôkaznými prostriedkami preukázané (viď č.l. 329) a z už

vykonaných listinných dôkazov, ako aj z nesporých skutkových tvrdení strán mal skutkový stav pre
rozhodnutie spoľahlivo zistený. Dokazovanie výsluchom strán tak považoval nielen za nadbytočné, ale
aj v rozpore s ust. § 195 CSP. Za potrebné nepovažoval vykonať ani dôkaz pripojením znaleckého
posudku z konania vedeného na tom istom súde pod sp. zn. 3CbZm/57/2017, z ktorého záverovmalo vyplynúť, že podpis na Dodatku č. 1 k Zmluve o použití bianko zmeniek nie je s najväčšou
pravdepodobnosťou jeho pravým podpisom, pretože predmetom označeného konania je nárok na
zaplatenie zmenkovej sumy vyplývajúci z inej zmenky ako v tomto konaní (ku ktorej sa vzťahuje

osobitná dohoda o vyplňovacom práve). Vykonanie dokazovania znaleckým posudkom z iného konania,
preto nemohlo prispieť k objasneniu skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu v tomto spore.
Dospel k záveru, že žalovaný 4/ nepreukázal ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu, ani ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého
zmenkového záväzku, preto k nim z hľadiska zmenkovo-právneho nemohol prihliadnuť. Žalovanému

4/ sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov
uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne, zanikla, preto zmenkový platobný rozkaz
voči nemu ponechal v platnosti (v znení jeho opravného uznesenia).
19. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom ako predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa

prejavuje v tom, že prípadné námietky musí vzniesť žalovaný a ich oprávnenosť musí tiež jednoznačne
preukázať Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
žalovaný 4/ nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť
prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkovo-právneho prihliadnuť.
Žalovanému 4/ sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky

z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal
zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 4/ v platnosti v celom rozsahu.
20. Návrh žalovaného 4/, na prerušenie konania pred súdom prvej inštancie do právoplatného
skončenia konania vedeného na rovnakom súde pod sp. zn. 1CbZm/241/2014, s odôvodnením, že súd
môže využiť výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v uvedenom konaní, súd prvej inštancie

zamietol, keďže označené konanie nie takým, pre ktoré by mal konanie prerušiť. Konštatoval, že ust.
§ 164 CSP (resp. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie
je pre samotné konanie nevyhnutné, a vyhodnotenie, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím
na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených
záujmov (čl. 2 a 17 CSP) je úlohou súdu. Pri rozhodovaní sa, či konanie preruší alebo nie, musí

súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Preto by konanie podľa cit. ustanovenia nemal prerušiť, ak nepredpokladá, že vyriešenie
otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam a označené konanie nie je
takým, pre ktoré by mal súd toto konanie prerušiť. V konaní vedenom pod sp. zn. 1CbZm/241/2014
bol dňa 03.02.2022 vyhlásený rozsudok č.k. 1CbZm/241/2014-552, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoZm/l1/2022-713 zo dňa 15.06.2023, a z oboch vyplýva, že znalecké
dokazovanie súdom vykonané nebolo.
21. Súd prvej inštancie nevyhovel ani návrhom žalovaného 4/ na prerušenie konania podľa ust. § 162
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.
22. Žalobcovi, ktorý mal v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech, priznal voči žalovanému 4/

nárok na náhradu trov konania o námietkach v celom rozsahu.
23. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 4/, z dôvodov podľa ust. 365 ods. 1 písm. h/ CSP
(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) podľa písm. f/ (súd
prvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam),podľapísm.
b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) podľa d/(konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a podľa písm. e/ (súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a c/ (rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd).
24. Všetky výroky napadnutého rozsudku označil za vecne nesprávne, arbitrárne, nezákonné,

zmätočné, právne svojvoľné, vydané bez vykonaného dokazovania, a tak ako celok nezákonné a
ústavne non konformné. Namietal postup súdu v rozpore s ust. § 204 CSP, keďže nevykonal žiadne
dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú základom napadnutého rozsudku, nakoľko ich nečítal a ani
neoznámil ich obsah napriek tomu, že žalobca počas celého konania rozporoval všetky relevantné
listiny, od ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok. Záver súdu prvej inštancie o údajnom nespochybnení

listín označil za arbitrárny a v rozpore s obsahom súdneho spisu, jeho výpoveďou a jeho zmenkovými
námietkami. Nesúhlasil so záverom súdu, že jeho osobné údaje boli na zmenke v čase jeho podpisu
uvedené, že je bezpredmetné zisťovať, či dodatočné orámovanie na zmenke bolo vykonané pred
alebo po jeho podpise, že jeho podpis je súčasťou zmenky, odôvodnenie rozsudku a skutkové záveryoznačil za nesprávne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Akcentoval svoje tvrdenia, že po jeho
podpise na spornú listinu, ktorá v čase podpisu ešte nebola zmenkou došlo k jej následnej úprave a
pozmeneniu dopísaním jeho osobných údajov a doplnením orámovania na zmenku, na ktorú sa nikdy

nepodpísal. Podpísal sa na „zdrap papiera,“ ktorý v čase podpisu nemal náležitosti zmenky, a v čase
podpisu nebola medzi ním a žalobcom ani ústne, ani písomne a ani konkludentne uzatvorená žiadna
zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve. Ako fyzická osoba nemal voči žalobcovi nikdy úmysel založiť
akýkoľvekzmenkovýzáväzok.Zanesprávnyasvojvoľnýpovažoval ajprávnyzáversúduprvejinštancie,
ktorý ako bezpredmetné ustálil, či orámovanie na zmenke bolo predlžované v čase jeho podpisu

alebo až následne. Zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázania pravosti zmenky, jej namietaného
nepozmenenia, moment jeho podpisu a samotný obsah zmenky v čase jej podpisu žalovaným 4/
jednoznačne zaťažovalo žalobcu, nakoľko on pravosť zmenky účinne namietal. Súdu prvej inštancie
vytkol nezákonné konanie, v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a zásadou rovnosti strán, keď v rozpore
s delením dôkazného bremena vzal za povinnosť dokazovania toho, čo mal dokazovať žalobca.

25. Rovnako súd prvej inštancie pochybil, keď nepripojil trestný spis ČVS: PPZ-627/NKA-FP-BA-2015,
z ktorého chcel svedeckými výpoveďami preukázať a objasniť okolnosti údajného uzavretia dohody o
zmenkovom vyplňovacom práve, o ktorej nevedeli nič ani zamestnanci žalobcu, a súčasne by objasnil
aj spotrebiteľský vzťah medzi ním a žalobcom, pričom nevykonanie tohto dôkazu aj nepreskúmateľne
odôvodnil. Za nesprávny a nezákonný považoval aj výrok rozsudku o zamietnutí jeho návrhu na

prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP v konaní o súlade ust. § 471 ods. 2 CSP
v spojení s ust. § 175 O.s.p. s Ústavou SR vo vzťahu k trojdňovej lehote na podanie námietok a
koncentrácii konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa týmto návrhom nezaoberal, a ani neodôvodnil,
prečo jeho návrhu nevyhovel. Lehota troch dní je v rozpore s právom na spravodlivý proces a zásadou
rovnosti účastníkov konania, čo potvrdzuje aj nález ÚS ČR, ktorý ust. § 175 ods. 1 O.s.p. v slovách do

troch dní a v tejto lehote zrušil. Súd prvej inštancie bol povinný dôsledne sa zaoberať jeho námietkami vo
vzťahu k nesúladu tohto ustanovenia s čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Namietal
aj záver súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k žalobcovi nie je spotrebiteľom, a to napriek jeho tvrdeniam
o nemožnosti aplikovať na prejednávnú vec právne závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa14.03.2013,C-419/11,nakoľkomedzinímažalobcomneexistujedohoda zmenkovomvyplňovacom

práve. Opätovne konštatoval, že podpis pripojil na zmenku ešte pred uvedením jeho údajov a doložky
per aval, jeho podpis má len evidenčný charakter a bez existencie akejkoľvek dohody o zmenkovom
vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom nemôže zakladať ručenie na spornej blankozmenke. Za
nesprávny označil výrok I. rozsudku, ktorý súd vydal v rozpore s ust. § 175 ods. 1 O.s.p., pretože
žalobca, s ktorým nikdy nemal uzavretú žiadnu dohodu predložil dorámečkovaním upravenú zmenku.

