Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-5Er/398/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508897659
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3508897659.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29.
augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: FONS Slovakia s.r.o., so sídlom Kočovská
3, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 307 025, ex offo výmaz dňa 11.2.2010, o vymoženie
61.758,81 Eur s príslušenstvom v exekúcii A. XXX/XXXX vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Evou
Šteinerovou, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. XXXX*XXXXXX zo dňa 3.3.2003 bol súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 61.758,81 Eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu – Rozhodnutia Sociálnej poisťovne- ústredie č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX vydaného
dňa 13.11.2002, Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 19.12.2001.

2. Dňa 30.01.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené vrátené poverenie s tým, že exekúcia bola zastavená
ex offo, nakoľko vykonaným šetrením bolo zistené, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3K/48/03 zo dňa 15.12.2003 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a teda exekučné konanie
bolo zo zákona zastavené. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie 90,88 Eur.

3.Podľa§48zák.č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
vzneníúčinnomvčasevyhláseniakonkurzunamajetokpodliehajúcikonkurzunemožnopočaskonkurzu
začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v
exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol
vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou

proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný
vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky,
ako keby konkurz nebol vyhlásený.

4. Z výpisu z Obchodného vestníka SR mal súd preukázané, že Krajský súd v Bratislave uznesením
sp. zn. 3K/48/03 zo dňa 15.12.2003 vyhlásil na majetok povinného konkurz. Povinný je t.č. vymazaný

z Obchodného registra SR, ex offo výmaz dňa 11.2.2010.

5.Vzhľadomnaznenie§48zák.č.7/2005Z.z.bolopredmetnéexekučnékonaniezastavenézozákona,
preto exekučný súd o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

6. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.7. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, účinnému do dňa 31.8.2005, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak

sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.

8. Výklad zákonného ustanovenia, ktoré vo svojej hypotéze upravuje predpoklady na vznik nároku
na náhradu trov konania od oprávneného, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. Podľa §

203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Z uvedeného je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť, zaviazať
na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha
súdu o tom, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol predvídať
dôvod zastavenia exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že
oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie (hoci aj preto, že súdny exekútor

nemôže niesť trovy exekúcie sám). Taktiež i Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí I. ÚS 148/2010
zo dňa 22.04.2010 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne
obsahuje aj zákonnú možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho
zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

9. V danom prípade sa podľa § 36 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 13.02.2003,
pričom k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo dňa 15.12.2003. Nebolo možné od
oprávneného očakávať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Oprávnený taktiež
nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko za zavinenie je možné považovať iba zavinenie
v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená

aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod
zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré
by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 12/2004 zo dňa
22.12.2004).Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil

trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania
prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora
uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému.

10. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného, keďže

k zastaveniu exekučného konania došlo zo zákona.

11. Čo sa týka náhrady trov exekúcie, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného nezakladá zavinenie
oprávneného v uvedenom zmysle § 203 ods. 1 EP. Trovy exekúcie musí preto znášať povinný. Súdny
exekútornemáinúmožnosť,akoformouprihláškyvkonkurzeuplatniťsitrovyexekučnéhokonania,ktoré

mu vznikli v spojitosti s vedením exekúcie proti povinnému na návrh oprávneného, keďže po vyhlásení
konkurzu na majetok povinného je konkurz spôsobom koncentrácie všetkých nárokov uplatňovaných
proti povinnému. Súdny exekútor by konal správne v tomto exekučnom konaní, keď by si prihlásil svoju
pohľadávku (trovy exekúcie vo výške 90,88 Eur) do konkurznej podstaty.

12. Ustanovenie § 203 ods. 3 EP bolo do zákona inkorporované zákonom č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou
od 3.1.2012, pričom chýbajú prechodné ustanovenia, ktoré by umožnili ho aplikovať aj na exekučné
konanie začaté pred 1.9.2005, resp. pred 1.12.2006 (do posledných prechodných ustanovení v zmysle
ust. § 238 ods. 1 EP, § 240 ods. 1 EP). Keďže Exekučný poriadok je vo všeobecnosti procesná
norma (hoci obsahuje niektoré hmotnoprávne ustanovenia) je potrebné podľa všeobecných predpisov

intertemporálnej aplikácie procesných noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného
Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré začali pred novelizáciou, avšak iba
do posledných prechodných ustanovení v EP.

13. V danej exekučnej veci nie je subjektu v exekučnom konaní, ktorého by súd mohol zaviazať na

náhradu takýchto trov. Navyše Ústavný súd SR konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd SRv tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der
Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06),
v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny

za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
(Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 5.novembra 2008).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie j e p r í p u s t n é odvolanie.