Súdvšakznaleckédokazovanienevykonalatakmuodňalprávonaspravodlivýprocesasúdnuochranu.
Zdôrazňoval, že nikdy nemal uzatvorenú žiadnu dohodu o vyplnení blankozmenky so žalobcom, ktorý
súdu predložil zmenku, ktorú prezentoval ako „klasickú zmenku,“ pričom účelovo zamlčal, že na „riadnu
a úplnú zmenku“ ju doplnil až dodatočne, nakoľko pôvodne išlo o tzv. blankozmenku. Zmluva o použití
bianko zmenky nerieši a neupravuje voči nemu „zmenkové vyplňovacie právo (oprávnenie)“ žalobcu,

a to ani voči pôvodnej a ani voči upravenej bianko listine, a preto vo vzťahu k nemu nebol žalobca
oprávnený doplniť do pôvodnej, ani do upravenej bianko listiny doplňovaný údaj zmenkovej sumy a ani
doplňovaný údaj dátumu splatnosti. Do pôvodnej bianko listiny bol zamestnankyňou žalobcu dopísaný
až dodatočne, dňa 07.12.2009.

26. Ak teda žalobca k návrhu (platnú) zmenku aj predložil, práve pre námietku neexistencie dohody o
vyplňovacom zmenkovom práve a s ňou spojenou námietkou neoprávneného (nezákonného) vyplnenia
bianko zmenky na zmenku (t.j. upravenia bianko listiny na zmenku), nie je z nej povinný platiť, pretože
žalobca nebol voči nemu oprávnený doplniť do zmenky ani údaj splatnosti (t.j. doplňovaný údaj dátumu
splatnosti) a ani údaj zmenkovej sumy (t.j. doplňovaný údaj zmenkovej sumy). Odvolateľ zdôraznil, že

neexistenciu a neuzatvorenie dohody o zmenkovom vyplňovacom práve medzi ním ako avalistom a
žalobcom ako remitentom z blankozmenky namietal vo svojich zmenkových námietkach od samého
začiatku. V Dodatku č. 1 nie je dohodnutá ani suma, ktorá má byť do zmenky doplnená, ani spôsob
jej určenia, nie je v ňom upravený, ani žiadnym spôsobom vymedzený, kauzálny záväzok z predmetnej
blankozmenky ani spôsob doplnenia splatnosti do blankozmenky. S odkazom na svoje zmenkové

námietky zotrval na tom, že pri vyplnení blankozmenky žalobca konal a voči nemu postupoval v hrubej
nedbanlivosti a teda v rozpore s čl. 1, § 10 ZZŠ. Opakovane akcentoval neexistenciu takého právneho
úkonu, ktorým by pristúpil k akémukoľvek záväzku vyplývajúcemu z blankozmenky. Súdu prvej inštancie
vytýkal, že v rozsudku sa vôbec nevysporiadal s aplikáciou záverov prijatých Vrchným súdom v Prahe vrozhodnutí sp. zn. 12Cmo/336/2006, podľa ktorého: „Pokiaľ je v dohode o vyplnení blankozmenky alebo
v zmenkovej dohode dohodnuté, že (blanko) zmenka zaisťuje splnenie všetkých pohľadávok veriteľa
voči ďalšiemu účastníkovi dohody, dopadá táto dohoda len na pohľadávky tohto konkrétneho veriteľa,

ktorý je účastníkom spomínanej dohody.“ Súd nemohol dospieť k záveru, že pristúpil k akémukoľvek
záväzku voči žalobcovi, nakoľko takéhoto právneho úkonu niet a tak nemal k čomu pristupovať. Dodatok
č. 1 je pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť absolútne neplatný, a tak nemôže zakladať žiadne
vzájomné práva a povinnosti sporových strán. Absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku, nedá sa právne
zhojiť, a ani nijakým spôsobom právne napraviť a ani konvalidovať a pôsobí erga omnes a ex tunc (od

počiatku. So žalobcom sa nikdy a žiadnym spôsobom nedohodol, že splní záväzok žalovaného 1/, a
taký dôkaz sa v súdnom spise ani nenachádza.

27. Súdu prvej inštancie tiež vytkol tvrdenie, že ho nemožno považovať za spotrebiteľa. Dohoda o
vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej
podmienky v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide teda o neprijateľné

zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Stanovisko občiansko-právneho a
obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
č. 8/2015, List žalobcu a Notárska zápisnica spoločne s dohodou o splátkach jednoznačne preukazujú,
že ide o vzťah spotrebiteľský, žalobca v ňom koná ako podnikateľ a odvolateľ koná ako fyzická osoba -
spotrebiteľ, a súčasne preukazujú a potvrdzujú neexistenciu dohody o zmenkovom vyplňovacom práve

medzi ním a žalobcom tak, ako to tvrdil zmenkových námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu. Trval na tom, že v uvedenom vzťahu má postavenie spotrebiteľa.

28. V ďalšom odvolateľ namietal, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm.
c/ CSP). S poukazom na rozhodnutia ÚS SR sp.zn. I. ÚS 185/2014 zo dňa 17.06.2015, sp.zn. I. ÚS

185/2014 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. II. ÚS 405/2010 zo dňa 27.01.2011, sp.zn. II. ÚS 47/1999 zo dňa
09.06.1999, a uznesenia NS SR sp.zn. 4Cdo 321/2014 zo dňa 29.09.2015 a sp.zn. 4Cdo 180/2013 zo
dňa 28.04.2014 konštatoval, že sudca JUDr. Matúš Brehovský (2CbZm) bol určený na prejednanie tohto
sporu v rozpore s rozvrhom práce Mestského súdu Bratislava III, nakoľko vec bola nesprávne zapísaná
do registra CbZm ako obchodnoprávny spor, hoci v skutočnosti išlo o občianskoprávny spor (vzhľadom

na jeho status spotrebiteľa). On si v žiadnom rozsahu neobjednal Nové služby I a Nové služby II, čo
nebolo zo strany prvostupňového súdu dostatočne právne vzaté na vedomie, aplikované a zdôvodnené.
Ďalšou námietkou, ktorú podradil pod cit. odvolací dôvod bolo, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho
návrhu na položenie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie. S poukazom na rozhodnutie
SD EU z 03.09.2015 vo veci C 110/2014 Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbanka Romania SA, ktoré

je plne aplikované aj na jeho postavenie, označil právne závery súdu prvej inštancie za nesprávne,
arbitrárne a nezohľadňujúce individuálne okolnosti tejto právnej veci, keďže sa na neho malo hľadieť
ako na spotrebiteľa a mala sa jednoznačne aplikovať citovaná judikatúra.

29. Do pozornosti odvolacieho súdu dal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy existenciu Notárskej

zápisnice N 318/2012, Nz 4063/2012, NCRls 4183/2012 zo dňa 03.02.2012 spísanú na Notárskom
úrade JUDr. Petra Kriška v Bratislave a jej prílohu - Dohoda o splátkach zo dňa 03.02.2012, z ktorých
vyplýva, že došlo k nahradeniu pôvodného záväzku žalovaného 1/ týmto novým záväzkom žalovaných
1/ až 4/ podľa notárskej zápisnice a podľa dohody o splátkach. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný
záväzok žalovaného 1/ bol nahradený týmto novým záväzkom a vzhľadom na akcesorickú povahu,

muselo dôjsť aj k zániku práva žalobcu vymáhať tento záväzok prostredníctvom blankozmeniek, ktoré
boli vystavené práve k pôvodným zmluvám o úveroch. V dôsledku novácie záväzku právo žalobcu na
vyplnenie blankozmeniek ako akcesorické zaniklo. Súd prvej inštancie sa v právnej rovine dôsledkov
popísanej novácie a jej vplyvu na spornú zmenku nezaoberal. Nezaoberal sa ani tým, či je zmenková
suma vyplnená správne a opäť poukázal na spotrebiteľský charakter vzťahu s tým, že sa má aplikovať

rozsudok SD EU z 03.09.2015 vo veci C 110/2014 Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbanka Romania
SA.

30. S odkazom na rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 2670/1998 zo dňa 10.10.2000 odvolateľ tiež
namietal, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom, predchádzajúcim vydaniu

napadnutého rozsudku, porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže nevykonal dôkazy ním
navrhované. Poukázal tiež na záver zastávaný aj v staršej odbornej literatúre, napr. v diele
František Rouček, Jednotný smenečný rád, Praha, 1941, str. 322, k výkladu ustanovení článku 69
nařízení č. 111/1941 Sb., kterým sa vydáva a zavádí jednotný smenečný rád, sa uvádza, že ak nebudízmenka podozrenie, že sa v nej stali dodatočne zmeny obsahu, dokazuje veriteľ len pravosť podpisu
dlžníka, naproti tomu nejaké zmeny zmenky, ktoré sa stali po podpise, by musel dokazovať dlžník. Z
uvedenéhodôvodunamietolajvecneaprávnenesprávneprávneposúdenieveci,nakoľkozvykonaného

dokazovania vyplýva, že z inkriminovanej zmenky nie je zmenkovo zaviazaný, pretože pri vypĺňaní
blankozmenky na zmenku cez dodatočné dorámčekovanie, žalobca konal a postupoval voči nemu lživo,
zlomyseľne a zmenkovo nekonformne.

31. Odvolaciemu súdu navrhol odvolacie konanie prerušiť a podať návrh (podanie) na Ústavný súd

Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) ohľadom ústavno-právneho posúdenia otázky ním namietaného
protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy ust. § 175 O.s.p. o tzv. 3-dňovej zákonnej koncentračnej
lehote na podanie zmenkových námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, tak ako to pred
vydaním rozsudku navrhoval aj súdu prvej inštancie, a tak ako to obdobne za rovnakej právnej úpravy
O.s.ř.azák.č.191/1950Sb.rozhodolÚstavnýsúdČeskejrepubliky,kdeListinazákladnýchprávaslobôd
ako aj ust. § 175 O.s.p. a § 175 O.s.ř., Zákon zmenkový a šekový a súčasne Listina základných práv a

slobôd rovnaké tak v Slovenskej ako aj v Českej republike, a tak ako to vecne a právne odôvodnil aj v
tomto odvolaní. Odvolaciemu súdu navrhol, že ak jeho návrhu nevyhovie, konanie nepreruší a nepodá
návrh na Ústavný súd SR, aby to prikázal urobiť súdu prvej inštancie. Odvolaciemu súdu tiež navrhol,
aby odvolacie konanie prerušil a podal návrh (podanie) na Súdny dvor EÚ/ES s položením prejudiciálnej
otázky, či ho za okolností, aké sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa

v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) ako aj v zmysle
SmerniceEurópskehoparlamentuaRady2002/47/ESzo06.06.2002odohodáchofinančnýchzárukách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 168, 27.06.2002), ako aj v zmysle Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25.10.2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica

Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica
Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011).

32. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jeho návrhu na položenie
prejudiciálnej otázky ani návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, o súlade

ustanovenia§471ods.2CSPvspojenís§175OSP,zopakoval,žeprevydaniezmenkovéhoplatobného
rozkazu nikdy neboli splnené podmienky, a súd tak návrhu na jeho vydanie nemohol vyhovieť. Poukázal
na negatívnu dôkaznú teóriu a na to, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s vykonaným
znaleckým dokazovaním a jeho závermi.
33. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. K námietke, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 204
CSP a nevykonal dokazovanie listinami, ich prečítaním ani oboznámením ich obsahu, poukázal na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prvopisom
zmenky, Dodatkom č. 1 k Zmluve o použití bianco zmenky č. XXXXXXXX/X a ďalšími listinnými
dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu s tým, že dokazovanie ich čítaním alebo oznámením ich obsahu

nevykonal s poukazom na ust. § 204 CSP, keďže ich strany sporu mali k dispozícii a tieto listiny alebo
ich obsah neboli stranami sporu spochybnené. Odvolateľ tiež neuviedol, ktoré konkrétne relevantné
dôkazy mal rozporovať, len všeobecne tvrdil, že rozporoval všetky relevantné dôkazy, od ktorých
žalobca odvodzoval svoj finančný nárok. V rámci zákonnej 3-dňovej lehoty na podanie námietok mal
namietať údajné nezákonné dorámčekovanie zmenky, neexistenciu dohody o vyplňovacom práve k

blankozmenke a evidenčný charakter jeho podpisu na zmenke. Žalobca označil postup súdu, keď
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu prvopisu zmenky a Dodatku č. 1 za správny, pričom
pri ostatných, stranami sporu nespochybnených dôkazoch, nebol povinný vykonať dokazovanie ich
prečítaním alebo oznámením ich obsahu v súlade s ust. § 204 CSP. K dodatočnému dorobeniu
rámčeka, dopísania jeho údajov a doložky „per aval“ po tom, čo sa podpísal na blankozmenku, a

k nevykonaniu ním navrhnutého znaleckého dokazovania za týmto účelom, žalobca poukázal na
ods. 43 až 46 rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie zdôvodnil neúčelnosť vykonania znaleckého
dokazovania ohľadom dodatočne upravovaného orámovania zmenky a následnosti zápisov na nej.
Upriamil pozornosť na vyjadrenie samotného odvolateľa v námietkach, z ktorého vyplýva, že na
blankozmenkupripojilsvojpodpispotom,čotamužbolauvedenádoložkaperavalajehoosobnéúdajea

tedamubolozrejmé,žeblankozmenkupodpísalakozmenkovýručiteľajehopodpisnemallenevidenčný
charakter, ako to účelovo tvrdí. Už len holý podpis na líci zmenky v zmysle ust. § 31 ods. 3 ZZŠ zakladá
zmenečné ručenie. ZZŠ nepozná evidenčný charakter podpisu na zmenke. K námietke o neexistencii
dohody o vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom konštatoval, že odvolateľ sa zmenkovým ručiteľomstal už samotným podpisom na blankozmenke a ako konateľovi a spoločníkovi žalovaného 1/, ktorý sa
vedome na blankozmenku podpísal ako avalista, muselo byť zrejmé, že blankozmenka sa po jej vyplnení
stane riadnou zmenkou, a na základe nej má žalobca právo uplatniť svoj nárok voči žalovaným, vrátane

odvolateľa. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že už len z toho, že blankozmenku podpísal
pod doložkou per aval je možné vyvodiť záver, že medzi ním a žalobcom došlo ku konkludentnej dohode
o vyplňovacom práve k blankozmenke. Naviac medzi ním a žalobcom bol uzatvorený Dodatok č. 1, z
ktorého je zrejmé, že odvolateľ pristúpil k Dohode o použití blankozmeniek č. XXXXXXXX/X uzavretej
medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 3/.

34. Podpis na zmenke ani existenciu Dohody odvolateľ nijako nespochybnil, a vo vyjadrení zo dňa
24.07.2018 dokonca výslovne potvrdil, že zmenku podpísal ako avalista a zároveň podpísal aj Dodatok
č.1. Za správny označil postup súdu prvej inštancie, keď jeho námietku o neexistencii dohody o
vyplňovacom práve vyhodnotil ako nedôvodnú a nevyhovel jeho návrhu vykonať znalecké dokazovanie
na preukázanie pravosti jeho podpisu na Dodatku č.1. V odvolaní tiež nesprávne tvrdí, že pravosť
zmenky poprel a teda dôkazné bremeno malo zaťažovať žalobcu, nijako však nenamietal a nepoprel

pravosť svojho podpisu ani pravosť zmenky. Naopak potvrdil, že zmenku vlastnoručne podpísal, a že
jeho podpis mal mať len evidenčný charakter. K námietke o nepripojení trestného spisu a k nevyhoveniu
návrhom odvolateľa na vykonanie dokazovania (výsluch strán sporu a svedkov) žalobca poukázal na
ods. 50 rozsudku, v ktorom súd zdôvodnil, prečo tieto návrhy na vykonanie dokazovania nevykonal.
Nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že odvolateľ má postavenie spotrebiteľa, keďže blankozmenku

avaloval v postavení konateľa a spoločníka žalovaného 1/, a tá zabezpečovala pohľadávku žalobcu
zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 81090652, uzavretú so žalovaným 1/ ako podnikateľom.
Otázkaprávnehopostaveniaavalistu-konateľaaspoločníkajevyriešenávrozsudkuSúdnehodvoraEÚ
zo dňa 14.03.2013, vo veci C-419/11, na ktorý poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Za
nedôvodné označil aj ďalšie odvolacie námietky, vychádzajúce z argumentácie o postavení odvolateľa

ako spotrebiteľa. Ten v odvolaní namietol aj nesprávnosť a nezákonnosť výroku III. rozsudku, ktorým
súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP o súlade ust. § 471
ods. 2 CSP v spojení s § 175 O.s.p., týkajúceho sa 3-dňovej lehoty na podanie námietok a koncentračnej
zásady s Ústavou SR. Z ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP vyplýva, že strana sporu nemá nárok na
prerušenie konania z dôvodu nesúladu namietaných ustanovení s Ústavou SR. K prerušeniu konania

podľa tohto ustanovenia môže dôjsť len vtedy, ak súd dôjde k záveru o nesúlade právnych predpisov
s Ústavou. Súd prvej inštancie v rozsudku zdôvodnil, prečo nevyhovel návrhu na prerušenie konania
aj s poukazom na judikatúru Ústavného a Najvyššieho súdu SR. Na ostatné námietky, ktoré odvolateľ
vzniesol oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie námietok podľa ust. § 175 ods. 1 OSP, súd dôvodne,
v súlade s ust. § 175 ods. 4 O.s.p. neprihliadol, a rovnako zákonne postupoval aj pri námietke o údajnom

sfalšovaní zmenky, ktorú odvolateľ vzniesol až na pojednávaní dňa 21.11.2023.
35. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril odvolateľ, napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania. Opakovane namietal,
že súd nevykonal potrebné dokazovanie, napriek tomu, že počas celého konania, počnúc podaním
námietokvočizmenkovémuplatobnémurozkazurozporovalvšetkyrelevantnélistiny,odktorýchžalobca

odvodzoval svoj finančný nárok. Súd podľa jeho názoru zásadne pochybil, keď nevykonal dokazovanie
listinami ani prečítaním a oboznámením ich obsahu, nevykonaním znaleckého dokazovania, a to bez
ohľadu na tvrdenie žalobcu, že s uvedeným sa súd prvej inštancie vysporiadal v ods. 43 až 46
napadnutého rozsudku. Zotrval na svojej argumentácii k dôvodom prerušenia konania podľa ust. §
162 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, navrhol súdu prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu SR návrh

na konanie o súlade právnych predpisov, ohľadom „ústavno-právneho posúdenia trojdňovej lehoty na
podanie námietok a koncentrácii námietkového konania.“ Zdôraznil, že žiadnu zmenku nepodpisoval
a že medzi ním a žalobcom nikdy neexistovala dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorá
by žalobcu voči nemu oprávňovala doplniť zmenkovú sumu a dátum splatnosti. Podpísal sa iba
na okraj listiny, ktorá však nebola zmenkou a naďalej sa pridržiaval argumentácie, že tento podpis

mal iba evidenčný charakter, čím súd prvej inštancie konal hrubým spôsobom nezákonne a ústavne
non-konformne, keď uvedené nedostatočne a následne aj nesprávne vyhodnotil, pričom si bol
vedomý, že orámovanie zmenky bolo dorobené dodatočne. Predmetný zmenkový platobný rozkaz
tak vydať nemohol, ale mal vo veci nariadiť pojednávanie, kde by sa nárok žalobcu neprejednával
v tzv. skrátenom konaní, ale v štandardnom sporovom konaní. Už v čase vydávania zmenkového

platobnéhorozkazuexistovaladôvodnápochybnosťotom,kedyakýmbolodorámčekovanienazmenke
vyhotovené, pričom táto pochybnosť je dôvodom, ktorý narúša prezumpciu pravosti zmenky. Súd v
tomto štádiu vydávania predmetného zmenkového platobného rozkazu nedokázal určiť, kedy bolo toto
dorámčekovanievyhotovené,tedačibolovyhotovenépredaleboažpojehopodpise.Ktvrdeniužalobcu,že mu nesvedčí postavenie spotrebiteľa, nakoľko bol spoločníkom a konateľom žalovaného 1/ a k jeho
poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 14.3.2013, C-419/11 uviedol, že uvedený rozsudok nie je na
túto vec aplikovateľný, pretože je na ňu potrebné aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ z 03.09.2015

vo veci C 110/2014 Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbanka Romania SA a zotrval aj na svojej ďalšej
odvolacej argumentácii.
36. Žalobca vo vyjadrení k replike odvolateľa nesúhlasil s jeho tvrdeniami a zotrval na svojom vyjadrení
k jeho odvolaniu voči rozsudku. Osobitne poukázal na účelovú argumentáciu o neexistencii dohody o
vyplňovacom práve k blankozmenke v ods. 54, 57 a 58 jeho vyjadrenia. Konštatoval, že z obsahu

Dodatku č.1 k Zmluve o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X je zrejmé, že podpísaním Dodatku č.1 k
Zmluve pristúpil, a táto je v Dodatku č.1 dostatočne špecifikovaná. Vystavenú blankozmenku avaloval a
zároveň uzatvoril Dodatok č.1, z čoho je zrejmé, že žalobcovi udelil vyplňovacie právo k blankozmenke
podľa podmienok uvedených v Zmluve. To, že Dodatok č. 1 podpísal, vyplýva z jeho argumentácie o
neexistencii dohody o vyplňovacom práve v bodoch 54, 57 a 58 vyjadrenia tiež z vyjadrenia k meritu veci
III z 24.07.2018, kde výslovne uviedol, že Dodatok č. 1 podpísal. Jeho námietky o neexistencii dohody

o vyplňovacom práve súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodné a účelové.
37. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach

rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného 4/ nie je možné vyhovieť.

38. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
39. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
40. Podľa § 379 CSP (Viazanosť rozsahom odvolania), odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

42. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

43. Podľa § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.44. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

45. Podľa § 150 ods. 1 CSP (Skutkové tvrdenia), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
46. Podľa § 151 ods. 1 CSP (Popretie skutkových tvrdení protistrany), skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
47. Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
48. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.
49. Podstatou preskúmavanej veci pred súdom prvej inštancie bolo prejednanie a posúdenie dôvodnosti
námietok podaných odvolateľom (pôvodne žalovaný 4/) proti zmenkovému platobnému rozkazu
Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm/632/2013-12 zo dňa 14.01.2014, v znení opravného uznesenia

č. k. 1Zm/632/2013-81 zo dňa 29.07.2014, a z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného
útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany,
ktorými sa odvolateľ proti uplatňovanému nároku bránil. Dôkazy potrebné na ich posúdenie súd prvej
inštancie vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery
sú podložené výsledkami vykonaného dokazovania, vec posúdil správne aj po právnej stránke, jeho

právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a sú plne v súlade so
závermivyplývajúcimizdoterajšejsúdno-aplikačnejpraxe.Odvolacísúdpretoodkazujenaodôvodnenie
rozsudkusúduprvejinštancie,sktorýmsastotožňujeaspoukazomnaust.§387ods.2CSPnepovažuje
za potrebné závery v ňom uvedené, opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dopĺňa.

50. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o
niektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,
prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a
nesprávnosťrozhodnutiavdôsledkupríslušnéhoodvolaciehodôvodumusíbyťvneprospechodvolateľa.

51. Odvolacie námietky založil žalovaný na dôvodoch obsiahnutých v písm. b/, c/, d/ e/, f/ a h/ ods. 1
ust. § 365 CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci
52. Odvolací súd konštatuje, že v mimoriadne rozsiahlom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie
namietaných pochybení súdu, ktoré by v danom čase nerešpektovali platné a účinné právne predpisy,

ktorými bol a aj je konajúci súd viazaný. Odvolateľ skutkové a právne námietky neprehľadne kombinuje,
na podporu svojich tvrdení poukazuje na judikatúru na vec sa nevzťahujúcu alebo takú, ktorá do veci
nie je spôsobilá priniesť žiadne vysvetlenie alebo riešenie, svoje námietky v rôznych variantoch opakuje
a prepája tak, že celú argumentáciu nimi zneprehľadňuje a svoje podanie čo do rozsahu zväčšuje.

53. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

54. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť

zaručiť zmenečným ručením.

55. Podľa čl. I § 31 ods. 1, 2, 3, 4 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.
Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše.
O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis

zmenečníka alebo vystaviteľa. Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí,
že sa prejíma za vystaviteľa.

56. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.57. Podľa čl. I § 47 ods. 1, 2 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich

alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

58. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá
alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

59. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú
peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

60. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané
pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu
pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu

(§§ 72 až 74) (ods. 1). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u
tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o
následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto
oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o

zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)

61. Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej
zmenky.

62. Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu odvolateľ vzniesol v podstate v štyroch rovinách:
- Zmenka bola v čase jej vyhotovenia dňa 05.10.2009 bianko listinou, ktorú podpísali žalovaní 1/ až 3/,
neobsahovala ani podpis a ani označenie odvolateľa ako avalistu.
- Zo Zmluvy o použití bianko zmenky bol žalobca ako remitent oprávnený výlučne voči žalovaným 1/ až

3/, medzi ním a žalobcom žiadna zmluva ani dohoda o vyplňovacom práve k blanko zmenke (vrátane
dodatku k nej) neexistovala. Zmluva podpísaná dňa 05.10.2009 nerieši zmenkové vyplňovacie právo
voči nemu.
- Na zmenku sa podpísal na jej okraj, mimo jeho osobných údajov a označenia per aval až dňa
07.12.2009, pričom Doložka avalistu (jeho osoby) bola na upravenej zmenke dodatočne doplnená

orámovaním.
- Jeho podpis na blanko zmenke mal slúžiť len na evidenčné účely.
Počas konania sústreďoval pozornosť na svoje postavenie spotrebiteľa v spore.
63.Vnadväznosti natototvrdenievzniesolvodvolaníajnámietkupodľapísm.c/ods.1§365CSP,ževo
veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu,

odvolací súd vzhľadom na ust. § 366 písm. b/ CSP konštatuje, (hoci odvolateľ takúto námietku počas
konania pred súdom prvej inštancie neuplatňoval), a to výlučne v spojení s jeho tvrdením o postavení
spotrebiteľa.
64. Zo zmluvných ustanovení zákonov upravujúcich postavenie spotrebiteľa (Občiansky zákonník,
zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, smernice a nariadenia

týkajúce sa spotrebiteľských vecí) vyplýva, že vzťahy na ktoré sa aplikujú, vyžadujú postavenie na
jednej strane podnikateľa (dodávateľa, obchodníka) a na strane druhej fyzickú osobu, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je teda fyzická
osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej
praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. Fyzická osoba sa môže stať

spotrebiteľom len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jej rámci
pomer k dodávateľovi.
65. K odvolateľom tvrdenej nutnosti postupovať voči nemu podľa rozsudku SD EÚ z 03.09.2015 vo
veci C 110/2014 Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbanka Romania SA, podľa ktorého: „Článok2 písm. b/ smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá
uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno

považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa,“ ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi,
podnikanímalebopovolanímtohtoadvokáta.Skutočnosť,žepohľadávkavyplývajúcazuvedenejzmluvy
je zabezpečená záložnou zmluvou, uzavretou touto osobou ako zástupcom jej advokátskej kancelárie a
vzťahujúcou sa na majetok určený na obchody, podnikanie alebo povolanie tejto osoby, ako je budova
vo vlastníctve tejto kancelárie, nie je v tejto súvislosti relevantná,“ odvolací súd konštatuje, že citovaný

rozsudok rieši situáciu diametrálne odlišnú od prejednávaného sporu. V danej veci nejde o zmenkové
ručenie, úverovým dlžníkom je fyzická osoba, účel úveru nie je špecifikovaný, a podmienkou označenia
úverového dlžníka za spotrebiteľa je, že zmluva neslúži na podnikateľské účely. V prejednávanej veci
je predmetom spotrebného úveru nákup vozidiel na podnikateľské účely žalovaného 1/ a avalista bol
podľa zápisu v obchodnom registri v čase podpisu Dodatku č. 1 (07.12.2009) v postavení - konateľa
a jedného zo spoločníkov žalovaného 1/ ako zmenkového dlžníka.

66. Jeho tvrdeným postavením spotrebiteľa sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal v ods. 47
a 48 napadnutého rozsudku a na vec správne aplikoval rozsudok SD EÚ zo 14. marca 2013 vo
veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11, podľa ktorého „fyzickú osobu, ktorá má
úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti, ako je napr. konateľstvo, nemožno považovať za
spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie tejto spoločnosti zo

zmluvyoposkytovaníúverutým,žesazaručilzazaplateniezmenky.Vzhľadomktomu,žedoosobitného
režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej
činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný 4/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti,
ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nemožno mu preto v tomto prípade
priznať postavenie spotrebiteľa.“

67. Na mieste nie je, resp. jeho tvrdenia o jeho spotrebiteľskom vzťahu so žalobcom nepodporuje
ani Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo dňa
20.10.2015 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 8 ročník 2015, pod č. 93/2015 (ďalej aj „Spoločné stanovisko“), podľa ktorého: „ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ,“ ktorým mal snahu preukazovať postavenie žalobcu ako podnikateľa a jeho postavenie
fyzickej osoby - spotrebiteľa, aj v nadväznosti na neexistenciu dohody o zmenkovom vyplňovacom práve

a v nadväznosti na nevyhodnotenie tohto stanoviska súdom prvej inštancie. Uvedené stanovisko sa na
odvolateľa vzhľadom k predmetu sporu vzťahovať ani nemôže, keďže žalobca nie je voči jeho osobe v
pozícii dodávateľa a zmenkový ručiteľský záväzok vykonal z pozície konateľa a spoločníka spoločnosti,
a nie z pozície fyzickej osoby nepodnikateľa.
68. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poznamenáva, že fyzická osoba sa môže stať spotrebiteľom

len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jej rámci pomer
k dodávateľovi. Vzhľadom k tomu, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy
uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a odvolateľ súčasne
prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti
aj obchodný podiel, nemožno mu v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom priznať

postavenie spotrebiteľa. Spotrebiteľskou ochranou totiž nedisponuje každá fyzická osoba v akomkoľvek
obchodnom vzťahu.
69. Ak teda odvolateľ nepožíva status spotrebiteľa, zmenkový spor je typickou agendou obchodného
kolégia a vznesená námietka, že predmetnú vec mal prejednávať sudca občianskeho a nie obchodného
kolégia súdu, je irelevantná a je len procesnou obštrukciou bez opory v rozvrhu práce konajúceho súdu,

vychádzajúceho zo Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy č. 543/2005 Z.z. Odvolaciemu súdu opäť
nezostáva iné ako konštatovať, že rozhodnutia, na ktoré odvolateľ v tejto súvislosti poukázal, riešia úplne
iné právne situácie, ako v rámci odvolacieho konania nadniesol odvolateľ.

70. Do pozornosti odvolacieho súdu odvolateľ dal aj existenciu Notárskej zápisnice N 318/2012, Nz
4063/2012, NCRls 4183/2012 zo dňa 03.02.2012 a jej prílohu - Dohoda o splátkach zo dňa 03.02.2012,
z ktorých vyplýva, že došlo k novácii pôvodného záväzku žalovaného 1/ novým záväzkom žalovaných1/ až 4/, a vzhľadom k akcesorickej povahe muselo zaniknúť právo žalobcu vymáhať tento záväzok
prostredníctvomblankozmeniek,ktorébolivystavenéprávekpôvodnýmzmluvámoúveroch.Vdôsledku
novácie záväzku právo žalobcu na vyplnenie blankozmeniek ako akcesorické zaniklo. Súd prvej

inštancie sa v právnej rovine dôsledkov popísanej novácie a jej vplyvu na spornú zmenku nezaoberal.
Nezaoberal sa ani tým, či je zmenková suma vyplnená správne a opäť poukázal na spotrebiteľský
charakter vzťahu a nutnosť aplikácie rozsudku SD EÚ z 03.09.2015 vo veci C 110/2014 Horatiu Ovidiu
Costea proti SC Volksbanka Romania SA.
71. K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie ÚS SR v uznesení sp.zn.

77/2024 zo dňa 20.02.2024, v ktorom odkázal na správnosť odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho
súdu v otázke akcesority a premlčania vyplňovacieho práva k zmenke nasledovne: .... „K samotnej
akcesorite pritom odvolací súd (v bode 53 odôvodnenia svojho rozsudku) uviedol, že hoci v predmetnom
prípade mala zmenka zaisťovaciu funkciu, táto funkcia ale neznamená, že zmenkový záväzok ako taký
je zaisťovacím záväzkom, pretože pri zmenke pri zániku zaisteného (kauzálneho) záväzku nedochádza
ex lege aj k zániku zmenkového záväzku. Zmenka má totiž svoj samostatný právny dôvod vzniku,

ktorým je jej emisia, a preto si takpovediac žije vlastným režimom nezávislým od kauzálneho záväzku
(por. JABLONKA, B. Zákon zmenkový a šekový. Komentár. Wolters Kluwer : Bratislava, 2017, s.
107.). Sťažovateľ síce vo svojej ústavnej sťažnosti uznal, že napadnuté rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahovalo záver, že vzťah zmenky k hlavnému záväzku nemá akcesorický a ani subsidiárny charakter,
ale chýbalo mu hodnotenie dovolacieho súdu, či túto povahu zmenky nie je možné meniť dohodou strán.

Takéto hodnotenie by ale podľa ústavného súdu bolo obsolentné, pretože táto povaha zmenky je jej
definičným znakom, resp. ako už bolo uvedené, aj právnym dôvodom vzniku zmenky je jej emisia.“
72. V rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 356/2006 zo dňa 10.11.2006 ÚS SR uviedol: „Charakteristickým znakom
zabezpečovacích záväzkov býva ich akcesorita a subsidiarita. Pre zmenkové záväzky je naopak typická
ich samostatnosť. Zmenečné ručenie teda nemôže byť zaisťovacím inštitútom nadaným v plnej miere

typickými vlastnosťami zabezpečovacích záväzkov a súčasne v sebe zahŕňať štandardný a vo svojej
podstate diametrálne odlišný zmenkový záväzok.“

73. NS SR v rozsudku sp. zn. 3Obo/362/2005 zo dňa 23.11.2006 konštatoval: „Zmenkové ručenie
je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri inej zmenkovo

zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický vo vzťahu ku zmenke ako listine a zabezpečuje
splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako
dlžník. ... Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový) záväzok zmenkového
ručiteľa je platný aj vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu, než pre vadu formy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že záväzok zmenkového ručiteľa je nezávislý na záväzku dlžníka. Aj

v prípade, ak by sa dlžník zbavil svojej povinnosti, vyplývajúcej zo zmenky preukázaním námietok, môže
sa zmenkový veriteľ úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi. Zmenkový ručiteľ (aval) môže podľa § 17
zákona zmenkového a šekového robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručenie
prevzaté, k majiteľovi zmenky.“

74. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/21/2012 zo dňa 31.07.2012: „pohľadávka majiteľa zmenky a
povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú
samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca
ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu

zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.“

75. Z uvedeného je zrejmé, že ani táto odvolacia námietka nenašla opodstatnenie v zákone a ani v
ustálenejjudikatúre.Nahradeniejednéhozáväzkuzmenkovéhodlžníkadruhým,nezbavujezmenkového
ručiteľa jeho ručiteľského záväzku, ktorý nemá vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku akcesorický

charakter.

76. Ani ďalším odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd nemohol priznať relevanciu. Z prvopisu
žalobcom predloženej zmenky vyplýva, že žalovaný 1/ (konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ a 3/)
vystavil dňa 05.10.2009 v Bratislave žalobcovi vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu,“ na sumu

15.211,42 eur, splatnú dňa 04.02.2013 v Tatra banka, a.s., Bratislava. Zmenkovými ručiteľmi (per
aval) za vystaviteľa boli žalovaní 2/ a 3/, označení menom, priezviskom, adresou bydliska, dátumom
narodenia, uvedením dátumu podpisu dňa 05.10.2009 a žalovaný 4/, označený menom, priezviskom,
adresou bydliska, rodným číslom, a uvedením dátumu podpisu dňa 07.12.2009. Nad vlastným textomzmenky sa v pravom hornom rohu nachádza číslo XXXXXXXX/X. Je viditeľné, že údaje na zmenke boli
predtlačené aúdajeožalovanom4/(zmenková suma(ajslovom),dátum splatnosti,identifikačnéúdaje)
boli dopísané ručne (perom). Z vizuálneho vyhotovenia prvopisu zmenky je evidentné, že identifikačné

údaje, dátum podpisu, podpis žalovaného 4/ a doložku „per aval“ ohraničuje orámovanie nadväzujúce
na pôvodné orámovanie, ale aj to, že na zmenku bolo doplnené dodatočne a že nebolo predtlačené. Na
rubovej strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj. Zmenka, ktorá v čase podania
návrhu na vydanie zmenkového platného rozkazu mala všetky zákonné náležitosti predpísané v ust. §
75 čl. I ZZŠ, bola riadne vystavená, žalovanými 1/ až 4/ riadne podpísaná, nebola v čase splatnosti

zaplatená, a tak sa žalobca, ako jej legitímny majiteľ, jej zaplatenia domáha dôvodne.

77. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky riadne
preukázal predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ust. § 75 čl. I ZZŠ.
Podpísaním Dodatku č. 1 odvolateľ pristúpil k Zmluve o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, a teda
aj k dojednaniu o spôsobe a podmienkach vyplnenia blankozmenky. Z Dodatku č. 1 je bez akýchkoľvek

pochybností zrejmé, že sa vzťahuje konkrétne na Zmluvu o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X,
ktorú mení a dopĺňa a odvolateľ v ňom prehlásil, že má právnu spôsobilosť a oprávnenie podpísať tento
Dodatok k zmluve, blankozmenku, vykonávať práva a plniť záväzky pre neho zo Zmluvy vyplývajúce.
Ak teda prehlásil, že má spôsobilosť plniť si práva a záväzky zo Zmluvy o použití bianko zmeniek,
je z tejto zmluvy aj zaviazaný. Účelom zmeny a doplnenia Zmluvy o použití bianko zmeniek bolo

pristúpenie odvolateľa k záväzku z blankozmenky. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru,
vyplývajúcemu z Dodatku č. 1, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 k Zmluve o použití bianko zmeniek č.
XXXXXXXX/X pristúpil, a dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom existuje.
Správne tiež konštatoval, že Dodatok č. 1 by strácal význam ak by jeho účelom nebolo pristúpenie
odvolateľa k zmluve o vyplňovacom práve, ale bol by uzavretý len na potvrdenie skutočnosti, že

žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k záväzku zo zmenky, keďže táto skutočnosť vyplýva zo samotnej
zmenky, na ktorú môže byť avalista dopísaný bez existencie osobitnej dohody. Správne súd potom aj
uzavrel, že účelom Dodatku č. 1 bolo pristúpenie avalistu č. 3 k udeleniu vyplňovacieho oprávnenia, čo
vyplýva z jeho prehlásenia na Dodatku č. 1 a aj zo záverečných ustanovení čl. II Dodatku, že ostatné
ustanovenia zmluvy zostávajú v platnosti a účinnosti v nezmenenej podobe. Žalovaný 4/ podpis Dodatku

č. 1 k Zmluve o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X výslovne potvrdil vo vyjadrení k meritu veci
III zo dňa 24.07.2018 ako aj vo vyjadrení zo dňa 12.07.2023. V konaní tak bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke medzi ním a žalobcom
existovala, a preto bol žalobca voči nemu oprávnený vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a
dátumsplatnostizmenky.Akodvolateľnamietal,žežalobcaúčelovozamlčalskutočnosť,žezmenkabola

pôvodne blankozmenkou, odvolací súd uvádza, že pozadie zmenky, z ktorej si uplatňuje svoje nároky,
nebol povinný uvádzať. Na preukázanie aktívnej legitimácie v spore postačovalo žalobcovi predložiť
zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti predpísané v ust. § 75 čl. I. ZZŠ, a takú aj predložil.

78.Akonedôvodnévyhodnotilodvolacísúdajodvolacienámietkyvovzťahukdodatočnémuorámovaniu

zmenky, dopísaniu jeho osobných údajov na zmenke ako aj či je podpis odvolateľa súčasťou zmenky.
V bezvýznamnosti toho, či orámovanie na zmenke bolo predlžované v čase podpisu odvolateľa alebo
až následne, sa odvolací súd s právnym názorom súdu prvej inštancie stotožnil, nakoľko odvolateľ
svoje ručiteľské prehlásenie potvrdil podpisom pod doložku per aval. Súd prvej inštancie správne
konštatoval neprijateľnosť zjednodušeného záveru, že každý text nachádzajúci sa mimo orámovania

pôvodného textu zmenky, nie je jej súčasťou len z dôvodu, že orámovanie nekryje neskôr dopísaný
text. Nevyhnutné je vychádzať z celkového prevedenia zmenky a z konkrétnych okolností veci. Aj podľa
názoru odvolacieho sú podpis, osobné údaje odvolateľa a aj doložka „per aval“ súčasťou zmenky, nie sú
mimo nej, a to bez ohľadu na to, či sú tieto údaje kryté orámovaním alebo nie. Súvis podpisu odvolateľa
so zmenkou je zrejmý už aj z jeho umiestnenia pri hornom okraji pôvodného orámovania textu zmenky,

v bezprostrednej blízkosti doložky avalistov 1/ a 2/, pričom eventuálne predlžovanie hrubých čiar na
zmenke nie je pre posúdenie prípustnosti námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky relevantné.
Doložka je krytá podpisom odvolateľa, a medzi ňou a jeho podpisom existuje priestorová súvislosť.
Správne súd prvej inštancie poznamenal, že už samotný podpis na lícnej strane zmenky spôsobuje
účinky zmenkového ručenia podľa ust. § 31 ods. 3 ZZŠ. Tvrdenie odvolateľa, že sa nikdy nepodpisoval

na zmenku, ale iba na „zdrap papiera,“ ktorý v čase podpisu nemal náležitosti zmenky, je irelevantné,
a naviac v rozpore s ním je argumentácia odvolateľa v námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu, z ktorých vyplýva, že podpis na pôvodnú bianko listinu pripojil po tom, čo tam už bola uvedená
doložka „per aval“ a jeho osobné údaje. V námietkach totiž poukazoval len na to, že orámovanie textuboloupravovanéapredlžované,neuvádzalvšak,žežalobca bezjehovedomiadoplnilajdoložkuavalistu
a jeho osobné údaje. Uviedol v nich, že O.. S. P. je osobou, ktorá dňa 07.12.2009 podpísala zmenku
ako avalista - fyzická osoba.

79. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že si musel byť vedomý toho, v akom znení obsah
listiny podpisuje, a že sa podpisuje k doložke avalistu. B. Jablonka k tomu uviedol, že údaje doplnené
na blankozmenke, možno z hľadiska právne významných skutočností rozlišovať na právne významné
a právne bezvýznamné. Právne bezvýznamný doplnený údaj je taký údaj, ktorý nemá žiaden vplyv na

kvalitu ani kvantitu práv a povinností účastníkov zmenkovo-právneho vzťahu. Ide napríklad o vyznačenie
podčiarkovníka pod bezpodmienečný sľub alebo vyznačenie rámčeka pri doložke „per aval,“ alebo
vyznačenie hologramu s ochranným prvkom listiny, alebo ozdobného údaja (krížik, hviezdička tak, že
nezasahujú do podstaty náležitostí na zmenke). Právne bezvýznamný doplnený údaj, či už je doplnený
v súlade, alebo v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve, nie je právne relevantný na možnú obranu
zmenkového dlžníka voči plateniu zmenky. Uvedené vyplýva z logiky veci, keďže právne bezvýznamný

údaj nie je spôsobilý ovplyvniť ani kvalitu, ani kvantitu zmenkového záväzkového vzťahu, t.j. nemá
žiaden vplyv na práva majiteľa zmenky ani vplyv na povinnosti zmenkového dlžníka (Jablonka, B., Zákon
zmenkový a šekový. Komentár. Prvé vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 66). Obdobne
sa k orámovaniu zmenky vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu na blanko zmenke vyjadril aj NS SR v
rozsudku sp. zn. 5 ObdoZ 1/2024 zo dňa 29.10.2024 a sp.zn. 5 ObdoZ 1/2025 zo dňa 29.07.2025.

80. Ďalší odvolací i námietkový argument odvolateľa bol tvrdený evidenčný charakter jeho podpisu
na zmenke. Odvolací súd dáva do jeho pozornosti, že ustanovenie o možnosti doloženia podpisu na
zmenku len na evidenčný účel, zákon zmenkový a šekový neobsahuje. O účelovosti jeho tvrdenia
svedčí aj samotný fakt, že odvolateľ v ten istý deň (07.12.2009) podpísal aj Dodatok č. 1 k Zmluve

o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, z obsahu ktorého je zrejmé, že ako avalista č. 3 pristúpil k
záväzku z bianko zmenky. K jeho námietke o hrubej nedbanlivosti a zlomyseľnosti v konaní žalobcu pri
vyplnení blankozmenky, poukazuje odvolací súd na ods. 42 a nasl. napadnutého rozsudku, v ktorých
sa súd prvej inštancie podrobne aj s touto námietkou vysporiadal.
81. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
82. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
83. Podľa § 175 ods. 1 OSP, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých
niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový

platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil
požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí
uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.
Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu.
Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu

vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
84. Podľa § 175 ods. 4 OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez

pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
85. Správne postupoval súd prvej inštancie aj ohľadne argumentácie odvolateľa, ktorú neobsahovali
jeho včas podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, ale ju vznášal až v priebehu
konania. V súlade so zásadou koncentrácie námietkového konania voči zmenkovému platobnému
rozkazu, je v námietkovom konaní možné posudzovať len námietky podané v zákonnej 3-dňovej

lehote, a preto súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, môže posudzovať len takto podané námietky.
Zásada koncentrácie konania, vyplývajúca z ust. § 175 ods. 3 O.s.p., ktorou sa konanie o námietkach
riadi, neumožňuje súdu prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia
zmenkového platobného rozkazu a v súlade s ňou súd prvej inštancie postupoval a vznesené námietky
odvolateľa správne a zákonne posúdil ako bezpredmetné.

86. Podľa článku 5 Základných princípov CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd
môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom
zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,
alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.87. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

88.Podľa§153ods.1,2,3CSP(sudcovskákoncentráciakonania),stranysúpovinnéuplatniťprostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
89. Dokazovanie navrhnuté odvolateľom po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie konania, súd prvej
inštancie s poukazom na ust. § 153 CSP nevykonal a námietky odvolateľa v tomto smere považuje
odvolací súd za nedôvodné. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019:
„účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania

a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení
obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné
predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku
prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto
skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a

dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil,
že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu
sporu na strane svojho klienta.“

90. Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

91. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

92. K nevykonaniu odvolateľom navrhovaných dôkazov odvolací súd konštatuje, že všetky navrhované
dôkazy súd vykonať nemusí.

93. Zmenka predstavuje cenný papier, skriptúru, do ktorej sú včlenené zmenkové práva majiteľa
zmenky. Bez jej predloženia teda súd nemôže zo zmenky vyvodzované právo priznať. V danom prípade

je nepochybné, že tento predpoklad bol splnený, keďže žalobca k návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu doložil originál zmenky, ktorý bol v dispozícii súdu prvej inštancie (v jeho úschove)
po celú dobu konania o námietkach žalovaného 4/.

94. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou argumentáciou o riadnom nevykonaní dokazovania.

Zmenka v čase podania návrhu na vydanie zmenkového platného rozkazu obsahovala všetky zákonné
náležitosti. Do trezoru súdu uložená dňa 19.09.2013, čo vyplýva z úradného záznamu súdu. Z fotokópie
jej originálu sú zrejmé osobné údaje odvolateľa označeného ako „avalista“ pri doložke „per aval“, jeho
podpis, vyplnená suma, dátum splatnosti zmenky a jej orámovanie. Fotokópia bianko zmenky, ktorú
ako prílohu k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu doložil odvolateľ, však neobsahuje

vyplnený dátum splatnosti, zmenkovej sumy a orámovanie osobných údajov a podpisu dovolateľa pri
jeho ručiteľskom vyhlásení. Doložka „per aval“ s ručne dopísanými osobnými údajmi dovolateľa a jeho
podpis je z nej však zrejmá. V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu dovolateľ uviedol, že
svojpodpispripojilnaokrajbiankozmenkytak,abynekryldoložku„peraval“ajehoosobnéúdaje,pričom
k orámovaniu došlo až následne, po podpísaní sa na listinu. Zmenka bola riadne vystavená a podpísaná

žalovanými, má všetky náležitosti predpísané v čl. I § 75 ZZŠ, a keďže nebola v čase splatnosti
zaplatená, nie je možné tvrdiť, že žalobca ako jej majiteľ sa jej zaplatenia domáha bezdôvodne. Súd
prvej inštancie potom správne konštatoval, že predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti
predpísané v ustanovení čl. I § 75 ZZŠ, žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal.

95. Odvolací súd rovnako dospel k záveru, že námietky žalovaného 4/ ohľadom nevykonania riadneho
dokazovania nemožno považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného
zmenkového platobného rozkazu čo i len sčasti. Konajúci súd správne konštatoval, že žalovaný 4/
podpísaním Dodatku č. 1 pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, a teda aj kdojednaniuospôsobeapodmienkachvyplneniablankozmenky.ZDodatkujasnevyplýva,žesavzťahuje
na konkrétnu Zmluvu o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, ktorú mení a dopĺňa. Žalovaný 4/
v Dodatku č. 1 prehlásil, že má právnu spôsobilosť a oprávnenie podpísať tento dodatok k zmluve,

podpísať blankozmenku a vykonávať práva a plniť záväzky z tejto zmluvy pre neho vyplývajúce. Účelom
zmeny a doplnenia Zmluvy o použití bianko zmeniek bolo pristúpenie žalovaného 4/ k z záväzku
vyplývajúceho z blankozmenky.

96. Odvolateľ v odvolaní namietal nevykonanie dokazovania čítaním listín, pričom len všeobecne

uviedol, že súd vôbec nevykonal dokazovanie listinami ani ich prečítaním a ani oboznámením
ich obsahu, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie listín, ktoré mal za účelom dokazovania čítaním a
oboznámením vykonať, resp. ktoré nevykonal. Odvolací súd dáva do pozornosti, že na prejednanie
námietokodvolateľanariadilsúd nadeň21.11.2023(ods.11rozsudku)pojednávanie,naktoromvykonal
dokazovanie čítaním prvopisu zmenky, do ktorého odvolateľovi a aj jeho právnemu zástupcovi umožnil
nahliadnuť a dokazovanie vykonal čítaním a oboznámením prvopisu zmenky a Dodatku č. 1 k Zmluve

o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X, ktoré boli vo vzťahu k odvolateľovi podstatné a voči ktorým
vzniesol v zákonnej koncentračnej lehote námietky. Dokazovanie ostatnými listinami s ohľadom na ust.
§ 204 CSP nevykonával, keďže tieto listiny mali strany k dispozícii a ich obsah v zákonnej zmenkovej
lehote nenamietali. Tento postup, vzhľadom k osobitosti zmenkového konania (§ 175 ods. 1 O.s.p.)
považuje aj odvolací súd za plne súladný s procesným predpisom (§ 204 CSP).

97. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v ods. 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku
dostatočne vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, najmä výsluchom strán a svedkov Š. a
T., oboznámením obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-627/NKA-FP-BA-2015 - odvolateľ neuviedol
aké skutočnosti majú byť navrhovanými dôkaznými prostriedkami preukázané (viď č.l. 329 spisu).

Výsluch strán sporu nepripustil s ohľadom na ust. § 195 ods. 1 CSP, znalecký posudok z konania
vedeného pod sp. zn. 3CbZm/57/2017 nepovažoval za potrebné vykonať, pretože predmetom tohto
konania bol nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vyplývajúci z inej zmenky (ku ktorej sa vzťahuje iná
dohoda o vyplňovacom práve) a vykonanie dokazovania by tak neprispelo k objasneniu skutočností
potrebných pre rozhodnutie súdu v tomto spore.

98. V súvislosti s námietkou nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, vytkol odvolateľ súdu prvej inštancie, aj to, že v súvislosti s oboznamovaním listín dostatočne
neobjasnil, z akého spisu vychádzal, keďže v danom prípade došlo k rekonštrukcii spisu a bol nájdený aj

pôvodnýspis.Tentovzniknutýstavsúd prvejinštancieobjasnilvods.62rozsudku,kdevýslovneuviedol,
že rekonštrukcia súdneho spisu bola skončená 16.11.2022, pričom zápisnica o rekonštrukcii spisu bola
stranám sporu doručená a strany voči jej obsahu nevzniesli žiadne námietky. Aj zo zvukového záznamu
z pojednávania na ktorom bol vyhlásený rozsudok, t.j. 21.11.2023 vyplýva, že na námietky odvolateľa,
mu súd postup vysvetlil, poukázal na totožnosť pôvodného a rekonštruovaného spisu, s konštatovaním,

že vzniknutá situácia nemá na priebeh dokazovania a výsledok sporu žiaden vplyv.

99. Zákonný a správny bol postup súdu prvej inštancie, keď ponechal zmenkový platobný rozkaz voči
žalovanému 4/ v platnosti v celom rozsahu. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku I. a III. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

100. Žalovaný 4/ v ods. 1 bodu I. odvolania opísal celú výrokovú časť rozsudku súdu prvej inštancie s
konštatovaním, že odvolanie podáva voči celému rozsudku, ktorý navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie podal aj proti výroku
III a IV rozsudku, ktorými súd prvej inštancie zamietol návrhy žalovaného 4/ na prerušenie konania

podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ a c/CSP a aj voči výroku II, ktorým súd zamietol jeho návrh na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Bratislava V pod sp. zn.
1CbZm/241/2014 (§ 164 CSP).

101. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak

a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh
na začatie konania,

c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním

uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

102. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

103. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

104. Podľa § 357 písm. n/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164.

105. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

106. Súd prvej inštancie sa zamietnutiu návrhu na prerušenie konania venoval v ods. 52 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že súd by podľa ust. § 164 CSP nemal prerušiť konanie, ak

nepredpokladá,ževyriešenieotázkyvinomkonaníbudemaťpredanékonaniezásadnývýznam,pričom
odvolateľom označené konanie nepredstavuje také konanie, pre ktoré by mal toto konanie prerušiť.
Poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1CbZm/241/2014 bol dňa 03.02.2022 vyhlásený
rozsudok č.k. 1CbZm/241/2014-552, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4CoZm/l 1/2022-713 zo dňa z 15.06.2023, a z oboch týchto rozsudkov vyplýva, že znalecké

dokazovanie, ktorého výsledky mali byť použiteľné v tomto konaní, neboli súdom vykonané, čo bolo
dôvodom na zamietnutie návrhu odvolateľa na prerušenie konania. Odôvodnenie súdu prvej inštancie
je za danej situácie absolútne na mieste a nelogickým by práve bolo, keby súd aj za takýchto okolností
konanie prerušil. Odvolanie do tejto časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je preto viac ako
prekvapivé a odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie aj v tomto výroku

(II) potvrdiť.

107. Výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zamietol návrhy odvolateľa na
prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ a c/CSP a svoj postup podrobne odôvodnil v ods. 53
až 59 rozsudku. Pozitívne vymedzenie prípustnosti odvolania v civilnom procese znamená, že odvolanie

je možné podať len proti rozhodnutiu, pri ktorom to zákon výslovne dovoľuje, alebo ak ide o uznesenie
uvedenévpozitívnomtaxatívnomvýpočte. Z ust, §357písm.n/CSP, vyplýva,žeodvolaniejeprípustné
lenprotiuzneseniu,ktorýmbolokonanieprerušenépodľa§162ods.1písm.a/a§164CSP.Ozamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie podľa cit. ustanovení nerozhodoval, a keďže odvolanie
proti negatívnemu výroku rozhodnutia prípustné nie je, odvolací súd odvolanie odvolateľa do časti

výroku III. a IV. napadnutého rozsudku ako neprípustné odmietol. Na podporu správnosti svojho tvrdenia
poukazuje na rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo 35/2017 zo dňa 23.03.2017 a sp.zn. 1Obo 15/2018 zo
dňa 04.12.2018, ako aj na rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I ÚS 393/2025 zo dňa 23.06.2025.

108. V odvolaní odvolateľ navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie, a podal návrh (podanie)

na Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadom ústavno-právneho posúdenia otázky žalovaným 4/
namietaného protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy ust. § 175 O.s.p. o tzv. 3-dňovej zákonnej
koncentračnej lehote na podanie zmenkových námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, tak
ako to žalovaný 4/ navrhoval súdu prvej inštancie pred vydaním napádaného rozsudku, a tak ako toobdobne za rovnakej právnej úpravy O.s.ř. a zákona č. 191/1950 Sb. rozhodol Ústavný súd Českej
republiky, kde Listina základných práv a slobôd ako aj ust. § 175 O.s.p. aj O.s.ř. a Zákon zmenkový a
šekový sú (takmer) a súčasne Listina základných práv a slobôd je rovnaká tak v Slovenskej republike

ako aj v Českej republike, a tak ako to žalovaný 4/ vecne a právne odôvodnil aj v odvolaní. Tomuto
návrhu odvolací súd nevyhovel, pretože tak ako súd prvej inštancie, ani on nedospel k záveru, že
by boli v zmysle čl. 125 Ústavy SR naplnené podmienky na začatie konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 191/2014 vyslovil,
že ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz ust. 162 ods. 1 písm. b/ CSP, pozn. súdu) nezakladá nárok

účastníka konania, aby sa všeobecný súd vždy stotožnil s jeho názorom, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. Rozhodujúce je, či všeobecný súd sám dospeje k záveru o možnom
nesúlade právneho predpisu. Odvolací súd len okrajovo poznamenáva, že k nálezu Ústavného súdu
Českej republiky boli podané 2 odlišné stanoviská sudcov senátu tohto súdu, ktoré upozornili na možné
negatívne dôsledky práve nálezu Pl. ÚS 16/2012 zo dňa 16.10.2012, o ktorý odvolateľ svoj návrh opiera.

109. Odvolateľ v odvolaní navrhol, aby odvolací súd prerušil aj odvolacie konanie, a podal návrh
(podanie) na Súdny dvor EÚ/ES s položením prejudiciálnej otázky, či žalovaného 4/ za okolností, aké
sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych

spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str.29-34) ako aj v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2002/47/ES zo 06.06.2002 o dohodách o finančných zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 168, 27.06.2002), ako aj v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/
EÚ z 25.10.2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a
smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS

a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Odvolací súd v tejto
súvislosti konštatuje, že pri právnom posúdení veci vychádzal predovšetkým z ustanovení ZZŠ a z
procesného hľadiska z ustanovení CSP a čiastočne aj O.s.p. a nakoľko právne postavenie odvolateľa vo
vzťahu k žalobou uplatnenému nároku nevyhodnotil ako spotrebiteľské, a zároveň neaplikoval žiadne
z ustanovení, na ktoré by bolo možné (aspoň podporne) aplikovať právo Európskej únie, z určujúceho

hľadiska ide o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. V prejednávanom spore tak
podľanázoruodvolaciehosúdunevyvstalaotázkatýkajúcasaúnijnéhopráva(atovovzťahukžiadnejzo
žalovaným 4/ navrhovaných otázok a ani v žiadnej inej otázke). Podľa judikatúry SD EÚ (napr. rozsudok
zo 16.12.1981, vo veci Pasquale Foglia proti Mariella Novello, C-244/80) musí mať prejudiciálna otázka
položená vnútroštátnym súdom pre spor kľúčový význam, teda položená otázka musí mať reálny a

priamy dopad na konkrétny spor a nemôže mať len povahu akademickej otázky bez sporového základu.
Podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna z odvolateľom navrhovaných otázok tieto atribúty nespĺňa
a navrhované otázky majú výlučne akademický charakter. Dôvod, pre ktorý by malo byť jeho návrhu
na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c/ CSP vyhovené, teda nebol. S poukazom na
uvedené, návrhy odvolateľa na prerušenie odvolacieho konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ a c/

CSP, obsiahnuté v odvolaní, odvolací súd zamietol.
110. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď úspešnému
žalobcovi priznal voči odvolateľovi nárok na plnú náhradu trov konania.

111. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP")
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.

Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
splnil. Podľa rozhodnutia ÚS SR, do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právosporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi.

112. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti, konštatujúc, že ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

113.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

114. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

115. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP

a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal voči odvolateľovi plnú náhradu trov
odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

116. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).